{"guid": "ussr:7179c21e-b08c-4f34-90af-c1d37b4227d2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.371.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 371/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 371/2018 z 18. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. septembra 2018, sp. zn. III. ÚS 371/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.371.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-09-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7179c21e-b08c-4f34-90af-c1d37b4227d2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.371.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.371.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.371.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 371/2018-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. septembra\n2018 predbežne prerokoval sťažnosť\n\na\n\n,\n\n, zastúpených advokátom JUDr. Danielom Lipšicom, Štefánikova 15, Bratislava,\nvo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4 To 2/2017 zo 7. júla 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\na\n\nodmieta\n\nako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n28. septembra 2017 doručená sťažnosť\n\na\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia ich\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\n\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením (sťažovatelia ho\nv sťažnosti mylne označujú ako rozsudok, pozn.) Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 To 2/2017 zo 7. júla 2017 (ďalej len „napadnuté\nuznesenie“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že napadnutým uznesením bol zrušený\nrozsudok Špecializovaného trestného súdu v trestnej veci proti obžalovanému\na spol. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny\npodľa § 296 Trestného zákona a iných z 20. apríla 2017 sp. zn. BB-3T 32/2014.\nNapadnutým uznesením bolo zároveň rozhodnuté podľa § 325, § 23 ods. 2 Trestného\nporiadku a podľa § 91 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov o odňatí veci Špecializovanému trestnému súdu a o jej prikázaní Krajskému súdu\nv Banskej Bystrici, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol.\n3. Sťažovatelia poukázali na to, že ihneď po vyhlásení prvostupňového rozsudku\nŠpecializovaného trestného súdu 20. apríla 2017 podali priamo v pojednávacej miestnosti\nprostredníctvom svojho splnomocnenca námietku zaujatosti proti predsedovi odvolacieho\nsenátu najvyššieho súdu\n\n, ktorú 5. mája 2017 po doručení\n\npísomného vyhotovenia rozsudku aj riadne odôvodnili. Námietka zaujatosti bola podaná\npre pomer predsedu odvolacieho senátu najvyššieho súdu\nk splnomocnencovi sťažovateľov ako poškodených v uvedenej trestnej veci.\n4. Sťažovatelia vytkli, že v napadnutom uznesení sa najvyšší súd „síce formálne\nzaoberal podanou námietkou zaujatosti (ako aj námietkou zaujatosti podanou\nprokurátorom), avšak dospel k názoru, že o nej nebude v zmysle § 32 ods. 6 Trestného\nporiadku konať, keďže nebola vznesená bezodkladne“. Takéto konanie predchádzajúce\nnapadnutému uzneseniu je podľa nich zjavne svojvoľné a arbitrárne a bolo ním porušené ich\nprávo, aby iný senát najvyššieho súdu preskúmal možnú zaujatosť predsedu odvolacieho\nsenátu voči ich splnomocnencovi.\n5. V súvislosti s tým sťažovatelia argumentovali, že námietka zaujatosti „bola\npodaná okamžite po vyhlásení prvostupňového odsudzujúceho rozsudku a potom, ako boli\n\n2\n\npodané odvolania zo strany obžalovaných, prokurátora, ako aj sťažovateľov, teda okamžite\npotom, ako bolo zrejmé, že vec bude v odvolacom konaní opätovne prejednávaná senátom\nNS SR pod vedením\n\n“. Najvyšší súd v napadnutom uznesení svoj\n\npostup odôvodnil tak, že námietka zaujatosti nebola splnomocnencom poškodených podaná\nbezodkladne, teda „ihneď po prevzatí zastupovania poškodených\n\n28. marca\n\n2017“. K tomu sťažovatelia uviedli, že „V tom čase sa však vec nachádzala v štádiu\nprvostupňového konania na ŠTS potom ako NS SR uznesením zo dňa 6. 2. 2017 prvýkrát\nzrušil v danej veci odsudzujúci rozsudok ŠTS... Podľa právneho názoru vyjadreného\nv Napadnutom rozhodnutí je možné (nevyhnutné) podať námietku zaujatosti ešte predtým,\nako orgán proti ktorému námietka zaujatosti smeruje, vo veci vôbec rozhoduje, ak je\nmožnosť (pravdepodobnosť), že v budúcnosti o veci bude rozhodovať. Takéto odôvodnenie\nje za hranicou absurdnosti, a nemá žiadnu oporu ani v logike, ani v práve...\nRozhodnutie súdu založené na premise, že námietka zaujatosti spĺňa kritérium\nbezodkladnosti len vtedy, keď je podaná ešte predtým ako je vec pridelená orgánu, voči\nktorému je námietka podaná, je rozhodnutím zjavne nezákonným a arbitrárnym.“.\n6. Sťažovatelia poukázali aj na nasledujúce:\n„Právo na nestranného sudcu je implikované v ustanovení článku 46 ods. Ústavy.\nÚčelom základného práva na nestranného sudcu je nastolenie faktického stavu, v ktorom\nspor o právo nebude rozhodovať sudca, ktorý je zaujatý, teda má osobné dôvody, aby spor\nnerozhodol podľa právneho poriadku, ale na základe svojich osobných záujmov, sympatií,\nči antipatií. Samozrejme, že podaná námietka zaujatosti nezaručuje procesnej strane účinok\nspočívajúci v odňatí pridelenej veci zákonnému sudcovi. Zaručuje jej však právo, aby o nej\nbolo rozhodnuté v danej procesnej situácii - a v prípade podanej sťažnosti - iným senátom\nodvolacieho súdu (§ 32 ods. 5 písm. d) Trestného poriadku)...\nV inom skutkovom kontexte Ústavný súd už rozhodol, že pokiaľ všeobecný súd\nneprejednal včas a riadne podanú námietku zaujatosti, tak týmto postupom prišlo\nk denegatio iustitiae (odmietnutiu spravodlivosti) a to tým, že všeobecný súd sa danou\nnámietkou zaujatosti vôbec nezaoberal v čase, keď bol povinný v súlade s platným právnym\nporiadkom v danej veci konať (III. ÚS 46/04). Uvedený nález Ústavného súdu je plne\naplikovateľný aj na tento prípad sťažovateľov.“\n\n3\n\n7. Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd v náleze\nvyslovil, že napadnutým uznesením najvyšší súd porušil ich základné právo podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby napadnuté uznesenie najvyššieho\nsúdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a aby mu prikázal zaplatiť sťažovateľom\nnáhradu trov právneho zastúpenia.\nII.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n10. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom\nvšeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,\nktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom alebo\nslobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\n\n4\n\nsťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný\nsúd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04,\nIII. ÚS 168/05, II. ÚS 172/2011, I. ÚS 143/2014).\n11. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nemá zásadne oprávnenie\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké\nprávne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (II. ÚS 21/96, III. ÚS 151/05).\nVo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom napokon\nnie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred\ntakými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd\na všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať\nvšeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy\n(I. ÚS 13/01, I. ÚS 120/04).\n12. Z postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutie\nvšeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím\ndošlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, m. m. I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\n13. Sťažovatelia vytkli svojvoľnosť a arbitrárnosť konania predchádzajúceho\nnapadnutému uzneseniu, keďže najvyšší súd nekonal o nimi podanej námietke zaujatosti,\nkeďže nebola vznesená bezodkladne.\n\n5\n\n14. Zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že po podaní sťažnosti sťažovateľov\ndoručenej mu 28. septembra 2017 Špecializovaný trestný súd po zrušení jeho rozsudku\nsp. zn. BB-3T 32/2014 z 20. apríla 2017 napadnutým uznesením v predmetnej trestnej veci,\nkde vystupujú sťažovatelia ako poškodení, opätovne rozhodol rozsudkom z 30. novembra\n2017. Aj proti tomuto rozsudku podali sťažovatelia, ako aj ďalšie oprávnené osoby\nodvolania, o ktorých rozhodol najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 4 To 1/2018 z 13. júna 2018.\nPokiaľ ide o odvolanie sťažovateľov ako poškodených, toto bolo uvedeným rozsudkom\nzamietnuté.\n15. Zo zistenia ústavného súdu takisto vyplýva, že po predložení predmetnej trestnej\nveci najvyššiemu súdu 12. januára 2018 na rozhodnutie o podaných odvolaniach\nproti rozsudku Špecializovaného trestného súdu z 30. novembra 2017 najvyšší súd\nuznesením sp. zn. 4 Ndt 3/2018 z 30. januára 2018 rozhodol o opätovnej námietke zaujatosti\nvznesenej sťažovateľmi ako poškodenými pre pomer člena odvolacieho senátu\nk splnomocnencovi poškodených\ntak, že\n\n, a to\n\nnie je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania\n\nv predmetnej trestnej veci.\n16. Z rozsudku\n\nŠpecializovaného\n\ntrestného\n\nsúdu\n\nsp.\n\nzn.\n\nBB-3T\n\n32/2014\n\nz 30. novembra 2017 vyplýva, že sťažovateľom ako poškodeným bola priznaná náhrada\nnemajetkovej ujmy každému po 10 000 €. Keďže si sťažovatelia uplatnili náhradu\nnemajetkovej ujmy každý v sume 50 000 €, Špecializovaný trestný súd ich so zvyškom\nnároku na náhradu škody podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkázal na civilný proces.\nNajvyšší súd vo veci náhrady škody odvolanie sťažovateľov rozsudkom sp. zn. 4 To 1/2018\nz 13. júna 2018 zamietol.\n17. Z uvedených skutočností je zrejmé, že o náhrade škody sťažovateľov bolo\nprávoplatne rozhodnuté rozsudkom Špecializovaného trestného súdu sp. zn. BB-3T 32/2014\nz 30. novembra 2017 v spojení s rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 4 To 1/2018 z 13. júna\n2018, pričom náhrada škody im bola priznaná a so zvyškom nároku boli odkázaní na civilný\nproces. Taktiež v následnom priebehu konania po vydaní napadnutého uznesenia bolo už aj\nrozhodnuté o námietke zaujatosti vznesenej sťažovateľmi proti\n\n6\n\n.\n\nĎalšou činnosťou najvyššieho súdu tak došlo k náprave nimi vytýkaných skutočností.\nNavyše, vo veci náhrady škody bolo právoplatne rozhodnuté, a to v prospech sťažovateľov,\nhoci boli so zvyškom svojho nároku odkázaní na civilný proces. Konečný výsledok\npredmetného trestného konania je teda pre nich pozitívny a prípadné zrušenie napadnutého\nuznesenia by bolo v danej situácii po právoplatnom rozhodnutí naopak v ich neprospech.\n18. V súvislosti s uvedeným ústavný súd poukazuje na svoju stabilnú judikatúru,\npodľa ktorej základné právo na súdnu ochranu, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie\n„je výsledkové“, to znamená, musí mu zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť,\nči napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania\na rozhodnutia všeobecných súdov (m. m. III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06,\nII. ÚS 155/08). Aj z ďalšej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 79/03, I. ÚS 236/03),\nobdobne ako z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Komanický\nc. Slovenská republika, rozsudok zo 4. 6. 2002) vyplýva, že ústavný súd a Európsky súd\npre ľudské práva overujú, či konanie posudzované ako celok bolo spravodlivé v zmysle\nčl. 46 až čl. 50 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n19. Predpokladom na záver o porušení základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy (ako aj práva na spravodlivé súdne konanie garantované v čl. 6 ods. 1\ndohovoru) je také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou\nvšeobecného súdu pred začatím konania alebo v konaní vo veci samej, resp. ktoré nemožno\nnapraviť dostupnými procesnými prostriedkami (m. m. I. ÚS 148/03, III. ÚS 355/05,\nII. ÚS 307/06). Z uvedeného vyplýva, že ústavnou kompetenciou ústavného súdu nemôže\nbyť zmena alebo náprava prípadného, či už namietaného alebo skutočného pochybenia\nvšeobecných súdov v dosiaľ neskončených konaniach, ale je zásadne povolaný posúdiť, či\nkonanie ako celok a jeho výsledok po právoplatnom skončení veci obstoja z komplexného\nhľadiska v ústavnoprávnej rovine. Každý iný postup by neprípustne rozširoval jeho\nkompetencie a vo svojich dôsledkoch z neho robil ďalšiu súdnu inštanciu, ktorá by bola\nmimoriadna okrem iného aj tým, že by mohla zasahovať do dosiaľ prebiehajúcich konaní\n(obdobne IV. ÚS 233/2011).\n\n7\n\n20. Ak ústavný súd v rámci svojej doterajšej rozhodovacej činnosti pripustil výnimky\nz tejto zásady a vstúpil do rozhodnutí odvolacieho či dovolacieho súdu, ktorými boli\nzrušené rozhodnutia prvoinštančných či odvolacích súdov, urobil tak preto, že išlo\no prípady, keď ešte pred právoplatným skončením konania vo veci samej bolo v konaní\no sťažnosti napadnuté právoplatné rozhodnutie, ktorým sa skončila iba určitá časť konania\nalebo ktorým sa riešila iba určitá parciálna procesná otázka. Podmienkou na pripustenie\ntakejto výnimky však navyše bola skutočnosť, že v konkrétnom prípade muselo ísť\no rozhodnutie spôsobilé výrazne a už nezvratným (nereparovateľným) spôsobom zasiahnuť\ndo ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou garantovaných základných práv\nalebo slobôd sťažovateľa, a zároveň námietka ich porušenia sa musela vzťahovať výlučne\nna dané štádium konania a nemohla byť uplatnená neskôr (IV. ÚS 195/2010), prípadne sa\ntento negatívny dôsledok musel vzťahovať na výsledok konania a nebolo by ho možné\nkorigovať v ďalšom procesnom postupe alebo v opravných konaniach (IV. ÚS 322/09).\nRovnako mohlo ísť o prípad, ak procesným rozhodnutím všeobecného súdu došlo\nk porušeniu ústavnoprocesných práv účastníkov konania (III. ÚS 46/2013).\n21. S poukazom na uvedené a s poukazom na to, že v následnom priebehu konania\nv predmetnej trestnej veci po vydaní napadnutého uznesenia došlo k rozhodnutiu o námietke\nzaujatosti vznesenej sťažovateľmi, a zároveň došlo k právoplatnému rozhodnutiu o náhrade\nškody v prospech sťažovateľov, hoci s odkazom so zvyškom nároku na civilný proces,\nnemožno dospieť k záveru o porušení označených práv sťažovateľov. Preto ústavný súd ich\nsťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. septembra 2018\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "poškodený", "trestné konanie", "zastúpenie, zastupovanie", "sudca-námietka zaujatosti"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6e6ef605-5ae1-41bb-b642-591b25224599", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 143/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 143/2014 z 26. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-26", "citacie_n": 206, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e6ef605-5ae1-41bb-b642-591b25224599"}, {"guid": "ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2013 z 3. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-03", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b"}, {"guid": "ussr:78cc7d71-3865-4123-ab6d-6c74e616e956", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 233/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 233/2011 z 9. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-09", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:78cc7d71-3865-4123-ab6d-6c74e616e956"}, {"guid": "ussr:49f67771-2bd2-4db1-a522-54d0c56c4516", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 559, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49f67771-2bd2-4db1-a522-54d0c56c4516"}, {"guid": "ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/2010 z 19. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-19", "citacie_n": 330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982"}, {"guid": "ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 322/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 322/09 z 25. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79"}, {"guid": "ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 155/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/08 z 2. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-02", "citacie_n": 601, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:816f977c-0403-4b41-aff5-a4a03c281a9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 355/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 355/05 z 14. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-14", "citacie_n": 254, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816f977c-0403-4b41-aff5-a4a03c281a9a"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288"}, {"guid": "ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/05 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 997, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b"}, {"guid": "ussr:7cfe234a-e75f-4601-8e02-5351dcd19267", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/04 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7cfe234a-e75f-4601-8e02-5351dcd19267"}, {"guid": "ussr:273b091d-1fc9-4107-915a-d6682e12a23d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 120/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 120/04 z 30. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-30", "citacie_n": 554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:273b091d-1fc9-4107-915a-d6682e12a23d"}, {"guid": "ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/04 z 1. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-01", "citacie_n": 1285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36"}, {"guid": "ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 33/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/04 z 4. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-04", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1"}, {"guid": "ussr:89851db3-e8c4-4f27-b63d-cbb99648e5fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 236/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 334, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89851db3-e8c4-4f27-b63d-cbb99648e5fe"}, {"guid": "ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 148/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 148/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8"}, {"guid": "ussr:02540481-a652-4ee1-a6db-4ed263d14e47", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 79/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 79/03 z 9. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-09", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02540481-a652-4ee1-a6db-4ed263d14e47"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:4ff44017-7b03-4f36-a715-9b791b5982b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/01 z 14. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-14", "citacie_n": 768, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ff44017-7b03-4f36-a715-9b791b5982b4"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "0b15c9b1-5c10-45ab-9f14-80a9595822e6:4db42823-b1c9-4adc-8d56-4107a858a0c1", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7115010380.5", "spisova_znacka": "4To/1/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4To/1/2018 z 19. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-03-19", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7115010380.5"}], "citovane_v": []}