{"guid": "ussr:9bc2ec77-63ac-4fae-807b-e201b1a03570", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.322.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 322/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 322/2018 z 4. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. septembra 2018, sp. zn. III. ÚS 322/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.322.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Mojmír Mamojka", "sudca_id": 1074, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mojmir-mamojka-1074", "datum_vydania": "2018-09-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9bc2ec77-63ac-4fae-807b-e201b1a03570", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.322.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.322.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.322.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 322/2018-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. septembra 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom JUDr. Miroslavom Sládekom, Červeného kríža 66/20, Námestovo, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn.\n6 Co 152/2017 z 23. augusta 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. januára\n2018 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n\n6 Co 152/2017 z 23. augusta 2017 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“), ktorý navrhuje zrušiť\na vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.\n2. Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľ sa ako\nžalobca domáhal proti žalovanému\n\n(ďalej\n\naj „žalovaný v 1. rade“), a ďalším (34) žalovaným (ďalej spoločne aj „žalovaní“) určenia\nrelatívnej neplatnosti kúpnych zmlúv. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní ako členovia\n, pozemkového spoločenstva, boli spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti.\nKúpnymi zmluvami previedli svoje spoluvlastnícke podiely na žalovaného v 1. rade\nbez toho, aby ich ponúkli na odpredaj ostatným spoluvlastníkom (následne žalovaný\nv 1. rade odpredal všetky spoluvlastnícke podiely žalovanému v 35. rade), v dôsledku čoho\nbolo porušené zákonné predkupné právo sťažovateľa, ktorý je jedným z veľkého množstva\npodielových spoluvlastníkov.\n3. Okresný súd Námestovo (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom č. k. 1 C 47/2008682 z 21. novembra 2016 žalobu sťažovateľa zamietol. Na odvolanie sťažovateľa krajský\nsúd napadnutým rozsudkom rozhodnutie okresného súdu potvrdil.\n4. Proti rozhodnutiu krajského súdu sťažovateľ nasmeroval svoju sťažnosť.\nKrajskému súdu vyčíta, že svoje skutkové zistenia a právne závery v napadnutom rozsudku\nneodôvodnil riadne, resp. ich odôvodnil v rozpore s platným právnym stavom. Rozsudok\nkrajského súdu je preto podľa jeho názoru nepresvedčivý a popierajúci základné princípy\nspravodlivého procesu. Tieto výčitky bližšie konkretizuje, uvádzajúc, že krajský súd\nnesprávne vec právne posúdil v otázke naliehavého právneho záujmu. Ak sťažovateľ\nv konaní tvrdil, že „nemá záujem nadobudnúť spoluvlastnícke podiely, ale má záujem\nnavrátiť právny vzťah k spoločnej nehnuteľnosti, aký tu bol pred napadnutými kúpnymi\nzmluvami a zabrániť vstupu tretej osoby do tohto spoluvlastníckeho vzťahu, išlo\no odstránenie spornosti práva a ochranu sťažovateľa proti neoprávnenému zásahu do jeho\nvlastníckeho práva, a je tým daná aj možnosť, aby sa oprávnení spoluvlastníci mohli\no výkon predkupného práva dohodnúť po tom, čo si povinní splnia z predkupného práva im\nvyplývajúce povinnosti v súvislosti s ponukou ostatným spoluvlastníkom. Takýto stav bolo\n\n2\n\nnutné z hľadiska platného práva a platnej judikatúry posúdiť ako naliehavý právny záujem\nna podaní žaloby podľa § 137 písm. c) CSP so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi.\nNa podporu svojho tvrdenia sa sťažovateľ odvoláva aj na platnú judikatúru s odvolaním\nsa napr. na rozsudok Krjaského súdu Banská Bystrica č.k. 16Co/381/2015, rozsudok\nKrajského súdu Žilina č.k.6Co/108/2013.“.\n5. Ďalšou námietkou sťažovateľa je nesprávne právne posúdenie hmotnoprávneho\nustanovenia občianskeho zákonníka o vecnom predkupnom práve. V tejto súvislosti\nozrejmuje, že pôvodní žalovaní nezaslali písomnú ponuku sťažovateľovi ako jednému\nzo spoluvlastníkov nehnuteľnosti, ktorou by mu svoje podiely ponúkli na odkúpenie.\nNapriek tomu krajský súd dospel k záveru, že aj keď postup žalovaných predchádzajúci\nuzavretiu sporných zmlúv nebol po formálnej stránke v súlade s § 605 zákona č. 40/1964\nZb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“)\nv spojení s § 140 a 40a Občianskeho zákonníka, sťažovateľ nebol ukrátený na svojom\npredkupnom práve, a preto z hľadiska ústavnej udržateľnosti výkladu dotknutých\nzákonných ustanovení je potrebné dať prednosť platnosti napadnutých kúpnych zmlúv,\nkeďže pre konštatovanie ich neplatnosti krajský súd nenašiel ústavne akceptovateľný dôvod.\nTakýto výklad je však podľa názoru sťažovateľa neprijateľný. Sťažovateľ rovnako kritizuje\ni posúdenie nedeliteľnosti spoločnej nehnuteľnosti podľa § 4 ods. 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších\npredpisov krajským súdom.\n6. Napokon sťažovateľ namieta nestrannosť a nezávislosť krajského súdu z dôvodu\nrozhodovania veci vylúčeným sudcom. O jeho odvolaní konal a rozhodoval senát v zložení\njeho\n\npredsedníčky\n\na\n\na sudkýň\n. Sudkyňa\n\nsa ako sudkyňa okresného súdu\n\n„zúčastnila konania a rozhodovania veci č.k.3C/37/2008,ktorá vec bola obdobnou vecou\nv ktorej vystupuje sťažovateľ ako žalobca o neplatnosť kúpnych zmlúv v predmete\ns rovnakými nehnuteľnosťami s okruhom iných žalovaných... Podľa § 49 ods.2 CSP\nvylúčený je sudca, ktorý prejednával a rozhodoval ten istý spor na súde inej inštancie.\nTým, že na konaní a rozhodovaní veci odvolacieho súdu sa zúčastnila vylúčená sudkyňa\n\n3\n\nbolo porušené právo sťažovateľa na nezávislé a nestranné konanie\na rozhodovanie súdu v dôsledku rozhodovania vylúčenými sudcami.“.\n7. Na tomto základe sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1/Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl.6\nods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl.46 ods.1 Ústavy SR\nrozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k.6Co/152/2017 zo dňa 23.08.2017 porušené bolo.\n2/Rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k.6Co/152/2017 zo dňa 23.08.2017 sa zrušuje\na vec sa mu vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n3/ Krajský súd v Žiline je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania do 15 dní\nod doručenia nálezu na účet jeho právnemu zástupcovi.“\nII.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\n10. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\n\n4\n\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n11. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu\nmožno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo\nvôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno\npovažovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (porovnaj napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený.\n14. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuž judikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom\nprávnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu\nochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného\ndôvodu v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07), a preto\nich namietané porušenie možno preskúmavať spoločne.\n\n5\n\n15. Sťažovateľ svojou sťažnosťou namieta, že boli porušené jeho už označené práva,\npričom podrobnejšie odôvodnenie porušenia týchto práv rozviedol v sťažnosti obdobne,\nako to už urobil v konaní pred všeobecnými súdmi. K ich porušeniu malo podľa jeho názoru\ndôjsť tým, že krajský súd svoje skutkové a právne závery riadne neodôvodnil, resp.\nich odôvodnil v rozpore s platným právnym stavom. Z obsahu ústavnej sťažnosti je tak\nzrejmé, že sťažovateľ od ústavného súdu očakáva prehodnotenie záveru, ku ktorému dospeli\nvšeobecné súdy.\n16. Ústavný súd na úvod považuje za potrebné pripomenúť, že nie je zásadne\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré\nho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej ani preskúmavať,\nči v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci\na aké skutkové zistenia a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie\ns ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách\n(I. ÚS 13/00 mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01). Z tohto\npostavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov\nz hľadiska svojvoľnosti, arbitrárnosti rozhodnutia, resp. jeho odôvodnenia.\n17. S ohľadom na uvedené ústavný súd pristúpil k preskúmaniu odôvodnenia\nrozhodnutia krajského súdu, aby posúdil zlučiteľnosť jeho obsahu s limitmi sťažovateľom\noznačených článkov ústavy a dohovoru. Tento prieskum vykonal v medziach svojich\nprávomocí, keď posudzoval kvalitu odôvodnenia namietaného rozsudku krajského súdu\na ústavnú súladnosť interpretácie právnej úpravy, ktorá bola vo veci sťažovateľa aplikovaná.\nKrajský súd najskôr skonštatoval, že pôvodní žalovaní nezaslali písomnú ponuku\nsťažovateľovi ako jednému zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti, ktorou by mu ponúkli svoje\npodiely na odkúpenie, a nadväzne pripustil, že pri striktne formálnom a čisto gramatickom\nvýklade § 605 Občianskeho zákonníka by bolo možné dospieť k záveru, že napadnuté\nkúpne zmluvy sú relatívne neplatnými podľa § 140 Občianskeho zákonníka v spojení\ns § 40a Občianskeho zákonníka. Tomuto konštatovaniu krajského súdu dáva ústavný súd\nza pravdu, avšak len ak odhliadne od konkrétnych okolností celej veci. Vnikajúc však do jej\n\n6\n\npodstaty, i krajský súd považoval takýto zjednodušený výklad vzhľadom na ostatné\nskutkové okolnosti veci za ústavne neudržateľný. Tieto okolnosti pritom bližšie rozviedol,\nkeď poukázal v prvom rade na zmysel a účel ustanovení pojednávajúcich o predkupnom\npráve, prezentujúc názor, že „úmyslom zákonodarcu pri konštrukcii predkupného práva\nnebolo obmedziť podielového spoluvlastníka vo výkone čiastkového oprávnenia (§ 123\nObčianskeho zákonníka) previesť vec v rozsahu svojho podielu na inú než blízku osobu\naž do takej miery, že by sa spoluvlastnícky podiel stal fakticky neprevoditeľným.\nZákonodarca len uložil povinnosť spoluvlastníkovi, ktorý chce svoj podiel scudziť, jasne\ninformovať ostatných spoluvlastníkov o svojom zámere, aby títo mohli prípadne ponuku\nodstupujúceho spoluvlastníka akceptovať alebo nie. Z hľadiska právnej istoty potom zákon\nstanovil v prípade spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti písomnú formu ponuky...\nSúčasne je treba z ústavnoprávneho hľadiska vo vzťahu k inštitútu neplatnosti (absolútnej,\nči relatívnej) zdôrazniť, že neplatnosť je sankciou zasahujúcou do zmluvnej voľnosti strán,\na preto pri posudzovaní každého právneho úkonu z hľadiska jeho platnosti treba najskôr\npodrobiť analýze relevantné zákonné ustanovenia z hľadiska ich účelu, významu a zmyslu\na až v prípade, že prevažuje zákonnými ustanoveniami chránená hodnota nad právom, ktoré\nbude neplatnosťou dotknuté, bude na mieste konštatovať neplatnosť právneho úkonu.“.\n18. Okresný súd a rovnako i krajský súd dospeli po vykonanom dokazovaní\nk záveru, že sťažovateľ vedel, že spoluvlastnícke podiely na spoločnej nehnuteľnosti budú\nžalovaní ako jej spoluvlastníci odpredávať, ako aj to, že ich bude kupovať žalovaný\nv 1. rade. V tom čase bol totiž sťažovateľ „predsedom urbáru a predtým predsedom\nrevíznej komisie urbáru a členovia urbáru sa na neho obracali s otázkami, ako reagovať\nna ponuku žalovaného v rade 1/, ktorý napokon predmetné spoluvlastnícke podiely\nk sporným nehnuteľnostiam aj odkúpil“. Vzhľadom na veľký počet spoluvlastníkov bolo\nnereálnym, aby „každý zo spoluvlastníkov majúci v úmysle previesť svoj spoluvlastnícky\npodiel adresoval všetkým ostatným spoluvlastníkom, (vrátane žalobcu), aj vzhľadom\nna minimálnu veľkosť spoluvlastníckych podielov, písomnú ponuku tak, ako to vyplýva\nz ust. § 605 Občianskeho zákonníka. Trvať za popísanej situácie na striktnom dodržaní\nzaslania písomnej ponuky ostatným spoluvlastníkom by prakticky spôsobilo absolútnu\nneprevoditeľnosť spoluvlastníckych podielov a k tomu zákonná úprava predkupného práva\n\n7\n\nurčite nesmeruje, keďže jej zmyslom je to, aby dotknutý spoluvlastník mohol v prípade\nzáujmu podiel odkúpiť. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca ako predseda urbáru\ntúto možnosť mal, keďže bol informovaný o odpredaji podielov, no nevyužil ju v tom čase\na ani následne tým, že by sa domáhal voči žalovanému v rade 1/ nahradenia prejavu\nvôle ...“. Na základe uvedených skutkových okolností krajský súd uzavrel, že sťažovateľ\nnebol ukrátený na svojom predkupnom práve do tej miery, že by vôbec nemal možnosť\npredkupné právo využiť.\n19. Následne krajský súd stál pred otázkou, či v danom komplexe skutkových\na právnych okolností je namieste uprednostniť formálne nedodržanie zákonného postupu\npredávajúcich spoluvlastníkov pri prevode ich spoluvlastníckych podielov pred zmluvnou\nvoľnosťou ako súčasťou ich ústavne zaručeného vlastníckeho práva. Napokon v tomto\nsmere uzavrel, že je potrebné dať prednosť platnosti napadnutých kúpnych zmlúv, pretože\n„pre konštatovanie ich neplatnosti za daných súvislostí odvolací súd nenašiel ústavne\nakceptovateľný dôvod, keď v danom prípade by relatívna neplatnosť kúpnych zmlúv\npredstavovala neprimeraný zásah do vlastníckych práv pôvodne žalovaných (t.j. pôvodných\npodielových spoluvlastníkov)“.\n20. Podstatnejšie pre posúdenie celej veci však je zaoberanie sa naliehavým právnym\nzáujmom sťažovateľa na požadovanom určení krajským súdom, ku ktorému uviedol:\n„Právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu\nmôže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti práva, prípadne neistoty\nv jeho právnom postavení, a tak dosiahnuť ochranu svojich práv a oprávnených záujmov.\nZáver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá posúdenie,\nči podaný určovací návrh je vhodným procesným nástrojom ochrany jeho práva, t.j. či sa\nžalobou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či sa len zbytočne nevyvoláva\nkonanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ďalšie súdne, prípadne iné konanie.“\nSťažovateľ v priebehu celého konania prezentoval svoj nezáujem o nadobudnutie\nspoluvlastníckych podielov k predmetným nehnuteľnostiam, mal záujem iba o obnovenie\nspoluvlastníckych vzťahov tak, ako tomu bolo pred uzavretím sporných kúpnych zmlúv.\n\n8\n\n21. Ústavný súd zdôrazňuje, že sťažovateľ v sťažnosti neuviedol žiadnu\nústavnoprávne relevantnú námietku, ktorá by bola schopná spochybniť závery krajského\nsúdu. Pred ústavným súdom opakuje námietky, ktoré už boli predmetom preskúmavania\nkrajským súdom, na základe ním podaného odvolania proti rozsudku okresného súdu, teda\nsťažnosť je vlastne iba pokračujúcou polemikou s právnym názorom okresného súdu\na krajského súdu. Sťažovateľ tak stavia ústavný súd do pozície bežnej prieskumnej inštancie\nvšeobecného súdnictva, keď požaduje, aby ústavný súd vec opätovne posúdil a stotožnil\nsa s jeho právnym názorom. Ústavný súd v súvislosti s takto koncipovanou sťažnosťou\npripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou opravnou inštanciou v systéme všeobecného\nsúdnictva.\n22. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne\ntie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne\nnelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03,\nI. ÚS 301/06). Ústavný súd sa však z obsahu napadnutého rozsudku presvedčil, že krajský\nsúd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia na vec vzťahujúcich\nsa právnych predpisov interpretoval a aplikoval ústavne súladným spôsobom, jeho úvahy\nvychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, legitímne a právne akceptovateľné. Okrem\ntoho obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, z ktorých je jednoznačne zrejmé,\nže krajský súd sa námietkami sťažovateľa obsiahnutými v odvolaní zaoberal a s týmito\nsa pomerne vyčerpávajúco vysporiadal. Ústavný súd preto zhrňujúco konštatuje, že závery,\nku ktorým krajský súd dospel, nemožno označiť za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené\na nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Ústavný súd je toho\nnázoru, že krajský súd v okolnostiach danej veci (už popísaných) dostatočných spôsobom\nvyhodnotil záujmy strán sporu i naliehavý právny záujem sťažovateľa na požadovanom\nurčení, a preto napadnuté rozhodnutie nepovažuje ani za také, ktoré by vzbudzovalo\npochybnosti o jeho spravodlivosti.\n23. V súvislosti s prejavom nespokojnosti sťažovateľa s napadnutým rozhodnutím\nkrajského súdu ústavný súd poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú\n\n9\n\nprávnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu\nbude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania (strán sporu). Aj stabilná\nrozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje\nnázor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,\nz čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym\nnázorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov a námietok. Procesný postoj účastníka\nkonania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného\nsúdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a\nrozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je však povinný na tieto procesné úkony\nprimeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s\nplatným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom\núčastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia\ncivilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS\n75/2010), čomu podľa názoru ústavného súdu učinil krajský súd svojím rozhodnutím\nzadosť.\n24. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd je toho názoru, že niet žiadnej relevantnej\nspojitosti medzi posudzovaným rozhodnutím krajského súdu a namietaným porušením\nzákladného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru. S prihliadnutím na odôvodnenosť napadnutého rozsudku, totožnosť námietok\nsťažovateľa, ako aj s poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu\n(a práva na spravodlivé súdne konanie) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym\nnázorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní, ústavný súd sťažnosť\nsťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu\njej zjavnej neopodstatnenosti.\n25. Pokiaľ sťažovateľ namieta nestrannosť a nezávislosť krajského súdu z dôvodu\nrozhodovania vo veci vylúčeným sudcom, pretože sudkyňa\n\nrozhodovala\n\no obdobnej veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 3 C 37/2008, ústavný súd uvádza,\nže nešlo o ten istý spor, v ktorom by rozhodovala jednak v postavení samosudkyne\nokresného súdu a následne v tej istej veci aj v postavení sudkyne krajského súdu v senáte\n\n10\n\nrozhodujúcom o opravnom prostriedku sťažovateľa. Z príloh je totiž zjavné, že aktuálne\nposudzovanú vec sťažovateľa rozhodovala samosudkyňa\n\n.\n\nOdhliadnuc od uvedeného, sťažovateľ mohol túto námietku uplatniť v dovolacom konaní\n[§ 420 písm. e) Civilného sporového poriadku], ak tak neurobil, nesplnil požiadavku\nvyjadrenú v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, čo robí z tejto časti jeho sťažnosti\nneprípustnú, a to je dôvod na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n26. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími požiadavkami\nsťažovateľa nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia\nzákladného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. septembra 2018\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "spoluvlastníctvo-podielové", "právny úkon-neplatnosť relatívna", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:f0f2d06e-8a31-47fc-8232-54afaf61ef03", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 75/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 75/2010 z 18. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-18", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f0f2d06e-8a31-47fc-8232-54afaf61ef03"}, {"guid": "ussr:07134f83-ba39-439a-b539-6f16608a030a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 302/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 302/09 z 26. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-26", "citacie_n": 279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:07134f83-ba39-439a-b539-6f16608a030a"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:3ea42ef5-0b44-464b-bade-102e5a7ff819", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 106/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 106/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 294, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3ea42ef5-0b44-464b-bade-102e5a7ff819"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "4fcedde2-abfb-463d-a720-5bb29763e63e:3325168d-fcf7-41e9-8851-71479d24a8bb", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1114200996.2", "spisova_znacka": "6Co/152/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/152/2017 z 23. 8. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-08-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1114200996.2"}, {"guid": "fb30c9fe-2e54-4479-ada5-3f1e8d70681d:e93cf3b3-c87e-40f7-9472-75c6ecd96a98", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6614215332.1", "spisova_znacka": "16Co/381/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/381/2015 z 24. 2. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-02-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6614215332.1"}], "citovane_v": []}