{"guid": "ussr:826896ca-d690-41e5-adeb-1546d791f8d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.388.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 388/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 388/2018 z 16. 10. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. októbra 2018, sp. zn. III. ÚS 388/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.388.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-10-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-11", "nazov": "čl. 11 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-11", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 11", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 11", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 11", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-11", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/826896ca-d690-41e5-adeb-1546d791f8d7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.388.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.388.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.388.2018.1/text", "citacie_n": 96, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 388/2018-31\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. októbra 2018\npredbežne\n\nprerokoval\n\nsťažnosť\n\n,\n\nzastúpeného\n\n, advokátska kancelária,\n\n, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20\nods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 11\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského\nsúdu v Žiline sp. zn. 7 Co 392/2015 z 9. decembra 2015 a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 110/2017 z 27. februára 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n22. marca 2016 doručená sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného\n\n,\n, advokátska\n\nkancelária,\n\n, ktorou namieta porušenie svojich základných práv\n\npodľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv\npodľa čl. 6 ods. 1 a čl. 11 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) a podľa č. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského\nsúdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 7 Co 392/2015 z 9. decembra 2015 (ďalej\nlen „namietaný rozsudok“). Následne 10. mája 2018 bola ústavnému súdu doručená ďalšia\nsťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1\na čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 11 dohovoru a podľa čl. 1 ods. 1\ndodatkového protokolu uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 6 Cdo 110/2017 z 27. februára 2018 (ďalej len „namietané\nuznesenie“).\n2. Uznesením ústavného súdu sp. zn. PLs. ÚS 16/2018 z 25. júna 2018 boli obe veci\nsťažovateľa vedené pod sp. zn. Rvp 3326/2016 a sp. zn. Rvp 940/2018 v zmysle § 31a\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v spojení s § 166 ods. 1 zákona č. 160/2015\nZ. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov spojené na spoločné konanie\nvedené pod sp. zn. Rvp 3326/2016.\n3. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal Okresnému súdu\nŽilina (ďalej len „okresný súd“) návrh na vypratanie bytu proti odporcom v prvom\na druhom rade s odôvodnením, že je výlučným vlastníkom tohto bytu, ktorý je\nako nehnuteľnosť zapísaný na „LV\n\nkat. územie\n\nako spoluvlastnícky podiel\n\nvo výške 60/426-ín, ktorému tento byt zodpovedá“. V podanom návrhu sťažovateľ dôvodil,\nže v roku 2007 oznámil odporcom, že sa stal výlučným vlastníkom predmetného bytu,\npričom súčasne odporcov vyzval na platenie nájomného, prípadne na uvoľnenie bytu, ktorý\nchce užívať pre vlastné potreby. Podľa jeho vyjadrenia odporcovia odmietli nájomné platiť\na z bytu sa vysťahovať a nereagovali na návrh nájomnej zmluvy, ktorý im predložil jeho\nprávny zástupca. Bol toho názoru, že odporcovia užívajú jeho byt v rozpore s jeho vôľou\n\n2\n\na z ich strany ide o protiprávny zásah do jeho vlastníckych práv. Okresný súd rozsudkom\nzo 4. augusta 2010 uložil odporcom povinnosť byt vypratať a odovzdať ho sťažovateľovi\ndo pätnásť dní po zabezpečení náhradného bytu. Na základe odvolania oboch strán bol\nnapadnutý prvostupňový rozsudok uznesením krajského súdu z 13. júla 2011 zrušený\na vec vrátená okresnému súdu na nové konanie. Nasledujúcim rozsudkom okresného súdu\nz 5. februára 2015 bol návrh sťažovateľa v celom rozsahu zamietnutý. O jeho odvolaní\nkrajský súd rozhodol namietaným rozsudkom, ktorým prvostupňové rozhodnutie okresného\nsúdu ako vecne správne potvrdil. Dovolanie sťažovateľa bolo odmietnuté namietaným\nuznesením najvyššieho súdu.\n4. Sťažovateľ v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu argumentuje, že krajský súd\nnamietaným rozsudkom porušil jeho základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jeho právo\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľ «vidí najmä v tom, že hlavným\ndôvodom nariadeného pojednávania na Krajskom súde v Žiline bol výsluch odporcu\nv 1/ rade najmä z dôvodu doplnenia dokazovania výsluchom odporcu v 1/ rade k otázke\nvzniku ním tvrdeného nájmu sporného bytu, najmä ku skutočnostiam, ako došlo\nk „prenechaniu“ tohto bytu jeho otcom\n\nst. a za akých okolností a akým\n\nspôsobom v roku 1981 došlo k tvrdenému prechodu nájmu. Odporca v 1/ rade\nml. sa však vytýčeného pojednávania ani nezúčastnil a právna zástupkyňa\nnepredložila súdu dôkaz a to vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že odporca v 1/ rade nie je\nschopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť\nsa pojednávania. Súd sa uspokojil iba s tým, žer odporca je PN a pojednával ďalej. Keďže\nhlavným dôvodom vytýčenia pojednávania bolo vypočutie odporcu v 1/ rade, právny\nzástupca navrhovateľa žiadal, aby bolo pojednávanie odročené z toho dôvodu, že odporca\nv 1/ rade nebol prítomný na vytýčenom pojednávaní a odporkyňa v 2/ rade sa nevedela\nvyjadriť k okolnostiam druhého stretnutia na bytovom podniku a trval na tom, aby bol\nodporca v 1/ rade vypočutý. Súd však bez akéhokoľvek zdôvodnenia tento návrh zamietol.\nTakýto postup súdu je absolútne nepochopiteľný, nemajúci oporu v zákone a nelogický.».\n5. Sťažovateľ v sťažnosti prezentuje námietky týkajúce sa aplikácie, výkladu a súdmi\nuplatnenej analógie zákona. V sťažnosti cituje § 179 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.\n\n3\n\nObčiansky zákonník v znení platnom a účinnom do 1. januára 1992 (ďalej len „Občiansky\nzákonník“), podľa ktorého, ak užívateľ zomrie a ak nejde o byt v spoločnom užívaní\nmanželov, stávajú sa užívateľmi jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí\ns ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt, pričom užívateľmi\nsa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého užívateľa alebo boli\nna neho odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň po dobu jedného\nroku pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt. V kontexte prezentovaného ustanovenia\ncitovaného zákona sťažovateľ dôvodí: «Pokiaľ odvolací súd odkazuje iba na toto zákonné\nustanovenie, jeho právny názor je nesprávny a irelevantný, nakoľko otec odporcu 1/\nnezomrel, ale žil a z bytu sa odsťahoval s manželkou v apríli 1981 do iného bytu až do\nsvojej smrti v januári 2015. Preto je rozhodnutie súdu, ktorý odôvodnil svoje rozhodnutie\ns poukazom na toto ustanovenie protizákonné a nemôžeme ho ani akceptovať, nakoľko\nv danom prípade nemožno danú situáciu subsumovať pod toto ustanovenie, pretože nikdy\nnedošlo k naplneniu skutkovej podstaty § 179 ods. 1 OZ a tak nevyhnutnému splneniu\nzákonnej podmienky. Uvedený postup možno použiť iba vtedy „ak nejde o byt v spoločnom\nužívaní manželov“. Bolo však jednoznačne preukázané, že predmetný byt užívali rodičia\nodporcu v rade 1/, ktorí boli manželmi, a preto v danom prípade išlo o spoločné užívanie\nbytu manželmi s poukazom na ust. § 175 ods. 1 OZ. Rodičia odporcu v 1/ rade\nsa odsťahovali z predmetného bytu v roku 1981 z dôvodu, že im bol pridelený iný byt. Teda\nk zániku spoločného užívania bytu manželmi – rodičmi odporcu 1/ , došlo priamo zo zákona\nprávnou skutočnosťou – pridelením ďalšieho bytu, pretože nikto nemohol mať podľa vtedy\nplatnej legislatívy pridelené v užívaní dva byty. Rodičia odporcu 1/ sa preto z bytu\nodsťahovali, nakoľko už nemali žiaden právny titul, aby tento byt mohli naďalej legálne\nužívať. Touto významnou a podstatnou právnou skutočnosťou zaniklo zo zákona\naj rozhodnutie o súhlase s výmenou bytu ako aj dohoda o prevzatí a odovzdaní bytu\nz roku 1964. Preto poukazovanie na zaniknutý právny vzťah zo strany súdu je právne\nirelevantný a aplikovanie tejto právnej normy za nezákonné a nesprávne.»\n6. Sťažovateľ v argumentácii pokračuje a uvádza: «Navrhovateľ vždy poukazoval\nči už na pojednávaniach alebo písomných prípisoch na to, že odporcovia v 1/ a 2/ rade\nnemajú žiadne rozhodnutie o pridelení bytu a ani žiadnu dohodu o odovzdaní bytu.\n\n4\n\nOpätovne preto poukazujeme na to, že v čase, kedy mal „údajne“ odporcom vzniknúť nájom\nbytu (rozporne odporcovia tvrdia, že to malo byť v roku 1981, po druhý krát zas v roku\n1988) bol účinný Občiansky zákonník, ako aj zákon o hospodárení s bytmi č. 41/1964 Zb..\nObe právne normy vychádzali pri vzniku práva osobného užívania bytu z tzv. striktného\nprideľovacieho režimu, ktorý predpokladal jednak vydanie rozhodnutia o pridelení bytu\na následne uzavretie dohody o odovzdaní a prevzatí bytu. Nevyhnutným predpokladom\nuzavretia platnej dohody a prevzatí bytu bolo práve rozhodnutie o pridelení bytu vydané\norgánom príslušným podľa predpisov o hospodárení s bytmi, ktoré rozhodnutie o pridelení\nbytu však odporcom nikdy nebolo vydané. Preto by aj prípadná dohoda o odovzdaní\na prevzatí bytu, uzavretá bez predchádzajúceho rozhodnutia o pridelení bytu, bola\n(absolútne) neplatná podľa § 39 OZ. Ani uzavretie tejto dohody odporcovia nikdy\nnepreukázali. To znamená, že odporcovia nepreukázali, že im vzniklo právo osobného\nužívania bytu, ktoré by sa v zmysle § 871 ods. 1 zák. č. 509/1991 Zb. mohlo transformovať\nna právo nájmu, t. j. nemajú rozhodnutie o pridelení bytu a zápisnicu o odovzdaní bytu\nz roku 1981 (resp. z roku 1988), keďže neustále tvrdili, že v tom roku im mal vzniknúť nájom\nbytu a majú platnú nájomnú zmluvu. Ak takéto rozhodnutie chýba, aj prípadná dohoda\no odovzdaní bytu je teda zo zákona neplatná a fakticky obsadený byt je treba považovať\nza protiprávne získaný a to bez ohľadu na to, či sa občan svojvoľne nasťahoval do bytu,\nalebo či sa doň nasťahoval na základe dohody o odovzdaní a prevzatí bytu, ktorú uzavrel\ns organizáciou spracujúcou bytový majetok resp. vlastníkom domu.»\n7. Sťažovateľ odkazujúc na prezentovanú argumentáciu považuje namietaný\nrozsudok krajského súdu za predčasne vydaný, vychádzajúci z neúplne zisteného\nskutkového stavu a tiež za nedostatočne odôvodnený. Podľa jeho názoru odôvodnenie\nnamietaného rozsudku nedáva odpoveď na otázku, ktoré z vykonaných dôkazov boli\npodkladom pre rozhodnutie.\n8. Sťažovateľ porušenie svojho práva na spravodlivý proces odôvodňuje aj tvrdením,\nže mu nebolo umožnené predniesť v súdnom konaní záverečnú reč v zmysle ustanovenia\n§ 118 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj „OSP“), takisto skutočnosťou, že zo strany krajského súdu nebolo pripustené\n\n5\n\npodanie dovolania v zmysle § 238 ods. 3 OSP, keďže je sťažovateľ toho názoru, že v jeho\nveci ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Napokon dôvodí\nokolnosťou, keď mu odvolací súd doručil vyjadrenie odporcov k podanému odvolaniu\naž priamo na pojednávaní, čím mu podľa jeho názoru odňal možnosť konať, keďže mu\nneposkytol reálnu možnosť dostatočne sa pripraviť a zaujať k tomuto vyjadreniu stanovisko.\n9. Na základe uvedeného sťažovateľ v sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\njeho sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho\nzákladných práv podľa čl. 20 ods. 1 a podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1\na čl. 11 dohovoru a podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu namietaným rozsudkom\nkrajského súdu a namietaným uznesením najvyššieho súdu, označené rozhodnutia krajského\nsúdu a najvyššieho súdu zrušil a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie a priznal mu\ntiež náhradu trov právneho zastúpenia.\nII.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo\n\nprávnických\n\nosôb,\n\nak\n\nnamietajú\n\nporušenie\n\nsvojich\n\nzákladných\n\npráv\n\nalebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej\nzmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným\nzákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25\nods. 1 zákona o ústavnom súde každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom\nzasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy\nvo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú\nnáležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n6\n\n11. Dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je absencia\npriamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane\na namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane\ndruhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným\npostupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ\nnamieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne\nnapr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\n12. Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20\nods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 11 dohovoru a podľa čl. 1 ods. 1\ndodatkového protokolu namietaným rozsudkom krajského súdu a namietaným uznesením\nnajvyššieho súdu. Ťažiskom námietok sťažovateľa je prezentovaný nesúhlas so súdmi\nzvolenou interpretáciou aplikovaných ustanovení Občianskeho zákonníka, resp. s použitím\nanalógie legis, ktorú konajúce súdy uplatnili na účel preklenutia medzery zákona.\nSťažovateľ takisto hodnotí namietaný rozsudok krajského súdu ako nedostatočne\nodôvodnený a predostiera aj súbor tvrdení o procesných pochybeniach konajúceho súdu,\nktorými mu podľa jeho názoru bola odňatá možnosť konať pred súdom.\n13. Ústavný súd hneď v úvode poukazuje na svoju ustálenú judikatúru o rozdelení\nústavnej ochrany základných práv a slobôd, ako aj ľudských práv a základných slobôd\nvyplývajúcich z príslušnej medzinárodnej zmluvy medzi všeobecné súdy a ústavný súd\nv súlade s princípom subsidiarity vyplývajúcim z čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sú\nvšeobecné súdy primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ako aj za\ndodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy). Ústavný súd\npreto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného\nsúdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a\nzákladných slobodách. Skutkové a právne závery všeobecného súdu tak môžu byť\n\n7\n\npredmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a\nneudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (I.\nÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01, II. ÚS 67/04).\n14. Ústavný súd sa oboznámil s obsahom namietaných rozhodnutí krajského súdu\na najvyššieho súdu, aby posúdil zlučiteľnosť súdmi zvoleného výkladu aplikovanej právnej\núpravy s obsahom sťažovateľom namietaných článkov ústavy a dohovoru.\n15. V odôvodnení namietaného rozsudku krajský súd uviedol, že po nariadení\npojednávania\n\na\n\npo doplnení\n\na opakovaní\n\ndokazovania\n\nzistil\n\nvecnú\n\nsprávnosť\n\nprvostupňového rozhodnutia. V úvode odôvodnenia rozhodnutia krajský súd zdôraznil,\nže skúmanie existencie vlastníckeho práva k spornému bytu predstavovalo relevantnú\notázku, keďže jej pozitívne zodpovedanie bolo východiskovým predpokladom možnosti\npodania vlastníckej žaloby. Pre účely posúdenia aktívnej legitimácie sťažovateľa krajský\nsúd nepovažoval za smerodajné jednoznačné zodpovedanie otázky, či je sťažovateľ\nvýlučným vlastníkom alebo spoluvlastníkom sporného bytu, keďže možnosť podať\nreivindikačnú\n\nžalobu\n\nprislúcha\n\nvýlučnému\n\nvlastníkovi,\n\nako\n\naj\n\nspoluvlastníkovi\n\nnehnuteľnosti. Ako právne významnú krajský súd kvalifikoval okolnosť opodstatnenosti\nobrany odporcov, ktorí predostreli v konaní tvrdenie, že inkriminovaný byt užívajú\nna základe nájomného vzťahu, ktorý vznikol po 1. januári 1992 transformáciou\nich predchádzajúceho práva osobného užívania bytu. V ďalšom bode sa krajský súd vyjadril\nk námietkam sťažovateľa o nemožnosti analogickej aplikácie § 179 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka pri právnom posúdení vzniku práva osobného užívania bytu oboch odporcov.\nOdvolací súd interpretoval ustanovenia § 179 až § 181 Občianskeho zákonníka a uviedol,\nže zmyslom predmetných ustanovení je zabezpečiť v prípade smrti užívateľa bytu alebo\nv prípade trvalého opustenia spoločnej domácnosti užívateľom bytu bytové potreby osôb,\nktoré si to s prihliadnutím na svoj vzťah k užívateľovi najviac zaslúžia. S odkazom na § 179\nods. 1 Občianskeho zákonníka uviedol, že pri smrti užívateľa bytu, ktorý nebol v spoločnom\nužívaní manželov, prechádzalo právo užívania bytu na osoby v tomto ustanovení presne\nšpecifikované (deti zomrelého užívateľa, jeho vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta,\n\n8\n\nktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt; užívateľmi\nsa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého užívateľa alebo boli\nna neho odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň po dobu jedného\nroku pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt). Ďalej citoval § 181 Občianskeho zákonníka,\npodľa ktorého prechádzalo právo užívania bytu na osoby špecifikované v § 179 ods. 1\nObčianskeho zákonníka aj v prípade, ak užívateľ bytu, ktorý nebol v spoločnom užívaní\nmanželov, opustil trvale spoločnú domácnosť. Krajský súd poukázal na medzeru v zákone,\nktorý výslovne neriešil situáciu v prípade odsťahovania sa oboch manželov z bytu,\nku ktorému mali obaja právo osobného užívania, keď súčasne po odsťahovaní sa z bytu\nzanechali manželia v tomto byte iné osoby, ktoré s nimi žili v spoločnej domácnosti\na odich práva odvodzovali právny dôvod bývania v byte. Podľa krajského súdu užívacie\nprávo manželov v takomto prípade bolo možné zrušiť postupom podľa ustanovení § 184\npísm. c) a d) Občianskeho zákonníka, podľa znenia ktorých mohol súd na návrh organizácie\nzrušiť právo užívať byt, ak užívateľ mal dva byty alebo ak užívateľ neužíval bez vážnych\ndôvodov byt vôbec alebo ho užíval len občas. Krajský súd prezentoval analogiu legis\na dôvodil, že v takomto prípade, ak z vážnych dôvodov nebolo možné, aby sa\nspolubývajúce osoby presťahovali s užívateľmi (manželmi) do ich nového bytu, bolo možné\nv záujme ochrany týchto osôb analogicky použiť na takýto prípad ustanovenia § 179 a § 181\nObčianskeho zákonníka. V záujme preskúmania existencie vážnosti dôvodov v konkrétnej\nsituácii odporcov krajský súd doplnil a opakoval dokazovania vykonané prvostupňovým\nsúdom, v rámci ktorého dospel ku skutkovým záverom, že v spornom byte bývali\ndve generácie, a to rodičia odporcu v prvom rade a tiež odporca v prvom rade so svojou\nrodinou. Svoju bytovú situáciu riešili tak, že sa rodičia odporcu v prvom rade presťahovali\nv roku 1981 do nového podnikového bytu, ktorý bol pridelený otcovi odporcu v prvom rade.\nNásledne na základe oznámenia vzniknutej situácie bytový podnik spravujúci v tom čase\nsporný byt vystavil odporcovi v prvom rade evidenčný list týkajúci sa úhrad za užívanie\nbytu. Krajský súd konštatoval, že takýto postup odporcov pri riešení bytovej otázky\nnesignalizuje podľa jeho názoru špekulatívne správanie, ktoré by nejakým spôsobom\nobchádzalo vtedy platné právne predpisy o hospodárení s bytmi. Krajský súd dôvodil,\nže na skutkový stav, keď obaja rodičia odporcu, ktorým svedčilo právo spoločného užívania\nbytu, byt opustili, bolo možné analogicky aplikovať § 179 ods. 1 Občianskeho zákonníka\n\n9\n\na vyvodiť záver, že sa odporcovia ako spolubývajúce osoby stali po opustení bytu (rodičmi\nodporcu v prvom rade) oprávnenými užívateľmi sporného bytu. Krajský súd tak uzavrel,\nže právny záver prvostupňového súdu o existencii práva spoločného užívania bytu\nodporcami ako manželmi, ktorý sa následne po 1. januári 1992 na základe novely\nObčianskeho zákonníka – zákona č. 509/1991 Zb., ktorým sa mení, dopĺňa a upravuje\nObčiansky zákonník, transformoval na nájomný pomer, je správny. Krajský súd tiež\nv závere dodal, že ako neopodstatnenú vyhodnotil odvolaciu argumentáciu sťažovateľa,\nv ktorej tento namietal, že odporcovia nepreukázali existenciu rozhodnutia o pridelení\nsporného bytu, ktoré malo predchádzať vzniku dohody o odovzdaní a prevzatí tohto bytu\npodľa príslušných ustanovení vtedy platného a účinného Občianskeho zákonníka. Krajský\nsúd v tomto kontexte uviedol, že právo spoločného užívania bytu odporcov ako manželov\nvzniklo ex lege opustením bytu pôvodnými užívateľmi (rodičmi odporcu v prvom rade),\npreto nebolo potrebné, aby nastúpil tento osobitný proces pre vznik užívacieho práva.\n16. Najvyšší súd sa v namietanom uznesení, ktorým odmietol dovolanie sťažovateľa,\nvysporiadal so sťažovateľom predostretou argumentáciou, v rámci ktorej sťažovateľ\nprezentoval dovolací dôvod podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP, teda odňatie možnosti konať\npred súdom, naplnenie ktorého odôvodňoval tvrdením, že je rozsudok krajského súdu\nnepreskúmateľný vzhľadom na neúplné a nepresvedčivé odôvodnenie. Najvyšší súd\nv odôvodnení namietaného uznesenia poukázal na stanovisko občianskoprávneho kolégia\nnajvyššieho súdu R 2/2016, v zmysle ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá\nprípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP len výnimočne, a síce vtedy,\nkeď písomné\n\nvyhotovenie\n\nrozhodnutia\n\nneobsahuje\n\nzásadné\n\nvysvetlenie\n\ndôvodov\n\npodstatných pre rozhodnutie súdu. Najvyšší súd za takýto prípad nepovažoval dovolaním\nnapadnutý rozsudok krajského súdu, ktorý podľa jeho vyjadrenia uvádza skutkový stav,\nktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská účastníkov konania k prerokúvanej\nveci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania i právne predpisy, z ktorých\nkrajský súd vyvodil svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení. Ďalej najvyšší súd\nvyhodnotil dovolaciu argumentáciu sťažovateľa, v ktorej tento namietal, že odvolací súd\npredvolal na určený termín pojednávania odporcu v prvom rade na účel jeho výsluchu\nnapriek jeho neprítomnosti a návrhu sťažovateľa na doplnenie dokazovania vypočutím\n\n10\n\nodporcu v prvom rade, neodročil pojednávanie, ale predmetný návrh sťažovateľa\nna vykonanie dokazovania zamietol a obmedzil sa len na vypočutie odporkyne v druhom\nrade. Najvyšší súd v tomto kontexte dôvodil, že postup súdu, ktorý v priebehu konania\nnevykonal všetky účastníkom navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie\nskutkového stavu, nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP, keďže\ntakýmto postupom nedošlo k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom, pretože\nposúdenie a rozhodnutie o tom, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané,\nje v zmysle ustanovení § 120 ods. 1 OSP vždy vecou súdu. Vo vzťahu k ďalšej námietke,\nv ktorej sťažovateľ uviedol, že mu bolo vyjadrenie odporcov k odvolaniu doručené\naž priamo na pojednávaní, a teda nemal možnosť sa s ním oboznámiť a vyjadriť sa k nemu,\ndovolací súd argumentoval, že sťažovateľ a jeho právny zástupca boli fakticky s vyjadrením\nodporcov oboznámení, a teda mali možnosť sa k nemu vyjadriť, prípadne požiadať krajský\nsúd o odročenie pojednávania na účel poskytnutia primeraného času na oboznámenie sa\ns obsahom tohto podania, čo však neurobili a súčasne žiadne námietky v tomto smere\npred odvolacím súdom nevzniesli. Najvyšší súd na základe uvedeného nepovažoval\nsťažovateľom vytýkaný postup krajského súdu za odňatie možnosti sťažovateľovi konať\npred súdom. Najvyšší súd vyhodnotil ako nepravdivé aj tvrdenie sťažovateľa, že mu nebolo\numožnené predniesť záverečnú reč, ktorú podľa vyjadrenia najvyššieho súdu v zmysle\nobsahu zápisnice predniesol v mene sťažovateľa (za jeho prítomnosti) jeho právny zástupca,\nktorý ju súčasne pripojil aj v písomnej forme. Napokon najvyšší súd skonštatoval,\nže dovolacím dôvodom nie je ani námietka sťažovateľa o tom, že odvolací súd nerozhodol\no jeho návrhu na pripustenie dovolania z dôvodu rozhodnutia majúceho po právnej stránke\nzásadný význam. Najvyšší súd sťažovateľovi vysvetlil, že postup spočívajúci v pripustení\ndovolania odvolacím súdom je právom, no nie povinnosťou odvolacieho súdu, pričom\nrozhodnutie o takomto návrhu si nevyžaduje samostatné rozhodnutie.\n17. Z obsahu namietaného rozsudku krajského súdu vyplýva, že krajský súd\nv posudzovanej veci sťažovateľa uplatnil analógiu zákona, keď v konkrétnej skutkovej\nsituácii (opustenie bytu oboma manželmi ako nositeľmi práva osobného užívania bytu),\nktorú relevantná zákonná úprava nepokrývala, aplikoval na daný prípad zákonné\nustanovenie vzťahujúce sa na skutkovú situáciu obdobnú, a síce ustanovenie § 181\n\n11\n\nObčianskeho zákonníka (trvalé opustenie domácnosti oprávneným užívateľom bytu, ktorý\nnebol v spoločnom užívaní manželov). Na základe uplatnenej analógie legis, ku ktorej\nsa krajský súd dopracoval pri súčasnom rešpektovaní, resp. nachádzaní účelu aplikovanej\nprávnej úpravy (zabezpečenie bytových potrieb spolubývajúcich osôb majúcich blízky\nvzťah k pôvodným oprávneným užívateľom), krajský súd ustálil konštituovanie užívacieho\npráva odporcov priamo zo zákona (ex lege), keď ich užívacie právo vzniklo po trvalom\nopustení bytu rodičmi odporcu v prvom rade, ktorým svedčilo pôvodné právo spoločného\nužívania bytu.\n18. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné\nvychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného\nustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia\nprávneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel\nzákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov\na ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme,\nže sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôli (arbitrárnosti) a svoju\ninterpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. Viazanosť štátnych\norgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy neznamená výlučnú a bezpodmienečnú\nnevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení.\nUstanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom,\nale aj zmyslom a účelom zákona (pozri III. ÚS 44/2011).\n19. S odkazom na judikatúru ústavného súdu prezentovanú v predchádzajúcom bode\nodôvodnenia tohto uznesenia chce ústavný súd pripomenúť a vysvetliť, že zákonodarca\npri tvorbe právneho predpisu spravidla vychádza z toho, čo je bežné, z tzv. normálnych\nprípadov, pričom osobitné, špecifické situácie, ktoré život prináša, môžu uniknúť jeho\npozornosti. V takýchto prípadoch nemôžu súdy postupovať formalisticky a zohľadniť iba\ndoslovné znenie zákona, ktorého aplikácia môže mať protiústavné dôsledky. V prípadoch\nmedzery zákona, ak sú dané podmienky pre dotváranie práva súdom, je súd k dotváraniu\npráva nielenže oprávnený, vychádzajúc z princípu rovnosti, dokonca povinný. Inštitút\nanalógie je tak legitímnou metódou aplikácie práva a využíva sa v prípadoch, ak určitý\n\n12\n\nspoločenský vzťah nie je upravený konkrétnym ustanovením príslušného zákona,\nresp. iného právneho predpisu (analogia legis), resp. ak existuje spoločenský vzťah, na ktorý\nnepamätá právna norma, ktorá by ho regulovala (analogia iuris) (II. ÚS 317/09).\n20. V prípade analógie zákona (analogia legis), ktorej použitie nemožno vylúčiť\nani v prípade rozhodovania o vlastníckej žalobe, ide o prenesenie zákonného hodnotiaceho\nmeradla na zákonom (alebo iným právnym predpisom) neupravenú právnu otázku\nna základe podobnosti. Posúdenie, resp. výklad, či v danom prípade ide o takú otázku, ktorá\nmôže byť predmetom analógie zákona, ako aj prípadné použitie analógie zákona\n(podobného právneho predpisu na podobný vecný stav), a rozhodnutie na základe\njej použitia patrí zásadne do právomoci všeobecného súdu, a nie do právomoci ústavného\nsúdu (m. m. II. ÚS 122/03).\n21. Ústavný súd konštatuje, že z namietaného rozsudku krajského súdu vyplýva,\nže v ňom konajúci súd jasne vysvetlil svoj postoj k spornej otázke vzniku užívacieho práva\nodporcov. Krajský súd použitú analógiu zákona oprel o racionálnu argumentáciu, ktorá\nnijako nepopiera účel a zmysel aplikovanej právnej úpravy, ktorý bol súčasne konajúcim\nsúdom pri interpretácii dotknutých zákonných ustanovení jasne vysvetlený. Podľa názoru\nústavného súdu sú skutkové závery, ku ktorým konajúci súd dospel, odôvodnené ústavne\nkonformným spôsobom (dostatočne a relevantne) a v namietanom rozhodnutí krajský súd\nvyjadril svoj právny názor, ktorý nemožno považovať za arbitrárny a ani za zjavne\nneodôvodnený.\n22. Rovnako je ústavný súd toho názoru, že aj ďalšie námietky sťažovateľa\no tvrdených procesných pochybeniach krajského súdu, v ktorých videl sťažovateľ odňatie\nmožnosti konať pred súdom, a teda porušenie svojich označených práv zaručených ústavou\na dohovorom, boli náležite zodpovedané v namietanom uznesení najvyššieho súdu.\nSťažovateľovi bolo jasne vysvetlené, že postup krajského súdu, ktorý pre objasnenie\nskutkového stavu zvolil vykonanie iného ako sťažovateľom navrhovaného dôkazu, má\noporu v zákonnom ustanovení § 120 ods. 1 OSP. Takisto bolo v namietanom uznesení\nkonštatované, že sťažovateľovi nebolo odňaté jeho právo zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa\n\n13\n\nk dokazovaniu i k právnej stránke veci v zmysle ustanovenia § 118 ods. 4 OSP, keďže ho\nrealizoval v ústnej a aj písomnej podobe právny zástupca sťažovateľa. K námietke\nsťažovateľa o nepripustení dovolania krajským súdom poukázal najvyšší súd na judikatúru\nústavného súdu, v ktorej samotný ústavný súd konštatoval, že zo žiadneho ustanovenia\nObčianskeho súdneho poriadku nevyplýva povinnosť odvolacieho súdu vyhovieť\npožiadavke účastníka konania na pripustenie mimoriadneho opravného prostriedku proti\njeho rozhodnutiu z dôvodu, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,\nkeďže posúdenie prípustnosti mimoriadneho opravného prostriedku z uvedeného dôvodu\nje na\n\núvahe\n\nodvolacieho\n\nsúdu,\n\npričom\n\ntáto\n\núvaha\n\nnemusí\n\nbyť\n\nzdôvodnená\n\n(pozri II. ÚS 348/08). Pokiaľ ide o argumentáciu sťažovateľa, v ktorej predostiera svoje\ntvrdenie o porušení zásady kontradiktórnosti konania, keď mu odvolací súd vyjadrenie\nodporcov k ním uplatnenému odvolaniu doručil až na samotnom pojednávaní a teda mu\npodľa jeho názoru reálne zmaril možnosť zaujať k tomuto vyjadreniu stanovisko, ústavný\nsúd poznamenáva, že zásadu kontradiktórnosti konania nemožno chápať formalisticky.\nV konkrétnom prípade sťažovateľa bolo vyjadrenie odporcov k odvolaniu sťažovateľa,\nsťažovateľovi doručené krátkou cestou na začiatku pojednávania a na samotnom\npojednávaní právna zástupkyňa odporcov na základe výzvy súdu obsah tohto písomného\nvyjadrenia predniesla. Právny zástupca sťažovateľa mal počas pojednávania priestor zaujať\nk nemu stanovisko, pričom nevzniesol žiadne námietky v tom smere, že mu vyjadrenie\nodporcov nebolo vopred doručené, nežiadal na účel poskytnutia času na oboznámenie\nsa s ním pojednávanie odročiť. Sťažovateľ predostiera ústavnému súdu iba abstraktnú\nnámietku, že nemal reálnu možnosť reagovať na vyjadrenie protistrany bez toho,\naby uviedol, ktorými konkrétnymi argumentmi mohol a chcel potenciálne na vyjadrenie\nodporcov reagovať. Jeho námietku o porušení zásady kontradiktórnosti konania ústavný súd\nhodnotí za takýchto okolností ako formálnu a neopodstatnenú.\n23. Ústavný súd na základe všetkých uvedených čiastkových záverov dospel k záveru\nkonečnému, že sťažnosť sťažovateľa je potrebné odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú\n(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n\n14\n\n24. Z týchto dôvodov ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti rozhodol\ntak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a ďalšími návrhmi sťažovateľa sa\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. októbra 2018\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-kontradiktórnosť", "odvolanie-odvolacie konanie", "dovolanie-dovolacie dôvody", "výklad (interpretácia)-ústavne konformný", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "analógia-legis/zákona", "dokazovanie-uplatnenie dôkazov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "výklad (interpretácia)-formalistický"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:47d0b197-5fad-49a1-8f93-b5c2f452da74", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 44/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 44/2011 z 26. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-26", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:47d0b197-5fad-49a1-8f93-b5c2f452da74"}, {"guid": "ussr:2c0b3e8a-6770-424f-8b1c-0a61ff961c12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 348/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 348/08 z 6. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-06", "citacie_n": 303, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c0b3e8a-6770-424f-8b1c-0a61ff961c12"}, {"guid": "ussr:9b639a8f-c8c7-4767-8ff5-ab4db4ac9a95", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 317/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 317/09 z 29. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-29", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9b639a8f-c8c7-4767-8ff5-ab4db4ac9a95"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/04 z 9. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-09", "citacie_n": 242, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:105b6378-26b8-4d1f-8e4a-6593d1a502e8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 122/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/03 z 24. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-24", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:105b6378-26b8-4d1f-8e4a-6593d1a502e8"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "d69618c0-b173-46ff-8675-39a6284f4b08:2e2e47ca-364a-45e4-b1fd-1301c2d97b44", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1412213846.1", "spisova_znacka": "7Co/392/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/392/2015 z 15. 12. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-12-15", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1412213846.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:8b460bc2-bb3d-46e0-9eaf-5aae79a43eaf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.273.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 273/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 273/2023 z 12. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-12", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.273.2023.2"}, {"guid": "ussr:9caf5e1d-9682-49e8-bd6c-afcd80cd86df", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.318.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 318/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 318/2023 z 8. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-08", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.318.2023.1"}, {"guid": "ussr:059888aa-8212-4cd1-89d0-e7e2c3e4ecd4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.394.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 394/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 394/2021 z 12. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-12", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.394.2021.1"}, {"guid": "140df9e8-08e6-4cd1-9d9a-189de94d9b6b:83bdf14d-3a82-45a6-8441-bcf3f074dfb6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8821200806.1", "spisova_znacka": "2Cdo/92/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/92/2024 z 29. 1. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8821200806.1"}, {"guid": "5b41ea58-860a-4140-8d7a-7902ad5e7ee7:cb155827-17b7-4e50-bced-bd88114ee4ee", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6121301132.1", "spisova_znacka": "2Cdo/132/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/132/2024 z 29. 1. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6121301132.1"}, {"guid": "65b69791-1943-4f5e-9d68-8f0484b1f8fe:9caaef01-3a6e-49dd-8c21-b4df6e84b4e3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6121298407.1", "spisova_znacka": "5Cdo/117/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/117/2024 z 28. 5. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6121298407.1"}, {"guid": "76053fd3-4f61-4f73-8116-875a9c381805:0545e623-568f-42bc-b67e-fd6fba36a740", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1316213772.1", "spisova_znacka": "2Cdo/99/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/99/2022 z 18. 12. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-12-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1316213772.1"}, {"guid": "0b9637af-95f3-4c3c-8729-22d5a8729761:1a039803-ce4e-4868-8104-dda7cfdda418", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:3119211143.1", "spisova_znacka": "6Cdo/123/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/123/2022 z 26. 3. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:3119211143.1"}, {"guid": "3617b94b-5bde-4a3d-be0d-f9b7d006ab82:5ac58597-a34d-4ff4-b858-2332da9ad4b7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:8207206172.2", "spisova_znacka": "2Cdo/341/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/341/2021 z 24. 8. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-08-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:8207206172.2"}, {"guid": "1320dbe7-7a55-4bd2-bb15-b00ce8f471b6:94a7f963-a1af-428b-819a-1b911d0145a1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:8108213999.3", "spisova_znacka": "7Cdo/151/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/151/2022 z 28. 6. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-06-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:8108213999.3"}, {"guid": "5842d78f-c2f5-499e-8de2-c2943bd29d93:62226ac5-23f3-47b4-8e90-34c7ebff432b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5919201669.1", "spisova_znacka": "4Cdo/104/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/104/2022 z 29. 9. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-09-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5919201669.1"}, {"guid": "2ee202bc-11a0-4dac-8632-60c927b17342:267ecce9-e4d2-4a0e-9219-363fb80e8a29", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8120201908.1", "spisova_znacka": "5Cdo/121/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/121/2021 z 27. 1. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-01-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8120201908.1"}, {"guid": "cd915798-ecbf-449e-8c9f-62ac36adf6bd:19d8036b-52f2-40ca-959e-f7b342ebc18a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1017200290.1", "spisova_znacka": "8Asan/30/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Asan/30/2020 z 26. 5. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-05-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1017200290.1"}, {"guid": "cd915798-ecbf-449e-8c9f-62ac36adf6bd:f85a9386-24a0-4f04-93f6-bafa825e2625", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1017200290.1", "spisova_znacka": "8Asan/30/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Asan/30/2020 z 25. 5. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-05-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1017200290.1"}, {"guid": "2881ccd5-9295-436a-8819-508e1e83627c:a52aa105-e580-4171-bc35-9dd0e63fb92c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6019200287.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/122/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/122/2019 z 25. 11. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-11-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6019200287.1"}, {"guid": "2881ccd5-9295-436a-8819-508e1e83627c:203991e3-7b02-4828-bdee-309b95859666", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6019200287.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/122/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/122/2019 z 24. 11. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-11-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6019200287.1"}, {"guid": "2881ccd5-9295-436a-8819-508e1e83627c:59cb58f2-2db6-4390-b4ef-149fa06f9089", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6019200287.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/122/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/122/2019 z 24. 11. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-11-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6019200287.1"}, {"guid": "9750b38b-f37d-4285-b9f4-01db4229b622:19d46ea5-b582-418f-9ca7-f7494b707f31", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:5022200494.1", "spisova_znacka": "6Ssk/5/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/5/2025 z 21. 2. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-02-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:5022200494.1"}, {"guid": "9451f737-6b5e-402b-9237-d2787fad2853:a1f4e87d-1013-40a1-b5b8-bb484839dad7", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:6021200342.1", "spisova_znacka": "6Ssk/60/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/60/2023 z 31. 10. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-10-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:6021200342.1"}, {"guid": "93db252a-50b8-4fd8-9939-eb09377f10f2:8e3c229e-45fd-4814-9f79-9d593a724f27", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:1014201333.1", "spisova_znacka": "2Sžk/26/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sžk/26/2019 z 25. 8. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-08-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:1014201333.1"}, {"guid": "b6ca59c0-1778-4059-bb06-51d4c0e47a72:a603ddc1-f6dd-4fb0-9291-f528591e49e9", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:9621200052.1", "spisova_znacka": "33D/1/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 33D/1/2021 z 29. 3. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-03-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:9621200052.1"}, {"guid": "ed451fc3-454d-4969-b0af-4bcd9dab3d93:da853acd-b50e-476a-adca-2f210d25540b", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:9621200092.1", "spisova_znacka": "33D/13/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 33D/13/2021 z 16. 3. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-03-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:9621200092.1"}, {"guid": "edef6dfc-0686-4c3b-a398-193bf3179e82:a6b74f20-b4d3-4578-9743-54074bdde487", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8124208642.1", "spisova_znacka": "8Co/36/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Co/36/2025 z 23. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-06-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8124208642.1"}, {"guid": "ffd2fddf-aa7c-487d-9e56-de0e72953f08:09141a7a-69bc-432e-a915-aa4d08440798", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8124208613.1", "spisova_znacka": "9Co/14/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/14/2025 z 21. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-05-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8124208613.1"}, {"guid": "09858579-29ed-4a58-91e4-09258af86009:ea1e6e75-c310-4f23-b6e8-2f40b0970e0d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8124208648.2", "spisova_znacka": "9Co/23/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/23/2025 z 21. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-05-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8124208648.2"}, {"guid": "4b368732-d13a-4f8c-9fd6-dacd20e6062c:9012aa8e-0fbd-4a78-951a-d16a01b61469", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8124208616.1", "spisova_znacka": "9Co/12/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/12/2025 z 21. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-05-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8124208616.1"}, {"guid": "1ecb062d-0d0a-4c8c-aa8b-391d30faebe2:1685e091-1efe-48df-9aa6-3327e9f7ef76", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8524201225.2", "spisova_znacka": "14Co/30/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 14Co/30/2025 z 26. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8524201225.2"}, {"guid": "e548d1a5-1f8f-4b1c-9dd8-3010182044f2:a6c17a7b-393c-490c-96c5-3a7e22efd197", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8124208650.1", "spisova_znacka": "3Co/39/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/39/2025 z 10. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-02-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8124208650.1"}, {"guid": "429da720-c74c-41c1-93d6-366e12f44ba3:8ed8e891-058e-423f-9385-93bd4b71c51b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8124208614.1", "spisova_znacka": "2Co/31/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/31/2025 z 11. 12. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-12-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8124208614.1"}, {"guid": "38f2bc7d-f220-440f-9fa3-754e539b9c71:aeea9d7a-0d2d-45bd-ad9c-19d0c307d994", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8124208571.1", "spisova_znacka": "2Co/36/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/36/2025 z 11. 12. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-12-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8124208571.1"}]}