{"guid": "ussr:535bd72a-c0aa-4561-b48e-20707f86c531", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.238.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 238/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 238/2018 z 20. 6. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. júna 2018, sp. zn. III. ÚS 238/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.238.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-06-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/535bd72a-c0aa-4561-b48e-20707f86c531", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.238.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.238.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.238.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 238/2018-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. júna 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,a\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\nzastúpených advokátom prom. práv. Ľubomírom Samuelom, advokátska kancelária, Horná\n27, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 46\nods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu\nv Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 3 To 59/2017 a jeho uznesením\nzo 17. októbra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\n,\n\na\n\no d m i e t a ako\n\nzjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n20. decembra 2017 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej aj\n\n„sťažovateľ v 1. rade“),\n„sťažovateľ v 2. rade“), a\n\n,\n\n(ďalej aj\n\n,\n\n(ďalej aj\n\n„sťažovateľ v 3. rade“; všetci spolu aj „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie\nzákladných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici\n(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 To 59/2017 a jeho uznesením\nzo 17. októbra 2017.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia boli rozsudkom Okresného\nsúdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 5 T 88/2011 z 22. februára 2017 uznaní\nvinnými zo spáchania zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z.\nTrestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“). Za to bol všetkým\nsťažovateľom uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, ktorý bol podmienečne\nodložený sťažovateľom v 1. a 3. rade na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov a sťažovateľovi\nv 2. rade na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov.\n3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu sťažovatelia podali odvolania, o ktorých\nkrajský súd napadnutým uznesením sp. zn. 3 To 59/2017 zo 17. októbra 2017 rozhodol tak,\nže ich podľa § 319 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Trestný poriadok“) zamietol.\n4. Sťažovatelia sú presvedčení, že krajský súd svojím postupom a rozhodnutím\nporušil ich označené základné práva zaručené ústavou a právo zaručené dohovorom, a to\nz dôvodu, že „nezohľadnil a vôbec sa nevysporiadal“ s ich odvolaním a „nevykonal\ndôkazy, ktoré... navrhli“, preto považujú uznesenie krajského súdu, ale aj rozsudok\nokresného súdu za arbitrárne. Tvrdia, že „Súdy svojvoľne a v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 47\nods. 3 ÚSTAVY SR postupovali, keď nesplnili svoje základné povinnosti uvedené v týchto\nustanoveniach ÚSTAVY SR a preto ich rozhodnutia sú nespravodlivé teda v rozpore\naj s čl. 6 ods. 1 DOHOVORU. Porušenie týchto ustanovení ÚSTAVY SR a DOHOVORU je\nmožné napraviť len zrušením uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa\n\n2\n\n17. 10. 2017 s tým, aby tento nekonal a nerozhodol arbitrárne, ale aj s prihliadnutím na\ndôkazy, ktoré vyznievajú v náš prospech, aby vykonal dôkazy, ktoré pôvodne odmietol a len\npotom by mohol vo veci ohľadne našej viny rozhodnúť spravodlivo. Súdy sa nevysporiadali\nnajmä s otázkou, prečo až s odstupom niekoľko mesiacov pošk.\n\noznámil, že sme sa\n\nmu vyhrážali takým spôsobom, z ktorého vyvodil záver, že ho chceme vydierať. Podotýkame,\nže tento údaj sa dá objektívne preveriť oboznámením spisu 1 T 76/12 Okresného súdu v\nBanskej Bystrici a zadovážením kamery, ktorá snímala náš príchod do areálu poškodeného,\nnakoľko z obrazových záznamov kamier, ktoré boli predložené súdom sa táto skutočnosť\nobjektívne nedá zistiť a záznam z kamery, ktorý túto skutočnosť zachytáva nebol súdu z\nneznámych príčin predložený a súdy odmietli vykonať tieto dôkazy, ktoré podľa nášho\nnázoru preukážu našu nevinu.“.\n5. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhli, aby po prijatí sťažnosti na ďalšie\nkonanie ústavný súd nálezom vyslovil, že „boli porušené naše základné práva garantované\nčl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 ÚSTAVY SR a čl. 6 ods. 1 DOHOVORU postupom Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici zo dňa 17. 10. 2017, sp. zn. 3To/59/2017“. Zároveň navrhli, aby\n„uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17. 10. 2017, sp. zn. 3 To/59/2017\nbolo zrušené a vec vrátená Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie“.\nII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o\nochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...\nÚstavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\n\n3\n\n8. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či\ndôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie.\n9. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n10. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré\noznačil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom\nalebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namieta, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto\nmožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n11. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základných práv zaručených v čl. 46\nods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy a práv zaručených v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského\nsúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 To 59/2017 a jeho uznesením zo 17. októbra 2017,\nku ktorému malo dôjsť nezohľadnením argumentácie uvedenej sťažovateľmi v odvolaniach\n\n4\n\nproti rozsudku súdu prvého stupňa, nevykonaním sťažovateľmi navrhovaných dôkazov,\na teda arbitrárnym rozhodnutím v danej trestnej veci.\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n13. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\n14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...\n15. Ústavný súd v prvom rade pripomína, že vo veciach, ktoré patria do právomoci\nvšeobecných súdov, nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96, IV. ÚS 339/2013). Ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov,\nale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Kompetencie\nústavného súdu preto nenahrádzajú postupy a rozhodnutia všeobecných súdov\na nepoužívajú sa ani na skúmanie namietanej vecnej nesprávnosti. Kritériom na\nrozhodovanie ústavného súdu musí byť najmä intenzita, akou malo byť zasiahnuté\ndo ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou zaručených základných práv\na slobôd a v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach daného prípadu ide o zásah, ktorý\nzjavne viedol k porušeniu, resp. odopretiu základných práv alebo slobôd (IV. ÚS 238/07).\n16. V nadväznosti na to ústavný súd v zásade nie je oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a aplikácii právnych\npredpisov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či\nv konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (II. ÚS 21/96, III. ÚS 78/07,\nIV. ÚS 27/2010). Skutkové alebo právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom\n\n5\n\nkontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(II. ÚS 58/98, I. ÚS 13/00, II. ÚS 5/00).\n17. Z uvedených aspektov ústavný súd pristúpil k preskúmaniu sťažovateľmi\nnapadnutého postupu a rozhodnutia krajského súdu.\n18. Krajský súd v odôvodnení uznesenia sp. zn. 3 To 59/2017 zo 17. októbra 2017\nv relevantnej časti uviedol:\n„Podľa názoru odvolacieho súdu je z odôvodnenia rozsudku zrejmé, ako sa\nprvostupňový súd... vysporiadal s obhajobu obžalovaných, ktorú títo prednášali počas\nprípravného konania, ako aj v priebehu predchádzajúcich hlavných pojednávaní, prečo\ntento obrane neuveril a prečo rozhodol, že obžalovaní sú vinní z trestnej činnosti tak, ako je\nto uvedené v napadnutom rozsudku.\nKrajský súd v Banskej Bystrici preto nemá pochybnosti skutkových zistení uvedených\nvo výroku napadnutého rozsudku, tieto zodpovedajú výsledkom vykonaného rozsiahleho\ndokazovania na viacerých hlavných pojednávaniach a aj podľa názoru súdu je nimi\npreukázané, že všetci 4 obžalovaní sa dopustili voči poškodenému... zločinu vydierania\npodľa § 189 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom\nzáklade, ako je to uvedené v tomto napadnutom rozsudku...\n.. .krajský súd, keďže si skutkové zistenia ako aj právne posúdenie konania\nobžalovaných podrobne a dostatočne presvedčivo osvojil a v konečnom dôsledku na ne\nodkazuje, bližšie dôvody svojho rozhodnutia k týmto dôvodom uvádzať nebude. Takýto\npostup odvolacieho súdu je aj v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva,\nkde jednoznačne vyplýva, že v princípe sa odvolací súd môže pri potvrdzovaní rozhodnutia\nobmedziť na prevzatie odôvodnenia súdu nižšieho stupňa, ak sa tento s vytýkanými\nnedostatkami v konečnom dôsledku v celom rozsahu vysporiada.\nPokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaných produkované v ich odvolaniach, tu\nkrajský súd musí konštatovať, že v podstate tieto námietky sú totožné a stále tie isté tak, ako\nich obžalovaní uvádzali nielen v prípravnom konaní, ale aj na hlavných pojednávaniach,\n\n6\n\nako aj v predchádzajúcich odvolaniach, kde sa s týmito dôvodmi vysporiadaval krajský súd.\nJe nepochybné, že tak ako to vyplýva aj z kamerového záznamu založeného v trestnom spise,\nže všetci 4 obžalovaní boli v priestoroch areálu autobazáru, z ich chôdze, postoja a zo\nzáznamov z týchto kamier nevyplýva, že by mali záujem kupovať auto, ale skôr ako keby na\nniekoho čakali a v tomto smere je potom nutné konštatovať, že tvrdenia poškodeného\na svedka\n\na\n\nkorešpondujú práve s tým spôsobom konania obžalovaných,\n\nktorý je zachytený na tomto kamerovom systéme.\nNávrhy obžalovaných, aby boli vypočutí príslušníci polície, pripadne pôvodný\nobhajca obžalovaných\n\n, aj podľa názoru krajského súdu sú nadbytočné,\n\npretože ide o osoby, ktoré sa priamo nezúčastnili na trestnej činnosti obžalovaných, mohli\nby rozprávať len skutočnosti, ktoré sa dozvedeli pri výkone svojho povolania, pričom priami\nsvedkovia týchto okolností o tom zákonným spôsobom vo veci vypovedali a okresný súd sa s\ntýmito dôkazmi dostatočne presvedčivo vysporiadal v napadnutom rozsudku.“\n19. Pretože sa krajský súd sa v celom rozsahu s odôvodnením prvostupňového\nrozhodnutia stotožnil a v podrobnostiach naň odkázal, ústavný súd považoval za potrebné\nrelevantnú časť odôvodnenia rozsudku sp. zn. 5 T 88/2011 z 22. februára 2017 citovať:\n„Aj napriek tomu. že všetci obžalovaní od počiatku popierajú svoju vinu, aj keď\nnepopierajú, že sa v deň skutku v bazáre nachádzali, išli tam však za účelom prezretia, resp.\nkúpy auta. Tak ako uvádzali verzie všetci obžalovaní, niektorí uviedli, že dôvodom návštevy\nbola kúpa auta, len obžalovaný 3/\n\nuviedol, že obžalovaný 2/ mal úmysel auto\n\npredať. Zároveň všetci obžalovaní tvrdili, že do autobazáru prišli len štyria na dvoch\nautách, čo nezodpovedá záznamu z kamier, keďže je preukázané, že tých osôb tam bolo\npodstatne viac a túto skutočnosť spomenul aj poškodený, ako aj svedkovia\n\na\n\n.\n\nPráve tieto osoby spomínali počet ľudí osem. Obžalovaní tvrdili, že k žiadnemu incidentu\nnedošlo, len k vyťahaniu za ucho, ktoré priznal obžalovaný 2/\nverzia nezodpovedá jednak tvrdeniu poškodeného, ako aj svedkov\n\n. Táto\na\n\nako aj zo\n\nzáznamu z bezpečnostných kamier. Konflikt podľa súdu nevznikol kvôli prezeraniu auta, ale\nobžalovaní tam išli s určitým zámerom, a to postrašiť poškodeného, ktorý v tom čase mal\nurčité problémy s\n\na výsledkom malo byť, aby tejto osobe dal\n\npoškodený pokoj, aby ho nekontaktoval a neriešil spory ohľadom poskytnutia finančných\n\n7\n\nprostriedkov vo výške 5 miliónov Sk. Tvrdenie, že nedošlo k napadnutiu poškodeného zo\nstrany obžalovaných nie je preukázané, nakoľko svedkovia\n\na\n\npresne popísali\n\nspôsob konania obžalovaných 1/ až 4/ a tieto výpovede korešpondujú s výpoveďou\npoškodeného. Na zábere z bezpečnostnej kamery je viditeľné napadnutie poškodeného\nobžalovaným 2/ a to úderom nohou, napriek tomu, že obžalovaný 2/ túto okolnosť popieral.\nSkutočnosť, že došlo k nátlaku a vystrašeniu poškodeného potvrdzujú aj výpovede svedkov\na\n\n, ktorí osoby obžalovaných pri rekognícii opoznali. Keďže z\n\nDVD záznamu vyplýva aj napadnutie kopnutím, je zrejmé, že stretnutie rozhodne nebolo\npriateľského charakteru, čo potvrdil aj poškodený s tým, že uviedol, že mal strach oproti\npočetnejšej skupine ľudí s tým, že sa následne musí zdržiavať mimo územia SR z obavy\no svoj život a zdravie. Obžaloba nebola postavená na ublížení na zdraví poškodeného, ale\nna tom, že došlo k hrozbe poškodenému zvýraznenou fyzickým útokom, aj keď ľahšieho\ncharakteru. Poškodený\n\njednoznačne na hlavnom pojednávaní dňa\n\n25. 11. 2013 zotrval na svojich tvrdeniach z prípravného konania, podotkol, že na mieste\nsamom pri príchode nebol a mal byť zavolaný na miesto samé z neďalekej reštaurácie,\npričom na miesto prišiel so svedkom\n\n. Všetci svedkovia sa zhodli na tom, že tam\n\nprišli obžalovaní v tejto a iné osoby v inej trestnej veci na dvoch džípoch, ich výpovede\nkorešpondujú aj s inými dôkazmi. Všetci svedkovia popreli verziu obžalovaných o tom, že\nincident mal vzniknúť kvôli zlému parkovaniu. Pokiaľ boli návrhy na doplnenie\ndokazovania výsluchom ďalších svedkov -\n\n,\n\na\n\n, súd tieto\n\nnávrhy zamietol z dôvodu, že je výpoveďami poškodených a svedkov dostatočne zistený\nskutkový stav a tento vyplýva aj z iných vykonaných dôkazov.\nVydieranie v zmysle § 189 ods. 1 Tr. zákona musí smerovať k tomu, aby iný buď\nniečo konal alebo niečo opomenul alebo niečo trpel. Trestný čin je dokonaný už samotným\nnásilným konaním, uskutočnením hrozby násilím alebo hrozby inej ťažkej ujmy. Pre trestnú\nzodpovednosť páchateľa sa nevyžaduje, aby páchateľ aj skutočne dosiahol to, čo sledoval.\nCieľ, ktorý chce páchateľ dosiahnuť, však musí byť adresovaný poškodenému a poškodený\nho musí tak vnímať. Skutočnosť, že cieľ, ktorý páchatelia chceli dosiahnuť a aj dosiahli\nvyplýva z toho, že podľa svedka\n\nsi poškodený zabezpečil nepriestrelnú vestu aj\n\nzbraň a samotný svedok potvrdil, že s pánom\n\nbol naposledy niekedy v lete 2012,\n\nkeďže tento strach uňho pretrvával a bol schovaný v zahraničí, pričom dovtedy nemal\n\n8\n\nžiaden dôvod sa takto správať. Preto po vykonanom dokazovaní súd kvalifikoval konanie\nvšetkých štyroch obžalovaných ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona\nv spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona. V tomto smere sa pre spolupáchateľstvo\nnevyžaduje, aby spôsob konania jednotlivých spolupáchateľov musel byť rovnakej intenzity,\nstačí, že napĺňajú objektívnu stránku rovnakej skutkovej podstaty. Pre vyvodenie trestnej\nzodpovednosti stačí aj dohoda konkludentná, pokiaľ si každý z páchateľov uvedomuje, že\njeho konanie a konanie ostatných spolupáchateľov smeruje k spoločnému spáchaniu\ntrestného činu, resp. aspoň s tým musí byť uzrozumený.“\n20. Z citovaných častí odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa, ako aj\nnapadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva, že ako celok dávajú jasné a dostatočné\nodpovede na všetky pre rozhodnutie o vine a treste sťažovateľov relevantné skutkové\na právne otázky.\n21. Okresný súd v rozsudku sp. zn. 5 T 88/2011 z 22. februára 2017, s odôvodnením\nktorého sa krajský súd stotožnil, jednoznačne uviedol, ktoré skutočnosti z ktorých dôkazov\npovažoval za preukázané a ako ich bolo z jeho pohľadu potrebné hodnotiť. Dôkazné\nprostriedky, z ktorých relevantné dôkazy pre svoje závery použil, pritom explicitne\nv odôvodnení svojho rozhodnutia označil. Išlo predovšetkým o výpovede dvoch priamych\nsvedkov udalosti, kamerový záznam a výpoveď poškodeného. Konfrontoval tvrdenia\nsťažovateľov so zisteniami vyplývajúcimi z dôkazov, ktoré verziu priebehu skutkového\ndeja, tak ako ho uviedli sťažovatelia, vyvracajú, a ozrejmil, prečo sa v konečnom dôsledku\npriklonil k prijatým meritórnym záverom o ich vine. Neopomenul venovať sa ani návrhom\nna vykonanie ďalšieho dokazovania, ktorým nevyhovel z dôvodu, že skutkový stav\npovažoval za dostatočne zistený na základe už vykonaného dokazovania. Presvedčivo\nformuloval aj naplnenie obligatórnych znakov skutkovej podstaty stíhaného trestného činu\nsťažovateľmi.\n22. Krajský súd sa takisto argumentáciou sťažovateľov predloženou v ich\nodvolaniach proti rozsudku okresného súdu zaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom\nsa s ňou aj vysporiadal. V napadnutom uznesení stručne zopakoval, z ktorých dôkazných\n\n9\n\nprostriedkov aké dôkazy vyplynuli a vyhodnotil ich súhlasne s tým, ako to urobil súd\nprvého stupňa.\n23. Odvolací súd neopomenul reagovať aj na odvolacie návrhy vykonať vo veci\nďalšie dokazovanie výsluchmi svedkov, avšak toto považoval za nadbytočné, pretože nešlo\no svedkov zúčastnených priamo na súdenej trestnej činnosti, pritom priami svedkovia\nudalosti boli zákonným spôsobom v tejto trestnej veci vypočutí. Ústavný súd k tomu\ndodáva, že z práva na obhajobu ale ani práva na spravodlivý proces nevyplýva\npre sťažovateľov právo, aby súdy akceptovali všetky ich návrhy na vykonanie dokazovania,\nale aby mali možnosť tieto návrhy predniesť. Rovnako Európsky súd pre ľudské práva\nvo svojej judikatúre vyvodzuje záver, že súd nie je povinný za každých okolností vykonať\nvšetky dôkazy, ktoré strana navrhne. Prípustnosť dôkazov nie je dohovorom regulovaná\na ide o otázku, ktorú upravuje predovšetkým vnútroštátne právo. Takisto význam dôkazov\na potrebnosť ich vykonania je otázka, ktorú posudzujú predovšetkým vnútroštátne orgány\n(rozhodnutie Engel c. Holandsko z 8. 6. 1976, séria A, č. 22, s. 38 – 39, § 91, podobne\nII. ÚS 25/07). Aj podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu nie je súčasťou práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru povinnosť vykonať dôkazy označené účastníkmi konania (I. ÚS\n75/96, II. ÚS 153/03). Procesný princíp voľného hodnotenia dôkazov v spojení so zásadou\nprocesnej ekonomiky dovoľuje súdu vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia\nvedú k rozhodnutiu vo veci samej (napr. II. ÚS 218/00, IV. ÚS 182/04).\n24. Preto podľa názoru ústavného súdu, ak sa krajský súd zaoberal návrhmi\nna vykonanie ďalšieho dokazovania v danej trestnej veci, avšak týmto nevyhovel\nza súčasného riadneho odôvodnenia, prečo tak urobil, nemohol zasiahnuť do základného\npráva sťažovateľov na súdnu ochranu ani práva na spravodlivé súdne konanie.\n25. Pokiaľ ide o sťažovateľmi tvrdenú arbitrárnosť uznesenia krajského súdu,\nústavný súd poznamenáva, že predmetné rozhodnutie v spojení s rozsudkom okresného\nsúdu z 22. februára 2017 obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, a teda ústavný\nsúd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil nič, čo by ho robilo ústavne\nneakceptovateľným, a teda vyžadujúcim korekciu zo strany ústavného súdu. Pokiaľ ide\n\n10\n\no namietaný zásah do základného práva na súdnu ochranu sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd\nuzatvára, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu je vnútorne logické, nie je prejavom\naplikačnej a interpretačnej svojvôle konajúceho všeobecného súdu, rešpektuje zákonné\npožiadavky\n\nna\n\nodôvodnenie\n\nrozhodnutia,\n\nnie\n\nje\n\narbitrárne\n\na\n\nzrozumiteľným,\n\npreskúmateľným a dostatočným spôsobom dáva odpoveď na otázku, prečo bolo potrebné\nodvolania sťažovateľov odmietnuť.\n26. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu tak predstavuje\ndostatočný základ pre jeho výrok, keďže krajský súd v potrebnej miere vysvetlil, na základe\nakých právnych úvah rozhodol.\n27. V súvislosti s prejavom nespokojnosti sťažovateľov s napadnutým rozhodnutím\nkrajského súdu ústavný súd zdôrazňuje, že obsahom základného práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy\núčastníka konania.\n28. Ústavný súd na základe uvedených skutočností sťažnosť sťažovateľov v tejto\nčasti odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n29. Zjavne neopodstatnenou je sťažnosť sťažovateľov aj v časti namietaného\nporušenia základného práva na rovnosť účastníkov v konaní (v tomto prípade strán\ntrestného konania) zaručeného v čl. 47 ods. 3 ústavy. Je totiž zjavné, že zásah do tohto práva\nsťažovatelia spájajú (odvíjajú) s porušením základného práva na súdnu ochranu\nspočívajúcim v nevyhovení návrhu na doplnenie dokazovania konajúcimi všeobecnými\nsúdmi. Keďže však ústavný súd porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného\nv čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1\ndohovoru nezistil, nemohol konštatovať ani porušenie základného práva na rovnosť\nv konaní zaručeného v čl. 47 ods. 3 ústavy. Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť\nsťažovateľov a v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\n11\n\n30. Pretože sťažnosť sťažovateľov bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho\nvýznamu zaoberať sa ďalšími ich požiadavkami uvedenými v petite sťažnosti, rozhodovanie\no ktorých je podmienené vyhovením sťažnosti v časti požadovaného vyslovenia porušenia\nzákladných práv alebo slobôd (čl. 127 ods. 2 ústavy), k čomu v tomto prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. júna 2018\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trestné konanie-dokazovanie v trestnom konaní", "dokazovanie-opomenutie dôkazov (nevykonanie dôkazov)"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 339/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 339/2013 z 13. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-13", "citacie_n": 139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:7839b62b-a55d-43ec-a5a8-12151a13e53d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 25/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 25/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7839b62b-a55d-43ec-a5a8-12151a13e53d"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:e7735b38-3000-4fa8-94b2-eb1f227d65b5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.182.2004.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/04 z 26. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-26", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.182.2004.1"}, {"guid": "ussr:c79c8834-0f1b-4963-8fb0-ef9a73f4fd9d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 153/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 153/03 z 11. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-11", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c79c8834-0f1b-4963-8fb0-ef9a73f4fd9d"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:ac2e0fce-a71c-4f9a-8ccf-77d1bfd46610", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.218.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 218/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/00 z 12. 9. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-09-12", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.218.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:b56612c3-303f-4c7d-b226-b794e4e75c84", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.75.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 75/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 75/96 z 16. 4. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-04-16", "citacie_n": 151, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.75.1996.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "8eed4310-3ec5-45a5-aea1-cc2b05229a13:666f1f81-fec6-478e-b382-5a42d58fb268", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3814010546.2", "spisova_znacka": "3To/59/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3To/59/2017 z 18. 7. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-07-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3814010546.2"}], "citovane_v": []}