{"guid": "ussr:7a0008a3-f417-4560-b7b3-adf2c29ded48", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.266.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 266/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 266/2018 z 17. 7. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. júla 2018, sp. zn. III. ÚS 266/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.266.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2018-07-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7a0008a3-f417-4560-b7b3-adf2c29ded48", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.266.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.266.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.266.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 266/2018-21\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. júla 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpenej advokátkou\n\n,\n\n, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní\nvedenom pod sp. zn. 7 K 75/2002 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\n, odmieta\n\nako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n30. novembra 2017 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ku ktorému malo dôjsť postupom Krajského\nsúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 K 75/2002\n(ďalej len „konkurzné konanie“).\n2. Zo sťažnosti, ako aj z vyžiadaného vyjadrenia predsedu krajského súdu vyplýva,\nže sťažovateľka ako veriteľ\n\n(ďalej\n\nlen „úpadca“) si po vyhlásení konkurzu 11. decembra 2002 uplatnila v rámci konkurzného\nkonania svoju pohľadávku vo výške 16 605 Sk v zákonom ustanovenej lehote\npod poradovým č. 8. Prihlásená pohľadávka sťažovateľky bola na prieskumnom\npojednávaní uznaná v rozsahu 16 605 Sk a zaradená do I. triedy na účely rozvrhu.\nSťažovateľka vo svojej sťažnosti namieta, že krajský súd nekoná v jej veci efektívne, keďže\nkonkurzné konanie trvá už viac ako 14 rokov a 11 mesiacov a dosiaľ nie je právoplatne\nskončené.\n3. Vychádzajúc z uvedeného, sťažovateľka je toho názoru, že v napadnutom konaní\ndochádza k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušovaniu ňou označených práv, a preto\nžiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo\n\nna\n\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo\nna prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní\nvedenom pod č.k. 7K 75/2002 porušené boli.\n2. Krajskému súdu v Bratislave sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod č.k. 7K\n75/2002 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\npriznáva finančné\n\nzadosťučinenie v sume 4 500,- Eur, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť do 2\nmesiacov od právoplatnosti nálezu.\n\n4.\n\npriznáva úhradu trov\n\nkonania v sume 303,08 Eur, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť na účet jej\nprávnej zástupkyne - advokátky\n\ndo 2 mesiacov od právoplatnosti\n\nnálezu.“\n4. Ústavný súd v okolnostiach danej veci považoval za vhodné vyžiadať ešte\nv prípravnej fáze konania spisový materiál krajského súdu týkajúci sa namietaného\nkonkurzného konania. Tento bol spolu s vyjadrením jeho predsedu a prehľadom úkonov\nvykonaných v namietanom konkurznom konaní doručený ústavnému súdu 18. júna 2018.\nVo svojom vyjadrení krajský súd v stručnosti uviedol nasledujúci prierez konkurzným\nkonaním:\n„Dňa 11. 12. 2002 bol Krajským súdom v Bratislave vyhlásený konkurz na majetok\na dňa 24. 2. 2003 sa uskutočnilo prieskumné\npojednávanie za účelom preskúmania prihlásených nárokov konkurzných veriteľov. Po\nskončení prieskumného pojednávania sa konala schôdza veriteľov, ktorá schválila plán\nspeňažovania majetku úpadcu zapísaného do konkurznej podstaty. Pohľadávka veriteľa pod\n, bola uznaná správcom konkurznej podstaty na\nprieskumnom pojednávaní v sume 16.605 Sk, t. j. 551,18 € so zaradením do 1. triedy na\núčely rozvrhu.\nV priebehu nasledujúcich rokov 2003 až 2010 bol speňažovaný majetok z podstaty a\nv rokoch 2003 až 2015 boli vedené na tunajšom súde tzv. incidenčné spory (žaloby),\nvyplývajúce z popretia pohľadávok veriteľov správcom na prieskumnom pojednávaní, ako aj\nspory (žaloby) excindačné, vedené za účelom vylúčenia majetku z konkurznej podstaty\núpadcu. Voči správcovi však boli vedené aj spory na okresných súdoch v rámci Slovenskej\nrepubliky...\n...\nPodaním zo dňa 19. 07. 2010 v správe o štádiu konania a o svojej činnosti oznámil\nsprávca súdu, že má:\n- jeden neskončený spor ohľadom určenia pravosti pohľadávky proti podstate\nuplatnenej veriteľom: Colný úrad Trenčín (prerokované následne na Colnom riaditeľstve\n\n3\n\npod sp. zn. 26961/2010, ktorý postúpil vec z dôvodu zložitosti Ministerstvu financií\nSlovenskej republiky);\n- na Okresnom súde Trenčín je vedená žaloba voči správkyni o náhradu škody pod\nsp. zn. 11C/37/2005;\n- na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 27Cb/349/2005 je vedená žaloba s\núpadcom (správcom) voči\n\n, o zaplatenie 15.511 € (pozn.\n\nsúdu - skončené v roku 2012);\n- pod sp. zn. 5Cbi/9/2006 je vedená excindačná žaloba (boli podané tri, dve sú\nukončené) o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, prerušené až do skončenia sporu sp. zn.\n2C/2/2009, vedenom na Okresnom súde v Skalici (pozn. súdu - obidva spory boli skončené v\nroku 2011).\nPodaním zo dňa 19. 12. 2011 správca súdu oznámil, že spor ohľadom určenia\npravosti pohľadávky proti podstate, uplatnenej veriteľom: Colný úrad Trenčín, bol\nprerokovaný na Colnom riaditeľstve pod sp. zn. 26961/2010, postúpený z dôvodu zložitosti\nMinisterstvu financií Slovenskej republiky. V roku 2014 - skončený spor s Colným úradom o\npohľadávku proti podstate. Predloženie konečnej správy hodlal správca predložiť do 15. 03.\n2015.\nZ dôvodu, že správca konkurznej podstaty súdu nepredložil konečnú správu v zmysle\nustanovenia § 29 ZKV, súd mu nariadil povinnosť predložiť konečnú správu opatrením č. k.\n7K 75/2002-1376 zo dňa 12. 05. 2015 pod následkom uloženia poriadkovej pokuty pre\nprípad nesplnenia nariadenia súdu. Uznesenie o uložení pokuty v sume 300 € bolo vydané\npod č. k. 7K 75/2002-1377 zo dňa 09. 06. 2015.\nV období rokov 2015 až 2016 boli predkladané pohľadávky proti podstate veriteľom\n, ktoré správca neuznal, a preto boli veriteľovi postupne\nzasielané výzvy na podanie žaloby v zmysle ustanovenia § 29 ods. 5 ZKV.\nKonečná správa správcu bola predložená súdu dňa 08. 07. 2016 a schválená bola\nuznesením Krajskému súdu v Bratislave sp. zn. 7K 75/2002 zo dňa 19. 09. 2016, ktoré\nrozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 10. 2016.\nOd tohto obdobia správca konkurznej podstaty úpadcu pristúpil k zaslaniu výziev\nkonkurzným veriteľom, na predloženie overených oznámení o bankovom spojení, za účelom\nmožnosti poukázať finančné čiastky, ktoré im bude hradiť správca po vydaní rozvrhového\n4\n\nuznesenia. Z celkového počtu 370 prihlásených konkurzných veriteľov, súd po strate\npostavenia účastníka konkurzného konania z dôvodu popretia pohľadávky a nepodania\nincidenčnej žaloby, ev. neúspechu v spore, eviduje v súčasnosti 358 konkurzných veriteľov.\nVzhľadom k obchodným aktivitám úpadcu, bolo v konkurznom konaní množstvo\nprihlásených veriteľov zo zahraničia, a to najmä zo Spolkovej republiky Nemecko a Českej\nrepubliky, ale tiež z Talianska, Rakúska, Turecka, Portugalska a Dánska.\nZ uvedeného dôvodu bolo potrebné preveriť možnosť realizovania úhrad na správny\nbankový účet oprávneným konkurzným veriteľom v zmysle budúceho vydaného rozvrhového\nuznesenia, prípade poukázať finančné čiastky, pripadajúce na veriteľov, ktorí zanikli bez\nprávneho nástupcu, do notárskej úschovy.\nOkrem toho uviedol, že „pri spracovaní rozvrhového uznesenia ... s množstvom\ntuzemských a zahraničných veriteľov, je potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou,\nnakoľko sa v prípade rozvrhového uznesenia o vyplatení finančných prostriedkov veriteľov\njedná o exekučný titul, pričom súd a správca konkurznej podstaty nesú zodpovednosť za\njeho obsahovú správnosť, ako aj vykonateľnosť tohto rozhodnutia.\nPodaním zo dňa 08. 06. 2018, doručeným súdu elektronickou poštou (č. l. 1527-1536)\npredložil správca konkurznej podstaty úpadcu predbežnú, prvú finálnu verziu návrhu na\nvydanie rozvrhového uznesenia. Rozvrhové uznesenie súd vydá neodkladne po dopracovaní\npredloženého návrhu správcom ohľadom plnení do notárskej úschovy a súdnej kontroly.“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o\nochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a\no postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\n5\n\nkaždú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak.\n7. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n8. Sťažovateľka v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu namieta porušenie svojho\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2\nústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1\ndohovoru postupom krajského súdu v označenom konkurznom konaní. Porušenie svojich\npráv vidí konkrétne v neefektívnom postupe krajského súdu, ktorý podľa jej názoru\n„nevyužil včas všetky zákonom ustanovené procesné oprávnenia (právomoci) smerujúce\nk splneniu (vynúteniu splnenia) zákonných, resp. uložených povinností správcu konkurznej\npodstaty“.\n9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\n10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prerokovaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n11. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské\npráva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej\n6\n\nlehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,\nI. ÚS 280/08), a ich prípadné porušenie možno preskúmavať spoločne.\n12. Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že sťažovateľka, ktorá je kvalifikovane\nprávne zastúpená, sa v texte sťažnosti obmedzila iba na tvrdenie o celkovej dĺžke konania\na nekonkretizovala dôvody, ktoré by mali svedčať v prospech záveru o existencii\nzbytočných prieťahov v konaní (nešpecifikovala napríklad konkrétne obdobia nečinnosti\nkonajúceho súdu, resp. jeho neefektívnu činnosť a pod.). Už len absencia odôvodnenia\nsťažnosti môže sama osebe založiť dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľky pre\nnesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. Napriek tomu sa ústavný súd zaoberal\nmožnosťou vzniku zbytočných prieťahov v konkurznom konaní z hľadiska efektivity\nprocesných úkonov v kontexte s celkovou dĺžkou konania v trvaní 14 rokov a 11 mesiacov.\n13. Na preskúmavané konkurzné konanie sa v celom jeho priebehu vzťahuje zákon\nč. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no konkurze a vyrovnaní“).\n14. Z § 1 zákona o konkurze a vyrovnaní vyplýva, že účelom tohto zákona je\nusporiadanie majetkových pomerov dlžníka (úpadcu), ktorý má viac veriteľov, voči ktorým\nnie je schopný plniť svoje záväzky po lehote splatnosti v dôsledku insolventnosti, alebo sa\nnachádza v predĺžení. Stanovením pravidiel usporiadania majetkových pomerov úpadcu\nvrátane speňaženia jeho majetku (konkurznej podstaty) a rozdelenia výťažku tohto\nspeňaženia medzi konkurzných veriteľov, o ktorom rozhoduje v konečnom dôsledku súd, sa\nv konkurznom konaní poskytuje súdna ochrana majetkovým právam veriteľov úpadcu, ktorí\nich kvalifikovaným spôsobom uplatnili.\n15. Ústava z povinnosti všeobecných súdov konať bez zbytočných prieťahov\nnevyníma žiadne konanie, v ktorom sa poskytuje súdna ochrana právam fyzických osôb\nalebo právnických osôb. Výnimkou nie je ani konkurzné konanie, ktoré je vnímané ako\nosobitný druh civilného súdneho konania. Sťažovateľke tak ústava priznáva právo\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože sa prihlásením svojej pohľadávky\n7\n\nstala účastníkom konkurzného konania. Ide o pomerne zložité konanie, a to vzhľadom\nna jeho predmet a špecifickú skutkovú a právnu povahu.\n16. Ústavný súd posudzoval danú vec aj so zreteľom na účel, podstatu a zmysel\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorom sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu\nverejnej moci. Kľúčovým pojmom a atribútom tohto základného práva je to, že jeho\nochrana sa uplatňuje vo veci účastníka konania, t. j. v „jeho veci“.\n17. Základným cieľom a účelom konkurzu (konkurzného konania) nie je dosiahnutie\nuspokojenia iba nároku jedného z veriteľov, ale pomerné uspokojenie všetkých veriteľov.\nNa túto skutočnosť musí prihliadať ústavný súd vtedy, ak rozhoduje o sťažnosti jedného\nz veriteľov, ktorý namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aj\nkeď je nepochybné, že ústava priznáva právo na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov každému z veriteľov aj v konkurznom konaní, a to od okamihu, keď sa\nprihlásením svojej pohľadávky stal účastníkom tohto konania. Vzhľadom na uvedené ale\npodľa názoru ústavného súdu nemožno postup konkurzného súdu, resp. správcu konkurznej\npodstaty v konkurznom konaní posudzovať rovnako rigorózne, ako to je v prípade, keď sa\nochrana podľa čl. 48 ods. 2 ústavy uplatňuje výlučne vo veci účastníka konania, t. j. len\nv „jeho veci, resp. jeho záležitosti“.\n18. Úlohou ústavného súdu nie je určovať namiesto konkurzného súdu optimálny\npostup v danej veci, ale posúdiť, či ním prijaté opatrenia a zvolený postup sú vzhľadom na\nokolnosti daného prípadu akceptovateľné z pohľadu ústavou garantovaného práva\nna konanie bez zbytočných prieťahov, teda či postup konkurzného súdu nebol v tomto\nsmere zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny (obdobne napr. I. ÚS 13/00, III. ÚS 99/02).\n19. Miera a povaha zodpovednosti všeobecného (konkurzného) súdu za postup\nsprávcu konkurznej podstaty v konkurznom konaní je daná rozsahom jeho oprávnení, ktoré\nmu zákon vo vzťahu k tomuto subjektu konkurzného konania priznáva (najmä § 12 a § 8\nods. 4 a 5 zákona o konkurze a vyrovnaní). V súlade s ustálenou judikatúrou ústavného súdu\n8\n\nmožno hovoriť o prieťahoch v konkurznom konaní vtedy, ak súd vôbec nevyužije vo vzťahu\nk správcovi konkurznej podstaty tie prostriedky, účelom ktorých je zabezpečenie účinnej\na rýchlej ochrany práv účastníkov konkurzného konania, prípadne ak k ich použitiu siahne\naž vtedy, keď je ich účinok na dosiahnutie tohto účelu minimalizovaný alebo vylúčený\n(m. m. I. ÚS 57/97, III. ÚS 199/02).\n20. Vo veci, v ktorej sa o ústavnú ochranu uchádza sťažovateľka, je potrebné najskôr\npoukázať na skutkovú zložitosť napadnutého konania, ktorá je daná množstvom veriteľov\n(i zahraničných), ktorí si prihlásili pohľadávky do konkurzu. Čo sa týka priebehu samotného\nkonkurzu, speňaženie majetku konkurznej podstaty prebehlo v období rokov 2003 až 2010,\nktoré charakterizuje početnosť úkonov krajského súdu, ako aj správcu v súvislosti\nso speňažovaním podstaty. Avšak namietané konanie výrazne spomalili incidenčné spory\nvyplývajúce z popretia pohľadávok veriteľov správcom, ako aj excindačné žaloby vedené\nna účel vylúčenia majetku z konkurznej podstaty úpadcu (v období rokov 2003 až 2015).\nBez ich právoplatného ukončenia vo všeobecnosti nie je možné uskutočniť rozvrh výťažku\na ukončiť konkurz. Za obdobie, o ktoré sa predĺžilo konkurzné konanie v dôsledku\nparalelného vedenia týchto súdnych sporov, nemôže niesť krajský súd zodpovednosť, keďže\nna ich priebeh nemal žiaden dosah. Ústavný súd zistil, že krajský súd v rámci svojej\ndohľadovej činnosti vykonával mnohé procesné úkony a využíval všetky jemu dostupné\nprostriedky nápravy. V tomto smere pristúpil napríklad i k uloženiu poriadkovej pokuty\nvo výške 300 € správcovi z dôvodu, že mu nepredložil konečnú správu spolu s vyúčtovaním\nsvojej odmeny a výdavkov po speňažení majetku z podstaty v zmysle § 29 zákona\no konkurze a vyrovnaní. Konečná správa správcu bola predložená konkurznému súdu\n8. júna 2016 a krajský súd ju schválil uznesením sp. zn. 7 K 75/2002 z 19. septembra 2016,\nktoré nadobudlo právoplatnosť 27. októbra 2016. Následne krajský súd pokračoval\nv napadnutom konkurznom konaní a aktívne vyzýval správcu na predloženie zoznamu\nveriteľov na účely rozvrhu. Vzhľadom na to, že správca konkurznej podstaty je subjektom\nkonkurzného konania, ktorý je pri výkone svojej funkcie povinný postupovať s odbornou\nstarostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá\nzákon alebo mu ich uloží súd, dôkladne v tejto poslednej fáze preveruje okrem iného aj\nidentifikačné údaje veriteľov. Výsledkom overovacieho procesu bola informácia, že\n9\n\nu väčšiny veriteľov je predpoklad zloženia súm do notárskej úschovy. Tieto skutočnosti\nbezprostredne predchádzajú vydaniu rozvrhovaného uznesenia, následnému uspokojeniu\nkonkurzných veriteľov a ukončeniu konkurzu. Aktuálne je teda konkurzné konanie v jeho\nzáverečnom štádiu, keď bol krajskému súdu 8. júna 2018 predložený návrh na vydanie\nrozvrhového uznesenia.\n21. Ústavný súd si je vedomý, že dĺžka napadnutého konkurzného konania\ns poukazom na očakávania spojené so splnením pohľadávky, ktorú si sťažovateľka\nv konkurznom konaní uplatnila, sa javí byť neprimerane dlhá. Doterajšia celková dĺžka\nnapadnutého konania však nie je dôsledkom nedostatočného výkonu dohľadu krajského\nsúdu nad činnosťou správcu konkurznej podstaty či nedostatočného prijímania adekvátnych\nopatrení, ako to tvrdí sťažovateľka, ale najmä dôsledkom prirodzeného procesu, ktorým\nkonkurzné konanie prechádza na účel usporiadania majetkových pomerov úpadcu (čo si\nvzhľadom na paralelne vznikajúce súdne spory vyžaduje dlhší čas než v iných súdnych\nkonaniach), a to všetko s cieľom dosiahnuť uspokojenie čo najväčšieho počtu veriteľov\n(i sťažovateľky), ku ktorému postup krajského súdu aktuálne smeruje.\n22. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že konanie bez zbytočných\nprieťahov nemožno presne časovo ohraničiť (II. ÚS 26/95) a že nie každý zistený prieťah\nv súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov (I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01).\n23. V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval\ntakými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle\nčl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku\n(II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buď nevyhovel (I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne\nneopodstatnený (I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01).\n24. Po zhodnotení už uvedeného v kontexte s obsahom sťažnosti, ktorej chýba\nsťažnostná argumentácia (ako aj s prihliadnutím na výšku pohľadávky prihlásenej\nsťažovateľkou do konkurzu), ústavný súd dospel k záveru, že iba samotná dĺžka\n10\n\ndoterajšieho priebehu konkurzného konania, na ktorú sťažovateľka v sťažnosti poukazuje,\nnie je dostatočným dôvodom na vyslovenie existencie zbytočných prieťahov v takom\nšpecifickom konaní, akým je konkurzné konanie. Ústavný súd nezistil v napadnutom konaní\nzavinené prieťahy spôsobené krajským súdom. Naopak, charakter procesných úkonov a ich\nefektivita sa prejavila v tom, že aktuálne sa konkurzné konanie nachádza v jeho záverečnej\nfáze – prípravy rozvrhového uznesenia. Za týchto okolností by ingerencia ústavného súdu\nznamenala duplicitné poskytnutie ochrany právam sťažovateľky, ktorých porušenie namieta.\nPrimárnym účelom ústavnej sťažnosti je totiž poskytnutie ochrany právam v prípadoch,\nv ktorých ostatné právne prostriedky nápravy zlyhali, resp. neviedli k náprave. Z uvedených\ndôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde ako zjavne neopodstatnenú.\n25. Z týchto dôvodov ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti rozhodol\ntak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a ďalšími návrhmi sťažovateľky sa už\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. júla 2018\n\n11", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie", "prieťahy v konaní-neefektívny postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:732cd795-10ae-431c-adea-d1282962abd7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 280/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 280/08 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 522, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:732cd795-10ae-431c-adea-d1282962abd7"}, {"guid": "ussr:39ee6f06-0479-4238-828c-c7abe225c397", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/02 z 17. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-17", "citacie_n": 682, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39ee6f06-0479-4238-828c-c7abe225c397"}, {"guid": "ussr:a8d3f3bf-03db-48b2-a1ed-a97654e0d33c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 99/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 99/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a8d3f3bf-03db-48b2-a1ed-a97654e0d33c"}, {"guid": "ussr:47be49a2-3663-4a01-94d1-a9cf75ba356f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 57/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 57/01 z 22. 11. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-11-22", "citacie_n": 943, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:47be49a2-3663-4a01-94d1-a9cf75ba356f"}, {"guid": "ussr:eb3f8df5-6d05-4cdf-9be1-5cb6f0a50a6b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 57/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 57/01 z 31. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-31", "citacie_n": 2015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eb3f8df5-6d05-4cdf-9be1-5cb6f0a50a6b"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:adfea628-0617-41d3-88b4-0c03325341b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/01 z 12. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-12", "citacie_n": 1543, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:adfea628-0617-41d3-88b4-0c03325341b4"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:739ee354-3449-4e06-b408-76fdb32b0e58", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/01 z 28. 6. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-06-28", "citacie_n": 531, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:739ee354-3449-4e06-b408-76fdb32b0e58"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:f164e97f-c9f9-4ed1-b800-ad41ec66e081", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.11.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 11/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 11/00 z 28. 6. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-06-28", "citacie_n": 586, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.11.2000.1"}, {"guid": "ussr:e6ce6b1d-35e2-4454-a561-eef7eef41ca6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.57.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 57/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 57/97 z 19. 2. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-02-19", "citacie_n": 225, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.57.1997.1"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}, {"guid": "963cf755-6bf3-42e5-9ee3-218587c72517:813afbec-5614-432f-87a4-ac6a86bf2601", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2011:1006200422.4", "spisova_znacka": "5Cbi/9/2006", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Cbi/9/2006 z 12. 5. 2011", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2011-05-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2011:1006200422.4"}], "citovane_v": []}