{"guid": "ussr:88df4d8a-a5be-4fe5-a3d1-a4c21706281f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.174.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 174/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 174/2018 z 2. 5. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 2. mája 2018, sp. zn. III. ÚS 174/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.174.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Mojmír Mamojka", "sudca_id": 1074, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mojmir-mamojka-1074", "datum_vydania": "2018-05-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/88df4d8a-a5be-4fe5-a3d1-a4c21706281f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.174.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.174.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.174.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 174/2018-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. mája 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť Dopravných stavieb, a. s., Námestie sv. Michala 171/4,\nJaslovské Bohunice, zastúpených advokátskou kanceláriou BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o.,\nHviezdoslavovo námestie 25, Bratislava-Staré Mesto, v mene ktorej koná advokát a konateľ\nJUDr. Juraj Bizoň, L.L.M., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práva vyjadriť sa ku všetkým\nvykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2\nListiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3 Snr 2/2017 z 13. decembra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť Dopravných stavieb, a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. marca\n2018 doručená sťažnosť Dopravných stavieb, a. s. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci\nnamietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky („ďalej len „ústava“), práva na súdnu a inú právnu ochranu\npodľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva vyjadriť\n\nsa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) z 13. decembra 2017 sp. zn. 3 Snr 2/2017 (ďalej\nlen „napadnutý rozsudok“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Národný bezpečnostný úrad Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „úrad“) rozhodnutím č. SP-OBP-928-9/2014-C z 23. septembra 2014\n(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol o tom, že podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. c)\nzákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností, a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 215/2004 Z. z.“)\nsťažovateľa nemožno považovať za bezpečnostne spoľahlivého, a to z dôvodu, keďže\nu neho bolo zistené bezpečnostné riziko, a to existencia obchodných a majetkových vzťahov\ns osobami z prostredia. Prvostupňovým rozhodnutím úrad rozhodol, že podľa § 46 písm. c)\nzákona č. 215/2004 Z. z. sťažovateľ nespĺňa podmienku na vydanie potvrdenia\no priemyselnej bezpečnosti, a následne podľa § 50 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z. z. úrad\nukončil bezpečnostnú previerku sťažovateľa.\n3. Sťažovateľ podal proti prvostupňovému rozhodnutiu z 23. septembra 2014\nprostredníctvom právneho zástupcu – advokátskej kancelárie\n, odvolanie z 21. apríla 2014, ktorým sa domáhal zrušenia\nrozhodnutia úradu. Úrad o tomto rozhodnutí sám nerozhodol, a preto ho spolu\nso stanoviskom k podanému odvolaniu č. SP-OBP-928-13/2014-C z 10. decembra 2014\na ostatným spisovým materiálom, ktorý sa týkal napadnutého rozhodnutia, predložil\n17. decembra 2014 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „výbor“)\nna preskúmavanie rozhodnutí úradu.\n4. Výbor 5. februára 2015 vydal rozhodnutie o odvolaní č. CRD-1706-12/2013VPRNBU (ďalej len „rozhodnutie výboru“), v ktorom dospel k názoru, že sťažovateľa\nnemožno podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. c) zákona č. 215/2004 Z. z. považovať\nza bezpečnostne spoľahlivého, keďže bolo u neho zistené bezpečnostné riziko,\n\n2\n\na to existencia obchodných a majetkových vzťahov s osobami z prostredia organizovaného\nzločinu, čím nespĺňa podmienku bezpečnostnej spoľahlivosti podľa § 46 písm. c) tohto\nzákona. Zistenie skutkového stavu, z ktorého rozhodnutie úradu z 23. septembra 2014\nvychádzalo, bolo podľa výboru v súlade s obsahom listinných dôkazov zhromaždených\nv bezpečnostnom spise. Výbor konštatoval, že zo zisteného skutkového stavu úradu vyvodil\nsprávny záver a dostatočným spôsobom ho odôvodnil. Námietky sťažovateľa uvedené\nv jeho odvolaní výbor považoval za skutkovo a právne neodôvodnené pre zrušenie\nprvostupňového rozhodnutia úradu, a preto odvolanie sťažovateľa podané proti\nprvostupňovému rozhodnutiu zamietol.\n5. Sťažovateľ po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov podal 20. apríla 2015\nžalobu na najvyššom súde Slovenskej republiky, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia výboru. Podanou žalobou zároveň žiadal zrušiť rozhodnutie výboru a vrátiť vec\nna ďalšie konanie.\n6. Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 3 Snr 2/2017 z 13. decembra 2017 rozhodol,\nže výrokom I žalobu sťažovateľa zamietol, výrokom II mu nepriznal náhradu trov konania\na výrokom III mu uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 70 € v lehote 30 dní\nod právoplatnosti rozsudku.\n7. Podľa názoru sťažovateľa uvedeného v sťažnosti doručenej ústavnému súdu\n14. marca 2018 sa najvyšší súd „dopustil viacerých pochybení, v dôsledku ktorých boli\nporušené viaceré práva sťažovateľa, okrem toho, že neumožnili sťažovateľovi vôbec\nnahliadnuť do spisu a realizovať tak vlastné procesné práva, neumožnili mu ani vyjadriť\nsa k predpokladom rozhodnutí, ani ku skutočnostiam ktoré považovali za preukázané“.\n8. Ďalej sťažovateľ namietal správnosť prvostupňového rozhodnutia, rozhodnutia\nvýboru a rozsudku najvyššieho súdu, pretože sa nestotožnili s jeho návrhmi,\nkeď konštatoval, že „tento záver je podľa môjho názoru nesprávny, pričom zároveň\nporušuje moje základné práva...“.\n\n3\n\n9. Podľa sťažovateľa bolo porušené jeho základné právo na súdnu a inú právnu\nochranu, pretože „nemal možnosť vyjadriť sa k žiadnemu dôkazu, nakoľko nemal možnosť\nsa so žiadnym z tvrdeným dôkazov priamo, ani nepriamo oboznámiť... nemal ani možnosť\nnahliadnuť do spisu ani len k tej časti bezpečnostného spisu, ktorá nijako nebola dotknutá\nutajovanými skutočnosťami“.\n10. Na základe týchto skutočností je sťažovateľ toho názoru, že úrad a výbor\nnerešpektovali nález ústavného súdu IV. ÚS 308/2011 z 25. januára 2012, podľa ktorého\ndôvodom na absolútne obmedzenie prístupu k spisu a dôkazom nemôže byť len všeobecne\nkonštatovaný bezpečnostný záujem štátu, pričom uviedol, že prístup k dôkazom, pokiaľ\nnie sú utajovanými skutočnosťami, môže byť obmedzený len v najnevyhnutnejšej miere\nmožnej miere, avšak s potrebou zabezpečenia mechanizmu dodržiavania práva podľa čl. 48\nods. 2 ústavy. Podľa sťažovateľa „konanie pred úradom i výborom\n\npredstavovalo\n\ninterpretáciu a aplikáciu právnej úpravy Zákona na ochranu utajovaných skutočností\nv rozpore s požiadavkou ústavne konformného výkladu a aplikácie práva“.\n11. Súčasne toto konanie podľa sťažovateľa „predstavovalo zásadné porušenie\nzákladných práv... a ústavných princípov, čo zakladá nezákonnosť postupu dotknutých\norgánov, ako aj vecnú nepreskúmateľnosť a protiústavnosť ich rozhodnutí vydaných\nna základe takéhoto konania. Najvyšší súd aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam\nžalobu na preskúmanie Rozhodnutia Výboru ako neodôvodnenú zamietol, pričom v bode 71\nnapadnutého rozhodnutia uviedol, že prvostupňové Rozhodnutie ako aj rozhodnutie Výboru\nsú správne a boli vydané v súlade so Zákonom o ochrane utajovaných skutočností.“.\n12. V sťažnosti ústavnému súdu sťažovateľ namietal nepreskúmateľnosť,\nnedostatočne zistený skutkový stav a hodnotenie dôkazov. Konštatoval, že podľa jeho\nnázoru je napadnuté prvostupňové rozhodnutie nepreskúmateľné, pretože „nie je možné\nzistiť, čo v skutočnosti viedlo konajúce správne orgány resp. súd k prijatiu názoru\no existencii... vzťahov Sťažovateľa s osobami z prostredia organizovaného zločinu. Nie je\nmožné rámcovo zistiť o aký vzťah malo ísť, s akými osobami, ani na podklade akých\nskutočností mali byť takéto vzťahy preukázané.“.\n\n4\n\n13. Podľa názoru sťažovateľa správne orgány nevykonali dostatočné dokazovanie,\ndôkazy nepreverili, čo sa týka ich správnosti, aktuálnosti a relevantnosti. Ako uvádza\nsťažovateľ, úrad aj výbor mu odmietli sprístupniť mená osôb a vyjadriť sa k týmto osobám\nz prostredia organizovaného zločinu, na ktoré mal mať údajne prepojenie.\n14. Podľa tvrdenia sťažovateľa správne orgány na jeho návrh ani takýmto spôsobom\nnepostupovali, „ a preto je možné dotknuté rozhodnutia považovať za nezákonné\npre ich nepreskúmateľnosť, pričom s týmito rozhodnutiami sa v bode 85 rozsudku stotožnil\naj najvyšší súd... a tak nemohli spoľahlivo zistiť skutkový stav veci a kvalifikovane\nrozhodnúť“.\n15. Následne podľa sťažovateľa „úrad aj výbor založili svoje rozhodnutia na nijak\nnepreverených listinných dôkazoch... pričom ich obsah nijako neinterpretovali vo vzťahu\nk prijatiu svojho záveru, pričom takéto rozhodnutia odobril najvyšší súd“.\n16. Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že z uvedených skutočností vyplýva,\nže prvostupňové rozhodnutie, rozhodnutie výboru, ako aj napadnuté rozhodnutie\nnevychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu. Namieta vykonanú správnosť\nsprávnych úvah a tvrdí, že úplne absentovalo hodnotenie dôkazov.\n17. Tieto vady sa podľa sťažovateľa tak premietli aj do odôvodnení, v ktorých\nabsentujú zákonné náležitosti, čo ich bez ďalšieho robí nepreskúmateľnými, a teda\nnezákonnými.\n18. Sťažovateľ preto navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:\n„ I. Základné právo obchodnej spoločnosti Dopravné stavby, a.s. na:\n-súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky,\n-právo na súdnu a a inú právnu ochranu podľa čl. 36 ods.1 Listiny základných práv\na slobôd,\n-právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods.2 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 38 ods.2 Listiny základných práv a slobôd,\n\n5\n\n-spravodlivý proces na prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom podľa čl. 6\nods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, rozsudkom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky zo dňa 13.12.2017, sp. zn. 3Snr/2/2017, p o r u š e n e boli.\nII. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.12.2017, sp. zn.\n3Snr/2/2017, z r u š u j e a v e c v r a c i a na ďalšie konanie.“\nII.\n19. Podľa čl. 127 ods.1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.\n20. Podľa § 25 ods.1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\n21. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,\nako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý\nje zjavne neopodstatnený.\n22. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť ide aj vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to aj pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\n\n6\n\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa nenamietalo (obdobne napr. III. ÚS 263/03,\nII. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06, II. ÚS 27/07).\n23. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy „ každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Kto tvrdí, že bol na svojich právach\nukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal\nzákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie\nbyť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Každý má\nprávo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu\nči orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.“.\n24. Podľa čl. 36 listiny „každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch ustanovených\nna inom orgáne. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej\nsprávy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon\nneustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí\ntýkajúcich sa základných práv a slobôd podľa Listiny. Každý má právo na náhradu škody,\nktorú mu spôsobilo nezákonné rozhodnutie súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej\nsprávy alebo nesprávny úradný postup.“.\n25. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy „každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených\nzákonom.“.\n26. Podľa čl. 38 ods. 2 listiny „každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná\nverejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených\nzákonom.“.\n\n7\n\n27. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru „každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná, nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\nakomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.“.\n28. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07, III. ÚS 529/2017).\nIII.\nK namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36\nods. 1 listiny, čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru k rozsudkom najvyššieho súdu\n29. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu,\na tomu zodpovedajúca povinnosť súdu vo veci konať. Ak osoba uplatní svoje právo v súlade\nso zákonom stanovenými podmienkami, orgány súdnej moci majú povinnosť umožniť\nkaždému aby sa uplatnením práva zaručeného čl. 46 ústavy stal účastníkom súdneho\nkonania (II. ÚS 14/01).\n30. Pokiaľ ide o základné práva a slobody podľa čl. 142 ods. 1, ústava rozdeľuje\nochranu ústavnosti medzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený\nna princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní\nochrany základným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci k všeobecných súdov.\nPodľa čl. 144 ods. 1 a 2, a tiež čl. 152 ods. 4 ústavy sú všeobecné súdy zodpovedné\nza výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd.\n\n8\n\n31. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu\n\nsúčasťou základného práva\n\nna súdnu ochranu nie je to, aby účastník konania bol v akomkoľvek konaní\npred všeobecným súdom úspešný vrátane dovolacieho konania a či konania o odvolaní.\nZ tohto vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym\nnázorom účastníka konania. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže\nbez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy,\nprocesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať o nich. Všeobecný súd\nje však povinný na všetky tieto úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne\nakceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri\nrešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky\nalebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádiá civilného procesu (IV. ÚS 252/04,\nIV. ÚS 329/04, IV.ÚS 340/04, III. ÚS 32/07).\n32. Ústavný súd nie je v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách (mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00,\nI. ÚS 17/01, II. ÚS 77/04, II. ÚS 157/06, I. ÚS 122/07, III. ÚS 27/08, I. ÚS 421/08,\nII. ÚS 24/09, I. ÚS 252/2012, I. ÚS 27/2017). Ústavný súd ešte pripomína, že nie je ani\nnemôže byť ďalšou opravnou inštanciou v sústave všeobecného súdnictva.\n33. Z relevantnej časti napadnutého rozsudku vyplýva, že najvyšší súd odmietnutie\no preskúmaní zákonnosti žalovaného rozhodnutia o odvolaní výboru odôvodnil, „námietky\nžalobcu uvedené v žalobe, ako zistil najvyšší súd, sú totožné s námietkami, s ktorými\nsa vysporiadal žalovaný. Žalobca v konaní namietal, že nemal možnosť sa oboznámiť\ns celým spisom a náležite sa k jeho obsahu vyjadriť, čím mu bola odňatá možnosť\nsa náležite brániť. Okrem toho žalobca namietal nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť\nrozhodnutia, skutočnosť, že nebol dostatočne zistený skutkový stav veci nevykonaním\nďalšieho dokazovania, napr. vykonaním bezpečnostného pohovoru žalobcu. Rozhodnutiu\n9\n\nžalovaného vyčítal, že nespĺňa zákonom predpísané náležitosti... senát najvyššieho súdu\nzistil, z bezpečnostného spisu NBÚ, že právny zástupca žalobcu požiadal o nahliadnutie\ndo spisu. Úrad zažiadal listami z 21. novembra 2013 č. p.: Nnbú-v-3036/2013-SP-OEP\na č.p.: NBÚ – v -3037/2013 – SP – OEP vedúcich, do ktorých pôsobnosti utajované\nskutočnosti patria, o zaslanie stanoviska k možnosti oboznámenia sa s utajovanou\nskutočnosťou právnym zástupcom žalobcu. Vedúci listom č. SP-OBP-928-20/2013-B\nz 28. novembra 2013 a listom č.p.: NBÚ-V-3037-1/2013 zo 17. decembra 2013 oznámili\núradu, že neudeľujú súhlas právnemu zástupcovi s jednorazovým oboznámením\nsa s utajovanými skutočnosťami. Člen štatutárneho orgánu nemá oprávnenie ani na\njednorazové nahliadnutie do predmetného spisu, nakoľko nie je oprávnenou osobou\ntaxatívne uvedenou v ustanovení § 35 ods. 2 zákona.“.\n34. Najvyšší súd ďalej konštatoval, že posúdenie otázky bezpečnostnej spoľahlivosti\nje vecou správneho orgánu, ktorá musí byť podložená skutkovými zisteniami a musí\nvychádzať zo zákonných medzí. Oblasť povolenej úvahy (správne uváženie) je v správnom\npráve pomerne široká. Ako však konštatoval najvyšší súd, „správny orgán však nemôže\nrozhodovať celkom podľa svojej ľubovôle. Súd preskúmava správne uváženie v tom smere,\nči nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom. Ak je v súlade s pravidlami\nlogického uvažovania a ak\n\npodmienky takejto úvahy boli zistené riadnym procesným\n\npostupom, potom súd nemôže z tých istých skutočností vyvodzovať iné, alebo opačné závery,\nlebo by tým zasiahol do voľnej úvahy (správneho uváženia) príslušného správneho orgánu\n(mutatis mutandis Boh. Admin. 589/20 a Boh. Admin 949/21). Senát najvyššieho súdu\ndospel k záveru, že pokiaľ žalovaný vo výroku preskúmavaneho rozhodnutia konštatoval,\nže žalobcu nemožno považovať za bezpečnostne spoľahlivého, nakoľko bolo u neho zistené\nbezpečnostné riziko, a to existencia obchodných a majetkových vzťahov s osobami\nz prostredia organizovaného zločinu, čím podľa § 46 písm. c) zákona vydal rozhodnutie\nv súlade s právnou normou ustanovenou v § 26 ods. 3 zákona č. 2015/2014 Z. z.\nkeď vo výroku spôsobom určitým zrozumiteľne formuloval predmet konania tak, že žalobcu\nnemožno považovať za bezpečnostne spoľahlivého, pretože bolo u neho zistené\nbezpečnostné riziko, a to existencia obchodných a majetkových vzťahov s osobami\n\n10\n\nz prostredia organizovaného zločinu, čím žalobca prestal spĺňať podmienku na vydanie\npotvrdenia, t. j. presne špecifikoval podmienku, ktorú nesplnil.“.\n35. Ako konštatoval najvyšší súd, z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého\nje aj utajovaný spis, že v súdnom konaní obsahom administratívneho spisu „bolo\npreukázané že vykonané dokazovanie bolo náležite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov\nnajvyšší súd nezistil právne pochybenie ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania,\nktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia...vykonanie bezpečnostného\npohovoru ani neprichádza do úvahy pri vykonaní bezpečnostnej previerky právnickej osoby.\nInštitút bezpečnostného pohovoru sa nachádza v druhej hlave, druhej časti\n\nzákona,\n\nustanovenie upravujúce postavenie podnikateľa je zaradené v tretej hlave druhej časti.\nV tretej hlave sa nenachádza ustanovenie, ktoré by odkazovalo na použitie ustanovenia § 25\nzákona. Z uvedeného vyplýva záver, že bezpečnostný pohovor je možné vykonávať\nlen u fyzických osôb, resp. mohlo by ísť o člena štatutárneho orgánu, avšak len v rámci\njeho personálnej previerky, nie previerky právnickej osoby ako celku.“.\n36. Najvyšší súd tiež konštatoval, že „v súčasnosti platný a účinný zákon č. 215/2004\nZ. z. vyžaduje vydanie rozhodnutia s náležitosťami uvedenými v § 26 ods. 3 zákona, pričom\nobe napadnuté rozhodnutia tieto náležitosti obsahujú“.\n37. Preskúmaním napadnutého rozsudku najvyššieho súdu ústavný súd nezistil\nžiadnu skutočnosť, ktorá by dokazovala svojvoľný postup najvyššieho súdu pri rozhodovaní\no odvolaní proti rozhodnutiu výboru sťažovateľa nemajúci oporu v zákone. Ústavný súd\nnepovažuje právny názor najvyššieho súdu, ktorým odôvodnil zamietnutie žaloby žalobcu,\nza arbitrárny, svojvoľný a jeho rozhodnutie za také, ktoré by bolo založené na takom\nvýklade zákona o ochrane utajovaných skutočností, ktorý by popieral jeho účel a zmysel.\n38. Samotná skutočnosť, že sa sťažovateľ s právnym názorom najvyššieho súdu\nnestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto\nnázoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím\nvlastným (I. ÚS 188/06, II. ÚS 134/09).\n\n11\n\n39. Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu a z ústavy ani dohovoru nemožno\nvyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zvlášť zaoberať každým bodom, ktorý\nniektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu\n(I. ÚS 56/01).\n40. Ústavný súd tiež pripomína, že aj Európsky súd pre ľudské práva konštatoval,\nže podľa štandardnej judikatúry súdu reflektujúc princíp riadneho chodu spravodlivosti\nmusia súdne rozhodnutia v dostatočnej miere obsahovať rozhodnutia, na ktorých\nsú položené. Povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná v takom zmysle,\nže je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom (rozsudok z 21. 1. 1999 Garcia Ruiz\nv. Španielsko).\n41. Keďže v danom prípade niet žiadnej spojitosti medzi napadnutým rozsudkom\nnajvyššieho súdu a namietaným porušením základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 listiny, práva\nvyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2\nlistiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd\nsťažnosť odmietol podľa § 25 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n42. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími\npožiadavkami sťažovateľa nezaoberal, pretože rozhodovanie o nich je podmienené\nvyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. mája 2018\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "skutkový stav veci-zistenie", "rozhodnutie-nepreskúmateľnosť", "dokazovanie-hodnotenie dôkazov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:92c20417-f1f3-4710-95cb-3e6192127708", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.529.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 529/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 529/2017 z 12. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-12", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.529.2017.1"}, {"guid": "ussr:7a1eebb1-acf6-4aa6-8045-9efb5f1ddc60", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.27.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 27/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/2017 z 18. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.27.2017.1"}, {"guid": "ussr:245c7c0d-7a9b-43c2-b38f-3824285edf31", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 252/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 252/2012 z 6. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-06", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:245c7c0d-7a9b-43c2-b38f-3824285edf31"}, {"guid": "ussr:7859f22b-ff32-4986-b2d3-902ac960ba33", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 308/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 308/2011 z 25. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-25", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7859f22b-ff32-4986-b2d3-902ac960ba33"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:31a3b4de-db59-42ff-a156-9f2ea3d6c9a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 24/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 24/09 z 21. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:31a3b4de-db59-42ff-a156-9f2ea3d6c9a8"}, {"guid": "ussr:4c423bcd-bd0e-4d7e-8057-350dfc072767", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 421/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 421/08 z 10. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c423bcd-bd0e-4d7e-8057-350dfc072767"}, {"guid": "ussr:419f891e-58ab-45ba-b76b-7193fb621764", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 27/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 27/08 z 23. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-23", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419f891e-58ab-45ba-b76b-7193fb621764"}, {"guid": "ussr:d7657f96-db08-47ef-a492-c561320ba29d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 122/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 122/07 z 12. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-12", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d7657f96-db08-47ef-a492-c561320ba29d"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:aafd6c54-a247-4417-ae73-57a857f506b7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 157/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 157/06 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aafd6c54-a247-4417-ae73-57a857f506b7"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:59014a32-908d-49a5-a0c7-2e78a32c29e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 77/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 77/04 z 31. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-31", "citacie_n": 76, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:59014a32-908d-49a5-a0c7-2e78a32c29e4"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 983, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0"}, {"guid": "ussr:20585a01-312b-4403-b365-dc5d922bdd64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 14/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 14/01 z 23. 8. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-08-23", "citacie_n": 91, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:20585a01-312b-4403-b365-dc5d922bdd64"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": []}