{"guid": "ussr:50d272c7-26a5-4276-a693-c40a23bec762", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.25.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 25/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 25/2018 z 23. 1. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. januára 2018, sp. zn. III. ÚS 25/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.25.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2018-01-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/50d272c7-26a5-4276-a693-c40a23bec762", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.25.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.25.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.25.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 25/2018-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. januára 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\nzastúpeného advokátom\n\n,\n,\n\n,\n\npre namietané porušenie jeho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn.\n6 Co 178/2017 z 29. septembra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\ndoručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 13. decembra\n2017 sa\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\ndomáhal vydania nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie jeho v záhlaví\noznačených základných práv a slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len\n„krajský súd“) sp. zn. 6 Co 178/2017 z 29. septembra 2017 a ktorým by napadnuté\nuznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\n2. Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že na základe návrhu\n(ďalej len „žalobca“) Okresný súd Dolný Kubín (ďalej len „okresný\nsúd“) uznesením sp. zn. 5 C 13/2017 z 12. apríla 2017 na zabezpečenie peňažnej\npohľadávky žalobcu v sume 43 293,92 € s príslušenstvom vyplývajúcej z právoplatného\nrozsudku okresného súdu č. k. 2 Cb 16/2012-443 z 10. februára 2016 potvrdeného\nrozsudkom krajského súdu č. k. 13 Cob 214/2016-552 z 22. februára 2017 (ktorý nadobudol\nprávoplatnosť 3. apríla 2017 a vykonateľnosť 7. apríla 2017) zriadil záložné právo\nv prospech žalobcu na tri konkrétne špecifikované nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve,\nresp. v spoluvlastníctve sťažovateľa (žalovaného) s odôvodnením, že žalobca preukázal\nexistenciu judikovanej pohľadávky voči sťažovateľovi a zároveň v potrebnej miere osvedčil\npotrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia uspokojenia celej\njudikovanej pohľadávky v rámci exekúcie, a to preukázaním dispozícií sťažovateľa s týmto\naj iným majetkom takého charakteru, že nimi môže dôjsť minimálne k ohrozeniu\nuspokojenia označenej pohľadávky žalobcu v rámci exekúcie, ktorej výška odôvodňuje\nžalobcom požadovaný rozsah zabezpečovacieho opatrenia. Okresný súd uviedol, že žalobca\npodal aj návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie uvedenej pohľadávky, s ohľadom\nna ktorú okresný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Žalobcom žiadané\na súdom nariadené zabezpečovacie opatrenie posilní postavenie žalobcu v exekučnom\nkonaní, keďže ním získa postavenie záložného veriteľa.\n3. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, v ktorom\nuviedol, že „existenciu pohľadávky voči žalobcovi neuznáva a rozhodnutia, na ktoré\nžalobca odkazuje v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, považuje za\nnezákonné“. Poukázal na to, že „základným procesným predpokladom oprávňujúcim\npodanie návrhu na vykonanie exekúcie je vykonateľné rozhodnutie z materiálnej aj\nformálnej stránky“, avšak podľa jeho názoru „žalobca nebol dňa 29. 03. 2017 oprávnený\n\n2\n\nnavrhnúť vykonanie exekúcie, keď exekučný titul k uvedenému dňu, resp. ku dňu 30. 03.\n2017, kedy bol návrh oprávneného doručený súdnemu exekútorovi, nebol ešte právoplatný a\nani vykonateľný. Exekučné konanie nemohlo teda začať na základe uvedeného návrhu\nžalobcu. Súdny exekútor preto nebol ku dňu 04. 04. 2017 oprávnený požiadať Okresný súd\nDolný Kubín o vydanie poverenia, keďže exekučný titul ani k uvedenému dňu a ani ku dňu\n05. 04. 2017 nebol vykonateľný. Okresný súd Dolný Kubín nebol kauzálne príslušný na\nvydanie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 49 Exekučného poriadku v platnom\nznení. Súdneho exekútora v predmetnom exekučnom konaní mal ustanoviť Okresný súd\nBanská Bystrica postupom podľa ust. § 55 a nasl. Exekučného poriadku v znení účinnom od\n01. 04. 2017. Žalobca tak neosvedčil ani základné predpoklady pre nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia, nakoľko v návrhu na jeho nariadenie neosvedčil, že by voči\nžalovanému inicioval exekučné konanie.“. Sťažovateľ uviedol, že „disponuje aj iným\nnehnuteľným majetkom, z ktorého by žalobca mohol uspokojiť svoju vymáhateľnú\npohľadávku. Žalovaný je zárobkovo činný, a preto je napadnuté uznesenie celkom zjavne\nneprimerané“. Okresnému súdu ďalej vytkol, že „rozhodol vo vzťahu k nehnuteľnosti\nuvedenej pod bodom 1. ultra petitum, keď zriadil záložné právo k nehnuteľnosti, ktorá\nnebola takto označená v návrhu na nariadené zabezpečovacieho opatrenia“, a že „návrh na\nvydanie zabezpečovacieho opatrenia podala neoprávnená osoba bez súhlasu príslušného\nsúdu a súd prvej inštancie spolu s vydaným uznesením nedoručil druhému účastníkovi\n(žalovanému) ani návrh na nariadenie predbežného opatrenia ani žalobný návrh“.\nSťažovateľ napokon namietol, že v odôvodnení rozhodnutia okresného súdu chýba „logické\nvysvetlenie, k akým skutkovým zisteniam súd dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov\naplikoval a ako ju interpretoval, a to najmä pri otázke existencie reálne hroziacej obavy\no možnú nevykonateľnosť údajnej pohľadávky žalobcu“, čím „zasahuje aj do vlastníckeho\npráva žalovaného a znemožňuje mu realizovať prevodné úkony týkajúce sa predmetných\nnehnuteľností, aj keď vymožiteľnosť údajnej pohľadávky žalobcu nie je nijako ohrozená“.\n4. Krajský súd napadnutým uznesením uznesenie okresného súdu o nariadení\nzabezpečovacieho opatrenia potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku (ďalej aj „CSP“), pričom s poukazom na účel (cieľ) zabezpečovacieho\nopatrenia konštatoval, že predpokladmi na jeho zriadenie sú: „a) zabezpečovacie opatrenie\n\n3\n\nmožno zriadiť len na návrh, b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorými môžu byť veci,\npráva a iné majetkové hodnoty, c) zriadenie záložného práva prostredníctvom\nzabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d) existencia obavy\nz budúceho zmarenia exekúcie“, a tieto v danom prípade boli splnené. Krajský súd\nv odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že „dokazovanie v konaní o nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom\nkonaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako\nosvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom\noznačených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu\nna nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí\nprihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní.\nVýsledkom takého postupuje to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky\nokolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní je strana povinná\noznačiť tvrdenia a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pokiaľ mieni byť úspešná (§ 149\nCSP a nasl.). Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť\nv celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú\nbyť predmetom nariadeného zabezpečovacieho opatrenia.“. Podľa názoru krajského súdu\n„pokiaľ aj podal žalobca návrh na vykonanie exekúcie v čase, keď ešte exekučný titul\nnenadobudol vykonateľnosť, ku dňu vydania poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie\nexekúcie predmetný exekučný titul bol už právoplatný a vykonateľný. Došlo teda k zhojeniu\nuvedeného procesného nedostatku namietaného odvolateľom. Za daných okolností je\nargumentácia žalovaného aj s prihliadnutím na ust. § 343 ods. 3 CSP o ne/zákonnosti\nexekúcie vykonávanej na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 6 Er 194/2017 bez\nprávneho významu. Naviac súdny exekútor môže vykonávať exekúciu až po vydaní\npovarenia na vykonanie exekúcie. Rovnako z obsahu spisového materiálu vyplýva,\nže žalovaný po vydaní... rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13 Cob 214/2016 zo dňa\n22. 02. 2017 vykonával dispozície s nehnuteľnosti špecifikovanými vo výrokovej časti\nnapadnutého rozhodnutia a tiež s nehnuteľnosťami špecifikovanými bodoch 4. až 6.\nv návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia... Rovnako tak odvolateľ nakladal s\nnehnuteľnosťami, na ktoré poukazoval vo svojom opravnom prostriedku a ktoré boli\npredmetom rozhodovania Okresného súdu Dolný Kubín vo veci sp. zn. 6 C 13/2017... Svoje\n\n4\n\ntvrdenia o existencii iného majetku, ktorého hodnota niekoľkonásobne prevyšuje výšku\npohľadávky žalobcu, žalovaný v tomto konaní žiadnym spôsobom nepreukázal. Naviac,\npokiaľ by boli pravdivé jeho tvrdenia o dostatočnej finančnej hotovosti a príjme, nie je\nzrejmé, prečo dosiaľ na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu\nžalobcovi žalovanú istinu s príslušenstvom neuhradil. Je potrebné prisvedčiť tvrdeniu\nžalobcu, že majetok žalovaného nepatrnej hodnoty nepostačuje na úhradu pohľadávky\nžalobcu, pokiaľ je žalovaný vlastníkom len veľmi nízkych spoluvlastníckych podielov\ns vysokým počtom iných spoluvlastníkov, naviac, keď sa jedná o druh pozemku trvalé trávne\nporasty, orná pôda, ostatné plochy alebo lesné pozemky, ktorých hodnota je zjavne\nnepostačujúca na úhradu žalobcovej pohľadávky.“. Krajský súd ďalej uviedol, že nie je\nsprávny názor sťažovateľa, že „okresný súd... rozhodol ultra petitum, keď zriadil záložné\nprávo k nehnuteľnosti, ktorá nebola takto označená v návrhu na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia“, pretože „ku dňu rozhodovania súdu, ktorý vychádzal\nz verejného registra (katastrálny portál Úradu geodézie a kartografie Slovenskej republiky)\nvyhotoveným ku dňu 26. 04. 2017... už figurovalo aj súpisné číslo daného rodinného domu...\nAj bez uvedenia tohto súpisného čísla, ktoré bolo dodatočne zapísané na predmetný list\nvlastníctva, bolo však z návrhu žalobcu zrejmé, k akej konkrétnej nehnuteľnosti v k. ú. P. sa\nním žalobca domáhal zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva... Ak označil\nžalobca v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia presne, určilo a zrozumiteľne\nnehnuteľnosť, vo vzťahu ku ktorej sa domáhal vydania zabezpečovacieho opatrenia\nrozhodnutím súdu, okresný súd nepostupoval v rozpore so zákonom, ak použitím číselného\noznačenia nehnuteľnosti, ku ktorému došlo až po začatí konania, vo výroku svojho\nrozhodnutia predmetnú nehnuteľnosť označil jej súpisným číslom. Len súd rozhoduje o tom,\nako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom žalobcu na znenie\nvýroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať\nna to, aby vyjadroval to, čoho sa žalobca v danej veci návrhom skutočne domáhal. Okresný\nsúd práve v duchu týchto zásad postupoval pri vydaní zabezpečovacieho opatrenia vo\nvzťahu k uvedenej nehnuteľnosti. Jednalo sa len o odstránenie formálneho nedostatku\nspôsobeného nedôsledným zápisom stavby do katastra nehnuteľností v minulosti i v čase\nzačatia tohto konania.“. Okrem toho „nemožno súhlasiť ani s tvrdením odvolateľa, že\nnávrh v tejto veci bol podaný neoprávnenou osobou. Žalobca má totiž judikovanú\n\n5\n\npohľadávku voči žalovanému, a teda je jeho veriteľom. Súhlas príslušného súdu na podanie\ntakéhoto návrhu žalobca nepotrebuje... Rovnako nie je pravdivým ani tvrdenie odvolateľa o\ntom, že spolu s vydaným uznesením mu súd nedoručil ani návrh na nariadenie predbežného\nopatrenia a tiež ani žalobný návrh. Z pripojenej doručenky adresovanej žalovanému\nvyplýva, že žalovaný dňa 09. 05. 2017 prevzal napadnuté uznesenie a návrh s jeho\nprílohami... čo potvrdil žalovaný svojím podpisom na pripojenej doručenke.“. Ako\nnedôvodnú vyhodnotil krajský súd aj námietku sťažovateľa „o primeranosti nariadeného\nzabezpečovacieho opatrenia, keďže právne úkony žalovaného smerovali hlavne k prevodu,\nči zaťaženiu bonitných nehnuteľností, z ktorých by bolo možné najskôr uspokojiť\npohľadávku žalobcu priznanú súdnym rozhodnutím... Rovnako nemožno súhlasiť s\nnámietkou žalovaného, že nariadené zabezpečovacie opatrenie zasahuje do jeho\nvlastníckeho práva a znemožňuje mu realizovať prevodné úkony na predmetných\nnehnuteľnostiach... Záložné právo je právom vecným, to znamená, že nepôsobí iba voči\nosobe, ktorej súd zriadil sudcovské záložné právo, ale aj voči osobám tretím... Jediným\nobmedzením vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je zaťažená záložným právom, je, že\nvlastník nehnuteľností musí strpieť, aby sa záložný veriteľ v prípade nesplnenia\nzabezpečenej pohľadávky uspokojil zo zálohu. Toto obmedzenie však pôsobí aj na každého\nnového vlastníka. Výkon záložného práva môže pritom nastať až po tom, ako bola\npohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Žalovanému pritom ani v tomto\nštádiu nič nebráni, aby uspokojil pohľadávku žalobcu, na zabezpečenie ktorej bolo zriadené\nzáložné právo napadnutým uznesením.“.\n5. S uvedenými závermi krajského súdu sťažovateľ nesúhlasí a opakujúc svoje\nodvolacie námietky krajskému súdu vytýka, že sa nimi „nedostatočne zaoberal“ a že jeho\nrozhodnutie je zmätočné, arbitrárne a nedostatočne odôvodnené. Sťažovateľ tvrdí, že postup\nkrajského súdu, ktorý judikoval, že žalobca dostatočným spôsobom osvedčil existenciu\npeňažnej pohľadávky voči sťažovateľovi priznanú právoplatným a vykonateľným\nexekučným titulom a rovnako osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku\nhrozby zmarenia exekúcie, keď nedal presvedčivú a logickú odpoveď na to, z akého dôvodu\nnezistil pochybenie okresného súdu v aplikácii procesných ustanovení, čo sa týka nariadenia\nzabezpečovacieho opatrenia, v konečnom dôsledku znamená odmietnutie spravodlivosti\n\n6\n\na porušenie jeho práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Na podporu argumentov\nsťažovateľ poukázal aj na nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 298/08 z 18. novembra 2008,\nv ktorom judikoval, že dôkazy slúžiace ako podklad rozhodnutia sa nedajú/nemôžu odvodiť\nlen z abstraktnej možnosti žalovaného nakladať s nehnuteľnosťami, ale musia byť mimo\nvšetkých pochybností aj reálne preukázané.\nII.\n6. Predpokladom úspešného uplatnenia námietky porušenia základných práv a slobôd\nv konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je splnenie všeobecných a osobitných\nnáležitostí vyplývajúcich z § 20 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“), ako aj ďalších procesných podmienok vyplývajúcich z § 53 zákona o ústavnom\nsúde, ktoré ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní návrhu na neverejnom\nzasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa (§ 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Návrhy\nvo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú\nnáležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky\nupozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n7. Ústavný súd konštatuje, že inštitút „neodkladného opatrenia“ po rekodifikácii\ncivilného práva procesného s účinnosťou od 1. júla 2016 zaviedol Civilný sporový\nporiadok. Jeho účel vymedzuje § 325 ods. 1 CSP, podľa ktorého neodkladné opatrenie môže\nsúd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia\nbude ohrozená. Podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, jeho dôsledky a spôsob\nzániku upravuje § 324 a nasl. CSP.\n\n7\n\n8. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov civilného procesu,\nktorého zabezpečovacia funkcia má za cieľ dočasnou úpravou eliminovať nepriaznivé\nnásledky, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v jeho priebehu nastať. Dočasnosť\ntohto opatrenia ako jeho základný znak znamená, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu\nvzťahov medzi subjektmi. Nariadením neodkladného opatrenia\n\nnezískava jedna\n\nzo sporových strán práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len\ndočasne upravuje určitý okruh vzťahov.\n9. Pred účinnosťou Civilného sporového poriadku ústavný súd viackrát zaujal\njednoznačné stanovisko, v ktorom vyslovil, že „Rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu\nna predbežné opatrenie v súdnom konaní možno považovať za súčasť základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. Predpokladom na záver\no porušení základných práv a slobôd je však také ich porušenie, ktoré nie je napraviteľné\nalebo odstrániteľné v činnosti súdu pred začatím konania alebo v konaní o veci samej (§ 74\na nasl., § 102 Občianskeho súdneho poriadku), resp. ktoré nemožno napraviť procesnými\nprostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v Občianskom súdnom poriadku v spojitosti\ns predbežnými opatreniami. Predbežné opatrenie ako zabezpečovací prostriedok v civilnom\nprocese však nemôže sám osebe opodstatniť záver o porušení práva fyzickej osoby alebo\nprávnickej osoby (čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky)“ (m. m. I. ÚS 46/2000),\nresp. že „Rozhodnutím o uložení predbežného opatrenia vydaným v občianskoprávnom\nkonaní môže súd porušiť základné právo alebo slobodu účastníka súdneho konania. Takéto\nporušenie by sa mohlo stať predmetom konania podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky len vtedy, ak by účastníkovi súdneho konania nebolo možné poskytnúť ochranu\nprostredníctvom účinného právneho prostriedku nápravy dostupného pred všeobecnými\nsúdmi. Predpokladom záveru o porušení základných práv a slobôd je však také porušenie,\nktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu pred začatím\nkonania alebo v konaní o veci samej (§ 74 a nasl. a § 102 Občianskeho súdneho poriadku),\nresp. ktoré nemožno napraviť procesnými prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v Občianskom\nsúdnom poriadku v spojitosti s predbežnými opatreniami“ (m. m. II. ÚS 81/07).\n\n8\n\n10. Reflektujúc uvedené východiská ústavný súd konštatoval aj to, že realizácia\ninštitútu predbežného opatrenia (teraz neodkladného opatrenia) ako zabezpečovacieho\nprostriedku v civilnom procese nemôže sama osebe opodstatniť záver o porušení práva\nfyzickej osoby alebo právnickej osoby vyplývajúceho z ústavy alebo dohovoru, pretože\nzákon poskytuje účastníkovi, proti ktorému smeruje výrok rozhodnutia o predbežnom\nopatrení, primeranú a efektívnu ochranu pred prípadným neopodstatneným a nezákonným\nobsahom takéhoto rozhodnutia aj počas konania vo veci samej. Keďže túto ochranu\npovažuje ústavný súd jednak za účinnú a jednak za dostupnú, účastník súdneho konania sa\njej nemôže súčasne dovolávať aj prostredníctvom sťažnosti pred ústavným súdom (m. m.\nII. ÚS 37/00, I. ÚS 46/00, I. ÚS 148/03, I. ÚS 49/07, III. ÚS 281/07).\n11. Na druhej strane treba pripustiť, že ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej\nčinnosti pristúpil k preskúmaniu niektorých rozhodnutí o predbežných opatreniach, zásadne\nvšak išlo o ojedinelé prípady charakterizované výnimočnými okolnosťami veci. V tejto\nsúvislosti ústavný súd judikoval, že zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov\no predbežných opatreniach môže iba za predpokladu, že by takýmto rozhodnutím\nvšeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi\nspravodlivého\n\nprocesu\n\nmajúci\n\ncharakter\n\nsvojvôle\n\n(obdobne\n\nIII.\n\nÚS\n\n169/2010,\n\nIII. ÚS 281/07).\n12. Hoci na jedno z takýchto ojedinelých rozhodnutí (nález sp. zn. III. ÚS 298/08\nz 18. novembra 2008) poukázal aj sťažovateľ vo svojej sťažnosti, ústavný súd konštatuje,\nže vzhľadom na skutkovú a právnu odlišnosť veci závery tohto rozhodnutia nie sú\naplikovateľné na prerokúvaný prípad. Ústavný súd (aj) v tomto rozhodnutí skonštatoval,\nže „pred nariadením predbežného opatrenia alebo zamietnutím návrhu na jeho nariadenie\nsúd nevykonáva dokazovanie, ale vychádza iba z obsahu návrhu a príloh, pričom na základe\nich spravdepodobnenia vyvodí záver o tom, či je osvedčená legálnosť (potreba, naliehavosť)\ndočasne upraviť pomery účastníkov“, a následne preskúmaním napadnutého rozhodnutia\nodvolacieho súdu, ktorým potvrdil predbežné opatrenie vydané súdom prvého stupňa\no uložení\n\npovinnosti\n\nzdržať\n\nsa\n\nnakladania\n\ns nehnuteľnosťami,\n\ndospel\n\nk záveru,\n\nže „výrok rozhodnutia krajského súdu, ktorý je zdôvodnený v jeho odôvodnení (citovaný\n\n9\n\nv časti II nálezu), nemá oporu v konštatovanom skutkovom stave“, keďže „z obsahu\nodôvodnenia oboch rozhodnutí súdov ani z obsahu predloženého súdneho spisu... nemožno\nzistiť, že by krajský súd v rámci rozhodovania o sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu\nvykonal akékoľvek kroky zo strany súdu na preukázanie existencie podmienky potreby\ndočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi z dôvodu bezprostrednej hrozby ujmy“.\n13. Preskúmaním napadnutého uznesenia krajského súdu (bod 4) však ústavný súd\ndospel k názoru, že známky zjavnej svojvôle nenesie, a že z ústavnoprávneho hľadiska niet\nžiadneho dôvodu na to, aby sa závery napadnutého uznesenia, ktoré sú dostatočne\nodôvodnené a plne rešpektujú kompetencie, ktorými krajský súd v tomto type konania\ndisponuje, spochybňovali. Ústavný súd preto argumentáciu sťažovateľa (bod 5) nepovažuje\nza spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu.\n14. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje\nsama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého\nrozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97,\nI. ÚS 204/2010) totiž rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu\nstotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať\nv súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov\na námietok.\n15. Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti\ntýkajúcej sa námietky porušenia jeho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1\nústavy a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým\nuznesením krajského súdu odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\n16. Ústavný súd zároveň konštatuje, že rozhodovacia prax Európskeho súdu\npre ľudské práva vylučuje aplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru na rozhodovanie v otázke\npredbežných opatrení, pretože nie sú rozhodnutiami o občianskych právach alebo\nzáväzkoch (pozri rozhodnutie APIS proti Slovenskej republike z 10. 1. 2000 č. 39754/98,\n\n10\n\nv ktorom sa konštatovala neaplikovateľnosť čl. 6 ratione materiae v konaní o zrušení\npredbežného opatrenia), preto námietku sťažovateľa o jeho porušení považoval iba za\nsúčasť sťažnostnej argumentácie, ktorá sama osebe ani nezakladá dôvod ústavného\nprieskumu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. januára 2018\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodnutie-odôvodnenie", "opatrenie-zabezpečovacie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:b4434316-6af7-4f93-ad4f-280c375ab51a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 298/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 298/08 z 18. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-18", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4434316-6af7-4f93-ad4f-280c375ab51a"}, {"guid": "ussr:eeb36a8d-f018-41b3-b8b5-9f006e544449", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 281/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 281/07 z 1. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-01", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eeb36a8d-f018-41b3-b8b5-9f006e544449"}, {"guid": "ussr:01d28076-fed1-46dc-8b97-21953ea18c7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 81/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01d28076-fed1-46dc-8b97-21953ea18c7c"}, {"guid": "ussr:3edd4e99-2f0d-4d68-94bf-44227369e361", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 49/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 49/07 z 25. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-25", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3edd4e99-2f0d-4d68-94bf-44227369e361"}, {"guid": "ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 148/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 148/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8"}, {"guid": "ussr:ca4f148f-8d2e-4587-bdb8-ee984d9d294b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 46/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/00 z 18. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-18", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.2000.1"}, {"guid": "ussr:3ed80290-08a9-4b1e-8abe-6f8932248d24", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.37.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 37/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 37/00 z 7. 6. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-06-07", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.37.2000.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "d1866983-8e6f-4703-bda2-fcbe1cde9dcd:e1d18d7a-7e34-476c-9b06-b996cacc6871", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:6714203079.1", "spisova_znacka": "6Co/178/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co/178/2017 z 24. 8. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-08-24", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:6714203079.1"}, {"guid": "83d5c155-f5df-4daa-8afc-a00cef5211e7:c1f723f3-ad79-4ddd-a377-e999dcb946df", "ecli": null, "spisova_znacka": "13Cob/214/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/214/2016 z 22. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2017-02-22", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/83d5c155-f5df-4daa-8afc-a00cef5211e7:c1f723f3-ad79-4ddd-a377-e999dcb946df"}, {"guid": "074afcc3-65ea-4f97-87b7-b6196d3a505d:e73e87e5-6d7d-4972-92e8-83ce023d2138", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Er/194/2017", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trebišov sp. zn. 6Er/194/2017 z 13. 8. 2018", "sud": "Okresný súd Trebišov", "datum_vydania": "2018-08-13", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/074afcc3-65ea-4f97-87b7-b6196d3a505d:e73e87e5-6d7d-4972-92e8-83ce023d2138"}, {"guid": "635641c9-e854-40c2-902c-836090d5bd49:a9964863-f9fe-4da8-b0de-38df6cb37efe", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Cb/16/2012", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2Cb/16/2012 z 20. 2. 2012", "sud": "Okresný súd Bardejov", "datum_vydania": "2012-02-20", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/635641c9-e854-40c2-902c-836090d5bd49:a9964863-f9fe-4da8-b0de-38df6cb37efe"}], "citovane_v": [{"guid": "647c02d8-0f66-4311-a576-b9cfd421ef7b:3ab8095b-5782-443b-8c5c-0e5a229a93dd", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2024:5122208549.1", "spisova_znacka": "6Co/58/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/58/2024 z 30. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2024:5122208549.1"}]}