{"guid": "ussr:9e11dba9-5f46-48eb-93e4-4c66f5e04224", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.207.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 207/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 207/2018 z 5. 6. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. júna 2018, sp. zn. III. ÚS 207/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.207.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-06-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-49", "nazov": "čl. 49 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-49", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-6", "nazov": "čl. 50 ods. 6 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-2", "nazov": "čl. 8 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-39", "nazov": "čl. 39 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-40.odsek-6", "nazov": "čl. 40 ods. 6 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-40.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 49", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 6", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 39", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 39", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 39", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 40 ods. 6", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 40 ods. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 40 ods. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-49", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-8", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-39", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-40", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9e11dba9-5f46-48eb-93e4-4c66f5e04224", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.207.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.207.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.207.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 207/2018-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. júna 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n, vo veci namietaného porušenia základných práv\nzaručených v čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 49 a čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky\na v čl. 8 ods. 2, čl. 36 ods. 1, čl. 39 a čl. 40 ods. 6 Listiny základných práv a slobôd a práva\nzaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nKrajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 3 To 109/2016 a jeho rozsudkom\nz 23. marca 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júna\n2017 doručená sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie\n\nzákladných práv zaručených v čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 49 a čl. 50 ods. 6 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a v čl. 8 ods. 2, čl. 36 ods. 1, čl. 39 a čl. 40 ods. 6\nListiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nKrajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n3 To 109/2016 a jeho rozsudkom z 23. marca 2017.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola rozsudkom\nOkresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 36 T 33/2011 z 18. augusta 2016\nuznaná vinnou v bode 1 rozsudku zo spáchania pokračovacieho zločinu skrátenia dane\na poistného podľa § 276 ods. 1 a 4 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) z časti v súbehu s pokračovacím prečinom\ndaňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Trestného zákona a pokračovacím prečinom\npodvodu podľa § 221 ods. 1 a 2 Trestného zákona a v bode 2 rozsudku zo spáchania\npokračovacieho zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 a 3 Trestného zákona\nz časti v súbehu s pokračovacím zločinom neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1\na 3 Trestného zákona (v znení účinnom do 30. septembra 2012). Za skutky v bode 1 bola\nsťažovateľa podľa § 276 ods. 4, § 41 ods. 2 a 3, § 38 ods. 3 a § 36 písm. l) Trestného zákona\nodsúdená na spoločný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov so zaradením\nsťažovateľky na jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2\npísm. a) Trestného zákona. Podľa § 61 ods. 1 a 2 Trestného zákona jej bol uložený trest\nzákazu činnosti – vykonávať podnikateľskú činnosť vo výmere 6 rokov. Za skutky v bode 2\nbola sťažovateľka podľa § 276 ods. 3, § 42 ods. 1 a 2, § 39 ods. 1, § 38 ods. 3 a § 36 písm. l)\nTrestného zákona odsúdená na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov s jej\nzaradením na jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2\npísm. a) Trestného zákona.\n3. Súčasne okresný súd podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona zrušil rozsudok\nokresného súdu sp. zn. 1 T 168/2012 z 18. februára 2015 vo výroku o vine sťažovateľky,\nktorým bola uznaná vinnou z pokračovacieho zločinu skrátenia dane a poistného\npodľa § 276 ods. 1 a 4 Trestného zákona a z pokračovacieho zločinu neodvedenia dane\n2\n\na poistného podľa § 277 ods. 1 a 3 Trestného zákona a v celom výroku o treste, ktorým jej\nbol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov, a podľa § 42 ods. 2 Trestného\nzákona zrušil výrok o treste, ktorý bol sťažovateľke uložený rozsudkom okresného súdu\nsp. zn. 3 T 127/2010 z 25. februára 2013, ktorým bola odsúdená za pokračovací zločin\npodvodu podľa § 221 ods. 1 a 3 písm. a) Trestného zákona a prečin podvodu podľa § 221\nods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov\ns podmienečným odkladom jeho výkonu s probačným dohľadom nad jej správaním v trvaní\n4 rokov.\n4. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa sťažovateľka podala odvolanie, o ktorom\nkrajský súd rozsudkom č. k. 3 To 109/2016-1004 z 23. marca 2017 rozhodol tak, že podľa\n§ 321 ods. 1 písm. d) a ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu č. k. 36\nT 33/2011-959 z 18. augusta 2016 v celom výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Trestného\nporiadku sám rozhodol tak, že sťažovateľku odsúdil podľa § 276 ods. 4, § 41 ods. 3, § 42\nods. 1, § 41 ods. 2 a § 38 ods. 2 Trestného zákona na spoločný súhrnný trest odňatia slobody\nvo výmere 8 rokov s jej zaradením na jeho výkon podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného\nzákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.\n5. Krajský súd zároveň podľa § 61 ods. 1 a 2 Trestného zákona uložil sťažovateľke\ntrest zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú činnosť vo výmere 6 rokov.\n6. Napokon krajský súd podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona zrušil rozsudok\nokresného súdu sp. zn. 1 T 168/2012 z 18. februára 2015 vo výroku o vine sťažovateľky,\nktorým bola uznaná vinnou z pokračovacieho zločinu skrátenia dane a poistného podľa\n§ 276 ods. 1 a 4 Trestného zákona a z pokračovacieho zločinu neodvedenia dane\na poistného podľa § 277 ods. 1 a 3 Trestného zákona a v celom výroku o treste, ktorým jej\nbol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov, a podľa § 42 ods. 2 Trestného\nzákona zrušil rozsudok okresného súdu sp. zn. 3 T 127/2010 z 25. februára 2013 vo výroku\no treste, ktorým bola odsúdená pre pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a 3 písm.\na) Trestného zákona a pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný\n3\n\ntrest odňatia slobody vo výmere 3 rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu\ns probačným dohľadom nad jej správaním vo výmere 4 rokov.\n7. Podľa sťažovateľky krajský súd postupom v konaní vedenom pod sp. zn.\n3 To 109/2016 a rozsudkom z 23. marca 2017 porušil jej základné právo „na spravodlivé\nsúdne konanie..., na primeraný a spravodlivý trest v spojení so základným právom na súdnu\nochranu“, čo odôvodňuje tým, že už v čase vyhlásenia prvostupňového rozsudku\n18. augusta 2016 okresný súd mal vedomosť o jej zhoršujúcom sa zdravotnom stave, ako aj\nzdravotnom stave jej detí a napriek tomu jej z dôvodu „príliš reštriktívneho použitia § 41\nods. 3 Trestného zákona uložil 8 ročný trest“. Na svoj zdravotný stav, ako aj zdravotný stav\nsvojich detí sťažovateľka upozornila aj odvolací súd, ktorý však jej argument nezohľadnil,\na to práve z dôvodu dodržania § 41 ods. 3 Trestného zákona.\n8. Sťažovateľka je presvedčená, že konajúcemu všeobecnému súdu nič nebránilo\nv tom, aby jej zdravotný stav a zdravotný stav jej detí, ktorý „v zrušenom rozsudku\nOkresného súdu Žilina sp. zn. 1 T/168/2012 z 18. 2. 2015 zohľadnený vôbec nebol,\nvyhodnotil ako takú skutočnosť, ktorá by zakladala použitie moderačného ustanovenia\npodľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, teda mimoriadne zníženie trestu“.\n9. Sťažovateľka tvrdí, že jej zhoršený zdravotný stav „nie je účelovo vykonštruovaný\npo... odsúdení, je to dlhodobá záležitosť, ktorú... už mala v čase odsúdenia, ale jej\npríznaky... nepociťovala. Až postupnou liečbou bola odhalená pravá príčina choroby\na závažnosť... diagnózy“, a pokračuje, že „Momentálne podľa rozhodnutia odborného\nlekára... je“ jej „síce nariadená bezlaktózová, bezlepková a antihistamínová diéta, ktorá..\nale“ jej „v tejto podobe nie je podávaná z dôvodu komplikovanosti diéty, ktorú... ústav\nzaistiť nevie, čím... dochádza k iným zdravotným komplikáciám, ako je napr. dlhodobá\nanémia z dôvodu zlej premeny látok v tráviacom trakte.“.\n10. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n\n4\n\n„1. Krajský súd v Žiline postupom v konaní sp. zn. 3 To/109/2016-1004 a jeho\nrozsudkom zo dňa 23. 3. 2017 porušil právo sťažovateľka na spravodlivé súdne konanie,\nprávo sťažovateľky na primeraný a spravodlivý trest v spojení so základným právom na\nsúdnu ochranu vyplývajúcu z čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 49 a čl. 50 ods. 6 Ústavy\nSlovenskej republiky, čl. 8 ods. 2, čl. 36 ods. 1, čl. 39 a čl. 40 ods. 6 Listiny základných práv\na slobôd a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3 To/109/2016-1004 zo dňa 23. 3. 2017\nsa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu na ďalšie konanie.\n3. Zrušujú sa aj ďalšie výroky, ktoré majú v odsudzujúcom výroku o vine a treste\nrozsudku Krajského súd v Žiline sp. zn. 3 To/109/2016-1004 zo dňa 23. 3. 2017 svoj\npodklad.“\n11. Zároveň sťažovateľka požiadala o ustanovenie jej právneho zástupcu v konaní\npred ústavným súdom z dôvodu jej zlej finančnej situácie prameniacej z toho, že sa\nnachádza vo výkone trestu odňatia slobody.\n12. Podaním doručeným ústavnému súdu 9. apríla 2018 sťažovateľka predložila\npísomnú dokumentáciu týkajúcu sa jej zdravotného stavu.\nII.\n13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n14. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\n5\n\n15. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či\ndôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie.\n16. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n17. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil/a sťažovateľ/ka, a to buď pre\nnedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,\nprípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať\ntakú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).\n18. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základných práv zaručených v čl. 17\nods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 49 a čl. 50 ods. 6 ústavy a v čl. 8 ods. 2, čl. 36 ods. 1, čl. 39 a čl. 40\nods. 6 listiny a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 3 To 109/2016 a jeho rozsudkom z 23. marca 2017, ku ktorému malo\ndôjsť tým, že v trestnej veci sťažovateľky nebolo konajúcimi všeobecnými súdmi použité\nustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody\n6\n\nnapriek presvedčeniu sťažovateľky, že podmienky pre jeho aplikáciu boli splnené,\npoukazujúc na jej zdravotný stav, ako aj zdravotný stav jej detí.\n19. Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy a obdobne podľa čl. 8 ods. 2 listiny nikoho nemožno\nstíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nNikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\n20. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obdobne podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže\ndomáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde\na v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n21. Podľa čl. 49 ústavy a obdobne podľa čl. 39 listiny len zákon ustanoví, ktoré\nkonanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno\nuložiť za jeho spáchanie.\n22. Podľa čl. 50 ods. 6 ústavy a podľa čl. 40 ods. 6 listiny trestnosť činu sa posudzuje\na trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa\npoužije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.\n23. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n24. Ústavný súd vo vzťahu k námietkam sťažovateľky v súlade so svojou\nkonštantnou judikatúrou v prvom rade zdôrazňuje, že vo veciach, ktoré patria do právomoci\nvšeobecných súdov, nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96, IV. ÚS 339/2013). Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd\nzasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo\n\n7\n\nza následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).\n25. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského\nsúdu z hľadiska jeho ústavnej akceptovateľnosti a zlučiteľnosti jeho účinkov\nso sťažovateľkou označenými základnými právami podľa ústavy a listiny, ako aj označeným\nprávom podľa dohovoru.\n26. Krajský súd v relevantnej časti odôvodnenia rozsudku č. k. 3 To 109/2016-1004\nz 23. marca 2017, ktorým zrušil rozsudok okresného súdu č. k. 36 T 33/2011-959\nz 18. augusta 2016 vo výroku o treste a sám v tejto časti rozhodol, uviedol tieto skutočnosti:\n„Okresný súd... nepostupoval v súlade s ustanoveniami § 41, 42 Tr. zák., ak\nobžalovanej uložil dva tresty odňatia slobody, pretože celá zbiehajúca trestná činnosť bola\nspáchaná predtým, ako bol 25. 2. 2013 pod sp. zn. 3 T/127/2010 Okresným súdom Žilina\nvyhlásený prvý odsudzujúci rozsudok. Z týchto dôvodov bolo správne obžalovanej uložiť\njeden trest odňatia slobody. Podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. sa totiž aj pri ukladaní spoločného\ntrestu, ak je trest ukladaný za viac trestných činov, ustanovenia § 41 ods. 1, 2, § 42 i § 43\nTr. zák. použijú primerane (ustanovenia o úhrnnom, súhrnnom a ďalšom treste).\nKrajský súd z týchto dôvodov zrušil celý výrok o treste napadnutého rozsudku a sám\nuložil obžalovanej trest odňatia slobody. Trest ukladal v trestnej sadzbe 7 až 16 rokov,\npretože základná trestná sadzba 7 až 12 rokov musela byť postupom podľa § 41 ods. 2 Tr.\nzák. zvýšená o jednu tretinu. Súd u obžalovanej nezistil poľahčujúcu ani priťažujúcu\nokolnosť. Obžalovaná celú zbiehajúcu sa trestnú činnosť, aj v predchádzajúcich dvoch\nveciach nepriznala a neoľutovala. Súd jej teda nemohol priznať poľahčujúcu okolnosť\npodľa § 36 písm. 1) Tr. zák. Obžalovanej nemohol pripočítať priťažujúcu okolnosť podľa\n§ 37 písm. m) Tr. zák., pretože odsúdenia vo veciach Okresného súdu Žilina pod sp. zn.\n9 T/138/2007 a 2 T/81/2008 sú zahladené. Ak o predchádzajúcom odsúdení platí zákonná\nfikcia, že sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený, alebo predchádzajúce odsúdenie\nbolo zahladené výrokom súdu, nemôže ísť o recidívu v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák. Na\nodsúdenie Okresným súdom Opava z 29. 5. 2007, sp. zn. 27 T/67/2007 nemožno prihliadnuť\nako na priťažujúcu okolnosť, lebo ustanovenie § 7b Tr. zák. je účinné od 1. 1. 2013,\n8\n\nobžalovaná bola odsúdená v Českej republike pred týmto dátumom a uvedené rozhodnutie\nani nebolo uznané slovenským súdom. Podľa súdnej praxe ak je obžalovanému ukladaný\ntrest odňatia slobody vo zvýšenej trestnej sadzbe podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. nemožno\nokolnosť, že obžalovaný spáchal viac trestných činov hodnotiť zároveň ako priťažujúcu\nv zmysle § 37 písm. h) Tr. zák., lebo by tak došlo k dvojitému pripočítaniu tej istej okolnosti\nv neprospech obžalovaného.\nSúd ukladal jeden spoločný, súhrnný trest, lebo pod bodom I., l, 2, písm. a/, b/, c/, d/,\ne/, f/, g/ odsudzoval obžalovanú za ďalšie čiastkové útoky tvoriace súčasť pokračovacieho\nzločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., za ktorého iný\nčiastkový útok bol Okresným súdom Žilina... pod sp. zn. 1 T 168/2012 dňa 18. 2. 2015\nvyhlásený odsudzujúci rozsudok a zároveň sa ale všetkých týchto čiastkových útokov\ni ďalších trestných činov v tejto prejednávanej veci i veci Okresného súdu Žilina pod sp. zn.\n3 T/127/2010 (v ktorej výrok o vine i náhrade škody zostal zachovaný) dopustila predtým,\nako bol dňa 25. 2. 2013 vo veci Okresného súdu Žilina pod sp. zn. 3 T/127/2010 vyhlásený\nprvý odsudzujúci rozsudok v rade. K tomu treba len podotknúť, že odsúdenia vo veciach\nOkresného súdu Žilina sp. zn. 9 T/138/2007 a 22 T/81/2008 sú zahladené (§ 42 ods. 3 Tr.\nzák.).\nKrajský súd pri ukladaní trestu vychádzal zo všetkých základných zásad pre\nukladanie trestu, najmä z ust. § 34 Tr. zák., prihliadol najmä na spôsob spáchania činu,\njeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu\npáchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Dospel k záveru, že obžalovanej je\nprvýkrát ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody, a preto trest odňatia slobody vo\nvýmere 8 rokov zodpovedá individuálnej aj generálnej prevencii trestu, prevychová\nobžalovanú k tomu, aby sa v budúcnosti nedopustila žiadnej trestnej činnosti a zároveň\nochráni spoločnosť pred jej protiprávnym konaním...\nSúd s poukazom na ustanovenie § 41 ods. 3, § 42 ods. 2 Tr. zák. nemohol obžalovanej\nuložiť trest miernejší, než jej bol uložený už skorším právoplatným rozsudkom. Krajský súd\nzároveň nezistil žiadne dôvody na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody podľa § 39\nods. 1 Tr. zák. týkajúce sa osoby obžalovanej...“\n\n9\n\n27. Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo\nvzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto\nzákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti\npostačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu\ntrestu ustanoveného týmto zákonom.\n28. Po preskúmaní sťažnosti a jej prílohy obsahujúcej relevantnú spisovú\ndokumentáciu, vychádzajúc najmä z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu,\nústavný súd konštatuje, že napadnutý rozsudok krajského súdu, ako ani postup, ktorý jeho\nvydaniu predchádzal, nemožno považovať za neodôvodnený, svojvoľný alebo arbitrárny.\nPodľa názoru ústavného súdu z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu\nvyplývajú dôvody, prečo v prípade sťažovateľky neaplikoval § 39 ods. 1 Trestného zákona\no mimoriadnom znížení trestu, a teda jej neuložil trest odňatia slobody pod dolnou hranicou\nzákonom ustanovenej trestnej sadzby.\n29. Reagujúc na sťažovateľkou vznesené výhrady, ústavný súd poukazuje na\nskutočnosť, že inštitút mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 Trestného zákona je\nkoncipovaný na princípe fakultatívnosti a individuálnosti, a teda je na úvahe príslušného\nsúdu, či vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu trest pod dolnou hranicou trestnej\nsadzby uloží alebo nie.\n30. Je potrebné zvýrazniť, že okrem sťažovateľkou tvrdeného zlého zdravotného\nstavu, ako aj zdravotného stavu jej detí (predstavujúceho v zmysle dotknutého ustanovenia\nTrestného poriadku pomery páchateľa) je pre prípadné profitovanie z § 39 ods. 1 Trestného\nzákona nevyhnutým kumulatívne splniť aj ďalšie dve podmienky, a to, že na podklade\nvykonaného dokazovania možno urobiť odôvodnený záver o tom, že by použitie trestnej\nsadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo pre páchateľa (sťažovateľku) neprimerane\nprísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti (účel trestu) postačuje aj trest kratšieho\ntrvania. Všeobecný súd teda musí pri rozhodovaní o mimoriadnom znížení trestu brať\ndo úvahy aj možnosť nápravy (resocializácie) odsúdeného a v tomto zmysle vyhodnotiť\npoznatky vzťahujúce sa k osobe páchateľa trestného činu. Inak povedané, ak nie je reálny\n10\n\npredpoklad pre nápravu páchateľa trestného činu uložením trestu odňatia slobody v kratšom\ntrvaní, neprichádza do úvahy zníženie trestu pod jeho dolnú hranicu.\n31. Preto, okrem toho, že ide o fakultatívnu záležitosť, samotné nepriaznivé osobné\npomery (zdravotný stav) páchateľa nezakladajú automaticky nárok na mimoriadne zníženie\ntrestu. Krajský súd vo veci sťažovateľky v odôvodnení rozhodnutia (v relevantnej časti)\njasne zdôraznil, ktorými okolnosťami sa pri ukladaní trestu spravoval. Z rozhodnutia je\nevidentné, akej trestnej činnosti sa sťažovateľka dopustila, že spáchala viacero trestných\nčinov (zločinov) a že tak urobila mnohými čiastkovými útokmi. Uviedol, v rámci akej\ntrestnej sadzby v danej veci trest ukladal, pritom išlo o Trestným zákonom vyžadovanú\nsprísnenú (zvýšenú o tretinu) trestnú sadzbu. Pripomenul, že vo veci sťažovateľky nebola\nzistená ani poľahčujúca, ani priťažujúca okolnosť, ktoré by ovplyvnili výšku uloženého\ntrestu odňatia slobody, avšak podľa názoru ústavného súdu zjavne nie bez príčiny odvolací\nsúd poukázal na „trestnú minulosť“ sťažovateľky, na ktorú síce taktiež pri ukladaní trestu\nodňatia slobody v zmysle ustanovení Trestného zákona prihliadať nemohol, ale ktorá\nbezpochyby mala nie nezanedbateľnú výpovednú hodnotu o reálnej možnosti sťažovateľky\ndomôcť sa výhody prameniacej z § 39 ods. 1 Trestného zákona (mimoriadneho zníženia\ntrestu), a to najmä vo vzťahu k splneniu podmienky, či na zabezpečenie účelu trestu\npostačuje trest kratšieho trvania. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia evidentne\nvyplýva, že krajský súd k pre sťažovateľku pozitívnemu presvedčeniu nedospel. Navyše,\nz prvostupňového rozsudku č. k. 36 T 33/2011-959 z 18. augusta 2016 vyplývali aj ďalšie\nk tomu sa vzťahujúce skutočnosti, keď okresný súd uviedol, že u sťažovateľky sa prejavuje\n„špeciálna recidíva trestného činu podvodu a daňových trestných činov. Okrem tohto\ntrestného stíhania sa voči obžalovanej vedú tri trestné stíhania...“, čo je pre zvažovanie\nrozhodnutia o aktuálnej otázke (mimoriadneho zníženia trestu) taktiež nie bezvýznamná\nskutočnosť.\n32. Prihliadnuc uvedené okolnosti daného prípadu, ústavný súd nehodnotí\nrozhodnutie krajského súdu o nepoužití moderačného ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného\nzákona vo veci sťažovateľky za zásah do jej základných práv.\n\n11\n\n33. Pokiaľ sťažovateľka v sťažnosti podanej ústavnému súdu prezentuje názor, že\nkrajský súd nepoužil toto ustanovenie iba z dôvodu, že trest ukladal aj podľa druhej vety\n§ 41 ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorej súd pri viazanosti skutkovými zisteniami\nv zrušenom rozsudku znova rozhodne o vine za pokračovací trestný čin vrátane nového\nčiastkového útoku, prípadne za trestné činy spáchané s ním v jednočinnom súbehu, ako aj\no spoločnom treste za pokračovací trestný čin, ktorý nesmie byť miernejší než trest uložený\nskorším rozsudkom, ústavný súd k tomu poznamenáva, že takéto tvrdenie by mohlo\nza splnenia ďalších relevantných podmienok potenciálne predstavovať spôsobilý predmet\nústavnoprávneho prieskumu z hľadiska ochrany základných práv a slobôd, avšak\nz písomného vyhotovenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu (keďže iba z neho\nmohol ústavný súd vychádzať) takýto záver nevyplýva. Krajský súd v odôvodnení rozsudku\nuvádza, že s poukazom na § 41 ods. 3 a § 42 ods. 2 Trestného zákona nemohol uložiť\nmiernejší trest, ako bol sťažovateľke uložený skorším rozsudkom. Tvrdenie o nezistení\nžiadnych dôvodov na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 1\nTrestného zákona týkajúce sa sťažovateľky je obsahom inej (ďalšej) vety bez zjavného\nsúvisu na vetu predchádzajúcu. Ústavný súd teda nenadobudol v tomto smere rovnaký\ndojem ako sťažovateľka.\n34. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že právne závery krajského\nsúdu, ktorý v okolnostiach posudzovanej veci nevzhliadol splnenie zákonom ustanovených\npodmienok na sťažovateľkou navrhované mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1\nTrestného zákona a uložil jej trest odňatia slobody blízko spodnej hranice trestnej sadzby,\nnie sú v rozpore s podstatou a zmyslom označenej právnej normy, pričom dôvody takéhoto\nzáveru vyplývajúce z napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu sú ústavne udržateľné.\nÚstavný súd v tejto súvislosti pripomína svoj už opakovane vyslovený právny názor, že\nobsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ani práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu\nbude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania, resp. strany trestného konania.\nPodstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne konformný a aby\njeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov\narbitrárnosti. Ak to tak je, ústavný súd nemá dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí\n12\n\nvšeobecných súdov, a tak vyslovovať porušenia základných práv (m. m. napr. I. ÚS 50/04,\nIII. ÚS 162/05).\n35. Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že napadnutý\nrozsudok krajského súdu, ako ani postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, nevykazujú\nústavne relevantné nedostatky, ktoré by po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie mohli reálne\nviesť k vysloveniu porušenia základný práv sťažovateľky zaručených v čl. 17 ods. 2, čl. 46\nods. 1, čl. 49 a čl. 50 ods. 6 ústavy a v čl. 8 ods. 2, čl. 36 ods. 1, čl. 39 a čl. 40 ods. 6 listiny,\nale ani práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto jej sťažnosť na predbežnom\nprerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\n36. Pre úplnosť ústavný súd poznamenáva, že nič nenasvedčuje tomu, či\nsťažovateľka využila iný jej zákonom priznaný právny prostriedok, aby docielila to, čoho sa\nv konečnom dôsledku domáha, t. j. jej prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody\npre vážne ochorenie, ktorým trpí.\n37. Podľa § 413 ods. 2 Trestného poriadku súd môže upustiť od výkonu trestu\nodňatia slobody alebo jeho zvyšku, ak zistí, že odsúdený ochorel na nevyliečiteľnú životu\nnebezpečnú chorobu alebo nevyliečiteľnú duševnú chorobu.\n38. Uvedené ustanovenie síce nerobí aktuálnu sťažnosť sťažovateľky neprípustnou\npre nevyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré jej\nzákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie\nje oprávnená podľa osobitných predpisov (§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde), ani takou,\no ktorej by nemal ústavný súd právomoc konať (čl. 127 ods. 1 in fine ústavy), ale podľa\nnázoru ústavného súdu predstavuje spôsobilejší prostriedok pre dosiahnutie ňou\npožadovaného výsledku.\n39. Ide o ustanovenie zakotvujúce hmotnoprávny inštitút upustenia od výkonu trestu\nodňatia slobody alebo jeho zvyšku, pri ktorom na rozdiel od ustanovenia § 39 ods. 3\n13\n\nTrestného zákona nie je rozhodujúca jeho výška, a teda využitie tohto inštitútu sa v situácii,\nv ktorej sa sťažovateľka ocitla, javí ako výhodnejší.\n40. Uvedené takisto viedlo ústavný súd k presvedčeniu o správnosti záveru sťažnosť\nsťažovateľky odmietnuť.\n41. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho významu zaoberať sa\nďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v petite jej sťažnosti vrátane jej žiadosti\no ustanovenie právneho zástupcu na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Zjavná\nneopodstatnenosť podanej sťažnosti ako nedostatok podmienky jej prijateľnosti na ďalšie\nkonanie je vzhľadom na podstatu námietok sťažovateľky takej povahy, že by ju nebolo\nmožné odstrániť ani potom, ak by ústavný súd ustanovil sťažovateľke kvalifikovaného\nprávneho zástupcu. Ustanovenie právneho zástupcu sťažovateľke v posudzovanej veci by\npreto nebolo účelné a ani hospodárne.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. júna 2018\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trestné konanie", "trest-rozhodnutie o treste", "trest-ukladanie trestov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 339/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 339/2013 z 13. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-13", "citacie_n": 139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa"}, {"guid": "ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 162/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 904, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "45f02f2a-e0fb-4d0e-9414-593170d8219f:1041a4cf-07ce-4573-867c-26bf2d08544d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1116010165.1", "spisova_znacka": "3To/109/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3To/109/2016 z 21. 11. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-11-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1116010165.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:aa156354-a7da-49ee-9789-9f8c5cdde4fe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.133.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 133/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/2021 z 16. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.133.2021.1"}]}