{"guid": "ussr:6620b1be-fc50-495c-a7a6-7f89605657bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.200.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 200/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 200/2018 z 22. 5. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. mája 2018, sp. zn. III. ÚS 200/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.200.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-05-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6620b1be-fc50-495c-a7a6-7f89605657bc", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.200.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.200.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.200.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 200/2018-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. mája 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Cayo Blanco, s. r. o., Niťová 1050/1,\nBratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou KELLER & Partners, s. r. o.,\nKuzmányho 3, Piešťany, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Ing. Rastislav Keller,\nvo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 2 Sžf 68/2015 zo 14. júna 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti Cayo Blanco, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n22. septembra 2017 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Cayo Blanco, s. r. o.,\n\nNiťová 1050/1, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia\njej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 Sžf 68/2015\nzo 14. júna 2017 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).\n2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla nasledujúce skutočnosti:\n«Sťažovateľ sa domáhal v súdnom konaní podľa piatej časti zákona č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok („OSP“) preskúmania zákonnosti rozhodnutia Úradu\npre verejné obstarávanie (ďalej len „UVO“) č. 189-6000/2011-ON/54 zo dňa 14. 07. 2011,\nako aj postupu, ktorý tomuto rozhodnutiu predchádzal. Uvedeným rozhodnutím UVO\nrozhodoval o námietkach sťažovateľa proti postupu spoločnosti\nso sídlom\n\n,\n\n(ďalej len „kontrolovaný“)\n\nvo verejnom obstarávaní na predmet zákazky „Dodávka tovaru v rámci implementácie\nprojektu „Cieleným vzdelávaním a rozvojom pracovníkov k adaptabilite podniku“ (ďalej\nlen „súťaž“). Kontrolovaný po tom, ako sťažovateľovi oznámil, že prijíma súťažnú ponuku\nsťažovateľa, súťaž zrušil a zmluvu so sťažovateľom neuzavrel Podľa názoru sťažovateľa\ndôvod, ktorý uviedol kontrolovaný ako dôvod na zrušenie súťaže, neexistoval, resp. tento\ndôvod nemohol byť legitímnym dôvodom na zrušenie súťaže, a to najmä v čase po prijatí\nsúťažnej ponuky sťažovateľa...\nUVO sa vo svojom rozhodnutí stotožnil s argumentáciou sťažovateľa a v odôvodnení\nrozhodnutia uviedol, že kontrolovaný nepreukázal existenciu legitímneho dôvodu\nna zrušenie súťaže. V logickom rozpore s uvedeným záverom však UVO nenariadil\nkontrolovanému verejné obstarávanie dokončiť, ale mu (iba) nariadil doručiť sťažovateľovi\nnové oznámenie o dôvode zrušenia súťaže (t. j. oznámenie o inom dôvode, ako bol pôvodný,\nktorý UVO vyhodnotil ako nespôsobilý na zrušenie súťaže). Sťažovateľ nesúhlasil\nso spôsobom nápravy, ktorý UVO uložil kontrolovanému. Keďže zo zákona č. 25/2006 Z. z.\no verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZVO“)\nvyplývala právna povinnosť kontrolovaného dokončiť verejné obstarávanie a uzavrieť\nso sťažovateľom zmluvu tak, ako bola vysúťažená, podľa názoru sťažovateľa ak UVO dospel\n\n2\n\nk záveru, že kontrolovaným uvádzaný dôvod zrušenia súťaže nebol legitímnym pre zrušenie\nsúťaže (pričom UVO nezistil ani žiaden iný reálne existujúci dôvod na zrušenie súťaže) mal\nnariadiť kontrolovanému nápravu tým, že kontrolovaný dokončí súťaž v intenciách ZVO.\nUVO však namiesto toho uložil kontrolovanému, aby znova oznámil sťažovateľovi dôvod\nzrušenia súťaže (kontrolovaný sťažovateľovi toto nové oznámenie doručil a v novom\noznámení sa kontrolovaný odvolal na ten istý dôvod, ktorý UVO v konkrétnych okolnostiach\nvyhodnotil ako nespôsobilý na zrušenia súťaže).»\n3. Sťažovateľka považovala uvedené rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie\nč. 189-6000/2011-ON/54 zo 14. júla 2011 za nelogické a rozporné so zákonom č. 25/2006\nZ. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov. Na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) podala žalobu\no preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie,\nako aj postupu, ktorý mu predchádzal. Krajský súd žalobe najskôr vyhovel, avšak\nv odvolacom konaní najvyšší súd zrušil prvostupňový rozsudok a vrátil vec krajskému súdu\nna ďalšie konanie. Krajský súd následne rozhodol tak, že žalobu zamietol a druhý rozsudok\nkrajského súdu bol potvrdený napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu.\n4. Sťažovateľka v sťažnosti argumentovala takto:\n„Ako je však zjavné z odôvodnení rozsudkov NS SR a KS BA, súdy založili svoje\nrozhodnutie o zamietnutí žaloby na posúdení úplne iných skutočností, než ktoré namietal\nsťažovateľ. V celom konaní nebolo sporné to, či je vo všeobecnosti možné zrušiť súťaž\nz dôvodu podozrenia z nehospodárneho vynakladania finančných prostriedkov alebo\nv situácii, ak obstarávateľ v priebehu zadávacieho konania neobdrží očakávané rozpočtové\nprostriedky. Sporné bolo to, či v prípade, ak UVO v danom konkrétnom prípade nezistil\nneexistenciu legitímneho dôvodu na zrušenie súťaže, či je zodpovedajúcim opatrením\nna nápravu porušenia povinnosti kontrolovaného doručenie nového oznámenia o dôvode\nzrušenia súťaže, alebo dokončenie súťaže a uzavretie zmluvy. Podľa odôvodnenia rozsudkov\nsúdy posudzovali, či je vo všeobecnej rovine možné zrušiť verejné obstarávanie z dôvodu\npodozrenia z nehospodárneho vynakladania finančných prostriedkov alebo v situácii,\nak obstarávateľ v priebehu zadávacieho konania neobdrží očakávané rozpočtové\nprostriedky. Toto však nebolo predmetom žaloby sťažovateľa, keďže UVO už rozhodol,\n3\n\nže v danom konkrétnom prípade nejestvoval legitímny dôvod na zrušenie súťaže a toto\nsťažovateľ nijako nerozporoval. UVO sa vo svojom rozhodnutí o námietkach v celom\nrozsahu stotožnil so skutkovou argumentáciou sťažovateľa pokiaľ ide o nedôvodnosť\nzrušenia súťaže. Súdy sa jednak (i) vôbec nevenovali tomu, aké opatrenie na nápravu mal\nUVO uložiť kontrolovanému po tom, ako zistil, že nejestvoval legitímny dôvod pre zrušenie\nsúťaže, resp. či uloženie nápravného opatrenia zaslaním nového oznámenia o dôvode\nzrušenia súťaže bolo súladné so ZVO, ale tiež (ii) nevenovali pozornosť obsahu námietok\nsťažovateľa, ak chceli posudzovať konkrétne okolnosti prípadu...\nPosúdenie toho, či v danej súťaži existoval konkrétny dôvod pre jej zrušenie,\nprináležalo výlučne UVO. Keďže UVO pri svojom rozhodnutí nevybočil z medzí a hľadísk\nustanovených zákonom, v zmysle § 245 ods. 2 OSP tento záver UVO súdy neboli oprávnené\npreskúmavať. Je dôležité, že tento záver UVO sťažovateľ nerozporoval, pričom ho\nakceptoval i kontrolovaný, keďže sám nepodal žalobu o zrušenie rozhodnutia. Poukazujeme\nzároveň na to, že súdy sa nezaoberali a nedali odpoveď na žiadnu z otázok nastolených\nsťažovateľom v žalobe, t. j. či (i) z časového hľadiska je možné podľa ZVO zrušiť súťaž\naj po tom, ako kontrolovaný oznámil sťažovateľovi, že sa stal víťazným uchádzačom\na že jeho súťažnú ponuku prijíma, t. j. v okamihu, keď kontrolovanému vznikla zákonná\npovinnosť\n\nuzavrieť\n\ns víťazným\n\nuchádzačom\n\nzmluvu\n\ntak,\n\nako\n\nbola\n\nvysúťažená,\n\na či (ii) ak UVO nezistí existenciu zákonného dôvodu pre zrušenie súťaže, je v súlade\nso ZVO, ak UVO uloží kontrolovanému zjednať nápravu doručením nového oznámenia\no dôvode zrušenia súťaže namiesto toho, aby mu uložil povinnosť verejné obstarávanie\ndokončiť v intenciách ZVO. Sťažovateľ vo svojich písomných podaniach uviedol detailnú\nskutkovú i právnu argumentáciu, avšak súdy sa ňou vôbec nezaoberali a v odôvodnení\nrozsudkov uviedli iba plytké úvahy k všeobecnej možnosti obstarávateľa zrušiť súťaž\nvo vyššie uvedených dôvodoch...\nNa dôvažok dodávame, že NS SR dokonca nevzal do úvahy zjavný rozpor so ZVO,\nak podľa odôvodnenia rozsudku akceptoval kroky kontrolovaného, keď kontrolovaný\npo prijatí ponuky oznámil sťažovateľovi, že sťažovateľ buď zníži cenu, alebo s ním zmluva\nnebude uzavretá. Pritom sťažovateľ opakovane upozorňoval, že takýto postup je v príkrom\nrozpore s ustanoveniami ZVO. Podľa § 45 ods. 1 v spojení s § 99 ods. 1 písm. i) ZVO\nverejný obstarávateľ a obstarávateľ uzavrie s úspešným uchádzačom zmluvu v lehote\n\n4\n\nviazanosti ponúk. Uzavretá zmluva nesmie byť v rozpore so súťažnými podkladmi\na s ponukou predloženou úspešným uchádzačom alebo uchádzačmi. Okrem toho súdy\n(s výnimkou prvého rozsudku KS BA, ktorý NS SR zrušil) nijako neriešili pomer ponúknutej\nceny a obchodných podmienok, ktoré si kontrolovaný definoval v návrhu zmluvy,\na ani samotnú štruktúru ponuky a jej ostatné položky - kritériom bola celková cena a preto\nak sťažovateľ pri všetkých položkách uviedol predajné ceny a až poslednú položku navýšil\no náklady na servis požadovaný kontrolovaným, nejde o neprimeranú celkovú cenu.\nPodrobnú argumentáciu v tejto otázke sťažovateľ uviedol aj v námietkach, aj v žalobe\na aj v odvolaní. V rozsudkoch však chýba akákoľvek zmienka o týchto sťažovateľom\nuvádzaných skutočnostiach. Máme za to, že sa nimi súdy nezaoberali, hoci sú mimoriadne\nvýznamné, ak sa má posudzovať primeranosť ceny...\nAk NS SR po šiestich rokoch konania právoplatne zamietne žalobu s tým,\nže sťažovateľ sa nedozvie odpovede na žiadnu z otázok, ktoré v žalobe nastolil, výsledok\nsúdneho konania rozhodne nezodpovedá princípom materiálneho právneho štátu\na atribútom spravodlivého súdneho konania tak, ako ho vysvetľuje judikatúra Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky.“\n5. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd v náleze vyslovil,\nže napadnutým rozsudkom najvyšší súd porušil jej základné právo podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby napadnutý rozsudok najvyššieho súdu zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie a aby prikázal najvyššiemu súdu zaplatiť jej náhradu trov\nkonania.\nII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n5\n\n7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n8. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom\nvšeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,\nktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom alebo\nslobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný\nsúd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04,\nIII. ÚS 168/05, II. ÚS 172/2011, I. ÚS 143/2014).\n9. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nemá zásadne oprávnenie\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké\nprávne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (II. ÚS 21/96, III. ÚS 151/05).\nVo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom napokon\nnie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho\npred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd\na všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať\n6\n\nvšeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy\n(I. ÚS 13/01, I. ÚS 120/04).\n10. Z postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutie\nvšeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím\ndošlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, m. m. I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\n11. Ústavný súd z tohto hľadiska preskúmal napadnutý rozsudok najvyššieho súdu,\npričom nezistil takú skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup najvyššieho súdu\nnemajúci oporu v zákone. Najvyšší súd v podstatnej časti odôvodnenia svojho rozsudku\nuviedol:\n«Napadnutým rozsudkom krajský súd opakovane posudzoval, či postupom\na rozhodnutím žalovaného nebol porušený zákon. Vyhodnotil konkrétne okolnosti, ktoré\nviedli obstarávateľa ku zrušeniu zadanej zákazky (neobdržanie očakávaných rozpočtových\nprostriedkov, zistenie neadekvátnej ponuky a neakceptovanie opatrenia obstarávateľa\nk náprave žalobcom). Výsledok posúdenia danej veci krajským súdom bol záver,\nže preukázané pochybenie obstarávateľa žalovaný v konaní o námietkach žalobcu napravil\nnapadnutým rozhodnutím, ktoré je opakovane predmetom tohto súdneho preskúmavacieho\nkonania a ktorému rozhodnutiu z hľadiska zákonnosti nemožno nič vytknúť. K tomuto\nnajvyšší súd poznamenáva, ako to správne uviedol aj účastník vo vyjadrení k odvolaniu,\nže krajský súd postupoval v zmysle intencií zrušujúceho uznesenia najvyššieho súdu\nsp. zn. 2Sžf/80/2013 zo dňa 21. mája 2014, kde sa výslovne uvádza, že „v dôvodoch\nrozhodnutia sa krajský súd dôsledne vyporiada nielen so všetkými žalobnými dôvodmi,\nale tiež zváži, či námietky žalobcu vrátane aplikácie príslušných právnych predpisov\nsú opodstatnené.“\n\n7\n\nNajvyšší súd sa preto v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi rozhodnutia krajského\nsúdu tak, ako ich krajský súd uviedol v napadnutom rozsudku. Najvyšší súd sa nestotožnil\ns dôvodmi odvolania, najmä pokiaľ žalobca tvrdil, že krajský súd nevysvetlil, prečo sa\nradikálne odchýlil od svojho názoru na vec, ktorý zastával pri vydaní zrušujúceho uznesenia\nv danej veci v roku 2013. Rozsudok krajského súdu obsahuje popis skutkového stavu,\nprávny rámec ako aj právny záver, že v správnom konaní vydaním rozhodnutia, ktoré je\npredmetom tohto súdneho preskúmavacieho konania, nedošlo k porušeniu zákona.\nPo preskúmaní predloženého spisového materiálu dospel najvyšší súd k záveru,\nže krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a náležite sa vvporiadal\ns relevantnými námietkami žalobcu. Skutočnosti, ktorými žalobca v odvolaní spochybnil\nnapadnutý rozsudok krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Dôvody odvolania\nboli obdobou žalobných dôvodov, s ktorými sa náležite vvporiadal krajský súd.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto s poukazom na uvedené dôvody\nako aj na všetky individuálne okolnosti daného prípadu napadnutý rozsudok ako vecne\nsprávny podľa § 250ja ods. 3 druhá veta a § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.»\n12. Pri posudzovaní otázky, či mohlo byť napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu\nporušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, teda otázky, či rozsudok nie je zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny,\nje potrebné zohľadniť nielen odôvodnenie napadnutého rozsudku najvyššieho súdu,\nale aj rozsudok krajského súdu, s odôvodnením ktorého sa najvyšší súd stotožnil. V tejto\nsúvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej odôvodnenia\nrozhodnutí súdov, na ktorých konanie predchádzalo konaniu na súde, ktorého rozhodnutie\nsťažovateľ napáda, nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08,\nIV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania\ntvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania\nvšetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového, ako aj odvolacieho), ktoré\nboli vydané v priebehu príslušného súdneho konania (IV. ÚS 350/09).\n13. Krajský súd v podstatnej časti odôvodnenia svojho rozsudku č. k. 4 S 133/2011127 z 30. januára 2015, ktorý bol potvrdený napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu,\nuviedol:\n8\n\n«Úlohou súdu v predmetnej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného, ktorým podľa § 139 ods. 2 písm. g) ZVO nariadil kontrolovanému odstrániť\nprotiprávny stav v podlimitnej zákazke zadávanej postupom zadávania podprahových\nzákaziek na predmet zákazky a to oznámením uchádzačom o dôvode zrušenia použitého\npostupu zadávania zákazky na uvedený predmet zákazky a oznámením postupu, ktorý\npoužije pri zadávaní zákazky na pôvodný predmet v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto\nrozhodnutia.\nVerejný obstarávateľ a obstarávateľ je povinný používať pri výbere zmluvného\npartnera pravidlá a postupy upravené zákonom.\nTakisto pri stanovení predpokladanej hodnoty zákazky má postupovať tak aby\nsa nevyhol použitiu pravidiel a postupov podľa zákona. Stanovenie predpokladanej hodnoty\nzákazky je jednou zo zásadných činností v procese verejného obstarávania. Na základe\npredpokladanej hodnoty sa určí možný postup vedúcim k uzatvoreniu zmluvy, ktorý\nje spojený s väčším alebo menším rozsahom povinností a administratívnej náročnosti.\nRozsah povinností a administratívna náročnosť nie sú samoúčelné, ale sledujú\npredovšetkým výraznejšie presadenie princípov verejného obstarávania...\nZ administratívneho spisu súd zistil, že kontrolovaný vyhlásil verejné obstarávanie\nna predmet zákazky dňa 10. 12. 2010 v rámci výzvy č. DOP-SIA-2010/1.2.1/01, kód ITMS\n27110230538. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že žalobca na základe oznámenia\nkontrolovaného zo dňa 12. 1. 2011 sa stal úspešným uchádzačom v predmetnom verejnom\nobstarávaní. Následne mu kontrolovaný listom dňa 3. 3. 2001 oznámil, že verejné\nobstarávanie ruší podľa § 46 ods. 2 ZVO z dôvodu, že sa zmenili okolnosti za ktorých sa\nverejné obstarávanie vyhlásilo. V uvedenom liste bol žalobca informovaný kontrolovaným,\nže na pôvodný predmet zákazky bude vyhlásené nové verejné obstarávanie. Na výzvu\nžalovaného kontrolovaný doručil úradu dňa 11. 4. 2011 písomné vyjadrenie k námietkam\nnavrhovateľa s uvedením predpokladanej hodnoty zákazky a dokumentáciu k predmetnému\nverejnému obstarávaniu. Z vyjadrenia kontrolovaného vyplýva, že uskutočnil na predmetné\nverejné obstarávame formu zadania podprahovej zákazky a po vyhodnotení ponúk určil\núspešného uchádzača - žalobcu. Súd z administratívneho spisu zistil, že kontrolovaný\nv rámci ďalšieho priebehu verejného obstarávania pre podozrenie z nehospodárnosti\nniektorých cien uvedených v ponuke navrhovateľa (žalobcu) vykonal prieskum trhu, keď\n\n9\n\npožiadal o predloženie cenových ponúk na jednu z položiek predmetu zákazky\n(„SW vzdelávanie - kancelársky balík Microsoft Office 2010 pre podnikateľov, Slovenská\njazyková lokácia“) niekoľko softwarových spoločností. Z predložených cenových ponúk\nvyplynulo, že cenový návrh navrhovateľa pre túto položku je niekoľko krát vyšší ako ceny\nzistené prieskumom (cena žalobcu za predmetnú položku bola od cien zistených prieskumom\nvyššia cca o 30 000 €). Z uvedeného podmetu žalobcovi zaslal návrhy kúpnych zmlúv ešte\nlistom dňa 28. 02. 2011, kde uviedol, že na základe konzultácií s príslušným riadiacim\norgánom a to: Sociálna implementačná agentúra Ministerstva práce, sociálnych vecí\na rodiny pre operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia nebude verejnému\nobstarávateľovi - kontrolovanému preplatená cena za dodanie položky č. 8 „SW vzdelávanie“ v hodnote, ktorú uviedol žalobca v ponuke niekoľkonásobne prevyšuje\nrozpočtovanú sumu určenú pre túto položku a preto bude možné podpísať zmluvu iba\nprípustnou trhovou sumou. Zároveň upozornil žalobcu, že pokiaľ nebude súhlasiť so\nzmenou danej ceny, predmetný postup zadávania zákazky bude zrušený bez uzavretia\nzmluvy a s opakovaním zákazky. Následne dňa 03.03.2011 oznámil žalobcovi listom, že\nzrušuje verejné obstarávanie podľa § 46 ods. 2 ZVO z dôvodu, že sa zmenili okolnosti, za\nktorých sa verejné obstarávanie vyhlásilo a že na pôvodný predmet zákazky bude vyhlásené\nnové verejné obstarávanie, ktoré je schválené už menovaným nadriadeným orgánom.\nKomisia úradu následne po preverovaní námietok žalobcu konštatovala v napadnutom\nrozhodnutí, že kontrolovaný nedostatočne a nenáležite oznámil postup, ktorý použije pri\nzadávaní zákazky na pôvodný predmet zákazky v zmysle uplatnenia princípu\ntransparentnosti. Zo zvyšku administratívneho spisu vyplýva postup účastníkov už vyššie\npopísaný.\nPodľa § 46 ods. 2 ZVO Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže zrušiť použitý\npostup zadávania zákazky aj vtedy, ak sa zmenili okolnosti, za ktorých sa vyhlásilo verejné\nobstarávanie, ak sa v priebehu postupu verejného obstarávania vyskytli dôvody hodné\nosobitného zreteľa, pre ktoré nemožno od verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa\npožadovať, aby vo verejnom obstarávaní pokračoval, najmä ak sa zistilo porušenie tohto\nzákona, ktoré má alebo by mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania,\nalebo ak nebolo predložených viac než dve ponuky. Ak bola predložená len jedna ponuka\n\n10\n\na verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nezrušil použitý postup zadávania zákazky,\nje povinný zverejniť v profile odôvodnenie, prečo použitý postup nezrušil.\nV ustanovení § 99 ods. 1 písm. i) ZVO je upravená možnosť zrušiť použitý postup\nzadávania zákazky len so zákonom určených dôvodov, avšak sa vyžaduje aby takýto dôvod\nreálne existoval a kontrolovaný o ňom všetkých uchádzačov aj informoval. Kontrolovaný,\nako je vyššie uvedené (vyjadrenie Komisie) takýto reálny dôvod na zrušenie súťaže mal,\navšak nepostupoval dôsledne v intenciách zákona.\nPodľa § 139 ods. 2 písm. g) ZVO ak úrad v konaní o námietkach zisti, že postupom\nkontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie mohlo mať zásadný vplyv na výsledok\nverejného obstarávania, rozhodnutím nariadi odstrániť protiprávny stav.\nPodstata sporu teda tkvie v zásade v právnom posúdení toho, či zrušenie\nobstarávacieho konania malo svoju oporu v citovaných ustanoveniach ZVO aj v súvislosti\ns postupom správneho orgánu podľa § 139 ods. 2 písm. g) ZVO, ktorým nariadil\nkontrolovanému odstrániť protiprávny stav. Či išlo o zmenu okolností hodných osobitného\nzreteľa pre ktoré nie je možné od obstarávateľa požadovať aby v danom verejnom\nobstarávacom konaní pokračoval.\nDôvody hodné osobitného zreteľa sú typickým neurčitým právnym pojmom. V zákone\njeho definícia obsiahnutá nie je a teda jej treba prisúdiť taký význam, ktorý najlepšie\nvystihuje povahu, zmysel a účel toho, čo ZVO upravuje. Tunajší sud pri výklade uvedeného\nsúslovia dospel k totožnému záveru, ku ktorému dospel aj Nejvyšší správní soud vo svojom\nrozhodnutí zo dňa 30. 6. 2003, č. j. 6 A 118/2001 - 44, publ. pod č. 24/2003 Sb. NSS, cit.:\n„platí, že v situaci, kdy v zákoně není neurčitý právní pojem definován, je třeba jeho výklad\nhledat toliko v účelu zákona. Při interpretaci neurčitého právního pojmu se správní orgán\nmusí zabývat konkrétní skutkovou podstatou, jakož i ostatními okolnostmi případu, přičemž\nsám musí alespoň rámcově obsah a význam užitého neurčitého pojmu objasnit, jak dále\ndovodil Nejvyšší správní soud ve svém rozsudku ze dne 28. 7. 2005, č. j. 5 Afs 151/2004 73, publ. pod č. 701/2005 Sb. NSS. V oblasti práva veřejných zakázek je třeba si navíc\npočínat tak, aby interpretace byla ku prospěchu efektivní hospodářské soutěže, jak uvedl\nNejvyšší správní soud v rozsudku ze dne 5. 6. 2008, č. j. 1 Afs 20/2008 - 152, publ.\npod č. 1771/2009 Sb. NSS.;“.\n\n11\n\nÚčelom ZVO je vytvoriť prostredie, v ktorom si obstarávateľ (verejný obstarávateľ)\nbude môcť vybrať na základe transparentného postupu a vopred definovaných kritérií\nnajvýhodnejšiu ponuku a vytvoriť medzi relevantnými súťažiteľmi nediskriminačné\nkonkurenčné prostredie.\nPodľa § 9 ods. 4 zákona ZVO pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp\nrovnakého zaobchádzania princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp\ntransparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti. Princíp rovnakého zaobchádzania\nvo verejnom obstarávaní znamená, že každý záujemca alebo uchádzač dostáva informácie\nrovnakým spôsobom, v rovnakom čase a v rovnakom obsahu. Pre princíp nediskriminácie\nplatí, že nemôžu byť stanovované podmienky, ktoré by niektorého z uchádzačov alebo\nzáujemcov zvýhodňovali a iného naopak znevýhodňovali a pritom by nemali objektívnu\nsúvislosť s predmetom a realizáciou zákazky. Princíp transparentnosti vyžaduje stanovenie\njednoznačných postupov, krokov a ich písomné zachytenie pre potrebu spätnej kontroly.\nPrincíp hospodárnosti sa viaže na ekonomickú výhodnosť ponuky a princíp efektívnosti\nna časový priebeh verejného obstarávania.\nKu konkrétnym okolnostiam, ktoré viedli obstarávateľa ku zrušeniu zadanej zákazky\nbola skutočnosť, že obstarávateľ v priebehu zadávacieho konania neobdržal očakávané\nrozpočtové prostriedky resp. jeho časť určenú k zabezpečeniu úhrady plnenia dodávateľa.\nNavyše v danom prípade sám obstarávateľ zistil neadekvátnu cenu v časti ponuky žalobcu\na jeho opatrenie k náprave nebolo žalobcom akceptované. V prípade princípu\nhospodárnosti ekonomická výhodnosť neznamená nutnosť získať predmet zákazky\nza najnižšiu cenu, ale je treba prisvedčiť aj kontrolovanému, že v situácii keď hrozí\nnehospodárne vynakladanie finančných prostriedkov je zrušenie verejného obstarávania\nlegitímnym krokom a je v súlade s princípmi verejného obstarávania.\nZ administratívneho spisu mal súd za preukázané pochybenie obstarávateľa, ktoré\nžalovaný v konaní o námietkach žalobcu napravil napadnutým rozhodnutím, ktorému\nz hľadiska zákonnosti nebolo možné nič vytknúť. Preto súd námietky žalobcu nemohol\nakceptovať...\nKrajský súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový stav\nveci, vyvodil z neho správne právne závery, ktoré náležite odôvodnil, vrátane voľnej úvahy,\nktorá nevybočila z medzí prípustného správneho uváženia. Nakoľko námietky žalobcu\n\n12\n\nneodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu ako nedôvodnú zamietol\npodľa § 250 j ods. 1 OSP.»\n14. Skutkové a právne závery najvyššieho súdu sú v napadnutom (potvrdzujúcom)\nrozsudku v spojení s rozsudkom krajského súdu zdôvodnené riadne a presvedčivo, rozsudok\nnevykazuje znaky zjavnej neodôvodnenosti ani arbitrárnosti. Ústavný súd tak nezistil také\nzásahy do práv sťažovateľky, ktoré by boli z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné.\n15. Je potrebné opätovne zdôrazniť, že ústavný súd nie je ďalšou inštanciou v sústave\nvšeobecného súdnictva, ale nezávislým orgánom ochrany ústavnosti pôsobiacim mimo tejto\nsústavy, pričom vo svojej judikatúre sa riadi zásadou minimalizácie zásahov\ndo rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, rozhodnutia ktorých sú v konaní o sťažnosti\npreskúmavané (napr. IV. ÚS 303/04, IV. ÚS 64/2010). Z tohto postavenia mu preto\nneprislúcha posudzovať vecnú správnosť právneho záveru, ku ktorému najvyšší súd\npri interpretácii a aplikácii zákona dospel. Ústavný súd však musel zaujať stanovisko\nk tomu, či napadnutý rozsudok najvyššieho súdu spĺňal požiadavku ústavnosti (odôvodnenie\nmajúce požadovanú kvalitu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru).\n16. Skutočnosť, že najvyšší súd v napadnutom rozsudku zaujal právny názor,\ns ktorým sa sťažovateľka nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej\nneodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného\nsúdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným. O svojvôli pri výklade a aplikácii\nzákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa\ntento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel\na význam (II. ÚS 122/05). Podľa názoru ústavného súdu sa najvyšší súd v napadnutom\nrozsudku takéhoto výkladu či aplikácie zákonného predpisu nedopustil.\n17. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že medzi napadnutým\nrozsudkom najvyššieho súdu a základným právom sťažovateľky na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a tiež jej právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\n\n13\n\ndohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by reálne signalizovala možnosť\npo prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vysloviť porušenie ňou označených práv.\n18. Na základe uvedených skutočností, vzhľadom na postavenie ústavného súdu\nvo vzťahu k rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a s poukazom na to, že obsahom\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym\nnázorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr.\nII. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08), ústavný súd sťažnosť odmietol\nz dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n19. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo bez právneho významu\nrozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky obsiahnutých v petite jej sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. mája 2018\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6e6ef605-5ae1-41bb-b642-591b25224599", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 143/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 143/2014 z 26. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-26", "citacie_n": 206, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e6ef605-5ae1-41bb-b642-591b25224599"}, {"guid": "ussr:49f67771-2bd2-4db1-a522-54d0c56c4516", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 559, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49f67771-2bd2-4db1-a522-54d0c56c4516"}, {"guid": "ussr:f9cd05ee-6a94-4554-a8a9-640344969add", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 64/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 64/2010 z 10. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-10", "citacie_n": 198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9cd05ee-6a94-4554-a8a9-640344969add"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 139/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 139/08 z 29. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-29", "citacie_n": 1218, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558"}, {"guid": "ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 1207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 122/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/05 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 1152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/05 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 997, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:273b091d-1fc9-4107-915a-d6682e12a23d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 120/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 120/04 z 30. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-30", "citacie_n": 554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:273b091d-1fc9-4107-915a-d6682e12a23d"}, {"guid": "ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/04 z 1. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-01", "citacie_n": 1285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:4ff44017-7b03-4f36-a715-9b791b5982b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/01 z 14. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-14", "citacie_n": 768, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ff44017-7b03-4f36-a715-9b791b5982b4"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}], "citovane_v": []}