{"guid": "ussr:19f0571a-5d63-457b-9af9-85ff9ed5d180", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.370.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 370/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 370/2018 z 18. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. septembra 2018, sp. zn. III. ÚS 370/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.370.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-09-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/19f0571a-5d63-457b-9af9-85ff9ed5d180", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.370.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.370.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.370.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 370/2018-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. septembra\n2018 predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného\nv čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva nebyť odňatý zákonnému\nsudcovi zaručeného v čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé\nsúdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Tost 4/2018\nz 31. januára 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. marca\n2018 doručená elektronicky (mailom) a 14. marca 2018 predložením originálu sťažnosť\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou\n\nnamietal porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva nebyť odňatý zákonnému\nsudcovi zaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného\nv čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n3 Tost 4/2018 z 31. januára 2018.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ 13. decembra 2017\nv trestnom konaní, ktoré je vedené proti jeho osobe Krajským súdom v Bratislave (ďalej len\n„krajský súd“) pod sp. zn. 16 T 1/2017, namietal zaujatosť predsedníčky konajúceho senátu\n. Uznesením z 11. januára 2018 senát krajského súdu v zložení\n(predsedníčka),\nrozhodol, že\n\na\n\nnie je vylúčená z vykonávania úkonov v tejto\n\ntrestnej veci. Proti tomuto rozhodnutiu sťažovateľ podal 16. januára 2018 sťažnosť, v ktorej\nuviedol, že „Rozvrhom práce... je v súdnom oddelení 16 T určené zloženie senátu\n- predsedníčka senátu,\n- členovia senátu.\n\n,\nvšak rozhodovala v trestnej veci obžalovaného\n\nv konaní o povolenie obnovy konania vedenom pod sp. zn. 1 Ntok\n1/2011.\nNa základe opatrenia predsedu Krajského súdu... bol... 3. 4. 2017 určený\nako nový člen senátu, keďže... je\n\nvylúčená z\n\nrozhodovania vo veci samej, nakoľko sa zúčastnila rozhodovania o mimoriadnom opravnom\nprostriedku v tej istej veci...\nV konaní vedenom pod sp. zn. 1 Ntok 1/2011 však... 19. 10. 2011 v senáte spoločne\ns predsedníčkou senátu\n\nrozhodoval aj sudca\n\n. Obžalovaný má za to, že s poukazom na totožné zákonné a podzákonné\nustanovenia, na základe ktorých bola z rozhodovania vo veci samej vylúčená\n,\n\nje ex lege vylúčený z rozhodovania vo veci samej.\n\nDo množiny sudcov, spomedzi ktorých bol na základe opatrenia predsedu Krajského\nsúdu... určený tretí člen senátu, nebola na základe chybného podkladu zaradená sudkyňa\n, ktorá sa nikdy nezúčastnila rozhodovania v konaní o povolenie\nobnovy konania vedenom pod sp. zn. 1 Ntok 1/2011. V odôvodnení opatrenia sa uvádza\n2\n\nnesprávne zloženie senátu 1 Ntok -\n\n,\n\na\n\n. V takomto zložení však senát v konaní o povolenie obnovy konania\nvedenom pod sp. zn. 1 Ntok 1/2011 nikdy nerozhodoval.\nNa základe uvedených skutočností má obžalovaný za to, že senát, ktorý rozhoduje\nv trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 16 T/1/2017, rozhoduje\nv nezákonnom zložení, a teda aj o námietke zaujatosti voči predsedníčke senátu\nrozhodol senát v nezákonnom zložení...“.\n3. Najvyšší súd sťažnosť sťažovateľa proti rozhodnutiu krajského súdu z 11. januára\n2018 uznesením sp. zn. 3 Tost 4/2018 z 31. januára 2018 zamietol.\n4. Podľa názoru sťažovateľa sa najvyšší súd vo svojom rozhodnutí „dostatočne\nprimeraným a kvalifikovaným spôsobom nevysporiadal s námietkou sťažovateľa, že\no námietke zaujatosti rozhodoval senát v nezákonnom zložení“. Ďalej sa podľa neho\nnajvyšší súd «vo vzťahu k nezákonnému zloženiu senátu súdu prvého stupňa obmedzil len na\nkonštatovanie: „Okolnosť, že sa obžalovaný domnieva, že sťažnosťou napadnuté uznesenie\nbolo vyhlásené v nezákonnom zložení senátu je s poukazom na § 32 ods. 6 Trestného\nporiadku irelevantná“.». Sťažovateľ je však toho názoru, že „okolnosť nezákonného\nzloženia senátu nie je možné subsumovať, pod žiadnu z okolností predpokladaných v ust.\n§ 32 ods. 6 TP. V tejto časti je rozhodnutie odporcu nepreskúmateľné pre nedostatok\ndôvodov, pre absenciu akejkoľvek racionálnej právnej úvahy, nakoľko odporca žiadnym\nspôsobom neodôvodnil, na základe čoho dospel k záveru o tom, že nezákonnosť zloženia\nsenátu súdu prvého stupňa je pri rozhodovaní o námietke zaujatosti právne irelevantnou.“.\n5. Sťažovateľ uviedol, že najvyšší súd v odôvodnení rozhodnutia prišiel aj\nk nesprávnemu zisteniu, že v konaní o povolenie obnovy konania rozhodoval senát v úplne\ninom zložení senátu ako v prebiehajúcom konaní vo veci samej. „Toto zistenie je v rozpore\ns obsahom spisov. Odporca mal pri rozhodovaní k dispozícii spis zn. 1 Ntok 1/2011,\nz ktorého jednoznačne vyplýva, že dňa 19. 10. 2011 v senáte spoločne s predsedníčkou\nsenátu\n\nrozhodoval aj sudca\n\nrozhoduje vo veci samej.\n3\n\n, ktorý\n\nAk by bolo pravdivé mylné zistenie odporcu, že v konaní o povolenie obnovy konania\nrozhodoval senát v zložení\n\n,\n\na\n\n, tak potom z množiny sudcov, z ktorej bol určený tretí člen senátu, nemala byť\nopatrením predsedu Krajského súdu v Bratislave vylúčená\n\n, čo\n\ntvrdil aj sťažovateľ (ale z iného dôvodu), a teda tretí člen senátu bol určený nezákonným\nspôsobom. S touto právne významnou námietkou sťažovateľa sa však odporca žiadnym\nspôsobom nevyporiadal.“\n6. Porušenie práva na spravodlivé súdne konania sťažovateľ videl aj v tom, ako sa\nnajvyšší súd vysporiadal z námietkou absencie vyjadrenia predsedníčky senátu krajského\nsúdu k vznesenej námietke zaujatosti v súdnom spise. Tvrdí, že „Vyjadrenie namietanej\nosoby k námietke zaujatosti je neobíditeľnou podmienkou konania o vznesenej námietke\nzaujatosti, a to už v štádiu pred vydaním rozhodnutia, a teda ho nemožno stotožňovať\ns rozhodnutím samotným. Skutočnosti uvedené vo vyjadrení k námietke, rovnako ako\nskutočnosti uvedené vo vznesenej námietke sú podkladom pre rozhodovanie o vznesenej\nnámietke. Rozhodnutie o námietke zaujatosti bez oboznámenia sa s vyjadrením namietanej\nosoby je rozhodnutím arbitrárnym, negujúcim právo na spravodlivé súdne konanie.“.\n7. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, základné právo sťažovateľa na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 31. 1. 2018, sp. zn. 3 Tost 4/2018, porušené boli.\nSťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- EUR... ktoré je\npovinný Najvyšší súd Slovenskej republiky vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov odo\ndňa nadobudnutia právoplatnosti tohto nálezu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania\nk rukám jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti\ntohto nálezu.“\n4\n\n8. Zároveň sťažovateľ požiadal o ustanovenie mu právneho zástupcu v konaní\npred ústavným súdom.\nII.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\n11. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n12. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či\ndôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie.\n13. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\n5\n\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n14. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,\nprípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať\ntakú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).\n15. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na zákonného sudcu zaručeného\nv čl. 48 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1\ndohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 3 Tost 4/2018 z 31. januára 2018, ku ktorému\nmalo dôjsť nedostatočným vysporiadaním sa najvyššieho súdu s argumentáciou sťažovateľa\no nezákonnosti zloženia senátu krajského súdu konajúceho o jeho námietke zaujatosti\nvznesenej proti predsedníčke senátu v jeho trestnej veci.\n16. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n17. Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu ustanoví zákon.\n18. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\n6\n\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\nalebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n19. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\nbol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo\nskutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne s medzinárodnými\nzmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis\nII. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\n20. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také\nrozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne\nzávery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené\nzávery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00,\nI. ÚS 17/00) a tiež by mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého\nprocesu, ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.\n21. Námietku zaujatosti predsedníčky senátu krajského súdu podanú 13. decembra\n2017 sťažovateľ odôvodnil tým, že „13. 12. 2017 mi bolo znemožnené oboznámiť sa so\nspisovým prehľadom vo veci sp. zn. 4 T 2/2005. Spisový prehľad nebol súčasťou\npredloženého spisu... Vzhľadom na to, že spis obsahuje daňové, bankové a obchodné\ntajomstvo, mám za to, že spis neobsahuje dostatočné preventívne opatrenia resp.\nneobsahuje žiadne opatrenia, aby nedošlo k narušeniu daňového, bankového a obchodného\ntajomstva a jeho sprístupneniu neoprávneným osobám.\nRovnako mi nebolo umožnené oboznámiť sa so spisom sp. zn. 16 T 1/2017, nakoľko\nnebol priložený k spisu zn. 4 T 2/2005, hoci tento spis je len pokračovaním spisu v tejto veci.\n7\n\nMám za to, že číslovanie spisu zn. 16 T 1/2017 je v rozpore s ust. § 172 ods. 4\nSpravovacieho a kancelárskeho poriadku, pričom nejde o chybu pre chybu, ale tento\nnedostatok umožňuje dodatočnú manipuláciu so spisom zn. 4 T 2/2005, obzvlášť ak\nsúčasťou tohto spisu nie je spisový prehľad.\nPrílohou spisu zn. 4 T 2/2005 je dlhodobo spis OS BA I sp. zn. 5 T 104/2004,\nv dôsledku čoho je hrubým spôsobom zasahované do môjho práva na súdnu ochranu, keďže\nOS BA I nemôže predložiť mnou podané dovolanie dovolaciemu súdu.\nVzhľadom na to, že predpokladám, že u erudovanej predsedníčky senátu 16 T nejde o\nštandardné zlyhania, mám za to, vyššie uvedené závažné nedostatky v trestnej veci vedenej\nvoči mojej osobe možno subsumovať pod definíciu zaujatosti v zmysle ust. § 30 ods. 1 TP\núčinného do 31. 12. 2005.\nŽiadam, aby táto sťažnosť na nedostatky v konaní sp. zn. 4 T 2/2005 bola zároveň\nposudzovaná aj ako námietka zaujatosti voči predsedníčke senátu\n, nakoľko vyššie uvedené nedostatky vo vedení trestnej veci vzbudzujú odôvodnenú\npochybnosť o jej zaujatosti voči mojej osobe, keďže predpokladám, že nejde o štandardné\na opakované zlyhania v ňou vedených trestných veciach.“.\n22. Krajský súd uznesením sp. zn. 16 T 1/2017 z 11. januára 2018 o týchto\nnámietkach rozhodol tak, že predsedníčku senátu nevylúčil z vykonávania úkonov v tejto\ntrestnej veci, pretože „neboli zistené ani preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by vyvolávali\npochybnosť o nezaujatosti predsedníčky senátu\n\n, ktoré by\n\nzakladali dôvody na jej vylúčenie postupom podľa § 31 ods. 3 Tr. por.“.\n23. Najvyšší súd v napadnutom rozhodnutí sp. zn. 3 Tost 4/2018 z 31. januára 2018,\nktorým podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť sťažovateľa proti\nrozhodnutiu krajského súdu z 11. januára 2018 zamietol, okrem iného uviedol:\n«Podľa § 32 ods. 6 Trestného poriadku o námietke zaujatosti strany... ak je dôvodom\nnámietky len procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu v konaní, sa\nnekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa\n§ 31...\n\n8\n\nObžalovaný v podanej sťažnosti poukazoval výlučne len na procesný postup\nkrajského súdu, ktorá okolnosť však nie je spôsobilá spochybniť nezaujatosť zákonnej\nsudkyne\n\n.\n\nNaviac je nevyhnutné uviesť, že pokiaľ podľa § 32 ods. 6 Trestného poriadku\nobžalovaný namietal procesný postup súdu, o takejto námietke súd ani nekoná (napríklad\nnámietka obžalovaného voči postupu pri číslovaní listov spisu a pod.). Nebolo sa možné\nstotožniť ani s námietkou obžalovaného, že v spise absentuje vyjadrenie predsedníčky\nsenátu k vznesenej námietke zaujatosti a to práve z dôvodu, že práve napadnuté rozhodnutie\nkrajského súdu je takýmto „vyjadrením“ predsedníčky senátu k vznesenej námietke\nzaujatosti vydaného vo forme rozhodnutia vyhláseného v senáte, ktorého bola\npredsedníčkou.\nPokiaľ ide o námietku obžalovaného, že v spise absentuje úradný záznam o nazretí\nobžalovaného do spisu dňa 13. decembra 2017 v konaní vedenom na Krajskom súde\nv Bratislave pod sp. zn. 16 T/1/2017, táto nemá vzťah k vznesenej námietke zaujatosti.\nNapriek tomu je však potrebné v tejto súvislosti uviesť, že obžalovaný bol skutočne nazrieť\ndo spisu dňa 13. decembra 2017, avšak v konaní vedenom pod sp. zn. 4 T/2/2005 a nie\nv konaní vedenom pod sp. zn. 16 T/1/2017 ako sa mylne domnieva, čo preukazuje úradný\nzáznam založený v spise.\nOkolnosť, že sa obžalovaný domnieva, že sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo\nvyhlásené v nezákonnom zložením senátu, je s poukazom na § 32 ods. 6 Trestného poriadku\nirelevantná. Ak by aj podľa tvrdenia obžalovaného mal byť v trestnej veci obžalovaného\n, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 16 T/1/2017,\nvylúčený\n\n, uvedené by nemalo akýkoľvek vzťah k predsedníčke senátu\na nezakladalo by automaticky dôvod, pre ktorý by bol možno\n\nspochybniť objektívnosť a nestrannosť predsedníčky senátu (porovnaj § 371 ods. 1 písm. b)\nTrestného poriadku pre dovolacie konanie, § 321 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku pre\nodvolacie konanie). Nad rámec uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že v\nkonaní o povolenie obnovy konania s poukazom na článok VIII. bod 6 rozvrhu práce\nKrajského súdu v Bratislave pre rok 2017 rozhodoval senát v zložení\n,\n\n,\n\n, teda úplne v inom zložení\n\nsenátu ako v prebiehajúcom konaní vo veci samej.»\n9\n\n24. Z citovanej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu vyplýva,\nže tento sa všetkými, pre rozhodnutie o sťažnosti sťažovateľa proti nevylúčeniu\npredsedníčky konajúceho senátu prvostupňového súdu podstatnými, právnymi, ako aj\nskutkovými otázkami zaoberal a adekvátne ich zodpovedal.\n25. Najvyšší súd citoval ustanovenia príslušnej právnej úpravy, ktorú bolo potrebné\nna danú vec aplikovať, a pred jej použitím ju primerane interpretoval aj s poukazom\nna judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (§ 31 ods. 1 a § 32 ods. 6\nTrestného poriadku). Zhodnotil však, že sťažovateľom uplatnené námietky sú námietkami\nproti procesnému postupu krajského súdu, čo je v zmysle ustanovenia § 32 ods. 6 Trestného\nporiadku okolnosť, ktorá nie je spôsobilá spochybniť nezaujatosť predsedníčky konajúceho\nsenátu krajského súdu (dokonca o takýchto námietkach sa podľa § 32 ods. 6 Trestného\nporiadku ani nekoná). Skutočnosti, ktoré by takými boli, t. j. subsumovateľné pod\nustanovenie § 31 ods. 1 Trestného poriadku, sťažovateľ v námietke zaujatosti\nz 13. decembra 2017 neuviedol.\n26. Sťažnostný súd neopomenul zaujať jednoznačné stanovisko aj k ďalším\nv riadnom opravnom prostriedku sťažovateľom predneseným námietkam.\n27. V súvislosti s absenciou vyjadrenia predsedníčky senátu krajského súdu\nv súdnom spise najvyšší súd nevidel žiadnu možnosť zásahu do práv sťažovateľa a čo je\nz hľadiska ochrany základných práv sťažovateľa dôležité, svoj názor presvedčivo\nodôvodnil. Bez potreby opakovania a dopĺňania týchto dôvodov (nie je to úlohou ústavného\nsúdu) ich ústavný súd považuje za ústavne akceptovateľné.\n28. Podľa názoru ústavného súdu správne najvyšší súd poukázal aj na skutočnosť, že\naž v sťažnosti proti prvostupňovému rozhodnutiu sťažovateľom namietané nezákonné\nzloženie senátu krajského súdu nemá žiadnu spojitosť s jeho námietkou podanou\n13. decembra 2017 (zaujatosť predsedníčky senátu), o ktorej rozhodoval senát krajského\nsúdu. Predmetom konania pred najvyšším súdom ako druhostupňovým súdom bolo\npreskúmanie a posúdenie prvostupňového rozhodnutia, ktoré však tieto otázky, keďže\n10\n\nneboli pred krajským súdom uplatnené, nerozoberalo. Preto ak najvyšší súd uviedol, že táto\nargumentácia je irelevantná s poukazom na § 32 ods. 6 Trestného poriadku, pod „režim“\nktorého (nemalo sa o nej konať) vzhľadom na obsah námietky z 13. decembra 2017 spadalo\nkonanie a rozhodnutie krajského súdu, nemožno mu to vytknúť. Najvyšší súd navyše\ndoplnil, že ak by aj mal byť iný člen senátu krajského súdu vylúčený, nemá to žiadnu\nsúvislosť s namietanou nezaujatosťou predsedníčky senátu. Výčitka sťažovateľa obsiahnutá\nv sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy sa v tomto smere javí ako vznesená z dôvodu\nnepochopenia odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.\n29. Pre úplnosť je však zároveň potrebné dodať, že aj napriek uvedenému sa najvyšší\nsúd s otázkou zákonnosti zloženia konajúceho súdu zaoberal a zaujal k nemu rozhodný\nskutkový, ako aj právny záver, ktorý jednoznačne odôvodnil a ktorý nesignalizuje žiadnu\npotrebu zásahu ústavného súdu.\n30. Uvedené okolnosti ústavný súd viedli k presvedčeniu, že rozhodnutie najvyššieho\nsúdu rozhodne nemožno považovať za svojvoľné a ani neodôvodnené.\n31. O zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia v súvislosti\ns právnym posúdením ide spravidla vtedy, ak ústavný súd zistí interpretáciu a aplikáciu\nprávnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej\nnormy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne\nprotirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody\nzjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08,\nI. ÚS 301/06, I. ÚS 88/07). V danej veci o takýto prípad nejde.\n32. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu spĺňa všetky atribúty kladené článkom 46 ods. 1 ústavy a článkom 6 ods. 1\ndohovoru na takéto rozhodnutie, preto je sťažnosť sťažovateľa v tejto časti zjavne\nneopodstatnenou a z tohto dôvodu ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.\n\n11\n\n33. Keďže ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu je\nz ústavného hľadiska akceptovateľné a v okolnostiach danej veci ním nebolo porušené\nzákladné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a ani právo podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, v nadväznosti na to nemohlo dôjsť ani k porušeniu základného práva\nna zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy. Podľa názoru ústavného súdu nemôže\nústavne konformná aplikácia pravidiel o ne/vylúčení sudcu najvyšším súdom predstavovať\nporušenie základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy. Na tomto\nzáklade ústavný súd pri predbežnom prerokovaní aj túto časť sťažnosti sťažovateľa\nodmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n34. Nad rámec uvedeného ústavný súd poukazuje na svoju stabilnú judikatúru, podľa\nktorej práva na súdnu ochranu (druhá hlava, siedmy oddiel ústavy) „sú výsledkové“, to\nznamená musí im zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako\ncelok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov\n(m. m. III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08). Aj z ďalšej judikatúry\nústavného súdu (napr. I. ÚS 79/03, I. ÚS 236/03), obdobne ako z judikatúry Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (napr. Komanický c. Slovenská republika, rozsudok zo 4. 6. 2002),\nvyplýva, že ústavný súd a Európsky súd pre ľudské práva overujú, či konanie posudzované\nako celok bolo spravodlivé v zmysle čl. 46 až čl. 50 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n35. Ak je sťažovateľ toho názoru, že v jeho prípade sudca/sudcovia mali byť vylúčení\nz prerokúvania a rozhodovania v jeho trestnej veci a že neboli rešpektované jeho procesné\npráva pri rozhodovaní najvyššieho súdu v napadnutom rozhodnutí, bude mať možnosť svoje\nvýhrady uplatniť pri využití prostriedkov právnej ochrany, ktoré mu Trestný poriadok, ako\nprocesnoprávny predpis, ktorým sa konanie riadi, priznáva voči meritórnemu rozhodnutiu.\nIde jednak o právo na riadny opravný prostriedok, ale aj právo využiť mimoriadny opravný\nprostriedok proti právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej. Ústavný súd pripomína, že\nústavné súdnictvo je vybudované predovšetkým na zásade preskúmavania právoplatne\nskončených vecí (m. m. IV. ÚS 187/09, III. ÚS 531/2014).\n\n12\n\n36. Ak teda ochranu sťažovateľom označeným základným právam podľa čl. 46 ods. 1\na čl. 48 ods. 1 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je oprávnený poskytnúť\nvšeobecný súd, a to v konaní o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch\nproti rozhodnutiu vo veci samej, rešpektujúc požiadavku subsidiarity plynúcu z čl. 127\nods. 1 ústavy i svoju doterajšiu rozhodovaciu prax, ústavný súd mohol sťažnosť sťažovateľa\nodmietnuť aj pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (I. ÚS 103/02,\nIV. ÚS 115/07, I. ÚS 311/2011 ).\n37. Pretože sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho\nvýznamu zaoberať sa ďalšími jeho požiadavkami uvedenými v jej petite, rozhodovanie\no ktorých je podmienené vyhovením sťažnosti v časti požadovaného vyslovenia porušenia\nzákladných práv alebo slobôd (čl. 127 ods. 2 ústavy), k čomu v tomto prípade nedošlo.\n38. Vo vzťahu k žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu ústavný súd\nuvádza, že takejto žiadosti vyhovie, ak to odôvodňujú osobné, majetkové a zárobkové\npomery žiadateľa a ak nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nárokov na ochranu\nústavnosti. Vzhľadom na dôvody odmietnutia sťažnosti sa ústavný súd už touto žiadosťou\nsťažovateľa nezaoberal, pretože je zjavné, že ani prípadné jeho právne zastúpenie nemohlo\nv tejto veci nepriniesť iný výsledok, ako je uvedený vo výroku tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. septembra 2018\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "sudca-zákonný", "trestné konanie", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti", "sudca-námietka zaujatosti"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:470f8416-c43b-4cb3-b12b-d95b88ca4b94", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 531/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 531/2014 z 9. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-09", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:470f8416-c43b-4cb3-b12b-d95b88ca4b94"}, {"guid": "ussr:85bfdb7e-3508-4e62-9a12-f2d63133c7b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 311/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 311/2011 z 24. 8. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-08-24", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:85bfdb7e-3508-4e62-9a12-f2d63133c7b5"}, {"guid": "ussr:1fb79245-0c88-4d70-8ab7-44ee7c922ac8", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/09 z 28. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-28", "citacie_n": 185, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1fb79245-0c88-4d70-8ab7-44ee7c922ac8"}, {"guid": "ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 305/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 835, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a"}, {"guid": "ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 155/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/08 z 2. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-02", "citacie_n": 601, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288"}, {"guid": "ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 33/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/04 z 4. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-04", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1"}, {"guid": "ussr:89851db3-e8c4-4f27-b63d-cbb99648e5fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 236/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 334, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89851db3-e8c4-4f27-b63d-cbb99648e5fe"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:02540481-a652-4ee1-a6db-4ed263d14e47", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 79/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 79/03 z 9. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-09", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02540481-a652-4ee1-a6db-4ed263d14e47"}, {"guid": "ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 103/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 1520, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "520b42db-594f-47f1-9fa5-c745ffa2ff68:011ad15b-e8ad-4f94-bc39-0b720b19204a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1011010001.1", "spisova_znacka": "1Ntok/1/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Ntok/1/2011 z 15. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-09-15", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1011010001.1"}], "citovane_v": []}