{"guid": "ussr:522bb524-13ab-48df-aa53-7ce78219e855", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.312.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 312/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 312/2018 z 7. 8. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. augusta 2018, sp. zn. III. ÚS 312/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.312.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-08-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/522bb524-13ab-48df-aa53-7ce78219e855", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.312.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.312.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.312.2018.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 312/2018-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. augusta 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\nzastúpenej advokátom Mgr. Štefanom Slováčikom, Mostná 46, Nitra, vo veci namietaného\nporušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k.\n51 C 110/2012-227 zo 14. februára 2014, uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k.\n5 Co 287/2014-247 z 31. marca 2015 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 6 Cdo 494/2015 zo 14. septembra 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť spoločnosti K-KARÁT, s. r. o., o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n27. decembra 2016 doručená sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava II (ďalej\n\nlen „okresný súd“) č. k. 51 C 110/2012-227 zo 14. februára 2014, uznesením Krajského\nsúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 5 Co 287/2014-247 z 31. marca 2015\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n6 Cdo 494/2015 zo 14. septembra 2016.\n2. Rozsudkom č. k. 17 C 97/2003-448 z 23. marca 2010 okresný súd zaviazal\nžalovanú (\n\n) zaplatiť sťažovateľovi „sumu 10.000.000,- Sk\n\n(331.939,19 Eur) s príslušenstvom, titulom plnenia z poistnej zmluvy“. Predmetom poistnej\nzmluvy bolo poistenie majetku a zodpovednosť za škodu sťažovateľa, pričom „relevantnou\npoistnou udalosťou bola krádež vlámaním v dňoch 09.06.2001 až 11.06.2001 do priestorov\nzáložne sťažovateľa, pričom rozsah spôsobenej škody bol ustálený znaleckým dokazovaním\nna 460.358,96 Eur“.\n3. Žalovaná napadla tento rozsudok odvolaním, o ktorom krajský súd rozhodol\nrozsudkom č. k. 9 Co 322/2010-504 z 22. septembra 2011 tak, že rozsudok súdu prvého\nstupňa „v časti čo do priznanej istiny ako vecne správne potvrdil. V časti príslušenstva\na náhrady trov konania odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec v tejto časti\nvrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.“.\n4. Žalovaná podala 23. mája 2012 návrh na povolenie obnovy konania vedeného\npod sp. zn. 17 C 97/2003, ktorý bol na okresnom súde vedený pod sp. zn. 51 C 110/2012.\nSťažovateľ sa k podanému návrhu na obnovu konania „vyjadril viacerými písomnými\npodaniami“. Okresný súd uznesením č. k. 51 C 110/2012-227 zo 14. februára 2014 obnovu\nkonania povolil. Proti tomuto rozhodnutiu sťažovateľ podal odvolanie.\n5. Uznesením krajského súdu č. k. 5 Co 287/2014-247 z 31. marca 2015 bolo\nuznesenie okresného súdu zmenené tak, že obnova konania vedeného na okresnom súde\n„bola povolená v časti istiny“.\n6. Proti druhostupňovému uzneseniu vo veci povolenia obnovy konania sťažovateľ\npodal dovolanie. Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 494/2015 zo 14. septembra\n2016 bolo dovolanie odmietnuté.\n2\n\n7. Sťažovateľ namieta proti uzneseniu najvyššieho súdu jeho arbitrárnosť a svojvôľu\nv spôsobe vysporiadania sa „s otázkou dôvodov prípustnosti sťažovateľom podaného\ndovolania“.\n8. Zo strany krajského súdu malo dôjsť k zásahu do namietaných práv sťažovateľa\ntým, že krajský súd „dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam a po nesprávnom zhodnotení skutkového stavu vydal napádané uznesenie, ktoré\nspočívalo na nesprávnom právnom posúdení, čím právna vec sťažovateľa nebola\nspravodlivo prejednaná a rozhodnutá“.\n9. Svoje tvrdenie o zásahu do jeho označených práv sťažovateľ odôvodňuje\ntvrdením, že „od začiatku namietal prípustnosť návrhu Wüstenrot poisťovňa, a.s. na obnovu\nkonania vedeného pod sp. zn. 17 C 97/2003, v ktorom navrhovateľ obnovy konania\nvystupoval v procesnom postavení žalovaného, nakoľko už samotný návrh bol zmätočný,\nneúplný, nezrozumiteľný, v návrhu boli účastníci nesprávne označení a samotný návrh\nnespĺňal náležitosti stanovené zákonným ustanovením § 228 ods. 3 O. s. p. Uvedené\nnedostatky od počiatku bránili vydaniu meritórneho rozhodnutia, napádaného uznesenia.\nOkrem uvedeného má sťažovateľ za to, že neboli splnené zákonom vymedzené taxatívne\npodmienky, súd vec po vecnej a právnej stránke nesprávne posúdil. Krajský súd sa\nv napádanom uznesení obmedzil len na krátke skonštatovanie splnenia podmienok\nna nariadenie obnovy konania, bez ich náležitého prešetrenia a zdôvodnenia prípustnosti.“.\n10. Uznesenie krajského súdu sa podľa jeho názoru zakladá na „jednoduchom\nskonštatovaní správneho rozhodnutia a zdôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu.\nKrajský súd žiadnym spôsobom neprihliadol na skutočnosti uvádzané a namietané\nsťažovateľom vo svojom odvolaní.“. Krajský súd sa v odôvodnení svojho uznesenia\nnevysporiadal so zásadnými námietkami sťažovateľa, ktoré spočívali najmä v tvrdení, že\nokresný súd povolil obnovu konania iba na základe tendenčných tvrdení uvádzaných\nv „liste svedka pána\n\n“. Za „vágny“ sťažovateľ označil v tejto\n\nsúvislosti záver krajského súdu, podľa ktorého „sa javí pravdepodobným, že tieto\nskutočnosti, resp. dôkaz môže privodiť navrhovateľovi obnovy konania priaznivejšie\nrozhodnutie vo veci“.\n3\n\n11. Sťažovateľ vo vzťahu k novému dôkazu ako dôvodu obnovy konania poukázal\nnajmä na „nepresvedčivosť samotného napádaného uznesenia“, keďže „tvrdenia uvedené\nsvedkom pánom\n\n(tvrdenia zaujatého svedka, tvrdenia\n\nnepreukázané a neprejudikované) nie je možné považovať za skutočnosti alebo dôkazy,\nktoré navrhovateľ obnovy konania -\n\nbez svojej viny nemohol\n\npredložiť v pôvodnom konaní. Krajský súd preto v napádanom uznesení č. k. 5Co/287/2014\n- 247 zo dňa 31. marca 2015 nesprávne aplikoval právne normy, na základe ktorých dospel\nk záveru, že boli splnené podmienky prípustnosti obnovy konania.“.\n12. Sťažovateľ rovnako ako vo svojom odvolaní a dovolaní poukázal na to,\n„že skutočnosti uvádzané v návrhu\n\nna obnovu konania nemôžu\n\nv žiadnom prípade zabezpečiť možnosť dosiahnutia pre navrhovateľa obnovy priaznivejšie\nrozhodnutie, nakoľko aj pri hypotetickej úspešnosti\n\n-\n\nnavrhovateľa v konaní o obnove konania, by bola preukázaná škoda vždy vyššia ako\nznaleckým posudkom ustálená výska škody. S uvedenou skutočnosťou sa Krajský súd\nv napádanom uznesení č. k. 5Co/287/2014 - 247 zo dňa 31. marca 2015 nijakým spôsobom\nnevysporiadal.“.\n13. Konajúce\n\nsúdy\n\nsa\n\nnedostatočne\n\nzaoberali\n\n„pri\n\nhodnotení\n\ndôkazov\n\nso skutočnosťou ohľadne osobných sporov konateľky sťažovateľa a pána\n, v tomto smere nebolo vykonané dostatočné dokazovanie“.\n14. Sťažovateľ nesúhlasí s názorom krajského súdu, ktorý „písomný dôkaz\npredložený pánom\n\na subjektívne tvrdenia o neuzavretí zmlúv\n\no úvere, ktoré boli súčasťou znaleckého posudku o celkovej sume“, považoval\nza postačujúci. Je presvedčený, že ak by „odvolací súd bližšie skúmal všetky relevantné\nskutočnosti právnej veci a komplexne ich hodnotil v kontexte aj so spornými tvrdeniami\npána\n\n, nedospel by k záveru, že sporné tvrdenia sú dostačujúce\n\nna obnovu konania“.\n15. Sťažovateľ na účel preukázania „nepravdivosti tvrdení pána\n, na podklade ktorých Krajský súd povolil napádaným uznesením č. k. 5Co/287/2014\n4\n\n- 247 zo dňa 31. marca 2015 obnovu konania“ predložil ústavnému súdu znalecký posudok\nč. 248/2016 vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline\n12. decembra 2016, z ktorého záverov možno podľa sťažovateľa ustáliť, že tvrdenia svedka\n„\n\nprezentované v liste zo dňa 2.5.2012., ktoré boli pre Krajský súd\n\npostačujúce na pripustenie obnovy konania, sú tendenčné a nepravdivé. Na základe\ntakýchto neoverených tvrdení pána\n\nnebolo možné privodiť\n\nnavrhovateľovi obnovy konania -\n\n, priaznivejšie rozhodnutie\n\nvo veci, tak ako to bez vykonaného dokazovania konštatoval Krajský súd v Bratislave\nv napádanom uznesení.“.\n16. V súvislosti s právnymi závermi najvyššieho súdu sťažovateľ namieta, že\nnajvyšší súd iba „stroho konštatoval, že dovolanie sťažovateľa nie je prípustné podľa § 239\nods. 1 a ods. 2 O. s. p. a že neboli zistené dôvody prípustnosti dovolania podľa ustanovenia\n§ 237 ods. 1 O. s. p.“. Keďže sťažovateľ uviedol relevantné skutočnosti týkajúce sa\nnesprávneho vecného a právneho posúdenia právnej veci krajským súdom, v dôsledku čoho\ndošlo k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie, podľa názoru\nsťažovateľa bolo možné, „aby dovolací súd vytýkané porušenia subsumoval pod niektorý\nz dôvodov prípustnosti podľa ustanovenia § 237 ods. 1 O. s. p.. Najvyšší súd preto\nnesprávnym výkladom právnej normy porušil základné právo sťažovateľa podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy SR.“.\n17. Odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu, ako aj najvyššieho súdu sťažovateľ\npovažuje za „nezrozumiteľné a neudržateľné“, keďže oba súdy „vyčerpávajúcim spôsobom\nnevysvetlili dôvody svojich rozhodnutí“.\n18. Záver dovolacieho súdu sťažovateľ považuje za prísne formalistický, vyslovený\nnajvyšším súdom „bez toho, aby sám vykonal akékoľvek dokazovanie a následne relevantné\ndôvody prezentované Sťažovateľom v písomnom dovolaní, podriadil pod správnu normu\no prípustnosti dovolania“.\n\n5\n\n19. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vo veci takto\nrozhodol:\n„I. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne\nkonanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6 Cdo 494/2015 zo dňa 14. septembra 2016,\nuznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Co/287/2014 - 247 zo dňa 31. marca 2015\na uznesením Okresného súdu Bratislava II Č. k. 51C/110/2012 - 227 zo dňa 14. februára\n2014 porušené bolo.\nII. Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 6 Cdo 494/2015 zo dňa 14. septembra 2016,\nuznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Co/287/2014 - 247 zo dňa 31. marca 2015\na uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 51C/110/2012 - 227 zo dňa 14. februára\n2014 sa zrušujú a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie.\nIII. Krajský súd v Bratislave je povinný do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto\nnálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť finančné zadosťučinenie sťažovateľovi\nvo výške 10.000,- Eur (slovom desaťtisíc eur) na účet sťažovateľa. Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky je povinný do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu Ústavného súdu\nSlovenskej republiky zaplatiť finančné zadosťučinenie sťažovateľovi vo výške 10.000,- Eur\n(slovom desaťtisíc eur) na účet sťažovateľa\nIV. Najvyšší súd Slovenskej republiky a Krajský súd v Bratislave sú povinní spoločne\na nerozdielne uhradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške 756,96 Eur za vypracovaný\nznalecký posudok č. 248/2016 na účet sťažovateľa a trovy jeho právneho zastúpenia\ndo 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“\nII.\n20. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti\no organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov\nustanoví zákon.\n6\n\n21. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie\nsú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže\nodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n22. Podľa § 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nK porušeniu označených práv sťažovateľa uznesením okresného súdu č. k.\n51 C 110/2012-227 zo 14. februára 2014\n23. V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého môže\nústavný súd konať o namietanom porušení práv sťažovateľov a vecne sa zaoberať\npredloženými sťažnosťami iba vtedy, ak sa sťažovatelia nemôžu domáhať ochrany svojich\npráv pred všeobecným súdom. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo\nslobôd teda automaticky nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich.\nPokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej\nosoby zistí, že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta,\nsa sťažovatelia môžu domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych\nprostriedkov nápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom\n7\n\nalebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku\nsvojej právomoci na jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05,\nIV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06).\n24. Ústavný súd v tejto súvislosti predstavuje ultima ratio inštitucionálny\nmechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov\nverejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal\npopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53\nods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05). Zásada subsidiarity\nreflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci\nvšeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané\n(IV. ÚS 303/04).\n25. Proti napadnutému uzneseniu okresného súdu sťažovateľ podal odvolanie, ktoré\nprerokoval krajský súd a napadnutým uznesením o ňom aj rozhodol. Keďže napadnuté\nuznesenie okresného súdu bolo predmetom súdneho prieskumu realizovaného odvolacím\nsúdom, ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.\nK porušeniu\n\noznačených\n\nč. k. 5 Co 287/2014-247\n\nz\n\n31.\n\npráv\n\nsťažovateľa\n\nmarca\n\n2015\n\nuznesením\n\na uznesením\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nsp. zn. 6 Cdo 494/2015 zo 14. septembra 2016\n26. Riadiac sa zásadou materiálnej ochrany ústavnosti, judikatúra ústavného súdu\nreflektujúca na rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri rozsudok\nz 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99,\nbody 51, 53 a 54) v prípade procesného rozhodnutia dovolacieho súdu o odmietnutí\ndovolania pre jeho neprípustnosť zároveň garantuje zachovanie lehoty na podanie sťažnosti\nústavnému súdu aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu\ndruhostupňového súdu (podobne III. ÚS 114/2010).\n\n8\n\n27. V zmysle uvedeného preto ústavný súd pristúpil k preskúmaniu námietok\nsťažovateľa uplatnených vo vzťahu k namietanému uzneseniu krajského súdu, ktoré bolo\nnapadnuté dovolaním sťažovateľa a dovolacím súdom posúdené ako neprípustné.\n28. Vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu sťažovateľ namieta, že sa dostatočným\nspôsobom nevysporiadal s otázkou existencie dôvodov obnovy konania. Sťažovateľ tvrdí,\nže nový dôkaz prezentovaný žalovanou v podobe tvrdení svedka\n\nnebol\n\nspôsobilý privodiť pre žalovanú priaznivejšie rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti\nkrajskému súdu vyčíta aj skutočnosť, že nový dôkaz dostatočným spôsobom nepreveril\nz hľadiska jeho hodnovernosti.\n29. V zmysle judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno\npovažovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal preskúmať\npo jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03).\n30. Krajský súd v napadnutom uznesení v prvom rade rekapituloval závery\nokresného súdu prezentované v odvolaním napadnutom uznesení o povolení obnovy\nkonania. Poukázal pritom na skutočnosť, že návrh na obnovu konania smerujúci proti\nprávoplatnému rozsudku bol podaný včas z hľadiska subjektívnej i objektívnej lehoty\núčastníkom pôvodného konania. Okresný súd za novú skutočnosť považoval tvrdenia\nobsiahnuté v liste z 2. mája 2012, ktorým až po právoplatnom\nskončení konania žalovanej oznámil, že so sťažovateľom neuzavrel žiadne zmluvy o úvere\na ani do záložne sťažovateľa nezaložil žiadne šperky. Okresný súd tiež poukázal na to, že\nznalec v pôvodnom konaní pri ustálení výšky škody prihliadol aj na zmluvy údajne uzavreté\ns\n\n. Krajský súd ďalej poukázal na skutočnosť, že „Podľa záverov\n\nsúdu prvého stupňa bez týchto vedomostí odporca nemal v pôvodnom konaní akýkoľvek\ndôvod spochybňovať zmluvy o úveroch, poskytnutých poškodeným navrhovateľom svojim\nklientom, preto ich platnosť ani nenamietal a nenavrhoval dokazovanie na overenie\npravosti podpisov. Uvedenú skutočnosť považoval súd prvého stupňa za spôsobilú privodiť\nodporcovi priaznivejšie rozhodnutie vo veci, pretože ak sa v obnovenom konaní preukáže,\nže nikdy nedošlo k uzavretiu zmlúv medzi poisteným poškodeným a Mgr. Božekom, resp.\n9\n\nďalšími osobami, malo by to vplyv na rozsah spôsobenej škody, a teda i poistného plnenia.\nK námietkam navrhovateľa o nedôveryhodnosti uvedeného svedka neprihliadol, keďže\nku hodnoteniu dôkazov pristúpi súd až v obnovenom konaní.“.\n31. Krajský súd po zhrnutí obsahu odvolacích námietok sťažovateľa ďalej k veci\nuviedol: „Súd prvého stupňa v prvej fáze konania o obnovu konania náležíte skúmal\nsplnenie všetkých zákonných predpokladov pre vyhovenie návrhu na jej povolenie,\nvyplývajúcich z ustanovení § 228 a nasl. O.s.p. V tejto súvislosti po nariadenom\npojednávaní dospel k správnym záverom o ich danosti, keďže návrh bol podaný účastníkom\npôvodného konania v priebehu plynutia subjektívnej i objektívnej lehoty.\nPodľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa dospel i k správnemu záveru\no splnení dôvodov, vyplývajúcich z citovaného ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p.\nTvrdenia svedka\n\no neuzavretí navrhovateľom predložených zmlúv\n\no úvere, o ktorých odporca získal vedomosť až po právoplatnom skončení konania v časti\nistiny, majú so zreteľom na osobitosti podnikania v záložni nepochybne vzťah ku výške\nškody z krádeže vlámaním, a teda i ku rozsahu poistného plnenia, na ktoré bol odporca\nzaviazaný, a to bez ohľadu na skutočnosť, v akej maximálnej výške bolo dohodnuté poistné\nplnenie. Či a v akom rozsahu písomné zmluvy o úveroch, ktorými navrhovateľ preukazoval\nvýšku škody, zodpovedali reálnym obchodným aktivitám navrhovateľa, bude predmetom\ndokazovania v obnovenom konám. Aj podľa odvolacieho súdu sa preto javí\npravdepodobným, že tieto skutočnosti, resp. dôkaz, môže privodiť navrhovateľovi obnovy\nkonania priaznivejšie rozhodnutie vo veci, čo treba pre rozhodnutie o návrhu na povolenie\nobnovy konania považovať za postačujúce.\nOdvolací súd sa preto nestotožnil s námietkami navrhovateľa v odvolaní; až\nv obnovenom konaní dôjde k vykonaniu dokazovania a jeho hodnotenia, vrátane\nposudzovania hodnovernosti svedka\n\n.\n\nOdvolateľ sa tiež nesprávne domnieval, že návrh na povolenie obnovy konania trpí\nvadami. Odporca v návrhu správne označil účastníkov konania podľa ich procesného\npostavenia v pôvodnom konaní.\nZ týchto dôvodov odvolací súd považoval napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa\nza vecne správne v zmysle § 219 O.s.p., keďže však z jeho výroku jednoznačne nevyplýva, že\n10\n\nobnova konania sa povoľuje len v právoplatne skončenej časti predmetu konania, výrok\nnapadnutého uznesenia zmenil tomu zodpovedajúcim spôsobom.“\n32. Najvyšší súd k dovolaniu sťažovateľa v odôvodnení uznesenia sp. zn.\n6 Cdo 494/2015 zo 14. septembra 2016 uviedol:\n„7. Podľa právneho stavu účinného v čase podania dovolania bolo dovolaním možné\nnapadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal\n(§ 236 ods. 1 O. s. p.).\n8. Dôvody prípustnosti dovolania proti uzneseniu vymedzovalo ustanovenie § 239\nO. s. p. a dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu tiež vtedy, ak v konaní došlo\nk procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O. s. p.\n9. Dovolanie proti uzneseniu bolo prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce\nuznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O. s. p.) alebo ak odvolací súd\nrozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na\nzaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O. s. p.). Podľa § 239 ods. 2 O. s. p.\nbolo dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené\nuznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom\nuznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného\nvýznamu, b/ ide o uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu na území\nSlovenskej republiky.\n10. Pokiaľ žalobca prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 239 ods. 1\npísm. a/ O. s. p., t. j. že v danom prípade ide o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, treba\nuviesť, že prípustnosť dovolania proti zmeňujúcemu rozhodnutiu (uzneseniu), je založená\nna rozdielnosti uznesenia odvolacieho súdu v porovnaní s uznesením súdu prvej inštancie.\nO rozdielne uznesenia ide vtedy, ak oba súdy inak posúdili okolnosti významné\npre rozhodnutie o procesnej otázke, o ktorej sa v priebehu konania rozhoduje.\nPre posúdenie, či ide o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, nie je významné formálne\nhľadisko (ako odvolací súd formálne rozhodol alebo ako formálne svoj výrok označil), ale\nobsahové hľadisko. Pokiaľ odvolací súd vo svojom uznesení posúdil procesnú otázku, ktorá\nje predmetom rozhodovania rovnako (zhodne) so súdom prvej inštancie, nejde o zmeňujúce,\nale o potvrdzujúce uznesenie.\n11\n\n11. V danej veci odvolací súd v porovnaní s rozhodnutím súdu prvej inštancie\nrozhodol o návrhu žalovanej na obnovu konania rovnako, keď vychádzajúc zhodne\nso súdom prvej inštancie o splnení všetkých zákonných predpokladov vyplývajúcich\nz ustanovenia § 228 a nasl. O. s. p., obnovu konania povolil. „Zmena“ výroku uznesenia\nokresného súdu spočívala len v jeho spresnení, že obnova sa povoľuje v časti istiny, keďže\nv časti príslušenstva vec nebola ešte právoplatne skončená. Dovolanie žalobcu tak smeruje\nproti potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania bolo preto\npotrebné posúdiť podľa § 239 ods. 2 O. s. p. Odvolací súd v svojom potvrdzujúcom uznesení\nnevyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke\nzásadného významu a nejde ani o uznesenie o priznám (nepriznaní) účinkov cudziemu\nrozhodnutiu na území Slovenskej republiky). Prípustnosť dovolania preto podľa § 239 ods.\n1 a ods. 2 O. s. p. neprichádza do úvahy.\n12. Dovolací súd preskúmal nakoniec prípustnosť dovolania z hľadísk uvedených\nv § 237 ods. 1 O. s. p. Nezistil existenciu žiadneho dôvodu obsiahnutého v jeho taxatívnom\nvýpočte uvedenom pod písmenami a/ až g/. Dovolanie v tejto veci preto ani podľa\ntohto zákonného ustanovenia prípustné nie je. Napokon žalobca vady uvedené v § 237\nods. 1 O. s. p. ani netvrdil.\n13. Pokiaľ žalobca namietal, že konanie pred odvolacím súdom je postihnuté inou\nvadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, resp. že odvolací súd\nnesprávne právne vec posúdil, treba uviesť, že súdna prax je jednotná v tom, že uvedené\nvady (na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 ods. 1 O. s. p. nespôsobujú\n(súčasne) aj prípustnosť dovolania. Námietky strany sporu, ktorými vytýka súdu existenciu\ntzv. inej vady a omyl pri aplikácii práva, treba považovať za dovolacie dôvody podľa § 241\nods. 2 písm. b/ a c/ O. s. p., ktoré však sami osebe prípustnosť dovolania nezakladajú.\nSkutočnosť, že by konanie bolo postihnuté tzv. inou vadou, resp. že by rozhodnutie prípadne\naj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania\nza predpokladu, ak je toto prípustné, nie však dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236\na nasl. O. s. p.\n14. So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že v preskúmavanej veci\ndovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu nie je prípustné podľa § 239 ods. 1 a ods. 2\nO. s. p. a neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v § 237 ods. 1 O. s. p.. Najvyšší\n12\n\nsúd Slovenskej republiky preto dovolanie žalobcu ako neprípustné podľa § 447 písm. c/ C.\ns. p. odmietol.“\n33. Ústavný súd na tomto mieste považuje za potrebné pripomenúť, že nie je zásadne\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred\nvšeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne\nzávery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Z rozdelenia súdnej moci v ústave\nmedzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou\ninštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02,\nIII. ÚS 151/05, III. ÚS 344/06). Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými\nzmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu\nvyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré\nmu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo\nslobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody. Ústavný súd poukazuje\ni na skutočnosť, že nie je a ani nemôže byť súdom skutkovým, t. j. jeho úlohou nie je\nnahrádzať činnosť všeobecných súdov (napr. III. ÚS 460/2016, III. ÚS 336/2016,\nIII. ÚS 514/2016).\n34. Podľa názoru ústavného súdu krajský súd v rámci odôvodnenia namietaného\nuznesenia zaujal stanovisko k podstatnej námietke sťažovateľa spočívajúcej v tvrdení\no nespôsobilosti nového dôkazu privodiť pre žalovanú priaznivejšie rozhodnutie vo veci.\nNebolo vecou krajského súdu (a ani okresného súdu ako súdu prvého stupňa) vo fáze\nrozhodovania o povolení obnovy konania vykonávať hodnotenie nového dôkazu vo vzťahu\nk meritu veci, v ktorej má dôjsť k povoleniu obnovy. Z ustálenej judikatúry týkajúcej sa\ndôvodu obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a) zákona č. 99/1963 Z. z. Občiansky\nsúdny poriadok v znení účinnom v rozhodnej dobe vyplýva, že pre rozhodnutie o návrhu\nna obnovu konania stačí, že sa javí pravdepodobným, že tieto skutočnosti, rozhodnutia\n13\n\na dôkazy môžu privodiť pre navrhovateľa priaznivejšie rozhodnutie, a teda nie je potrebné,\naby v tomto smere dospel súd k celkom bezpečnému záveru (R 6/1968). Pokiaľ sťažovateľ\npoukazuje na skutočnosť, že zo znaleckého posudku č. 248/2016 z 12. decembra 2016,\nktorý predložil ústavnému súdu, vyplýva nepravdivosť tvrdení svedka, na základe ktorých\nbola obnova konania povolená, je potrebné poukázať na skutočnosť, že tento znalecký\nposudok nemal krajský súd v čase svojho rozhodovania (31. marca 2015) k dispozícii, preto\nnie je možné krajskému súdu vyčítať, pokiaľ nový dôkaz predbežne posúdil ako spôsobilý\nprivodiť pre žalovanú priaznivejšie rozhodnutie. Skutočnosti vyplývajúce zo znaleckého\nposudku môžu byť následne predmetom prieskumu konajúcich súdov v rámci obnoveného\nkonania.\n35. Podľa názoru ústavného súdu sa krajský súd námietkami sťažovateľa zaoberal\nv rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že sťažovateľ dostal odpoveď na podstatné\nodvolacie námietky, a to v rozsahu potrebnom pre odôvodnenie povolenia obnovy konania.\nZ ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa závery napadnutého\nrozhodnutia spochybňovali.\n36. Ani pokiaľ ide o namietané uznesenie najvyššieho súdu, ústavný súd sa\ns poukazom na obsah citovanej časti uznesenia nestotožňuje s tvrdením sťažovateľa o jeho\nnedostatočnom odôvodnení. Podľa názoru ústavného súdu rozhodnutie najvyššieho súdu\nobsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho\nvýklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, a nevyplýva z nich ani taká\naplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola\npopretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom najvyššieho súdu\nnestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu\n(II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 114/09) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo\nna súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd\nnemusí rozhodovať v súlade s právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov\na námietok.\n\n14\n\n37. Súčasťou práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je povinnosť\nsúdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného prostriedku uvádzané sťažovateľom,\nv dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“ súdom ani nemožno bez ďalšieho považovať\nza porušenie označeného základného práva. V inom prípade by totiž súdy stratili možnosť\nposúdiť, či zákonné dôvody prípustnosti alebo neprípustnosti podaného dovolania vôbec\nboli naplnené (III. ÚS 450/2017).\n38. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za arbitrárne či zjavne\nneodôvodnené tie súdne rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej\nalebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti\n(IV. ÚS\n\n150/03,\n\nI.\n\nÚS\n\n301/06).\n\nOdôvodnenie\n\nrozhodnutia\n\nvšeobecného\n\nsúdu\n\n(prvostupňového, odvolacieho, ale aj dovolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový\na právny základ rozhodnutia, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu,\nv ktorom účastník uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, postačuje\nna záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka\nna spravodlivý proces (m. m. III. ÚS 209/04, IV. ÚS 329/2004).\n39. Sťažovateľ namietal v petite svojej sťažnosti popri porušení základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na doterajšiu judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva, z ktorej možno vyvodiť, že pod ochranu čl. 6 ods. 1\ndohovoru nespadá konanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch, za ktoré treba\nbezpochyby považovať aj obnovu konania (m. m. I. ÚS 5/02, A. B. v. Slovenská republika,\nrozsudok zo 4. marca 2003 a v ňom odkaz na ďalšiu judikatúru), pretože ide o rozhodnutia,\nktoré priamo nesúvisia s rozhodnutím o právach a záväzkoch občianskoprávneho\ncharakteru. Článok 6 ods. 1 dohovoru neobsahuje právo na revíziu súdneho konania [bližšie\npozri\n\nSvák,\n\nJ.\n\nOchrana\n\nľudských\n\npráv\n\nz\n\npohľadu\n\njudikatúry\n\na\n\ndoktríny\n\nštrasburských orgánov ochrany práva. Žilina : Poradca podnikateľa 2003, s. 369 – 370;\n(m. m. IV. ÚS 382/09, IV. ÚS 403/09)].\n40. Na základe týchto skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n15\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. augusta 2018\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "obnova konania-v občianskom súdnom konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9de8bfd6-4aed-4d9f-8077-2bfa0895f64f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.450.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 450/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 450/2017 z 4. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-04", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.450.2017.1"}, {"guid": "ussr:7239f60e-4cf5-4666-8fd8-175f7f8f2582", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.514.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 514/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 514/2016 z 17. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.514.2016.1"}, {"guid": "ussr:bee48419-ccba-4a1c-a46a-5665517631a3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.460.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 460/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 460/2016 z 7. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.460.2016.1"}, {"guid": "ussr:735ebaee-8937-4527-a899-74c9024b1724", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.336.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 336/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 336/2016 z 31. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-31", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.336.2016.1"}, {"guid": "ussr:e974dfe8-ac03-40e0-9a9f-a0884e85468f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 114/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2010 z 23. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-23", "citacie_n": 362, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e974dfe8-ac03-40e0-9a9f-a0884e85468f"}, {"guid": "ussr:aacb3f19-fb34-42d2-ab53-7745284d716d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 403/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 403/09 z 13. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-13", "citacie_n": 76, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aacb3f19-fb34-42d2-ab53-7745284d716d"}, {"guid": "ussr:91100dee-9f83-44df-a132-8e0751ce9da4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 382/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 382/09 z 21. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-21", "citacie_n": 112, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:91100dee-9f83-44df-a132-8e0751ce9da4"}, {"guid": "ussr:a9004428-1a59-4646-a9d6-c8bf4ef2942f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 114/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/09 z 23. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-23", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9004428-1a59-4646-a9d6-c8bf4ef2942f"}, {"guid": "ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 344/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 344/06 z 3. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-03", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249"}, {"guid": "ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 122/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/05 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 1152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c"}, {"guid": "ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 90/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 90/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877"}, {"guid": "ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 243/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 243/05 z 11. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-11", "citacie_n": 1164, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668"}, {"guid": "ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 179/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 179/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 1265, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79"}, {"guid": "ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/05 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 997, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/04 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 1165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70"}, {"guid": "ussr:c397dccb-8c4a-42ea-bc1d-76656f7c11c5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 5/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/02 z 21. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-21", "citacie_n": 301, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c397dccb-8c4a-42ea-bc1d-76656f7c11c5"}, {"guid": "ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 550, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19"}, {"guid": "ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 66/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 66/02 z 19. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-19", "citacie_n": 616, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879"}, {"guid": "ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 103/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 1520, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "f72e49f8-0ee1-4b03-8b68-ccd4ea1c7b47:2f6e9be2-3fa2-4696-8fb1-a3f12b4b9b33", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1212212610.1", "spisova_znacka": "5Co/287/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/287/2014 z 30. 3. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-03-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1212212610.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ae58a004-310f-4593-a930-9adfc3fe5bad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.80.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 80/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 80/2025 z 13. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-13", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.80.2025.1"}, {"guid": "ussr:952db6f1-aafb-498a-aea3-17e0da99b3ae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.647.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 647/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 647/2021 z 20. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-20", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.647.2021.1"}]}