{"guid": "ussr:13038eb9-8eed-4e17-82bc-e9c43d970568", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.16.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 16/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 16/2018 z 23. 1. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. januára 2018, sp. zn. III. ÚS 16/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.16.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-01-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/13038eb9-8eed-4e17-82bc-e9c43d970568", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.16.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.16.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.16.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 16/2018-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. januára 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti INVESTEX GROUP, s. r. o.,\nMostová 2, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Jaroslav Brada, s. r. o.,\nDunajská 58, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Jaroslav Brada,\npre namietané porušenie jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 1 Sžf 118/2015 z 27. júna 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti INVESTEX GROUP, s. r. o., o d m i e t a ako\nzjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\ndoručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 17. októbra\n2017 sa obchodná spoločnosť INVESTEX GROUP, s. r. o., Mostová 2, Bratislava (ďalej\nlen „sťažovateľka“), domáhala vydania nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie\njej v záhlaví označeného základného práva uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\n\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Sžf 118/2015 z 27. júna 2017 a ktorým by\nnapadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.\n2. Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľka (daňový\nsubjekt) sa žalobou v správnom súdnictve domáhala (I.) preskúmania zákonnosti a zrušenia\nrozhodnutia Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej len „rozhodnutie“ a „žalovaný“)\nč. 9601403/5/1666200/2014/Bér z 29. apríla 2014, ktorým na základe vykonanej daňovej\nkontroly sťažovateľke ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty vyrubil „rozdiel dane v sume\n136 425,60 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2012.\nZároveň platiteľovi dane nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie september\n2012 v sume 85 387,58 Eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty\nza zdaňovacie obdobie september 2012 v sume 51 038,02 Eur, ktorú je platiteľ dane z\npridanej hodnoty povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto\nrozhodnutia na účet Daňového úradu Bratislava“; odôvodnenie tejto časti žaloby bolo\nobsahovo\n\nnajrozsiahlejšie\n\na zahŕňalo\n\npredovšetkým\n\nnámietky\n\nsťažovateľky\n\nproti\n\ndokazovaniu vykonanému správcom dane. Súčasťou žaloby bola aj (II.) žiadosť\nsťažovateľky o odklad vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného a (III.) žiadosť o uloženie\npovinnosti žalovanému doručiť sťažovateľke rozhodnutie žalovaného, ktorú odôvodnila\ntým, že rozhodnutie žalovaného jej nebolo doručené na adresu jej súčasného sídla (kde\npodľa výpisu z obchodného registra sídli od 28. septembra 2013, pričom dovtedy sídlila vo\nZvolene, pozn.), ale na adresu fyzickej osoby –\n\nktorá nebola oprávnená konať\n\nv mene sťažovateľky ani nebola poverená sťažovateľkou prijímať písomnosti žalovaného\n(správcu dane). V tejto súvislosti sťažovateľka v žalobe uviedla, že v dôsledku\nnepredvídateľných udalostí na začiatku roka 2014 sa dostala do situácie, keď musela\ndočasne vyriešiť fungovanie obchodnej spoločnosti počas neprítomnosti jej štatutárnych\norgánov, a preto zastúpená svojím konateľom\n(všeobecnú) plnú moc\n\n17. februára 2014 udelila generálnu\n\n„na zastupovanie spoločnosti a na vykonávanie všetkých\n\nprávnych úkonov v mene spoločnosti INVESTEX GROUP, s. r. o... na dobu určitú, do 31.\n12. 2014“, ktorú\n\nprijala. Uvedené splnomocnenie sťažovateľka zaslala Daňovému\n\núradu Bratislava, avšak nikdy ho nedoručila Daňovému úradu Banská Bystrica. Podľa\nnázoru sťažovateľky „ak by bola písomnosť doručovaná na adresu daňového subjektu,\nmohla takúto písomnosť prevziať osoba oprávnená na preberanie písomností, prípadne\n2\n\nkonateľ. To však neznamená, že písomnosť má byť doručovaná na súkromnú adresu\nkonateľa, resp. osoby oprávnenej prijímať písomnosti... Je zrejmé, že správca dane nemal\nkonať iba s\n\nako zástupkyňou daňového subjektu... ale mal konať priamo so\n\nspoločnosťou INVESTEX GROUP, s. r. o. ako daňovým subjektom. Splnomocnenie\ntotiž obsahovalo neodstrániteľné vady a nebolo platným splnomocnením na\núčely daňového poriadku... Správca dane sa vôbec nevysporiadal s tým, či predmetné\nrozhodnutie doručuje podľa § 31 ods. 3, alebo podľa § 31 ods. 2 daňového poriadku.\nNásledne v rozpore so zákonom doručoval písomnosť fyzickej osobe s dôsledkami pre\nprávnickú osobu.“.\n3. Napriek uvedenému podala sťažovateľka proti rozhodnutiu žalovaného 13. júna\n2014 odvolanie, konajúc v dobrej viere, že zákonná lehota na podanie odvolania jej plynie\nod 30. mája 2014, kedy\n\nrozhodnutie žalovaného na pošte prevzala a odovzdala ho\n\nsťažovateľke. Informáciu o tom, ako dlho bola písomnosť uložená na pošte, sťažovateľka\nz poštovej obálky nevedela spoľahlivo zistiť. Oznámením č. 9601403/5/2888923/2014/Bér\nz 18. júna 2014 žalovaný odvolanie sťažovateľky odmietol ako neprípustné z dôvodu\nzmeškania lehoty na jeho podanie, pretože z poštovej doručenky zistil, že\n\nbola\n\npísomnosť prvýkrát doručovaná 12. mája 2014 a opakovane doručovaná 13. mája 2014,\npričom týmto dňom bola písomnosť uložená na pošte. V zmysle v tom čase účinného § 31\nods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) považoval\nsprávca dane písomnosť za doručenú pätnástym dňom od jej uloženia, t. j. 28. mája 2014,\nodkedy sťažovateľke začala plynúť pätnásťdňová lehota na podanie odvolania podľa\n§ 72 ods. 1 daňového poriadku. Zákonná lehota na podanie odvolania sťažovateľke uplynula\n12. júna 2014.\n4. Na základe podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania\nz 12. augusta\n\n2014\n\nFinančné\n\nriaditeľstvo\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\noznámením\n\nč. 1100301/1/519615/2014/14003 z 26. novembra 2014 sťažovateľke oznámilo, že\nrozhodnutie žalovaného nie je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom.\n\n3\n\n5. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) prvým výrokom\nuznesenia č. k. 23 S 273/2014-155 z 29. septembra 2015 konanie zastavil podľa v tom čase\núčinného § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) z dôvodu, že\nžaloba sťažovateľky smerovala proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré nemôže byť\npredmetom preskúmavania súdom, s poukazom na to, že podľa § 247 ods. 2 OSP\npri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu\npodľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných\nprostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Konštatoval, že hoci\nsťažovateľka takýto riadny opravný prostriedok využila, žalovaný ho odmietol ako\nneprípustný z dôvodu zmeškania zákonnej lehoty na jeho podanie. S poukazom na osobitnú\n(špeciálnu) úpravu doručovania písomností v daňovom konaní (§ 30 až § 35 daňového\nporiadku) krajský súd dospel k názoru, že žalovaný doručoval rozhodnutie správne, po tom,\nako mal z informačného systému – z registra daňových subjektov – preukázané udelenie\ngenerálnej plnej moci sťažovateľkou\n\nSťažovateľka generálnu plnú moc udelenú\n\nodvolala až 5. júna 2014, teda po tom, ako bolo rozhodnutie žalovaného uplatnením\nfikcie doručenia splnomocnenej zástupkyni sťažovateľky doručené. V nadväznosti\nna uvedené krajský súd druhým výrokom citovaného uznesenia zamietol návrh\nsťažovateľky na uloženie povinnosti žalovanému doručiť jej rozhodnutie žalovaného.\n6. Na základe odvolania sťažovateľky, v ktorom namietla, že krajský súd sa\nvo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal s argumentmi o nedoručení rozhodnutia\nžalovaného sťažovateľke, a preto ho považuje za arbitrárne, nekoherentné a nepresvedčivé,\nnajvyšší súd napadnutým uznesením uznesenie krajského súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP\nako vecne správne potvrdil.\n7. S uvedeným záverom najvyššieho súdu sťažovateľka nesúhlasí a s poukazom\nna žalobné a odvolacie námietky tvrdí, že správne orgány aj správne súdy pri rozhodovaní\nv prejedávanej veci a posudzovaní včasnosti podania riadneho opravného prostriedku proti\nrozhodnutiu žalovaného vychádzali z toho, že sťažovateľka platne splnomocnila\nna zastupovanie vo veciach správy daní pred všetkými daňovými orgánmi a že dôkazné\nbremeno na preukázanie ne/splnenia podmienok na doručenie písomností daňovému\nsubjektu správcom dane podľa § 31 daňového poriadku znáša daňový subjekt. Podľa názoru\n4\n\nsťažovateľky v jej prípade bolo potrebné odpovedať na otázky, či «- možno písomnosť\noznačenú ako „generálna plná moc“, v ktorej bez odvolávky na akýkoľvek právny predpis\nsťažovateľ uviedol len, že „splnomocňuje\n\nna zastupovanie spoločnosti a na\n\nvykonávanie všetkých právnych úkonov v mene sťažovateľa“ považovať za platný právny\núkon?\n- možno z uvedenej dikcie plnej moci, ktorá zjavne nebola udelená podľa § 9\nDaňového poriadku usudzovať, že zahrňuje zastupovanie sťažovateľa pre všetky úkony vo\nveci správy daní a to dokonca pred ktorýmkoľvek správnym orgánom, t. j. aj pred tým\norgánom štátnej správy (Daňový úrad Banská Bystrica), ktorému nikdy nebola doručená?\n- bola splnená podmienka výslovne upravená v § 9 ods. 4 Daňového poriadku,\nv zmysle ktorej je plnomocenstvo voči správcovi dane účinné odo dňa jeho doručenia\nsprávcovi dane?\n- na kom leží dôkazné bremeno pri preukazovaní splnenia všetkých zákonných\npodmienok upravených v § 31 Daňového poriadku, že došlo k splneniu podmienok pre\nzákonnú fikciu doručenia rozhodnutia správcu dane pätnástym dňom od uloženia zásielky\nna pošte?».\nNa základe uvedeného sťažovateľka tvrdí, že požiadavka náležitého odôvodnenia\nsúdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, vyplývajúca z čl. 46\nods. 1 a 2 ústavy, nemohla byť v jej prípade naplnená tým, že správne súdy prakticky\nzopakovali argumentáciu správnych orgánov. Ak správny súd odmietne konkrétny argument\núčastníka konania, musí ho v odôvodnení svojho rozhodnutia vyvrátiť, resp. spochybniť\nalebo vysvetliť, prečo tento argument považuje za irelevantný. Najvyšší súd v napadnutom\nuznesení nedal odpoveď ani na jednu z uvedených ťažiskových otázok, čím porušil\nzákladné právo sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu.\nII.\n8. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\n(každý) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\n5\n\nak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,\nči dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd\nnavrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\n9. Ústavný súd konštatuje, že jeho úlohou pri rozhodovaní o sťažnostiach\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým\nprislúcha interpretácia a aplikácia zákonov; úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a\nposudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom\nkontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené\n\nalebo\n\narbitrárne,\n\na\n\ntak\n\nz ústavného\n\nhľadiska\n\nneospravedlniteľné\n\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02,\nII. ÚS 231/04).\n10. Sťažovateľka založila svoje tvrdenie o porušení základného práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy na skutočnosti, že napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu nie je náležite odôvodnené, pretože nedáva odpovede na ťažiskové otázky\nňou zhrnuté v bode 7 tohto uznesenia; v opačnom prípade by musel najvyšší súd dospieť\nk záveru o včasnosti podania riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu žalovaného\nsťažovateľkou.\n\n6\n\n11. „V daňovom konaní sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov\na správca dane je povinný riadne zistiť skutkový stav veci a preveriť skutkové tvrdenia\nuvádzané daňovým subjektom, prípadne odstrániť procesné pochybenia, ktoré vykonal\nsprávca dane počas daňovej kontroly. Daňové konanie je svojou povahou správnym\nkonaním a vzťahujú sa naň zásady činnosti orgánov verejnej správy, ale je možné\nidentifikovať aj jednotlivé procesné zásady daňového konania (porovnaj Vernarský,\nM. Procesné zásady daňového konania. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika\nv Košiciach, 2009 s. 11, 24 ‒ 25 a nasl.). Daňové konanie ovláda zásada objektívnej pravdy,\navšak je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná,\nakým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť\nzávery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým\ns prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal\nv rámci správy daní a v priebehu konania. Povinnosťou správneho orgánu v prvostupňovom\nsprávnom konaní, ako aj v odvolacom konaní je dať odpoveď na ťažiskové argumenty\núčastníka konania v tom smere, že v odôvodnení rozhodnutia uvedie, ako sa s jednotlivými\nargumentmi a tvrdeniami účastníka vysporiadal.“ (I. ÚS 480/2017).\n12. Správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta\nvýkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom\nposkytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými\nslovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti\nvo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti\nna subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je náprava\nnezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby\nalebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná.\nSprávny súd spravidla nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne\notázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy (IV. ÚS 596/2012,\nIV. ÚS 585/2014). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť\nsprávnych orgánov, ale len preskúmať „zákonnosť“ ich postupov a rozhodnutí, teda to, či\nkompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali\npríslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy (II. ÚS 127/07).\n\n7\n\n13. Podľa § 247 ods. 2 OSP sú súdy v správnom súdnictve v rámci skúmania\npodmienok konania povinné skúmať, či žalobca vyčerpal riadne opravné prostriedky, ktoré\nsa pre rozhodnutie správneho orgánu pripúšťajú. V tejto súvislosti ústavný súd už\nv minulosti nálezom sp. zn. I. ÚS 20/97 z 22. mája 1997 judikoval, že „... Najvyšší súd\nSlovenskej republiky ako správny súd neporušil základné právo fyzickej osoby podľa čl. 46\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ak zastavil konanie podľa § 250d ods. 3 Občianskeho\nsúdneho poriadku, t. j. preto, že sa navrhovateľ v správnom súdnictve domáhal preskúmania\nadministratívneho rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť inak ako v dôsledku\nvyčerpania riadnych opravných prostriedkov.“. Rovnaká povinnosť vyplýva pre správne\nsúdy z § 97 a § 7 písm. a) Správneho súdneho poriadku (účinného od 1. júla 2016),\npodľa ktorého správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej\nsprávy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou\nnevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.\n14. Najvyšší súd v napadnutom uznesení (bod 6) na zdôraznenie vecnej správnosti\nuznesenia krajského súdu (bod 5) uviedol, že „účelom správneho súdnictva nie je\nv prípadoch, ak je zákonná možnosť podať voči rozhodnutia správneho orgánu opravný\nprostriedok, nahrádzať činnosť druhostupňového správneho orgánu. Práve rozhodovaním\no odvolaní možno dosiahnuť žalobcom žiadaný stav, a to zrušenie napadnutého\nprvostupňového rozhodnutia, preto je rozhodovanie o prvostupňovom rozhodnutí v súdnom\nkonaní jednoznačne predčasné. Práve táto skutočnosť je aj dôvodom, pre ktoré sa\nprvostupňové rozhodnutia, ktoré možno napadnúť opravným prostriedkom nepreskúmavajú\nv správnom súdnictve. Odvolací súd má preto za preukázané, že krajský súd nemal inú\nmožnosť ako konanie zastaviť, nakoľko žaloba smerovala voči rozhodnutiu, ktoré nemôže\nbyť predmetom súdneho prieskumu... Pri posudzovaní momentu doručenia napadnutého\nrozhodnutia a včasnosti podania odvolania sa odvolací súd stotožňuje s názorom krajského,\nsúdu, podľa ktorého v prípade faktického prevzatia zásielky na pošte 17. deň od uloženia sa\nuplatní zákonná fikcia doručenia, a síce, že písomnosť sa považuje za doručenú 15. dňom\npo jej uložení na pošte (od 13. 05. 2014), t. j. v tomto prípade 28. 05. 2014. Žalobca podal\nodvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu elektronicky dňa 13. 06. 2014 a 16. 06. 2014,\nteda po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania, ktorá uplynula 12. 06. 2014.“.\n\n8\n\n15. Špecifikami právnej úpravy doručovania písomností právnickým osobám\nv daňovom konaní sa zaoberal najvyšší súd v uznesení sp. zn. 3 Sžf 22/2014 z 19. mája\n2015, v ktorom (okrem iného) uviedol: „Ustanovenia novej právnej úpravy § 31 ods. 3\nzákona č. 563/2009 Z. z. .... ani neupravujú a ani neodkazujú na úpravu, podľa ktorej by\nbolo možné postupovať pri náhradnom doručení právnickým osobám, v prípade, ak sa\nosoby oprávnené preberať písomnosti určené danej právnickej osobe v mieste doručovania\nnezdržiavajú. Fikcia doručenia vzniká v zmysle § 31 ods. 3 veta posledná zákona č.\n563/2009 Z. z. posledný deň 15-dňovej lehoty od uloženia na pošte. Prípadné neskoršie\nreálne prevzatie písomnosti, nemá na už vzniknutú fikciu doručenia žiadny vplyv, keďže\nzákonodarca výnimky z takejto fikcie doručenia nestanovil... V súčasnosti absentuje\npodrobná právna úprava problematiky náhradného doručovania právnickým osobám.“\n16.1. Podľa § 31 ods. 3 daňového poriadku písomnosti, ktoré sú určené do vlastných\nrúk právnickej osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene\nprávnickej osoby, alebo osoba, ktorá je ňou poverená na prijímanie takýchto písomností. Ak\nnebola v mieste doručenia osoba oprávnená prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju\ndoručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu.\nAk bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte\na právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne právnická\nosoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň\ndoručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela.\n16.2. Podľa § 67 ods. 2 písm. b) daňového poriadku v žiadosti o registráciu je daňový\nsubjekt, ktorým je právnická osoba, povinný uviesť 1. obchodné meno, 2. sídlo, 3.\nidentifikačné číslo organizácie, 4. svoje organizačné zložky na území Slovenskej republiky,\n5. dane, ku ktorým žiada registráciu, 6. čísla účtov vedených v bankách, na ktorých budú\nsústredené peňažné prostriedky z jeho podnikateľskej činnosti, 7. štatutárny orgán alebo\nosoby, ktoré sú okrem štatutárneho orgánu oprávnené za ňu konať, ak také údaje nie sú\nuvedené v obchodnom registri, 8. splnomocnenca na doručovanie, ak ide o právnickú osobu\npodľa § 9 ods. 11, 9. ďalšie údaje, ktorých uvedenie vyplýva z osobitných predpisov.\n\n9\n\n16.3. Podľa § 67 ods. 9 daňového poriadku ak nastanú zmeny skutočností uvedených\npri registrácii podľa odseku 2 vrátane zmien, ktoré majú za následok zrušenie registrácie\nk niektorej dani, oznámi to daňový subjekt správcovi dane v lehote do 30 dní odo dňa, keď\nnastali, alebo požiada o zrušenie registrácie. V tejto lehote predloží daňový subjekt\nsprávcovi dane aj osvedčenie o registrácii, ak je potrebné nahlásené zmeny zapísať\ndo osvedčenia o registrácii. Ak daňový subjekt nesplní oznamovaciu povinnosť riadne\na včas, príslušné zmeny v registri vykoná správca dane z úradnej moci, hneď ako zistí\nrozhodujúce skutočnosti.\n16.4. Podľa § 9 ods. 2 daňového poriadku daňový subjekt, jeho zákonný zástupca\nalebo jeho opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná\nv rozsahu plnomocenstva udeleného písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane.\n16.5. Podľa § 9 ods. 3 daňového poriadku ak nie je rozsah plnomocenstva presne\nvymedzený, považuje sa také plnomocenstvo za všeobecné... V tej istej veci môže mať\ndaňový subjekt, zákonný zástupca alebo opatrovník len jedného zástupcu.\n16.6. Plnomocenstvo je voči správcovi dane účinné odo dňa jeho doručenia správcovi\ndane alebo odo dňa jeho udelenia do zápisnice u správcu dane.\n16.7. Odvolanie plnomocenstva daňovým subjektom alebo výpoveď plnomocenstva\nzástupcom sú účinné odo dňa ich doručenia správcovi dane alebo odo dňa uvedenia týchto\nskutočností do zápisnice u správcu dane.\n17. Z uvedeného vyplýva, že oznámenie zmeny štatutárneho orgánu právnickej osoby\nalebo osôb, ktoré sú okrem štatutárneho orgánu oprávnené za ňu konať, ak také údaje nie sú\nuvedené v obchodnom registri, je povinnosťou daňového subjektu, ktorej nesplnenie\nje správnym deliktom v zmysle § 154 ods. 1 písm. c) daňového poriadku. Z dôvodu\nnesplnenia oznamovacej povinnosti daňového subjektu riadne a včas nemožno za vadný\npovažovať taký postup správcu dane, ktorý pre účely doručenia písomností právnickej\nosobe podľa § 31 ods. 3 daňového poriadku vychádza z dostupných podkladov, ktoré má\nk dispozícii, alebo ktoré si sám zaobstará (napr. z informačného systému – z registra\n10\n\ndaňových subjektov). Týmto nie je dotknuté ustanovenie § 30 ods. 1 daňového\nporiadku, podľa ktorého správca dane doručuje písomnosť elektronickými prostriedkami.\n18. Na základe tvrdenia sťažovateľky, že v dôsledku nepredvídateľných udalostí\nna začiatku roka 2014 sa dostala do situácie, keď musela dočasne vyriešiť fungovanie\nobchodnej\n\nspoločnosti\n\npočas\n\nneprítomnosti\n\njej\n\nštatutárnych\n\norgánov\n\n(bod\n\n2),\n\npovažuje ústavný súd jej námietku týkajúcu sa neplatnosti generálnej plnej moci, ktorú\nv zastúpení svojím konateľom\n\n17. februára 2014 udelila\n\na elektronicky\n\nzaslala 19. marca 2014 Daňovému úradu Bratislava, za právne irelevantnú. Nič jej\nnebránilo, aby pre účely správy daní rozsah zástupcovho oprávnenia obmedzila na určitý\ndruh právnych úkonov (špeciálne splnomocnenie) alebo individualizovala na jeden určitý\nprávny\n\núkon\n\n(osobitné\n\nsplnomocnenie)\n\na tieto\n\nskutočnosti\n\nsprávnym\n\norgánom,\n\nresp. správnym súdom preukázala.\n19. K rovnakému názoru dospel aj najvyšší súd, ktorý vyhodnotil námietku\nsťažovateľky týkajúcu sa neplatnosti, resp. obmedzenia udelenej generálnej plnej moci len\nna konanie vo vzťahu k Daňovému úradu Bratislava ako nedôvodnú, keďže okrem\nobmedzenia trvania zastúpenia neobsahovala žiadne obmedzenie rozsahu oprávnenia\nzástupcu konať v mene sťažovateľky. Vychádzal pritom z obsahu administratívneho spisu,\nz ktorého mal preukázané, že rozhodnutie žalovaného „bolo vydané 29. 04. 2014 a\nnásledne expedované 09. 05. 2014. Napadnuté rozhodnutie bolo doručované\nbytom Z. prostredníctvom pošty do vlastných rúk na adresu jej bydliska a z dôvodu\nnezastihnutia adresáta zásielky bolo dňa 13. 05. 2014 uložené na pošte. Napadnuté\nrozhodnutie bolo\n\nfakticky prevzaté na pošte 30. 05. 2014, teda až 17. deň od\n\nuloženia zásielky, a to bez uvedenia dôvodu takéhoto oneskoreného prevzatia zásielky.\nNapadnuté rozhodnutie bolo doručované\n\nako splnomocnenej zástupkyni\n\nžalobcu, a to na základe udelenej generálnej plnej moci z 17. 02. 2014. Generálna plná moc\nbola doručená Daňovému úradu Bratislava elektronicky ev. č. 6/12145403/2014 dňa 19. 03.\n2014. Daňový úrad Banská Bystrica sa o udelenej generálnej plnej moci dozvedel z\ninformačného systému RDS z registra daňových subjektov, podľa ktorého bola k 06. 05.\n2014\n\nsplnomocnená zástupkyňa žalobcu a nebola splnomocnená na zastupovanie\n\niného daňového subjektu u žalovaného ako správcu dane, a teda bolo dodržané ustanovenie\n11\n\n§10 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z. z. O zistených skutočnostiach spísal žalovaný 06. 05. 2014\núradný záznam, ktorý sa nachádza v administratívnom spise aj s výpisom z informačného\nsystému a generálnou plnou mocou z 17. 02. 2014... Predmetná plná moc bola síce 05. 06.\n2014 odvolaná, avšak odvolanie plnej moci nastalo až po expedovaní napadnutého\nrozhodnutia ako aj po jeho doručení zástupkyni žalobcu.“. Najvyšší súd zároveň\ns poukazom na znenie § 30 ods. 3 a § 55 ods. 11 daňového poriadku konštatoval, že postup\nžalovaného pri doručovaní písomností bol správny, a keďže povinnosť zaplatiť rozdiel dane\nnie je takým úkonom, ktorý by musela sťažovateľka vykonať osobne (ide o zastupiteľné\nkonanie a nedostatok osobného prvku nespôsobuje jeho neúčinnosť voči správcovi dane),\nnemusela byť doručovaná sťažovateľke osobne (charakteristickým prvkom takéhoto\nkonania je prvok osobný, viažuci sa výhradne na tú konkrétnu osobu a jej špecifické\nvlastnosti, a preto je splnenie úkonu v žiadanej kvalite inou osobou nemožné; príkladom\ntakýchto úkonov je výsluch účastníka daňového konania).\n20. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia dospel ústavný súd\nk názoru, že najvyšší súd postupoval v medziach svojej právomoci, pričom sa nedopustil\ntakého výkladu a aplikácie príslušnej zákonnej právnej úpravy, ktorými by poprel ich účel\na význam. Napadnuté uznesenie nemožno označiť za arbitrárne v tom smere, že by závery\nním formulované boli zjavne nelogické s ohľadom na zistený skutkový stav, ústavne\nneudržateľné alebo že by napadnuté uznesenie nereflektovalo ťažiskové skutočnosti dôležité\npre riadne zistenie stavu veci a rozhodnutie o odvolaní sťažovateľky. Najvyšší súd sa\nodvolacími námietkami sťažovateľky zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie,\nže dostala odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu. V tejto súvislosti ústavný súd\npripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,\nktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver\no tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu,\nresp. právo na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05).\n21. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom najvyššieho súdu nestotožňuje,\nnepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\n12\n\nnapadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94,\nII. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) totiž rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu\nochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí\nrozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich\ndôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné\na arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej, alebo aj\nextrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti\n(IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06). O taký prípad tu však nejde, preto ústavný súd sťažnostnú\nargumentáciu sťažovateľky nepovažuje za spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť\nzáverov najvyššieho súdu.\n22. Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že medzi\nnamietaným porušením základného práva sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a napadnutým uznesením najvyššieho súdu neexistuje\npríčinná súvislosť, ktorá by signalizovala reálnu možnosť vyslovenia porušenia uvedených\npráv po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, preto jej sťažnosť odmietol podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú. Z uvedeného dôvodu sa\nďalšími požiadavkami sťažovateľky uvedenými v petite nezaoberal, keďže rozhodovanie\no nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu\nv danom prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. januára 2018\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "daň-daňové konanie", "konanie-neodstrániteľný nedostatok podmienok", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "rozhodnutie-odôvodnenie", "doručenie, doručovanie-písomností (zásielok)", "opravný prostriedok-riadny"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:da800ab8-9ca5-4d4e-be22-591e3534e0b6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.480.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 480/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 480/2017 z 9. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-09", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.480.2017.1"}, {"guid": "ussr:6069b3cd-0633-46ac-869c-7828b269d97b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 596/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 596/2012 z 22. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-22", "citacie_n": 286, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6069b3cd-0633-46ac-869c-7828b269d97b"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 127/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 127/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 732, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 231/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 231/04 z 9. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-09", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:960a15d5-47bd-4fed-9179-b00fcb527df6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.20.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 20/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/97 z 22. 5. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-05-22", "citacie_n": 125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.20.1997.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": []}