{"guid": "ussr:3453d21d-cb2d-4c5c-bd66-6dd81d4f8dd2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.299.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 299/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 299/2018 z 7. 8. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. augusta 2018, sp. zn. III. ÚS 299/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.299.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2018-08-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3453d21d-cb2d-4c5c-bd66-6dd81d4f8dd2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.299.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.299.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.299.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 299/2018-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. augusta 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť občianskeho združenia – Slovenská asociácia producentov\nv audiovízii, Grösslingová 32, Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou AK MS\ns. r. o., Galandova 3, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Miloslav\nŠimkovič, pre namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 3 Co 99/2018-163 z 30. apríla 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť občianskeho združenia – Slovenská asociácia producentov v audiovízii\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\ndoručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 23. júla 2018\n\nsa občianske združenie – Slovenská asociácia producentov v audiovízii, Grösslingová 32,\nBratislava (ďalej len „sťažovateľ“), domáhalo vydania nálezu, ktorým by ústavný súd\nvyslovil porušenie jeho v záhlaví označených práv podľa ústavy, Listiny základných práv\na slobôd (ďalej len „listina“), Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) a Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Krajského súdu\nv Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) č. k. 3 Co 99/2018-163 z 30. apríla 2018 (ďalej\naj „napadnuté uznesenie“) a ktorým by napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému\nsúdu na ďalšie konanie.\n2. Sťažnosť nadväzuje na prechádzajúce sťažnosti sťažovateľa, ktoré ústavný súd\nuzneseniami sp. zn. III. ÚS 209/2018 z 5. júna 2018, sp. zn. III. ÚS 246/2018 z 20. júna\n2018 a sp. zn. IV. ÚS 408/2018 z 12. júla 2018 odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ako zjavne neopodstatnené.\n3. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom doručeným\nOkresnému súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) 15. mája 2017 domáhal proti\n(ďalej len „žalovaná“), nariadenia neodkladného\nopatrenia, ktorým navrhoval, aby okresný súd podľa § 342 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.\nCivilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) nariadil žalovanej\nzložiť zábezpeku do úschovy súdu v sume 22 700,25 € na náhradu škody alebo inej ujmy\nvzniknutej ohrozovaním alebo porušovaním práva duševného vlastníctva. Okresný súd\nuznesením č. k. 9 Ca 8/2017-31 z 15. júna 2017 návrh sťažovateľa zamietol. V odôvodnení\nsvojho rozhodnutia uviedol, že „keďže pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle\nustanovenia § 342 ods. 1 CSP je nevyhnutné splnenie všeobecných zákonných podmienok\npre nariadenie neodkladného v zmysle § 325 CSP, ak navrhovateľ odôvodňuje nariadenie\nneodkladného opatrenia v zmysle § 342 ods. 1 CSP bezodkladnou potrebou úpravy pomerov\nv zmysle § 325 ods. 1 a 325 ods. 2 písm. b) CSP tým, že súd uloží odporcovi povinnosť zložiť\ndo úschovy súdu finančné prostriedky vo výške škody, ktorá podľa navrhovateľa vzniká\n2\n\nodporcovým konaním, ktoré spočíva v neplnení povinností v zmysle § 19 v spojení s § 86 a\n§ 119 Autorského zákona tým, že používa a šíri audiovizuálne diela prostredníctvom\nkáblovej retransmisie bez udelenia súhlasu autorov na toto použitie z dôvodu neuzavretia\nlicenčnej zmluvy a bez zaplatenia odmeny a primeranej odmeny za súhlas s použitím týchto\ndiel, je nevyhnutné, aby navrhovateľ súdu preukázal, že uložením povinnosti odporcovi\nzložiť do úschovy súdu finančné prostriedky dôjde k takej úprave pomerov strán sporu,\nže do skončenia konania vo veci samej nebude dochádzať k vzniku ďalšej škody v súvislosti\ns odporcovým porušovaním autorských práv. V opačnom prípade by nariadenie takéhoto\nneodkladného opatrenia pôsobilo nie ako prostriedok na zabezpečenie ochrany práv\na nárokov navrhovateľa, vrátane bránenia vzniku ďalšej škody, do skončenia konania\nvo veci samej, ale iba výhradne ako sankcia pre odporcu. Navrhovateľ v návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že odporca si neplní svoje povinnosti\nv zmysle zákona, porušuje autorské práva, a tým dochádza k vzniku škody, ktorej zaplatenia\nsa mieni voči odporcovi domáhať v konaní vo veci samej, avšak navrhovaným neodkladným\nopatrením sa nedomáha zabránenia odporcovi v porušovaní dotknutých autorských práv\na vytváraní ďalšej škody, ale iba uloženia povinnosti zložiť finančnú zábezpeku do úschovy\nsúdu, ktorá má slúžiť na úhradu škody v prípade úspechu navrhovateľa v konaní vo veci\nsamej. Uvedenému by zodpovedala obava navrhovateľa z ohrozenia budúcej exekúcie\nrozhodnutia súdu vo veci samej, ktorú však navrhovateľ v konaní nepreukázal,\na nie bezodkladná potreba úpravy pomerov strán, tak ako tvrdí navrhovateľ vo svojom\nnávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.“.\n4. Na základe odvolania sťažovateľa krajský súd napadnutým uznesením uznesenie\nokresného súdu ako vecne správne potvrdil, pričom na zdôraznenie jeho správnosti\nkonštatoval, že „pokiaľ sa žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia\ndomáhal bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, aby nedochádzalo k porušovaniu\nautorských práv subjektov, ktorých podľa jeho tvrdení ako kolektívny správca zastupuje,\nnebolo ním navrhované neodkladné opatrenie objektívne spôsobilé naplniť svoj účel. Súd\nprvej inštancie správne poznamenal, že v predmetnej veci bolo nevyhnutné, aby žalobca\npreukázal, že uložením povinnosti žalovanému zložiť do úschovy súdu finančné prostriedky\ndôjde k takej úprave pomerov strán sporu, že do skončenia konania vo veci samej nebude\n3\n\ndochádzať k vzniku ďalšej škody v súvislosti s porušovaním autorských práv žalovaným;\nz navrhovaného neodkladného opatrenia však vyplýval opak, t. j. keďže aj pri nariadení\npožadovaného neodkladného opatrenia, by žalovanému nič nebránilo, aby naďalej\npostupoval žalobcom opísaným spôsobom, a preto nemožno prijať záver, že nariadením\nneodkladného opatrenia by bol bezodkladne upravený pomer strán tak, aby nedochádzalo\nk porušovaniu alebo ohrozovaniu práv strany, ktorá súdnu ochranu požaduje. Inými\nslovami, ani nariadenie povinnosti žalovanému zložiť zábezpeku do súdnej úschovy by\nžalovanému nebránilo v tom, aby naďalej vysielal prostredníctvom káblovej retransmisie,\na tak podľa žalobcu porušoval práva duševného vlastníctva autorov, ktorých zastupuje.\nS poukazom na uvedené odvolací súd konštatuje, že žalobca navrhovaným neodkladným\nopatrením nesleduje účel (legitímny cieľ), pre ktorý bola právna úprava neodkladného\nopatrenia prijatá, a to zamedzenie pokračovania v porušovaní práv duševného vlastníctva.\nŽalobca navrhovaným neodkladným opatrením neosvedčil ním uvádzaný predpoklad\npre nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi\nstranami sporu. Neodkladné opatrenie, ktorým sa ukladá rušiteľovi práv duševného\nvlastníctva zloženie peňažnej zábezpeky do úschovy súdu, má zabezpečiť efektívnu\nvymožiteľnosť peňažných nárokov vzniknutých porušovaním (príp. ohrozovaním) práv\nduševného vlastníctva. Legitímnu potrebu zloženia zábezpeky žalobca neodôvodnil žiadnym\ntvrdením o ohrození vymožiteľnosti pohľadávky na náhradu škody, ktorá má vzniknúť\npokračovaním\n\nporušovania\n\nautorských\n\npráv\n\nžalovaným;\n\nžalobca\n\nsám\n\npotvrdil,\n\nže neodkladným opatrením nesleduje obavu, že exekúcia bude ohrozená, a preto sa odvolací\nsúd takýmto podkladom pre nariadenie neodkladného opatrenia nezaoberal, hoci práve toto\nsa javí ako oprávnený dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia\n§ 342 ods. 2 CSP. Odvolací súd navyše považuje za potrebné uviesť, že žalobca v návrhu\nani dostatočne neosvedčil právo, ktorému žiadal poskytnúť ochranu požadovaným\nneodkladným opatrením, keď okrem povolenia na výkon kolektívnej správy práv\nk audiovizuálnym dielam, neosvedčil ďalšie skutočnosti, ktoré by mohli viesť k záveru,\nže samotný jeho nárok je dôvodný, resp. minimálne osvedčený... Keďže žalobca v podanom\nodvolaní neuviedol žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, ktoré by preukazovali nesprávnosť\nnapadnutého rozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní nepovažoval\nza podstatné, t. j. také, ktoré by svojou relevanciou v prípade preukázania boli spôsobilé\n4\n\nprivodiť zmenu napadnutého uznesenia; ďalšie odvolacie námietky žalobcu preto odvolací\nsúd vyhodnotil v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú\nspôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.“.\n5. Sťažovateľ v sťažnosti zdôrazňuje, že podľa § 169 ods. 4 písm. b) zákona\nč. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov je ako organizácia\nkolektívnej správy zo zákona povinná vyberať nároky v mene nositeľov práv. Je\npresvedčený, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spĺňal všetky zákonné\npodmienky pre jeho nariadenie, avšak okresný súd a v nadväznosti naň i krajský súd tento\nnávrh posúdili negatívne, čím zasiahli do práv sťažovateľa, ktorých porušenie namieta.\n6. Sťažovateľ krajskému súdu vytýka najmä to, že dezinterpretoval účel\nneodkladného opatrenia vydávaného vo veciach práva duševného vlastníctva a že ním\nvydané rozhodnutie nemá „zákonný podklad“. Opätovne poukazuje na to, že úprava\nneodkladného opatrenia vo veciach práva duševného vlastníctva (§ 341 a § 342 CSP) je\nvýsledkom transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/48/ES z 29. apríla\n2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (ďalej len „smernica“), ktorá «vo svojom\nčl. 9 označenom ako predbežné a preventívne opatrenia v ods. 1 písm. a) pred bodkočiarkou\nvýslovne uvádza: „Členské štáty zabezpečia, aby súdne orgány na návrh navrhovateľa\nmohli vydať proti údajnému porušovateľovi príkaz na vykonanie predbežného opatrenia\ns cieľom zabrániť akémukoľvek bezprostrednému porušeniu práva duševného vlastníctva,\nalebo zakázať v prípade potreby s možnosťou uložiť opakovanú pokutu pri pokračovaní\nv údajnom porušovaní tohto práva alebo podmieniť také pokračovanie zložením záruk\nurčených na zabezpečenie odškodnenia vlastníka práv.“». Krajský súd však „inštitút\nneodkladného opatrenia... aplikoval v rozpore s čl. 3 ods. 1 CSP, t. j. v rozpore\ns komunitárnym právom v podobe prijatej a transponovanej Smernice. Výklad procesnej\nako aj hmotnoprávnej úpravy zo strany odvolacieho súd je ústavne nekonformný a v rozpore\ns právami vyplývajúcimi z medzinárodných dohovorov.“.\n7. Sťažovateľ nepovažuje rozhodnutie krajského súdu za presvedčivo odôvodnené,\ntvrdí, že vykazuje jasné zámky svojvôle a že krajský súd rozhodol „bez zohľadnenia\n5\n\nvzájomných súvislostí medzi CSP a Autorského zákona, v nadväznosti na ich výklad a znenie\naj v zmysle Smernice č. 2004/48/ES“, keďže sťažovateľ „už v návrhu na vydanie\nneodkladného opatrenia (podobne v odvolacom konaní napr. súhrnným vyjadrením zo dňa\n27. 11. 2017) poukázal na podstatné, skutkové a právne okolnosti, vyplývajúce pre\nrozhodovanie podľa § 342 ods. 1 CSP aj z hmotnoprávnej úpravy, najmä § 165 ods. 8 AZ v\nspojení s § 165 ods. 9 a 10 AZ , ktoré relevantne osvedčil a ktoré odvolací súd bez toho, aby\nmal ujasnené základné právne otázky kolektívnej správy práv podľa AZ úplne odignoroval.\nTýmito boli najmä:\n- Osvedčenie oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv k predmetu ochrany zo\nstrany kolektívneho správcu práv (sťažovateľa) vyplývajúce z § 148 AZ.\n- Osvedčenie vedenia rokovaní podľa § 165 ods. 1 AZ, na to nadväzujúce neuzavretie\nlicenčnej zmluvy medzi sťažovateľom (ako príslušnou a jedinou zákonnou OKS na dané\npredmety\n\nautorskoprávnej ochrany) a\n\nžalovaným\n\n(ako používateľom predmetov\n\nautorskoprávnej ochrany pri káblovej retransmisií), pasivita žalovaného a zneužívanie jeho\npostavenia (vysiela a neplatí s tým spojené poplatky).\n- Osvedčenie používania predmetov autorskoprávnej ochrany so strany žalovaného\n(prostredníctvom výkonu káblovej retransmisie, vysielania a šírenia audiovizuálnych diel)\nbez uhradenia zákonných nárokov subjektom, ku ktorým sťažovateľ vykonáva povinnú\nkolektívnu správu práv.\n- Osvedčenie skutočnosti, že zo strany žalovaného nedošlo k podaniu návrhu podľa\n§ 165 ods. 8 AZ a zároveň nedošlo z jeho strany k splneniu zákonnej povinnosti ukladať\npeňažné prostriedky niektorým zo spôsobov podľa § 165 ods. 9 a 10 CSP.“.\nII.\n8. Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd (každý) návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\n6\n\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd\nnavrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\n9. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb\na právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorými namietajú porušenie svojich\nzákladných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich\nz medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom\nustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný\nsúd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných\nsúdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi nie sú\nzlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej\nzmluve. Zmyslom a účelom princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani\npodľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých\norgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).\nZásada subsidiarity reflektuje aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu\ndo právomoci\n\nvšeobecných\n\nsúdov,\n\nktorých\n\nrozhodnutia\n\nsú\n\nv konaní\n\no sťažnosti\n\npreskúmavané (IV. ÚS 303/04).\n10. V súvislosti s tým ústavný súd opakovane judikuje, že pri uplatňovaní tejto\nprávomoci nie je jeho úlohou zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať\nprávne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli\nk rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom\nkontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne\n7\n\nneodôvodnené\n\nalebo\n\narbitrárne,\n\na\n\ntak\n\nz ústavného\n\nhľadiska\n\nneospravedlniteľné\n\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02,\nII. ÚS 231/04).\n11. Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľa\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1\ndodatkového protokolu napadnutým uznesením krajského súdu (bod 4), ktorým potvrdil\nuznesenie okresného súdu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia\n(bod 3),\n\nzaložená\n\nna\n\nnesúhlase\n\nsťažovateľa\n\ns výkladom\n\nzákonných\n\nustanovení\n\npojednávajúcich o nariaďovaní neodkladných opatrení vo veciach práva duševného\nvlastníctva (§ 341 a § 342 CSP) krajským súdom, pretože podľa jeho názoru odporuje\nkomunitárnemu právu, konkrétne čl. 9 ods. 1 písm. a) smernice (body 6 a 7).\nSťažovateľ požaduje korekciu tohto výkladu ústavným súdom na účel ustálenia\nrozhodovacej praxe všeobecných súdov.\n12. Vzhľadom na predmet sporu pred všeobecnými súdmi ústavný súd konštatuje,\nže rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možno považovať\nza súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (porov.\nII. ÚS 81/07, III. ÚS 281/07, III. ÚS 298/08, III. ÚS 169/2010). Hoci je posúdenie\npodmienok na nariadenie neodkladného opatrenia predovšetkým vecou všeobecných súdov\n(čl. 142 ústavy), aj v takomto konaní musia byť dodržané minimálne požiadavky\nzodpovedajúce princípom spravodlivého procesu. Predpokladom pre záver o porušení\nzákladných práv a slobôd sťažovateľa je také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo\nodstrániteľné následnou činnosťou všeobecného súdu, napr. v konaní o veci samej\n(porov. I. ÚS 46/00, III. ÚS 406/2013). Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany\nústavnosti (čl. 124 ústavy) sa tak nepovažuje za oprávneného zasahovať do rozhodnutí\no neodkladných opatreniach v prípadoch, kde neodkladné opatrenia do práv a povinností\núčastníkov konania nezasahujú konečným spôsobom (porov. m. m. IV. ÚS 82/09),\nresp. kde s ohľadom na charakter konkrétneho rozhodnutia o neodkladnom opatrení nemôže\n8\n\ntoto zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, keďže nemusí\nzodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu (porov. m. m. III. ÚS 309/2012).\n13. Podľa čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (2016/C 202/01) na účely\nvýkonu právomocí Európskej únie inštitúcie prijímajú nariadenia, smernice, rozhodnutia,\nodporúčania a stanoviská. Smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená,\na to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód\nponecháva vnútroštátnym orgánom.\n14. Z uvedeného vyplýva, že smernice ako typová kategória predpisov sekundárneho\npráva sú (na rozdiel od nariadení) typické absenciou priamej uplatniteľnosti voči fyzickým\nosobám a právnickým osobám v jednotlivých členských štátoch. Citované ustanovenie\nprimárneho práva Európskej únie vysiela zrozumiteľné posolstvo vnútroštátnym orgánom\nčlenských štátov zaväzujúc ich na taký výkon ich vrchnostenských kompetencií, ktorý\nzabezpečí dosiahnutie výsledku očakávaného smernicou. Inými slovami, ide tu o povinnosť\nnaplniť vôľu únijného tvorcu smernice vnútroštátnymi právnymi prostriedkami.\n15. Podľa bodu 10 preambuly k smernici cieľom tejto smernice je priblížiť právne\nporiadky tak, aby zabezpečovali vysokú, rovnocennú a jednotnú úroveň ochrany\nna vnútornom trhu. Uvedené nadväzuje na potrebu aproximácie legislatívy členských štátov\npre riadne fungovanie vnútorného trhu (bod 9 preambuly k smernici).\n16. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice členské štáty stanovia opatrenia, postupy\na prostriedky právnej nápravy potrebné na zabezpečenie vymožiteľnosti práv duševného\nvlastníctva, ktorých sa týka táto smernica. Tieto opatrenia, postupy a prostriedky právnej\nnápravy musia byť spravodlivé a nestranné a nesmú byť zbytočne zložité alebo nákladné\nalebo mať za následok príliš dlhé lehoty alebo neoprávnené prieťahy.\n17. Podľa čl. 3 ods. 2 smernice tieto opatrenia, postupy a prostriedky právnej nápravy\nmusia byť účinné, primerané a odradzujúce a musia sa uplatňovať takým spôsobom, aby sa\n\n9\n\npredišlo vytváraniu prekážok zákonného obchodu a musia stanovovať záruky proti ich\nzneužívaniu.\n18. Podľa čl. 9 ods. 1 písm. a) smernice členské štáty zabezpečia, aby súdne orgány\nna návrh navrhovateľa mohli vydať proti údajnému porušovateľovi príkaz na vykonanie\npredbežného opatrenia s cieľom zabrániť akémukoľvek bezprostrednému porušeniu práva\nduševného vlastníctva, alebo zakázať a v prípade potreby s možnosťou uložiť opakovanú\npokutu pri pokračovaní v údajnom porušovaní tohto práva alebo podmieniť také\npokračovanie zložením záruk určených na zabezpečenie odškodnenia vlastníka práv.\n19. Podľa čl. 9 ods. 3 smernice súdne orgány majú v súvislosti s opatreniami\nuvedenými v odsekoch 1 a 2 právomoc požiadať navrhovateľa, aby poskytol akýkoľvek\ndostupný dôkazný materiál, aby sa dostatočne presvedčili, že navrhovateľ je vlastníkom\npráv a že právo navrhovateľa sa porušuje, alebo že také porušenie hrozí.\n20. Podľa čl. 9 ods. 4 smernice členské štáty zabezpečia, aby predbežné opatrenia\nuvedené v odsekoch 1 a 2 mohli byť vo vhodných prípadoch prijaté bez toho, aby bol\nodporca vypočutý, najmä ak by akékoľvek omeškanie spôsobilo vlastníkovi práv\nnenapraviteľnú ujmu. V takom prípade o tom budú účastníci bezodkladne informovaní,\na to najneskôr po vykonaní opatrení. Na návrh odporcu sa uskutoční preskúmanie, vrátane\npráva na vypočutie, v primeranej dobe po oznámení opatrení s cieľom rozhodnúť, či tieto\nopatrenia budú pozmenené, zrušené alebo potvrdené.\n22. Podľa čl. 9 ods. 6 smernice príslušné súdne orgány môžu predbežné opatrenia\nuvedené v odsekoch 1 a 2 podmieniť zložením dostatočnej kaucie alebo inej záruky\nzo strany navrhovateľa určenej na zabezpečenie náhrady za akúkoľvek ujmu, ktorú utrpí\nodporca tak, ako je stanovené v odseku 7.\n23. Podľa čl. 9 ods. 7 smernice ak sú predbežné opatrenia zrušené alebo\nak sú premlčané v dôsledku nejakého skutku alebo opomenutia zo strany navrhovateľa,\nalebo ak sa následne zistí, že nedošlo k porušeniu alebo k hrozbe porušenia práva\n10\n\nduševného vlastníctva, súdne orgány majú právomoc na návrh odporcu nariadiť\nnavrhovateľovi, aby poskytol odporcovi primeranú náhradu za akúkoľvek škodu spôsobenú\ntýmito opatreniami.\n24. Európska komisia v usmernení k niektorým aspektom smernice Európskeho\nparlamentu\n\na\n\nRady\n\n2004/48/ES\n\no\n\nvymožiteľnosti\n\npráv\n\nduševného\n\nvlastníctva\n\nz 29. novembra 2017 konštatovala, že sa v nej «uvádza minimálny, zato však štandardný\nsúbor opatrení, postupov a prostriedkov právnej nápravy, ktorými sa umožňuje účinné\nobčianskoprávne presadzovanie práv duševného vlastníctva. Cieľom smernice je priblížiť\nvnútroštátne právne poriadky tak, aby zabezpečovali vysokú, rovnocennú a jednotnú úroveň\nochrany na vnútornom trhu...\nVšeobecnou povinnosťou je podľa smernice zabezpečenie opatrení, postupov\na prostriedkov právnej nápravy potrebných na presadzovanie práv duševného vlastníctva.\nTie sú „spravodlivé a nestranné“ a nesmú byť „zbytočne zložité alebo nákladné alebo mať\nza následok príliš dlhé lehoty alebo neoprávnené prieťahy“. Musia byť aj účinné, primerané\na odradzujúce, nesmú predstavovať prekážky obchodu a musia stanovovať záruky proti\nzneužívaniu (článok 3 ods. 1 a 2). Okrem toho by sa tieto opatrenia, postupy a prostriedky\nprávnej nápravy mali v každom prípade určovať tak, aby umožňovali riadne zohľadnenie\nosobitných charakteristík daného prípadu, a to aj osobitných znakov každého práva\nduševného vlastníctva, a v prípade potreby aj úmyselnej alebo neúmyselnej povahy\nporušenia. S cieľom zabezpečiť vyvážené využívanie systému občianskoprávneho\npresadzovania práv duševného vlastníctva by príslušné súdne orgány preto mali\nvo všeobecnosti pri zvažovaní stanovenia opatrení, postupov a prostriedkov právnej nápravy\nuvedených v smernici posudzovať prípady jednotlivo...\nVo všetkých prípadoch, v ktorých sa vykladajú a uplatňujú ustanovenia smernice\na v ktorých ide o rôzne kolízne základné práva chránené v právnom poriadku EÚ,\nby sa malo\n\nzabezpečiť\n\nnastolenie\n\nspravodlivej\n\nrovnováhy,\n\npokiaľ\n\nide\n\no zásadu\n\nproporcionality...\nV smernici sa stanovujú dva druhy súdnych príkazov. Po prvé, podľa článku 9 ods. 1\npísm. a) sú členské štáty povinné zabezpečiť, aby mali nositelia práv príležitosť navrhnúť\npríkaz na vykonanie predbežného opatrenia proti porušovateľovi alebo sprostredkovateľovi.\n11\n\nCieľom takýchto súdnych príkazov je zabrániť bezprostrednému porušeniu práv alebo\nzakázať ďalšie porušovanie. Po druhé, podľa článku 11 sú členské štáty povinné zabezpečiť,\naby mohli príslušné súdne orgány v konaniach vo veci samej vydať súdny príkaz buď proti\nporušovateľovi s cieľom zakázať ďalšie porušovanie, alebo proti sprostredkovateľovi, aby\nukončil porušovanie alebo zabránil ďalšiemu porušovaniu...\nAj keď rozsah pôsobnosti súdneho príkazu, ktorý navrhovateľ považuje za primeraný\nna zabránenie bezprostrednému porušeniu práv alebo zastavenie prebiehajúceho\nporušovania, určí najskôr navrhovateľ vo svojom návrhu, o uvedenom návrhu rozhoduje\npríslušný súdny orgán. Príslušný súdny orgán preto určuje aj opatrenia (ak existujú), ktoré\nbude musieť prijať odporca. Daný súdny orgán by mal posúdiť uplatňovanie na základe\nriadneho zohľadnenia osobitných charakteristík daného prípadu a každý vydaný súdny\npríkaz musí byť v súlade so zásadou proporcionality a s ostatnými všeobecnými\npožiadavkami stanovenými v článku 3, ako aj s uplatniteľnými základnými právami.\nZ toho vyplýva, že príslušný súdny orgán by nemal vydávať súdne príkazy,\nna základe ktorých sa vyžaduje prijatie opatrení presahujúcich to, čo je primerané\na nevyhnutné vzhľadom na skutkovú podstatu a okolnosti predmetného prípadu s cieľom\nzabrániť bezprostrednému porušeniu práva alebo zakázať jeho ďalšie porušovanie. Každý\nsúdny príkaz by tak mal mať potrebný účinok, ale aj minimálny rozsah pôsobnosti potrebný\nna dosiahnutie tohto cieľa. Nie je potrebné, aby opatrenia, ktoré sa vyžadujú v súdnom\npríkaze, viedli k úplnému skončeniu porušovania práv duševného vlastníctva; za určitých\nokolností môže stačiť, keď sa nimi sťaží konanie, ktorým sa porušujú práva, alebo sa\nod takého konania do veľkej miery odradí. Adresát súdneho príkazu by zároveň nemal\nznášať neprimerané náklady...\nUložené opatrenia musia byť dostatočne presné a účinné, pričom sa nevyžaduje, aby\nsa opatrením zabezpečilo ukončenie porušovania práv. V tejto súvislosti by sa malo\nzabezpečiť dodržanie základných práv všetkých zúčastnených strán, a to aj vrátane tých\ntretích strán, ktoré môžu byť dotknuté opatreniami prijatými s cieľom dodržať požiadavky\nsúdneho príkazu...».\n25. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že z čl. 9 ods. 1 písm. a)\nsmernice nevyplýva povinnosť členským štátom nariadiť súdnym orgánom povinnosť\n12\n\npri porušovaní práv duševného vlastníctva zvoliť konkrétny postup riešenia sporu, ale\npovinnosť zabezpečiť takú kvalitu platnej (vnútroštátnej) právnej úpravy, ktorá bude\nrešpektovať cieľ sledovaný smernicou, ktorým je zabránenie bezprostrednému porušeniu\npráv nositeľov alebo zakázanie ich ďalšieho porušovania. V tejto súvislosti je na všeobecné\nsúdy rozhodujúce v konkrétnych prípadoch kladená (okrem iných aj) požiadavka\nzabezpečenia nastolenia spravodlivej rovnováhy, pokiaľ ide o zásadu proporcionality.\n26. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (IV. ÚS 77/02, III. ÚS 63/06)\nkaždý má právo na to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi rozhodovalo\npodľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku\nSlovenskej republiky alebo takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika\nratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na\nto, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý\npredpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený\nstav veci. Inak povedané, všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach\nvykladať právne normy v prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami)\ngarantovaných základných práv a slobôd (II. ÚS 148/06, III. ÚS 348/06, IV. ÚS 96/07,\nIV. ÚS 200/07, IV. ÚS 209/07, IV. ÚS 95/08). Ústavný súd taktiež už viackrát akcentoval,\nže k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu\nzákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý,\nale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010,\nI. ÚS 306/2010). Základom interpretácie a aplikácie každej právnej normy v materiálnom\nprávnom štáte je určenie účelu právnej úpravy, vymedzenie jej rozsahu a identifikácia\njej obsahu (m. m. II. ÚS 171/05). Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov\nzahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych\nprípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód\nprávneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna\nz výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali\nnavzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu\nprávneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne\npotrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením\n13\n\nzákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho\n(od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov\nvyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu\nzákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy).\nSamozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti)\na svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch\nnejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho\nnapr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom\npríslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť\nvýklad\n\ne ratione\n\nlegis\n\npred\n\ndoslovným\n\ngramatickým\n\n(jazykovým)\n\nvýkladom\n\n(m. m. III. ÚS 72/2010).\n27. Súdny dvor vo veci Pfeiffer a ďalší (C-397/01 až 403/01) zdôraznil,\nže požiadavka výkladu vnútroštátneho práva v súlade s právom Únie sa síce v prvom rade\ntýka vnútroštátnych ustanovení prijatých na prebratie smernice, neobmedzuje sa však iba\nna výklad týchto ustanovení, ale vyžaduje, aby vnútroštátny súd vzal do úvahy vnútroštátne\nprávo ako celok a posúdil, do akej miery ho možno použiť spôsobom, ktorý nevedie\nk výsledku, ktorý odporuje smernici (bod 115). Ak vnútroštátne právo umožňuje za určitých\nokolností s použitím vlastných výkladových metód vyložiť ustanovenie vnútroštátneho\nprávneho predpisu tak, že bude možné vyhnúť sa rozporu s inou normou vnútroštátneho\npráva alebo obmedziť oblasť pôsobnosti tohto ustanovenia na dosiahnutie tohto účelu\na použiť ho len do tej miery, aby bolo súladné s danou normou, tak je vnútroštátny súd\npovinný použiť rovnaké metódy, aby sa dosiahol cieľ stanovený smernicou (bod 116).\n28. Prijatím Civilného sporového poriadku sa zmenila koncepcia právnej úpravy\npredbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej bolo cieľom\npredbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť\nvo veci samej, resp. eliminovať ohrozenie budúcej exekúcie. Nová právna úprava upúšťa\nod doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení\nnavrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Podľa § 336\nods. 1 CSP môže súd pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania vo výroku\n14\n\nuznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.\nAk je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov\nmedzi stranami, súd túto povinnosť neuloží. Nová právna úprava pripúšťa nariadenie\nneodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (§ 330\nods. 2 CSP), na rozdiel od úpravy podľa Občianskeho súdneho poriadku, pri ktorej\ndočasnosť predbežných opatrení vylučovala možnosť takého výroku, ktorý by bol obsahovo\ntotožný s výrokom vo veci samej. Súd môže tiež určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať\nlen po určený čas (§ 330 ods. 1 CSP). Neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas,\nna ktorý bolo nariadené (§ 333 CSP).\n29. Podľa § 341 ods. 1 CSP neodkladným opatrením môže súd nariadiť strane,\naby sa zdržala konania, ktorým ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva.\nCitované ustanovenie systematicky predchádza ustanoveniu § 342 ods. 1 CSP,\npodľa ktorého sa sťažovateľ domáhal nariadenia zloženia zábezpeky do úschovy súdu\nna náhradu škody alebo inej ujmy žalovanej.\n30. Ústavný súd konštatuje, že ani v tomto prípade nemá dôvod odchýliť sa\nod svojho meritórneho postoja vyjadreného v predchádzajúcich uzneseniach odmietajúcich\nsťažnosti sťažovateľa ako zjavne neopodstatnené (bod 2). Napadnuté uznesenie krajského\nsúdu obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, vychádzajúcich a nadväzujúcich\nna prvostupňové konanie, pričom jeho preskúmaním ústavný súd nezistil, že by tieto závery\nboli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných\nustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty\na zmyslu, a teda nerešpektovala účel smernice.\n31. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje\nsama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého\nrozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97,\nI. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu\nstotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať\n\n15\n\nv súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov\na námietok.\n32. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade niet\nžiadnej spojitosti medzi napadnutým uznesením krajského súdu a namietaným porušením\nzákladného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1\nlistiny, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na pokojné\nužívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu, preto sťažnosť odmietol podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n33. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími\npožiadavkami sťažovateľa uvedenými v petite nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je\npodmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto\nprípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. augusta 2018\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "výklad (interpretácia)", "autorské právo-ochrana autorských práv", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "opatrenie-neodkladné"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5fe9b16b-ca7d-4723-bf3f-b5a5d65296a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.408.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 408/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 408/2018 z 12. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.408.2018.1"}, {"guid": "ussr:37a02dd2-e01a-4c86-9149-8aad17cf3b58", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.246.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 246/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 246/2018 z 20. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.246.2018.1"}, {"guid": "ussr:c2cc66fb-1f6b-47e2-9def-8289e2483067", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.209.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 209/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/2018 z 5. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-05", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.209.2018.1"}, {"guid": "ussr:e87011b7-3bec-4a31-83f9-c4a1c4af5036", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 406/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 406/2013 z 3. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-03", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e87011b7-3bec-4a31-83f9-c4a1c4af5036"}, {"guid": "ussr:437ca05e-5be6-4681-bda8-de5bea35caed", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 309/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2012 z 3. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-03", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:437ca05e-5be6-4681-bda8-de5bea35caed"}, {"guid": "ussr:b4a71acc-3934-438c-a376-c45775031f2b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/2012 z 10. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-10", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a71acc-3934-438c-a376-c45775031f2b"}, {"guid": "ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 351/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 351/2010 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 423, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b"}, {"guid": "ussr:96bf82d0-95be-446e-bffa-2a36b0456383", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 169/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 169/2010 z 18. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-18", "citacie_n": 112, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96bf82d0-95be-446e-bffa-2a36b0456383"}, {"guid": "ussr:9af3a47b-29be-48cc-b178-ed6157cf01bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 306/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 306/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 450, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9af3a47b-29be-48cc-b178-ed6157cf01bb"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0"}, {"guid": "ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/09 z 19. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-19", "citacie_n": 496, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607"}, {"guid": "ussr:b4434316-6af7-4f93-ad4f-280c375ab51a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 298/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 298/08 z 18. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-18", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4434316-6af7-4f93-ad4f-280c375ab51a"}, {"guid": "ussr:b458c6e3-04b8-4531-b0cd-c69b53efdabb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 95/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 95/08 z 11. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-11", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b458c6e3-04b8-4531-b0cd-c69b53efdabb"}, {"guid": "ussr:eeb36a8d-f018-41b3-b8b5-9f006e544449", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 281/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 281/07 z 1. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-01", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eeb36a8d-f018-41b3-b8b5-9f006e544449"}, {"guid": "ussr:b7fa75ac-822b-415a-bdf7-da0a57fdc86e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 200/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 200/07 z 26. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-26", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b7fa75ac-822b-415a-bdf7-da0a57fdc86e"}, {"guid": "ussr:1218023c-afd7-4a42-a232-d479f3730210", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 209/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 209/07 z 6. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-06", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1218023c-afd7-4a42-a232-d479f3730210"}, {"guid": "ussr:80d40347-4a0a-4d03-bc3d-82eb16807213", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 348/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 348/06 z 17. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-17", "citacie_n": 292, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:80d40347-4a0a-4d03-bc3d-82eb16807213"}, {"guid": "ussr:01d28076-fed1-46dc-8b97-21953ea18c7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 81/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01d28076-fed1-46dc-8b97-21953ea18c7c"}, {"guid": "ussr:f1db4d37-b3b6-4f38-8553-c6b6b6552cf3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 96/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 96/07 z 10. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-10", "citacie_n": 146, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1db4d37-b3b6-4f38-8553-c6b6b6552cf3"}, {"guid": "ussr:ea7dc890-1e30-4875-bc44-3b0e41c087ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 148/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 148/06 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ea7dc890-1e30-4875-bc44-3b0e41c087ee"}, {"guid": "ussr:1bf3dff1-4b01-4cec-9cf9-5fb4949bc4eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 63/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 63/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 440, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf3dff1-4b01-4cec-9cf9-5fb4949bc4eb"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 231/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 231/04 z 9. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-09", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}], "citovane_v": []}