{"guid": "ussr:d425b961-9489-48eb-9abd-1e3c86704cc4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.217.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 217/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 217/2018 z 5. 6. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. júna 2018, sp. zn. III. ÚS 217/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.217.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Mojmír Mamojka", "sudca_id": 1074, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mojmir-mamojka-1074", "datum_vydania": "2018-06-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d425b961-9489-48eb-9abd-1e3c86704cc4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.217.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.217.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.217.2018.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 217/2018-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. júna 2018\nprerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti LUBIA s. r. o., Vinohradnícka 3, Bratislava,\nzastúpenej advokátom Mgr. Mgr. Martinom Danišovičom, Drieňová 1/D, Bratislava,\nvo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry\nSlovenskej republiky v konaní vedenom pod č. k. XVI/2 Pz 109/17/1000-7 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti LUBIA s. r. o. o d m i e t a\n\nako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 16. apríla\n2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti LUBIA s. r. o. (ďalej len ,,sťažovateľka“),\nktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva na spravodlivé\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen ,,dohovor“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len\n,,generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod č. k. XVI/2 Pz 109/17/1000-7 (ďalej len\n,,napadnuté konanie“).\n\n2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že je stranou, konkrétne poškodeným, v trestnej\nveci týkajúcej sa podozrenia zo spáchania obzvlášť závažného zločinu porušovania\npovinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1 a 4 zákona č. 300/2005 Z. z.\nTrestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Trestný zákon“) v trestnom konaní\nvedenom na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, Prezídiu Policajného zboru, národnej\nkriminálnej agentúre, národnej jednotke finančnej polície, Expozitúre Stred Banská Bystrica\npod ČVS: PPZ-700/NKA-FP-ST-2016. Ďalej uviedla, že v už uvedenej veci podala\nnámietku zaujatosti proti prokurátorovi Okresnej prokuratúry Kežmarok ako prokurátorovi\nvykonávajúcemu dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania\na v prípravnom konaní (ďalej len ,,dozorový prokurátor“) podľa § 230 ods. 1 zákona\nč. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Trestný\nporiadok“). Uviedla, že dozorový prokurátor o tejto námietke zaujatosti rozhodol tak,\nže sa nevylúčil z vykonávania úkonov trestného konania. Pretože sťažovateľka považovala\ntoto rozhodnutie dozorového prokurátora za nezákonné, v zákonnej lehote proti nemu\npodala sťažnosť, o ktorej rozhodol okresný prokurátor v Kežmarku (ďalej len ,,okresný\nprokurátor“) tak, že ju zamietol ako nedôvodnú. Pretože zamietnutie sťažnosti zo strany\nokresného prokurátora s prihliadnutím na obsahovú stránku rozhodnutia sťažovateľka\npovažovala za nezákonné a bola toho názoru, že okresný prokurátor je jednoznačne zaujatý\na sú dôvody na jeho vylúčenie v zmysle § 31 ods. 2 Trestného poriadku, vzniesla proti nemu\nnámietku zaujatosti. Okresný prokurátor rozhodol o nej svojím uznesením, a to tak,\nže sa nevylúčil z vykonávania úkonov trestného konania. Proti uvedenému uzneseniu\nokresného prokurátora podala sťažovateľka v zákonnej lehote sťažnosť, o ktorej rozhodol\nprokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove (ďalej len ,,krajský prokurátor“) tak,\nže sťažnosťou napadnuté rozhodnutie okresného prokurátora zrušil, ale na základe iných\ndôvodov, ako v sťažnosti uviedla sťažovateľka. Dodala, že v podstate jediným dôvodom\nzrušenia rozhodnutia okresného prokurátora bol právny názor krajského prokurátora,\nže nie je možné vzniesť námietku zaujatosti proti okresnému prokurátorovi, pretože tento\nnie je prokurátorom vykonávajúcim dozor nad zákonnosťou trestného konania. Vzhľadom\nna uvedené podľa sťažovateľky nebolo o jej sťažnosti proti uzneseniu okresného\nprokurátora meritórne rozhodnuté.\n\n2\n\n3. V ďalšej časti sťažovateľka uvádza, že z dôvodu, že považovala postup\na rozhodnutie č. k. 3 KPt 109/17/7700-44 krajského prokurátora (ďalej len ,,uznesenie\nkrajského prokurátora“) za nezákonné, v súlade s § 363 Trestného poriadku podala\nna generálnej prokuratúre návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom\nkonaní. O jej návrhu bolo zo strany generálnej prokuratúry rozhodnuté podľa § 365 ods. 1\nTrestného poriadku s odôvodnením, že tento návrh podala po uplynutí zákonnej\ntrojmesačnej lehoty od právoplatnosti napádaného uznesenia krajského prokurátora, pričom\nvšak podľa informácií uvedených v oznámení prokurátor generálnej prokuratúry (ďalej len\n„generálny prokurátor“) trestnú vec ex offo preskúmal, avšak nezistil žiadne porušenie\nzákona, ktoré by odôvodňovalo zrušenie uznesenia krajského prokurátora. Oznámenie\ngenerálnej prokuratúry v napadnutom konaní bolo sťažovateľke doručené 21. februára 2018.\n4. Ďalej sťažovateľka uvádza, že generálna prokuratúra svojím postupom\npri vybavovaní jej návrhu na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní,\na to uznesenia krajského prokurátora, jej uprela právo na riadne a zákonné preskúmanie\ntohto uznesenia krajského prokurátora, o ktorom je presvedčená, že je nezákonné.\nTiež uviedla: ,,Generálna prokuratúra SR odôvodnila svoj postup spočívajúci v nevyhovení\nnávrhu... tým, že podľa názoru Generálnej prokuratúry SR bol návrh podaný po uplynutí\n3 mesačnej lehoty podľa § 364 ods. 1 Trestného poriadku. Odhliadnuc od skutočnosti,\nže odôvodnenie Generálnej prokuratúry SR ohľadne lehoty na podanie návrhu je úplne\nnezrozumiteľné a nepresné (v oznámení je uvedené, že návrh bol podaný dňa 28.11.2017,\nt.j. až po márnom uplynutí lehoty troch mesiacov, ktorá mala podľa Generálnej prokuratúry\nuplynúť v ten istý deň – dňa 28.11.2017), je potrebné uviesť, že sťažovateľ podal návrh\nv zákonnej lehote troch mesiacov... V predmetnej veci bolo návrhom napadnuté uznesenie\nKrajského prokurátora v Prešove zo dňa 21.08.2017 pod č. k. 3 KPt 109/17/7700-44\noznámené doručením sťažovateľovi dňa 25.09.2017, pričom v tento deň predmetné\nuznesenie nadobudlo právoplatnosť. Ako bolo uvedené vyššie sťažovateľ podal príslušný\nnávrh na zrušenie právoplatného uznesenia dňa 28.11.2017, t. j. v rámci plynutia zákonom\nstanovenej lehoty 3 mesiacov, nakoľko táto lehota uplynula až 27.12.2017 (nakoľko koniec\nlehoty by pripadal na 25.12.2017 čo je dňom pracovného pokoja a najbližší pracovný deň\nv zmysle § 63 ods. 5 Trestného poriadku pripadol na 27.12.2017). Ak Generálna\n\n3\n\nprokuratúra SR odmietla návrh sťažovateľa na zrušenie právoplatného uznesenia ako návrh\npodaný po zákonnej lehote, Generálna prokuratúra SR týmto jednoznačne zasiahla\ndo základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a sťažovateľovi znemožnila\ndomáhať sa svojich práv vyplývajúcich z § 363 a nasl. Trestného poriadku. Informáciu\nGenerálnej prokuratúry SR, podľa ktorej mal generálny prokurátor ex offo trestnú vec\npreskúmať, pričom podľa jeho záveru nemal zistiť vo veci namietaného právoplatného\nuznesenia Krajského prokurátora v Prešove žiadne porušenie zákona, považuje sťažovateľ\nlen za formálny akt Generálnej prokuratúry SR bez bližšieho sa oboznámenia\ns podmienkami nezákonnosti právoplatného Uznesenia Krajského prokurátora v Prešove\na bez akéhokoľvek podrobného odôvodnenia vysvetľujúceho dôvodnosť prijatého záveru\nGenerálneho prokurátora SR. Z tohto ohľadu možno takýto záver Generálneho prokurátora\nSR považovať za arbitrárny a nepreskúmateľný pre nedostatok uvedených dôvodov.“\n5. V záverečnej časti sťažnosti sťažovateľka uvádza dôvody, pre ktoré je\npresvedčená, že uznesenie krajského prokurátora, týkajúce sa nevylúčenia okresného\nprokurátora, nie je v súlade so zákonom, a zároveň dodáva: ,,... a bolo teda zákonnou\npovinnosťou Generálneho prokurátora SR takéto právoplatné, avšak nezákonné\nrozhodnutie zrušiť postupom podľa § 363 Trestného poriadku.“ Dodala, že ak generálny\nprokurátor nesprávnym postupom vyhodnotil jej návrh na zrušenie právoplatného\nrozhodnutia v prípravnom konaní týkajúci sa uznesenia krajského prokurátora za podaný po\nzákonnej lehote a z tohto dôvodu tomuto návrhu nevyhovel, týmto postupom bolo\nsťažovateľke znemožnené, aby krajský prokurátor po zrušení jeho uznesenia generálnym\nprokurátorom rozhodol o vylúčení okresného prokurátora z konania v jej trestnej veci. Na\nzáver uviedla, že takýmto postupom generálna prokuratúra zasiahla do jej základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a v príčinnej súvislosti s tým došlo k tomu, že o vylúčení\nokresného prokurátora nebolo zákonným a ústavne konformným spôsobom právoplatne\nrozhodnuté, pričom skutočnosť – oznámenie, že generálny prokurátor vec ex offo preskúmal\na v uznesení krajského prokurátora nenašiel žiadne porušenie zákona, považuje za arbitrárne\na vzhľadom na neuvedenie žiadnych skutočností zdôvodňujúcich takéto konštatovanie\nje podľa jej názoru takýto záver generálneho prokurátora nepreskúmateľný, čo taktiež\npovažuje za zásah do jej práva na spravodlivý proces.\n\n4\n\n6. V petite sťažnosti sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n,,1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy SR a právo na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry SR v konaní vedenom pod č. k.\nXVI/2 PZ 109/17/1000-7 spočívajúcom v tom, že Generálny prokurátor SR upovedomil\nsťažovateľa listom zo dňa 05.02.2018 o tom, že jeho návrhu na zrušenie právoplatného\nrozhodnutia v prípravnom konaní v zmysle § 363 a nasl. Trestného poriadku nie je možné\nvyhovieť bez toho, že by vecne preskúmal návrh sťažovateľa v pozícii Generálneho\nprokurátora SR, porušené bolo.\n2. Generálnej prokuratúre SR sa prikazuje, aby opätovne vo veci konala, vecne\npreskúmala návrh sťažovateľa zo dňa 28.11.2017 na zrušenie právoplatného rozhodnutia\nv prípravnom konaní – uznesenia Krajského prokurátora v Prešove zo dňa 21.08.2017\npod č. k. 3 KPt 109/17/7700-44 v zmysle § 363 a nasl. Trestného poriadku a o návrhu\nsťažovateľa zo dňa 28.11.2017 meritórne rozhodla.“\n3. Generálna prokuratúra SR je povinná zaplatiť sťažovateľovi trovy konania.“\nII.\n7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n8. V zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy\nak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa\nodseku 1, a zruší také rozhodnutie opatrenie alebo iný zásah. ...Ústavný súd môže zároveň\nvec vrátiť na ďalšie konanie...\n\n5\n\n9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto je zákon Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon\no ústavnom súde“), ktorý vo svojom § 25 ods. 1 uvádza, že ústavný súd návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Počas tohto prerokovania ústavný súd zisťuje, či sťažnosť spĺňa\nzákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.\n10. Zákon o ústavnom súde v § 25 ods. 2 uvádza, že návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,\nako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý\nje zjavne neopodstatnený.\n11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač\na verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti,\nverejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, keď\nto vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo,\nv rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné\nokolnosti mohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spravodlivosti.\n\n6\n\n13. Pokiaľ ide o podanú sťažnosť sťažovateľky, jej podstatou a predmetom konania\npred ústavným súdom je sťažovateľkou uplatnený nárok na jej ochranu voči postupu\ngenerálneho\n\nprokurátora\n\nv napadnutom\n\nkonaní,\n\nktorým\n\nmalo\n\ndôjsť\n\nk porušeniu\n\njej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd na tomto mieste uvádza,\nže generálny prokurátor sa podnetu sťažovateľky venoval a trestnú vec ex offo preskúmal\nnapriek skutočnosti, že podnet bol zo strany sťažovateľky generálnej prokuratúre podaný\noneskorene, ako to vyplýva zo skutočností uvedených v liste generálnej prokuratúry\nz 5. februára 2018, ktorý tvorí prílohu sťažnosti sťažovateľky doručenej ústavnému súdu.\nV predmetnej písomnosti je uvedené: ,,... Napriek konštatovanému záveru som ex offo\n(§ 364 ods. 2 Trestného poriadku) trestnú vec preskúmal, pričom som nezistil porušenie\nzákona\n\nodôvodňujúce\n\nzrušenie\n\nnamietaného\n\nprávoplatného\n\nuznesenia\n\nkrajského\n\nprokurátora v Prešove.“\n14. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (III. ÚS 66/2018).\n15. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (III. ÚS 307/2017).\n16. Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre pravidelne zdôrazňuje, že v zásade\nnie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory príslušného orgánu verejnej\nmoci, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej,\nani preskúmavať, či postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, bol náležite zistený\n\n7\n\nskutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu príslušný orgán verejnej\nmoci vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách (III. ÚS 67/2015).\n17. Základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje, že každý sa môže domáhať\nzákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde\na v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Takým\norgánom môže byť aj generálna prokuratúra. Súčasťou základného práva na inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať\no ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry... pričom tomuto právu zodpovedá\npovinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa takýmto\npodnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou\ntohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej podnetu\n(podaniu) vyhoveli (m. m. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03 a III. ÚS 133/06), t. j. za porušenie\nzákladného práva na inú právnu ochranu nemožno samo osebe považovať skutočnosť,\nže prokuratúra podnetu... nevyhovie podľa predstáv jeho pisateľa (napr. I. ÚS 38/02,\nII. ÚS 358/06, IV. ÚS 28/06 atď.) (III. ÚS 67/2015).\n18. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom generálnej prokuratúry\nnestotožnila, ešte sama osebe nemôže znamenať porušenie základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy ani jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z obsahu základného práva na inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy možno vyvodiť predovšetkým povinnosť, aby sa\nprokurátor podaním – podnetom (návrhom) – sťažovateľky zaoberal podľa príslušných\nustanovení na vec sa vzťahujúceho zákona, čo v konečnom dôsledku v danej veci aj urobil\n(III. ÚS 147/2016). Ústavný súd opakovane pripomína, ako už bolo uvedené v bode 13,\nže generálny prokurátor sa podaním sťažovateľky zaoberal, neignoroval ho a predmetnú\ntrestnú vec ex offo preskúmal, avšak porušenie zákona nezistil.\n19. S poukazom na uvedené ústavný súd konštatuje, že medzi namietaným\nporušením základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\n\n8\n\na práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a napadnutým konaním\ngenerálnej prokuratúry absentuje relevantná príčinná súvislosť, preto je sťažnosť zjavne\nneopodstatnená a podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ju bolo potrebné odmietnuť.\n20. Z dôvodu odmietnutia sťažnosti ako celku ústavný súd o ďalších návrhoch\nsťažovateľky obsiahnutých v sťažnostnom petite nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5 júna 2018\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti", "generálny prokurátor", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na inú právnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:017fea72-05cc-4057-b558-3482f83bb5ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.66.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 66/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 66/2018 z 13. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-13", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.66.2018.1"}, {"guid": "ussr:061af1de-c089-446b-932c-96f9f3490853", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.307.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 307/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 307/2017 z 3. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-03", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.307.2017.1"}, {"guid": "ussr:924cff83-a24c-4050-8b50-8944a46c176c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.147.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 147/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 147/2016 z 15. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-15", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.147.2016.1"}, {"guid": "ussr:98354ec1-fb64-4b28-8728-eb5c9081d37b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3. US.67.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 67/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 67/2015 z 3. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-03", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3. US.67.2015.1"}, {"guid": "ussr:793f2a61-cb0b-444a-9737-61272e58812c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 358/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 358/06 z 31. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-31", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:793f2a61-cb0b-444a-9737-61272e58812c"}, {"guid": "ussr:05ae8b8a-4960-4a73-a3b2-a4e4dca19151", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 133/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/06 z 10. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-10", "citacie_n": 213, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05ae8b8a-4960-4a73-a3b2-a4e4dca19151"}, {"guid": "ussr:ec8482ff-95e1-4d3e-8028-ac23914e6d5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 28/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 28/06 z 9. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-09", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec8482ff-95e1-4d3e-8028-ac23914e6d5b"}, {"guid": "ussr:f77fafb7-777c-4c7b-b962-319b8b5e851e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 168/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 168/03 z 10. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-10", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f77fafb7-777c-4c7b-b962-319b8b5e851e"}, {"guid": "ussr:2b90b750-5f47-4648-a99e-b2e540848f65", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 38/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 38/02 z 10. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-10", "citacie_n": 87, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2b90b750-5f47-4648-a99e-b2e540848f65"}, {"guid": "ussr:8247d828-1461-4c05-8c85-56494bea8a43", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 40/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/01 z 29. 6. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-06-29", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8247d828-1461-4c05-8c85-56494bea8a43"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:997e9099-c12e-42d3-918a-ecbf02dc75ec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.460.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 460/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 460/2018 z 4. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.460.2018.1"}, {"guid": "ussr:6e605366-3325-495b-ad1b-1b644bf05d3f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.448.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 448/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 448/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.448.2018.1"}]}