{"guid": "ussr:7b4c8fa1-16cd-465b-bb24-515be15074f7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.306.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 306/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 306/2018 z 7. 8. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. augusta 2018, sp. zn. III. ÚS 306/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.306.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-08-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7b4c8fa1-16cd-465b-bb24-515be15074f7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.306.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.306.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.306.2018.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 306/2018-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. augusta 2018\nprerokoval sťažnosť poľovníckej organizácie\n, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Jakub Mandelík, s. r. o.,\nHeydukova 12, Bratislava, konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. Jakuba\nMandelíka, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 12 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 7 Sžo 80/2016 z 26. októbra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť poľovníckej organizácie\nodmieta\n\nako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 29. januára\n2018 doručená sťažnosť poľovníckej organizácie\n(ďalej len ,,sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie\nsvojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“), práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“)\na základných práv podľa čl. 12 ods. 1 ústavy uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\n\nrepubliky (ďalej len ,,najvyšší súd“) sp. zn. 7 Sžo 80/2016 z 26. októbra 2017 (ďalej\nlen ,,napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Sťažovateľka v prvej časti sťažnosti uvádza skutkový stav a okolnosti, ktoré\npredchádzali vydaniu napadnutého uznesenia najvyššieho súdu. Z uvedeného vyplýva,\nže Okresný úrad Lučenec, pozemkový a lesný odbor (ďalej len „okresný úrad“) 8. apríla\n2014 vydal opatrenie pod sp. zn. OU-LC-PLO-2014/002484 (ďalej len ,,opatrenie\nokresného úradu“), ktorým zaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru\n,\n\nktorá\n\nbola\n\nuzatvorená\n\nmedzi\n\nvlastníkmi\n\npoľovného\n\nrevíru,\n\nzastúpenými\n\nsplnomocnenými zástupcami zvolenými na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov\na sťažovateľkou, voči ktorému podal prokurátor Okresnej prokuratúry Lučenec (ďalej\nlen ,,okresný prokurátor“) 15. októbra 2015 protest (ďalej len ,,protest okresného\nprokurátora“), v ktorom navrhoval opatrenie okresného úradu zrušiť. Okresný úrad protestu\nokresného prokurátora nevyhovel, a preto ho predložil Okresnému úradu Banská Bystrica,\nodboru opravných prostriedkov, ktorý rozhodnutím z 30. novembra 2015 (ďalej\nlen ,,rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica“) protestu okresného prokurátora\nnevyhovel. Okresný prokurátor preto žalobou zo 4. februára 2016 podanou na Krajskom\nsúde v Banskej Bystrici (ďalej len ,,krajský súd“) žiadal zrušenie opatrenia okresného úradu.\nKrajský súd uznesením č. k. 23 S 16/2016-125 z 26. apríla 2016 (ďalej len ,,uznesenie\nkrajského súdu“) konanie zastavil z dôvodu, že žaloba okresného prokurátora bola podaná\noneskorene. Proti uzneseniu krajského súdu podal okresný prokurátor odvolanie 26. mája\n2016, o ktorom najvyšší súd rozhodol napadnutým uznesením najvyššieho súdu tak,\nže uznesenie krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\n3. Ďalej sťažovateľka uvádza, že krajský súd v uznesení krajského súdu, ktorým\nkonanie zastavil z dôvodu oneskorenosti podanej žaloby okresným prokurátorom, dôvodil\ntým, že rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica bolo okresnému prokurátorovi\ndoručené 4. decembra 2015, keď okresnému prokurátorovi začala plynúť dvojmesačná\nlehota na podanie správnej žaloby, ktorá uplynula 4. februára 2016. Avšak z prezenčnej\npečiatky poštového úradu v Lučenci vyplýva, že žaloba okresného prokurátora bola podaná\naž 5. februára 2016, teda po uplynutí dvojmesačnej zákonnej lehoty. Okresný prokurátor\n\n2\n\nv podanom odvolaní proti uzneseniu krajského súdu uviedol, že rozhodnutie Okresného\núradu Banská Bystrica bolo doručované aj prostredníctvom verejnej vyhlášky, v dôsledku\nčoho sa domnieval, že nadobudlo právoplatnosť 17. decembra 2015 a zároveň dodal,\nže v prípade nesprávne vyznačenej právoplatnosti je nevyhnutné aplikovať § 204 ods. 2\nzákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen ,,OSP“) per analogiam, pričom s týmto názorom sa plne stotožnil aj najvyšší súd\nv napadnutom uznesení najvyššieho súdu.\n4. V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka uvádza, že najvyšší súd podľa jej názoru\npostupoval arbitrárne a tiež v rozpore so základnými princípmi právneho štátu,\nkeď pri posudzovaní včasnosti podanej žaloby okresným prokurátorom contra legem\naplikoval § 204 ods. 2 OSP per analogiam. Uviedla: «Žalobca tvrdí, že lehota na podanie\nsprávnej žaloby mu začala plynúť dňa 17.12.2015, kedy rozhodnutie o proteste prokurátora\n(podľa vyznačenej doložky právoplatnosti) nadobudlo právoplatnosť. Na uvedené nemá\npodľa žalobcu a porušiteľa vplyv ani skutočnosť, že správny orgán pri doručovaní\nrozhodnutia o proteste postupoval v rozpore s platnou právnou úpravou (§ 26 ods. 8 ZoP),\nv dôsledku čoho doložku právoplatnosti vyznačil nesprávne. Svoju argumentáciu žalobca\nako aj porušiteľ oprel o rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo28/2000 v zmysle\nktorého ,,v súvislosti so skúmaním včasnosti podaného odvolania treba z nesprávne\nvyznačenej právoplatnosti vyvodiť rovnaký dôsledok, aký zákon vyvodzuje z nesprávneho\npoučenia o odvolaní v zmysle § 204 ods. 2 prvá veta OSP per analogiam.“... Namietaný\npostup porušovateľa považujeme za protiústavný, keďže aplikácia § 204 ods. 2 OSP\nper analogiam viedla v posudzovanej právnej veci k porušeniu ústavou garantovaných práv\nsťažovateľa. Domnievame sa, že v tomto prípade ide o tzv. pravú, normatívnu medzeru\nv práve... V prípade nepravej (axiologickej) medzery je možné takúto medzeru vyplniť\nanalógiou (legis či iuris) alebo ústavnekonformnou či eurokonformnou interpretáciou.\nVice versa pravú (normatívnu) medzeru nie je možné vyplniť analógiou či inou výkladovou\nmetódou, a preto nemal porušiteľ na identifikovaný spor aplikovať § 204 ods. 2 OSP\nper analogiam... Odhliadnuc od uvedeného protest prokurátora je právnym prostriedkom,\nktorým vykonáva prokurátor dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy. Podaním protestu prokurátora\n\n3\n\nvzniká právny vzťah medzi správnym orgánom a prokurátorom... Od podania protestu\naž do vydania rozhodnutia o proteste nevzniká právny vzťah medzi účastníkmi konania\na konajúcim správnym orgánom, ani medzi účastníkmi konania a prokurátorom\n(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.3.2013, sp. zn. 5Sžp7/2011). Je nutné\nzdôrazniť,\n\nže\n\nkonanie\n\no proteste\n\nprokurátora\n\npreto\n\ntreba\n\ndôsledne\n\nodlišovať\n\nod administratívneho (správneho) konania, v ktorom bolo vydané opatrenie... Z uvedeného\ndôvodu bolo v rozpore s platnou právnou úpravou, aby správny orgán rozhodnutie\no proteste prokurátora doručoval aj účastníkom správneho konania verejnou vyhláškou...\nŽalobca preto nemal dôvod vyčkávať na doručenie rozhodnutia o proteste prokurátora\nostatným účastníkom administratívneho konania ako sa mylne domnieval.» Sťažovateľka\nuviedla, že neobstojí tvrdenie najvyššieho súdu, že nemôže byť na ťarchu žalobcu,\nak správny orgán doručoval rozhodnutie o proteste okresného prokurátora verejnou\nvyhláškou, zároveň dodala, že sa plne stotožňuje s argumentáciou a odôvodnením krajského\nsúdu.\n5. V záverečnej časti sťažnosti sťažovateľka uvádza, že povinnosťou prokurátora\nje dbať o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté, rozsah zásahu\ndo takto nadobudnutých práv musí byť čo najmenší v porovnaní s výsledkom zamýšľaným\nžalobou. Uviedla: ,,Sťažovateľ žiadnym spôsobom nezavinil daný status quo, preto\nje neakceptovateľné, aby údajný nesprávny postup správneho orgánu v administratívnom\nkonaní bol na jeho ťarchu.“\n6. V petite sťažnosti sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n,,1. Základné práva sťažovateľa\npodľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 26.10.2017, sp. zn. 7Sžo/80/2016 porušené bolo.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.10.2017, sp. zn. 7Sžo/80/2016 zrušuje\na vec mu vracia na ďalšie konanie.\n\n4\n\n3. Sťažovateľovi\npriznáva náhradu trov konania, ktorú je povinný zaplatiť Najvyšší\nsúd SR právnemu zástupcovi sťažovateľa do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\n7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n8. V zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy\nak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa\nodseku 1, a zruší také rozhodnutie opatrenie alebo iný zásah... Ústavný súd môže zároveň\nvec vrátiť na ďalšie konanie...\n9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto je zákon Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon\no ústavnom súde“), ktorý vo svojom § 25 ods. 1 uvádza, že ústavný súd návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Počas tohto prerokovania ústavný súd zisťuje, či sťažnosť spĺňa\nzákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.\n10. Zákon o ústavnom súde v § 25 ods. 2 uvádza, že návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,\nako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\n\n5\n\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý\nje zjavne neopodstatnený.\n11. Podľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.\nZákladné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač\na verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti,\nverejného\n\nporiadku\n\nalebo\n\nnárodnej\n\nbezpečnosti\n\nv demokratickej\n\nspoločnosti,\n\nkeď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo,\nv rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné\nokolnosti mohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spravodlivosti.\n14. Pokiaľ ide o podanú sťažnosť sťažovateľky, jej podstatou a predmetom konania\npred ústavným súdom je ňou uplatnený nárok na jej ochranu pred napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu, ktorým malo dôjsť k porušeniu jej základného práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s právom podľa čl. 12 ods. 1 ústavy\na práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n15. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (III. ÚS 66/2018).\n\n6\n\n16. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu\nmožno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánom štátu (súdu) nemohlo vôbec\ndôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a základným\nprávom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej\nústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (III. ÚS 124/2016).\n17. Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre pravidelne zdôrazňuje, že v zásade\nnie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory príslušného orgánu verejnej\nmoci, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej,\nani preskúmavať, či postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, bol náležite zistený\nskutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu príslušný orgán verejnej\nmoci vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách (III. ÚS 67/2015).\n18. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru spočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv\nna súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať\ntak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov,\nktoré tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4\nústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy). Reálne uplatnenie základného práva na súdnu\nochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana dostane v zákonom\npredpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie zákonných ustanovení príslušných\nprocesných predpisov musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru\n(III. ÚS 321/2017).\n\n7\n\n19. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy však\nnepatrí právo účastníka dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných\ndôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (III. ÚS 383/2016).\n20. Pridržiavajúc sa svojej stabilnej judikatúry ústavný súd poukazuje na to,\nže základné právo na súdnu ochranu, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie\n,,je výsledkové“, to znamená, musí mu zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť,\nči napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania\na rozhodnutia všeobecných údov. Zároveň ústavný súd pripomína, že jeho prvoradou\núlohou je ochrana ústavnosti, a nie ochrana zákonnosti, čo je prejavom doktríny,\nže všeobecný súd pozná právo (,,iura novit curia“). Je v právomoci všeobecného súdu\nvykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený,\nústavný súd nemá príčinu doň zasahovať. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže\nústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne\nnedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,\na zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody\n(III. ÚS 63/2018).\n21. Aj keď je napadnuté uznesenie najvyššieho súdu z formálneho hľadiska\nprávoplatným rozhodnutím, nejde však o rozhodnutie, ktorým by konanie skončilo,\nale rozhodnutie, ktorým bolo uznesenie krajského súdu v časti zrušené, takže vec (v tejto\nčasti) bola v konečnom dôsledku vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.\nSťažovateľka tak bude mať naďalej možnosť uplatniť si ochranu svojich práv v ďalšom\nkonaní pred všeobecnými súdmi, a napokon nič jej nebráni, aby v budúcnosti napadla\nsťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy aj konečné rozhodnutie, ktoré bude v jej právnej\nveci vydané, t. j. rozhodnutie o poslednom procesnom prostriedku, ktorý jej zákon\nna ochranu jej práv účinne poskytuje, a to v prípade, ak dospeje k záveru, že v dôsledku\ntohto rozhodnutia boli porušené jej ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\ngarantované práva alebo slobody. Najskôr teda musí prebehnúť celé súdne konanie\n\n8\n\naž do štádia meritórneho právoplatného rozhodnutia všeobecných súdov a až potom\nsa sťažovateľke naskytne možnosť na eventuálne podanie sťažnosti ústavnému súdu.\n22. Ak ústavný súd v rámci svojej doterajšej rozhodovacej činnosti pripustil výnimky\nzo zásady možnosti preskúmavania len meritórnych právoplatných rozhodnutí, podmienkou\nna pripustenie takejto výnimky je to, že v konkrétnom prípade musí ísť o rozhodnutie\nspôsobilé výrazne a už nezvratným (nereparovateľným) spôsobom zasiahnuť do ústavou\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou garantovaných základných práv alebo slobôd\nsťažovateľa, ale zároveň aj to, že námietka ich porušenia by už nemohla byť uplatnená\nneskôr (IV. ÚS 195/2010), prípadne by sa tento negatívny dôsledok musel zároveň\nvzťahovať na výsledok konania a nebolo by ho možné korigovať v ďalšom procesnom\npostupe alebo v opravných konaniach (IV. ÚS 322/09).\n23. V danom prípade sťažovateľka nepredložila relevantné argumenty a ani ústavný\nsúd nezistil, že by boli podmienky uvedených výnimiek splnené.\n24. V napadnutom uznesení najvyššieho súdu sa najvyšší súd primerane, jasne\na zreteľne venoval odôvodneniu svojho rozhodnutia, ktorým zrušil uznesenie krajského\nsúdu. Podľa názoru ústavného súdu nie je možné napadnuté uznesenie najvyššieho súdu\npovažovať za arbitrárne, závery v ňom uvedené boli náležite zdôvodnené.\n25. S poukazom na uvedené ústavný súd po preskúmaní sťažnosti a napadnutého\nuznesenia najvyššieho súdu konštatuje, že medzi namietaným porušením základného práva\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a napadnutým uznesením najvyššieho súdu absentuje relevantná\npríčinná súvislosť, preto je sťažnosť zjavne neopodstatnená a podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ju bolo potrebné odmietnuť.\n26. Pokiaľ ide o namietané porušenie čl. 12 ods. 1 ústavy, ústavný súd konštatuje,\nže uvedený článok ústavy je formulovaný všeobecne a neupravuje žiadne konkrétne\nzákladné právo, preto vyslovenie jeho porušenia prichádza do úvahy len v súvislosti\n\n9\n\ns porušením iného základného práva... (III. ÚS 124/2016). S poukazom na už uvedené bolo\npreto potrebné sťažnosť aj v tejto časti odmietnuť pre jej zjavnú neopodstatnenosť.\n27. Z dôvodu odmietnutia sťažnosti ako celku ústavný súd o ďalších návrhoch\nsťažovateľky obsiahnutých v sťažnostnom petite nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. augusta 2018\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prokurátor, prokuratúra-protest", "lehota-zachovanie lehoty", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:017fea72-05cc-4057-b558-3482f83bb5ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.66.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 66/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 66/2018 z 13. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-13", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.66.2018.1"}, {"guid": "ussr:8108c2da-d113-4c60-9051-134e8315d206", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.63.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 63/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 63/2018 z 7. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-07", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.63.2018.1"}, {"guid": "ussr:ab693279-663c-4bee-99d6-a8a0e0f75b8e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.321.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 321/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 321/2017 z 16. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-16", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.321.2017.1"}, {"guid": "ussr:6fdb2fa8-9e5d-4ab9-bffe-767f0765d9e1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.383.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 383/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 383/2016 z 7. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-07", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.383.2016.1"}, {"guid": "ussr:dc473413-708b-4f92-9c74-7ae89ef0dbc6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.124.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 124/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 124/2016 z 15. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.124.2016.1"}, {"guid": "ussr:98354ec1-fb64-4b28-8728-eb5c9081d37b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3. US.67.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 67/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 67/2015 z 3. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-03", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3. US.67.2015.1"}, {"guid": "ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/2010 z 19. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-19", "citacie_n": 330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982"}, {"guid": "ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 322/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 322/09 z 25. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:1da29abe-6b84-4b11-87ad-7effca470e81", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.56.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 56/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 56/2019 z 22. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.56.2019.1"}, {"guid": "ussr:b15c65f4-b3c0-4676-82ea-3ea62b77f166", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.491.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 491/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 491/2018 z 11. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.491.2018.1"}]}