{"guid": "ussr:976c854f-90a5-4003-86f0-059ddf412518", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.157.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 157/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 157/2018 z 10. 4. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. apríla 2018, sp. zn. III. ÚS 157/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.157.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-04-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/976c854f-90a5-4003-86f0-059ddf412518", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.157.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.157.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.157.2018.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 157/2018-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. apríla 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátkou JUDr. Líviou Kňažikovou, Námestie M. R. Štefánika 6, Komárno,\npre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre\nč. k. 12 Co 168/2017-158 z 8. decembra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\ndoručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 21. marca 2018\nsa\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), domáhal vydania nálezu,\n\nktorým by ústavný súd vyslovil porušenie jeho v záhlaví označených základných práv\n\na slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k. 12 Co 168/2017158 z 8. decembra 2017 a ktorým by napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu\nna ďalšie konanie.\n2. Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že na základe žaloby\nsťažovateľa (žalobcu) zo 7. septembra 2017, ktorou sa voči\ndomáhal nahradenia prejavu vôle, ako aj nariadenia neodkladného\nopatrenia, Okresný súd Komárno (ďalej len „okresný súd“) uznesením č. k. 13 C 62/201755 z 28. septembra 2017 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalobkyni zakázal, aby až\ndo právoplatného skončenia konania vo veci samej užívala alebo prenajala tretej osobe\nkonkrétne špecifikované nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú.\n\n, a zároveň jej\n\nuložil povinnosť strpieť do právoplatného skončenia konania vo veci samej užívanie\na hospodárenie sťažovateľa na týchto nehnuteľnostiach. Okresný súd pri svojom\nrozhodovaní vychádzal z toho, že „k týmto nehnuteľnostiam bola medzi stranami sporu\nuzatvorená nájomná zmluva na obdobie 5 rokov od 01. 10. 2012 do 30. 09. 2017, počas\nktorých žalobca ako samostatne hospodáriaci roľník užíval predmet nájmu a hospodáril na\nňom. Žalovaný ako výlučný vlastník nehnuteľností žalobcovi oznámil, že nájom dohodnutý\npodľa zmluvy končí dňom 30. 09. 2017, a vyzval ho na vrátenie a odovzdanie predmetu\nnájmu ku dňu 01. 10. 2017. Zároveň mu oznámil, že pozemky bude užívať ním zriadená\nspoločnosť\n\n.. čím žalobcovi zaniká prednostné právo na uzavretie novej\n\nnájomnej zmluvy v zmysle § 13 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z., ktoré si žalobca uplatňuje.“.\nPodľa názoru okresného súdu „pre uvedený spor strán je potrebné bezodkladne upraviť\npomery sporiacich sa strán o tom, kto je oprávnený užívať predmetné nehnuteľnosti a najmä\nhospodáriť na nich, najmä keď v opačnom prípade nepochybne hrozí nebezpečenstvo vzniku\nškody. Žalovaný ako cirkev je dobrovoľným združením osôb rovnakej náboženskej viery v\norganizácii utvorenej podľa príslušnosti k náboženskej viere na základe vnútorných\npredpisov príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti a ako cirkev, môže na plnenie\nsvojho poslania vykonávať najmä činnosti špecifikované v § 6 ods. 1 zákona č. 308/1991\nZb., pričom medzi tam uvedenými činnosťami cirkvi nie je uvedené podnikanie\nv poľnohospodárstve. Podľa názoru súdu, pokiaľ žalovaný ako prenajímateľ nepodniká\nv poľnohospodárstve, platí prvá veta § 13 ods. 2 po bodkočiarku, zákona č. 504/2003 Z. z.\n2\n\no práve žalobcu na prednostné uzavretie nájomnej zmluvy, keď žalobca ako doterajší\nnájomca preukázal, že si riadne a včas plní svoje záväzky. Skutočnosť, že žalovaný\nje spoločníkom obchodnej spoločnosti\n\n, ktorá má podľa výpisu\n\nz obchodného registra v predmete podnikania aj poľnohospodárstvo, je v danom prípade\nbez významu, keďže samotná účasť žalovaného, ako spoločníka v obchodnej spoločnosti\ns ručením obmedzeným nie je vykonávaním vlastnej podnikateľskej činnosti žalovaného,\npretože nespĺňa charakteristické znaky podnikania v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 zákona\nč. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov. Žalovaný neosvedčil,\nže s uvedenou spoločnosťou má uzavretú nájomnú zmluvu na predmetné pozemky so\nzačiatkom nájmu od 01. 10. 2017, preto žalobcovi s poukazom na § 13 ods. 2 zákona\nč. 504/2003 Z. z. aj naďalej svedčí právo na prednostné uzavretie novej nájomnej zmluvy\nk predmetným pozemkom od 01. 10. 2017. Súd dospel k záveru, že nariadením\nneodkladného opatrenia sa nevytvorí nenávratný stav a nezasiahne sa neprimerane do práv\nžalovaného, keď žalobcu bude nepochybne zaťažovať povinnosť platiť žalovanému náhradu\nza užívanie predmetných pozemkov, a preto je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi\ndoterajším nájomníkom a prenajímateľom, ako vlastníkom, aby bolo zrejmé, kto môže od\n01. 10. 2017 nehnuteľnosti užívať a hospodáriť na nich.“.\n3. Na základe odvolania odporkyne krajský súd napadnutým uznesením uznesenie\nokresného súdu zmenil tak, že návrh sťažovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia\nzamietol. V odôvodnení uvedeného rozhodnutia krajský súd poukázal na to, že „zmyslom\nneodkladného opatrenia... je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane a zabrániť\nzhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležíte zistený skutkový stav.\nAby však súd mohol poskytnúť ochranu nariadením neodkladného opatrenia, musí byť\naspoň osvedčené, že existuje určité právo ochrany domáhajúceho sa subjektu a že toto\nprávo môže byť ohrozené alebo narušené a na jeho ochranu je neodkladné opatrenie\npotrebné. Jedným z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia je existencia\nprávneho záujmu na neodkladnom opatrení; žalobca musí v návrhu osvedčiť potrebnosť\nnavrhovaného neodkladného opatrenia, pričom ide predovšetkým o osvedčenie toho,\nže nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom\nv základnom alebo exekučnom konaní... V tomto prípade predmetom konania vo veci samej\n3\n\nje nahradenie prejavu vôle žalovaného ako prenajímateľa a vlastníka nehnuteľností pri\nuzatvorení nájomnej zmluvy so žalobcom ako nájomcom. Dôvodom podania tejto žaloby je\nuplynutie doby nájmu dňa 30. 09. 2017, dohodnutej v Zmluve o nájme poľnohospodárskych\npozemkov zo dňa 09. 08. 2012 a odmietnutie žalovaného uzatvoriť so žalobcom ako\nnájomcom ďalšiu nájomnú zmluvu k pozemkom, ktorých je žalovaný výlučným vlastníkom.\nVychádzajúc z odvolania žalovaného a z nájomných zmlúv č. 7469/2017 a č. 7767/2017,\nktoré žalovaný predložil súdu spolu s odvolaním, odvolací súd nemal za preukázané, že\nmedzi žalobcom a žalovaným existuje nejaký právny vzťah. Tento zanikol uplynutím doby\nnájmu žalobcovi a z dôvodu uzatvorenia nájomných zmlúv dňa 04. 09. 2017 s novým\nnájomcom, spoločnosťou\nŽalovaný\n\ntak\n\nnaplnil\n\n, ktorej je žalovaný jediným spoločníkom.\nznenie\n\nzákona\n\no\n\nnájme\n\npoľnohospodárskych\n\npozemkov,\n\npoľnohospodárskeho podniku a lesov č. 504/2003 Z. z., konkrétne ustanovenia § 13 ods. 2\ntohto zákona, v zmysle ktorého by mal žalobca ako nájomca právo na prednostné\nuzatvorenie nájomnej zmluvy len v tom prípade, ak by riadne a včas plnil svoje záväzky a ak\nby po skončení nájmu uplynutím dohodnutého času trvania nájmu prenajímateľ neprenajal\nnehnuteľnosti právnickej osobe, ktorej je spoločníkom. Aj keď žalobca svoje záväzky počas\ntrvania doby nájmu plnil, po uplynutí dohodnutej doby prenajímateľ môže pozemky prenajať\nnájmu nájomcovi, ktorým je právnická osoba, ktorej je prenajímateľ členom alebo\nspoločníkom, čo sa v tomto prípade aj stalo. Žalovaný podľa doložených listín je výlučným\nvlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom nájmu, a ako vlastník má právo\ns nehnuteľnosťami nakladať podľa svojho uváženia a v súlade so zákonom. Z dôvodu\nneosvedčenia existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, zohľadniac tiež\nprincíp proporcionality, pri zachovaní ktorého by nemalo dôjsť k obmedzeniu povinnej\nosoby (v tomto prípade vlastníka pozemkov) neprimeraným spôsobom a v nevyhnutnej\nmiere, urobil odvolací súd záver, že nie je dôvodné návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia vyhovieť.“.\n4. Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že napadnuté uznesenie krajského súdu\n„je v rozpore s ust. § 329 ods. 2 CSP, je zjavným porušením práva sťažovateľa na\nspravodlivý proces... Je jednoznačne preukázané a porušovateľovi z predloženého súdneho\nspisu muselo byť zrejmé, že v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, právny vzťah\n4\n\nmedzi stranami sporu nesporne existoval a to na základe platnej zmluvy o nájme\npoľnohospodárskych pozemkov podľa ust. § 663 a nasl. Obč. zákonníka a ust. § 7 a nasl.\nzákona č. 504/2003 Z. z... zo dňa 09. 08. 2012 (č. 5674/2012) a dodatku č. 1 k zmluve\no nájme poľnohospodárskych pozemkov č. 5674/2012 zo dňa 09. 08. 2012... Z rozhodnutia\na zo samotného odôvodnenia rozhodnutia porušovateľa jednoznačne vyplýva, že tento sa\npredmetným ustanovením absolútne neriadil resp. ho opomenul aplikovať, a preto jeho\nrozhodnutie je v hrubom rozpore so zákonom, resp. platnou právnou úpravou, a preto je\nrozhodnutím nezákonným.“.\nII.\n5. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\n(každý) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,\nči dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene,\nmôže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho\npojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\n6. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb\na právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorými namietajú porušenie svojich\nzákladných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich\nz medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom\nustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný\nsúd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných\nsúdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi nie sú\n5\n\nzlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej\nzmluve. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov\nústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní\no sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).\n7. V nadväznosti na uvedené ústavný súd opakovane judikuje, že pri uplatňovaní\ntejto právomoci nie je jeho úlohou zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým\nprislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať\nprávne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli\nk rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom\nkontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené\n\nalebo\n\narbitrárne,\n\na\n\ntak\n\nz ústavného\n\nhľadiska\n\nneospravedlniteľné\n\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02,\nII. ÚS 231/04).\n8. Ústavný súd konštatuje, že inštitút „neodkladného opatrenia“ po rekodifikácii\ncivilného práva procesného s účinnosťou od 1. júla 2016 zaviedol Civilný sporový poriadok\n(ďalej aj „CSP“). Jeho účel vymedzuje § 325 ods. 1 CSP, podľa ktorého neodkladné\nopatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava,\nže exekúcia bude ohrozená. Podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, jeho\ndôsledky a spôsob zániku upravuje § 324 a nasl. CSP.\n9. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov civilného procesu,\nktorého zabezpečovacia funkcia má za cieľ dočasnou úpravou eliminovať nepriaznivé\nnásledky, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v jeho priebehu nastať. Dočasnosť\n6\n\ntohto opatrenia ako jeho základný znak znamená, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu\nvzťahov\n\nmedzi subjektmi. Nariadením neodkladného opatrenia nezískava jedna\n\nzo sporových strán práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len\ndočasne upravuje určitý okruh vzťahov.\n10. Pred účinnosťou Civilného sporového poriadku ústavný súd zaujal jednoznačné\nstanovisko, v ktorom vyslovil, že „Rozhodnutím o uložení predbežného opatrenia vydaným\nv občianskoprávnom konaní môže súd porušiť základné právo alebo slobodu účastníka\nsúdneho konania. Takéto porušenie by sa mohlo stať predmetom konania podľa čl. 127\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky len vtedy, ak by účastníkovi súdneho konania nebolo\nmožné poskytnúť ochranu prostredníctvom účinného právneho prostriedku nápravy\ndostupného pred všeobecnými súdmi. Predpokladom záveru o porušení základných práv\na slobôd je však také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou\nvšeobecného súdu pred začatím konania alebo v konaní o veci samej (§ 74 a nasl. a § 102\nObčianskeho súdneho poriadku), resp. ktoré nemožno napraviť procesnými prostriedkami,\nktoré sú obsiahnuté v Občianskom súdnom poriadku v spojitosti s predbežnými\nopatreniami.“ (m. m. II. ÚS 81/07). Realizácia inštitútu predbežného opatrenia ako\nzabezpečovacieho prostriedku v civilnom procese nemôže sama osebe opodstatniť záver\no porušení práva fyzickej osoby alebo právnickej osoby vyplývajúceho z ústavy alebo\ndohovoru, pretože zákon poskytuje účastníkovi, proti ktorému smeruje výrok rozhodnutia\no predbežnom opatrení, primeranú a efektívnu ochranu pred prípadným neopodstatneným\na nezákonným obsahom takéhoto rozhodnutia aj počas konania vo veci samej. Keďže túto\nochranu považuje ústavný súd jednak za účinnú a jednak za dostupnú, účastník súdneho\nkonania sa jej nemôže súčasne dovolávať aj prostredníctvom sťažnosti pred ústavným\nsúdom (m. m. II. ÚS 37/00, I. ÚS 46/00, I. ÚS 148/03, I. ÚS 49/07, III. ÚS 281/07).\n11. Pokiaľ ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti pristúpil k preskúmaniu\nniektorých rozhodnutí všeobecných súdov o predbežných opatreniach, zásadne išlo\no ojedinelé prípady charakterizované výnimočnými okolnosťami veci. V tejto súvislosti\nústavný súd uviedol, že zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov o predbežných\nopatreniach môže iba za predpokladu, ak by takýmto rozhodnutím všeobecného súdu došlo\n7\n\nk procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu\nmajúci charakter svojvôle (napr. III. ÚS 281/07, III. ÚS 298/08, III. ÚS 169/2010).\nV konaní „o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia... príslušný súd v zásade\nnevykonáva dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených skutočností – skutočností, ktoré\nvyplývajú z tvrdení účastníkov konania v ich podaniach, prípadne zo skutočností, ktoré\nmožno osvedčiť z dôkazov, ktoré účastníci predložili v príslušnom štádiu konania o veci\nsamej. Z odôvodnenia rozhodnutia o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (porovnaj\n§ 76 ods. 4 OSP) musí byť zrejmé, aký bol skutkový základ jeho rozhodnutia, t. j. súhrn\nrelevantných osvedčených skutočností a jeho záver týkajúci sa splnenia zákonných\npodmienok na nariadenie predbežného opatrenia (najmä § 102 ods. 1, § 74 ods. 1 OSP).\nZ povahy veci vyplýva, že pôjde o primeranú aplikáciu § 157 ods. 2 OSP týkajúcu\nsa náležitostí odôvodnenia rozhodnutia, pretože napr. nevyhnutne budú absentovať úvahy\no relevantných skutkových okolnostiach a dôkazoch, ktoré ich preukazujú, úvahy\no hodnotení dôkazov a dôvody, prečo súd nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Rozhodnutie\no návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bude takto spravidla stručnejšie,\nako rozhodnutie vo veci samej. Napriek tomu je potrebné trvať na tom, aby, hoci\nkvantitatívne stručnejšie odôvodnenie, malo príslušnú kvalitu – t. j. aby toto odôvodnenie\nbolo dostatočne individualizované, obsahovalo sumu relevantných osvedčených skutočností\na tiež úvah, ktoré umožnia spätne preskúmať záver o tom, či v danom prípade boli splnené\nzákonné podmienky na nariadenie predbežného opatrenia.“ (m. m. II. ÚS 866/2014).\n12. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd preskúmaním napadnutého uznesenia\nkrajského súdu (bod 3) dospel k názoru, že známky zjavnej svojvôle nenesie a že\nz ústavnoprávneho hľadiska niet žiadneho dôvodu na to, aby sa závery napadnutého\nuznesenia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a plne rešpektujú kompetencie, ktorými krajský\nsúd v tomto type konania disponuje, spochybňovali.\n13. Ústavný súd námietku sťažovateľa (bod 4) nepovažuje za spôsobilú spochybniť\nústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné\nopatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Citované\nzákonné ustanovenie má osobitný význam pre odvolacie konanie v tom zmysle, že aj pre\n8\n\nodvolací súd je relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. To však\nneznamená, že odvolací súd bude pri svojom rozhodovaní vychádzať len z dôkazov\npredložených stranou, ktorá nariadenie neodkladného opatrenia navrhla, a nezohľadní\ndôkazy predložené protistranou spolu s odvolaním proti uzneseniu súdu prvej inštancie\no nariadení neodkladného oparenia. Vylúčené je len to, aby odvolací súd založil svoje\nrozhodnutie na skutočnostiach, ktoré nastali po vydaní napadnutého uznesenia súdu prvého\nstupňa. K tomu však v danom prípade nedošlo.\n14. Z príloh, ktoré sťažovateľ pripojil k sťažnosti, vyplýva, že zmluvu o nájme\npoľnohospodárskych pozemkov uzavrel so žalobkyňou na dobu určitú (od 1. októbra 2012\ndo 30. septembra 2017), pričom ešte pred uplynutím doby nájmu ho žalobkyňa listom\nz 1. augusta 2016 vyzvala na vrátenie a odovzdanie predmetu nájmu k 1. októbru 2017,\npretože ho bude užívať sama, resp. prostredníctvom právnickej osoby, ktorej je\nspoločníkom. Z rovnakého dôvodu žalobkyňa neakceptovala uplatnenie prednostného práva\nsťažovateľa na nájom dotknutých nehnuteľností, čo mu oznámila listom z 23. januára 2017,\nresp. zo 14. marca 2017. Listom z 11. júla 2017 ho žalobkyňa opätovne vyzvala na vrátenie\na odovzdanie predmetu nájmu, ako aj na to, aby na prenajatých pozemkoch nezakladal\nďalšiu úrodu.\n15. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje\nsama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého\nrozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97,\nI. ÚS 204/2010) totiž rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu\nstotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať\nv súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov\na námietok.\n16. Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti\ntýkajúcej sa námietky porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy napadnutým uznesením krajského súdu odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n9\n\n17. Vzhľadom na to, že rozhodovacia prax Európskeho súdu pre ľudské práva\nvylučuje aplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd na rozhodovanie v otázke predbežných opatrení, pretože nie sú rozhodnutiami\no občianskych právach alebo záväzkoch (pozri rozhodnutie APIS proti Slovenskej republike\nz 10. 1. 2000 č. 39754/98, v ktorom sa konštatovala neaplikovateľnosť čl. 6 ratione\nmateriae v konaní o zrušení predbežného opatrenia), ústavný súd námietku sťažovateľa\no jeho porušení považoval iba za súčasť sťažnostnej argumentácie, ktorá sama osebe ani\nnezakladá dôvod ústavného prieskumu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. apríla 2018\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "občianske súdne konanie", "opatrenie-neodkladné"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:96bf82d0-95be-446e-bffa-2a36b0456383", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 169/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 169/2010 z 18. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-18", "citacie_n": 112, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96bf82d0-95be-446e-bffa-2a36b0456383"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:b4434316-6af7-4f93-ad4f-280c375ab51a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 298/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 298/08 z 18. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-18", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4434316-6af7-4f93-ad4f-280c375ab51a"}, {"guid": "ussr:eeb36a8d-f018-41b3-b8b5-9f006e544449", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 281/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 281/07 z 1. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-01", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eeb36a8d-f018-41b3-b8b5-9f006e544449"}, {"guid": "ussr:01d28076-fed1-46dc-8b97-21953ea18c7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 81/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01d28076-fed1-46dc-8b97-21953ea18c7c"}, {"guid": "ussr:3edd4e99-2f0d-4d68-94bf-44227369e361", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 49/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 49/07 z 25. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-25", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3edd4e99-2f0d-4d68-94bf-44227369e361"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 231/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 231/04 z 9. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-09", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 148/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 148/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:ca4f148f-8d2e-4587-bdb8-ee984d9d294b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 46/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/00 z 18. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-18", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.2000.1"}, {"guid": "ussr:3ed80290-08a9-4b1e-8abe-6f8932248d24", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.37.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 37/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 37/00 z 7. 6. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-06-07", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.37.2000.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "c6de0bff-57be-4293-9e57-a252924a8894:3b73637b-f85d-4eef-b3b7-69cd7b618d67", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1325204884.1", "spisova_znacka": "5Cob/16/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Cob/16/2026 z 7. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-05-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1325204884.1"}, {"guid": "210472bc-aeb2-418d-9189-555e37957f74:785e504c-cdf7-4ce5-b4a0-ce4725fc0d28", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1425202212.1", "spisova_znacka": "5Cob/119/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Cob/119/2025 z 26. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-09-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1425202212.1"}, {"guid": "50793cbf-1593-4476-8920-50bc321ff204:8dbd4067-40f5-4111-b1b3-7bb8265a47c4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1324209479.1", "spisova_znacka": "5Cob/18/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Cob/18/2025 z 31. 3. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-03-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1324209479.1"}, {"guid": "3c88df17-3e68-4057-bea1-bb50e8c76b22:499f6ced-a762-4796-8877-411d35a5249f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:2324202987.2", "spisova_znacka": "5Cob/227/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Cob/227/2024 z 18. 2. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-02-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:2324202987.2"}]}