{"guid": "ussr:1582b368-e164-4e36-94bc-8312e48c9610", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.15.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 15/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 15/2018 z 23. 1. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. januára 2018, sp. zn. III. ÚS 15/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.15.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-01-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-6", "nazov": "čl. 50 ods. 6 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-7.odsek-1", "nazov": "čl. 7 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 6", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 7 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 7 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 7 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 6", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 7 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 7 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 7 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 6", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 7 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 7 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 7 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-7", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1582b368-e164-4e36-94bc-8312e48c9610", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.15.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.15.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.15.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 15/2018-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. januára 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n, zastúpeného advokátom\n\nJUDr. Ľudovítom Štanglovičom, advokátska kancelária, Jarmočná 2264/3, Šaľa, vo veci\nnamietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 6 Ústavy\nSlovenskej republiky a práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.\n1 T 43/2008 z 3. júla 2014, uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4 To 100/2014\nz 23. októbra 2014 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n4 Tdo 13/2016 z 26. januára 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. apríla\n2017 doručená sťažnosť\n\n,\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal\n\nporušenie základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného\nsúdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 T 43/2008 z 3. júla 2014, uznesením\nKrajského súdu v Nitre sp. zn. 4 To 100/2014 z 23. októbra 2014 (ďalej len „krajský súd“)\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n4 Tdo 13/2016 z 26. januára 2017.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného\nsúdu sp. zn. 1 T 43/2008 z 22. októbra 2009 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn.\n5 To 68/2009 z 25. februára 2010 uznaný vinným zo spáchania v bode 1 výroku zločinu\nlúpeže podľa § 188 ods. 1 a 2 písm. c) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „nový Trestný zákon“) s poukazom na § 138 písm. a)\nnového Trestného zákona, v bode 2 výroku zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 nového\nTrestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 nového Trestného\nzákona a v bode 3 výroku z pokusu zločinu úverového podvodu podľa § 14 ods. 1 nového\nTrestného zákona a § 222 ods. 1 a 3 písm. a) nového Trestného zákona. Za to bol okrem\niného podľa § 188 ods. 2 nového Trestného zákona s poukazom na § 38 ods. 2 a 3 nového\nTrestného zákona pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. k) nového Trestného\nzákona a nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 nového Trestného zákona\ns použitím § 41 ods. 2 a § 42 ods. 1 a podľa zásad uvedených v § 41 ods. 2 nového\nTrestného zákona odsúdený na úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody 10 rokov a 5\nmesiacov.\n3. Uznesením okresného súdu sp. zn. 3 Nt 9/2013 z 3. apríla 2014 v spojení\ns uznesením krajského súdu sp. zn. 1 Tos 46/2014 z 23. apríla 2014 bola podľa § 394 ods. 1\nzákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný\nporiadok“) s poukazom na nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 28. novembra\n2012 a s poukazom na § 41b ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993\nZ. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení\njeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) povolená\n\n2\n\nobnova konania v trestnej veci sťažovateľa vedenej okresným súdom pod sp. zn.\n1 T 43/2008 a podľa § 400 ods. 1 Trestného poriadku bol zrušený výrok o treste rozsudku\nokresného súdu sp. zn. 1 T 43/2008 z 22. októbra 2009 v spojení s rozsudkom krajského\nsúdu sp. zn. 5 To 68/2009 z 25. februára 2010. Rozhodnutím o povolení obnovy konania\nrozsudky okresného súdu z 22. októbra 2009 a krajského súdu z 25. februára 2010 v otázke\nuznania viny sťažovateľa dotknuté neboli.\n4. Po právoplatnom povolení obnovy konania okresný súd rozsudkom sp. zn.\n1 T 43/2008 z 3. júla 2014 uložil sťažovateľovi za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 a 2\npísm. c) nového Trestného zákona a za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 nového Trestného\nzákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 nového Trestného zákona, zo\nspáchania ktorých bol uznaný vinným rozsudkom okresného súdu z 22. októbra 2009\nv spojení s rozsudkom krajského súdu z 25. februára 2010, úhrnný a súhrnný trest odňatia\nslobody vo výmere 9 rokov a 6 mesiacov podľa § 188 ods. 2 nového Trestného zákona\ns použitím § 38 ods. 2 a 3 nového Trestného zákona pri zistení poľahčujúcej okolnosti\npodľa § 36 písm. k) nového Trestného zákona a nezistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37\nnového Trestného zákona, s použitím § 41 ods. 2 a § 42 ods. 1 nového Trestného zákona\na podľa zásad uvedených v § 41 ods. 2 nového Trestného zákona.\n5. Proti tomuto rozsudku okresného súdu z 3. júla 2014 podal sťažovateľ odvolanie,\nktoré krajský súd uznesením sp. zn. 4 To 100/2014 z 23. októbra 2014 podľa § 319\nTrestného poriadku ako nedôvodné zamietol.\n6. Rozhodnutie súdu druhého stupňa sťažovateľ napadol mimoriadnym opravným\nprostriedkom (dovolaním) z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c), h) a i) Trestného\nporiadku, ktoré však najvyšší súd uznesením sp. zn. 4 Tdo 13/2016 z 26. januára 2017\npodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol.\n7. Sťažovateľ je presvedčený, že napadnutými rozhodnutiami okresného súdu\n(z 3. júla 2014), krajského súdu (z 23. októbra 2014) a najvyššieho súdu (z 26. januára\n2017) došlo k porušeniu jeho základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 6\n\n3\n\nústavy a práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 dohovoru, a to z dôvodu, že všeobecné\nsúdy na jeho trestnú vec nesprávne aplikovali ustanovenia nového Trestného zákona\nnamiesto ustanovení zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „starý Trestný zákon“), keďže stíhaných skutkov (pod bodmi 1 a 2) sa dopustil\nv čase platnosti a účinnosti starého Trestného zákona, a použitie nového Trestného zákona\npre neho nebolo priaznivejšie.\n8. Ako sťažovateľ uvádza «Podľa zákona č. 140/1961 Zb.... zákon v ust. § 234 ods. 2\nukladal za trestné činy sťažovateľa v bode 1) a 2) výroku rozsudku Okresného súdu...\nz 22. 10. 2009 spodnú hranicu trestu odňatia slobody vo výmere 5 rokov (horná 12 rokov\na po „navýšení“ podľa § 35 ods. 2, 3 starého TZ až 16 rokov). Podľa zákona č. 300/2005\nZ. z... ust. § 188 ods. 2 nového TZ sa určí dolná hranica trestu odňatia slobody vo výške 7\nrokov (horná 13 rokov). Z uvedeného je jednoznačné, ktorý (starý TZ) je... priaznivejší, aj\npri braní do úvahy iných súvislostí.». Preto ak neboli v trestnej veci sťažovateľa použité\nustanovenia starého Trestného zákona účinného v čase spáchania skutkov, došlo\nk porušeniu čl. 50 ods. 6 ústavy a čl. 7 ods. 1 dohovoru.\n9. Porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovateľ vidí\nv tom, že ani okresný súd, ani krajský súd «v odôvodneniach svojich... rozhodnutí\nneuvádzajú argumentáciu, ktorá by odôvodnila, z akých úvah súdy vôbec vychádzali z\nhľadiska „priaznivosti pre páchateľa“, keď vylúčili aplikovanie starého TZ. Uvedeným\nspôsobom tak Okresný súd... a Krajsky súd... porušili právo sťažovateľa na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia v jeho veci a na riadne vysporiadanie sa s jeho podstatnými\nnámietkami vo vzťahu k relevantnej právnej úprave a trestnej sadzbe, svoje rozhodnutia\nnedostatočne odôvodnili, čím spôsobili arbitrárnosť napádaných rozhodnutí.».\n10. Sťažovateľ dodáva, že „Najvyšší súd SR... nenapravil protiústavnosť aplikácie\nustanovení nového Trestného zákona Okresným súdom... a Krajským súdom... na trestné\nčiny, resp. skutky sťažovateľa, a preto Uznesením Najvyššieho súdu SR došlo k porušeniu\n\n4\n\npráva sťažovateľa na spravodlivý súdny proces, keď na jeho situáciu neschválil aplikovanie\nrelevantnej právnej normy podľa starého TZ.“.\n11. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom vyslovil, že „rozsudkom Okresného súdu v Nových Zámkoch sp.\nzn. 1 T/43/2008 zo dňa 3. 7. 2014 a uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4 To/100/2014\nzo dňa 23. 10. 2014 a uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Tdo 13/2016 zo dňa\n26. 01. 2017 boli porušené základné práva, a to podľa čl. 46 ods. 1, čl. 50 ods. 6 Ústavy SR\na čl. 6 ods. 1, čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd,\nsťažovateľa\n\n... a následne zrušil rozsudok Okresného súdu v Nových\n\nZámkoch sp. zn. 1 T/43/2008 zo dňa 3. 7. 2014, uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4\nTo/100/2014 zo dňa 23. 10. 2014 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Tdo 13/2016 zo\ndňa 26. 01. 2017 a vrátil vec Okresnému súdu Nové Zámky na ďalšie konanie“.\nII.\n12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\n14. Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\n\n5\n\n15. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n16. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,\nprípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať\ntakú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).\n17. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základných práv zaručených v čl. 46\nods. 1 a čl. 50 ods. 6 ústavy a práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 dohovoru\nrozsudkom okresného súdu sp. zn. 1 T 43/2008 z 3. júla 2014, uznesením krajského súdu\nsp. zn. 4 To 100/2014 z 23. októbra 2014 a uznesením najvyššieho súdu sp. zn.\n4 Tdo 13/2016 z 26. januára 2017, ku ktorému malo dôjsť tým, že okresný súd a krajský súd\nv trestnej veci sťažovateľa nesprávne aplikovali ustanovenia nového Trestného zákona\nnamiesto ustanovení starého Trestného zákona, za platnosti a účinnosti ktorého došlo\nk spáchaniu stíhaných skutkov. Pritom použitie ustanovení nového Trestného zákona podľa\npresvedčenia sťažovateľa nebolo pre neho priaznivejšie a najvyšší súd v konaní\no mimoriadnom opravnom prostriedku sťažovateľa túto nesprávnosť nenapravil.\n18. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n6\n\n19. Podľa čl. 50 ods. 6 ústavy trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá\npodľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to\npre páchateľa priaznivejšie.\n20. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...\n21. Podľa čl. 7 ods. 1 dohovoru nikoho nemožno odsúdiť za konanie alebo\nopomenutie, ktoré v čase, keď bolo spáchané, nebolo podľa vnútroštátneho alebo\nmedzinárodného práva trestným činom. Takisto nesmie byť uložený trest prísnejší, než aký\nbolo možné uložiť v čase spáchania trestného činu.\nK namietanému porušeniu základných práv zaručených ústavou a práv\nzaručených dohovorom rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu\n22. V čl. 127 ods. 1 ústavy zakotvený princíp subsidiarity znamená, že ústavný súd\nmôže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami iba\nvtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.\nPokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej\nosoby zistí, že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa\nsťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov\nnápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným\nštátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci\nna jej prerokovanie (napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05,\nIV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06). Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity\nprávomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde\n(III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).\n\n7\n\n23. Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok okresného súdu sp. zn. 1 T 43/2008 z 3. júla\n2014, ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti tomuto\nrozhodnutiu mal sťažovateľ možnosť podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok. Túto\nmožnosť aj využil a na základe jeho odvolania o veci rozhodoval krajský súd v konaní\nvedenom pod sp. zn. 4 To 100/2014. Vzhľadom na právomoc súdu druhého stupňa\nposkytnúť sťažovateľovi ochranu jeho základným právam v prípade, že došlo k ich\nporušeniu v konaní pred okresným súdom, je právomoc ústavného súdu preskúmavať\nprvostupňové rozhodnutie vylúčená. Preto sťažnosť v tejto časti bolo potrebné odmietnuť\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej\nprerokovanie.\n24. Obdobná je situácia aj vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu sp. zn.\n4 To 100/2014 z 23. októbra 2014, keď sťažovateľ využil jemu dostupný právny prostriedok\nnápravy a podal proti druhostupňovému rozhodnutiu dovolanie.\n25. Aj keď dovolanie sťažovateľa bolo uznesením najvyššieho súdu odmietnuté\npodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku, t. j. na neverejnom zasadnutí bez preskúmania\nveci, keďže bolo zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Trestného\nporiadku, podľa názoru ústavného súdu sa dovolací súd ochrane základných práv\nsťažovateľa venoval v takej miere, ktorá splnila všetky atribúty pre naplnenie podstaty,\núčelu a významu princípu subsidiarity zakotveného v čl. 127 ods. 1 in fine ústavy, a teda\nv takom rozsahu, pre ktorý bolo možné prijať záver, že aj v súvislosti s touto časťou\nsťažnosti existuje dôvod pre jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\npre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.\nK namietanému porušeniu základných práv zaručených v ústave a práv\nzaručených dohovorom uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 4 Tdo 13/2016 z 26.\njanuára 2017\n26. V prvom rade je potrebné pripomenúť, že ústavný súd nie je súdom vyššej\ninštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov.\n\n8\n\nÚstavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01,\nIII. ÚS 268/05).\n27. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na obdobne aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy).\n28. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby\nsa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ\nv platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal\nústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne\nsúladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\n\n9\n\n29. Súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka\nkonania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.\ns uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia\nbez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.\n30. Do obsahu uvedených práv však nepatrí právo účastníka konania, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov,\nteda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie\nnávrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02,\nIII. ÚS 284/08). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po\nvykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych\nnoriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,\nneudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel\na podstatu práva na spravodlivý proces. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii\nzákonného predpisu všeobecným súdom je možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento\nnatoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n31. Z opísaných hľadísk pristúpil ústavný súd aj k posúdeniu napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu, ktorý v jeho odôvodnení okrem iného v relevantnej časti uviedol:\n«obvinený všetky dovolacie dôvody, uplatnené podaným dovolaním, smeroval proti\nvýroku o treste, pričom nosnou ideou jeho argumentácie, použitej už v odvolacom konaní,\nbolo v podstate porušenie ustanovení zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona o časovej\npôsobnosti zákona, keď súdy, bez toho, aby to pre neho ako páchateľa bolo priaznivejšie,\npostupovali podľa Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. namiesto podľa Trestného zákona\nč. 140/1961 Zb. Týmto postupom malo dôjsť k naplneniu dovolacieho dôvodu,\nspočívajúceho v nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia (§ 371 ods. 1 písm.\ni) Tr. por.), následkom čoho mal byť obvinenému uložený trest mimo (správnym) zákonom\n\n10\n\ndanej trestnej sadzby (§ 371 ods. 1 písm. h) Tr. por.). Nedostatočným odôvodnením\nnapadnutých rozhodnutí konajúce súdy mali zároveň porušiť právo obvineného na\nobhajobu (§ 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.).\nDovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. obvinený v podstate\nspochybnil právne úvahy, ktorými sa prvostupňový súd riadil pri rozhodovaní o voľbe\npoužitej právnej úpravy, keď k záveru o tom, že napriek nižšej dolnej hranici trestnej sadzby\ntrestu odňatia slobody ustanovenej Trestným zákonom č. 140/1961 Zb. je v danom prípade\npre postavenie obvineného priaznivejší Trestný zákon účinný od 1. januára 2006, dospel len\nna základe skutočnosti, že závery Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadrené v jeho\nnáleze z 28. 11. 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, neboli Ústavným súdom Slovenskej\nrepubliky explicitne formulované aj vo vzťahu k ustanoveniu zakotvujúcemu asperačnú\nzásadu (§35 ods. 2) v Trestnom zákone č. 140/1961 Zb.\nZo skutkovej vety rozsudku Okresného súdu Nové Zámky z 22. októbra 2009,\nsp. zn. 1 T 43/2008, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 25. februára 2010,\nsp. zn. 5 To 68/2009, je zrejmé, že skutkov pod bodom 1) a 2), za ktoré bol obvinenému\nuložený trest, výrok o ktorom je predmetom dovolacieho konania, sa obvinený dopustil\nza účinnosti Trestného zákona č. 140/1961 Zb., podľa § 16 ods. 1, ods. 2 ktorého sa\ntrestnosť činu posudzuje podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný; podľa\nneskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie...\nPodobne Trestný zákon č. 300/2005 Z. z., účinný od 1. januára 2006, v § 2 ods. 1\nupravuje, že trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase,\nkeď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú\núčinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý\nje pre páchateľa priaznivejší...\n... Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s ustálenou súdnou praxou\npoznamenáva, že za najpriaznivejší je potrebné považovať ten zákon, ktorý pri použití\nsúhrnu všetkých jeho ustanovení, vzťahujúcich sa na súdený skutok, poskytuje pre páchateľa\nmiernejší (priaznivejší) konečný výsledok. Posudzuje sa teda použitie skoršieho i novšieho\nzákona ako celku. Len porovnanie trestných sadzieb nestačí.\nV danom prípade dovolací súd musí pripustiť, že argument obvineného o potrebe\naplikovať závery Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadrené v jeho náleze\n\n11\n\nz 28. 11. 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, aj na prípady použitia ustanovenia § 35 od. 2\nTrestného zákona č. 140/1961 Zb., odzrkadľuje ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej je\nobsah citovaného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky potrebné interpretovať vo\nvzťahu k účelu asperačnej zásady ako takej, ktorý je vyjadrený predovšetkým v sprísnených\npodmienkach trestania páchateľov trestných činov, a to v zásade bez ohľadu na predpis,\nv ktorom je protiústavná zásada ukladania trestov zakotvená. Skutočnosti tiež zodpovedá, že\nTrestný zákon účinný do 31. decembra 2005 ukladá za spáchaný trestný čin trest odňatia\nslobody s dolnou hranicou trestnej sadzby, ktorá je nižšia (5 rokov), než dolná hranica\ntrestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanoveného za predmetný trestný čin Trestným\nzákonnom účinným od 1. januára 2006 (7 rokov). Ako však bolo uvedené vyššie, pre\nposúdenie priaznivosti toho ktorého zákona pre páchateľa je potrebné zohľadniť všetky\nustanovenia porovnávaných predpisov, ktoré sú vo vzťahu k súdenému skutku relevantné.\n... nemožno opomenúť fakt, že Okresný súd Nové Zámky dospel v konaní pri\nrozhodovaní o treste obvineného k záveru, a Krajský súd v Nitre tento potvrdil, že v konaní\nobvineného bola prítomná jedna poľahčujúca okolnosť a žiadna z priťažujúcich okolností.\nPrihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností pri\nurčovaní druhu trestu a výmery je pritom povinnosťou súdu práve v zmysle Trestného\nzákona č. 300/2005 Z. z. (§ 38 ods. 2), ktorý v ustanovení § 38 ods. 3 zároveň určuje\nspôsob, akým sa v prípade prevažujúcich poľahčujúcich okolností obligatórne znižuje horná\nhranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Trestný zákon č. 140/1961 Zb. síce taktiež\nzakotvuje povinnosť súdu prihliadať pri výmere trestu na poľahčujúce a priťažujúce\nokolnosti, avšak, akým spôsobom tieto premietnuť do uloženého trestu ponecháva na úvahe\nsúdu. Uvedené narastá na význame práve v kontexte daného prípadu, v ktorom je z\nrozhodnutí prijatých konajúcimi súdmi v predmetnom konaní možné odčítať, že tieto pri\nurčovaní druhu a výmery trestu konštantne zohľadňovali aj ďalšie okolnosti prípadu, najmä\nskutočnosť, že obvinený spáchal trestné činy s opakovaným použitím násilia, jeho osobu\na život vedený pred spáchaním stíhaných trestných činov i predchádzajúce odsúdenia\nobvineného, vedúce k uvažovaniu o treste odňatia slobody uloženom vo výmere blížiacej sa\nk hornej hranici ustanovenej trestnej sadzby.\nZa daných okolností nemožno mať pochybnosti o tom, že práve následkom nutnosti\nznížiť v dôsledku prevažujúcich poľahčujúcich okolností hornú hranicu trestnej sadzby\n\n12\n\ntrestu odňatia slobody, diktovanej Trestným zákonom účinným od 1. januára 2006, je tento\npre obvineného priaznivejší než úprava účinná do 31. decembra 2005, ktorá síce určuje\nnižšiu dolnú hranicu trestnej sadzby ukladaného trestu, avšak vo vzťahu k jej hornej hranici\nkogentným spôsobom zakotvuje len použitie asperačnej zásady vedúcej k jej obligatórnemu\nzvýšeniu bez toho, aby súčasne určovala súdu spôsob zohľadnenia poľahčujúcich\na priťažujúcich okolností obdobne ako neskôr účinná právna úprava.\nLen pre úplnosť dovolací súd poukazuje na skutočnosť, že odvolaním podaným proti\nrozsudku Okresného súdu Nové Zámky z 22. 10. 2009, sp. zn. 1 T 43/2008, sa samotný\nobvinený domáhal aplikácie Trestného zákona č. 300/2005 Z. z., pričom Krajský súd v Nitre\nako odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí (rozsudok z 25. 02. 2010, sp. zn. 5 To 68/2009)\ns názorom obvineného, že posúdenie jeho konania podľa Trestného zákona účinného od 1.\njanuára 2006 je preňho priaznivejšie, stotožnil, keď, vedomý si skutočnosti, že Trestný\nzákon č. 300/2005 Z. z. určuje pri kvalifikovanej skutkovej podstate trestného činu lúpeže\ntrestnú sadzbu 7 až 12 rokov, zatiaľ čo Trestný zákon č. 140/1961 Zb. trestnú sadzbu 5 až\n12 rokov, s ohľadom na spôsob výpočtu výšky trestu pri aplikácii tzv. asperačnej zásady,\nzistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. k) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. a\nnezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti, taktiež dospel k záveru o tom, že Trestný zákon\núčinný od 1. januára 2006 je pre obvineného priaznivejší.\nNapokon je žiaduce poznamenať, že... dovolaním napadnuté rozhodnutia boli súdom\nprvého stupňa a odvolacím súdom prijaté na podklade rozsudku Okresného súdu Nové\nZámky z 22. 10. 2009, sp. zn. 1 T 43/2008, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre\nz 25. 02. 2010, sp. zn. 5 To 68/2009, ktorými súdy rozhodli o otázke viny obvineného\nza spáchané trestné činy, a ktoré neboli rozhodnutím o povolení obnovy konania dotknuté.\nV tejto súvislosti dovolací súd upriamuje pozornosť obvineného na skutočnosť, že záver\no použití Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. ako priaznivejšieho pre obvineného bol\nprezentovaný už vo vyššie uvedenom rozsudku Krajského súdu v Nitre z 25. 02. 2010, sp. zn.\n5 To 68/2009. K tomu je zároveň potrebné dodať, že citované rozhodnutie odvolacieho súdu\nbolo predmetom dovolacieho konania vedeného pod sp. zn. 4 Tdo 32/2011 na základe\ndovolania podaného obvineným z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c) a písm. i) Tr. por.,\nktoré najvyšší súd uznesením z 26.07.2011 odmietol.»\n\n13\n\n32. Ústavný súd zdôrazňuje, že jeho úlohou pri rozhodovaní o sťažnostiach\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie je posudzovanie právnej perfektnosti namietaného\nrozhodnutia všeobecného súdu z hľadiska formálnych požiadaviek vyplývajúcich\nzo zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a z týchto aspektov jeho\n„vylepšovanie“ (IV. ÚS 325/08), ale posúdenie jeho ústavnej akceptovateľnosti a\nudržateľnosti. Ústavný súd nie je ani opravným súdom právnych názorov všeobecných\nsúdov. Jeho ingerencia do výkonu právomoci najvyššieho súdu je opodstatnená len\nv prípade jeho nezlučiteľnosti s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Aj\nkeby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov všeobecnými súdmi, v zmysle\ncitovanej judikatúry by mohol nahradiť napadnutý právny názor najvyššieho súdu iba\nv prípade, ak by ten bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený, a teda ústavne nekonformný.\nV tejto súvislosti ústavný súd taktiež dodáva, že otázka posúdenia podmienok dovolacieho\nkonania je otázkou zákonnosti a jej riešenie samo osebe nemôže viesť k záveru o porušení\nsťažovateľom označených práv (obdobne IV. ÚS 35/02, II. ÚS 103/09, II. ÚS 395/09, I. ÚS\n595/2012).\n33. Výklad právnych noriem realizovaný najvyšším súdom podľa názoru ústavného\nsúdu nevykazuje znaky arbitrárnosti alebo jeho nezlučiteľnosti s označenými právami\nzaručenými ústavou, prípadne dohovorom. Podľa názoru ústavného súdu najvyšší súd\nústavne akceptovateľným spôsobom odpovedal na ťažiskový dovolací argument\nsťažovateľa, o ktorom v zásade možno konštatovať, že sa zhoduje aj s predloženou\nsťažnostnou argumentáciou. S prihliadnutím na uvedené je sťažovateľom namietané\nodôvodnenie uznesenia najvyššieho súdu zlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu\nochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie\nzaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n34. Najvyšší súd jasne a zreteľne uviedol dôvody, pre ktoré súdmi nižších stupňov\nzvolený postup aplikovania nového Trestného zákona na trestnú vec sťažovateľa považoval\nza správny, t. j. za súladný s príslušnými zákonnými ustanoveniami hmotnoprávneho\npredpisu. Poukázal na špecifiká danej konkrétnej trestnej veci (aký trest, čo do výmery jeho\ntrvania v rámci trestnej sadzby sťažovateľovi hrozil; s poukazom na všetky okolnosti\n\n14\n\nprípadu to bolo pri jeho hornej hranici) a riadiac sa racionálnou úvahou dostatočne ozrejmil\nsťažovateľovi, prečo je použitie ustanovení nového Trestného zákona pri ukladaní trestu\nodňatia slobody sťažovateľovi pre neho priaznivejšie. Najvyšším súdom prijatý právny\nzáver rozhodne nemožno považovať za nelogický. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že sám\nsťažovateľ (ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dovolacieho súdu) sa\npoužitia ustanovení nového Trestného zákona v tejto trestnej veci pred meritórnym\nrozhodnutím v pôvodnom konaní domáhal, a bolo mu v konečnom dôsledku vyhovené.\n35. Skutočnosť, že sťažovateľ zastáva iný právny názor, ako prijal v tejto veci\nnajvyšší súd, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\nnapadnutého uznesenia najvyššieho súdu a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu\nnahradiť právny názor najvyššieho súdu svojím vlastným. O svojvôli pri výklade alebo\naplikácii zákonného predpisu najvyšším súdom by bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa\njeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel\na význam (m. m. I. ÚS 115/02, IV. ÚS 226/2012). Ústavný súd navyše poukazuje na právny\nnázor ustálený v jeho doterajšej judikatúre, podľa ktorého právo na spravodlivý proces\nneznačí právo na úspech v konaní pred všeobecným súdom (II. ÚS 3/97, II. ÚS 173/07).\n36. Vzhľadom na uvedené ústavný súd aj napriek sťažovateľom uplatnenej\nargumentácii hodnotí napadnuté uznesenie najvyššieho súdu ako racionálne, podrobné,\na pritom ústavne konformné, pričom ním uskutočnený výklad posúdenia vytýkaných chýb\nkonania súdov nižších stupňov podľa uplatnených dovolacích dôvodov nepopiera účel\na podstatu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Preto v tejto časti považuje\nústavný súd sťažnosť za zjavne neopodstatnenú.\n37. Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva na posúdenie trestnosti činu\na uloženie trestu podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný, zaručeného v čl. 50\nods. 6 ústavy a zákazu uloženia prísnejšieho trestu, než aký bolo možné uložiť v čase\nspáchania trestného činu zaručeného v čl. 7 ods. 1 dohovoru, ústavný súd poznamenáva, že\nk zásahu do nich by došlo práve v prípade nerešpektovania ústavnoprávnych princípov\n\n15\n\nzakotvených v čl. 46 ods. 1 ústavy, prípadne v čl. 6 ods. 1 dohovoru, k čomu v danej veci\nnedošlo, preto nemohol konštatovať ani porušenie základného práva zaručeného v čl. 50\nods. 6 ústavy a práva zaručeného v čl. 7 ods. 1 dohovoru, keďže trestnosť činu bola\nposudzovaná a trest uložený podľa relevantných zákonných ustanovení. Preto tvrdenie\nsťažovateľa o porušení označených práv je neopodstatnené.\n38. Vzhľadom na uvedené ústavný súd nemohol inak, iba sťažnosť sťažovateľa\nv časti namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 6\nústavy a práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu\nsp. zn.4 Tdo 13/2016 z 26. januára 2017 odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde ako zjavne neopodstatnenú.\n39. Pretože sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho\nvýznamu zaoberať sa jeho ďalšími požiadavkami, rozhodovanie o ktorých je podmienené\nvyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. januára 2018\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trestné konanie-obnova konania v trestnom konaní", "trest-asperačná zásada", "trest-ukladanie trestov", "aplikácia právnych noriem-súladná"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:64017ff4-fe36-4f96-8383-eab3e9b5eb90", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 595/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 595/2012 z 12. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-12", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:64017ff4-fe36-4f96-8383-eab3e9b5eb90"}, {"guid": "ussr:23c50b27-e4f3-4bf2-befc-6098d1ab5ef3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 226/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 226/2012 z 3. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-03", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:23c50b27-e4f3-4bf2-befc-6098d1ab5ef3"}, {"guid": "ussr:03bf04ea-c6ef-4852-9772-348924db926f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 106/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03bf04ea-c6ef-4852-9772-348924db926f"}, {"guid": "ussr:74b54c48-a34f-4d6c-8ae3-4b94200aa6b3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 395/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 395/09 z 26. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-26", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74b54c48-a34f-4d6c-8ae3-4b94200aa6b3"}, {"guid": "ussr:b8b282cf-f584-4169-b548-72209c4abb07", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 103/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 103/09 z 3. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-03", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b8b282cf-f584-4169-b548-72209c4abb07"}, {"guid": "ussr:a5830d99-a87a-4bf7-9c15-d7de61f28497", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 325/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 325/08 z 29. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-29", "citacie_n": 185, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a5830d99-a87a-4bf7-9c15-d7de61f28497"}, {"guid": "ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 284/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 284/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1"}, {"guid": "ussr:a64c23ed-9ba7-49bc-bfca-412e80c43d80", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 173/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 173/07 z 4. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-04", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a64c23ed-9ba7-49bc-bfca-412e80c43d80"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 122/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/05 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 1152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c"}, {"guid": "ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 90/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 90/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877"}, {"guid": "ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 243/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 243/05 z 11. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-11", "citacie_n": 1164, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668"}, {"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 179/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 179/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 1265, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/04 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 1165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 197/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 471, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 103/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 1520, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "855be9e8-2f2a-4550-8fce-7ae5de719222:a8de9209-e051-4187-8323-c639f1a74330", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4408010142.1", "spisova_znacka": "4To/100/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 4To/100/2014 z 22. 10. 2014", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2014-10-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4408010142.1"}], "citovane_v": []}