{"guid": "ussr:bd73cda5-6483-4ad9-afaa-073023027ad3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.264.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 264/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/2018 z 17. 7. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. júla 2018, sp. zn. III. ÚS 264/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.264.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-07-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/bd73cda5-6483-4ad9-afaa-073023027ad3", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.264.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.264.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.264.2018.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 264/2018-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. júla 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom JUDr. Dušanom Remetom, Masarykova 2, Prešov, vo veci namietaného\nporušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutiami Okresného súdu Prešov č. k.\n10 C 109/2010-171 zo 6. marca 2013, č. k. 10 C 109/2010-215 z 30. mája 2014 a č. k.\n10 C 109/2010-263 z 23. januára 2015, rozhodnutiami Krajského súdu v Prešove sp. zn.\n7 Co 77/2012 z 25. októbra 2012, sp. zn. 7 Co 103/2013 z 28. novembra 2013 a č. k.\n7 Co 127/2015-300 z 28. septembra 2015, ako aj rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4 Cdo 67/2016 z 22. marca 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\ndoručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 20. júna 2017 sa\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), domáhal vydania nálezu,\n\nktorým by ústavný súd vyslovil porušenie jeho v záhlaví označených práv podľa Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutiami Okresného súdu Prešov (ďalej len\n„okresný súd“) č. k. 10 C 109/2010-171 zo 6. marca 2013, č. k. 10 C 109/2010-215\nz 30. mája 2014 a č. k. 10 C 109/2010-263 z 23. januára 2015, rozhodnutiami Krajského\nsúdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 7 Co 77/2012 z 25. októbra 2012, sp. zn.\n7 Co 103/2013 z 28. novembra 2013 a č. k. 7 Co 127/2015-300 z 28. septembra 2015, ako aj\nrozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Cdo\n67/2016 z 22. marca 2017.\n2. Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou\ndoručenou okresnému súdu 5. marca 2010 domáhal voči žalovanému\n(ďalej len „žalovaný“) zaplatenia sumy 5 055,89 € s prísl., a to na tom skutkovom základe,\nže žalovaný spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k zničeniu osobného motorového\nvozidla sťažovateľa. Sťažovateľ nadobudol motorové vozidlo na základe kúpnej zmluvy\nz 26. novembra 2008 a na zaplatenie časti kúpnej ceny použil peňažné prostriedky, ktoré mu\nna základe zmluvy o spotrebnom úvere a zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho\npráva poskytla obchodná spoločnosť\n\nVyčíslil „svoju majetkovú ujmu\n\nako rozdiel medzi zaplatenou akontáciou vo výške 4.066,25 Eur, zaplatenými splátkami vo\nvýške 701,85 Eur (3 x 233,75 Eur), zaplateným finančným nedoplatkom vo výške 4.195,03\nEur a zaplateným poplatkom za odtiahnutie OMV po dopravnej nehode vo výške 92,76 Eur\nna jednej strane a obdržanou peňažnou sumou za predaj zvyšných dielov (vraku) OMV vo\nvýške 4.000 Eur na druhej strane“. Neskôr tieto peňažné sumy upresnil vo vyjadrení\nz 25. januára 2013, v ktorom uviedol, že „hodnota OMV pred dopravnou nehodou\npredstavovala sumu 11.077.55 Eur a po dopravnej nehode sumu 4.000 Eur, teda sťažovateľ\nutrpel majetkovú ujmu vo výške 7.077,55 Eur a žalobou si uplatnil (iba) sumu 5.055,89 Eur\ns prísl.“.\n3. Okresný súd rozsudkom č. k. 10 C 109/2010-119 z 15. februára 2012 žalobe\nsťažovateľa vyhovel. Krajský súd na základe odvolania podaného vedľajším účastníkom\nna strane žalovaného –\n\n(ďalej len „vedľajší účastník“)\n2\n\nuznesením sp. zn. 7 Co 77/2012 z 25. októbra 2012 rozsudok okresného súdu zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd následne v poradí druhým rozsudkom č. k.\n10 C 109/2012-171 zo 6. marca 2013 zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 92,76 €\ns prísl. (za odtiahnutie motorového vozidla) a vo zvyšku žalobu zamietol.\nProti tomuto rozhodnutiu sťažovateľ podal odvolanie s výnimkou výroku, v ktorom\nbolo\n\njeho\n\nžalobe\n\nčiastočne\n\nvyhovené.\n\nDôvodil\n\ntým,\n\nže\n\nhavarijná\n\npoisťovňa\n\nlikvidujúca poistnú udalosť určila všeobecnú hodnotu vozidla pred vznikom škody na sumu\n11 077,55 €, od tejto hodnoty si sťažovateľ odpočítal 4 000 € za odpredaj vraku vozidla a aj\nkeď vzniknutá škoda bola vyššia, požadoval priznať náhradu škody uplatnenú v pôvodnej\nvýške.\nKrajský súd uznesením sp. zn. 7 Co 103/2013 z 28. novembra 2013 rozsudok\nokresného súdu opäť zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože okresný súd\nnevyhodnotil vyjadrenie sťažovateľa z 25. januára 2013 ako zmenu žaloby, čím odňal\nsťažovateľovi možnosť konať pred súdom.\nOkresný súd následne uznesením č. k. 10 C 109/2010-215 z 30. mája 2014 pripustil\nzmenu žaloby a nadväzne na to rozsudkom č. k. 10 C 109/2010-263 z 23. januára 2015\nžalobu sťažovateľa (v zostávajúcej časti) zamietol s odôvodnením, že sťažovateľom\nuplatnený právny nárok (po zmene jeho žaloby) je premlčaný a tento mu nemožno priznať\nv dôsledku úspešne vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného a vedľajšieho\núčastníka.\nKrajský súd rozsudkom č. k. 7 Co 127/2015-300 z 28. septembra 2015 rozhodnutie\nokresného súdu potvrdil. Dovolanie sťažovateľa voči rozsudku krajského súdu\nz 28. septembra 2015 najvyšší súd uznesením sp. zn. 4 Cdo 67/2016 z 22. marca 2017\nodmietol.\n4. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že pociťuje ujmu na svojich právach, ktorú\ndáva do súvisu s rozhodnutiami okresného súdu, krajského súdu i najvyššieho súdu,\npovažujúc ich za nespravodlivé a ústavne nekonformné. Svoju krivdu opisuje slovami, že\n„bol účastníkom dopravnej nehody, ktorú nijako nezavinil, no napriek tomu v dôsledku tejto\nnehody prišiel o peňažné prostriedky zaplatené za OMV spolu vo výške 4.963,13 Eur\n(titulom akontácie, splátok a fin. nedoplatku po odpočítaní predaja zvyšných dielov OMV )\na v súčasnosti nemá k dispozícii ani tieto peňažné prostriedky, ani OMV ani možnosť\n3\n\ndomôcť sa akejkoľvek náhrady“. Zastáva názor, že „hoci si splnil všetky svoje zákonné a\nzmluvné povinnosti a riadne si uplatnil svoj právny nárok v konaní pred súdom, tak k\ndnešnému dňu nemá ani vynaložené peňažné prostriedky, ani hodnotu vo forme\nnepoškodeného OMV (princíp legitímnych očakávaní) a ani možnosť ďalej si uplatňovať\nsvoj právny nárok, resp. požadovať náhradu škody“.\n5. Sťažovateľ predovšetkým všeobecným súdom vyčíta, že sa nezaoberali jeho\nargumentáciou o tom, že mu vznikla majetková škoda „(v podobe rozdielu medzi hodnotou\nOMV v čase pred nehodou a hodnotou OMV v čase po nehode) a zohľadnili iba jeho\nargumentáciu o úbytku v majetkovej sfére (v podobe rozdielu medzi zaplatenou akontáciou,\nsplátkami a fin. nedoplatkom na jednej strane a obdržanou peňažnou sumou za predaj\nzvyšných dielov OMV na druhej strane)“.\n6. Sťažovateľ poukázal na nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 266/2014\nzo 16. septembra 2014, v odôvodnení ktorého bolo konštatované, že „tzv. leasingový\nnájomca pri zničení, resp. poškodení predmetu nájmu de facto nemôže voči priamemu\nškodcovi domáhať ani ujmy v podobe náhrady škody (pre absenciu aktívnej vecnej\nlegitimácie - nie je vlastníkom veci) a ani ujmy v podobe úbytku vo svojej majetkovej sfére\n(pre absenciu príčinnej súvislosti medzi vynaloženými platbami titulom akontácie, splátok a\npod. a protiprávnym konaním škodcu)“. Z toho podľa jeho názoru vyplýva, že „...\nleasingový nájomca pri zničení, resp. poškodení predmetu nájmu nemá právo na žiadnu\nnáhradu voči nikomu, napriek tomu, že existuje priamy škodca a tzv. leasingový\nprenajímateľ žiadnu majetkovú ani inú ujmu neutrpel (resp. ju má nahradenú či už od tzv.\nleasingového nájomcu a/alebo od poisťovne škodcu titulom povinného zmluvného poistenia\nzodpovednosti za škodu)“. Takýto záver je však podľa jeho názoru extrémne nespravodlivý\nvoči osobe skutočne poškodenej, a preto sťažovateľ vníma tento nález ako prekvapivé\nvybočenie z ustálenej rozhodovacej praxe ústavného súdu. Odhliadnuc od toho uvádza,\nže citovaný nález ústavného súdu sa vzťahuje na tzv. leasing motorového vozidla, pričom\nv jeho prípade nebola uzatvorená tzv. leasingová zmluva ale tzv. autoúver. Sťažovateľ sa\ntak stal vlastníkom motorového vozidla a uzatvoril iba zmluvu o zabezpečovacom prevode\nvlastníckeho práva na účel zabezpečenia práv veriteľa. Z uvedeného dôvodu možno\nvlastnícke právo veriteľa považovať iba za tzv. holé vlastníctvo, ku ktorému nemožno\n4\n\nviazať rovnaké následky ako v prípade leasingového nájomcu, kde leasingový prenajímateľ\nje riadnym vlastníkom až do riadneho skončenia leasingu s odkúpením predmetu leasingu.\n7. Sťažovateľ nesúhlasí ani s postupom okresného súdu, ktorým (na základe\nzáväzného právneho názoru krajského súdu) pripustil zmenu žaloby sťažovateľa v zmysle\nprednesu jeho právneho zástupcu na pojednávaní 6. marca 2013. O zmenu žaloby v danom\nprípade nešlo. Malo ísť o tvrdenie, že sťažovateľ sa voči žalovanému domáha náhrady\nmajetkovej ujmy v podobe rozdielu medzi hodnotou motorového vozidla v čase\npred nehodou a po nehode. Avšak pravdou nie je to, že išlo o zmenu žaloby v podobe\nzmeny rozhodujúcich skutkových tvrdení. Tento prísne formalistický postup napokon\numožnil žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi vzniesť námietku premlčania. Všeobecné\nsúdy podľa názoru sťažovateľa nezohľadnili, že takto vznesená námietka premlčania\n(v danom štádiu konania) je v rozpore s dobrými mravmi, a preto by sa na ňu nemalo\nprihliadať.\n8. Okrem toho sťažovateľ všeobecným súdom vyčíta, že pokiaľ zaujali právny názor\no tom, že žalobou uplatnený právny nárok sťažovateľa je nedôvodný (či už pre nedostatok\naktívnej vecnej legitimácie alebo absenciu príčinnej súvislosti) mali k vysloveniu takéhoto\nnázoru pristúpiť bezodkladne. Plynutím času totiž došlo k navýšeniu trov konania,\nk náhrade ktorých všeobecné súdy (opäť nesprávne) zaviazali sťažovateľa. V tomto smere\npredostiera názor, že celkový priebeh súdneho konania, ako aj jeho výsledok opodstatňoval\naplikáciu zákonného ustanovenia o nepriznaní práva na náhradu trov konania žalovanej\nstrane.\n9. Na základe uvedeného sťažovateľ konštatuje, že právne závery všeobecných súdov\nsú extrémne nespravodlivé a nezohľadňujú zásadu materiálnej ochrany práv a právom\nchránených záujmov sťažovateľa, a preto zasiahli do jeho práv. Z uvedených dôvodov\nnavrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Základné práva sťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd a podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR postupom a rozhodnutím\nNajvyššieho súdu SR č. k 4 Cdo 67/2016 zo dňa 22.03.2017, postupom a rozhodnutiami\nKrajského súdu v Prešove č. k 7 Co 77/2012 zo dňa 25.10.2012, č. k 7 Co 103/2013 zo dňa\n5\n\n28.11.2013, č. k. 7 Co 127/2015 zo dňa 28.09.2015 a postupom a rozhodnutiami\nOkresného súdu Prešov č. k. 10 C 109/2010 zo dňa 06.03.2013, č. k. 10 C 109/2010 zo dňa\n30.05.2014, č. k. 10 C 109/2010 zo dňa 23.01.2015 porušené boli.\nZrušuje sa rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 4 Cdo 67/2016 zo dňa 22.03.2017,\nrozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k 7 Co 77/2012 zo dňa 25.10.2012, č. k 7 Co\n103/2013 zo dňa 28.11.2013, č. k 7 Co 127/2015 zo dňa 28.09.2015 a rozhodnutie\nOkresného súdu Prešov č. k. 10 C 109/2010 zo dňa 06.03.2013, č. k. 10 C 109/2010 zo dňa\n30.05.2014, č. k. 10 C 109/2010 zo dňa 23.01.2015 a vec sa vracia Okresnému súdu Prešov\nna ďalšie konanie.\nSťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000 Eur\n(slovom tritisíc eur – zrejme malo byť päťtisíc, pozn.), ktoré mu je Najvyšší súd SR povinný\nzaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.\nNajvyšší súd SR je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške 312,34 Eur\n(slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov) do dvoch mesiacov od doručenia tohto\nnálezu na účet právneho zástupcu JUDr. Dušana Remetu, Masarykova 2, 080 01 Prešov.“\nII.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu\nústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho\nprijatiu na ďalšie konanie.\n6\n\n12. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n15. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už\njudikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom\nprávnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu\nochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného\ndôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n16. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu požíva. Dedenie sa zaručuje.\n17. Vzhľadom na to, že sťažovateľ ústavnou sťažnosťou napáda všetky rozhodnutia,\nktoré boli v jeho veci zo strany všeobecných súdov vydané, ústavný súd najskôr skúmal\nexistenciu dôvodov, ktoré by mohli brániť prijatiu jeho sťažnosti na ďalšie konanie.\n\n7\n\nII.1. K námietke o porušení práv sťažovateľa podľa ústavy a dohovoru\nrozhodnutiami okresného súdu č. k. 10 C 109/2010-171 zo 6. marca 2013, č. k.\n10 C 109/2010-215 z 30. mája 2014 a č. k. 10 C 109/2010-263 z 23. januára 2015\n18. Predpokladom úspešného uplatnenia námietky porušenia základných práv\na slobôd v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je splnenie všeobecných a osobitných\nnáležitostí vyplývajúcich z § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde, ako aj ďalších procesných\npodmienok vyplývajúcich z § 53 zákona o ústavnom súde. V tejto súvislosti ústavný súd\nstabilne pripomína, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak\nnáležitosti týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd je následne viazaný\nnávrhom na začatie konania (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde).\n19. Ústavný súd tak so zreteľom na dikciu ustanovenia § 20 zákona o ústavnom súde\nkonštatuje, že hoci mu sťažovateľ prostredníctvom kvalifikovaného právneho zástupcu\nspolu s návrhom doručil aj splnomocnenie na jeho zastupovanie advokátom v konaní\npred ústavným súdom, predmetné splnomocnenie bolo udelené na podanie ústavnej\nsťažnosti proti rozhodnutiu najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 67/2016 z 22. marca 2017\na rozhodnutiam krajského súdu č. k. 7 Co 127/2015-300 z 28. septembra 2015, sp. zn.\n7 Co 103/2013 z 28. novembra 2013 a sp. zn. 7 Co 77/2012 z 25. októbra 2012. Predložené\nsplnomocnenie však neoprávňuje advokáta na podanie ústavnej sťažnosti voči rozhodnutiam\nokresného súdu č. k. 10 C 109/2010-171 zo 6. marca 2013, č. k. 10 C 109/2010-215\nz 30. mája 2014 a č. k. 10 C 109/2010-263 z 23. januára 2015.\n20. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že zmyslom inštitútu splnomocnenia je,\nže sa udeľuje inej osobe v rozsahu presne vymedzenom splnomocniteľom, pričom\nsplnomocniteľ uvedeným úkonom dáva tretím osobám najavo, v akom rozsahu ho\nsplnomocnená osoba zastupuje.\n21. S ohľadom na tento nedostatok ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti\nsmerujúcej proti rozhodnutiam okresného súdu bez ďalšieho odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.\n8\n\n22. Ústavný súd okrem toho dáva navyše do pozornosti, že z princípu subsidiarity\nvyplýva, že ústavný súd poskytuje ochranu základným právam a slobodám iba vtedy, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri skúmaní\npodmienok konania o sťažnosti riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané\nchrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Ochrana základných práv a slobôd poskytovaná\nústavným súdom prostredníctvom ústavou a zákonom o ústavnom súde upraveného konania\no sťažnosti je preto subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak o tejto ochrane nerozhodujú\nvšeobecné súdy (porov. m.m. II. ÚS 13/01, IV. ÚS 102/09). Na preskúmanie postupu\na rozsudku okresného súdu\n\n(v danom prípade rozsudkov č. k. 10 C 109/2012-171\n\nzo 6. marca 2013 a č. k. 10 C 109/2010-263 z 23. januára 2015) bol v prvom rade príslušný\nkrajský súd ako súd odvolací. Jeho právomoc rozhodnúť o odvolaní vylučuje právomoc\nústavného súdu bezprostredne preskúmavať postup a rozhodnutie súdu prvej inštancie. Ak\nteda ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany\nzákladných práv alebo slobôd môže resp. mohol domôcť využitím jemu dostupných\na účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť (porov.\nm. m. I. ÚS 20/02, III. ÚS 152/03, III. ÚS 133/05, III. ÚS 288/07, III. ÚS 72/09,\nI. ÚS 707/2014, II. ÚS 13/2018 a iné).\nII.2. K námietke o porušení práv sťažovateľa podľa ústavy a dohovoru\nrozhodnutiami krajského súdu sp. zn. 7 Co 77/2012 z 25. októbra 2012 a sp. zn.\n7 Co 103/2013 z 28. novembra 2013\n23. Vzhľadom na princíp subsidiarity (bližšie bod 22) vo vzťahu k rozhodnutiam\nkrajského súdu sp. zn. 7 Co 77/2012 z 25. októbra 2012 a sp. zn. 7 Co 103/2013\nz 28. novembra 2013, ktorými krajský súd (dvakrát) zrušil rozhodnutie okresného súdu\nvo veci samej a vec mu vrátil na ďalšie konanie, je potrebné uviesť, že ide o kasačné\nrozhodnutia, ktorými nebolo rozhodnuté o veci konečným spôsobom, ale konanie\npokračovalo opäť na úrovni okresného súdu.\n24. Pridržiavajúc sa svojej stabilnej judikatúry ústavný súd poukazuje na to, že\nzákladné právo na súdnu ochranu, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie „je\nvýsledkové“, to znamená, musí mu zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či\n9\n\nnapadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania\na rozhodnutia všeobecných súdov (m. m. III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06,\nII. ÚS 155/08). Po zrušení rozhodnutí okresného súdu tento opätovne vo veci rozhodol\n(rozsudkom č. k. 10 C 109/2012-171 zo 6. marca 2013 a rozsudkom č. k. 10 C 109/2010263 z 23. januára 2015).\n25. Okrem toho nemožno opomenúť, že podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde\nsťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia\nopatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu\npočíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.\nNedodržanie tejto lehoty je dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene\n(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom\nustanovenej lehoty neumožňuje kogentná povaha § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde\nzmeškanie tejto lehoty odpustiť (m. m. IV. ÚS 14/03, IV. ÚS 338/08), prípadne túto lehotu\npredĺžiť.\n26. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ podal sťažnosť proti zrušujúcim\nuzneseniam krajského súdu 20. júna 2017, teda zjavne po uplynutí zákonom stanovenej\nlehoty, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde nielen pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie, ale aj\nako podanú oneskorene.\nII.3. K námietke o porušení práv sťažovateľa podľa ústavy a dohovoru\nrozsudkom krajského súdu č. k. 7 Co 127/2015-300 z 28. septembra 2015 a uznesením\nnajvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 67/2016 z 22. marca 2017\n27. Z obsahu podanej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v podstate požaduje „revíziu“\nrozsudku krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie okresného súdu z dôvodu\nuplatnenia si svojho nároku z titulu náhrady škody, ktorú mu spôsobil žalovaný\npri dopravnej nehode. Sťažovateľ nesúhlasí so zamietnutím žaloby a ani s odôvodnením\nzáveru všeobecných súdov. Je presvedčený, že v jeho prípade nešlo o takú zmenu\nrozhodujúcich skutkových tvrdení, ktoré by odôvodňovali pripustenie zmeny žaloby. Tento\n10\n\nprísne formalistický postup všeobecných súdov umožnil žalovanému a vedľajšiemu\núčastníkovi úspešne vzniesť námietku premlčania, a preto považuje výsledok konania\nza nespravodlivý.\n28. Na účel posúdenia opodstatnenosti argumentácie sťažovateľa sa ústavný súd\nnajskôr oboznámil s obsahom napadnutého rozhodnutia krajského súdu, ktorý v rámci\nodôvodnenia svojho rozhodnutia poukázal na závery uvedené v rozsudku okresného súdu\na na zdôraznenie ich správnosti doplnil nasledujúce: „V danom prípade, ako to vyplýva z\nobsahu spisu, žalobca svoj nárok na náhradu škody vo výške 5.055,89 Eur síce odvodzoval\nod dopravnej nehody zo dňa 30.01.2009 zavinenej žalovaným, avšak skutkový základ tohto\nnároku, z ktorého pôvodne vychádzal v priebehu konania zásadne zmenil. V pôvodnej\nžalobe žalobcom požadovaná suma 5.055,89 Eur mala predstavovať rozdiel medzi reálne\nvynaloženými nákladmi na zabezpečenie vozidla žalobcom v sume 9.055,89 Eur a sumou\n4.000 Eur získanou žalobcom za odpredaj vraku vozidla... Až podaním zo dňa 25.01.2013\n(č.l. 153 spisu) sa žalobca rovnako ako v pôvodnej žalobe domáhal zaplatenia sumy\n5.055,89 Eur, avšak na inom skutkovom základe. V tomto podaní škoda na motorovom\nvozidle bola vypočítaná ako rozdiel ceny motorového vozidla pred dopravnom nehodou\nstanovenej na sumu 11.077,55 Eur a čiastkou 4.000 Eur, tvoriacou hodnotu zvyškov\npoškodeného vozidla. Zo škody vzniknutej v reálnej výške 7.077,55 Eur si žalobca uplatnil\nlen sumu 5.055,89 Eur, teda čiastku uvedenú v pôvodnej žalobe.“\n29. Porovnávajúc znenie skutkového základu, o ktorý žalobca oprel svoj nárok\nv pôvodnej žalobe a skutkového základu uvedeného v podaní sťažovateľa z 25. januára\n2013 a predneseného na pojednávaní uskutočnenom 6. marca 2013, krajský súd dospel\nk rovnakému záveru ako okresný súd, a síce, že „ide o úplne rozdielny skutkový dej,\nz ktorého sa uplatňovaný nárok odvodzuje. Táto zásadná zmena pôvodne tvrdeného\nskutkového stavu si vyžadovala rozhodnutie o pripustení či nepripustení zmeny žaloby podľa\nustanovenia § 95 O.s.p. Za zmenu žaloby treba považovať aj procesný úkon, ktorým\nžalobca, hoci požaduje rovnaké plnenie, tak následne robí na základe iných skutočností než\ntých, ktoré uviedol v žalobe. Zmena žaloby bola následne pripustená uznesením zo dňa\n30.05.2014 č.k. 10C/109/2010-215.“.\n11\n\n30. K tomu ústavný súd uvádza, že zmena žaloby je prejavom dispozičnej zásady\nsporového konania, ktorá umožňuje strane sporu, aby modifikovala svoj žalobný návrh. Tak\nto bolo aj v prípade sťažovateľa, ktorý zmenu žaloby sám navrhol podaním z 25. januára\n2013. Okrem toho je podstatné uviesť, že na tejto argumentácii sťažovateľ založil aj\nopravný prostriedok, ktorý nasmeroval proti rozsudku okresného súdu zo 6. marca 2013,\na na základe ktorého bol tento rozsudok krajským súdom zrušený a vec vrátená okresnému\nsúdu na ďalšie konanie. V tomto smere mu bola zmena žaloby na prospech.\n31. Odhliadnuc od uvedeného, v súčasnosti účinný zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový\n\nporiadok\n\nv znení\n\nneskorších\n\npredpisov\n\n(ďalej\n\naj\n\n„CSP“)\n\nv porovnaní\n\ns predchádzajúcou právnou úpravou – zákonom č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) už výslovne v texte zákona uvádza, čo sa\nrozumie pod zmenou žaloby (§ 140 CSP). Za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku tieto\nzávery vyplývali z judikatúry a právnej vedy. Za zmenu žaloby sa v zmysle judikatúry\npovažovala (okrem iného aj) zmena rozhodujúcich skutkových okolností, na ktorých žaloba\nspočívala. Ak chcel žalobca rozhodujúce skutočnosti akýmkoľvek spôsobom meniť,\ndopĺňať, zužovať či rozširovať, išlo vždy o zmenu návrhu podľa § 95 OSP. Odpoveď\nna otázku, či sťažovateľom uvádzané skutočnosti boli svojou povahou rozhodujúce, dal\nvo svojom rozhodnutí už okresný súd (strana 5 rozsudku okresného súdu), s čím sa krajský\nsúd stotožnil. Uvedenému záveru prisvedčil aj najvyšší súd, keď uviedol, že „Z obsahu\npodania žalobcu z 25. januára 2013 vyplýva, že toto podanie skutočne obsahovalo zmenu\ntzv. rozhodujúcich skutkových okolností... “.\n32. Záver všeobecných súdov o tom, že ak žalobca v priebehu konania vo svojom\ndoplňujúcom podaní uvedie úplne iné skutkové okolnosti, z ktorých odvodzuje žalobou\nuplatnený nárok hoci ide o rovnaké plnenie, a preto nemožno takéto podanie považovať\nza doplnenie v žalobe uvedených rozhodujúcich skutočností, ale za zmenu žaloby, o ktorej\nmusí súd rozhodnúť v zmysle § 95 ods. 2 OSP, preto možno z pohľadu ústavného súdu\npovažovať za ústavne udržateľný. Aj Najvyšší súd Českej republiky vo svojej judikatúre\nzhodne uvádza, že o zmenu žaloby pôjde aj v prípade, ak žalobca síce naďalej požaduje\nrovnaké plnenie (rovnakej kvality a rozsahu), ale na základe iného skutkového stavu než\nuviedol v pôvodnej žalobe (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.\n12\n\n21 Cdo 2502/2000 z 30. augusta 2001, obdobne aj rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1 M Obdo V 21/2013).\n33. Po vyriešení problematiky zmeny žaloby krajský súd považoval za kľúčovú\notázku posúdenie námietky premlčania nároku na náhradu škody, ktorú vzniesol žalovaný\na vedľajší účastník. Aj v tomto smere krajský súd poukázal na podrobné odôvodnenie\nrozsudku okresného súdu, ktorý vo vzťahu k námietke premlčania uviedol: „Pokiaľ sa týka\nokamihu začatia plynutia premlčacej doby, tento okamih súd ustálil v zmysle § 101\nObčianskeho zákonníka, z ktorého je zrejmé, že premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa\nprávo mohlo vykonať po prvý raz, teda keď vznikla možnosť podať na jeho základe žalobu.\nTento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený\nvedel alebo nevedel o svojom práve V prípade žaloby o náhradu škody je ustanovená\nkombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Začiatok subjektívnej i\nobjektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle, a ich plynutie a\nskončenie je tiež nezávislé s tým, že subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci\nobjektívnej premlčacej doby, ktorú prekročiť nemôže. Pri začatí plynutia subjektívnej\npremlčacej doby je rozhodujúci subjektívny prvok, ktorý pozostáva z dvoch zložiek, teda po\nprvé, kedy sa poškodený dozvedel o škode určitého druhu do tej miery, aby mohol svoj\nnárok vyčísliť v žalobnom návrhu na súde, a kedy sa poškodený o škode dozvedel z pohľadu\ntoho, kto za túto zodpovedá. Podľa názoru súdu sa navrhovateľ o tom, kto za škodu\nzodpovedá dozvedel hneď pri samotnej dopravnej nehode, t. j. dňa 30.01.2009. O ustálení\nvzniknutej škody sa mohol objektívne po prvý krát dozvedieť navrhovateľ nasledujúcim\ndňom pri uzavretí kúpnej zmluvy, ktorou odpredal zvyšky motorového vozidla, teda dňa\n02.04.2009. Subjektívna premlčacia doba preto začala plynúť dňa 03.04.2009 a uplynula\ndňa 03.04.2011. Objektívna premlčacia doba, ktorá ohraničuje plynutie subjektívnej\npremlčacej doby, začala plynúť dňa 30.01.2009 a uplynula 30.01.2012. V danom prípade sa\nnejedná o škodu spôsobenú úmyselne, no v danom prípade uplynula dvojročná subjektívna\npremlčacia doba dňa 03.04.2011 na uplatnenie nárokov z predmetnej udalosti, pri ktorej\ndošlo ku škode. K uplatneniu predmetného nároku, ako bolo vyššie uvedené, došlo dňa\n06.03.2013, teda po márnom uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, ako aj po\nmárnom uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby. Z týchto dôvodov súd považoval\n13\n\nvznesenú námietku premlčania za dôvodnú, a pokiaľ súd vyhodnotil premlčaciu námietku\nako dôvodnú, postupom podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka bol návrh zamietnutý.“\n34. Ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že podľa čl. 124 ústavy je\nnezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, a teda nie je súdom vyššej inštancie\nrozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd\nnie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu,\nktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či\nv konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav, a aké\nskutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného\nsúdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie\ns ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných\nslobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie\nvšeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak\nby vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01, III. ÚS 268/05).\n35. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1\nústavy (a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré\njasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany (III. ÚS 209/04, IV. ÚS 115/03). Európsky súd pre\nľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj\nprávo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však\nneznamená, že na každý argument účastníka konania je súd povinný dať podrobnú\nodpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované\nso zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil\nIII/1997).\n14\n\n36. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového aj odvolacieho),\nktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver\no tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý\nproces (m. m. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03).\n37. Ústavný súd sa z obsahu preskúmavaného napadnutého rozsudku presvedčil,\nže krajský súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia na vec\nvzťahujúcich sa právnych predpisov interpretoval a aplikoval ústavne súladným spôsobom.\nNamietaný rozsudok krajského súdu je primeraným spôsobom odôvodnený a nemožno ho\npovažovať za exces alebo za prejav aplikačnej a interpretačnej svojvôle konajúceho\nvšeobecného súdu a ako taký ho nemožno kvalifikovať ako arbitrárny. Ústavný súd chápe,\nže sťažovateľ sa cíti byť výsledkom konania ukrivdený a pociťuje nespravodlivosť,\nna druhej strane je však potrebné uviesť, že opísanie skutkového stavu bolo jeho ťažiskovou\núlohou ako žalobcu. Žalobca nesie bremeno tvrdenia, a preto je v tomto smere dôležitá\njednoznačnosť, určitosť a zrozumiteľnosť žaloby, ktorá má význam kvôli určeniu predmetu\nkonania. Určenie predmetu konania je dôležité z toho hľadiska, že súd je následne žalobným\nnávrhom viazaný. Až následne je vecou súdu, aby tvrdený skutkový stav podradil pod\nhmotnoprávnu normu, ktorá tomuto skutkovému stavu zodpovedá. Za tvrdený skutkový stav\nvšak zodpovedá žalobca, a pokiaľ sa žalobca rozhodol v priebehu konania tvrdené skutkové\nokolnosti zmeniť, musel počítať i s prípadnými následkami v podobe hmotnoprávnych\núčinkov zmeny žaloby, t. j. najmä z pohľadu plynutia premlčacích lehôt.\n38. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa týkajúcu sa jeho povinnosti nahradiť\nvedľajšiemu účastníkovi trovy konania, okresný súd v rozsudku aplikoval § 142 ods. 3\nObčianskeho súdneho poriadku s prihliadnutím na zásadu úspechu, keďže neúspech\nvedľajšieho účastníka bol v pomerne nepatrnej časti (zo sumy 5 055,89 € bol neúspešný len\nv sume 92,76 €, pozn.). Krajský súd sa s týmto záverom stotožnil a vysporiadal sa aj\ns odvolacou námietkou sťažovateľa o možnosti aplikácie § 150 ods. 1 OSP, ktorú\nvyhodnotil negatívne (strana 8 rozsudku krajského súdu).\n39. Vrátiac sa tak k hodnoteniu rozhodnutia krajského súdu z ústavnoprávneho\nhľadiska, ústavný súd konštatuje, že jeho závery nemožno považovať za zjavne\n15\n\nneopodstatnené či ústavne neakceptovateľné v takej miere, aby bol potrebný zásah\nústavného súdu. Krajský súd sa dostatočne zaoberal i námietkami sťažovateľa (v podstate\nobsahovo zhodnými s tými, ktorými odôvodňuje i ústavnú sťažnosť) v rozsahu, ktorý\npostačuje na konštatovanie, že sťažovateľ v tomto konaní (v spojení s odôvodnením\nrozhodnutia okresného súdu) dostal odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu.\n40. Nesúhlas sťažovateľa s obsahom napadnutého rozsudku krajského súdu nie je\ndôkazom o jeho neústavnosti a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny\nnázor všeobecného súdu svojím vlastným. V tejto súvislosti ústavný súd dodáva,\nže obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne\nkonanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka\nkonania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97,\nI. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu\nstotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať\nv súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov\na námietok. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania\nimplikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah\nopravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je však povinný na tieto\nprocesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom\nreagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného\nprocesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich\nuplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07,\nIII. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010). Týmto požiadavkám učinil podľa názoru ústavného súdu\nkrajský súd vo veci sťažovateľa zadosť.\n41. Predmetom sťažovateľovej kritiky je napokon aj rozhodnutie najvyššieho súdu,\nktorý jeho dovolanie odmietol ako procesne neprípustné.\n42. V tejto súvislosti ústavný súd predovšetkým uvádza, že je nepochybné,\nže do obsahu práva na súdnu ochranu patrí aj ochrana, ktorá sa účastníkovi konania (strane\nsporu) poskytuje v dovolacom konaní, t. j. v konaní, v ktorom sa na základe mimoriadneho\n16\n\nopravného prostriedku domáha ochrany pred dovolacím súdom z dôvodov, ktoré výslovne\nupravuje procesné právo.\n43. Jedným z takýchto dôvodov bolo (s účinnosťou do 30. júna 2016) aj odňatie\nmožnosti konať pred súdom podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP, ktorý uplatnil i sťažovateľ\na v súvislosti s ktorým ústavný súd už judikoval, že ak účastník konania splní predpoklady\nvyžadované zákonom na poskytnutie ochrany v mimoriadnom opravnom konaní, všeobecný\nsúd mu túto ochranu musí poskytnúť v rozsahu, v akom sa preukáže existencia dôvodu\nna poskytnutie súdnej ochrany v takom konaní (II. ÚS 249/05, III. ÚS 171/06\nIII. ÚS 307/07, III. ÚS 240/09). Právo na súdnu ochranu sa však v občianskoprávnom\nkonaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia\nktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky\nštádiá konania pred občianskoprávnym súdom vrátane dovolacích konaní.\n44. Najvyšší súd v sťažovateľovej veci najskôr skonštatoval, že predmetom\ndovolacieho prieskumu bol potvrdzujúci rozsudok krajského súdu a nie rozsudok\nzmeňujúci, ako sa mylne domnieval sťažovateľ, a preto uzavrel, že jeho dovolanie nie je\npodľa § 238 ods. 1 až 3 OSP procesne prípustné. Následne sa zaoberal otázkou, či je\ndovolanie prípustné podľa § 237 ods. 1 OSP, najmä z hľadiska vady uvedenej v § 237 ods. 1\npísm. f) OSP, ktorú sťažovateľ v dovolaní výslovne namietal. Nadväzne skonštatoval, že\n„Úvaha, či výsledky konania, ku ktorým sa dospelo pred žalobcom požadovanou zmenou\nnávrhu, (ne)môžu byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu, súvisí s predbežným\nhodnotením dôkazov a je výsledkom vnútorného presvedčenia sudcu a jeho myšlienkového\npostupu. Táto úvaha patri len súdu rozhodujúcemu o návrhu na pripustenie zmeny návrhu.\nPokiaľ je ním súd prvého stupňa, žalobca nie je oprávnený napadnúť odvolaním správnosť\ntejto jeho úvahy, lebo odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa pripustila alebo nepripustila\nzmena návrhu, nie je prípustné (viď § 202 ods. 3 písm. f/ O.s.p.). Ani dovolací súd,\nposudzujúci prípustnosť dovolania z hľadiska možnosti výskytu procesnej vady konania v\nzmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v konaní odvolacieho súdu, nemôže prehodnocovať\nsprávnosť tejto úvahy súdu (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.\nseptembra 2011 sp. zn. 2 Cdo 161/2011, schválené dňa 13. decembra 2011\n17\n\nobčianskoprávnym kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na uverejnenie v\nZbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky).“.\n45. Najvyšší súd tak podľa názoru ústavného súdu ústavne akceptovateľným\nspôsobom zdôvodnil, prečo v danom prípade nie je založený sťažovateľom tvrdený dôvod\nprípustnosti jeho dovolania podľa § 237 písm. f) OSP. Keďže prípustnosť dovolania nebolo\nmožné založiť ani na sťažovateľom namietanom dôvode podľa § 241 ods. 2 písm. c) OSP,\nnásledne sformuloval svoj právny záver o odmietnutí dovolania.\n46. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že samotná otázka\nposúdenia podmienok pre uskutočnenie dovolacieho konania vrátane posúdenia otázky\nprípustnosti dovolania patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu.\nInými slovami, posúdenie tejto otázky je vecou zákonnosti a jej vyriešenie v súlade\ns ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku\n\n(účinného do 30. júna 2016),\n\nresp. Civilného sporového poriadku (účinného od 1. júla 2016), ktoré v zmysle čl. 46 ods. 4\nústavy majú ustanovovať podrobnosti o realizácii základného práva na súdnu ochranu\nvyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 ústavy, v konečnom dôsledku nemôže viesť k záveru\no porušení označeného práva sťažovateľa. Pre neprípustnosť dovolania najvyšší súd ani\nnemá právomoc preskúmavať dôvodnosť dovolania z hľadiska dovolateľom namietaného\nnesprávneho právneho posúdenia veci.\n47. Ústavný súd preskúmaním napadnutého uznesenia nezistil žiadnu skutočnosť,\nktorá by signalizovala svojvoľný postup tohto súdu (v medziach posudzovanej prípustnosti\ndovolania, pozn.) nemajúci oporu v procesných kódexoch, ktoré bol najvyšší súd v čase\nsvojho rozhodovania povinný na daný prípad aplikovať. Napadnuté uznesenie najvyššieho\nsúdu tak nevykazuje znaky arbitrárnosti a zjavnej nezlučiteľnosti jeho účinkov s obsahom\nv záhlaví označených základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ namieta.\n48. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade niet\nžiadnej spojitosti medzi napadnutými rozhodnutiami krajského súdu a najvyššieho súdu\na namietaným porušením základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto\n18\n\nsťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej\nzjavnej neopodstatnenosti.\n49. Keďže ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým rozsudkom krajského súdu\na napadnutým uznesením najvyššieho súdu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nsťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 a ani jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak v danom\nprípade nemožno uvažovať ani o porušení jeho základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy.\nO prípadnom porušení tohto práva by bolo možné uvažovať zásadne len vtedy, ak by\nzo strany všeobecných súdov primárne došlo k porušeniu niektorého zo základných práv,\nresp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených v čl. 46 až čl. 48 ústavy a tiež v čl. 6 ods. 1\ndohovoru, resp. v spojení s ich porušením (IV. ÚS 326/07, IV. ÚS 278/2010).\n50. Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol aj túto\nčasť sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti.\n51. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľa\nv uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. júla 2018\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "premlčanie-premlčanie v občianskom práve", "žaloba-zmena"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:accad4ec-669f-4db8-8e19-d9f1390c9dfd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.13.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 13/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/2018 z 11. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-11", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.13.2018.1"}, {"guid": "ussr:06c73312-0529-4b55-82cc-7b0608f870da", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 266/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 266/2014 z 16. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-16", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06c73312-0529-4b55-82cc-7b0608f870da"}, {"guid": "ussr:43a67aab-89ae-42d2-aa55-91024243c38a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 707/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 707/2014 z 19. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:43a67aab-89ae-42d2-aa55-91024243c38a"}, {"guid": "ussr:67c7f237-e240-44b1-afb9-de0fd4c5ce87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 278/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 278/2010 z 30. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-30", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:67c7f237-e240-44b1-afb9-de0fd4c5ce87"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:f0f2d06e-8a31-47fc-8232-54afaf61ef03", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 75/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 75/2010 z 18. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-18", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f0f2d06e-8a31-47fc-8232-54afaf61ef03"}, {"guid": "ussr:07134f83-ba39-439a-b539-6f16608a030a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 302/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 302/09 z 26. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-26", "citacie_n": 279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:07134f83-ba39-439a-b539-6f16608a030a"}, {"guid": "ussr:1e255092-fb92-4481-94be-58eeb07d3dce", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 240/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 240/09 z 2. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-02", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e255092-fb92-4481-94be-58eeb07d3dce"}, {"guid": "ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d"}, {"guid": "ussr:22a2cccc-2285-4642-b39f-114874e377ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/09 z 10. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-10", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22a2cccc-2285-4642-b39f-114874e377ec"}, {"guid": "ussr:7197d2b8-5435-4985-8160-885d92626674", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 338/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 338/08 z 30. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-30", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7197d2b8-5435-4985-8160-885d92626674"}, {"guid": "ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 155/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/08 z 2. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-02", "citacie_n": 601, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1"}, {"guid": "ussr:f192b98a-a811-44fd-9763-0c08ce3802e0", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 326/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 326/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 284, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f192b98a-a811-44fd-9763-0c08ce3802e0"}, {"guid": "ussr:4d4c5783-445a-44b8-883f-424f0308766d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 307/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 307/07 z 7. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-07", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4d4c5783-445a-44b8-883f-424f0308766d"}, {"guid": "ussr:b13e1bae-c437-4310-88c9-654d96600b13", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 288/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 159, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b13e1bae-c437-4310-88c9-654d96600b13"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:c3b6ed84-6077-4e0d-b3c0-788821a16354", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 171/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 171/06 z 5. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-05", "citacie_n": 656, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c3b6ed84-6077-4e0d-b3c0-788821a16354"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/05 z 18. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-18", "citacie_n": 199, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc"}, {"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288"}, {"guid": "ussr:505d2c5f-0fdc-4db3-9597-132450bee9c7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 133/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/05 z 5. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-05", "citacie_n": 541, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:505d2c5f-0fdc-4db3-9597-132450bee9c7"}, {"guid": "ussr:3ea42ef5-0b44-464b-bade-102e5a7ff819", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 106/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 106/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 294, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3ea42ef5-0b44-464b-bade-102e5a7ff819"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 33/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/04 z 4. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-04", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 152/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00"}, {"guid": "ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/02 z 21. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-21", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:69ee0651-a0c0-442b-bd2d-a2c9c09b9308", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.357.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 357/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 357/2024 z 18. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-18", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.357.2024.1"}, {"guid": "fa2d60fc-6ada-4fce-b982-2120591dd24e:a1ee5e63-03b5-4ba5-a395-c0f577dfe297", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1315215858.1", "spisova_znacka": "9Cdo/198/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/198/2021 z 31. 5. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-05-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1315215858.1"}, {"guid": "3d7dce2b-8da6-4a87-829a-1178a967444d:27494d93-8c3c-4215-bd96-6f589dab3d1d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8110226340.3", "spisova_znacka": "22Co/59/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22Co/59/2018 z 9. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-09-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8110226340.3"}, {"guid": "3d7dce2b-8da6-4a87-829a-1178a967444d:9bcf8a06-84fc-44a1-97fb-872508add0f8", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8110226340.3", "spisova_znacka": "22Co/59/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22Co/59/2018 z 9. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-09-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8110226340.3"}, {"guid": "3d7dce2b-8da6-4a87-829a-1178a967444d:c7e12e92-2703-4927-b560-54d0c0d35e6b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8110226340.3", "spisova_znacka": "22Co/59/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22Co/59/2018 z 9. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-09-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8110226340.3"}]}