{"guid": "ussr:1f67c23e-547b-424b-a971-9a25825a58ae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.372.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 372/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 372/2018 z 18. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. septembra 2018, sp. zn. III. ÚS 372/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.372.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2018-09-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1f67c23e-547b-424b-a971-9a25825a58ae", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.372.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.372.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.372.2018.1/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 372/2018-21\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. septembra\n2018 predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nMgr. Petrom Kupkom, advokátska kancelária, Hlavná 23, Trnava, vo veci namietaného\nporušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 9 Tp 39/2018 z 8. júna\n2018 a uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2 Tpo 75/2018 z 28. júna 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. augusta\n2018 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nzastúpeného Mgr. Petrom Kupkom, advokátska kancelária, Hlavná 23, Trnava, vo veci\nnamietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Nové\n\nMesto nad Váhom (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 9 Tp 39/2018 z 8. júna 2018\na uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 Tpo 75/2018\nz 28. júna 2018.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi je vedené trestné\nstíhanie pre trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa ustanovení § 360 ods. 1 a 2 písm. a)\nzákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný\nzákon“). Sťažovateľ bol v rámci vedeného trestného stíhania zadržaný, avšak na základe\nuznesenia okresného súdu sp. zn. 9 Tp 22/2018 zo 14. apríla 2018 v spojení s uznesením\nkrajského\n\nsúdu\n\nsp.\n\nzn.\n\n3\n\nTpo\n\n36/2018\n\nz 19.\n\napríla\n\n2018\n\nbolo\n\nrozhodnuté o nevzatí sťažovateľa do väzby a o jeho prepustení zo zadržania na slobodu\ns konštatovaním existencie väzobného dôvodu podľa ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c)\nzákona\n\nč.\n\n301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len\n\n„Trestný poriadok“), kde väzba bola nahradená dohľadom probačného a mediačného\núradníka a tiež uložením primeraných povinností a obmedzení, okrem iných aj uložením\nzákazu zdržiavať sa v špecifikovanej obci.\n3. Z obsahu sťažnosti a jej príloh ďalej vyplýva, že sťažovateľ doručil okresnému\nsúdu v zmysle ustanovenia § 82 ods. 2 Trestného poriadku návrh na zrušenie jedného\nzo stanovených primeraných obmedzení, a to obmedzenia zdržiavať sa v špecifikovanej\nobci, ktorý odôvodnil skutočnosťou, že je spolu so svojou manželkou vlastníkom\nnehnuteľností nachádzajúcich sa v predmetnej obci, pričom si tieto nehnuteľnosti vyžadujú\nstarostlivosť, ktorú nedokáže zabezpečiť samostatne jeho manželka trpiaca zdravotnými\nťažkosťami, a nemajú s manželkou ani dostatočné finančné prostriedky, aby si obstarali\nodplatnú starostlivosť o tieto nehnuteľnosti. Podľa jeho názoru stanovené obmedzenie\nneprimerane zasahuje do ich vlastníckych práv a je neproporcionálne stanovenému účelu.\nOkresný súd návrh sťažovateľa na zrušenie predmetného obmedzenia uznesením sp. zn.\n9 Tp 39/2018 z 8. júna 2018 zamietol. O sťažnosti podanej sťažovateľom proti tomuto\nprvostupňovému uzneseniu rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 2 Tpo 75/2018\nz 28. júna 2018, ktorým sťažnosť podľa ustanovenia § 193 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku ako nedôvodnú zamietol.\n\n2\n\n4. Sťažovateľ hodnotí namietané uznesenie okresného súdu sp. zn. 9 Tp 39/2018\nz 8. júna 2018, ktorým nebolo vyhovené jeho návrhu na zrušenie stanoveného obmedzenia\nako neefektívne, nekoncepčné, nespravodlivé a zároveň nepreskúmateľné pre nedostatok\ndôvodov na jeho vydanie. Podľa názoru sťažovateľa absentuje materiálna podmienka\nuloženého zákazu podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku (zákazu\nzdržiavať sa v špecifikovanej obci), a síce dôvodnosť vzneseného obvinenia, keďže podľa\nsťažovateľa z uznesenia o vznesení obvinenia nevyplývajú dôkazmi podložené skutočnosti,\nz ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že sa dopustil skutku, ktorý je mu kladený za vinu.\nSťažovateľ takisto dôvodí, že absentuje dôvod zákazu podľa ustanovenia § 82 ods. 1\nTrestného poriadku v spojení s ustanovením § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku,\npretože podľa vyjadrenia sťažovateľa „usudzovaná pravdepodobnosť záveru OČTK ako aj\nsúdu o spáchaní trestného činu v zmysle obvinenia v skutočnosti nedosahuje ani vyšší\nstupeň, pričom nepostačuje ničím nepodložená súdom uvádzaná dôvodná obava\nz pokračovania v trestnej činnosti, keď Obvinený v minulosti ani nebol dokonca odsúdený\nza trestný čin, je osobou vyššieho veku a má nepriaznivý zdravotný stav, ktorý ho\nobmedzuje“. V neposlednom rade sťažovateľ argumentuje, že navrhol v rámci trestného\nkonania vypočutie špecifikovaných svedkov, ktorých svedecké výpovede mali podľa neho\nobjasniť relevantné skutkové okolnosti, jeho návrhu však nebolo vyhovené, čo sťažovateľ\nvníma ako porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces.\n5. Sťažovateľ ďalej namieta, že pochybenia, ktorých sa mal dopustiť okresný súd,\nktorý nevyhovel jeho návrhu na zrušenie stanoveného obmedzenia, nenapravil ani krajský\nsúd, ktorý jeho sťažnosť podanú proti prvostupňovému uzneseniu okresného súdu zamietol\nako nedôvodnú svojím rozhodnutím sp. zn. 9 Tp 39/2018 z 28. júna 2018.\n6. Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd\nv jeho veci rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základných práv\npodľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuznesením okresného súdu sp. zn. 9 Tp 39/2018 z 8. júna 2018 a uznesením krajského súdu\nsp. zn. 2 Tpo 75/2018 z 28. júna 2018, uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil\nna nové konanie a rozhodnutie, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie 10 000 €,\nako aj náhradu trov právneho zastúpenia.\n3\n\nII.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť predbežne prerokoval\nna neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov konania.\n8. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti predostrel námietku porušenia jeho základného\npráva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a jeho práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nv rámci rozhodovania o jeho návrhu na zrušenie primeraného obmedzenia uloženého\nkonajúcimi súdmi na posilnenie účelu probačného dohľadu nahrádzajúceho väzbu\nsťažovateľa v rámci vedeného trestného stíhania.\n9. Námietka sťažovateľa smeruje v prvom rade proti uzneseniu okresného súdu,\nktorý návrhu sťažovateľa nevyhovel a tento zamietol. Systém ochrany základných práv\na slobôd zaručených ústavou a ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich\nzo záväznej medzinárodnej zmluvy je založený na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj\nrozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným právam a slobodám,\nresp. ľudským právam a základným slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov\n(čl. 127 ods. 1 a čl. 142 ods. 1 ústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné\nza výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd,\nresp. ľudských práv a základných slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy).\nVšeobecné súdy sú tak ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto\nje právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc\nvšeobecných súdov (II. ÚS 13/01).\n\n4\n\n10. Vychádzajúc zo svojej judikatúry uvedenej v predchádzajúcom bode, vo vzťahu\nk námietkam týkajúcim sa uznesenia okresného súdu sp. zn. 9 Tp 39/2018 z 8. júna 2018\nústavný súd konštatuje existenciu procesnej prekážky brániacej prerokovaniu tejto časti\nsťažnosti, ktorou je nedostatok právomoci ústavného súdu. Trestný poriadok zakotvujúci\ninštitút sťažnosti poskytuje priestor aj na uplatnenie námietok týkajúcich sa pochybení\nkonajúceho súdu potenciálne predstavujúcich zásahy do základných práv a slobôd.\nRozhodovanie o tomto opravnom prostriedku patrí vždy druhostupňovému súdu.\nSťažovateľ disponoval možnosťou uplatniť svoje námietky o prípadnom pochybení\nprvostupňového súdu prostredníctvom podanej sťažnosti, ktorú aj využil. Ochranu jeho\nzákladným právam a slobodám zaručeným ústavou a právam zaručeným dohovorom bol\noprávnený a zároveň povinný poskytnúť krajský súd. Táto skutočnosť vylučuje právomoc\nústavného\n\nsúdu\n\npreskúmať\n\nnámietky\n\nsťažovateľa\n\nuplatnené\n\nproti\n\noznačenému\n\nprvostupňovému rozhodnutiu okresného súdu. Ústavný súd preto rozhodol o odmietnutí\ntejto časti sťažnosti podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok\nprávomoci na jej prerokovanie.\n11. V zmysle judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno\npovažovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal preskúmať\npo jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03).\n12. Sťažovateľ považuje prvostupňové rozhodnutie okresného súdu, ktorý nevyhovel\njeho\n\nnávrhu\n\nna\n\nzrušenie\n\nstanoveného\n\nobmedzenia,\n\nza\n\nneefektívne\n\nnekoncepčné, nespravodlivé a zároveň nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov na jeho\nvydanie. Rozhodnutie krajského súdu, ktorým zamietol sťažnosť sťažovateľa podanú proti\nprvostupňovému rozhodnutiu, vníma sťažovateľ ako také, ktoré neposkytlo dostatočnú\nochranu jeho vymedzeným základným právam zaručeným ústavou a právu zaručenému\ndohovorom.\n13. Ústavná ochrana základných práv a slobôd, ako aj ľudských práv a základných\nslobôd vyplývajúcich z príslušnej medzinárodnej zmluvy je rozdelená medzi všeobecné\nsúdy a ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity vyplývajúcim z čl. 127 ods. 1 ústavy,\n5\n\npodľa ktorého sú všeobecné súdy primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ako\naj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy). Ústavný\nsúd preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného\nsúdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Skutkové a právne závery všeobecného súdu tak môžu byť\npredmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01, II. ÚS 67/04).\n14. Ústavný súd teda zdôrazňuje, že pri posúdení namietaného uznesenia krajského\nsúdu jeho úlohou nebolo preskúmať správnosť skutkových a právnych záverov, o ktoré\nnajvyšší súd oprel svoje rozhodnutie, resp. odpovedať na otázku, či malo, resp. nemalo byť\nnávrhu sťažovateľa na zrušenie stanoveného obmedzenia vyhovené. Úloha ústavného súdu\nsa v danom prípade obmedzila na posúdenie otázky, či sa krajský súd s právne relevantnou\nargumentáciou sťažovateľa vysporiadal adekvátne a preskúmateľne a či je tak odôvodnenie\njeho rozhodnutia ústavnoprávne akceptovateľné.\n15. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol:\n„Krajský súd v prvom rade uvádza, že okresný súd pri rozhodovaní postupoval\nsprávne, keď obvineného k jeho návrhu najskôr vypočul a taktiež sa zaoberal dôvodnosťou\ntrestného stíhania, ako aj existenciou dôvodov väzby. Pritom dospel k správnemu záveru, že\nje možné konštatovať pretrvávajúcu dôvodnosť podozrenia, že skutok, pre ktorý bolo\nobvinenému vznesené obvinenie, bol spáchaný, má znaky stíhaného prečinu nebezpečného\nvyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.2 písm. a) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr.\nzák., tiež podozrenie, že ho mohol spáchať obvinený je dôvodné, toto sa nerozptýlilo, resp.\nnevylúčilo. Krajský súd sa tiež stotožnil s konštatovaním okresného súdu, že doposiaľ aj\nnaďalej v tomto štádiu trestného konania existujú u obvineného dôvody tzv. preventívnej\n6\n\nväzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. tak, ako ich konštatovala už sudkyňa\npre prípravné konanie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v uznesení sp. zn.\n9Tp/22/2018 zo dňa 14.4.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.\n3Tpo/36/2018 zo dňa 19.4.2018, pričom na uvedenom závere nič nezmenili ani doteraz\nvykonané dôkazy v priebehu prípravného konania. Z povahy skutku, okolností, jeho\ncharakteru a spôsobu akým mal byť spáchaný aj naďalej pretrváva obava, že by obvinený\nmohol pokračovať v trestnej činnosti. Z pohľadu rozhodovania o žiadosti obvineného\ntýkajúcej sa zrušenia časti obmedzení, resp. povinností, ktoré mu boli uložené pri nevzatí\ndo väzby a jej nahradení menej invazívnymi inštitútmi, krajský súd uvádza, že povinnosti\na obmedzenia musia byť primerané a musia smerovať k tomu, aby obvinený viedol riadny\nživot, nedopustil sa trestnej činnosti a nemaril priebeh trestného konania. Primeranosť sa\nmusí vzťahovať predovšetkým k zákonnému účelu takéhoto obmedzenia alebo povinnosti,\nt. j. musí smerovať k splneniu účelu, ktorý by inak plnila väzba. Ich podstatou je zásah\ndo slobody konania a rozhodovania páchateľa v priebehu trestného konania. V súvislosti\ns rozhodovaním o žiadosti obvineného krajský súd konštatuje, že zákonným účelom\nobmedzenia uloženého obvinenému vo forme zákazu zdržiavať sa v obci\n\n,\n\nbolo jednoznačne zamedzenie prípadného pokračovania v trestnej činnosti vo vzťahu\nk poškodenému\n\n. Na podklade doposiaľ vykonaných dôkazov pretrváva\n\ndôvodné podozrenie, že protiprávneho konania sa obvinený mal dopustiť práve vo vzťahu\nk tomuto poškodenému, čo napokon vyplýva zo skutkovej vety vzneseného obvinenia.\nNa základe uvedeného možno potom uzavrieť, že predmetné obmedzenie pri pretrvávajúcich\ndôvodoch väzby nepochybne smeruje k splneniu účelu, ktorý by inak bol splnený len\npriamym výkonom väzby a teda je v súčasnosti stále zákonným obmedzením, aj keď sú ním\ndočasne obmedzené práva obvineného. Krajský súd opakovane poukazuje na skutočnosť, že\nnariadené obmedzenie má dočasný charakter, ktoré sa viaže na dôvod trvania väzby.\nTrvanie a nariadenie primeraných povinností a obmedzení podľa § 82 Tr. por. ako náhrady\nväzby nemožno viazať na časové trvanie väzby, ale iba na dôvod jej trvania. Momentom,\nktorého dôsledkom musí byť ukončenie uložených povinností a obmedzení, je skončenie\nnahradenia väzby v dôsledku zániku väzobného dôvodu. Okresný súd správne konštatoval,\nže i v tomto štádiu trestného konania naďalej u obvineného pretrváva dôvod tzv.\npreventívnej väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. Okresný súd aj podľa názoru súdu\n\n7\n\ndruhého stupňa okrem iného správne poukázal na skutočnosť, že k uloženiu označeného\nprimeraného obmedzenia obvinenému došlo z dôvodu, aby sa zabránilo kontaktu\npoškodeného s obvineným, teda aby sa obvinený nezdržiaval v blízkosti miesta, kde sa\npoškodený môže nachádzať, čím sa možnosť ich vzájomného stretnutia eliminuje. Vzhľadom\nk tomu, že doposiaľ v priebehu trestného konania nedošlo k žiadnej podstatnej zmene\nokolností súvisiacich s uloženým obmedzením obvinenému spočívajúcom v zákaze zdržiavať\nsa v obci\n\na takouto okolnosťou nie je ani obvineným namietaná\n\nnemožnosť užívania pozemku, ktorého je podielovým spoluvlastníkom, nie je dôvodné\nzrušenie predmetného primeraného obmedzenia, keďže aj tento inštitút nahradzuje väzbu\nobvineného, nakoľko aj v tomto štádiu trestného konania je naďalej dôvodne podozrivý, že\nsa mohol dopustiť trestnej činnosti, pre ktorú mu bolo vznesené obvinenie a zároveň existuje\ndôvodná obava, že by mohol v páchaní trestnej činnosti vo vzťahu k poškodenému\npokračovať. Podľa záveru krajského súdu vyššie uvedené skutočnosti v tomto\nštádiu trestného konania nezakladajú relevantný dôvod na zrušenie, prípadne zmenu\nnariadeného obmedzenia. Pôsobením menej invazívnymi prostriedkami na správanie\nobvineného vo svojom súhrne, tak ako boli uložené uznesením sudkyne pre prípravné\nkonanie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 9Tp/22/2018 zo dňa 14.4.2018\nv spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3Tpo/36/2018 zo dňa 19.4.2018,\nktoré nahrádzajú väzbu obvineného, sa má zabezpečiť stav vylučujúci vznik možného\nnebezpečenstva\n\nvyplývajúci\n\nz konkrétnych\n\nskutočností\n\nodôvodňujúcich\n\nobavu\n\nz pokračovania v páchaní možnej trestnej činnosti. Takto nahradená väzba obvineného\nnariadeným obmedzením spočívajúcom v zákaze zdržiavať sa v\n\n,\n\nvzhľadom na povahu aktuálnej trestnej činnosti predstavuje adekvátnu a primeranú záruku\nnad správaním obvineného. Citované inštitúty trestného práva spolu s uloženým\nprimeraným obmedzením, sú pritom podľa názoru krajského súdu aj v súčasnom štádiu\ntrestného konania najmä vzhľadom na okolnosti predmetného prípadu vo svojom súhrne\ndostatočne spôsobilé na nahradenie väzby obvineného\n\n.“\n\n16. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia uznesenia krajského\nsúdu konštatuje, že sťažovateľovi bola v predmetnom rozhodnutí predostretá vyčerpávajúca\ninterpretácia aplikovanej právnej úpravy, inými slovami, krajský súd sťažovateľovi\n\n8\n\nzrozumiteľne a zároveň logicky vysvetlil podstatu a účel inštitútu primeraného obmedzenia\nv zmysle ustanovení § 82 Trestného poriadku. Ústavný súd je toho názoru, že krajský súd sa\nso sťažovateľom predostretou otázkou naplnenia materiálnych podmienok pre uloženie\nprimeraného obmedzenia v zmysle ustanovení § 82 Trestného poriadku vysporiadal náležite\na preskúmateľne. V kontexte námietok, v ktorých sťažovateľ prezentoval tvrdenie\no neexistencii\n\ndôkazmi podložených\n\nskutočností\n\npotvrdzujúcich\n\nzáver o spáchaní\n\nvyšetrovaného skutku, ústavný súd pripomína, že v danej fáze trestného konania,\npri rozhodovaní o primeranom obmedzení nahradzujúcom väzbu, sa nerozhoduje o vine,\nresp. nevine sťažovateľa, ale sa posudzuje len to, či sú v danom štádiu trestného konania\nvo vzťahu k osobe sťažovateľa zistené skutočnosti dostatočne odôvodňujúce podozrenie\nzo spáchania vyšetrovaného skutku. Proces dokazovania nie je v predmetnom štádiu\nukončený a stále trvá, pričom hĺbkové hodnotenie dôkazov je vyhradené rozhodovaniu\nvo veci samej a nasleduje zásadne po ukončení dokazovania. Argumentáciu sťažovateľa,\nv ktorej sa snaží spochybniť zákonnosť uloženého primeraného obmedzenia argumentáciou\no obmedzení jeho vlastníckych práv, hodnotí ústavný súd ako irelevantnú. Z podstaty\nprimeraného obmedzenia v zmysle ustanovení § 82 Trestného poriadku vyplýva, že je vždy\nspojené so zásahom do niektorého zo základných práv alebo slobody dotknutého subjektu.\nV konkrétnom prípade sťažovateľa ide o obmedzenie jeho slobody pohybu a pobytu,\nnepriamo aj jeho vlastníckeho práva. Pokiaľ však takéto obmedzenie spĺňa podmienku\nlegality, legitimity a proporcionality treba ho kvalifikovať ako ústavne konformné a súladné\ns dohovorom. V prípade sťažovateľa krajský súd legalitu, legitimitu a proporcionalitu\nuloženého obmedzenia jasne zdôvodnil aplikáciou princípu subsidiarity väzby, keď\nv podmienkach existencie väzobného dôvodu podľa ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku bolo voči osobe sťažovateľa prijaté k dosiahnutiu účelu väzby\nmiernejšie opatrenie, a to probačný dohľad posilnený súborom primeraných obmedzení\na povinností. Legitimita, teda účelnosť konkrétneho prijatého obmedzenia, ktoré sťažovateľ\nnamieta, bola zároveň krajským súdom v kontexte konkrétnych okolností veci náležite\nzdôvodnená. Sťažovateľ je dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu nebezpečného\nvyhrážania, kde poškodená osoba sa zdržiava v špecifikovanej obci, na ktorú sa vzťahuje\nzákaz uložený sťažovateľovi. Sťažovateľovi bolo vysvetlené, že účelom uloženého\nkonkrétneho obmedzenia je zabrániť kontaktu sťažovateľa s poškodeným, a teda\n\n9\n\npokračovaniu v trestnej činnosti. Podľa názoru ústavného súdu sú dôvody, ktoré krajský súd\nv odôvodnení svojho rozhodnutia prezentoval, dostatočne výpovedné a zároveň logické.\n17. Ústavný súd konštatuje, že právne závery krajského súdu opierajúce sa\no aplikáciu relevantnej právnej úpravy korešpondujú so skutkovými zisteniami, a tieto\nzistenia nie sú výsledkom svojvôle, ale komplexného zhodnotenia všetkých skutkových\nokolností významných pre rozhodovanie o návrhu sťažovateľa na zrušenie uloženého\nprimeraného obmedzenia. Ústavný súd je toho názoru, že krajský súd v odôvodnení svojho\nrozhodnutia relevantným otázkam formulovaným sťažovateľom v uplatnenom návrhu\nposkytol zrozumiteľnú a náležitú odpoveď.\n18. Ústavný súd dospel k záveru, že účinky uplatnenej právomoci vo veci\nrozhodujúceho krajského súdu v danom prípade sú zlučiteľné s obsahom sťažovateľom\noznačených článkov ústavy a dohovoru, preto sťažnosť v danej časti odmietol podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n19. S ohľadom na všetky uvedené závery bolo o sťažnosti sťažovateľa potrebné\nrozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. septembra 2018\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "sťažnosť-odmietnutie", "trestné konanie-prípravné", "trestné stíhanie", "väzba-nahradenie väzby", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/04 z 9. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-09", "citacie_n": 242, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789"}, {"guid": "ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 550, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19"}, {"guid": "ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 66/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 66/02 z 19. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-19", "citacie_n": 616, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:deed94bb-e792-4380-878b-7c549c3da7ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.4.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/2024 z 25. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.4.2024.1"}, {"guid": "ussr:fdb3011e-c5cd-4817-ad20-4a6f939d3fb6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.506.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 506/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 506/2024 z 25. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.506.2024.1"}, {"guid": "ussr:05b83839-b1d2-4e5f-8f57-89c40f58e216", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.74.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 74/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 74/2025 z 6. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.74.2025.1"}, {"guid": "ussr:c2702d8d-18ed-492a-a503-cdfe41c204cd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:PLz.US.3.2024.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 3/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 3/2024 z 18. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:PLz.US.3.2024.1"}, {"guid": "ussr:f5eb7416-9a66-4182-a867-876db86acfd8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.624.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 624/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 624/2023 z 30. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.624.2023.1"}, {"guid": "ussr:9cb9c8d2-bbac-41d9-9a5b-6ad6b1bbaf6b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.130.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 130/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 130/2023 z 16. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.130.2023.1"}, {"guid": "ussr:2baabc03-2312-48a4-9a6d-0bea36a5cea9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.87.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 87/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 87/2020 z 13. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-13", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.87.2020.1"}]}