{"guid": "ussr:0de2850c-25c7-4206-852f-330d64d73919", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.362.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 362/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 362/2018 z 18. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. septembra 2018, sp. zn. III. ÚS 362/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.362.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-09-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0de2850c-25c7-4206-852f-330d64d73919", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.362.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.362.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.362.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 362/2018-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. septembra\n2018 predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc., Nezábudkova 22, Bratislava,\npre namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a princípu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 8 Co 102/2017-101 zo 14. novembra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\ndoručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 7. februára\n2018 sa\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), domáhal\n\nvydania nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie jeho v záhlaví označených\nzákladných práv a slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\n\nč. k. 8 Co 102/2017-101 zo 14. novembra 2017 a ktorým by napadnuté rozhodnutie tohto\nsúdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\n2. Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľ ako žalobca\nsa v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.\n9 C 23/2015 domáhal určenia neplatnosti výpovede z nájmu bytu, ktorá mu bola daná\nžalovaným – mestskou časťou Bratislava-Ružinov. Svoju žalobu odôvodnil tým,\nže žalovaný s ním uzatvoril zmluvu o nájme bytu (bližšie špecifikovanú v odôvodneniach\nrozhodnutí všeobecných súdov), na základe ktorej bol sťažovateľovi prenajímaný byt,\nza ktorý mal platiť nájomné a úhradu preddavku za služby najneskôr do 15. dňa príslušného\nkalendárneho mesiaca. Keďže sťažovateľ povinnosť spočívajúcu v riadnej úhrade\nnájomného neplnil (za obdobie od 1. júna 2010 do 37. júla 2014), teda za obdobie dlhšie\nako tri mesiace, žalovaný zmluvu s poukazom na § 711 ods. 1 písm. d) zákona č. 40/1964\nZb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“)\nvypovedal písomnou výpoveďou z nájmu z 25. augusta 2014, ktorú prevzal 8. septembra\n2014. Nedoplatok na nájomnom a úhradách za služby uhradil v priebehu plynutia\nvýpovednej lehoty 16. decembra 2014. Neplatnosť výpovede žiadal určiť dôvodiac,\nže v čase doručenia výpovede z nájmu bytu bol osobou v stave hmotnej núdze\nz objektívnych dôvodov, a preto mu nájom bytu neskončil uplynutím trojmesačnej\nvýpovednej lehoty podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale práve vzhľadom na jeho\nstatus sa naňho vzťahovala ochranná lehota šiestich mesiacov podľa § 710 ods. 4\nObčianskeho zákonníka. Keďže sťažovateľ dlžné nájomné vo výpovednej lehote zaplatil,\ndôvod výpovede s poukazom na § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka podľa jeho názoru\nzanikol, a preto je neplatná.\n3. Okresný súd rozsudkom č. k. 9 C 23/2015-77 z 24. novembra 2016 žalobu\nsťažovateľa zamietol. K tomuto rozhodnutiu dospel po vyhodnotení vykonaného\ndokazovania (s. 2 až 4 rozsudku okresného súdu), na ktorú nadviazal citáciou relevantnej\nprávnej úpravy vzťahujúcej sa na prípad sťažovateľa a k aplikácii ktorej uviedol, že\n„ ... predpokladom zániku dôvodu výpovede v zmysle § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka\nje splnenie dvoch zákonom stanovených podmienok, ktoré musia byť splnené kumulatívne.\n\n2\n\na/ Nájomca po doručení výpovede podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho\nzákonníka pre neplatenie nájomného musí v prvom rade preukázať prenajímateľovi,\nže svoju povinnosť platiť nájomné nesplnil z dôvodu, že ku dňu doručenia výpovede bol\nv hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov (§ 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Aj keď\nzákon výslovne neurčuje lehotu, v ktorej musí nájomca prenajímateľovi preukázať,\nže nájomné nezaplatil z dôvodu hmotnej núdze, z ustanovenia § 710 ods. 4 Občianskeho\nzákonníka možno vyvodiť, že stav hmotnej núdze mu musí preukázať v určitom časovom\nlimite, a to najneskôr do konca výpovednej lehoty (§ 710 ods. 3 veta druhá a tretia\nObčianskeho zákonníka). Len ak stav hmotnej núdze v predmetnom časovom limite\nprenajímateľovi preukáže, dochádza k predĺženiu výpovednej lehoty o ochrannú lehotu\nv trvaní ďalších šesť mesiacov (§ 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka).\nb/ Ďalšou podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby došlo k zániku dôvodu výpovede\nv zmysle § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka, je skutočnosť, že pred uplynutím ochrannej\nlehoty buď nájomca zaplatí dlžné nájomné prenajímateľovi, alebo medzi nimi dôjde\nk dohode o spôsobe úhrady.\n43. V prejednávanej veci vyššie uvedené zákonné podmienky zániku výpovedného\ndôvodu (viď a/ a b/) splnené neboli. Z doposiaľ vykonaného dokazovania je zrejmé,\nže výpoveď prenajímateľa zo dňa 25.8.2014 podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho\nzákonníka bola žalobcovi doručená 08.09.2016. Dlh žalobcu k 31.07.2014 predstavoval\nsumu 7 584,68 €. Žalobca nedoplatok uhradil dňa 16.12.2014... Keďže ale žalovanému\ndo konca výpovednej lehoty nepreukázal, že v čase dania výpovede bol v hmotnej núdzi,\nnebol splnený jeden z predpokladov zániku dôvodu výpovede v zmysle § 711 ods. 5\nObčianskeho zákonníka. Samo zaplatenie dlžného nájomného (ku ktorému došlo po uplynutí\nvýpovednej lehoty) mohlo mať za následok len splnenie dlhu, nie však bez ďalšieho aj zánik\ndôvodu výpovede z nájmu bytu v zmysle § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Keďže\nv danom prípade z uvedeného dôvodu nedošlo k predĺženiu výpovednej lehoty o ochrannú\nlehotu a žalobca návrh na určenie neplatnosti výpovede v zákonom stanovenej lehote\nnepodal, nájom bytu zanikol uplynutím výpovednej lehoty v zmysle § 710 ods. 3\nObčianskeho zákonníka (viď i uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa\n30.03.2011, č. k. 3 Cdo 133/2009).\n44. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, najmä na to, že v danom prípade\nz vyššie uvedeného dôvodu nedošlo k predĺženiu výpovednej lehoty o ochrannú lehotu\n3\n\na žalobca návrh na určenie neplatnosti výpovede v zákonom stanovenej lehote nepodal,\nčím nájom bytu zanikol uplynutím výpovednej lehoty v zmysle § 710 ods. 3 Občianskeho\nzákonníka, súd nemal inú možnosť ako žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť.“\n4. Na základe odvolania sťažovateľa krajský súd napadnutým rozsudkom\nrozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil, keď s poukazom na skutkové\na právne závery okresného súdu (s. 4 a 5 napadnutého rozsudku), s ktorými sa plne\nstotožnil, na doplnenie uviedol, že „... nastúpenie právnych následkov, spočívajúcich\nv predĺžení výpovednej doby o dodatočnú ochrannú lehotu šiestich mesiacov, môže\npreukázanie stavu hmotnej núdze vyvolať iba v prípade, ak sa tak stalo najneskôr\ndo skončenia výpovednej doby. Ak však nájomca (v tomto prípade žalobca) existenciu\nhmotnej núdze prenajímateľovi v uvedenom časovom rámci nepreukázal, nemožno\nnesplnenie predpokladov pre predĺženie výpovednej doby konvalidovať ich preukázaním\nv spore o určenie neplatnosti výpovede z nájmu...“. Okrem toho krajský súd v napadnutom\nrozhodnutí reagoval i na odvolacie námietky sťažovateľa, ktoré sa týkali výsluchu svedka\n, výšky celkovej dlžnej sumy predstavujúcej nedoplatok na nájomnom\ni správania žalovaného, ktoré sťažovateľ označil za rozporné s dobrými mravmi (s. 5 a 6\nnapadnutého rozsudku).\n5. So závermi vyplývajúcimi z rozhodnutí okresného súdu a v nadväznosti naň\ni krajského súdu sťažovateľ nesúhlasí a s poukazom na konkrétnu judikatúru ústavného\nsúdu, z ktorej vyplýva požiadavka náležitého odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany. Krajskému súdu v sťažnosti vytýka, že svoje rozhodnutie\nriadne neodôvodnil, čím porušil jeho základné právo na súdu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj ústavnoprávny princíp zakotvený v čl. 1\nods. 1 ústavy. Uvádzajúc identické argumenty, ako uplatnil v konaní pred všeobecnými\nsúdmi, uzatvára, že podľa jeho názoru nedošlo v jeho veci k spravodlivému rozhodnutiu.\nOkrem toho zdôraznil, že všeobecné súdy sa vôbec nevysporiadali s tou rozhodnou\nskutočnosťou, že „výpoveď z nájomnej zmluvy bola sťažovateľovi doručená v mesiaci\n4\n\nseptember a platnosť začala plynúť v nasledujúcom mesiaci, teda v októbri... sťažovateľ\nsplnil dobu 90 dní na úhradu dlhu, keďže dlh bol zaplatený dňa 16. decembra. Preto\naj v prípade, že by nebolo možné považovať sťažovateľa v rozhodnom období ako osobu\nv hmotnej núdzi, sťažovateľ si splnil povinnosť riadne uhradiť dlh, na základe čoho\nsa výpoveď stala neopodstatnenou.“.\n6. Na tomto základe sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom vyslovil, že napadnutým rozsudkom krajského súdu boli\nporušené jeho v záhlaví označené základné práva zaručené ústavou, listinou a dohovorom.\nZároveň navrhuje, aby ústavný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu\nna ďalšie konanie, priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie „podľa\nustálenej rozhodovacej prace Ústavného súdu Slovenskej republiky“ a náhradu trov\nprávneho zastúpenia.\nII.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\n9. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\n5\n\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n10. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu\nmožno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo\nvôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno\npovažovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (porovnaj napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\n11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n12. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený.\n14. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. k čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6\nods. 1 dohovoru už judikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca\nv základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva\nna súdnu ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97).\n\n6\n\nZ uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(IV. ÚS 195/07) a ich prípadné porušenie možno posudzovať spoločne.\n15. Sťažovateľ svojou sťažnosťou namieta, že boli porušené jeho už označené práva,\npričom podrobnejšie odôvodnenie porušenia týchto práv rozviedol v sťažnosti obdobne, ako\nto už urobil v konaní pred všeobecnými súdmi. K ich porušeniu malo podľa názoru\nsťažovateľa dôjsť tým, že krajský súd svoje skutkové a právne závery riadne neodôvodnil,\nresp. ich odôvodnil v rozpore s platným právnym stavom. Z obsahu ústavnej sťažnosti je tak\nzrejmé, že sťažovateľ od ústavného súdu očakáva prehodnotenie záveru, ku ktorému dospeli\nvšeobecné súdy.\n16. Ústavný súd na úvod považuje za potrebné pripomenúť, že nie je zásadne\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri\nvýklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej ani preskúmavať,\nči v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci\na aké skutkové zistenia a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie\ns ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách\n(I. ÚS 13/00 mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01). Z tohto\npostavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov\nz hľadiska svojvoľnosti, arbitrárnosti rozhodnutia, resp. jeho odôvodnenia.\n17. V zmysle svojej judikatúry ústavný súd považuje za protiústavné aj arbitrárne\ntie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne\nnelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03,\nI. ÚS 301/06).\n18. S ohľadom na uvedené ústavný súd pristúpil k preskúmaniu odôvodnenia\nrozhodnutia krajského súdu, aby posúdil zlučiteľnosť jeho obsahu s limitmi sťažovateľom\noznačených článkov ústavy a dohovoru. Tento prieskum vykonal v medziach svojich\nprávomocí, keď posudzoval kvalitu odôvodnenia namietaného rozsudku krajského súdu\na ústavnú súladnosť interpretácie právnej úpravy, ktorá bola vo veci sťažovateľa aplikovaná.\n7\n\nSo zreteľom na medze možných zásahov ústavného súdu do rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov ústavný súd po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku\nkrajského súdu (bod 4) dospel k názoru, že obsahuje dostatok skutkových a právnych\nzáverov vychádzajúcich a nadväzujúcich na prvostupňové konanie (bod 3), pričom nezistil,\nže by tieto závery krajského súdu vzhľadom na jeho právomoci (kompetencie) v odvolacom\nkonaní boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia\npríslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím\nich podstaty a zmyslu. Ani sťažovateľ v sťažnosti neuviedol žiadnu ústavnoprávne\nrelevantnú námietku, ktorá by bola schopná tieto závery krajského súdu spochybniť.\nPred ústavným súdom opakuje námietky, ktoré už boli predmetom preskúmavania krajským\nsúdom, na základe ním podaného odvolania proti rozsudku okresného súdu, teda sťažnosť\nje vlastne iba pokračujúcou polemikou s právnym názorom okresného súdu a krajského\nsúdu. Sťažovateľ vedome stavia ústavný súd do pozície bežnej prieskumnej inštancie\nvšeobecného súdnictva, keď požaduje, aby ústavný súd vec opätovne posúdil a stotožnil\nsa s jeho právnym názorom. Ústavný súd v súvislosti s takto koncipovanou sťažnosťou\npripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou opravnou inštanciou v systéme všeobecného\nsúdnictva.\n19. Okrem toho, ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane uvádza, že všeobecný\nsúd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie,\nktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne\nobjasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu\nje plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé\nsúdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05). Podľa názoru ústavného súdu bolo\ntýmto požiadavkám vo veci sťažovateľa učinené zo strany krajského súdu zadosť.\n20. Ani argumentáciu sťažovateľa uvedenú v závere bodu 5 tohto uznesenia ústavný\nsúd nepovažuje za spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov napadnutého\nrozsudku krajského súdu. Práve naopak, výklad predostretý sťažovateľom spočívajúci\nv tom, že hoci by sťažovateľ nebol považovaný za osobu v hmotnej núdzi, aj tak sa stala\nvýpoveď z nájmu neopodstatnenou, pretože dlžné nájomné zaplatil v čase plynutia\n8\n\nvýpovednej lehoty, nezodpovedá právnej úprave. V prvom rade je potrebné uviesť, že ak\nnájomca tvrdí existenciu hmotnej núdze z objektívnych dôvodov, je povinný preukázať\nprenajímateľovi tento stav. Ako vyplynulo z rozhodnutí všeobecných súdov, sťažovateľ\nžalovanému (prenajímateľovi) nepreukázal, že v čase podania výpovede z nájmu takouto\nosobou bol. Preto sa ňho nemohlo aplikovať ustanovenie § 711 ods. 5 Občianskeho\nzákonníka, ktoré sa explicitne vzťahuje iba na nájomcu v hmotnej núdzi. Vzhľadom na to,\nže sťažovateľ nebol v čase doručenia výpovede v stave hmotnej núdze, nedošlo ani\nk predĺženiu výpovednej lehoty o ochrannú lehotu, a teda ani k zániku dôvodu výpovede\nzaplatením dlhu. Inak povedané, výklad sťažovateľa by obstál iba v prípade, ak by mal\nstatus osoby v hmotnej núdzi a dlžné nájomné by prenajímateľovi zaplatil pred uplynutím\nochrannej lehoty (§ 710 ods. 4) alebo sa s ním písomne dohodol o spôsobe jeho úhrady.\nAvšak u nájomcov, ktorí nie sú v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov nemožno\nzaplatenie dlhu samo osebe považovať za odpadnutie dôvodu doručenej výpovede.\n21. V súvislosti s prejavom nespokojnosti sťažovateľa s napadnutým rozhodnutím\nkrajského súdu ústavný súd poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu\nbude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania (strán sporu). Aj stabilná\nrozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje\nnázor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,\nz čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym\nnázorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov a námietok. Procesný postoj účastníka\nkonania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného\nsúdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a\nrozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je však povinný na tieto procesné úkony\nprimeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s\nplatným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom\núčastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia\ncivilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS\n75/2010).\n\n9\n\n22. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd je toho názoru, že niet žiadnej relevantnej\nspojitosti medzi posudzovaným rozhodnutím krajského súdu a namietaným porušením\nzákladného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru. S prihliadnutím na odôvodnenosť napadnutého rozsudku, totožnosť\nnámietok sťažovateľa, ako aj s poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu\nochranu (a práva na spravodlivé súdne konanie) nie je právo na rozhodnutie v súlade\ns právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní, ústavný\nsúd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nz dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n23. K námietke sťažovateľa o porušení čl. 1 ods. 1 ústavy rozsudkom krajského súdu\nústavný súd pre úplnosť uvádza, že v tomto článku sú upravené základné garancie, resp.\nprincípy fungovania štátu, nie však základné práva a slobody, ktoré sú upravené v druhej\nhlave ústavy. Preto ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n24. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími\npožiadavkami sťažovateľa uvedenými v petite nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich\nje podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto\nprípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. septembra 2018\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "nájom a podnájom-nájomná zmluva"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:f0f2d06e-8a31-47fc-8232-54afaf61ef03", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 75/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 75/2010 z 18. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-18", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f0f2d06e-8a31-47fc-8232-54afaf61ef03"}, {"guid": "ussr:07134f83-ba39-439a-b539-6f16608a030a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 302/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 302/09 z 26. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-26", "citacie_n": 279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:07134f83-ba39-439a-b539-6f16608a030a"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:3ea42ef5-0b44-464b-bade-102e5a7ff819", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 106/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 106/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 294, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3ea42ef5-0b44-464b-bade-102e5a7ff819"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "a0e15d25-f20f-4e19-a8e4-f897a6ed6dc6:39486485-37c6-4524-98e9-bae7b60bcbeb", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8111200988.2", "spisova_znacka": "8Co/102/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Co/102/2017 z 18. 7. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-07-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8111200988.2"}], "citovane_v": []}