{"guid": "ussr:e7662fa5-be9e-4536-81e3-3fc69e67f341", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.211.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 211/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 211/2018 z 5. 6. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. júna 2018, sp. zn. III. ÚS 211/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.211.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2018-06-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "nazov": "čl. 38 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e7662fa5-be9e-4536-81e3-3fc69e67f341", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.211.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.211.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.211.2018.1/text", "citacie_n": 26, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 211/2018-20\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. júna 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom Mgr. Marekom\n\nParom, advokátska kancelária, Šancová 48, Bratislava, vo veci namietaného porušenia\nzákladných práv zaručených v čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 a čl. 50 ods. 3\nÚstavy Slovenskej republiky a v čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práv\nzaručených v čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 4 a čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. b) Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tost 8/2018 a jeho uznesením z 28. februára\n2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. marca\n2018 doručená sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie\n\nzákladných práv zaručených v čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 a čl. 50 ods. 3\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a v čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv\na slobôd (ďalej len „listina“) a práv zaručených v čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 4 a čl. 6 ods. 1\na ods. 3 písm. b) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tost 8/2018 a jeho uznesením z 28. februára 2018.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi bolo uznesením\nvyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej jednotky\nfinančnej polície, expozitúry\npod\n\nČVS:\n\nPPZ-16/NKA-FP-VY-2017\n\n(ďalej len „vyšetrovateľ Policajného zboru“)\nz 13.\n\noktóbra\n\n2017\n\nvznesené\n\nobvinenie\n\npre pokračovací zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. c) a ods.\n4 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný\nzákon“) a obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1\npísm. a), ods. 3 písm. c) a ods. 4 písm. a) Trestného zákona.\n3. Uznesením Špecializovaného trestného súdu, pracoviska Banská Bystrica (ďalej aj\n„špecializovaný trestný súd“) sp. zn. 4 Tp 26/2017 z 15. októbra 2017 v spojení s uznesením\nnajvyššieho súdu sp. zn. 2 Tost 36/2017 zo 6. novembra 2017 bol sťažovateľ (okrem iných\nosôb) v tejto trestnej veci vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c)\nzákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný\nporiadok“).\n4. Prostredníctvom obhajcu sťažovateľ 18. januára 2018 požiadal o prepustenie\nz väzby na slobodu. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry\nSlovenskej republiky (ďalej len „špeciálna prokuratúra“) jeho žiadosti nevyhovel, preto ju\n30. januára 2018 predložil sudcovi špecializovaného trestného súdu pre prípravné konanie,\nktorý o nej uznesením sp. zn. 4 Tp 26/2017 z 8. februára 2018 rozhodol tak, že ju zamietol,\npodľa § 80 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku písomnú ponuku prevzatia záruky\ndôveryhodnej osoby za sťažovateľa neprijal a podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku\n\n2\n\nväzbu sťažovateľa dohľadom probačného a mediačného úradníka nad sťažovateľom\nnenahradil.\n5. Proti tomuto rozhodnutiu sťažovateľ podal priamo do zápisnice o jeho výsluchu\npred okresným súdom sťažnosť, ktorú odôvodnil podaniami z 19. februára 2018, 21.\nfebruára 2018 a 28. februára 2018 (doručenými najvyššiemu súdu 1. marca 2018). Najvyšší\nsúd napadnutým uznesením sp. zn. 3 Tost 8/2018 z 28. februára 2018 podľa § 193 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku riadny opravný prostriedok sťažovateľa ako nedôvodný\nzamietol.\n6.\n\nPred\n\nrozhodovaním o osobnej\n\nslobode\n\nvšeobecnými\n\nsúdmi\n\nsťažovateľ\n\nprostredníctvom svojho obhajcu 22. januára 2018 nahliadol do vyšetrovacieho spisu a zistil,\nže jeho súčasťou neboli žiadne faktúry\n\n, ktoré\n\npodľa vyšetrovateľa Policajného zboru mal sťažovateľ ako nadhodnotené dodávateľské\nfaktúry zaúčtovať do účtovníctva\n\n–\n\n, ktorej bol konateľom.\n7. V ten istý deň, t. j. 22. januára 2018 obhajca sťažovateľa požiadal o nahliadnutie aj\ndo utajovanej prílohy vyšetrovacieho spisu ČVS:PPZ-16/NKA-FP-VY-2017 v rozsahu 136\nlistov. Po oboznámení sa s jej obsahom obhajca ustálil, že jej obsah tvoria len príkazy\nšpecializovaného trestného súdu a prokurátora špeciálnej prokuratúry podľa V. hlavy\nTrestného poriadku.\n8. Sťažovateľ tvrdí, že pre účely rozhodovania o jeho žiadosti o prepustenie z väzby\nna slobodu prokurátor špeciálnej prokuratúry predložil sudcovi špecializovaného trestného\nsúdu pre prípravné konanie časť vyšetrovacieho spisu označený ako „utajovaná príloha“,\nsúčasťou ktorej boli aj „záznamy z operatívnej informácie, prípadne iné listiny“, ktoré\nobhajcovi 22. januára 2018 vyšetrovateľ Policajného zboru pri úkone podľa § 69 Trestného\nporiadku nepredložil a nesprístupnil. Prokurátor špeciálnej prokuratúry podľa slov\nsťažovateľa nepredložil a ani bližšie nešpecifikoval najpodstatnejší dôkaz, na ktorom založil\npredpoklad v účtovníctve zaúčtovaných nadhodnotených reklamných služieb, a to faktúry\n3\n\n, za sledované obdobie, a taktiež neuviedol,\nv čom spočíva predpoklad nadhodnotenia daných služieb, resp. rozsah nadhodnotenia oproti\nbežným cenám a podobne, čím sťažovateľovi znemožnil brániť sa jeho tvrdeniam\nv primeranom rozsahu.\n9. Sťažovateľ je tiež presvedčený, že podľa § 119 ods. 1 a 2 Trestného poriadku\ndôkazom nie je úradný záznam a ani záznam operatívnej informácie, preto jeho výsluch\nk obsahu listiny, ktorá nemá povahu zákonného dôkazu, nemôže slúžiť ako podklad\npre zákonné a spravodlivé rozhodnutie o väzbe. Navyše, práve zistenia z utajovanej prílohy\n(prepisu záznamov operatívnej informácie) sťažovateľ považuje za nosnú argumentáciu\nšpecializovaného trestného súdu v uznesení o zamietnutí jeho žiadosti o prepustenie z väzby\nna slobodu.\n10. Obhajca sťažovateľa o nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu opätovne požiadal\nvyšetrovateľa Policajného zboru 12. februára 2018, a to „za účelom overenia relevantných\nskutočností, predovšetkým rozsahu utajovanej prílohy spisu ako aj dodatočného\nzabezpečenia nadhodnotených dodávateľských faktúr\n\n“. Po nazretí\n\ndo spisu 23. februára 2018 obhajca sťažovateľa zistil, že obsahom vyšetrovacieho spisu\nČVS: PPZ-16/NKA-FP-VY-2017 stále nie sú dodávateľské faktúry\n, a zároveň, že utajovaná príloha s obsahom prepisov záznamov\noperatívnej informácie nie je súčasťou spisu, podlieha režimu utajenia v stupni dôverné\na nemôže byť teda predložená ani sťažovateľovi, ani jeho obhajcovi.\n11. Sťažovateľ zastáva názor, že pre „dodržanie práva na prístup k spisu ako aj\nprincípu rovnosti zbraní“ mu mali byť predložené spomínané faktúry a malo mu byť\numožnené nahliadnuť do utajovanej prílohy, prípadne nemala byť na jeho úkor zvýhodňujúc\nprokurátora špeciálnej prokuratúry predložená sudcovi špecializovaného trestného súdu\npre prípravné konanie. Zároveň, ak mal sudca špecializovaného trestného súdu\npre prípravné konanie záujem vykonať zvukový záznam zachytenej telekomunikačnej\nprevádzky a čerpať z neho konkrétne skutočnosti pre potvrdenie dôvodnosti väzby, mal\n\n4\n\ntento dôkaz riadne vykonať a sťažovateľa k nemu vypočuť alebo mu umožniť\npo oboznámení sa s jeho obsahom vyjadriť sa k nemu.\n12. Najvyššiemu súdu sťažovateľ vytýka, že v napadnutom uznesení vôbec\nnereagoval na ním prednesené argumenty, práve naopak, sám dôvodil zisteniami\nz utajovaných príloh a operatívnych analýz v prospech trvania väzby, teda v neprospech\nsťažovateľa.\n13. Ako sťažovateľ uvádza, pokiaľ prokurátor špeciálnej prokuratúry predložil\nkonajúcim súdom utajovanú prílohu vyšetrovacieho spisu, ktorej súčasťou sú záznamy\nz operatívnej informácie, prípadne iné listiny, ktoré jeho obhajcovi pri nazretí\ndo vyšetrovacieho spisu predložené a sprístupnené neboli, a tieto listiny boli podstatnými\npre rozhodnutie najvyššieho súdu o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu o zamietnutí jeho\nžiadosti o prepustenie z väzby na slobodu, potom došlo k zásahu do jeho základného práva\nna osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a práva na slobodu podľa čl. 5\nods. 1 písm. c) a ods. 4 dohovoru.\n14. Porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného\nv čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovateľ vidí v tom, že najvyšší súd „absolútne nevyvodil žiadne\nkonsekvencie z nezákonného postupu súdu I. stupňa, ako aj prokurátora spolu\ns vyšetrovateľmi“.\n15. V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ namieta porušenie základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48\nods. 1 ústavy, resp. čl. 38 ods. 1 listiny, ako aj práva na spravodlivý súdny proces\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a rozhodnutím najvyššieho súdu, ku ktorému malo\ndôjsť tým, že po napadnutí jeho veci na druhostupňový súd nebolo zrejmé, podľa akých\npravidiel sa určí trojčlenný senát vrátane jeho predsedu. Pokiaľ je zloženie senátu\nponechané svojvôli určitej osobe, nie je možné vylúčiť účelovosť postupu, v dôsledku čoho\nsú porušené garancie spravodlivého procesu a práva na zákonného sudcu určeného podľa\nvopred stanovených a jasných pravidiel.\n5\n\n16. Sťažovateľ vyslovil presvedčenie, že základnému právu na zákonného sudcu\n„nezodpovedá situácia ak zákonní sudcovia senátu, ktorému bola vec pridelená na\nprejednanie a rozhodnutie boli vybraní, resp. zložení do trojčlenného senátu svojvoľne bez\nvopred stanovených pravidiel v Rozvrhu práce na rok 2018 v znení opatrenia č. 1“. Pravidlá\nna zloženie trojčlenného senátu v senáte pozostávajúcom zo štyroch sudcov boli do Rozvrhu\npráce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok 2018 (ďalej len „rozvrh práce“), ako\ntvrdí sťažovateľ, zavedené až opatrením č. 2, ktoré nadobudlo účinnosť 1. marca 2018, t. j.\npo rozhodnutí senátu 3 T v jeho trestnej veci.\n17. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.\n3 Tost/8/2018 a jeho uznesením sp. zn. 3 Tost/8/2018 zo dňa 28. 02. 2018 bolo porušené\nzákladné právo\n\nna osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2, 5\n\nÚstavy Slovenskej republiky, ako aj jeho základné práva... na prístup k spisu a na rovnosť\nzbraní zaručené čl. 5 ods. 1 písm. c), 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd.\nPostupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.\n3 Tost/8/2018 a jeho uznesením sp. zn. 3 Tost/8/2018 zo dňa 28. 02. 2018 bolo porušené\nzákladné právo\n\nna osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2, 5\n\nÚstavy Slovenskej republiky, ako aj jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základné právo na zákonného sudcu podľa čl. 48\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a tiež\njeho právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd.\nPostupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým sťažovateľovi, resp. jeho\nprávnemu zástupcovi neumožnil nahliadnuť do súdneho spisu sp. zn. 3 Tost/8/2018, ktorého\nsúčasťou mal byť spis z prípravného konania, ČVS: PPZ-16/NKA-FP-VY-2017, vrátane\nutajovanej prílohy, a to bez prijatia iných opatrení smerujúcich k umožneniu nahliadať\ndo súdneho spisu a spisu z prípravného konania vrátane utajovanej prílohy, bolo porušené\nzákladné právo sťažovateľa\n\nna obhajobu garantované čl. 6\n6\n\nods. 1, 3 písm. b) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1;\n50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.\nPodľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky... sa uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa\n28. 02. 2018, sp. zn. 3 Tost/8/2018 zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.\nPodľa § 56 ods. 3 písm. c) zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov sa Najvyššiemu súdu\nSlovenskej republiky v trestnej veci vedenej proti sťažovateľovi\npod sp. zn. 3 Tost/8/2018 zakazuje pokračovať v porušovaní jeho práv\nna obhajobu a práva na rovnosť strán neumožnením nahliadať do súdneho spisu a spisu\nz prípravného konania.\nNajvyššiemu súdu Slovenskej republiky sa prikazuje prepustiť sťažovateľa z väzby na\nslobodu.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov sa priznáva sťažovateľovi náhrada\ntrov právneho zastúpenia, ktoré je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný uhradiť\nprávnemu zástupcovi sťažovateľa do 15 dní odo dňa právoplatnosti Nálezu.“\n18. Podaním doručeným ústavnému súdu 4. júna 2018 sťažovateľ doplnil svoju\nsťažnosť o dôkaz „potvrdzujúci... že utajovaná príloha s obsahom záznamov operatívnych\ninformácií nie je (ani nebola) súčasťou vyšetrovacieho spisu a teda nemohla byť predložená\nna rozhodovanie o väzbe“, a to konkrétne záznam o nazretí do vyšetrovacieho spisu\nvedeného pod ČVS:PPZ-16/NKA-FP-VY-2017 z 23. marca 2018.\nII.\n19. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7\n\n20. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie\nv porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd\nvyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola\nvyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto\nporušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.\n21. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrh ústavný súd zisťuje,\nči dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie.\n22. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako\naj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý\nje zjavne neopodstatnený.\n23. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré\noznačil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom\nalebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namieta, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto\nmožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu\n8\n\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). O nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\nnapadnutým postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, ktorého porušenie sa namieta, pôjde predovšetkým vtedy, ak ide\no také základné právo alebo slobodu, ktoré nie je ratione materiae aplikovateľné na\nposudzovanú vec.\n24. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na\nzačatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného\nsúdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu\nna začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy), v ktorej\nsťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1\nzákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom\nz hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže\nústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo\nvzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým\nv situácii, keď je sťažovateľ zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom (m. m.\nII. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).\n25. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základných práv zaručených v čl. 17\nods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 ústavy a v čl. 38 ods. 1 listiny a práv\nzaručených v čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 4 a čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. b) dohovoru postupom\nnajvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tost 8/2018 a jeho uznesením\nz 28. februára 2018, ku ktorému malo dôjsť tým, že o osobnej slobode sťažovateľa bolo\nrozhodnuté bez toho, aby mu (jeho obhajcovi) bolo umožnené nahliadnuť do utajovanej\nprílohy vyšetrovacieho spisu, ďalej tým, že konajúce všeobecné súdy svoje rozhodnutia\nopreli o dôkazy (listiny – faktúry), ktoré sa v spise nenachádzali, prípade o listiny, ktoré nie\nje podľa sťažovateľa možné považovať za dôkaz podľa Trestného poriadku, ako aj tým, že\nnebolo zrejmé, ako bol kreovaný trojčlenný senát najvyššieho súdu konajúci v trestnej veci\nsťažovateľa. Napokon sťažovateľ najvyššiemu súdu vytýka nevyvodenie konzekvencií\n9\n\nz nezákonného postupu špecializovaného súdu, špeciálnej prokuratúry a vyšetrovateľa\nPolicajného zboru.\n26. Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.\n27. Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len\npre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\n28. Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas\nustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.\n29. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n30. Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu ustanoví zákon.\n31. Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas\na možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom\nobhajcu.\n32. Podľa čl. 38 ods. 1 listiny nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon.\n33. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú\nbezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa\ntak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom:\n... zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia\npred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú\n10\n\noprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo\nv úteku po jeho spáchaní;...\n34. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo\niným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol\no zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody\nnezákonné.\n35. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...\n36. Podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu má\ntieto minimálne práva:\n...mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby;\nK namietanému porušeniu základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1, čl. 48\nods. 1 a čl. 50 ods. 3 ústavy a v čl. 38 ods. 1 listiny a práv zaručených v čl. 5 ods. 1\npísm. c) a čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. b) dohovoru postupom a rozhodnutím najvyššieho\nsúdu\n37. Ústavný súd predovšetkým pripomína, že namietané konanie najvyššieho súdu\nnadväzovalo na rozhodovanie špecializovaného trestného súdu a vo svojej podstate bolo\nkonaním a rozhodnutím o osobnej slobode – o väzbe sťažovateľa, pričom na úrovni\nnajvyššieho súdu bolo iniciované sťažnosťou sťažovateľa proti uzneseniu súdu prvého\nstupňa sp. zn. 4 Tp 26/2017 z 8. februára 2018. Nešlo teda o konanie a rozhodovanie\nvo veci samej – o vine a treste.\n38. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie základného práva zaručeného\nv čl. 46 ods. 1 ústavy, ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane konštatoval (napr.\n11\n\nI. ÚS 100/04, III. ÚS 135/04, I. ÚS 113/05, II. ÚS 151/09, II. ÚS 311/2013,\nIV. ÚS 444/2013, IV. ÚS 444/2013), že ide o všeobecné ustanovenie, ktoré upravuje\nzákladné právo na súdnu ochranu, a to vo vzťahu ku konaniu vo veci samej, a nevzťahuje sa\nna konanie o väzbe, na ktoré je aplikovateľný čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, ktorý je vo vzťahu\nk čl. 46 ods. 1 ústavy v pomere špeciality, a sú v ňom implicitne obsiahnuté hmotné a tiež\nprocesné atribúty základného práva na osobnú slobodu vrátane práva na súdnu ochranu v\nprípadoch pozbavenia osobnej slobody väzbou. Táto súdna ochrana zahŕňa základné\nprocesné garancie spravodlivého súdneho konania s prihliadnutím na povahu a účel konania\no väzbe, a preto sú na konanie a rozhodovanie súdu o väzbe aplikovateľné špeciálne\nustanovenia čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy o osobnej slobode, a nie všeobecné ustanovenie čl. 46\nods. 1 ústavy.\n39. Obdobne vo vzťahu k namietanému porušeniu práva zaručeného v čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu a postupom, ktorý predchádzal jeho\nvydaniu, ústavný súd zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru je z vecného hľadiska (ratione\nmateriae) v trestných veciach aplikovateľný v zásade len na rozhodovanie vo veci samej\n(rozhodovanie o vine a treste) a nevzťahuje sa na rozhodovanie o väzbe, pre ktoré platí\nšpeciálna, z hľadiska procesných záruk poskytnutých osobe nachádzajúcej sa vo väzbe,\nprísnejšia právna úprava obsiahnutá v čl. 5 dohovoru upravujúcom právo na osobnú slobodu\na bezpečnosť (m. m. napr. I. ÚS 256/07, II. ÚS 15/05, III. ÚS 272/03, IV. ÚS 65/05). Tento\nprávny názor vychádza z rešpektovania rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské\npráva (ďalej len „ESĽP“), v zmysle ktorej sa osobná sloboda chráni v zásade\nprostredníctvom čl. 5 dohovoru, a to najmä pokiaľ ide o zákonnosť väzby vrátane otázky, či\nk takémuto zbaveniu slobody došlo v súlade so zákonom upraveným postupom (čl. 5 ods. 1\ndohovoru), pričom súčasťou záruk vyvoditeľných z čl. 5 dohovoru je aj ochrana práva\njednotlivca na primeranú dĺžku väzby v zmysle požiadavky, aby väzba nebola predlžovaná\nnad primeranú lehotu a aby nedochádzalo v postupe príslušných orgánov počas trvania\nväzby k zbytočným prieťahom (čl. 5 ods. 3 dohovoru), ako aj ochrana práva jednotlivca\ndomáhať sa periodického prieskumu zákonnosti väzby a žiadať o prepustenie na slobodu,\no ktorom musí byť rozhodnuté urýchlene [(čl. 5 ods. 4 dohovoru); k uvedenému pozri napr.\nKhudoyorov v. Rusko, č. 6847/02, rozsudok ESĽP z 8. 11. 2005, body 124 –125, 172 – 174\n12\n\na 193; Öcalan v. Turecko, č. 46221/99, rozsudok Veľkej komory ESĽP z 12. 5. 2005, body\n83 – 84 a 103; Khudobin v. Rusko, č. 59696/00, rozsudok ESĽP z 26. 10. 2006, body 103\na 115].\n40. Takisto pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa porušenia práva sťažovateľa\nna obhajobu, vyjadreného v čl. 50 ods. 3 ústavy, ako aj v čl. 6 ods. 3 písm. b) dohovoru,\nústavný súd už opakovane judikoval, že tieto sa zásadne nevzťahujú na konanie o väzbe\n(napr. II. ÚS 15/05). Pri väzobných konaniach vníma ústavný súd právo na obhajobu ako\nsúčasť práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ústavy, príp. čl. 5 dohovoru a v prípade\nzistenia porušenia práva vo vzťahu k rozhodovaniu o väzbe pristúpi k vysloveniu jeho\nporušenia prostredníctvom čl. 17 ústavy, alebo čl. 5 dohovoru, nie prostredníctvom\nsťažovateľom označeného čl. 50 ods. 3 ústavy a čl. 6 ods. 3 písm. b) dohovoru (obdobne\nnapr. I. ÚS 125/2015, II. ÚS 116/2011, II. ÚS 266/2013, II. ÚS 600/2014, III. ÚS 7/00,\nIII. ÚS 255/03, III. ÚS 135/04).\n41. Sťažovateľ v podanej sťažnosti namietal aj porušenie svojho práva na zákonného\nsudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny. Prihliadnuc na úpravu zakotvenú\nv dohovore, v ktorom právo na zákonného sudcu je obsiahnuté nielen v čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ale aj v čl. 5 dohovoru, keďže pojem „súd“ tu musí mať rovnaký význam ako\nv čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd z tých istých dôvodov považuje základné právo na\nzákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny aj za súčasť čl. 17 ods. 1,\n2 a 5 ústavy v prípadoch, keď súd rozhoduje o väzbe. Právo na zákonného sudcu v zmysle\nčl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny sa naproti tomu opäť vzťahuje na konanie vo veci\nsamej. Inými slovami, čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny, ktorého porušenia sa\nsťažovateľ domáha vo svojej väzobnej veci, s touto nesúvisí, pretože tento\nčlánok sa vzťahuje na konanie vo veci samej, o ktoré v danom prípade nešlo\n(napr. II. ÚS 616/2016, II. ÚS 348/2016).\n42. K rovnakému záveru o nemožnosti aplikácie namietaného ustanovenia na danú\nvec ústavný súd dospel aj pri sťažovateľom označenom čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru, ktorý\nsa vzťahuje na rozhodovanie o vzatí do väzby (o uvalení väzby). Naproti tomu procesné\n13\n\npravidlá týkajúce sa skúmania dôvodnosti ďalšieho trvania väzby sú ratione materiae\nsúčasťou čl. 5 ods. 4 dohovoru. Keďže v danom prípade ústavný súd neskúmal rozhodnutie\nvšeobecných súdov o vzatí do väzby, ale o dôvodnosti ďalšieho trvania väzby sťažovateľa,\nje vo vzťahu k napadnutému postupu a rozhodnutiu najvyššieho súdu táto námietka\nsťažovateľa neopodstatnená už na prvý pohľad (obdobne napr. rozhodnutia z predbežného\nprerokovania I. ÚS 338/06, I. ÚS 352/06, II. ÚS 318/06, III. ÚS 34/07, I. ÚS 232/2017).\n43. Ústavný súd, súc viazaný návrhom na rozhodnutie (§ 20 ods. 4 zákona\no ústavnom súde), v tomto prípade konštatuje, že sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným\nprávnym zástupcom, namieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1\na čl. 50 ods. 3 ústavy a podľa čl. 38 ods. 1 listiny a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a čl. 6\nods. 1 a ods. 3 písm. b) dohovoru postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n3 Tost 8/2018 a jeho uznesením z 28. februára 2018 v súvislostiach rozhodovania\no pokračovaní väzby, na ktoré sa ním označené články ústavy, listiny a dohovoru vecne\nnevzťahujú. Keďže neexistuje žiadna vecná súvislosť medzi postupom a rozhodnutím\nnajvyššieho súdu a namietaným porušením označených článkov ústavy, listiny a dohovoru,\nsťažnosť sťažovateľa je v tejto časti zjavne neopodstatnená, a preto ju ústavný súd z tohto\ndôvodu odmietol už na predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nK namietanému porušeniu základných práv zaručených v čl. 17 ods. 1, 2 a 5\nústavy a práva zaručeného v čl. 5 ods. 4 dohovoru postupom a rozhodnutím\nnajvyššieho súdu\n44. V prvom rade je potrebné pripomenúť, že ústavný súd nie je súdom vyššej\ninštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov\na nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu,\nktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či\nv konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav, a aké\nskutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného\nsúdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie\ns ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných\n14\n\nslobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie\nvšeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak\nby vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00, I.ÚS 17/01, III. ÚS 268/05).\n45. V prípadoch namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu\nústavný súd uvádza, že musí uplatniť určitú revíznu právomoc, avšak bez toho, aby sám\nhodnotil skutočnosti, ktoré viedli všeobecný súd k tomu, že uprednostnil určité rozhodnutie\npred iným. Jeho úlohou ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy)\nje preskúmať zlučiteľnosť opatrenia, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, s ústavou\nalebo príslušnou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách, nie\nvšak konať ako všeobecný súd tretej alebo štvrtej inštancie; takéto konanie by bolo\nporušením obmedzenia, ktoré vyplýva z rozdelenia ústavnej ochrany základných práv alebo\nslobôd medzi všeobecné súdy a ústavný súd v čl. 127 ods. 1 ústavy (I. ÚS 165/02).\n46. Vo vzťahu k rozhodovaniu všeobecných súdov vo väzobných veciach je daná\nprávomoc ústavného súdu len na preskúmanie dôvodu a spôsobu obmedzenia osobnej\nslobody, t. j. či proti osobe, ktorá sa berie do väzby (alebo je vo väzbe), bolo vznesené\nobvinenie, rozhodnutie o väzbe sa odôvodnilo aj skutkovými okolnosťami, o väzbe\nrozhodoval súd, obvinený bol do väzby vzatý pre konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú\nobavu vyjadrenú v § 71 ods. 1 písm. a) až c) Trestného poriadku alebo okolnosti uvedené\nv odseku 2 tohto ustanovenia, a osoba bola vzatá a držaná vo väzbe len na čas dovolený\nzákonom, resp. konkrétnym rozhodnutím väzobného súdu o predĺžení väzby (II. ÚS 76/02).\n47. Základné právo podľa čl. 17 ods. 2 ústavy vo svojom znení odkazuje na zákon,\na preto pri posudzovaní otázky jeho rešpektovania alebo porušenia musí brať ústavný súd\ndo úvahy zákonnú úpravu a jej aplikáciu príslušným orgánom. Rovnako aj z čl. 17 ods. 5\nústavy vyplýva, že do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom.\n15\n\nPríslušná zákonná úprava obsiahnutá predovšetkým v Trestnom poriadku je tak integrálnou\nsúčasťou ústavného rámca zaručenej osobnej slobody (II. ÚS 55/98). Obdobne aj podľa čl. 5\nods. 4 dohovoru je predmetom súdneho prieskumu „zákonnosť“ pozbavenia osobnej\nslobody.\n48. Z uvedených hľadísk ústavný súd pristúpil k preskúmaniu aktuálnej sťažnosti\nsťažovateľa.\n49. Najvyšší súd v odôvodnení napadnutého uznesenia sp. zn. 3 Tost 8/2018\nz 28. februára 2018 okrem iného uviedol:\n„Uznesenie o vznesení obvinenia... obsahuje dostatočne konkrétny opis toho, v čom\nmala spočívať činnosť obvineného\n\nvo vzťahu k trestnej činnosti,\n\nktorá sa mu kladie za vinu, a to v podstate od roku 2014 až doposiaľ. Predmetná trestná vec\nje navyše v počiatočnom štádiu trestného stíhania a to aj preto, že ide o rozsiahlu vec\njednak čo do počtu obvinených (63), ako aj do počtu skutkov (101), ktorých sa títo\nv súvislosti s trestnou činnosťou mali dopustiť... ide o skutkovo i právne mimoriadne zložitú\ntrestnú vec okrem iného z dôvodu, že sa jedná o vysoko sofistikovanú ekonomicko - daňovú\ntrestnú činnosť.\n... sťažnostný súd ďalej zistil, že skutkové zistenia uvedené v uznesení o vznesení\nobvinenia majú v tomto štádiu konania dostatočnú oporu v doposiaľ zabezpečených\ndôkazoch - najmä v zisteniach vyplývajúcich z utajovaných príloh a prepisoch telefónnych\nhovorov jednotlivých osôb tak, ako na ne poukazuje aj sudca pre prípravné konanie pri\njednotlivých osobách obvinených (teda aj obvineného\n\n), pričom\n\nnie je možné neprihliadať ani na analýzy pripojené do spisu a v konečnom dôsledku\naj výpoveď obvinenej\n\n, ktorá uviedla, že sa dialo to, že boli vystavené\n\nfaktúry s účelovo navýšenými cenami, resp. za služby, ktoré neboli poskytnuté\nv deklarovaných množstvách a klienti - koneční odberatelia - o tom vedeli... je takisto\npotrebné poukázať aj na obsah výpovede obvinenej\n\n, z ktorej vyplynulo,\n\nže\n\nzisťovali výšku DPH\n\n,\n\n,\n\na\n\na ak neboli spokojní, zabezpečili faktúry, po zaúčtovaní ktorých bola ich daňová povinnosť\nnižšia a i. Dôkazy založené v spise preukazujú pritom aj v tomto štádiu trestného konania\n16\n\ndôvodnosť existencie skutočností nasvedčujúcich tomu, že skutky, pre ktoré bolo začaté\ntrestné stíhanie, majú znaky trestných činov a sú dôvody na podozrenie, že tieto mal spáchať\naj obvinený\n\n. Takisto nemožno vyvrátiť dôvodnosť obáv, že\n\nobvinený\n\nbude pokračovať v rovnakej, resp. obdobnej\n\nprotiprávnej trestnej činnosti.\nTým sú splnené všetky formálne - procesné, ako aj materiálne podmienky pre vzatie\nobvineného do väzby, nakoľko doposiaľ zistené dôkazy a z nich vyplývajúce závery spĺňajú\nzákonné požiadavky bližšie špecifikované v § 71 ods. 1 Trestného poriadku.\nVzhľadom na námietky obvineného, ktorými spochybňuje dôvodnosť jeho trestného\nstíhania, považuje najvyšší súd za potrebné na tomto mieste pripomenúť, že pri rozhodovaní\no väzbe súdy nerozhodujú o vine, resp. nevine obvineného, ale posudzujú len to, či v danom\nštádiu trestného konania zistené skutočnosti dostatočne odôvodňujú podozrenie, že\nkonkrétna osoba je páchateľom skutku, v ktorom sa vidí trestný čin. Existencia takéhoto\ndôvodného podozrenia pritom predpokladá, že sú dané skutočnosti alebo informácie,\nktorými by bolo možné presvedčiť nezávislého a objektívneho pozorovateľa o tom, že sa\ndotyčná osoba mohla dopustiť trestného činu. Tieto skutočnosti, na ktorých sa podozrenie\nzakladá, však nemôžu byť na rovnakej úrovni ako skutočnosti potrebné k odôvodneniu\nodsúdenia, alebo i k podaniu obžaloby, čo je predmetom až ďalšej fázy trestného konania\n(porovnaj napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Krejčíř proti Českej\nrepublike z 26. marca 2009, odsek 75). Z toho zároveň vyplýva, že v konaní o väzbe súdy\nnehodnotia dôkazy s konečnou platnosťou. Takéto hodnotenie je totiž vyhradené až\nrozhodovaniu vo veci samej, ktoré v prípade postavenia obvineného pred súd nasleduje\npotom, čo bolo v súlade so zásadami bezprostrednosti a ústnosti vykonané celé\ndokazovanie...\nDôvody tzv. preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku\nvyplývajú predovšetkým zo samotného charakteru trestnej činnosti, keď je podozrenie, že\nobvinený si činnosťou opísanou v uznesení o vznesení obvinenia dlhodobo zabezpečoval\nzdroj príjmov, pričom je zrejmé, že malo ísť o sofistikovaný spôsob trestnej činnosti, ako\nkonštatoval aj súd prvého stupňa - spôsob konania možno označiť ako zabehnutú aktivitu\njednotlivo vzájomne dohodnutých a poprepájaných obvinených, ktorí vykonávajú doposiaľ\npodnikateľskú činnosť v obchodných spoločnostiach účastných na dokladmi deklarovaných\n17\n\nobchodných vzťahoch. Trestná činnosť, ktorá sa obvinenému kladie za vinu, bola\nvykonávaná v rámci reálnej podnikateľskej činnosti, pričom aj táto konkrétna skutočnosť\nv kontexte s ďalšími, vyššie uvedenými skutočnosťami, ktoré vyplývajú z doposiaľ\nvykonaného dokazovania (prihliadajúc zároveň na dobu, po ktorú mala byť trestná činnosť,\npre ktorú je obvinený stíhaný, páchaná) a na postavenie obvineného\nv sieti trestnej činnosti vyvoláva reálnu obavu, že v prípade prepustenia na\nslobodu bude pokračovať v trestnej činnosti s cieľom dosiahnuť zabezpečenie finančných\nprostriedkov.\n... sťažnostný súd pre úplnosť dodáva, že rozhodovanie o väzbe z dôvodov uvedených\nv § 71 ods. 1 Trestného poriadku sa odohráva vždy v rovine pravdepodobnosti (nie istoty)\nvo vzťahu k dôsledkom, ktoré môžu nastať, ak nebude obvinený vo väzbe...\n... Na základe doteraz zadovážených dôkazov bol zistený a preukázaný taký skutkový\nstav, ktorý odôvodňuje predpoklad, že skutočnosti kladené obvinenému\nza vinu majú dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní... je z obsahu\nspisového materiálu - najmä časti utajovanej prílohy (prepisy záznamov operatívnej\ninformácie) - možné vyvodiť dôvodný predpoklad, že minimálne medzi obvinenými\n,\n\nprebiehala vzájomná komunikácia\n\nsúvisiaca s určením ďalšieho priebehu nimi páchanej trestnej činnosti. Z ďalších\nskutočností, s ktorými sa rozsiahlo a presvedčivo vysporiadal aj súd prvého stupňa... možno\nprijať záver, že časť finančných prostriedkov vyfakturovaných obvineným\na zaplatených obvineným\n\nich spoločnosťami na ich priamy\n\npokyn bola po úhrade vracaná späť práve obvinenému\nNajvyšší\n\nsúd...\n\nkonštatuje,\n\nže\n\n.\n\nu obvineného\n\naj s poukazom na vyššie uvedené naďalej pretrváva existencia dôvodov väzby podľa § 71\nods. 1 písm. c/ Trestného poriadku. Doteraz vykonané dokazovanie svedčí o existencii\npodozrenia, že vo vzťahu ku konaniu obvinených (medzi ktorých patrí aj obvinený\n) ide o zabehnutý spôsob trestnej činnosti charakterizovaný vzájomne\ndohodnutým prepojením jednotlivých obvinených prostredníctvom výkonu podnikateľskej\nčinnosti v obchodných spoločnostiach, následkom čoho je reálna škoda spôsobená štátu\nv podobe následku skrátenia dane, resp. legalizácie príjmu z trestnej činnosti.\nMechanizmom vrátenia finančných prostriedkov obvinenými (pozn.: aj obvineného\n18\n\n) zastupujúcich podnikateľské subjekty účastniace sa tohto reťazca ako\ntzv. koncové spoločnosti tak možno vyvodiť dôvodný záver o existencii podozrenia, že toto\nkonanie má za následok neodvedenie, resp. nezaplatenie dane z pridanej hodnoty. Napriek\ntvrdeniu obvineného\n\n, že tento nie je v súčasnosti konateľom\n\nžiadnej obchodnej spoločnosti a teda nevykonáva obchodné vedenie a právne úkony za\nžiadnu spoločnosť a v súčasnosti vlastní len obchodné podiely v niekoľkých spoločnostiach\nnie je možné konštatovať, že by uvedené zmiernilo, resp. úplne minimalizovalo existenciu\ndôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku. V zmysle ustanovení § 105 až\n153 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník je zrejmé, že vzhľadom na týmto zákonom\nspoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzením zverené práva nemožno hovoriť o zániku\ndôvodnej obavy, že v prípade prepustenia z väzby bude obvinený\nnaďalej pokračovať v činnosti podrobne popísanej v skutkovej vete uznesenia o vznesení\nobvinenia.\nVo vzťahu k rozhodovaniu o námietke zaujatosti vznesenej obvineným voči osobe\ndozorujúceho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry\n\nnajvyšší súd\n\nlen stručne odkazuje na záver súdu prvého stupňa..., podľa ktorého do rozhodovania\no podanej žiadosti obvineného o prepustenie z väzby nebolo príslušným nadriadeným\norgánom rozhodnuté tým spôsobom, že vo veci koná vylúčený prokurátor. Vo zvyšnej časti\nv tomto kontexte najvyšší súd v plnom rozsahu poukazuje na odôvodnenie súdu prvého\nstupňa, s ktorým sa v úplnosti stotožňuje...“\n50. Ako z citovanej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu\nvyplýva, tento sa všetkými pre rozhodnutie o osobnej slobode sťažovateľa relevantnými\nprávnymi, ako aj skutkovými otázkami zaoberal a dal na ne jasné a zrozumiteľné odpovede.\n51. Najvyšší súd konštatoval, že formálne, ako aj materiálne podmienky pre väzbu\nsťažovateľa boli v danom trestnom konaní splnené. Obvinenie sťažovateľa malo dostatočnú\noporu v dovtedy vykonanom dokazovaní a zároveň poukázal na dôkazy, z ktorých tento\nzáver vyplýval. Nešlo pritom iba o zistenia z utajovaných príloh, ale aj z výpovedí ďalších\nobvinených a analýz pripojených k spisu. Najvyšší súd považoval za preukázanú existenciu\nskutočností nasvedčujúcich tomu, že skutky, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie, majú\n\nznaky trestných činov, a že sa ich (okrem iných) dopustil sťažovateľ, a rovnako považoval\nza preukázanú dôvodnosť obavy z pokračovania v trestnej činnosti sťažovateľom.\nNaplnenie dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku videl predovšetkým\nv samotnom charaktere trestnej činnosti páchanej sofistikovaným zabehnutým spôsobom\nv rámci reálnej podnikateľskej činnosti v spojení s podozrením, že išlo sťažovateľov\ndlhodobý zdroj príjmov, a teda že by prepustením na slobodu pokračoval v trestnej činnosti\ns cieľom dosiahnuť zabezpečenie finančných prostriedkov.\n52. Pokiaľ z obsahu sťažnosti podanej ústavnému súdu vyplýva výhrada sťažovateľa\nk dostatočnosti dôvodov jeho trestného obvinenia ako elementárnej podmienky pre väzbu,\nústavný súd považuje za vhodné pripomenúť, že najvyšší súd na viacerých miestach\nodôvodnenia napadnutého uznesenia jasne deklaroval, že skutočnosti, ktoré prvostupňový\nsúd, ako aj súd druhého stupňa viedli k nimi prijatému právnemu záveru o nevyhnutnosti\nponechať sťažovateľa vo väzbe, pramenili z dôvodného podozrenia existencie tomu\nzodpovedajúcich daností vo vzťahu k sťažovateľovi, teda nie na základe takého sumáru\njednoznačných dôkazov získaných z dôkazných prostriedkov, ktorý sa inak vyžaduje\npre rozhodnutie o prípadnej vine sťažovateľa. Uvedené je v súlade s právnou úpravou (§ 71\nods. 1 Trestného poriadku vyžaduje, aby zistené skutočnosti nasvedčovali tomu....), ako aj\ns judikatúrou všeobecných súdov a judikatúrou ústavného súdu.\n53. Vo veciach týkajúcich sa rozhodovania o osobnej slobode fyzickej osoby úloha\nústavného súdu spočíva v zistení, či skutkové a právne závery všeobecných súdov obstoja\nz hľadiska dodržania záruk podľa čl. 17 ústavy a čl. 5 dohovoru. Pritom je podstatné, aby\ntieto závery boli dostatočne odôvodnené, teda aby boli preukázané zistenými skutkovými\nokolnosťami, aby ich dôvodnosť vychádzala z relevantnej právnej normy a aby ako celok\npôsobili presvedčivo. Len vtedy, ak ústavný súd zistí splnenie tvrdených predpokladov\nv rozhodnutiach všeobecných súdov, vylúči svojvôľu a nezákonnosť ich postupov.\n54. Podľa názoru ústavného súdu je uznesenie najvyššieho súdu z 28. februára 2018\npotrebné považovať za rozhodnutie, ktoré ako celok pôsobí presvedčivo a ktoré nevyvoláva\nžiadne pochybnosti o správnosti prijatých záverov. Ústavný súd konštatuje, že dôvodnosť\n20\n\nďalšieho trvania väzby je u sťažovateľa daná skutkovými, ako aj právnymi dôvodmi.\nNajvyšší súd dostatočne ozrejmil, ktoré okolnosti boli podkladom pre prijatie záveru\no nevyhnutnosti zotrvania sťažovateľa vo väzbe. Ústavný súd je presvedčený, že tieto\ndôvody boli jednoznačné a konkrétne, a nedomnieva sa, že by závery najvyššieho súdu\nvyznievali v tomto smere abstraktne. Najvyšší súd skutočnosti svedčiace pre sťažovateľovu\nväzbu dostatočne špecifikoval. Podľa názoru ústavného súdu je odvolanie sa na povahu\na závažnosť dosiaľ páchanej trestnej činnosti, na dobu jej trvania, ako aj na to, že bola\nzdrojom finančných príjmov sťažovateľa, dostatočným dôvodom trvania preventívnej väzby\nsťažovateľa [§ 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku].\n55. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ústavný súd nedomnieva, že by skutkové\nalebo právne závery najvyššieho súdu bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené\nalebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s označenými článkami ústavy a dohovoru. Z tohto\ndôvodu ústavný súd považuje sťažnosť v tejto časti za zjavne neopodstatnenú, čo\npredstavuje dôvod jej odmietnutia podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n56. Námietku sťažovateľa, že pri rozhodovaní o jeho osobnej slobode všeobecné\nsúdy vychádzali aj z „úradného záznamu“ a „záznamu operatívnej informácie“, ktoré nie sú\npodľa jeho presvedčenia v zmysle Trestného poriadku považované za dôkazy, ústavný súd\nnemohol akceptovať. Príslušná zákonná úprava, konkrétne § 119 ods. 2 Trestného poriadku,\no ktorý svoje presvedčenie opiera aj sťažovateľ, ustanovuje, že za dôkaz môže slúžiť všetko,\nčo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa\ntohto zákona alebo podľa osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch\nobvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede\nna mieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité\npre trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických\nprostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti.\n57. Možno súhlasiť s tvrdením sťažovateľa, „že podľa ustálenej súdnej praxe môžu\nkonkrétne skutočnosti odôvodňujúce vzatie alebo trvanie väzby vyplývať len zo zákonne\nzabezpečených dôkazov“ [pozri napr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 To 11/99 zo 17.\n21\n\nfebruára 1999, z ktorého vyplýva, že „Pri posudzovaní dôvodov väzby orgány činné\nv trestnom konaní (a v súčasnosti aj súd, pozn.) môžu prihliadať len na tie okolnosti\na zistenia, ktoré majú základ v procesne vykonanom dokazovaní a sú významné pre záver\no existencii niektorého z dôvodov väzby...], avšak citovaná právna úprava umožňuje ako\ndôkazný prostriedok použiť aj informácie získané použitím informačno-technických\nprostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti. Ak teda v danom prípade boli\npri rozhodovaní o pokračovaní väzby sťažovateľa ako dôkazy použité zistenia vyplývajúce\nz dôkazných\n\nprostriedkov\n\nzískaných\n\noperatívno-pátracou\n\nčinnosťou\n\n(operatívnych\n\ninformácií), nie je možné takýto postup konajúcich všeobecných súdov považovať\nza odporujúci zákonu.\n58. Navyše, § 119 ods. 2 Trestného poriadku nevylučuje získavanie potrebných\ndôkazov aj z iných ako v ňom uvedených dôkazných prostriedkov (vyplýva to z formulácie\n„Dôkaznými prostriedkami sú najmä...“), pokiaľ je splnená podmienka, že ide o dôkazné\nprostriedky získané zákonným spôsobom, a to nielen podľa Trestného poriadku, ale aj\npodľa iného osobitného zákona (napr. aj podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a pod).\n59. Sťažovateľ ústavnému súdu v podanej sťažnosti neuviedol žiaden presvedčivý\nargument, že by záznam operatívnej informácie, z prepisu ktorého čerpali všeobecné súdy\npri rozhodovaní o jeho ponechaní vo väzbe, nebol ako dôkazný prostriedok získaný v súlade\ns príslušným zákonom. Za týchto okolností je sťažnosť sťažovateľa v tejto časti zjavne\nneopodstatnenou, čo je dôvodom na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde.\n60. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa koncentrovanú a konkretizovanú v treťom\nodseku navrhovaného petitu rozhodnutia, v ktorom uviedol, že k porušeniu jeho práv došlo\n„Postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým sťažovateľovi, resp. jeho\nprávnemu zástupcovi neumožnil nahliadnuť do súdneho spisu sp. zn. 3 Tost/8/2018, ktorého\nsúčasťou mal byť spis z prípravného konania, ČVS:PPZ-16/NKA-FP-VY-2017, vrátane\nutajovanej prílohy, a to bez prijatia iných opatrení smerujúcich k umožneniu nahliadať do\n22\n\nsúdneho spisu a spisu z prípravného konania vrátane utajovanej prílohy,“ ústavný súd\npoznamenáva, že z obsahu sťažnosti, ale ani z jej príloh nevyplýva, že by sťažovateľ sám\nalebo prostredníctvom obhajcu požiadal najvyšší súd o nahliadnutie do spisu a jeho príloh.\nNeurobil tak ani v konaní pred súdom prvého stupňa rozhodujúcom o jeho žiadosti\no prepustenie z väzby na slobodu.\n61. Podľa § 69 ods. 1 Trestného poriadku obvinený, obhajca... majú právo nazerať\ndo spisov s výnimkou zápisnice o hlasovaní a časti spisu obsahujúcej údaje o totožnosti\nchráneného svedka, ohrozeného svedka alebo svedka, ktorého totožnosť je utajená, a krycie\núdaje o totožnosti agenta, robiť si z nich výpisky a poznámky a obstarávať si na svoje trovy\nkópie spisov a ich častí...\n62. Podľa § 69 ods. 2 Trestného poriadku v prípravnom konaní orgán činný\nv trestnom konaní môže právo nazerať do spisu a s ním spojené práva podľa odseku 1 zo\nzávažných dôvodov odmietnuť, najmä ak v spise nemožno urobiť také opatrenia, ktoré by\nzabránili zmareniu alebo podstatnému sťaženiu dosiahnutia účelu trestného stíhania.\nZávažnosť dôvodov, z ktorých orgán činný v trestnom konaní toto právo odmietol, na\nžiadosť osoby, ktorej sa odmietnutie týka, je prokurátor povinný urýchlene preskúmať. Ak\nprávo nahliadať do spisu a s ním spojené ostatné práva uvedené v odseku 1 zo závažných\ndôvodov odmietol prokurátor, na žiadosť osoby, ktorej sa odmietnutie týka, je nadriadený\nprokurátor povinný urýchlene preskúmať dôvodnosť odmietnutia...\n63. Podľa § 69 ods. 6 Trestného poriadku rovnaké práva ako orgán činný v trestnom\nkonaní má aj sudca pre prípravné konanie, ak v čase konania v rámci svojej právomoci\nnakladá so spisom. Ak však sudca pre prípravné konanie v konaní o väzbe pred\nrozhodnutím o nej odmietne obvinenému alebo obhajcovi právo nazrieť do celého spisu,\nzároveň s odmietnutím tohto práva označí a umožní sprístupniť na nazretie obvinenému\nalebo jeho obhajcovi tie časti spisu, ktoré obsahujú skutočnosti alebo dôkazy, na ktoré sa\npodľa § 71 až § 87 a § 339 pri rozhodovaní o väzbe prihliada.\n\n23\n\n64. Z citovaných ustanovení Trestného poriadku týkajúcich sa nazerania do spisov\nvyplýva jednak to, že postup vyšetrovateľa Policajného zboru v súvislosti s odmietnutím\nobhajcovi sťažovateľa nazrieť do utajenej prílohy neodporoval procesnoprávnemu predpisu,\nktorým sa konanie riadilo, a jednak to, že sťažovateľ mal možnosť domáhať sa svojho práva\nnazrieť do spisu či už u príslušného prokurátora, aby tento posúdil závažnosť dôvodov, pre\nktoré vyšetrovateľ Policajného zboru odmietol sťažovateľovi nazrieť do utajovanej prílohy\n(ide o využitie sťažovateľovi dostupného právneho prostriedku nápravy), alebo mohol\no nahliadnutie do spisu (utajovanej prílohy) požiadať vo veci konajúce všeobecné súdy,\nnajmä sudcu špecializovaného trestného súdu pre prípravné konanie. Zo sťažnosti však\nnevyplýva, či sťažovateľ v danom čase tieto inštitúty využil.\n65. Najmä zákonná možnosť obrátiť sa na príslušného prokurátora vykonávajúceho\ndozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní značne uberá na ústavnoprávnej\nvýznamnosti\n\nargumentácie\n\nsťažovateľa\n\nvo\n\nvzťahu\n\nk postupu\n\na rozhodnutiu\n\ndruhostupňového súdu o osobnej slobode sťažovateľa a nič na tom nemôže zmeniť ani\nsťažovateľom predložený záznam o nazretí do vyšetrovacieho spisu z 23. marca 2018\npod ČVS:PPZ-16/NKA-FP-VY-2017, z ktorého vyplýva, že vyšetrovateľ Policajného zboru\nžiadosť obhajcu sťažovateľa o nahliadnutie do utajovanej prílohy spisu, „a to s obsahom\nzáznamov operatívnych informácií“ odmietol s tým, že „tieto záznamy nie sú súčasťou\nvyšetrovacieho spisu, ale slúžia len ako podklady pre spracovanie žiadostí podľa § 115 Tr.\nporiadku, ktoré po ich spracovaní sú zaradzované do vyšetrovacieho spisu“. Uvedená\nokolnosť by za splnenia ďalších k tomu nevyhnutných podmienok mohla byť potenciálne\nústavne relevantným predmetom skúmania až po vyčerpaní všetkých sťažovateľovi\ndostupných právnych prostriedkoch nápravy.\n66. Pre úplnosť je potrebné tiež dodať, že sťažovateľ, resp. jeho obhajca\ndo vyšetrovacieho spisu nahliadol dvakrát, a to 22. januára 2018 a 23. februára 2018.\nV oboch prípadoch vyšetrovateľ Policajného zboru upozornil obhajcu sťažovateľa, že\n„originál predmetného vyšetrovacieho spisu na nachádza na ŠTS [Špecializovaný trestný\nsúd, pozn.] pracovisko Banská Bystrica, resp. na NS SR [Najvyšší súd Slovenskej republiky,\npozn.], z dôvodu rozhodovania o žiadostiach obvinených o prepustenie z väzby. Obhajcovi\n24\n\nbol z tohto dôvodu predložený kompletný vyšetrovací spis v jeho kópii“. Pri druhom nazretí\nvyšetrovateľ\n\nPolicajného\n\nzboru\n\nnedisponoval\n\nokrem\n\noriginálu\n\nani\n\nkonceptom\n\nvyšetrovacieho spisu (predložený mu bol „Koncept 2“). Uvedené zvlášť svedčí o tom,\nže bolo namieste, aby sa sťažovateľ (jeho kvalifikovaný obhajca) s touto žiadosťou\no nazretie do spisu obrátil na sudcu pre prípravné konanie, ktorý v aktuálnom čase\nrelevantným spisovým materiálom disponoval.\n67. Je pravdou, že pri výsluchu sťažovateľa súdom prvého stupňa 8. februára 2018\njeho obhajca poukázal na určité skutočnosti týkajúce sa absencie niektorých dôkazov\nvo vyšetrovacom spise, nič to však nemení na tom, že o nazretie do spisu podľa § 69\nTrestného poriadku sudcu pre prípravné konanie nepožiadal.\n68. Ak teda sťažovateľ namieta, že mu najvyšší súd neumožnil nahliadnuť\ndo súdneho spisu sp. zn. 3 Tost 8/2018, ktorého súčasťou mal byť spis z prípravného\nkonania vrátane utajovanej prílohy (pozri ods. 3 požadovaného výroku rozhodnutia), je\nevidentné, že v tejto časti sťažnosť je zjavne neopodstatnená, pretože o takéto nazretie\ndo vyšetrovacieho spisu sťažovateľ najvyšší súd, ale ani sudcu špecializovaného trestného\nsúdu pre prípravné konanie nepožiadal.\n69. Pokiaľ sťažovateľ zastáva názor, že ak nemohol do utajovanej prílohy spisu\nnahliadnuť jeho obhajca, nemala byť táto (príloha) predložená orgánmi činnými v trestnom\nkonaní ani všeobecným súdom rozhodujúcim o jeho väzbe, ústavný súd k tomu\npoznamenáva, že tento názor nekorešponduje s právnou úpravou zakotvenou v § 72 ods. 4\nTrestného poriadku, podľa ktorej sa v takom prípade má sudcovi pre prípravné konanie\nvždy pripojiť originál alebo orgánom činným v trestnom konaní overený rovnopis celého\ndosiaľ získaného spisového materiálu s očíslovanými listmi a s prehľadom obsahu spisu.\nA aj keď § 72 ods. 5 Trestného poriadku umožňuje sudcovi pre prípravné konanie, ktorý\no návrhu alebo sťažnosti koná, v prípadoch zvlášť rozsiahleho spisového materiálu súhlasiť\ns predložením len príslušnej časti spisu, podľa názoru ústavného súdu toto ustanovenie nie\nje aplikovateľné v sťažovateľom požadovanom zmysle. Navyše, z obsahu sťažnosti\n\n25\n\nsťažovateľa vyplýva, že sudca špecializovaného trestného súdu pre prípravné konanie\nv tomto prípade nesúhlasil s predložením iba časti spisového materiálu.\n70. V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ namietal, že v jeho prípade nebolo\npo napadnutí veci najvyššiemu súdu „zrejmé, aký trojčlenný senát, vrátane predsedu podľa\nakých pravidiel sa určí“. Tvrdí, že pokiaľ je zloženie senátu ponechané svojvôli určitej\nosobe, nie je možné vylúčiť účelovosť postupu, v dôsledku čoho sú porušené garancie\nspravodlivého procesu a práva na zákonného sudcu určeného podľa vopred stanovených\na jasných pravidiel.\n71. K tejto otázke sa najvyšší súd v napadnutom rozhodnutí vyjadriť nemohol,\npretože táto námietka bola sťažovateľom vznesená až v písomných dôvodoch sťažnosti\nz 28. februára 2018, doručených najvyššiemu súdu 1. marca 2018, a teda v čase, keď už\nbolo vo veci sťažnosti sťažovateľa súdom druhého stupňa rozhodnuté.\n72. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že ústavný inštitút zákonného sudcu je\nzaložený predovšetkým na zákonom určenej právomoci, ako aj vecnej a miestnej\npríslušnosti súdu. Okrem toho je potrebné vziať do úvahy rozvrh práce, ktorý určuje sudcu\nalebo senát príslušný na rozhodnutie konkrétneho prípadu (obdobne II. ÚS 47/99,\nI. ÚS 11/01).\n73. Za zákonného sudcu treba považovať sudcu, ktorý spĺňa zákonom určené\npredpoklady na výkon tejto funkcie, bol natrvalo alebo dočasne pridelený na výkon\nfunkcie k určitému súdu, jeho funkcia nezanikla a bol určený v súlade s rozvrhom práce\nsúdu (napr. I. ÚS 239/04, II. ÚS 417/06).\n74. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) zákonný\nsudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so\nzákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd\nrozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na\n26\n\nkonanie a rozhodovanie v senáte. Účastník konania alebo strana v konaní, v ktorom\nrozhoduje súd v senáte, nemá právo na vopred určeného sudcu spravodajcu. Podľa § 51\nods. 1 zákona o súdoch ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené podľa predmetu\nkonania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo samosudcom\nnáhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov\nschválených ministerstvom (Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, pozn.) tak,\naby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. Podľa § 51 ods. 3 zákona\no súdoch ak nie je možné prideliť vec náhodným výberom a ide o potrebu pridelenia veci na\nrozhodnutie bez zbytočného odkladu v prípadoch rozhodovania o ustanovení obhajcu,\no príkaze na zatknutie, o väzbe... , veci sa prideľujú v súlade s rozvrhom práce spôsobom\nurčeným v rozvrhu práce tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.\n75. Podľa § 18 ods. 1 zákona o súdoch senát najvyššieho súdu sa skladá z troch\nsudcov, z ktorých jeden je predsedom senátu... Predseda senátu riadi a organizuje činnosť\nsenátu. Ustanovenie § 16 ods. 2 platí rovnako. Podľa § 16 ods. 2 zákona o súdoch ak má\nv senáte viac sudcov funkciu predsedu senátu, určí predsedu senátu, ktorý riadi a organizuje\nčinnosť senátu, rozvrh práce. Každý predseda senátu má právo predsedať senátu vo veci,\nktorá mu bola pridelená ako spravodajcovi.\n76. Podľa čl. II ods. 14 všeobecnej časti rozvrhu práce v znení účinnom v čase\nnápadu veci sťažovateľa na najvyšší súd veci, ktoré boli pridelené senátu na vybavenie,\nprideľuje jednotlivým jeho členom riadiaci predseda senátu, pričom dbá na rovnomerné\nzaťaženie jednotlivých členov. Ak má v senáte viac sudcov funkciu predsedu senátu,\nriadiacim predsedom senátu je predseda senátu uvedený v osobitnej časti rozvrhu práce na\nprvom mieste. Každý predseda senátu má právo predsedať senátu vo veci, ktorá mu bola\npridelená ako spravodajcovi. V záujme plynulého vybavovania vecí môže riadiaci predseda\nsenátu vo veciach pridelených senátu zmeniť v jeho rámci ich pridelenie jednotlivým\nsudcom. Podľa čl. III ods. 2 všeobecnej časti rozvrhu práce po pridelení veci do senátu\nriadiaci predseda senátu určí v primeranej lehote sudcu spravodajcu. Ak je do senátu, ktorý\nvec procesne prejednáva ako trojčlenný senát, rozvrhom práce zaradených viacero sudcov,\nriadiaci predseda senátu zároveň určí zloženie senátu; riadiaci predseda senátu môže\n27\n\nopatrením vopred určiť spôsob, ktorým sa riadi zloženie senátu vo veciach, ktoré budú\nv budúcom období do senátu pridelené.\n77. Podľa osobitnej časti rozvrhu práce senát 3 T tvorili:\n1.\n\n– predsedníčka senátu\n\n2.\n\n– predsedníčka senátu\n\n3.\n4.\n\n– predsedníčka senátu\n– predseda senátu\n\n78. Zo všeobecnej časti rozvrhu práce (čl. II ods. 14) vyplýva, že riadiacou\npredsedníčkou senátu bola\n\n.\n\n79. Vo veci sťažovateľa rozhodol senát najvyššieho súdu v zložení:\n– predsedníčka\n– sudkyňa\n– sudca\n80. Z uvedeného prehľadu či už zákonnej úpravy (zákon o súdoch), ako aj úpravy\naktom riadenia predsedníčky najvyššieho súdu (rozvrh práce) vyplýva, že senát najvyššieho\nsúdu rozhodujúci o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu špecializovaného trestného súdu\nbol kreovaný v zmysle relevantnej úpravy a jeho zloženie bolo predvídateľné. Rozhodne\nnemožno súhlasiť s tvrdením sťažovateľa, že nebolo zrejmé, podľa akých pravidiel sa určí\ntrojčlenný senát. Vec sťažovateľa bola pridelená senátu, ktorého všetci členovia boli\nzákonnými sudcami vo veci (sťažovateľ pritom netvrdí, že by jeho vec bola takto pridelená\nsenátu v rozpore so zákonom alebo rozvrhom práce), a rovnako postup výberu troch\nzo štyroch sudcov zákonného senátu bol jednoznačne upravený rozvrhom práce (určil ich\nriadiaci predseda senátu).\n81. Keďže ústavný súd nezistil rozpor medzi skutočným zložením vo veci\nkonajúceho senátu najvyššieho súdu a zložením, ktoré vopred definoval rozvrh práce,\n\n28\n\nnemohlo dôjsť ani k porušeniu základného práva na osobnú slobodu, resp. práva na slobodu\na bezpečnosť v spojitosti s právom na zákonného sudcu.\n82. Je zrejmé, že sťažovateľ skôr ako proti reálnemu zloženiu konajúceho senátu\nnajvyššieho súdu brojí proti samotnej úprave zahrnutej v rozvrhu práce. Prieskumu\nuvedenej okolnosti ústavným súdom však v tomto prípade bránila absencia adekvátnej\nústavnoprávne relevantnej argumentácie, ako aj výslovne k tomu smerujúcej požiadavky.\n83. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n84. Pretože sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho\nvýznamu zaoberať sa ďalšími jeho požiadavkami uvedenými v petite sťažnosti,\nrozhodovanie o ktorých je podmienené vyhovením sťažnosti v časti požadovaného\nvyslovenia porušenia základných práv alebo slobôd (čl. 127 ods. 2 ústavy), k čomu v tomto\nprípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. júna 2018\n\n29", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trestné konanie", "sudca-zákonný", "väzba-žiadosť o prepustenie", "nahliadnutie do spisu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6870a8cd-7665-44dd-ae2c-281e8ecc8778", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.232.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 232/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 232/2017 z 3. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-03", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.232.2017.1"}, {"guid": "ussr:77a8c95b-2b95-417d-a221-7193a0f38733", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.616.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 616/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 616/2016 z 10. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-10", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.616.2016.1"}, {"guid": "ussr:a1e87935-8ed9-4c27-ab42-e35b54e0322f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.348.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 348/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 348/2016 z 26. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-26", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.348.2016.1"}, {"guid": "ussr:8d249d31-ddec-48b3-b5d7-65458694e558", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.125.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 125/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 125/2015 z 18. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-18", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.125.2015.1"}, {"guid": "ussr:9c299a7f-bad4-469e-9d61-a964beafe8b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 600/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 600/2014 z 30. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-30", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9c299a7f-bad4-469e-9d61-a964beafe8b5"}, {"guid": "ussr:bf714197-755b-44ad-967b-6540e36e0897", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 266/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 266/2013 z 12. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-12", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf714197-755b-44ad-967b-6540e36e0897"}, {"guid": "ussr:949bc69b-d7b3-4fe1-a6f0-f776ba477f41", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 444/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 444/2013 z 11. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-11", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:949bc69b-d7b3-4fe1-a6f0-f776ba477f41"}, {"guid": "ussr:91358c1d-5679-4d00-91a8-6ba8255a5600", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 311/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 311/2013 z 29. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-29", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:91358c1d-5679-4d00-91a8-6ba8255a5600"}, {"guid": "ussr:f82d5a22-29fd-4a00-b310-f80b8fe1799b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 116/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 116/2011 z 6. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-06", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f82d5a22-29fd-4a00-b310-f80b8fe1799b"}, {"guid": "ussr:1b58efab-6669-4f43-b3c4-48ed45726124", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 151/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 151/09 z 15. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-15", "citacie_n": 142, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1b58efab-6669-4f43-b3c4-48ed45726124"}, {"guid": "ussr:eb89dee8-771a-4df7-bf07-d485903dbe41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 256/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 256/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 124, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eb89dee8-771a-4df7-bf07-d485903dbe41"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 34/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 34/07 z 26. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-26", "citacie_n": 457, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:631ff62c-8ce9-4fd5-87ee-dbc8b96290be", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 417/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 417/06 z 21. 12. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-12-21", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:631ff62c-8ce9-4fd5-87ee-dbc8b96290be"}, {"guid": "ussr:0d0a67bd-b89f-40db-b783-b845300ba37d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 338/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 338/06 z 8. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-08", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0d0a67bd-b89f-40db-b783-b845300ba37d"}, {"guid": "ussr:6913e439-2f4c-40ba-a42c-d1301f28c544", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 318/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 318/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6913e439-2f4c-40ba-a42c-d1301f28c544"}, {"guid": "ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 239/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/04 z 26. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-26", "citacie_n": 302, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da"}, {"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:e9e2c884-9c6d-46ac-b1c5-41ae5dc62b04", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 113/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 113/05 z 28. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-28", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e9e2c884-9c6d-46ac-b1c5-41ae5dc62b04"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:013bb44a-5a61-4e33-a734-699ed9f8d3c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 65/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 65/05 z 9. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-09", "citacie_n": 129, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:013bb44a-5a61-4e33-a734-699ed9f8d3c8"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:8f85b557-77ac-4937-bbaa-c2c6af5e8d95", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 15/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 15/05 z 18. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-18", "citacie_n": 184, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f85b557-77ac-4937-bbaa-c2c6af5e8d95"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 100/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 100/04 z 8. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-08", "citacie_n": 454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0"}, {"guid": "ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/04 z 10. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-10", "citacie_n": 755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec"}, {"guid": "ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 165/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/02 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 482, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5"}, {"guid": "ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 255/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 255/03 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a"}, {"guid": "ussr:01d2a045-ed8c-4311-9d1d-54651a6226f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 272/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 272/03 z 10. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-10", "citacie_n": 130, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01d2a045-ed8c-4311-9d1d-54651a6226f4"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6eb14b04-de65-440d-ae00-f12e499d6f7b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.182.2026.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 182/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 182/2026 z 1. 7. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-07-01", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.182.2026.2"}, {"guid": "ussr:f19c49e2-dd48-4ea7-93d9-89449fa30741", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.386.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 386/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 386/2026 z 24. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.386.2026.1"}, {"guid": "ussr:02803df8-91e5-473f-af73-70b2205f1599", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.156.2026.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2026 z 20. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.156.2026.2"}, {"guid": "ussr:96ddcf7f-0669-468c-bd50-6f1d1a272764", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.30.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 30/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 30/2026 z 29. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.30.2026.1"}, {"guid": "ussr:88915f7f-1b98-4229-958e-9f02da16555e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.732.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 732/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 732/2025 z 18. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.732.2025.1"}, {"guid": "ussr:78496b52-2d02-4cf9-8d7e-806f54fed9f4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.658.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 658/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 658/2025 z 19. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.658.2025.1"}, {"guid": "ussr:74fe4fb2-3009-4cde-b861-0a3ac9771601", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.74.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 74/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/2023 z 7. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-07", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.74.2023.1"}, {"guid": "ussr:c6449d84-46c0-4cb1-9223-96b3aaf20288", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.458.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 458/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 458/2023 z 28. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.458.2023.1"}, {"guid": "ussr:493e3a49-f138-499a-a2a3-5aad182681bb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.258.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 258/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 258/2023 z 24. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.258.2023.1"}, {"guid": "ussr:b3d470f3-b65b-4632-aefc-401d09f53f24", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.562.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 562/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 562/2022 z 15. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.562.2022.1"}, {"guid": "ussr:b9df60ff-67c1-471a-9b58-d1eca11b17d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.475.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 475/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 475/2022 z 21. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.475.2022.1"}, {"guid": "ussr:efcf2ebb-537c-45a5-92d0-ddb6b07e3623", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.595.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 595/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 595/2022 z 27. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.595.2022.1"}, {"guid": "ussr:e97c5b6e-1e4b-4aaf-b667-26f197b0b4bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.566.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 566/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 566/2022 z 19. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.566.2022.1"}, {"guid": "ussr:b0aeffd7-5133-4d55-bc33-c499829c8384", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.300.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 300/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 300/2021 z 9. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-09", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.300.2021.1"}, {"guid": "ussr:26ee0928-ca91-4632-8d21-c23eea736317", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.453.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 453/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 453/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.453.2021.1"}, {"guid": "ussr:e4b0b6de-3c1b-4d27-a032-a82b755c2792", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.532.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 532/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 532/2021 z 21. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.532.2021.1"}, {"guid": "ussr:a85dd81c-d279-4c61-9325-040a1fcbcc22", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.316.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 316/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 316/2021 z 4. 8. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-08-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.316.2021.1"}, {"guid": "ussr:485941cf-5493-430f-bb6a-11ec0dc60336", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.314.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 314/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 314/2021 z 4. 8. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-08-04", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.314.2021.1"}, {"guid": "ussr:0a0abcee-c05a-4a91-be01-9f85fb49960a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.278.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 278/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 278/2021 z 29. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.278.2021.1"}, {"guid": "ussr:af688cc9-3eec-46bc-b2eb-02d2fe54533b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.322.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 322/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 322/2019 z 20. 8. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-08-20", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.322.2019.1"}, {"guid": "ussr:69f15b50-7880-4ce7-a645-28b975753951", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.610.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 610/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 610/2018 z 15. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-15", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.610.2018.1"}, {"guid": "199436a2-347a-4d78-947b-e362569ec8e9:0d5c5603-367e-43da-b1de-64bbc022f3bc", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6624010225.1", "spisova_znacka": "4Tos/134/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Tos/134/2025 z 27. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-11-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6624010225.1"}, {"guid": "4528d718-837f-4eb1-b22c-7e89687d210a:b21dd447-5329-444e-b455-10b5659a8f40", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6625010491.1", "spisova_znacka": "4Tos/98/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Tos/98/2025 z 11. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-09-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6625010491.1"}, {"guid": "8c4d7542-5489-424c-9200-6552adfceea6:a0268a93-b335-4ca7-9580-a95ddef6efab", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6624010465.1", "spisova_znacka": "4Tos/87/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Tos/87/2025 z 24. 7. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-07-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6624010465.1"}, {"guid": "737e887a-6a17-4fbf-846d-8a9fe5a584f4:8f9607cd-e0cf-475b-be4e-0bccc4fe2772", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6624010561.1", "spisova_znacka": "4Tos/92/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Tos/92/2024 z 17. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-09-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6624010561.1"}, {"guid": "eddd609b-cad7-4cdf-b5fc-a52444a29689:e31a8464-ee88-4bab-b82a-b2d67b8a3a94", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6624010518.1", "spisova_znacka": "4Tos/87/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Tos/87/2024 z 4. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-09-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6624010518.1"}]}