{"guid": "ussr:81949de5-f51e-4d08-b612-58e099684f3b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.161.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 161/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 161/2018 z 24. 4. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 24. apríla 2018, sp. zn. III. ÚS 161/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.161.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-04-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/81949de5-f51e-4d08-b612-58e099684f3b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.161.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.161.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.161.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 161/2018-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. apríla 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Bauer s. r. o.,\nDénešova 19, Košice, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Richard Bauer, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 2 a 5\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na slobodu a bezpečnosť zaručeného v čl. 5 ods. 1, 3\na 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením\nŠpecializovaného trestného súdu Pezinok, pracoviska Banská Bystrica sp. zn. 4 Tp 26/2017\nz 15. októbra 2017 a postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n2 Tost 36/2017 zo 6. novembra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. januára\n2018 doručená sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho\n\nzákladného práva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na slobodu a bezpečnosť zaručeného v čl. 5 ods. 1,\n3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom a uznesením Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracoviska Banská\nBystrica (ďalej len „špecializovaný súd“) sp. zn. 4 Tp 26/2017 z 15. októbra 2017\na postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 2 Tost 36/2017 zo 6. novembra 2017.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa Prezídia\nPolicajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej jednotky finančnej polície,\nexpozitúry Východ, Košice ČVS: PPZ-16/NKA-FP-VY-2017 z 13. októbra 2017 bolo\nzačaté trestné stíhanie a súčasne vznesené obvinenie sťažovateľovi a ďalším 62 osobám pre\nzločin skrátenia dane a poistného formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 276 zákona\nč. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“)\na iných, zvlášť u jednotlivých osôb, v závislosti od rozsahu spáchaného trestného činu.\n3. V tejto trestnej veci bol sťažovateľ uznesením špecializovaného súdu sp. zn.\n4 Tp 26/2017 z 15. októbra 2017 vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1\npísm. c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „Trestný poriadok“).\n4. O sťažnosti sťažovateľa proti rozhodnutiu špecializovaného súdu o jeho vzatí\ndo väzby rozhodol najvyšší súd uznesením sp. zn. 2 Tost 36/2017 zo 6. novembra 2017 tak,\nže ju podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.\n5. Sťažovateľ nasmeroval proti rozhodnutiam špecializovaného súdu i najvyššieho\nsúdu svoju sťažnosť. Je presvedčený, že najvyšší súd rozhodol v jeho veci „hromadne“\nbez akejkoľvek individualizácie podmienok a predpokladov väzby a bez akejkoľvek\nkonkretizácie dôvodov väzby. Súčasne sa podľa jeho názoru najvyšší súd vôbec\nnevysporiadal s námietkami, ktoré mu sťažovateľ predostrel, a preto považuje jeho\nrozhodnutie za nezákonné, svojvoľné a arbitrárne. Nepreskúmateľnosť rozhodnutí vidí\n\n2\n\ni v absencii odôvodnenia dôvodnej obavy, podľa ktorej by mal sťažovateľ pokračovať\nv konkrétnej trestnej činnosti.\n6. Sťažovateľ ďalej poukazuje na obsah napadnutých rozhodnutí, v ktorých sa\nuvádza «odkaz na neznáme skutočnosti spisového materiálu bez ich konkretizácie a bez\nakýchkoľvek konkrétnych súvislostí s osobou sťažovateľa ako obvineného, ako aj... odkaz na\nutajované časti resp. prílohy vyšetrovacieho spisu, z ktorých majú vyplývať materiálne\npodmienky a predpoklady väzby obvineného ako aj predpoklady pre dôvody väzby\nobvineného, hoci úplne bez toho aby konkrétne uvádzalo meno a priezvisko sťažovateľa ako\nobvineného, alebo akúkoľvek konkrétnu komunikáciu sťažovateľa s inými osobami...\nObjektivizácia materiálnych podmienok väzby a v podstate aj jej dôvodov len na základe\nabstraktných skutočností, ktoré majú vyplývať z utajovaných príloh vyšetrovacieho spisu,\na síce bez poukázania na konkrétne skutočnosti uvádzaná v oboch uzneseniach\nporušovateľov nie je zákonná, a ani možná, pričom napríklad v uznesení o vzatá do väzby\nnebola zo strany sudcu pre prípravné konanie porušovateľa v 2. rade aspoň s poukazom\nna jeden rozhovor alebo jednu skutočnosť z neho vyplývajúcu preukázaná, pričom vôbec\nnemá sťažovateľ na mysli „dostatočnú preukázanosť trestného činu/činov“, ale preukázanie\na konštatovanie aspoň dôvodnosti podozrenia obvineného zo spáchania skutkov kladených\nmu za vinu uznesením o vznesení obvinenia konkrétnymi dôkazmi, a síce, ktoré majú byť\nobsahom utajovanej prílohy vyšetrovacieho spisu, ku tomu ktorému skutku.».\n7. Sťažovateľovi nie je zrejmé ani to, ktorý z dôvodov podľa § 71 ods. 1 Trestného\nporiadku považovali špecializovaný súd a najvyšší súd za naplnený. Uvádza, že len\nvylučovacou metódou možno dospieť k záveru, že ide pravdepodobne o riziko pokračovania\nv páchaní trestnej činnosti. Špecializovaný súd ani najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach\nneuvádzajú, „v akej konkrétnej trestnej činnosti by mal sťažovateľ ako obvinený\npokračovať, pričom abstraktný popis, nielen bez individualizácie, nepostačuje a porušuje\nním namietané práva... Odôvodnenie napadnutého uznesenia, ako aj uznesenia o vzatí\ndo väzby porušovateľov, naopak, vykazuje rovnaké nedostatky, aké vo veci Sulaoja proti\nEstónsku viedli ESĽP k záveru o porušení práva sťažovateľa zaručeného v čl. 5 ods. 3\ndohovoru.“. Podľa názoru sťažovateľa „Individualizácia odôvodnenia väzby nie je\n\n3\n\nsamoúčelnou požiadavkou, lebo osoba nachádzajúca sa vo väzbe môže svoje právo podať\nsťažnosť proti uzneseniu o väzbe a podávať opravné prostriedky proti rozhodnutiam\no jej ponechaní vo väzbe efektívne využiť, len ak pozná skutkovú a na ňu nadväzujúcu\nprávnu argumentáciu, na základe ktorej je ona individuálne držaná vo väzbe.“.\n8. Ďalej sťažovateľ rozhodnutiam vyčíta absenciu odôvodnení v tom zmysle,\n„ktorý obvinený z 13 (trinástich) väzobné stíhaných, okrem sťažovateľa, ako obvineného,\nv akom konkrétnom rozsahu z viacerých 13 (trinástich) obvinených bude pokračovať,\nv akej konkrétnej protiprávnej trestnej činnosti, hoci ich uznesenie o vznesení obvinenia\nkvalifikuje ako zločineckú skupinu... uznesenia porušovateľov svojím nedostatočným,\nsvojvoľným a arbitrárnym odôvodnením potreby vzatia sťažovateľa ako obvineného\ndo väzby, absolútnym nevysporiadaním sa so sťažnostnými námietkami, vychádzajúc\nsúčasne len z abstraktných argumentov, hrubo porušujú ustanovenie §72 ods. 2 druhej vety\nTrP., a tým aj namietané práva sťažovateľa, ako obvineného zaručené mu v čl. 5 ods. 1,\n3 a 4 dohovoru a čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy. Pozbavenie svojej osobnej slobody preto považuje\nsťažovateľ za svojvoľné, nezákonné, arbitrárne, protiústavné a v rozpore s ním namietanými\nprávami.“.\n9. Okrem toho namieta, že ani jemu ani jeho obhajcovi nebolo umožnené študovať\nvyšetrovací spis so všetkými jeho prílohami. V tejto súvislosti uvádza, že napadnuté\nrozhodnutia odkazujú vo svojich odôvodneniach na rozsiahle množstvo písomností\nnachádzajúcich sa v utajovaných prílohách vyšetrovacieho spisu, avšak bez akejkoľvek\nosobnej či vecnej konkretizácie a individualizácie.\n10. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom rozhodol, že základné právo na osobnú slobodu zaručené v čl. 17\nods. 2 a 5 ústavy a právo na slobodu a bezpečnosť zaručené v čl. 5 ods. 1, 3 a 4 dohovoru\nboli uznesením špecializovaného súdu sp. zn. 4 Tp 26/2017 z 15. októbra 2017 a uznesením\nnajvyššieho súdu sp. zn. 2 Tost 36/2017 zo 6. novembra 2017 porušené. Zároveň požadoval\nzrušiť napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu a prikázať mu, aby ho „prepustil\n\n4\n\nneodkladne z väzby na slobodu“. Napokon žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie\nvo výške 20 000 € a náhradu trov konania.\nII.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo\niný zásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie\nv porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd\nvyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola\nvyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten,\nkto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.\n13. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,\nči dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie.\n14. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,\n\n5\n\nako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh,\nktorý je zjavne neopodstatnený.\n15. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno\npovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).\n16. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základných práv zaručených v čl. 17\nods. 2 a 5 a práv zaručených v čl. 5 ods. 1, 3 a 4 dohovoru uznesením špecializovaného súdu\nsp. zn. 4 Tp 26/2017 z 15. októbra 2017 a uznesením najvyššieho súdu sp. zn.\n2 Tost 36/2017 zo 6. novembra 2017, ku ktorému malo dôjsť tým, že v označených\nuzneseniach všeobecných súdov „úplne absentuje dostatočné, individualizované a zákonné\nodôvodnenie materiálnych podmienok a dôvodov väzby u sťažovateľa, keďže v ňom okrem\núplného stotožnenia sa so skutočnosťami prokurátora ÚŠP GPSR uvedenými v návrhu\nna vzatie do väzby, sudcom pre prípravné konanie ŠTS BB, nenájdeme žiadnu zreteľnú\nkonkretizáciu skutočností, ktoré majú zakladať konkrétne a individuálne a nie abstraktné\na všeobecné\n\nmateriálne\n\npodmienky,\n\npredpoklady\n\na\n\ndôvody\n\nväzby\n\nsťažovateľa,\n\nako obvineného“.\n17. Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon...\n18. Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas\nustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.\n\n6\n\n19. Podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.\nNikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane\nv súlade s konaním ustanoveným zákonom:\na) zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom;\nb) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby preto, že sa nepodrobila\nrozhodnutiu vydanému súdom podľa zákona, alebo preto, aby sa zaručilo splnenie\npovinnosti ustanovenej zákonom;\nc) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia\npred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú\noprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo\nv úteku po jeho spáchaní;\nd) iné pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia na účely\nvýchovného dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody na účely jeho predvedenia\npred príslušný orgán;\ne) zákonné držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne\nchorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov;\nf) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo\njej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie\no vyhostenie alebo vydanie.\n20. Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody\nv súlade s ustanovením odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený\npred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci\na má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenia\nsa môže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.\n21. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo\niným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol\no zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody\nnezákonné.\n\n7\n\nK namietanému\n\nporušeniu\n\noznačených\n\npráv\n\npostupom\n\na\n\nuznesením\n\nšpecializovaného súdu sp. zn. 4 Tp 26/2017 z 15. októbra 2017\n22. V súvislosti s namietaným porušením sťažovateľom označených základný práv\nzaručených ústavou a práv zaručených dohovorom postupom a uznesením špecializovaného\nsúdu ústavný súd zdôrazňuje, že jeho právomoc podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená\nna princípe subsidiarity.\n23. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi\nzásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPreto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže\ndomôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom,\nmusí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie\n(m. m. IV. ÚS 115/07).\n24. Sťažovateľ mal právo podať proti napadnutému uzneseniu špecializovaného súdu\na postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, sťažnosť (čo aj využil), o ktorej bol oprávnený\na aj povinný rozhodnúť najvyšší súd. Právomoc najvyššieho súdu rozhodnúť o sťažnosti\nsťažovateľa v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.\n25. Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť\nsťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej\nprávomoci.\n\n8\n\nK namietanému porušeniu označených práv postupom a uznesením najvyššieho\nsúdu sp. zn. 2 Tost 36/2017 zo 6. novembra 2017\n26. V súvislosti so sťažovateľom namietaným porušením práv zaručených v čl. 5\nods. 1 dohovoru ústavný súd poznamenáva, že jediným na jeho prípad aplikovateľným\nustanovením označeného odseku tohto článku je písmeno c), keďže je už na prvý pohľad\nevidentné, že nešlo o žiadnu z eventualít uvedených v ustanoveniach pod písm. a), b), d), e)\nani f) čl. 5 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto považoval ako práva, ktorých sťažovateľ\nporušenie namietal, práva zaručené v čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru.\n27. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že právomoc ústavného súdu\nvo vzťahu k rozhodovaniu všeobecných súdov vo väzobných veciach je daná len\nna preskúmanie dôvodu a spôsobu obmedzenia osobnej slobody, t. j. či proti osobe, ktorá\nsa berie do väzby, bolo vznesené obvinenie, rozhodnutie o väzbe sa odôvodnilo\naj skutkovými okolnosťami, o väzbe rozhodoval súd, obvinený bol vzatý do väzby\npre konkrétne skutočnosti, resp. že osoba bola vzatá a držaná vo väzbe len na čas dovolený\nzákonom, resp. konkrétnym rozhodnutím väzobného súdu o predĺžení väzby. Do obsahu\nprávomocí ústavného súdu nepatrí preskúmať postup, ako aj správnosť skutkových\na právnych záverov všeobecných súdov, ktorý viedol k záveru o existencii zákonného\ndôvodu na vzatie do väzby. Tento postup skúma opravný súd v riadnom inštančnom\npostupe, ktorý je funkčne uspôsobený na preskúmanie obsahu trestného spisu, súvisiacich\nlistín, podaní obvineného a prípadne aj ďalších dôkazov osvedčujúcich použitie takéhoto\nzabezpečovacieho prostriedku, akým je väzba v trestnom konaní (II. ÚS 76/02).\n28. Ústavný súd zároveň pripomína, že jeho úlohou ako nezávislého súdneho orgánu\nochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) nie je konať ako súd tretej alebo štvrtej inštancie,\nale jeho úlohou je preskúmať zlučiteľnosť opatrenia, ktorým je jednotlivec pozbavený\nslobody, s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných\nslobodách (I. ÚS 165/02).\n\n9\n\n29. Ústavný súd teda na základe uvedených východísk zdôrazňuje, že pri posúdení\nnamietaného rozhodnutia najvyššieho súdu nebolo jeho úlohou preskúmať správnosť\nskutkových a právnych záverov, o ktoré najvyšší súd oprel svoje rozhodnutie, resp.\nodpovedať na otázku, či mal, resp. nemal byť sťažovateľ vzatý do väzby. Úloha ústavného\nsúdu sa v danom prípade obmedzila na posúdenie otázky, či sa najvyšší súd s právne\nrelevantnými otázkami podstatnými pre rozhodnutie o osobnej slobode sťažovateľa\nvysporiadal adekvátne a preskúmateľne a či je tak odôvodnenie jeho rozhodnutia\nústavnoprávne akceptovateľné.\n30. Ústavný súd už viackrát vyslovil, že každé pozbavenie slobody musí byť\n„zákonné“, t. j. musí byť vykonané „v súlade s konaním ustanoveným zákonom“, a okrem\ntoho každé opatrenie, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, musí byť zlučiteľné\ns účelom čl. 17 ústavy, ktorým je ochrana jednotlivca proti svojvôli (I. ÚS 165/02,\nII. ÚS 55/98, I. ÚS 177/03, III. ÚS 7/00, I. ÚS 115/07, I. ÚS 187/07). Základné právo podľa\nčl. 17 ods. 2 ústavy vo svojom znení odkazuje na zákon, a preto pri posudzovaní otázky\njeho rešpektovania alebo porušenia musí brať ústavný súd do úvahy zákonnú úpravu\na jej aplikáciu príslušným orgánom, pričom v prípade zistenia závažného porušenia\nzákonnosti ide aj o porušenie ústavnosti (III. ÚS 48/00). Rovnako aj z čl. 17 ods. 5 ústavy\nvyplýva, že do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom. Príslušná\nzákonná úprava obsiahnutá predovšetkým v Trestnom poriadku je tak integrálnou súčasťou\nústavného rámca zaručenej osobnej slobody (II. ÚS 55/98). Aj čl. 5 ods. 1 dohovoru\nvyžaduje, aby k pozbaveniu osobnej slobody došlo „v súlade s konaním ustanoveným\nzákonom“, a každé dohovorom prípustné pozbavenie osobnej slobody [čl. 5 ods. 1 písm. a)\naž f)] musí byť „zákonné“. Dohovor tu teda priamo odkazuje na vnútroštátne právo, a preto\nrešpektovanie tohto práva je integrálnou súčasťou záväzkov zmluvných štátov (Lukanov\nv. Bulharsko z 20. 3. 1997, bod 43). Každé pozbavenie osobnej slobody zároveň musí\nbyť v súlade s účelom čl. 5 dohovoru, ktorým je ochrana jednotlivca pred svojvôľou\n[k tomu pozri rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) vo veci\nBozano v. Francúzsko, z 18. 12. 1986, bod 54; rozsudok ESĽP vo veci Benham v. Veľká\nBritánia z 24. 9. 1992, rozsudok ESĽP vo veci Herczegfalvy v. Rakúsko z 11. 5. 2004,\nrozsudok Veľkej komory ESĽP vo veci Morsink v. Holandsko z 10. 6. 1996, bod 40;\n\n10\n\nz novšej judikatúry rozsudok Veľkej komory ESĽP vo veci Stanev v. Bulharsko zo 17. 1.\n2012, bod 143; rozsudok ESĽP vo veci L. M. v. Slovinsko z 12. 6. 2014, bod 121].\n31. Opierajúc sa o tieto východiská, posudzoval ústavný súd sťažnosť sťažovateľa.\n32. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia špecializovaného súdu,\nsťažovateľ je trestne stíhaný za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej\nskupiny podľa § 296 Trestného zákona, za pokračovací zločin skrátenia dane a poistného\nformou organizátorstva podľa § 21 ods. 1 písm. a) k § 276 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 4\nTrestného zákona a za obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa\n§ 233 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) a ods. 4 písm. a) a c) Trestného\nzákona.\n33. Špecializovaný súd k dôvodnosti trestného stíhania uviedol: „... V osobe\nsa jedná o druhého najvplyvnejšieho člena skupiny, ktorého\nriadil obvinený\n\nTento riadil nižšie články skupiny a medzi jeho, alebo ním\n\novládané spoločnosti patrili\n\nv ktorej bol konateľom a ktorá fungovala\n\nod januára 2014 do augusta 2014, spoločnosť\n\nod novembra 2014\n\naž po august 2016, v ktorej ako konateľ vystupoval jeho brat\n\na spoločnosť\n\n, ktorá fungovala od septembra 2016, pričom za toto obdobie priznali dodanie služieb\nnajmenej vo výške 125 mil Eur.\nnapr.\n\nsústreďoval peniaze cez kontaktné články\n\na rozdeľoval peniaze konečným vybraným odberateľov, aj za spoločnosti\n\nv ktorých pôsobil jeho brat\n\n, z čoho vyplýva, že mal aktívny vplyv na chod\n\nspoločnosti a ich obchodných partnerov, hoci spoločnosť formálne mal zastupovať\n(utajovaná príloha 2 zväzok 1).\n\nriadili účtovníčky tým, že im zadávali\n\npokyny na zaúčtovanie konkrétnych súm na konkrétne spoločnosti a obidvaja sa riadili\npokynmi\n\n“\n\n34. Dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (preventívna väzba)\na obavu z pokračovania v trestnej činnosti, (ktorej absenciu sťažovateľ namieta, pozn.)\nodôvodnil sudca špecializovaného súdu pre prípravné konanie takto: «Z histórie fungovania\n\n11\n\n... jednotlivých spoločnosti vyplýva, že tieto fungovali po sebe v dlhšom časovom období,\npričom charakteristickým znakom bolo, najprv nechali zaniknúť predchádzajúcu spoločnosť\nna ktorú nadväzovala ďalšia s rovnakým predmetom činnosti, z čoho vyplýva, že sa jedná\no dlhodobú činnosť s rovnakým spôsobom „podnikania“, teda protiprávnou činnosťou,\nktorá má zaužívaný modus operandi a v tomto pokračujú až doposiaľ. Zo zaznamenanej\nosobnej komunikácie, z augusta 2017 vyplýva, že dochádza ku dohadovaniu o ďalšom\npokračovaní v protiprávnej činnosti na mesiace september a október 2017 (utajovaná\npríloha 2 zväzok 1,2,3,8). Na základe týchto skutočností je dostatočne odôvodnený záver,\nže obvinené osoby\n\na\n\npokračujú v doposiaľ páchanej trestnej\n\nčinnosti...»\n35. Najvyšší súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sp. zn. 2 Tost 36/2017\nzo 6. novembra 2017 najskôr ozrejmil, že „... podľa uznesenia o vznesení obvinenia\n,\n\n, založili štruktúrovanú skupinu osôb, dlhodobo - najmenej\n\nod začiatku roku 2014 až doposiaľ pôsobiacu na území Slovenskej republiky, kedy spoločne\ns obvinenými\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\na\n\n,\n(a ďalšími\n\nobvinenými, uvedenými v uznesení o vznesení obvinenia, ktorí neboli vzatí do väzby),\ns cieľom páchania ekonomickej, najmä daňovej trestnej činnosti prostredníctvom\nfakturačných reťazcov, po vzájomnej dohode s osobami konajúcimi v mene objednávateľov,\nktorí predstavujú vo vytvorených fakturačných reťazcoch konečných odberateľov,\nregistrovaných u správcu dane ako platcovia DPH, týmto zabezpečili poskytnutie rôznych\nreklamných služieb a za tieto plnenia im vyhotovovali dodávateľské faktúry, v ktorých boli\nceny za deklarované dodanie reklamných služieb účelovo vysoko nadhodnotené oproti\nreálnym nákladom na obstaranie fakturovaných reklamných služieb z dôvodu, že slúžili\nna umelé navyšovanie nákladov spoločnosti a zároveň navýšenie sumy, ktorú evidovali\na uplatňovali si ako odpočet DPH z prijatých faktúr, čím účelovo znižovali svoju daňovú\npovinnosť z plnení, ktoré ako platcovia DPH fakturovali svojim odberateľom v rámci svojej\npodnikateľskej činnosti, pričom si boli vedomí, že na základe predchádzajúcej dohody\nim z finančnej čiastky, ktorú uhradili a vo svojej evidencii aj vykázali ako úhradu týchto\numelo nadhodnotených faktúr za deklarované dodanie reklamných služieb, bude vrátená\n\n12\n\nich majoritná časť späť v hotovosti ako tzv. čierne peniaze, pretože tieto finančné\nprostriedky už nebudú podliehať žiadnej evidenčnej povinnosti. Preto zakladali a tiež\nprevádzali obchodné spoločnosti vymenované v uznesení o vznesení obvinenia, v ktorých\nzabezpečovali aktivity potrebné k tomuto účelovému znižovaniu vlastnej daňovej povinnosti,\nvyhotovovali účtovné doklady, podávali daňové priznania a najnižšie postavení členovia\nako konatelia tzv. stratených spoločností uskutočňovali prevody na bankových účtoch\na vyberali peňažné prostriedky v hotovosti. Podľa vzneseného obvinenia je podozrenie,\nže došlo k skráteniu dane ku škode štátneho rozpočtu Slovenskej republiky najmenej\n27.985.961,29 Eur.“.\n36. Po zistení, že v preskúmavanej veci je daná základná materiálna podmienka pre\nvzatie obvinených do väzby, teda dôvodné podozrenie zo spáchania skutkov kladených im\nza vinu, podrobil najvyšší súd prieskumu záver špecializovaného súdu o existencii dôvodnej\nobavy, že v prípade ponechania na slobode budú obvinení (teda aj sťažovateľ) pokračovať\nv trestnej činnosti. V tejto súvislosti najvyšší súd uviedol: „Dôvody tzv. preventívnej väzby\npodľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. vyplývajú predovšetkým zo samotného charakteru\ntrestnej činnosti, keď je podozrenie, že obvinení si činnosťou opísanou v uznesení o vznesení\nobvinenia, dlhodobo zabezpečovali zdroj príjmov, pričom je zrejmé, že malo ísť\no sofistikovaný spôsob trestnej činnosti, ako konštatoval aj súd prvého stupňa - spôsob\nkonania\n\nmožno\n\na poprepájaných\n\noznačiť\n\nako\n\nobvinených,\n\nzabehnutý,\n\nktorí\n\njednotlivých\n\nvykonávajú\n\ndoposiaľ\n\nvzájomne\n\ndohodnutých\n\npodnikateľskú\n\nčinnosť\n\nv obchodných spoločnostiach účastných na dokladmi deklarovaných obchodných vzťahoch.\nTrestná činnosť, ktorá sa obvineným kladie za vinu, bola vykonávaná v rámci reálnej\npodnikateľskej činnosti, pričom aj táto konkrétna skutočnosť v kontexte s ďalšími, vyššie\nuvedenými skutočnosťami, ktoré vyplývajú z doposiaľ vykonaného dokazovania,\nprihliadajúc zároveň na dobu, po ktorú mala byť trestná činnosť, pre ktorú sú obvinení\nstíhaní, páchaná, a na postavenie jednotlivých obvinených v sieti trestnej činnosti, vyvoláva\nreálnu obavu, že v prípade prepustenia na slobodu budú pokračovať v trestnej činnosti,\ns cieľom dosiahnuť zabezpečenie finančných prostriedkov.\n\n13\n\nV tejto súvislosti sťažnostný súd pre úplnosť dodáva, že rozhodovanie o väzbe\nz dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 Tr. por. sa odohráva vždy v rovine pravdepodobnosti\n(nie istoty) vo vzťahu k dôsledkom, ktoré môžu nastať, ak nebude obvinený vo väzbe.\n... Sudca pre prípravné konanie dôsledne skúmal u všetkých obvinených, či možno\nnahradiť väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka a najvyšší súd sa stotožňuje\ns jeho záverom, keďže všetci obvinení sú stíhaní pre rozsiahlu trestnú činnosť, pričom\nzávažnosť tejto trestnej činnosti, rozsah a spoločenská škodlivosť, ako aj povaha prípadu\nneumožňuje vysloviť, že nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka\na následné prepustenie obvinených na slobodu, by bolo dostatočné na to, aby bol naplnený\núčel väzby. Naviac neboli zistené ani žiadne výnimočné okolnosti prípadu (§ 80 ods. 2 veta\ntretia Tr. por.) na pozitívne rozhodnutie o nahradení väzby týmto procesným inštitútom.“\n37. Z citovaných častí odôvodnení uznesení oboch všeobecných súdov rozhodujúcich\no osobnej slobode sťažovateľa vyplýva, že tieto na podstatné a pre rozhodnutie o väzbe\nsťažovateľa relevantné skutkové a právne otázky dali jednoznačné odpovede, ktoré\nv žiadnom prípade nesignalizujú arbitrárnosť alebo nedostatočnú odôvodnenosť týchto\nrozhodnutí.\n38. Špecializovaný súd, so závermi ktorého sa najvyšší súd stotožnil, skutočnosti,\nže skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu,\na že sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchali obvinení (teda aj sťažovateľ),\nvyvodil z dovtedy zrealizovaných procesných úkonov, predovšetkým z výsluchov svedkov\na obvinených, ktorých v rozhodnutí zreteľne označil. Odôvodnenie prvostupňového súdu\nnajvyšší súd akceptoval, relevantné dôvody zopakoval a znovu poukázal na dôkazné\nprostriedky a z nich získané dôkazy, ktorými prijatý verdikt podporil. Danosť väzobného\ndôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku oprel najmä o zistenia vyplývajúce\nz utajovaných príloh a prepisov telefonických hovorov jednotlivých osôb. Rovnako uviedol,\nže „nie je možné neprihliadať ani na analýzy, pripojené do spisu a v konečnom dôsledku\nani výpoveď obvinenej\n\n, ktorá uviedla, že sa dialo to, že boli\n\nvystavené faktúry s účelovo navýšenými cenami, resp. za služby, ktoré neboli poskytnuté\nv deklarovaných množstvách a klienti - koneční odberatelia - o tom vedeli, či výpoveď\n\n14\n\nobvinenej\na\n\n, z ktorej vyplynulo, že\n\n,\n\n,\n\nzisťovali výšku DPH a ak neboli spokojní, zabezpečili faktúry,\n\npo zaúčtovaní ktorých bola ich daňová povinnosť nižšia“.\n39. Uvedené skutočnosti ústavný súd hodnotí ako také, pre ktoré možno považovať\nnapadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu za ústavne konformné, a teda nie je dôvod,\naby ústavný súd do tohto rozhodnutia akýmkoľvek spôsobom vstupoval. Zo záverov,\nku ktorým dospel najvyšší súd v spojení s uznesením špecializovaného súdu\npri posudzovaní podmienok väzby sťažovateľa, nevyplýva jednostrannosť alebo taká\naplikácia príslušných ustanovení Trestného poriadku, ktorá by bola popretím ich podstaty\na zmyslu. Potrebu väzby sťažovateľa zdôvodnili poukazom na konkrétne skutočnosti\nvyplývajúce z hľadiska materiálnej interpretácie podmienok preventívnej väzby. Podľa\nnázoru ústavného súdu tak skutkové zistenia podporené dosiaľ vykonaným dokazovaním,\nako aj z nich odvodené závery najvyššieho súdu vychádzajúce zo záverov špecializovaného\nsúdu sú na základe týmito súdmi prezentovanými myšlienkovými postupmi a hodnoteniami\ndostatočne odôvodnené.\n40. Záver o dostatočnosti odôvodnenia napadnutých rozhodnutí sa vzťahuje\naj na námietku sťažovateľa spočívajúcu v tom, že všeobecné súdy sa nevysporiadali s ním\nuvádzanou argumentáciou. K tomu ústavný súd (v súlade so svojou judikatúrou)\npoznamenáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\nsťažovateľom, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne\nobjasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného\nsúdu (prvostupňového i druhostupňového), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované\nzákladné právo účastníka na spravodlivý proces, v tomto prípade v konaní o osobnej\nslobode (m. m. III. ÚS 209/04).\n41. Podľa názoru ústavného súdu ani ďalšie námietky sťažovateľa uvedené\nv sťažnosti podanej ústavnému súdu nespochybňujú záver najvyššieho súdu o pretrvávaní\ndôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Pozbavenie osobnej slobody\n\n15\n\nz dôvodu obavy z pokračovania v trestnej činnosti považuje ústavný súd za legitímny dôvod\nv zmysle § 71 ods. 1 Trestného poriadku, ktorý slúži na zabezpečenie účelu trestného\nkonania vyjadreného v § 1 Trestného poriadku. Nesúhlas sťažovateľa s názorom a záverom\nnajvyššieho súdu sám osebe bez ďalšieho neznamená zásah do jeho základných práv alebo\nslobôd.\n42. Ústavný súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že uznesenie najvyššieho súdu\nsp. zn. 2 Tost 36/2017 zo 6. novembra 2017 (v spojení s napadnutým uznesením\nšpecializovaného súdu) spĺňa požiadavky kladené ústavnoprávnymi princípmi na tento druh\nrozhodnutia (o osobnej slobode) a žiadnym spôsobom nezasiahlo do základného práva\nsťažovateľa na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, ani do práva\nna slobodu a osobnú bezpečnosť zaručeného v čl. 5 ods. 1, 3 a 4 dohovoru, a z tohto dôvodu\nsťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú\nneopodstatnenosť.\n43. Pretože sťažnosť bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho významu\nzaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v petite sťažnosti, rozhodovanie\no ktorých je podmienené vyhovením sťažnosti, k čomu v tomto prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. apríla 2018\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-dôvody väzby", "väzba-preventívna", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:079842e8-2c47-4ceb-a1c3-f3aa837a567a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 187/07 z 22. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-22", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:079842e8-2c47-4ceb-a1c3-f3aa837a567a"}, {"guid": "ussr:f88e72b0-929b-4b42-ac66-4619a09b0d89", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/07 z 23. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-23", "citacie_n": 245, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f88e72b0-929b-4b42-ac66-4619a09b0d89"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 165/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/02 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 482, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5"}, {"guid": "ussr:e300cf3b-5147-4b11-a393-58c9530a630e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 177/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 177/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 292, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e300cf3b-5147-4b11-a393-58c9530a630e"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/02 z 7. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-07", "citacie_n": 391, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:1ed3fb98-2a69-4bd2-b423-4c1162f1a96e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 48/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 48/00 z 8. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-08", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ed3fb98-2a69-4bd2-b423-4c1162f1a96e"}, {"guid": "ussr:f0079f7f-a7d1-4aef-ac94-7a0dc45cbff5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 7/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 7/00 z 16. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-16", "citacie_n": 850, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": []}