{"guid": "ussr:affc6134-5e6f-4a08-9897-3a95dd32ae84", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.237.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 237/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 237/2018 z 20. 6. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. júna 2018, sp. zn. III. ÚS 237/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.237.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2018-06-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/affc6134-5e6f-4a08-9897-3a95dd32ae84", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.237.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.237.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.237.2018.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 237/2018-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. júna 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátskou kanceláriou Weis & Partners s. r. o., Ivanská\ncesta 30/B, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Peter Weis, vo veci namietaného\nporušenia základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Okresného súdu Skalica č. k. 6 T 166/2016-176 z 28. júla\n2017 a uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 6 Tos 186/2017-199 z 19. septembra 2017\na porušenia základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nopatrením predsedníčky Okresného súdu Skalica č. k. 1 SprV 2/16-70 z 24. októbra 2016\na úradným záznamom Okresného súdu Skalica č. k. 6 T 166/2016-151 z 30. decembra 2016\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\nzákonom predpísaných náležitostí.\n\n,\n\no d m i e t a pre nesplnenie\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. decembra\n2017 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základných práv zaručených\nv čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv\nzaručených v čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Skalica (ďalej len „okresný súd“) č. k.\n6 T 166/2016-176 z 28. júla 2017 a uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský\nsúd“) č. k. 6 Tos 186/2017-199 z 19. septembra 2017 a porušenie základného práva\nzaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy opatrením predsedníčky okresného súdu č. k. 1 SprV\n2/16-70 z 24. októbra 2016 a úradným záznamom okresného súdu č. k. 6 T 166/2016-151\nz 30. decembra 2016.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je v konaní vedenom\nokresným súdom pod sp. zn. 6 T 166/2016 trestne stíhaný pre zločin poškodzovania veriteľa\nv spolupáchateľstve podľa § 20, § 239 ods. 2 písm. a) a ods. 5 písm. a) zákona č. 300/2005\nZ. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“).\n3. Prostredníctvom obhajcu sťažovateľ podal 20. júla 2017 námietku zaujatosti\nvo veci konajúceho samosudcu okresného súdu\n\n, a to z „dôvodov\n\nzávažných procesných pochybení, ktorých dôsledkom bolo porušenie práva na obhajobu...\na v dôsledku ktorých sa sudca... javí ako zaujatý...“. Závažné procesné pochybenia mali\nspočívať v tom, že po vrátení trestnej veci sťažovateľa okresným súdom do prípravného\nkonania (po odmietnutí návrhu dohody o vine a treste 26. apríla 2016) a následne\npo skončení vyšetrovania nebolo sťažovateľovi, ale ani iným na to oprávneným osobám\numožnené príslušným orgánom činným v trestnom konaní preštudovať vyšetrovací spis,\nčím bolo „zásadne“ porušené právo sťažovateľa „na obhajobu“.\n\n2\n\n4. Samosudca okresného súdu\n\no námietke sťažovateľa rozhodol\n\npodľa § 32 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Trestný poriadok“) uznesením č. k. 6 T 166/2016-176 z 28. júla 2017 tak, že nie\nje vylúčený z vykonávania úkonov označeného trestného konania.\n5. Proti tomuto rozhodnutiu sťažovateľ podal sťažnosť, ktorú krajský súd uznesením\nč. k. 6 Tos 186/2017-199 z 19. septembra 2017 podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku zamietol. Odôvodnenie druhostupňového rozhodnutia sťažovateľ považuje\nza nedostatočné.\n6. Sťažovateľ dopĺňa, že po podaní obžaloby bola vec pridelená sudcovi\n, avšak opatrením predsedníčky okresného súdu č. k. 1 SprV 2/1670 z 24. októbra 2016 bola vec menovanému sudcovi „odňatá“ a „pridelená“ sudcovi\n. Sťažovateľ je presvedčený, že neexistuje zákonné ustanovenie,\nktoré by umožňovalo predsedníčke okresného súdu vydať predmetné opatrenie. Podľa jeho\nnázoru išlo o novú vec, ktorá „nemala byť pridelená tomu istému sudcovi, ktorý už\nrozhodoval o dohode o vine a treste, a to predovšetkým, ak bola už prostredníctvom systému\nnáhodného výberu pridelená inému sudcovi“. Týmto opatrením predsedníčka okresného\nsúdu závažne porušila jeho právo na zákonného sudcu.\n7. Sťažovateľ ďalej uvádza, že neskôr bola jeho trestná vec opatrením predsedníčky\nokresného súdu sp. zn. 1 SprV 93/2016 zo 6. decembra 2016 pridelená sudcovi\n, avšak 30. decembra 2016 bol spis „prevedený“ späť sudcovi\nokresného súdu\n\n, o čom bol spísaný úradný záznam\n\n. Sťažovateľ tvrdí, že „Zmena sudcu je tak závažným úkonom, že nemôže byť\nvykonaný kýmkoľvek, resp. hociktorým zamestnancom súdu a akýmkoľvek spôsobom, napr.\núradným záznamom, ale by malo byť o tak závažnej skutočnosti rozhodnuté rozhodnutím.\nSme presvedčení, že aj úradným záznamom z 30. 12. 2016 bolo porušené právo... na\nzákonného sudcu, keďže ním bola vec opätovne nezákonne pridelená sudcovi\nJUDr. Buľubašovi“, a uzatvára: „Je teda evidentné, že je namieste dôvodné podozrenie, že\n\n3\n\nniekto sa snaží zabezpečiť, aby vec za každú cenu prejednal a rozhodol sudca JUDr.\nBuľubaš.“\n8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z článku 6\nods. 1 Dohovoru a článku 46 ods. 1 Ústavy SR uznesením Okresného súdu Skalica č. k.\n6 T/166/2016-176 zo dňa 28. 07. 2017 a uznesením Krajského súdu v Trnave z 19. 09. 2017\nč. k. 6 Tos/186/2017-199 porušené bolo;\n2. základné právo sťažovateľa na obhajobu vyplývajúce z článku 6 ods. 3 Dohovoru\na článku 50 ods. 3 Ústavy SR uznesením Okresného súdu Skalica č. k. 6 T/166/2016-176 zo\ndňa 28. 07. 2017 a uznesením Krajského súdu v Trnave z 19. 09. 2017 č. k. 6 Tos/186/2017199 porušené bolo;\n3. základné právo sťažovateľa na zákonného sudcu vyplývajúce z článku 48 ods. 1\nÚstavy SR opatrením predsedníčky Okresného súdu Skalica z 24. 10. 2016 č. k. 1 SprV\n2/16-70 porušené bolo;\n4. základné právo sťažovateľa na zákonného sudcu vyplývajúce z článku 48 ods. 1\nÚstavy SR úradným záznamom Okresného súdu Skalica z 30. 12. 2016 č. k. 6 T/166/2016151 porušené bolo;\n5. Uznesenie Krajského súdu v Trnave z 19. 09. 2017 č. k. 6 Tos/186/2017-199 sa\nzrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie;\n6. Uznesenie Okresného súdu Skalica, č. k. 6 T/166/2016-176 zo dňa 28. 07. 2017 sa\nzrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie;\n7. Opatrenie predsedníčky z 24. 10. 2016 Okresného súdu Skalica č. k. 1 SprV 2/1670 sa zrušuje;\n8. Úradný záznam Okresného súdu Skalica č. k. 6 T/166/2016-151 z 30. 12. 2016 sa\nzrušuje;\n9. Ústavný súd vracia trestnú vec sťažovateľa sp. zn. 6 T/166/2016 zákonnému\nsudcovi\n\n;\n\n4\n\n10. Okresný súd Skalica a Krajský súd v Trnave je povinný uhradiť sťažovateľovi\ntrovy konania vo výške 374,81 €... do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa.“\n9. Zároveň sťažovateľ navrhol rozhodnúť o dočasnom opatrení, ktorým by ústavný\nsúd „odložil vykonateľnosť a uložil Okresnému súdu Skalica, aby sa zdržal vykonávania\nuznesenia Okresného súdu Skalica č. k. 6 T/166/2016-176 zo dňa 28. 07. 2017 v spojení\ns uznesením Krajského súdu v Trnave z 19. 09. 2017 č. k. 6 Tos/186/2017-199, ako aj\nOpatrenia predsedníčky z 24. 10. 2016 Okresného súdu Skalica č. k. 1 SprV 2/16-70\na Úradného záznamu č. k. 6 T/166/2016-151 z 30. 12. 2016. Ďalej žiadame Ústavný súd SR,\naby uložil Okresnému súdu Skalica nekonať v trestnej veci sp. zn. 6 T/166/2016 až do\nprávoplatného rozhodnutia o tejto sťažnosti“.\nII.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\n12. Podľa § 25 ods. 1 zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje či\n\n5\n\ndôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie.\n13. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n14. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základných práv zaručených v čl. 46\nods. 1 a čl. 50 ods. 3 ústavy a práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a 3 dohovoru uznesením\nokresného súdu č. k. 6 T 166/2016-176 z 28. júla 2017 a uznesením krajského súdu č. k.\n6 Tos 186/2017-199 z 19. septembra 2017, ako aj porušenia základného práva zaručeného\nv čl. 48 ods. 1 ústavy opatrením predsedníčky okresného súdu č. k. 1 SprV 2/16-70\nz 24. októbra 2016 a úradným záznamom okresného súdu č. k. 6 T 166/2016-151\nz 30. decembra 2016.\n15. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí\npripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon\nneustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie\npred ústavným súdom.\n16. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a k nej priložených príloh, ústavný súd\nkonštatuje, že sťažnosť napriek tomu, že sťažovateľ je zastúpený advokátom (advokátskou\nkanceláriou), ktorý ju koncipoval a podpísal, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu\nna začatie konania pred ústavným súdom podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nK predloženej sťažnosti totiž bolo pripojené splnomocnenie sťažovateľa na jeho\nzastupovanie, v ktorom absentuje výslovne udelenie splnomocnenia na zastupovanie pred\nústavným súdom, čo zákon o ústavnom súde považuje za jednu z podstatných náležitostí\nsplnomocnenia. Predloženie kvalifikovaného splnomocnenia je zákonnou povinnosťou\n\n6\n\nvyplývajúcou z už citovaného § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde (obdobne\nI. ÚS 150/2016 a I. ÚS 262/2015).\n17. Ústavný súd v aktuálnej veci formuláciu uvedenú v „plnomocenstve“, že „Klient\ntýmto splnomocňuje advokátsku kanceláriu, aby ho zastupovala v každej právnej veci, ktorá\nsa ho priamo alebo nepriamo týka, a to, aby najmä zastupovala klienta v jeho mene a na\njeho účet: - vo všetkých súdnych konaniach pred súdmi Slovenskej republiky...“ a že „Toto\nplnomocenstvo je udelené na zastupovanie... i vtedy, keď je podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov potrebné osobitné plnomocenstvo“, neakceptoval, pretože nie je\nspôsobilá nahradiť zákonom o ústavnom súde požadovanú náležitosť. Neprijateľným je\ntakéto splnomocnenie zvlášť v situácii, keď bolo udelené v čase (podpísané 4. decembra\n2015), v ktorom ešte nemohlo byť zrejmé, či k podaniu sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1\nústavy vo veci sťažovateľa vôbec dôjde. Pritom právny zástupca sťažovateľa o potrebe\nvýslovného uvedenia, že sa splnomocnenie udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom\nvedel, keďže v predošlých konaniach, v ktorých vystupoval ako právny zástupca iných\nsťažovateľov pred ústavným súdom, túto podmienku splnil (napr. I. ÚS 772/2016,\nII. ÚS 478/2016, I. ÚS 294/2015).\n18. Podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných\nnáležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, ktoré základné práva alebo slobody\nsa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili.\n19. V petite sťažnosti, t. j. v návrhu na rozhodnutie, ktorým je podľa § 20 ods. 4\nzákona o ústavnom súde ústavný súd viazaný, sťažovateľ požaduje vysloviť porušenie práva\nna obhajobu zaručeného v čl. 6 ods. 3 dohovoru napadnutými rozhodnutiami konajúcich\nvšeobecných súdov. Označený článok však obsahuje katalóg viacerých práv [pod písm. a)\naž e)], ktoré však sťažovateľ nešpecifikoval. Napriek tomu, že niektoré z tam uvedených\npráv možno vo veci sťažovateľa evidentne diskvalifikovať [napr. pod bodmi a) a e)],\nústavnému prieskumu prípadného porušenia ostatných bráni absencia aspoň v odôvodnení\nsťažnosti tomu zodpovedajúca ústavnoprávna argumentácia konkretizujúca porušenie tohoktorého práva. V konečnom dôsledku sťažovateľom uplatnená formulácia umožňuje\n\n7\n\nneprípustné dohady o jeho zámeroch, pre ktoré sa svojou sťažnosťou obrátil na ústavný súd,\na jeho požiadavka vysloviť porušenie práva na obhajobu zaručeného v čl. 6 ods. 3 dohovoru\nako celku dôvodne vzbudzuje podozrenie, že sám sťažovateľ (jeho kvalifikovaný právny\nzástupca) si nebol istý tým, ktoré z tam uvedených práv vlastne malo byť rozhodnutiami\nokresného súdu a krajského súdu porušené. V tomto smere ústavný súd nemôže nahrádzať\nzákonnú povinnosť sťažovateľa označiť, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa neho\nporušili [pozri § 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde].\n20. V súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že nie je povinný\nich odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného právneho\nzastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej činnosti\nústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom\npredpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010,\nIII. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010,\nIV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010 alebo napr. I. ÚS 17/2017,\nI. ÚS 649/2016, I. ÚS 680/2016, III. ÚS 732/2016). Ústavný súd zdôrazňuje, že advokát je\nosobou povinnou pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky\n(a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta) a tieto povinnosti advokáta vylučujú,\naby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,\naby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie\nsťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.\n21. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení\nzákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení\nneskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,\na takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Osobitne to platí pre všetky zákonom\nustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom. Aj v tomto\nohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí\nprávo, a to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).\n\n8\n\n22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných\nnáležitostí.\n23. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že pokiaľ ide časť sťažnosti\nsmerujúcej proti uzneseniu okresného súdu č. k. 6 T 166/2016-176 z 28. júla 2017, na jej\nprerokovanie nemá právomoc.\n24. Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu konať\na rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ktorými namietajú\nporušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd\nvyplývajúcich z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy, je založená na princípe subsidiarity,\nt. j. ústavný súd má právomoc konať, ak o ochrane týchto práv a slobôd už nemôže\nrozhodovať iný súd. Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom\npre každú osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie\nsvojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu\nten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza uplatneniu právomoci ústavného\nsúdu (II. ÚS 148/02, IV. ÚS 78/04, I. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04).\n25. Zmysel a účel princípu subsidiarity treba vidieť v tom, že ochrana ústavnosti nie\nje a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých\norgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Inými slovami, ústavné\nsúdnictvo v individuálnych veciach je vybudované predovšetkým na zásade preskúmavania\nprávoplatne skončených vecí (IV. ÚS 187/09). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti\nultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti\nvšetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú\n(IV. ÚS 133/09, I. ÚS 341/09). Opačný záver by znamenal popretie princípu subsidiarity\nprávomoci ústavného súdu, na ktorom je založená právomoc ústavného súdu podľa čl. 127\nods. 1 ústavy (III. ÚS 149/04). Inými slovami, sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je\nnástrojom ochrany základných práv nastupujúcich po vyčerpaní všetkých dostupných\n\n9\n\nprostriedkov ochrany práv uplatniteľných v súlade so zákonom v systéme orgánov verejnej\nmoci (IV. ÚS 62/08, I. ÚS 279/09).\n26. Ako z obsahu sťažnosti vyplýva, sťažovateľ proti napadnutému uzneseniu\nokresného súdu č. k. 6 T 166/2016-176 z 28. júla 2017 podal riadny opravný prostriedok –\nsťažnosť, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť krajský súd, ktorý v prípade zistenia zásahu\ndo základných práv sťažovateľa postupom alebo rozhodnutím súdu prvého stupňa, bol\npovinný týmto poskytnúť ochranu. Možnosť domáhať sa ochrany svojich základných práv\nv konaní pred všeobecným druhostupňovým súdom, ktorého právomoc konať v takomto\nprípade predchádza kompetencii ústavného súdu, bráni ústavnému súdu podanú sťažnosť\nv tejto jej časti (proti napadnutému uzneseniu okresného súdu) preskúmať a rozhodnúť\no nej.\n27. Vzhľadom na uvedené by ústavný súd nemohol inak, iba sťažnosť v tejto časti\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť pre nedostatok svojej právomoci\nna jej prerokovanie.\n28. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu zaručeného\nv čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1\ndohovoru uznesením krajského súdu č. k. 6 Tos 186/2017-199 z 19. septembra 2017\nústavný súd v prvom rade poznamenáva, že nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o\nopravných prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd nie je zásadne\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri\nvýklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred\nvšeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav, a aké skutkové a právne\nzávery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na\nkontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia\nústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak\nv konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu\nzákladného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť\n\n10\n\nteda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(mutatis mutandis I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01, III. ÚS 268/05).\n29. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na obdobne aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy).\n30. Súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka\nkonania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na\nvšetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.\ns uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia\nbez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.\n31. Do obsahu uvedených práv však nepatrí právo účastníka konania, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov,\nteda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie\nnávrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02,\nIII. ÚS 284/08). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia\n(po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych\nnoriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,\nneudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel\na podstatu práva na spravodlivý proces. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii\nzákonného predpisu všeobecným súdom je možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento\n\n11\n\nnatoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n32. Iba z opísaných hľadísk ústavný súd mohol pristúpiť k posúdeniu sťažovateľom\nnapadnutého uznesenia krajského súdu sp. zn. 6 Tos 186/2017 z 19. septembra 2017, ktorý\nv jeho odôvodní uviedol:\n„Podľa ustálenej súdnej praxe, pomer k prejednávanej veci môže spočívať napríklad\nv tom, že úradná osoba vystupuje ako poškodený trestným činom alebo ide o svedka\nspáchaného činu. Pomer k osobám ktorých sa úkon priamo týka, obhajcovi, zákonnému\nzástupcovi, splnomocnencom alebo inému orgánu zúčastnenému v konaní môže spočívať\nv tom, že úradná osoba je napríklad blízkou osobou k uvedeným osobám alebo v blízkom\npriateľskom vzťahu, alebo v nepriateľskom vzťahu.\nÚčelom tohto ustanovenia o vylúčení orgánov činných v trestnom konaní resp.\nsudcov je upevniť dôveru účastníkov konania i verejnosti v nestrannosť postupu orgánov\nčinných v trestnom konaní a súdu. V konaní pred súdom je potrebné zistiť, aby sa na\nrozhodovaní nepodieľal ten sudca resp. prísediaci, ktorí majú k prejednávanej veci alebo\nvyššie vymedzenému okruhu osôb taký vzťah, ktorý môže objektívne vzbudiť pochybnosť o\nich spôsobilosti rozhodovať nestranne. Uplatnenie tohto inštitútu o vylúčení orgánov\nčinných v trestnom konaní resp. sudcov prichádza do úvahy iba vtedy, ak je existencia\ntakéhoto vzťahu, resp. pomeru preukázaná.\nV posudzovanej veci krajský súd žiadnu takúto skutočnosť nezistil. Z vyjadrenia\nsamosudcu okresného súdu vyplýva, že sa necíti byť vo veci zaujatý, nemá žiadny osobný\nvzťah, či už príbuzenský, priateľský alebo nepriateľský k obžalovanému a ani k osobám,\nktorých sa úkon priamo týka, ani k obhajcom, ani k orgánu činnému v trestnom konaní\nzároveň nemá žiadny osobný záujem na prejednávanej veci. Samosudca vo svojom\nvyjadrení zároveň neuviedol, čo i len jednu skutočnosť, ktorá by naznačovala akýkoľvek\nnáznak pochybností o jeho nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo\nk osobám, ktorých sa toto konanie priamo dotýka.\nK samotným námietkam, ktoré vyslovil obžalovaný v písomných dôvodoch, je\npotrebné uviesť, že jedná sa len o tvrdenia neopodstatnené, ktoré rozhodne nemôžu\npostačovať k tomu, aby namietaný samosudca v predmetnej veci bol vylúčený. K samotnej\n\n12\n\nnámietke je tiež potrebné poznamenať, že obžalovaný vo svojej námietke primáme napáda\nprocesný postup sudcu v konaní pred súdom. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že\nvoči procesnému postupu súdu môže v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku\npodať obžalovaný riadne, resp. mimoriadne opravné prostriedky, avšak samotný procesný\npostup sudcu, ako ani procesný postup orgánov činných v trestnom konaní s poukazom na\nustanovenie § 32 ods. 6 Trestného poriadku nie je dôvodom pre vylúčenie sudcu, a teda\nnemôže mať ani za následok jeho vylúčenie z pojednávania a rozhodovania veci.“\n33. Z citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že krajský súd\nsa všetkými pre rozhodnutie dôležitými a podstatnými právnymi, ako aj skutkovými\notázkami zaoberal a dal na ne jasné a dostatočne presvedčivé odpovede. Uviedol, v čom\nspočíva účel ustanovenia o vylúčení sudcov upraveného Trestným poriadkom a čo možno\npovažovať za „pomer k prejednávanej veci“. Dospel pritom k záveru, že nie sú splnené\npodmienky pre vylúčenie samosudcu okresného súdu v trestnej veci sťažovateľa. Súd\ndruhého stupňa nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by nasvedčovala zaujatosti samosudcu,\nprípadne existenciu jeho pomeru k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa konanie\npriamo dotýkalo.\n34. Čo je však z hľadiska požadovanej ústavnoprávnej ochrany podstatným, krajský\nsúd reagoval na nosné námietky sťažovateľa, ktorými však napádal procesný postup\nsamosudcu, ktorý ale nie je dôvodom na jeho vylúčenie a proti ktorému sťažovateľ mohol\nuplatniť iné, na to určené právne prostriedky zakotvené v Trestnom poriadku namiesto\ninštitútu vylúčenia sudcu.\n35. Ústavný súd nezistil, že by krajským súdom použitá interpretácia a aplikácia\npríslušných právnych noriem týkajúcich sa vylúčenia sudcu v trestnom konaní popierala ich\nznenie, zmysel alebo účel. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ústavný súd hodnotí ako\nlogické, v súlade s jeho výrokom, bez vnútorných rozporov, založené na racionálnej úvahe,\na teda ústavne konformné, ktoré nijako nezasahuje do základných práv sťažovateľa\nspôsobom odporujúcim ústavnoprávnym princípom.\n\n13\n\n36. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré\noznačil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom\nalebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namieta, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto\nmožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n37. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa je v tejto\nčasti zjavne neopodstatnenou, čo by takisto predstavovalo dôvod jej odmietnutia podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde.\n38. V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ namietal porušenie základného práva\nna obhajobu, ktoré videl pravdepodobne v okolnosti, že konajúci sudca sa nezaoberal\nskutočnosťou vyplývajúcou zo spisu, spočívajúcou v tom, že po skončení vyšetrovania\nnebolo sťažovateľovi umožnené preštudovať vyšetrovací spis a „bola takýmto spôsobom\nnapríklad odňatá možnosť žiadať doplnenie dokazovania v rámci prípravného konania, čo\npovažujeme za závažnú vadu (nedostatok) prípravného konania, ktorého účelom je prioritne\nzabezpečiť podklad pre rozhodnutie, či sa vecou má zaoberať súd alebo má byť ukončená\niným spôsobom“.\n39. Tak ako to krajský súd uviedol v odôvodnení uznesenia č. k. 6 Tos 186/2017-199\nz 19. septembra 2017 a v konečnom dôsledku to potvrdzuje aj sám sťažovateľ vo svojej\nsťažnosti, išlo o námietku smerujúcu proti procesnému postupu samosudcu. Ak v ňom malo\nspočívať porušenie práva na obhajobu, potom ústavný súd pripomína, že trestné konanie je\nod jeho začiatku až po právoplatné skončenie procesom, v ktorom môžu orgány činné\nv trestnom konaní a súdy v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií\nochrany základných práv a slobôd naprávať, resp. korigovať aj ich prípadné pochybenia.\n\n14\n\nSpravidla, až po skončení trestného konania možno na ústavnom súde sťažnosťou podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy namietať prípadné porušenia základných práv alebo slobôd, ktoré\nneboli odstránené v jeho priebehu.\n40. Platná právna úprava v súčasnosti umožňuje sťažovateľovi ako obžalovanému\nv rámci uplatnenia práva na obhajobu v trestnom konaní právne účinným spôsobom\nnamietať porušenie svojich základných práv a slobôd. Sťažovateľ teda má v systéme\nvšeobecného súdnictva k dispozícii účinné prostriedky na dosiahnutie ochrany svojich práv.\nTak súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd v prípade podania odvolania v predmetnej\ntrestnej veci sú súdmi s plnou jurisdikciou, v ktorých právomoci je posúdenie všetkých\nrelevantných skutkových aj právnych okolností prípadu.\n41. Napokon, ak aj po meritórnom rozhodnutí súdu prvého a druhého stupňa\nsťažovateľ ostane v presvedčení, že nedošlo k „zhojeniu“ jeho práva na obhajobu, je to\ndôvod na podanie mimoriadneho opravného prostriedku – dovolania podľa § 371 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku.\n42. Uvedené zjavne svedčí o nedostatku právomoci ústavného súdu na prerokovanie\nsťažnosti v tejto časti, avšak vo vzťahu ku konaniu, proti ktorému sťažnosť sťažovateľa\nreálne smeruje a ktorého predmetom bolo rozhodovanie o námietke zaujatosti, je táto\nnámietka sťažovateľa zjavne neopodstatnenou pre absenciu akejkoľvek príčinnej súvislosti\nmedzi označeným rozhodnutím krajského súdu a porušením základného práva na obhajobu.\n43. Aj pokiaľ ide o námietku porušenia základného práva na zákonného sudcu\nzaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy opatrením predsedníčky okresného súdu č. k. 1 SprV\n2/16-70 z 24. októbra 2016 a úradným záznamom okresného súdu č. k. 6 T 166/2016-151\nz 30. decembra 2016, ústavný súd znova poukazuje na princíp subsidiarity svojej právomoci\nv zmysle ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy a v tejto súvislosti poukazuje aj na svoj právny\nnázor, podľa ktorého pokiaľ sťažovateľ v rámci ochrany svojich základných práv a slobôd\nuplatní v konaní pred ústavným súdom argumentáciu, ktorú mohol predniesť, ale\nnepredniesol v konaní pred všeobecnými súdmi, ústavný súd na jej posúdenie nemá\n\n15\n\nprávomoc (III. ÚS 135/03, III. ÚS 201/04, IV. ÚS 266/08). Z toho vyplýva, že právomoc\nústavného súdu rozhodnúť o určitej námietke sťažovateľa nemožno založiť až jej\nuplatnením v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy v prípade, ak ju sťažovateľ\nmohol uplatniť v napadnutom konaní. Preto, ak takáto situácia nastane, treba podľa názoru\nústavného súdu sťažnosť v časti týkajúcej sa takejto námietky odmietnuť z dôvodu\nnedostatku právomoci ústavného súdu.\n44. Sťažovateľ síce podal námietku zaujatosti konajúceho samosudcu okresného\nsúdu, o ktorej bolo napadnutými rozhodnutiami okresného a krajského súdu rozhodnuté,\navšak argumentáciu predostretú v sťažnosti podanej ústavnému súdu pred konajúcimi\nvšeobecnými súdmi neuplatnil. Uvedená skutočnosť eliminuje jeho sťažnosť z právomoci\nústavného súdu konať o nej. Nič na tom nemení ani prípadná argumentácia, že sa o tejto\nskutočnosti dozvedel neskôr, keďže ani neskôr sa s touto námietkou na konajúce súdy\nneobrátil a nedal im možnosť vyjadriť sa k tomu, prípadne napraviť zásah do jeho práv.\n45. Navyše, ústavný súd aj v tomto prípade pripomína, že ochrana základného práva\nna zákonného sudcu je premietnutá aj do § 371 ods. 1 písm. a), b) a e) Trestného poriadku\ntýkajúceho sa dôvodov na podanie mimoriadneho opravného prostriedku, ktorej sa bude\nmôcť sťažovateľ domáhať pred dovolacím súdom v prípade jeho pretrvávajúceho\npresvedčenia, že v tejto trestnej veci rozhodol sudca, ktorý mal byť vylúčený [§ 371 ods. 1\npísm. e) Trestného poriadku].\n46. Tieto okolnosti by takisto boli dôvodom odmietnutia sťažnosti sťažovateľa v tejto\nčasti pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.\n47. Pre úplnosť ústavný súd vo vzťahu k sťažovateľom tvrdenej včasnosti podania\nsťažnosti v tejto časti (proti opatreniu predsedníčky okresného súdu a úradnému záznamu)\nuvádza, že v zmysle ustanovenia§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde pre zachovanie lehoty\nna podanie sťažnosti ústavnému súdu nie je rozhodujúcim dátum, kedy sa o opatrení alebo\ninom zásahu sťažovateľ dozvedel, ale kedy sa o ňom dozvedieť mohol. Okolnosti danej veci\nnasvedčujú tomu, že sa tak mohlo stať podstatne skôr ako dva mesiace pred skutočným\n\n16\n\npodaním aktuálnej sťažnosti pre porušenie základných práv podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ale\nvzhľadom na odmietnutie sťažnosti z iných dôvodov ústavný súd nepovažoval za potrebné\nk uvedenej otázke vykonávať bližšie zisťovanie.\n48. Pretože sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho\nvýznamu zaoberať sa ďalšími jeho požiadavkami uvedenými v petite sťažnosti,\nrozhodovanie o ktorých je podmienené vyhovením sťažnosti v časti požadovaného\nvyslovenia porušenia základných práv alebo slobôd (čl. 127 ods. 2 ústavy), k čomu v tomto\nprípade nedošlo.\n49. Z toho istého dôvodu stratilo opodstatnenie zaoberať sa a rozhodnúť\no sťažovateľom navrhovanom dočasnom opatrení.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. júna 2018\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "sudca-zákonný", "trestné konanie", "sudca-námietka zaujatosti"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8667d6a1-e76f-4359-944d-80571a116624", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.772.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 772/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 772/2016 z 31. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.772.2016.2"}, {"guid": "ussr:e4972c09-2128-4090-8190-ec32d1b6e624", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.17.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 17/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/2017 z 11. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-11", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.17.2017.1"}, {"guid": "ussr:317ab2a1-2ba2-4dc0-bbda-84bb4baced32", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.680.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 680/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 680/2016 z 9. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.680.2016.1"}, {"guid": "ussr:eda37ee5-d6ea-466e-b7fc-fc07a9fe3af8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.732.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 732/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 732/2016 z 25. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.732.2016.1"}, {"guid": "ussr:218d2e0b-61f8-4431-9bfb-698e581240a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.649.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 649/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 649/2016 z 12. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.649.2016.1"}, {"guid": "ussr:dfcb5fb5-fbce-470f-b149-315b2d03a1ae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.478.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 478/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 478/2016 z 15. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.478.2016.1"}, {"guid": "ussr:813119e4-28a3-4cd4-9c28-4993e013be14", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.150.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 150/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 150/2016 z 9. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-09", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.150.2016.1"}, {"guid": "ussr:41813a57-da8c-4730-9558-6f6cefae13c5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.294.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 294/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 294/2015 z 1. 7. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-07-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.294.2015.1"}, {"guid": "ussr:16d14d6b-d0c7-4c54-b6ea-92aad84167d8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.262.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 262/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 262/2015 z 10. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-10", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.262.2015.1"}, {"guid": "ussr:ec2ace03-df01-4f81-afe4-b32bfc2e1172", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 368/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 368/2010 z 21. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-21", "citacie_n": 592, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec2ace03-df01-4f81-afe4-b32bfc2e1172"}, {"guid": "ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 357/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 1044, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012"}, {"guid": "ussr:a9288483-2d82-4715-bddc-5c3f92a7d149", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 309/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 309/2010 z 1. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-01", "citacie_n": 590, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9288483-2d82-4715-bddc-5c3f92a7d149"}, {"guid": "ussr:7acbcc46-634b-4324-9fd3-b5dac38aaee3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 234/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 234/2010 z 17. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-17", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7acbcc46-634b-4324-9fd3-b5dac38aaee3"}, {"guid": "ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 213/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 213/2010 z 20. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-20", "citacie_n": 685, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06"}, {"guid": "ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/2010 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 1015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5"}, {"guid": "ussr:18c57efc-66c4-4e6b-b56a-ad2d6ca52213", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 162/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 162/2010 z 28. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-28", "citacie_n": 623, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18c57efc-66c4-4e6b-b56a-ad2d6ca52213"}, {"guid": "ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 159/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 159/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2"}, {"guid": "ussr:40444538-d796-49eb-87b0-78450da8e8bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 134/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 134/2010 z 25. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-25", "citacie_n": 606, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40444538-d796-49eb-87b0-78450da8e8bf"}, {"guid": "ussr:faf104ff-e619-4eb9-b4ab-c262dae25fa4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 341/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 341/09 z 11. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-11", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:faf104ff-e619-4eb9-b4ab-c262dae25fa4"}, {"guid": "ussr:495c23f0-7860-4b03-9f86-8794dc5d86df", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 279/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 279/09 z 29. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-29", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:495c23f0-7860-4b03-9f86-8794dc5d86df"}, {"guid": "ussr:1fb79245-0c88-4d70-8ab7-44ee7c922ac8", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/09 z 28. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-28", "citacie_n": 185, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1fb79245-0c88-4d70-8ab7-44ee7c922ac8"}, {"guid": "ussr:96cc5a6f-eb38-4cd0-85d0-7fbb1d54676a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 133/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 133/09 z 23. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-23", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96cc5a6f-eb38-4cd0-85d0-7fbb1d54676a"}, {"guid": "ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 284/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 284/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1"}, {"guid": "ussr:9d3ccd42-d11a-4598-9d66-f537b9591464", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 266/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 266/08 z 11. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-11", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d3ccd42-d11a-4598-9d66-f537b9591464"}, {"guid": "ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/08 z 28. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-28", "citacie_n": 668, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:df0bdc4d-0543-4c8b-ba1c-bc67b5f2efbe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.388.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 388/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 388/2023 z 9. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.388.2023.1"}, {"guid": "ussr:d7624ea0-e08d-4d09-9967-d1aad4926886", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.366.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 366/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 366/2020 z 27. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.366.2020.1"}, {"guid": "ussr:81f2de75-9272-4421-b109-300ebd106bbd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.254.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 254/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 254/2019 z 12. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-12", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.254.2019.1"}, {"guid": "ussr:9b61d9de-c4aa-4314-a27a-be4018401bb4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.360.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 360/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 360/2018 z 18. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.360.2018.1"}]}