{"guid": "ussr:cb2928dd-02ae-48ac-bb94-c339452f0195", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.256.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 256/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 256/2018 z 17. 7. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. júla 2018, sp. zn. III. ÚS 256/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.256.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivetta Macejková", "sudca_id": 1090, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivetta-macejkova-1090", "datum_vydania": "2018-07-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/cb2928dd-02ae-48ac-bb94-c339452f0195", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.256.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.256.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.256.2018.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 256/2018- 31\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. júla 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 3 T 184/2014\nz 31. marca 2015, rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 2 To 38/2015 z 22. júla 2015\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Tdo 20/2016 z 30. októbra\n2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. decembra\n2017 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), doplnená podaním doručeným ústavnému súdu 12. februára 2018, ktorou\nnamietal porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd rozsudkom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 3 T 184/2014\n\nz 31. marca 2015, rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n2 To 38/2015 z 22. júla 2015 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 4 Tdo 20/2016 z 30. októbra 2017 (ďalej spolu aj „namietané\nrozhodnutia“).\n2. Z obsahu sťažnosti sťažovateľa a obsahu namietaných rozhodnutí ústavný súd\nzistil, že sťažovateľ bol namietaným rozsudkom okresného súdu sp. zn. 3 T 184/2014\nz 31. marca 2015 uznaný vinným za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa\n§ 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že bol 20. apríla 2014\nako vodič osobného motorového vozidla zastavený a kontrolovaný hliadkou Oddelenia\ndopravného inšpektorátu Žilina v čase, keď mu bol uložený zákaz činnosti viesť motorové\nvozidlá. Sťažovateľovi bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov a trest\nzákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá na 2 roky.\n3. Proti prvostupňovému rozsudku podali odvolanie sťažovateľ, jeho družka, svedok\na prokurátor. Krajský súd napadnutým rozsudkom sp. zn. 2 To 38/2015 z 22. júla 2015\nzrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a odsúdil sťažovateľa na trest odňatia\nslobody vo výmere 10 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá\nakéhokoľvek druhu na 2 roky. Odvolanie sťažovateľa a jeho družky, ako aj svedka, pretože\nbolo podané neoprávnenou osobou, zamietol.\n4. O dovolaní sťažovateľa a jeho družky rozhodoval následne najvyšší súd, ktorý\nnapadnutým uznesením sp. zn. 4 Tdo 20/2016 z 30. októbra 2017 z dôvodu nesplnenia\ndôvodov podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie odmietol.\n5. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že zo strany okresného súdu došlo k závažnému\npochybeniu, keď vo svojom odsudzujúcom rozsudku uprednostnil výpovede policajtov pred\nvýpoveďami osôb blízkych sťažovateľovi, okresný súd podľa sťažovateľa bez náležitého\nodôvodnenia nevykonal dôkazy svedčiace v jeho prospech, ktorých vykonanie navrhoval\n(sťažovateľ žiadal predloženie evidencie a lustrácie úkonov policajta, ktorý bol svedkom\nv trestnom konaní, a žiadal lustráciu sekvenčných záberov laserového rýchlomeru Lidar).\nSťažovateľ tiež argumentuje tým, že konajúca sudkyňa JUDr. Monika Liptáková bola\n\n2\n\nzaujatá z dôvodu jej pomeru k prejednávanej veci, pretože jej manžel je príslušníkom\nPolicajného zboru. Orgány činné v trestnom konaní podľa sťažovateľa nevykonali všetky\núkony na vypátranie svedka\n\n, ktorý mal v uvedený deň podľa tvrdení sťažovateľa\n\nriadiť motorové vozidlo. Z uvedeného dôvodu sú podľa sťažovateľa skutkové závery\nobsiahnuté v odsudzujúcom rozsudku zjavne neodôvodnené, arbitrárne a z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a tým došlo k porušeniu jeho základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na zákonného sudcu podľa\nčl. 48 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n6. Odvolací súd podľa sťažovateľa odmietol vyhodnotiť a zobrať do úvahy dôkazy,\nktoré boli v prospech sťažovateľa, pri posudzovaní veci všeobecné súdy porušili\n„hmotnoprávne trestnoprávne“ normy, na základe ktorých označili konanie sťažovateľa za\ntrestný čin, nesprávne právne posúdili zistený skutok a odvolací súd tiež nesprávne použil\nhmotnoprávne ustanovenia, dôsledkom čoho bolo aj uloženie neprimerane prísneho trestu,\nktorý nemá oporu v trestnom zákone. Odvolací súd si podľa sťažovateľa osvojil nesprávne\nprávne posúdenie veci, nezistil riadne skutkový stav a pri výkone svojej revíznej právomoci\nneprihliadal na základné zásady trestného konania. Tým podľa sťažovateľa došlo\nk porušeniu jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj čl. 5\nods. 1 a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n7. Najvyšší súd pri rozhodovaní o sťažovateľovom dovolaní „neprípustným\nformalizmom pri skúmaní prípustnosti dovolania nenaplnil svoju ústavnú povinnosť\nposkytnúť sťažovateľovi svojím rozhodnutím súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy)\na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 dohovoru) v dôsledku zjavného zlyhania\nprvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu...“\nZároveň sťažovateľ namieta, že o jeho dovolaní bolo rozhodnuté na neverejnom\nzasadnutí 30. októbra 2017 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho\na sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Petra Hatalu. V zmysle rozvrhu práce mal v jeho\ntrestnej veci podľa sťažovateľa rozhodovať senát v zložení obsadenom sudcom\nJUDr. Štefanom Harabinom, nie JUDr. Petrom Hatalom, ktorý podľa sťažovateľa nie je\njeho zákonným sudcom, a preto došlo postupom najvyššieho súdu aj k porušeniu jeho\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy.\n3\n\n8. Sťažovateľ v sťažnosti žiada priznať aj primerané finančné zadosťučinenie,\nktorého súčasťou má byť náhrada účelne vynaložených trov konania, trov právneho\nzastúpenia advokáta v konaní, v ktorom došlo „k premene podmienečného trestu na trest\nnepodmienečný č.k. 36T 174/2013“, a náhrada nemajetkovej ujmy z titulu poškodenia\nzdravia a jeho trvalým následkom v súvislosti s výkonom uloženého trestu odňatia slobody,\nako aj z dôvodu závažného zásahu do jeho práva na rodinu a výchovu dieťaťa (rozpad\nvzťahu s družkou a odlúčenie od maloletej dcéry), a to vo výške 150 000 eur.\n9. Samostatným podaním doručeným ústavnému súdu 8. decembra 2017 sťažovateľ\nžiada ústavný súd, aby mu „z dôvodu § 40 ods. 2 Trestného poriadku“ ustanovil obhajcu,\npretože jeho súčasné ekonomické a sociálne pomery sú také slabé a ťaživé, že si nemôže\ndovoliť zvoliť si obhajcu sám. V doplnení doručenom ústavnému súdu 14. marca 2018\nsvoju žiadosť o ustanovenie obhajcu spresnil uvedením konkrétnej advokátky JUDr. Andrey\nGireth, J. M. Hurbana 334/32, Žilina, ktorá si u neho vybudovala dôveru.\n10. Ďalším podaním doručeným ústavnému súdu 12. februára 2018 sťažovateľ\ndoplnil svoju sťažnosť ďalšou argumentáciou najmä vo vzťahu k namietanému porušeniu\njeho základného práva na zákonného sudcu v konaní na najvyššom súde, kde svoju pôvodnú\nargumentáciu doplnil o tvrdenie, že skutočnosť, že JUDr. Peter Hatala sa stal zastupujúcim\nčlenom senátu, ktorý rozhodoval v jeho veci, 30. októbra 2017, t. j. v deň, kedy najvyšší súd\naj rozhodoval o jeho dovolaní, svedčí podľa sťažovateľa o tom, že nemohol byť jeho\nzákonným sudcom, keďže nemohol mať možnosť si jeho „objemný“ trestný spis\nnaštudovať.\n11. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej takto\nrozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1\nÚstavy SR rozsudkom Okresného súdu v Žiline, č. k.3T184/2014 zo dňa 31.03.2015\nporušené bolo. Rozsudok sa zrušuje.\n2. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 46 ods. 1 Ústavy\n4\n\nSlovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 2To38/2015 zo dňa 22.07.2015\nporušené bolo. Rozsudok sa zrušuje.\n3. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k.\n4Tdo20/2016 zo dňa 30.10.2017 porušené bolo. Uznesenie sa zrušuje.\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný do jedného mesiaca od\nprávoplatnosti tohto nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť finančné\nzadosťučinenie sťažovateľovi vo výške 150.000,- EUR (slovom stopäťdesiattisíc eur)\npoštovou poukážkou na meno sťažovateľa.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania\ndo 15 dní od doručenia tohto nálezu poštovou poukážkou na meno sťažovateľa.“\nII.\n12. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n14. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\n\n5\n\nbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n15. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n16. Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu ustanoví zákon.\n17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený\nverejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu\nv záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej\nspoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života\núčastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,\nvzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom\nspoločnosti.\nIII.\n18. Podstatou sťažnosti sťažovateľa je tvrdenie, že namietanými rozhodnutiami\nvšeobecných súdov, t. j. rozsudkom okresného súdu sp. zn. 3 T 184/2014 z 31. marca 2015,\nrozsudkom krajského súdu sp. zn. 2 To 38/2015 z 22. júla 2015 a uznesením najvyššieho\nsúdu sp. zn. 4 Tdo 20/2016 z 30. októbra 2017 bolo porušené jeho základné právo na súdnu\nochranu a spravodlivý súdny proces, keďže všeobecné súdy nesprávny interpretovali\nhmotnoprávne ustanovenia trestného zákona, keď dospeli k záveru, že jeho konanie je\ntrestným činom, a uložili mu príliš prísny trest, nesprávne vyhodnotili dôkazy len v jeho\nneprospech a odmietli vykonať dôkazy svedčiace v jeho prospech. Postupom všeobecných\nsúdov bolo porušené aj jeho základné právo na zákonného sudcu, a to v konaní okresného\n\n6\n\nsúdu, v ktorom rozhodovala sudkyňa, ktorá mala pomer k prejednávanej veci, keďže jej\nmanžel je príslušník Policajného zboru, ale aj v konaní najvyššieho súdu, keď v jeho veci\nrozhodoval sudca JUDr. Peter Hatala, ktorý podľa tvrdenia sťažovateľa nebol zákonným\nsudcom v jeho veci.\n19. Sťažovateľ v konaní nie je zastúpený právnym zástupcom, no v sťažnosti žiada\no ustanovenie obhajcu v konaní pred ústavným súdom. Jednou z podmienok pre\nustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom je zistenie, že nejde\no zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Ústavný súd sa preto\nv rámci ústavného prieskumu sťažnosti v prvom rade zaoberal preskúmaním toho, či je daná\nprávomoc ústavného súdu, a zisteniu, či v prípade sťažnosti sťažovateľa nie je daný dôvod\njej odmietnutia z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (III. ÚS 588/2015, III. ÚS 708/2017).\nÚstavný súd môže rozhodnúť o ustanovení právneho zástupcu v konaní pred\nústavným súdom len ak zistí, že sú kumulatívne splnené tri podmienky, a to žiadosť\no ustanovenie právneho zástupcu, majetkové pomery odôvodňujúce takúto žiadosť, nejde\no zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.\nAk po preskúmaní obsahu žiadosti dospeje ústavný súd k záveru, že v danom prípade\nnie je daná právomoc ústavného súdu, alebo zistí, že sťažnosť sťažovateľa je zjavne\nneopodstatnená, znamená to, že ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu\nústavnosti a nie je splnený jeden z predpokladov na ustanovenie právneho zástupcu\nv konaní pred ústavným súdom. V takom prípade nemožno žiadosti o ustanovenie právneho\nzástupcu vyhovieť.\n20. Vzhľadom na absenciu právneho zastúpenia sťažovateľa sťažnosť vykazovala\nviaceré nedostatky obsahových náležitostí, avšak ústavný súd nepovažoval za potrebné\nvyzývať sťažovateľa na doplnenie jeho podania, keďže obsahovo bola sťažnosť do tej miery\nzrozumiteľná, aby umožnila ústavnému súdu realizovať ústavný prieskum (m. m.\nIII. ÚS 265/2014, III. ÚS 588/2015).\n\n7\n\nA. K namietanému porušeniu práva sťažovateľa rozsudkom okresného súdu\nsp. zn. 3 T 184/2014 z 31. marca 2015\n21. Pokiaľ ide o namietané porušenie označených práv sťažovateľa okresným súdom,\nústavný súd uvádza, že vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ods. 1 ústavy\nnemá právomoc preskúmavať napadnuté uznesenie okresného súdu, keďže proti nemu bol\nprípustný opravný prostriedok (odvolanie), ktorý sťažovateľ aj využil, a krajský súd o ňom\nrozhodol. Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietnuť pre\nnedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde (m. m. napr. I. ÚS 103/02, III. ÚS 70/02, III. ÚS 94/2011 a iné).\nB. K namietanému porušeniu práva sťažovateľa rozsudkom krajského súdu\nsp. zn. 2 To 38/2015 z 22. júla 2015 a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 4 Tdo 20/2016\nz 30. októbra 2017\n22. Ústavný súd vzhľadom na sťažovateľom podané dovolanie proti rozsudku\nkrajského súdu z 22. júla 2015 a uznesenie najvyššieho súdu z 30. októbra 2017, ktorým\nnajvyšší súd odmietol dovolanie sťažovateľa podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku bez\npreskúmania veci, považoval za zachovanú lehotu na podanie sťažnosti aj vo vzťahu\nk rozsudku krajského súdu z 22. júla 2015 a predbežne posúdil možnosť porušenia práv\nsťažovateľa týmto rozsudkom krajského súdu, ako aj sťažovateľom namietaným uznesením\nnajvyššieho súdu z 30. októbra 2017 (porovnaj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské\npráva vo veci Zvolský a Zvolská v. Česká republika z 12. 11. 2002, sťažnosť č. 46129/99).\n23. Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri\npredbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, ak namietaným postupom orgánu alebo rozhodnutím verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným\nprávom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej\nmoci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán\n8\n\n(všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav\ntakú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05). Za zjavne\nneopodstatnenú možno považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej\nústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež\nnapr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n24. Ústavný súd vo svojej stabilizovanej judikatúre zdôrazňuje, že vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou\ninštitúciou (podobne II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Vzhľadom na to ústavný súd nie je zásadne\noprávnený ani povinný preskúmavať a posudzovať skutkové zistenia a právne názory\nvšeobecných súdov, ktoré pri výklade a uplatňovaní iných než ústavných zákonov vytvorili\nskutkový a právny základ ich rozhodnutí. Skutkové a právne závery všeobecného súdu\nmôžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery\nboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 20/03, IV. ÚS 252/04).\n25. Ústavný súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu sp. zn. 2 To 38/2015\nz 22. júla 2015 a zistil, že týmto rozhodnutím bolo odvolanie sťažovateľa a jeho družky\nproti odsudzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa zamietnuté ako nedôvodné, vo vzťahu\nk svedkovi bolo zamietnuté ako podané neoprávnenou osobou a odvolaniu prokurátora,\nktoré bolo podané v neprospech sťažovateľa, krajský súd vyhovel. Zrušil výrok okresného\nsúdu o treste a pri nezmenenom skutkovom a právnom základe odsúdil sťažovateľa\nna 10 mesiacov odňatia slobody a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek\ndruhu na 2 roky.\nKrajský súd skonštatoval, že súd prvého stupňa dospel k vyhláseniu odsudzujúceho\nrozsudku po bezchybnom procesnom postupe v súlade so všetkými procesnými\nustanoveniami a v podrobnostiach odkázal na veľmi správne a odborne podložené dôvody,\nna ktorých prvostupňový súd založil svoje odsudzujúce rozhodnutie. Vo vzťahu\nk námietkam sťažovateľa, ktoré predostrel v odvolaní a ktoré sa svojím obsahom zhodujú\ns námietkami prezentovanými v ústavnej sťažnosti, krajský súd v podstatnom uviedol:\n9\n\n„Výhrady odvolateľov, že výpovede svedka\n\n, ktorí obžalovaného\n\nz účasti na skutku usvedčujú sú nepravdivé, účelové, plné rozporov a vopred dohodnuté, sú\nprejavom obhajoby obžalovaného a krajský súd sa s týmito výhradami nestotožňuje. Žiada\nsa uviesť, že rozpory vo výpovedi svedka\n\n, na ktoré odvolateľ\n\npoukazuje sú nepodstatné a bezvýznamné. To, či svedok uviedol, že sa malo ísť\ndo nemocnice alebo pôrodnice, či uvádzal jednotné alebo množné číslo vo svojom vyjadrení\nnijak neovplyvní ani neoslabí jednoznačné tvrdenie svedka, že v rozhodnom čase v rámci\nvykonávania dohľadu nad cestnou premávkou bolo zastavené osobné motorové vozidlo,\nktoré viedol obžalovaný\n\n, a to v čase, keď mu takáto činnosť bola\n\nzakázaná. Výpoveď tohto svedka je zhodná s výpoveďou svedka\n\n. Ani\n\nu jedného zo svedkov nebol zistený taký vzťah k obžalovanému, ktorý by ich svedecké\nvýpovede ovplyvnil negatívne alebo pozitívne. Svedkovia o rozhodných skutočnostiach\nvypovedali zhodne. Ich výpovede sú v súlade s ďalšími vykonanými dôkazmi, ktoré\nobžalovaného z účasti na konaní usvedčujú. Tvrdenie obžalovaného, že osobné motorové\nvozidlo neviedol on, ale iná osoba menom\n\nbolo zavádzajúce, a rovnako boli\n\nzavádzajúce i náhle tehotenské ťažkosti\n\n. Ak by bolo pravdivé jej tvrdenie,\n\nbolo jednoduchšie vrátiť sa do miesta bydliska ako ísť hľadať polikliniku v Bytči, ktorú\nnapokon, aj podľa vyjadrenia svedkyne, nenašli. Na rozpory vo výpovedi svedkyne\ni svedka\n\nprvostupňový súd poukázal na č.l. 8-9 v odôvodnení\n\nsvojho rozhodnutia. Krajský súd sa s takýmto hodnotením svedeckých výpovedi bez výhrad\nstotožňuje.“\n26. S námietkou sťažovateľa, že v konaní pred súdom prvého stupňa rozhodovala\nsudkyňa, ktoré je zaujatá pre pomer k veci, čo sťažovateľ v odvolaní odôvodňoval tým, že\npred budovou súdu videl osobu podobnú sudkyni, ako sa zhovára s osobami podobnými\nvypočúvaným policajtom, sa krajský súd taktiež vysporiadal a uviedol, že „s touto\nnámietkou sa konajúca sudkyňa vysporiadala a obžalovanému oznámila, že podľa § 32\nods. 6 Tr. por. o námietke zaujatosti pre dôvody, ktoré uvádzal obžalovaný, sa nekoná.\nTreba uviesť, že z obsahu súdneho spisu vyplýva, že na č.l. 171 sa nachádza úradný záznam\no poskytnutí kamerových záznamov z kamerového systému monitorujúceho vonkajšie\npriestory pred budovou súdu, ako aj priestory prízemia budovy, zo dňa 31.3.2015 od 6.00\n\n10\n\nhod. do 10.00 hod. Kamerový záznam vylučuje tvrdenie odvolateľov\na\n,\n\n,\n\no stretnutí konajúcej sudkyne so svedkami\na\n\n.“.\n\nNávrhy na vykonanie ďalších dôkazov krajský súd odmietol s odôvodnením, že\ndôkazy vykonané pred prvostupňovým súdom a ich dôkazná sila bola taká presvedčivá\na jednoznačná, že ďalšie doplnenie dokazovania by bolo nadbytočné.\nOdvolací argument prokurátora, že prvostupňový súd pri ukladaní trestu\nnepostupoval správne pri hodnotení poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti, vyhodnotil\nkrajský súd ako dôvodný. Krajský súd vykonal dokazovanie vyžiadaním si súdneho spisu\nOkresného súdu Žilina sp. zn. 36 T 174/2013, kde z odsudzujúceho rozsudku z 22. októbra\n2013 zistil, že sťažovateľ bol právoplatne odsúdený za zločin úverového podvodu v štádiu\npokusu na trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, ktorý mu bol podmienečne odložený na\nskúšobnú dobu 2 roky, ktorá mala uplynúť 22. októbra 2015. Sťažovateľ sa preto súdeného\nskutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, a preto bolo potrebné túto\nskutočnosť vyhodnotiť ako priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona\na sťažovateľovi uložiť trest odňatia slobody na 10 mesiacov.\n27. Následne ústavný súd preskúmal aj obsah odôvodnenia napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 4 Tdo 20/2016 z 30. októbra 2017, ktorým bolo dovolanie\nsťažovateľa a jeho družky odmietnuté bez preskúmania veci pre nesplnenie dovolacích\ndôvodov. Najvyšší súd sa podrobne zaoberal všetkými dovolacími dôvodmi, ktoré\nsťažovateľ a jeho družka vo svojich dovolaniach namietali.\nV rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, že bolo\nzásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu, sťažovateľ namietal najmä\nnevykonanie dôkazov navrhnutých sťažovateľom (konkrétne evidencie a lustrácie úkonov\nsvedka\n\na lustrácie evidenčných záberov z laserového rýchlomeru značky\n\nLidar). Najvyšší súd dospel k záveru, že tento dovolací dôvod nebol daný, keďže obsah\na rozsah voľnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých\ndôkazných prostriedkov nemožno považovať za porušenie práva na obhajobu, a z obsahu\nspisového materiálu zistil (zápisnica o hlavnom pojednávaní z 31. marca 2015), že okresný\nsúd a následne aj krajský súd sa k nevykonaniu dôkazov navrhovaných sťažovateľom riadne\n\n11\n\nvyjadrili a tento svoj postup v odôvodnení svojich rozhodnutí aj dostatočne ozrejmili.\nNajvyšší súd tiež zdôraznil, že „súd vykonávajúci dokazovanie vo veci čo do rozsahu\ndokazovania nie je viazaný návrhmi strán či ich názormi. Je výlučne na jeho zvážení,\nvykonanie ktorého z dôkazov má pre rozhodnutie veci podstatný význam a vykonanie\nktorého naopak nie je právne významné, keďže pre vydanie rozhodnutia nie je podstatné,\nkoľko dôkazov je vykonaných, ale aká je ich dôkazná sila (argumenta ponderantur, non\nnumerantur).“.\nDovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku, ktorý videl\nsťažovateľ v tom, že na prvom stupni v jeho veci rozhodovala sudkyňa JUDr. Monika\nLiptáková, ktorej manžel je príslušníkom Policajného zboru, čo sa malo premietnuť\ndo sympatií sudkyne k svedkom\n\na\n\n, podľa najvyššieho\n\nsúdu taktiež nebol daný. Najvyšší súd uviedol: „Z obsahu spisu nevyplývajú žiadne\nskutočnosti predpokladané ustanovením § 31 ods. 1 Tr. por., ktoré mohli privodiť\npochybnosti o nezaujatosti a nestrannom rozhodovaní menovanej sudkyne. Skutočnosť, že\njej manžel je (alebo nie je) príslušníkom Policajného zboru (ktorá skutočnosť navyše\nv konaní ani nebola skúmaná a preukázaná), nie je sama osebe spôsobilá založiť pomer\nsudkyne k prejednávanej veci v zmysle § 31 ods. 1 Tr. por., keďže tu absentuje existencia\nkonkrétneho priameho vzťahu k veci či záujem na jej prejednaní. Dovolatelia pomer\nzaujatosti vyvodzujú zo samotnej existencie vzťahu (prirodzeného pomeru) k osobe blízkej\n(k manželovi), ktorá však s predmetným konaním nie je nijakým spôsobom prepojená a nie\nje ani jeho stranou.“\nNaplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku\nodôvodňoval sťažovateľ najmä tým, že svedkom súrodencom\ndostatočné otázky pri výsluchu, svedok\n\nneboli kladené\n\nbol do konania pribratý až v štádiu hlavného\n\npojednávania, orgány činné v trestnom konaní nevykonali úkony na vypátranie svedka\n, ktorý mal auto šoférovať, a namietal aj výsluch svedka\n\n, ktorý bol vo veci\n\nvyšetrovateľom. Tieto námietky sú podľa najvyššieho súdu skôr účelové. Vo vzťahu\nk rozsahu výsluchov svedkov najvyšší súd zdôraznil, že v rámci realizácie zásady\nkontradiktórnosti konania má obvinený možnosť klásť svedkom otázky a korigovať tak\nprípadné nedostatky v tomto smere. Ak bol svedok\n\nvypočutý až na hlavnom\n\npojednávaní, nemá to vplyv na zákonnosť výpovede, keďže „súd môže pri svojom\n\n12\n\nrozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní,\na opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané, nie naopak“. Výpoveď\nbola vykonaná zákonným spôsobom pre účely zistenia okolností, za\nktorých boli uskutočnené výsluchy svedkov\n\n, a nemala slúžiť ako podklad pre\n\nvýrok o vine a treste. Navyše, judikatúra najvyššieho súdu, na ktorú sťažovateľ v tejto\nsúvislosti odkazoval, sa týkala iných skutkových okolností (konkrétne porušenia práva na\nobhajobu z dôvodu nevyrozumenia obhajcov o úkone).\nDovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. i) sťažovateľ smeroval proti\nsprávnosti a úplnosti zisteného skutkového stavu a rozsahu vykonaného dokazovania,\nvo vzťahu ku ktorému však najvyšší súd zdôraznil, že preskúmanie týchto okolností je\ndovolacím súdom neprípustné. Najvyšší súd uzavrel, že „Z vymedzenia skutku tak, ako bol\nustálený, je jednoznačné, že je trestným činom a že obvinený naplnil jeho skutkovú podstatu\ntak, ako je vymedzená v Trestnom zákone, teda k nesprávnej aplikácii práva zo strany súdu\nnedošlo. Rozhodnutie súdu prvého stupňa i súdu odvolacieho sú v tomto zmysle plne\nv súlade so zákonom.“.\nV závere najvyšší súd k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného\nporiadku skonštatoval, že v prípade sťažovateľa nemohol byť tento dovolací dôvod daný,\npretože odvolací súd nerozhodol o zamietnutí odvolania podľa § 316 ods. 1 Trestného\nporiadku bez splnenia zákonných dôvodov, ako to uvádza sťažovateľ, ale jeho odvolanie\nbolo zamietnuté podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné.\n28. Po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu a uznesenia najvyššieho\nsúdu dospel ústavný súd k záveru, že odôvodnenia uvedených rozhodnutí sa dostatočne,\nrelevantne a vyčerpávajúcim spôsobom zaoberali všetkými námietkami sťažovateľa.\nOdôvodnenie a závery všeobecných súdov nevykazujú znaky arbitrárnosti či zjavnej\nneodôvodnenosti alebo svojvoľnosti, a preto nemohol ústavný súd dospieť k záveru, že by\nboli z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné vo vzťahu k sťažovateľom\noznačenému základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právu na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Všeobecné súdy sa náležite a riadne\nvysporiadali aj s námietkou sťažovateľa o zaujatosti sudkyne rozhodujúcej na súde prvého\nstupňa a nič v odôvodnení napadnutých rozhodnutí alebo v argumentácii sťažovateľa v jeho\n\n13\n\nsťažnosti nesignalizuje potrebu ústavného súdu do týchto záverov všeobecných súdov\nzasahovať. Najvyšší súd sa relevantne a podrobne vysporiadal so všetkými dovolacími\ndôvodmi sťažovateľa, ktorých obsah je v podstate zhodný s obsahom námietok v ústavnej\nsťažnosti, a nemá preto ústavne relevantný dôvod do týchto záverov najvyššieho súdu\nvstupovať.\n29. V tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na\nspravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05). Z ústavnoprávneho\nhľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého\nrozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní.\n30. Ústavný súd sa zaoberal aj námietkou sťažovateľa, že v jeho trestnej veci na\ndovolacom súde rozhodoval nezákonný sudca, ktorým mal byť podľa tvrdení sťažovateľa\nJUDr. Peter Hatala, a to namiesto JUDr. Štefana Harabina, ktorý mal byť podľa\npresvedčenia sťažovateľa členom senátu rozhodujúceho v jeho veci. Po preskúmaní rozvrhu\npráce najvyššieho súdu na rok 2015, 2016 a 2017, ako aj z odpovedí najvyššieho súdu na\nsťažnosti sťažovateľa vo vzťahu k uvedenej námietke, ústavný súd zistil, že trestná vec\nsťažovateľa prvýkrát napadla na najvyšší súd 18. septembra 2015 pod sp. zn.\n4 Tdo 58/2015, keď zloženie senátu 4 T v zmysle rozvrhu práce najvyššieho súdu na rok\n2015, bolo JUDr. Martin Piovartsy, JUDr. Pavol Farkaš a JUDr. Gabriela Šimonová. Vec\nbola následne pre viaceré procesné nedostatky niekoľkokrát vrátená súdu prvého stupňa\na po jej opätovnom predložení najvyššiemu súdu bola v súlade s rozvrhom práce pridelená\ntomu istému senátu, teda senátu 4 T v pôvodnom zložení, avšak už pod novou sp. zn.\n4 Tdo 20/2016. Vzhľadom na dlhodobé čerpanie dovolenky bola opatrením predsedu súdu\nz 30. októbra 2017 v súlade s ustanovením čl. V bodu 3 rozvrhu práce na rok 2017, na\nzáklade ktorého je zastupujúcim senátom senát s najbližším vyšším poradovým číslom,\nsudkyňa JUDr. Gabriela Šimonová nahradená sudcom V. senátu JUDr. Petrom Hatalom.\nUvedené opatrenie bolo vydané v súlade s ustanovením čl. V bodom 11 rozvrhu práce na\nrok 2017, v zmysle ktorého sa pravidlá na zastupovanie sudcov primerane použijú aj na\nzastupovanie v prípade výskytu takých okolností na strane sudcu, ktoré mu čo aj krátkodobo\n14\n\n(spravidla v čase od určenia pojednávania do dňa pojednávania, vrátane tohto dňa) bránia\nalebo budú brániť v riadnom výkone činnosti v senáte, v spojení s čl. II bodom 12, podľa\nktorého môže predseda súdu z dôvodu dlhodobej neprítomnosti niektorého z členov senátu\nprijať nevyhnutné opatrenia.\nVzhľadom na uvedené vyhodnotil ústavný súd aj túto námietku sťažovateľa ako\nzjavne neopodstatnenú a dospel k záveru, že v prípade sťažovateľa nedošlo k porušeniu jeho\nzákladného práva na zákonného sudcu, a skutočnosť, kedy dostal zákonný sudca jeho\ntrestný spis na naštudovanie, nie je pre posudzovanie skutočnosti, či konkrétny sudca spĺňa\natribúty zákonnosti, relevantná.\n31. Vzhľadom na uvedené preto dospel ústavný súd k záveru, že napadnutými\nrozhodnutiami krajského súdu a najvyššieho súdu v prípade sťažovateľa nedošlo\nk porušeniu jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa\nčl. 6 dohovoru, a preto sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde ako zjavne neopodstatnenú. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že\nnamietané porušenie práv sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 2 ústavy a čl. 5 ods. 1 dohovoru\npovažoval len za súčasť argumentácie sťažovateľa, keďže neboli uvedené v petite jeho\nsťažnosti, a zároveň uvádza, že tieto práva sa ratione materiae vzťahujú na rozhodovanie\nvšeobecných súdov o väzbe, a nie na meritórne rozhodovanie o vine a treste.\n32. Podľa zaužívanej praxe (napr. I. ÚS 337/08, I. ÚS 311/2012) ústavný súd môže\nustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe právneho zástupcu (t. j. advokáta), ak taká\nosoba o to požiada, ak to odôvodňujú jej pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie\nnároku na ochranu ústavnosti. Tieto tri predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu\nv konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto\npredpokladov nie je splnený, nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu vyhovieť\n(m. m. III. ÚS 265/2014).\n33. Vzhľadom na uvedené závery ústavný súd uzatvára, že v danom prípade\nu sťažovateľa nie sú splnené podmienky na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred\nústavným súdom. Z obsahu sťažnosti a výsledku jej preskúmania ústavným súdom je totiž\n\n15\n\npodľa ústavného súdu zrejmé, že v danom prípade ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie\nnároku na ochranu ústavnosti (m. m. III. ÚS 265/2014).\n34. Keďže nebol splnený jeden z predpokladov ustanovenia právneho zástupcu\nv konaní pred ústavným súdom, žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu\nústavný súd nevyhovel.\n35. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené\nvo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. júla 2018\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "sudca-zákonný", "trestné konanie-dokazovanie v trestnom konaní", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:46491baa-7260-462e-b02c-70b5822f217a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.708.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 708/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 708/2017 z 28. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-28", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.708.2017.1"}, {"guid": "ussr:c04e0a88-34c2-4fd5-aa56-462caca2f347", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.588.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 588/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 588/2015 z 25. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-25", "citacie_n": 195, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.588.2015.1"}, {"guid": "ussr:730224cc-a281-4035-8dc9-95c9333715f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 265/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 265/2014 z 24. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-24", "citacie_n": 462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:730224cc-a281-4035-8dc9-95c9333715f1"}, {"guid": "ussr:7edc4166-fbb9-48e5-983b-8b5a98be7d0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 311/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 311/2012 z 22. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-22", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7edc4166-fbb9-48e5-983b-8b5a98be7d0d"}, {"guid": "ussr:e3e13e4d-4f2f-4498-929e-6001fe3a05ac", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 94/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 94/2011 z 2. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-02", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e3e13e4d-4f2f-4498-929e-6001fe3a05ac"}, {"guid": "ussr:2df3d0af-fcc3-4aa6-b89e-07c7faf6b319", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 337/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 337/08 z 26. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-26", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2df3d0af-fcc3-4aa6-b89e-07c7faf6b319"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 1279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:c0eb1697-12c9-400c-9259-11b45e0a2314", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/03 z 29. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-29", "citacie_n": 212, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0eb1697-12c9-400c-9259-11b45e0a2314"}, {"guid": "ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 103/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 1520, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798"}, {"guid": "ussr:75f3c1e6-6669-4024-933f-b3dda1ddf9e0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 70/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 70/02 z 23. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-23", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75f3c1e6-6669-4024-933f-b3dda1ddf9e0"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "d6e051b8-6214-45ec-bf92-6c18cdfa6a50:b168deee-e082-473a-a9fd-3eea769af1a1", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8315010026.1", "spisova_znacka": "2To/38/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2To/38/2015 z 10. 2. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-02-10", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8315010026.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:fd6f5f9d-0ec5-4ee4-8c88-b83e620e3700", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.366.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 366/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 366/2022 z 6. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-06", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.366.2022.1"}, {"guid": "ussr:881d9061-cce1-428d-94b8-6eefddd3c1cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.302.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 302/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 302/2022 z 26. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-26", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.302.2022.1"}]}