{"guid": "ussr:d730e9f6-7efa-4825-ad51-f7a6a408c910", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.394.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 394/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 394/2018 z 16. 10. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. októbra 2018, sp. zn. III. ÚS 394/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.394.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-10-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d730e9f6-7efa-4825-ad51-f7a6a408c910", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.394.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.394.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.394.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 394/2018-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. októbra 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, toho času\n\nv Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok, zastúpeného JUDr. Vladimírom\nBajtošom, advokátska kancelária, Slovenskej jednoty 8, Košice, vo veci namietaného\nporušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nKrajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3 To 25/2017 z 20. septembra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. augusta\n2018 doručená sťažnosť\n\n,\n\n, toho času v Ústave\n\nna výkon trestu odňatia slobody Ružomberok (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného\nJUDr. Vladimírom Bajtošom, advokátska kancelária, Slovenskej jednoty 8, Košice, vo veci\nnamietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\n\nslobôd uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 To 25/2017\nz 20. septembra 2017 (ďalej len „namietané uznesenie“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného\nsúdu Trenčín sp. zn. 3 T 105/2016 z 26. januára 2017 v spojení s namietaným uznesením\nkrajského súdu uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby\nomamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania\ns nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), c), d) a ods. 2 písm. a) a e) zákona č. 300/2005 Z. z.\nTrestný zákon v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Trestný zákon“), za čo mu\nbol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere desiatich rokov. Dovolanie\nsťažovateľa podané voči namietanému uzneseniu bolo podľa ustanovení § 382 písm. c)\nzákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov odmietnuté\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Tdo/22/2018 zo 16. mája 2018.\n3. Sťažovateľ v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu argumentuje, že „aj keď musí\nakceptovať výrok o vine v jeho veci, nemôže sa stotožniť s uloženým trestom, ktorý je\nneprimeraný okolnostiam jeho prípadu a jeho osobe a teda nespravodlivý“. V nadväznosti\nna to podrobne dôvodí: „Ods.\n\n, podľa výsledkov vyšetrovania nebol častým\n\nporušovateľom zákona, bol to jeho druhý priestupok proti zákonu, i keď spáchaný v čase\npodmienečného odsúdenia. Nebol sústavným užívateľom drog, v čase vyšetrovania nebola\nzistená jeho závislosť na drogách, ani ich užívanie. Bol zamestnaný, pracoval, vzhľadom\nna jeho rodinné pomery bol odkázaný na to, aby zabezpečil seba vlastnou prácou, o čo sa\nusiloval. Podľa názoru sťažovateľa boli splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu,\naby sa tak aspoň čiastočne zmiernila absolútne neprimeraná sankcia, uvedená v ustanovení\n§ 172 ods. 1, 2 Trestného zákona. Trest bol uložený v medziach príslušnej trestnej sadzby,\nsúdy však nevyužili zákonné možnosti zmiernenia uloženého trestu, ktoré by aspoň čiastočne\nzmiernili neprimeranú sankciu, ktorá je Trestným zákonom stanovená. Ako sťažovateľ\ntvrdím, že použité ustanovenie trestného zákona je nespravodlivé a odporujúce čl. 46 ods. 1\nÚstavy SR a už citovaného Dohovoru, teda medzinárodnej normy, k dodržiavaniu ktorej sa\nSlovenská republika prihlásila.\n\nbol ako 23 ročný muž odsúdený na 10 rokov\n\nodňatia slobody s výkonom trestu v strednom stupni stráženia za to, že pri rutinnej kontrole\njeho motorového vozidla v priestoroch tohto vozidla mal 288,74 gramov sušeného\n2\n\nrastlinného materiálu rodu Cannabis (marihuana) v cene 2885,15 € Skutok bol ustálený, že\ntento materiál kúpil (v ČR), prevážal (do SR), prechovával nie že s nim obchodoval alebo\ninak ohrozoval niekoho iného. Vo všeobecnosti je táto droga považovaná za tzv. ľahkú\ndrogu, v mnohých európskych krajinách došlo k čiastočnej alebo úplnej dekriminalizácii\nužívania tejto drogy (viď súčasnú úpravu v ČR). Aj v Slovenskej republike sa v čase\nodsúdenia\n\nzačala spoločenská a politická diskusia o neprimeranosti trestania\n\nu nás za takýto druh trestnej činnosti. To vedie sťažovateľa k tomu, že namieta rozpor\nprávnej úpravy § 172 Trestného zákona s čl. 6 Dohovoru, ktorým je Slovenská republika\nviazaná. Postih za tzv. drogovú trestnú činnosť je nediferencovaný, nerobí rozdiely medzi\ntzv. ľahkými a tvrdými drogami, formálne znaky neumožňujú súdom viac diferencovať medzi\npáchateľmi tejto trestnej činnosti. Napokon trestný postih za drogovú trestnú činnosť je\nabsolútne nekompatibilný so sankciami ukladanými v iných štátoch Európskej únie. Je treba\npoukázať aj na nepomer medzi trestami za napr. drogovú trestnú činnosť, konkrétne sankcie\nuvedenej v § 172 ods.) e) Trestného zákona a inými druhmi trestnej činnosti (napr. proti\nživotu a zdraviu). Je to vypuklé najmä v prípadoch, keď páchateľ neohrozuje okrem seba\nnikoho. Aj vo veciach druhovo rovnakých - § 171 až § 173 Trestného zákona je\nrozhodovanie súdov často rozdielne. Konkrétne aj Krajského súdu v Trenčíne a je to práve\ndôsledok malej možnosti diferencovať medzi páchateľmi týchto trestných činov.“\n4. Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd\nv jeho veci rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru namietaným uznesením\nkrajského súdu, predmetné uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na nové konanie\na rozhodnutie.\n5. V závere sťažnosti súčasne sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby v prípade\nnekonštatovania porušenia jeho označených práv namietaným uznesením krajského súdu\nrozhodol nálezom, v ktorom konštatuje nesúlad ustanovení § 171 až § 173 Trestného zákona\ns čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n3\n\nII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť predbežne prerokoval\nna neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov konania.\n7. Riadiac sa zásadou materiálnej ochrany ústavnosti, judikatúra ústavného súdu\nreflektujúca na rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri rozsudok\nz 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99,\na jeho body 51, 53, 54) v prípade procesného rozhodnutia dovolacieho súdu o odmietnutí\ndovolania pre jeho neprípustnosť zároveň garantuje zachovanie lehoty na podanie sťažnosti\nústavnému\n\nsúdu\n\naj\n\nvo\n\nvzťahu\n\nk predchádzajúcemu\n\nprávoplatnému\n\nrozhodnutiu\n\ndruhostupňového súdu (podobne III. ÚS 114/2010). V zmysle uvedeného preto ústavný súd\nneodmietol sťažnosť sťažovateľa ako oneskorene podanú a pristúpil k preskúmaniu\nnámietok sťažovateľa uplatnených vo vzťahu k označenému rozhodnutiu krajského súdu,\nktoré bolo napadnuté dovolaním sťažovateľa a dovolacím súdom posúdené ako neprípustné.\n8. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti predostiera námietku porušenia jeho základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jeho práva na spravodlivý súdny proces\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru namietaným uznesením krajského súdu, kde v rámci\nprezentovanej argumentácie poukazuje na výšku uloženého trestu, pri ukladaní ktorého\nnevyužili konajúce súdy Trestným zákonom ponúkanú možnosť mimoriadneho zníženia\ntrestu v zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona. Sťažovateľ tak považuje výšku\njemu uloženého trestu odňatia slobody za nespravodlivú a drakonickú, poukazujúc pritom\nna jednotlivé okolnosti súvisiace s jeho osobou, s charakterom spáchaného skutku, ako aj\n\n4\n\nna prebiehajúcu celospoločenskú diskusiu týkajúcu sa otázky primeranosti trestania\ndrogovej trestnej činnosti týkajúcej sa tzv. ľahkých drog.\n9. Ústavná ochrana základných práv a slobôd, ako aj ľudských práv a základných\nslobôd vyplývajúcich z príslušnej medzinárodnej zmluvy je rozdelená medzi všeobecné\nsúdy a ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity vyplývajúcim z čl. 127 ods. 1 ústavy,\npodľa ktorého sú všeobecné súdy primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ako\naj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy). Ústavný\nsúd preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného\nsúdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Skutkové a právne závery všeobecného súdu tak môžu byť\npredmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01, II. ÚS 67/04).\n10. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti predostiera otázku spravodlivosti výšky trestu,\nktorý mu bol uložený. Uznáva, že sa konajúce súdy pri ukladaní trestu v jeho prípade\npohybovali v predpísaných zákonných mantineloch, zároveň však prezentuje celý rad\nokolností svedčiacich podľa neho o nespravodlivosti výšky uloženého trestu vymeraného\npodľa stanovenej trestnej sadzby, ktorú považuje v individuálnych okolnostiach svojho\nprípadu za drakonickú. Je toho názoru, že vymedzené okolnosti indikovali v jeho prípade\npotrebu uplatnenia inštitútu mimoriadneho zníženia trestu.\n11. Ústavný súd vníma v spoločnosti rezonujúcu diskusiu na tému primeranosti\ntrestania drogovej trestnej činnosti týkajúcej sa tzv. ľahkých drog. Súčasne však zdôrazňuje,\nže musí rešpektovať princíp deľby moci a úlohu súdov v právnom štáte. Chce poukázať\nna to, že rozhodnutie zákonodarcu kvalifikovať určitý druh konania ako trestný čin\n\n5\n\na stanoviť šírku hraníc trestnoprávnej kriminalizácie určitých typov konania je prejavom\ntrestnoprávnej politiky štátu, ktorá patrí do právomocí iných štátnych orgánov, odlišných\nod ústavného súdu. Rozhodovanie, ktoré drogy budú považované za nelegálne a či\npri posudzovaní trestnosti nakladania s nimi bude zohľadňovaná diferenciácia na tzv. mäkké\na tvrdé drogy, neprináleží ani všeobecným súdom a ani ústavnému súdu. Toto rozhodovanie\npatrí zákonodarcovi, ktorý je oprávnený na základe politickej vôle stanoviť trestné sadby\npre jednotlivé skutkové podstaty. Všeobecné súdy nemôžu pri hodnotení závažnosti či\nspoločenskej nebezpečnosti posudzovaného trestného činu prekračovať vymedzený zákonný\nrámec, ktorý im stanovil zákonodarca. Ani ústavný súd nemôže byť tým, kto bude\nv každom jednotlivom prípade rozhodovať o tom, či je trestná sadzba stanovená v trestnom\nkódexe spravodlivá a primeraná. Takýmto spôsobom by sa totiž ústavný súd posunul\ndo polohy zákonodarcu a neprípustne si uzurpoval jeho právomoci, čo je v príkrom rozpore\nso spomínaným princípom deľby moci (obdobne pozri uznesenie Ústavného súdu Českej\nrepubliky sp. zn. I. ÚS 1655/16 z 22. júna 2016).\n12. V prípade sťažovateľa konajúce súdy odôvodnili výšku uloženého trestu najmä\ntým, že u neho nezistili poľahčujúce okolnosti, keďže sa sťažovateľ k spáchaniu trestného\nčinu nepriznal a tento neoľutoval, v neposlednom rade aj okolnosťou, že pred jeho\nspáchaním neviedol riadny život, keďže sa skutku dopustil počas skúšobnej doby\npodmienečného odsúdenia za totožnú trestnú činnosť. Krajský súd v namietanom uznesení\nnáležite interpretoval ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona o mimoriadnom znížení\ntrestu, na ktoré sa sťažovateľ odvolával a vysvetlil, že je predpokladom pre aplikáciu tohto\npostupu existencia výnimočných okolností prípadu alebo mimoriadnych pomerov\npáchateľa, či už osobných alebo rodinných, prítomných v čase ukladania trestu. Podľa\nvyjadrenia krajského súdu takéto zákonom predpokladané výnimočné okolnosti prípadu ani\nmimoriadne pomery sťažovateľa zistené neboli. Takto vyhodnotené okolnosti tak viedli\nkrajský súd k záveru o nesplnení predpokladov pre mimoriadne zníženie trestu.\nSťažovateľovi tak bol uložený trest na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.\n13. Ústavný súd konštatuje, že právne závery konajúcich súdov, o ktoré sa opiera\nvýrok rozhodnutia o uloženom treste, vychádzajú z aplikácie relevantnej právnej úpravy,\npričom korešpondujú so skutkovými zisteniami, tieto zistenia nie sú výsledkom svojvôle,\n6\n\nale komplexného zhodnotenia všetkých okolností významných pre rozhodovanie o výške\nuloženého trestu.\n14. Ústavný súd dospel k záveru, že účinky uplatnenej právomoci vo veci\nrozhodujúceho krajského súdu v danom prípade sú zlučiteľné s obsahom sťažovateľom\noznačených článkov ústavy a dohovoru, preto sťažnosť v danej časti odmietol podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n15. Sťažovateľ v závere sťažnosti predostrel ústavnému súdu aj alternatívny návrh,\npokiaľ ústavný súd nekonštatuje porušenie ním označených práv namietaným uznesením\nkrajského súdu, a to návrh na vyslovenie nesúladu ustanovení § 171 až § 173 Trestného\nzákona s čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd poukazuje na príslušnú ustanovenia zákona\no ústavnom súde, a síce ustanovenia § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení\ns ustanoveniami § 18 ods. 1 písm. a) až g) zákona o ústavnom súde, ktoré taxatívne\nvymedzujú okruh aktívne procesne legitimovaných subjektov, ktoré môžu iniciovať konanie\no súlade právnych predpisov podľa ustanovení § 37 a nasledujúcich zákona o ústavnom\nsúde. Sťažovateľ medzi tento okruh taxatívne stanovených subjektov nepatrí. Vzhľadom\nna túto skutočnosť ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj danú časť\nsťažnosti sťažovateľa odmietol, pretože bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.\n16. S ohľadom na všetky uvedené závery bolo o sťažnosti sťažovateľa potrebné\nrozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. októbra 2018\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trest-rozhodnutie o treste", "trest-mimoriadne zníženie trestu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e974dfe8-ac03-40e0-9a9f-a0884e85468f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 114/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2010 z 23. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-23", "citacie_n": 362, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e974dfe8-ac03-40e0-9a9f-a0884e85468f"}, {"guid": "ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/04 z 9. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-09", "citacie_n": 242, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "a211392d-b6aa-4306-ad31-87fb7e01f54e:ca4aed82-4f1b-4120-b260-daefa3333642", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:3116011392.1", "spisova_znacka": "3Tdo/22/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tdo/22/2018 z 15. 5. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-05-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:3116011392.1"}, {"guid": "6eeab1e9-0c1a-4b8d-babe-17884bd4dff0:9093fd8f-9aa4-43d6-b4af-89d8cb109c84", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8317010186.1", "spisova_znacka": "3To/25/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3To/25/2017 z 31. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-01-31", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8317010186.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:080d73d8-4d38-4f51-a1c3-5e9f2e3cac99", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.57.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 57/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 57/2021 z 11. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.57.2021.1"}]}