{"guid": "ussr:2c0e95a8-af4c-4028-a6b9-eb04282335fe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.405.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 405/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 405/2018 z 13. 11. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. novembra 2018, sp. zn. III. ÚS 405/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.405.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivetta Macejková", "sudca_id": 1090, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivetta-macejkova-1090", "datum_vydania": "2018-11-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2c0e95a8-af4c-4028-a6b9-eb04282335fe", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.405.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.405.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.405.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 405/2018-20\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra\n2018 predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Súkeníkom, advokátska kancelária, Stred\n60/55, Považská Bystrica, pre namietané porušenie základného práva podľa čl. 20 ods. 1\na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 8 Sžo 37/2016 z 31. mája 2018 a rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn.\n20 S 159/2015 z 8. marca 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky bola 3. septembra 2018 doručená sťažnosť\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), pre\n\nnamietané porušenie základného práva podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky (ďalej len ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 8 Sžo 37/2016\nz 31. mája 2018 a rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n20 S 159/2015 z 8. marca 2016.\n2. Sťažovateľ v podanej sťažnosti uvádza, že rozhodnutím mesta Žilina, stavebného\núradu, č. 21871/2013-18161/2015-OS-DRA z 21. apríla 2015 (ďalej aj „rozhodnutie mesta\nŽilina“) bolo sťažovateľovi nariadené odstránenie stavby, a to rekreačného objektu pri\nvodnom diele v katastrálnom území Mojšova Lúčka. Proti rozhodnutiu mesta Žilina podal\nsťažovateľ odvolanie, v rámci ktorého poukazoval na nezákonnosť daného rozhodnutia.\nNásledne bolo sťažovateľovi doručené rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru\nvýstavby a bytovej politiky č. OU-ZA- OVBP2-2015/020418-2/KRA zo 16. júla 2015\n(ďalej len „rozhodnutie okresného úradu“), ktorým zamietol odvolanie sťažovateľa\na potvrdil rozhodnutie mesta Žilina, stavebného úradu, č. 21870/2013-18161/2015-OS-DRA\nz 21. apríla 2015.\nSťažovateľ považoval rozhodnutie okresného úradu Žilina za nezákonné, preto podal\nna Krajskom súde v Žiline žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nokresného úradu, ako aj postupu správneho orgánu, ktoré jeho vydaniu predchádzalo.\nKrajský súd rozsudkom sp. zn. 20 S 159/2015 z 8. marca 2016 žalobu sťažovateľa zamietol.\nProti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté\nrozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžo 27/2016 z 31. mája 2018, ktorým najvyšší súd\npotvrdil namietaný rozsudok krajského súdu. Sťažovateľ uviedol, že namietaný rozsudok\nnajvyššieho súdu mu bol doručený 10. júla 2018.\n3. Sťažovateľ uvádza, že na základe nájomnej zmluvy z 19. mája 2014, ktorú\nuzatvoril s prenajímateľom Urbárska obec Žilina, si prenajal pozemok v katastrálnom území\nMojšova Lúčka. Účelom nájmu bolo osadenie dočasnej stavby, rekreačného objektu na\npozemku pre uskladnenie rybárskych potrieb a na rekreáciu. Objekt pritom osadil na\npozemok ešte v roku 2010 jeho predchádzajúci vlastník. Pred osadením objektu právny\n\n2\n\npredchodca sťažovateľa z dôvodu právnej istoty ohlásil mestu Žilina osadenie objektu na\npozemku. Právny predchodca sťažovateľa a následne aj sťažovateľ takmer tri roky objekt\nnerušene užívali.\nNásledne bol sťažovateľ zo strany mesta Žilina ako stavebného úradu vyzvaný na\npredloženie písomnej žiadosti o dodatočné povolenie stavby, pretože mesto Žilina\npovažovalo objekt za stavbu v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní\na stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,stavebný\nzákon“). Sťažovateľ preto podal žiadosť o dodatočné povolenie stavby objektu. V rámci\nkonania o dodatočné povolenie stavby vyzvalo mesto Žilina sťažovateľa, aby predložil\nviaceré doklady, čo sťažovateľ vykonal a predložil projektovú dokumentáciu a stanoviská\ndotknutých orgánov. Sťažovateľ doklad o tom, že stavba objektu nie je v rozpore\ns verejným záujmom, doložiť nemohol, avšak zaslal mestu Žilina svoje vyjadrenie. Podľa\nsťažovateľa objekt nie je stavbou v zmysle stavebného zákona, a pokiaľ by ňou aj bol, je\nv súlade s územným plánom mesta Žilina, keďže ide o objekt drobnej architektúry, ktorý\nslúži na rekreačné účely a športový rybolov.\n4. Sťažovateľ namieta, že správne orgány, ako aj súdy nesprávne posúdili charakter\nobjektu, keď ho považovali za stavbu v zmysle § 43 stavebného zákona, a «... považuje\nprávnu argumentáciu Najvyššieho súdu SR vo vzťahu k charakteru Objektu za nesprávnu.\nUž v prvom vyjadrení, ktoré predložil administratívnemu orgánu uviedol dostatok\nargumentov, ktoré preukazujú, že Objekt nie je pevným základom spojený so zemou. Pokiaľ\naj správne orgány a všeobecné súdy tvrdili, že jeho umiestnenie na Pozemok si malo\nvyžiadať úpravu terénu v malej časti, tak im predložil dôkazy, ktoré jasne vyvrátili, že by\ndošlo k terénnym úpravám na ňom z dôvodu umiestnenia Objektu. Pokiaľ Najvyšší súd SR\nuvádza, že bez úpravy by Sťažovateľ nemohol na Pozemok Objekt umiestniť, a teda\ni v prípade jeho minulej úpravy sa pri Objekte jedná o stavbu v zmysle ustanovenia § 43 SZ,\ntak takýto výklad nemá podľa názoru Sťažovateľa oporu v danom ustanovení. „Ako totiž\nvyplýva z citovaného ustanovenia § 43 SZ, tak: „Stavba je stavebná konštrukcia postavená\nstavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej\nosadenie vyžaduje úpravu podkladu.\n\n3\n\nPodľa názoru Sťažovateľa z citovaného ustanovenia vyplýva, že definícia pojmu\nstavba môže byť pri alternatíve týkajúcej sa úpravy pozemku naplnená výlučne v tom\nprípade, ak si osadenie predmetnej stavby priamo vyžaduje úpravu podkladu. Podľa názoru\nSťažovateľa potreba úpravy pozemku musí byť priamo vyvolaná tou konkrétnou\nskutočnosťou, že na nej má dôjsť k umiestneniu stavby. Bez toho, aby existovala predmetná\npríčinná súvislosť, nemôže dôjsť k naplneniu hmotnoprávnych podmienok pojmu stavba.\nSťažovateľ sa domnieva, že k naplneniu predmetnej legálnej definícii nemôže dôjsť v tom\nprípade, ak v minulosti bola vykonaná úprava pozemku pre odlišné účely a následne po\nuplynutí dlhšej doby došlo k umiestneniu veci na pozemok, a to bez toho, aby sa to\nvyžiadalo akékoľvek úpravy pozemku. Nesúhlasí s tým, že by došlo k obchádzaniu zákona,\nak by stavebník umiestnil vec na v minulosti upravený pozemok a neohlásil by ju ako\ndrobnú stavbu. Rozhodujúcou je totiž práve povaha konkrétnej veci, ktorá má byť na\npozemok umiestnená. Sťažovateľ si myslí, že nemôže niesť zodpovednosť za konanie iného,\nnakoľko práva a povinnosti mu môžu vznikať len na základe jeho právnych úkonov.\nVychádza z legálnej definície právneho úkonu uvedenej v ustanovení § 34 Občianskeho\nzákonníka, kde základným pojmovým znakom právneho úkonu je prejav vôle. V prípade, ak\nsťažovateľ neprejavil žiadnym spôsobom vôľu, ktorá by smerovala k úprave Pozemku a na\ntento Objekt výlučne uložil na základe platného právneho titulu a tiež bez toho, aby ho\npevne spojil so zemou, nemôže sa jednať o stavbu v zmysle ustanovenia § 43 SZ.».\nSťažovateľ nesúhlasí s tým, že by došlo k obchádzaniu zákona, ak by stavebník umiestnil\nvec na v minulosti upravený pozemok a neohlásil by ju ako drobnú stavbu. Rozhodujúcou je\npodľa jeho názoru práve povaha konkrétnej veci, ktorá má byť na pozemok umiestnená.\nSťažovateľ podrobnejšie uvádza dôvody, ktorými podľa jeho názoru správne orgány\npochybili v konaní o vydanie dodatočného stavebného povolenia a o odstránenie stavby,\nnajmä charakter objektu, otázku preukázania súladu stavby s verejným záujmom\na nadobudnutie platnosti územného plánu mesta Žilina až v čase po umiestnení objektu na\npozemok, a uvádza: „Objekt na Pozemok umiestnil už v roku 2010 jeho pôvodný vlastník\na tento nerušene tri roky užíval. Pokiaľ bol zo strany Mesta Žilina vyzvaný, aby preukázal\nsúlad Objektu s verejným záujmom, tak tento bol zo strany správnych orgánov posudzovaný\nna základe územného plánu Mesta Žilina, ktorý nadobudol platnosť až potom ako došlo\nk umiestneniu Objektu na Pozemok. Pritom ani správca Pozemku Urbárska obec,\n\n4\n\npozemkové spoločenstvo nesúhlasí s územným plánom Mesta Žilina... Takýto postup\nzo strany správnych orgánov možno podľa názoru Sťažovateľ považovať za porušenie\nzákazu retroaktivity.“\nNa funkciu rekreačného objektu a jeho charakter sťažovateľ „poukazoval v rámci\nsprávneho konania ako aj konania pred všeobecnými súdmi. Správne orgány a ani\nvšeobecné súdy sa však s argumentáciou a námietkami Sťažovateľa nevysporiadali, keď\nneuviedli také konkrétne skutočnosti, ktoré majú oporu v územnom pláne Mesta Žilina\na všeobecne záväzných právnych predpisov. Z tohto dôvodu považuje Sťažovateľ aj\nRozsudok NS SR v časti týkajúcej sa súladu Objektu s územným plánom Mesta Žilina za\nnepreskúmateľný. Podľa názoru Sťažovateľa bolo povinnosťou Najvyššieho súdu SR\nvysporiadať sa v rámci odôvodnenia Rozsudku NS SR náležíte s argumentmi uvedenými\nv odvolaní zo strany Sťažovateľa.“.\n5. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto\nrozhodol:\n„1. Základné právo\n\n... podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Sžo/37/2016 zo dňa 31.05.2018\nporušené bolo.\n2. Základné právo\n\n... podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 20S/159/2015 zo dňa 08.03.2016 porušené bolo.\n3. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Sžo/37/2016 zo dňa\n31.05.2018 a rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 20S/159/2015 zo dňa 08.03.2016 sa\nzrušujú a vec sa vracia na ďalšie konanie.\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia\n,\n\n, bytom\n\n, štátneho občana SR, advokátovi JUDr. Jánovi Súkeníkovi so sídlom Stred 60/55\nPovažská Bystrica vo výške 390,50 EUR do 15 dni odo dňa právoplatnosti nálezu.“\n\n5\n\n6. Sťažovateľ týmto zároveň v súlade s ustanovením § 52 ods. 2 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) navrhol, aby ústavný súd uznesením rozhodol o dočasnom\nopatrení:\n„Vykonateľnosť rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\n\nsp.\n\nzn.\n\n7Sžo/61/2016 zo dňa 25.04.2018 (pozn. správne 8 Sžo 37/2016 z 31. mája 2018) odkladá do\nprávoplatného rozhodnutia vo veci samej.\nNariaďuje Mestu Žilina ako príslušnému stavebnému úradu zdržať sa výkonu\nrozhodnutia Mesta Žilina, stavebného úradu, č.s.: 21871/2013-18161/2015-OS-DRA zo dňa\n21.04.2015 do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.“\nII.\n7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n\n6\n\n10. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n12. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\n13. Podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba\nmá právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva.\nPredchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú za\nnevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom a zabezpečili\nplatenie daní a iných poplatkov alebo pokút.\n14. Podľa § 43 stavebného zákona stavba je stavebná konštrukcia postavená\nstavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej\nosadenie vyžaduje úpravu podkladu.\n15. Podstatou sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie základných práv\nsťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na ochranu\nmajetku podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového\nprotokolu, a to rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžo 37/2016 z 31. mája 2018\na rozsudkom krajského súdu sp. zn. 20 S 159/2015 z 8. marca 2016. Sťažovateľ nesúhlasí\ns právnym názorom najvyššieho súdu a krajského súdu uvedeným v namietaných\nrozsudkoch. Podľa jeho názoru krajský súd, ako aj najvyšší súd pochybili pri právnom\n\n7\n\nposúdení veci predovšetkým pri určení, či rekreačný objekt, ktorý bol predmetom sporu, je\npotrebné považovať za stavbu, ako aj pri posúdení jeho súladu s územným plánom mesta\nŽilina. Sťažovateľ tvrdí, že všeobecné súdy nesprávne právne posúdili vec a s jeho\nnámietkami sa nevysporiadali. Sťažovateľ považuje rozsudok najvyššieho súdu v časti\ntýkajúcej sa súladu objektu s územným plánom za nepreskúmateľný.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1\nústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu rozsudkom krajského súdu\nsp. zn. 20 S 159/2015 z 8. marca 2016 ako súdu prvého stupňa\n16. Právomoc ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe\nsubsidiarity, podľa ktorého môže o ústavných sťažnostiach konať len vtedy, ak o ochrane\noznačených základných práv a slobôd sťažovateľov (porušenie ktorých sa namieta)\nnerozhoduje iný (všeobecný) súd. Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu v konaní\no ústavných sťažnostiach predstavuje ústavný príkaz a zaväzuje každú fyzickú a právnickú\nosobu. Ak teda ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že\no porušení základného práva alebo slobody sťažovateľa je oprávnený rozhodovať iný súd na\nzáklade dostupného a účinného právneho prostriedku nápravy v systéme všeobecného\nsúdnictva, ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci.\n17. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie\njeho základných práv a slobôd označeným uznesením krajského súdu, ktorý vo veci\nrozhodoval ako súd prvého stupňa, ústavný súd zistil existenciu práve takejto situácie,\npretože proti jeho rozhodnutiu mal sťažovateľ k dispozícii účinný právny prostriedok na\nochranu svojich základných práv a slobôd poskytovaný zákonom (odvolanie), ktorý aj\nvyužil, čo vylučuje právomoc ústavného súdu.\n18. Vzhľadom na to, že na zabezpečenie účinnej ochrany práv údajne porušených\nrozsudkom krajského súdu mal sťažovateľ k dispozícii účinný právny prostriedok nápravy,\nbolo potrebné jeho sťažnosť v tejto časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde pre nedostatok právomoci ústavného súdu.\n\n8\n\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžo 37/2016 z 31. mája 2018 ako\nsúdu odvolacieho\n19. K namietanému porušeniu označených práv rozsudkom najvyššieho súdu malo\npodľa sťažovateľ dôjsť\n- nesprávnou právnou argumentáciou najvyššieho súdu vo vzťah ku charakteru\nobjektu, ktorého odstránenie bolo sťažovateľovi nariadené, a s tým súvisiacim nesprávnym\nvýkladom § 43 stavebného zákona, týkajúceho sa nutnosti úpravy podkladu, na ktorom je\nobjekt umiestnený,\n- tým, že rozsudok najvyššieho súdu je nepreskúmateľný a nedostatočne\nodôvodnený, pretože sa v ňom najvyšší súd nevysporiadal s jeho argumentáciou týkajúcou\nsa súladu objektu s územným plánom mesta Žilina.\n20. Najvyšší súd v napadnutom rozsudku sp. zn. 8 Sžo 37/2016 z 31. mája 2018\nk podstate veci uviedol:\n«Hlavnou odvolacou námietkou žalobcu bola námietka, že rekreačný objekt nie je\nstavbou podľa § 43 Stavebného zákona, keďže na účely § 43 zákona sa vyžaduje, aby si\nvykonanie terénnych úprav vyžiadalo priamo umiestnenie stavby, čo vyplýva z jeho znenia\na nepostačuje, aby boli terénne úpravy vykonané v minulosti bez súvisu so stavbou a tieto\nboli využité pri jej osadení. Uvedená námietka bola v rámci správneho konania hlavnou\nskutočnosťou pre právne posúdenie veci. Správne orgány oboch stupňov sa danou noetikou\nnáležité zaoberali a túto predmetný objekt vyhodnotili ako stavbu podľa § 43 Stavebného\nzákona, s právnym názorom ktorým sa v odvolaním napadnutým rozhodnutím stotožnil aj\nkrajský súd.\nNajvyšší súd poukazuje na to, že Stavebný zákon v dotknutom ani inom ustanovení\nbližšie legálne nešpecifikuje, čo treba rozumieť pod slovným spojením „úprava podkladu\".\nUvedené možno na účely Stavebného zákona vyložiť tak, že sa jedná o prispôsobenie\npodkladu bez ohľadu na rozsah tak, aby čo najviac funkčne a technicky zodpovedal\nnáslednému umiestneniu stavby. Konkrétne môže ísť o zarovnanie, zhutnenie, vyštrkovanie\npodkladu, spevnenie svahov a podobne, všetko bez ohľadu na rozsah prác.\n\n9\n\nZ príslušnej fotodokumentácie vyhotovenej v súvislosti s výkonom štátneho\nstavebného dohľadu z 5. novembra 2013 a zo 17. februára 2015, ako aj zo Znaleckého\nposudku číslo 3/2015 vypracovaného znalcom\n\n8. januára 2015,\n\na zadávateľom ktorého bol práve žalobca, vyplýva, že sa jednalo o pozemnú stavbu, ktorej\nosadenie si vyžiadalo (len) v malej časti úpravu terénu, a to, vychádzajúc\nz fotodokumentácie, najmä zarovnaním podkladu a navozením kameniva a štrku, s čím bolo\nnásledne vystlaté (vyštrkované) lôžko záhradného domčeka. (Znalec konštatoval uloženie\npodlahy terasy na hranoloch, ktoré sú uložené voľne bez základov na štrkovom podklade\na čo sa týka samotného dreveného domčeka, tento je osadený na drevených železničných\npodvaloch.) Na uvedenom nič nemení ani tá skutočnosť, že k hlavnej úprave podkladu došlo\n(mohlo/malo dôjsť) v minulosti, teda nie priamo príčinné v súvislosti s výstavbou tohto\nRekreačného objektu, nakoľko na účely posúdenia objektu ako stavby podľa § 43\nStavebného zákona je rozhodujúce, že objekt bol umiestnený, resp. osadený, na takom\nmieste, ktoré bolo (muselo byť) upravené. Bez takejto úpravy by stavebník nemohol objekt\nosadiť a musel by sám pristúpiť k úprave podkladu. Pokiaľ teda stavebník využil už\nv minulosti uskutočnenú úpravu podkladu, na ktorý následne umiestnil objekt, jedná sa\no stavbu podľa § 43 menovaného zákona. Opačný výklad by znamenal obchádzanie zákona,\nnakoľko by umožňoval, aby stavebník využil pri umiestnení stavby už skôr upravený podklad\na tým sa vyhol povinnosti buď stavbu ohlásiť, alebo iniciovať postup smerujúci k vydaniu\nstavebného povolenia, čo určite nie je účelom Stavebného zákona. Rekreačný objekt je teda\nstavebnou konštrukciou postavenou stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorej\nosadenie vyžaduje úpravu podkladu, (podporne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n7Sžo/61/2016 z 25. apríla 2018).\n...\nŽalobca poukázal tiež na tú skutočnosť, že rekreačný objekt bol na pozemok\numiestnený pôvodným vlastníkom pozemku ešte predtým, ako bol schválený predmetný\núzemný plán Mesta Žilina, v čase kedy umiestnenie stavby na uvedenom pozemku nebolo\nv rozpore s verejným záujmom. Uvedená skutočnosť však v predmetnom konaní nie je\nrelevantná, nakoľko, ako správne uviedol krajský súd, pôvodný stavebník porušil zákon, keď\nnevyčkal na vydanie príslušného rozhodnutia stavebného úradu. Nečinnosť stavebného\núradu ho v žiadnom prípade neoprávňovala na realizáciu stavby bez stavebného či iného\n\n10\n\npovolenia v zmysle Stavebného zákona. Vzhľadom k tomu, že pri umiestnení stavby došlo\nk porušeniu zákona, správny orgán prvého stupňa postupoval správne a zákonne, keď\nv konaní o dodatočnom povolení stavby posudzoval súlad stavby so záväznou časťou platnej\núzemnoplánovacej dokumentácie - Územným plánom mesta Žilina účinným ku dňu\nrozhodnutia.\nK námietke žalobcu, že krajský súd nesprávne vyhodnotil námietku žalobcu, že účel\nvyužitia rekreačného objektu, a to uskladnenie rybárskych potrieb predstavuje doplnkovú\nfunkciu pre šport (športový rybolov), najvyšší súd uvádza, že jednak žalovaný správny\norgán, ako aj krajský súd sa dostatočne vysporiadali s uvedenou otázkou. Žalovaný\nv rozhodnutí poukázal na pojem „rybolov\", ktorým sa rozumie výlučne činnosť spojená\ns odchytom rýb a nie stavebná činnosť. Správne tiež poukázal na skutočnosť, že ak niekto je\nči už športovým, alebo rekreačným rybárom, automaticky mu to nezakladá oprávnenie\nzriadiť si za týmto účelom stavbu. Správne podotkol, že ak by sa prijal záver žalobcu, že\nvykonávanie športovo - rekreačných aktivít jednotlivcov v tomto území je podmienené\na viazané na uskutočnenie stavby, znamenalo by to potom, že každému, kto takéto aktivity\nvykonáva (napríklad korčuľovanie, bicyklovanie, beh a podobne) malo automaticky\nprislúchať oprávnenie zriadiť si stavbu skladu za účelom odkladania športových potrieb.\nUvedené však cieľom územného plánu nebolo. Žalovaný jasne, zrozumiteľne a dostatočným\nspôsobom uviedol, a to aj s prihliadnutím na tvrdený účel užívania rekreačného objektu\n(uskladnenie rybárskych potrieb), prečo nie je možné tento objekt subsumovať pod niektorú\nzo stanovených funkcií v Územnom pláne Mesta Žilina.\nPostup správneho orgánu bol v súlade so zákonom. Vzhľadom na uvedené\nskutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p.\nv spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.»\n21. Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou\nústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej\nneopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\n\n11\n\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. II. ÚS 399/2010, IV. ÚS 51/2011).\n22. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a k čl. 6 ods. 1 dohovoru už\nuviedol, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom\npredpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s\nprávnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu\npreto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n23. Vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje ústavný súd za potrebné\nuviesť, že nie je opravnou inštanciou všeobecných súdov (napr. I. ÚS 31/05). Preskúmanie\nrozhodnutia všeobecného súdu v konaní pred ústavným súdom má opodstatnenie len\nv prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo rozhodnutím (opatrením alebo iným\nzásahom) došlo k porušeniu základného práva alebo základnej slobody. Skutkový stav\na právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy,\nak by prijaté právne závery boli so zreteľom na skutkový stav zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za\nnásledok porušenie základného práva alebo slobody (podobne aj IV. ÚS 43/04).\nÚstavnoprávnou požiadavkou je tiež to, aby všeobecnými súdmi vydané rozhodnutia boli\nriadne, zrozumiteľne a logicky odôvodnené.\n24. Z citovaných častí odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu je zrejmé, že najvyšší\nsúd sa námietkami, ktoré boli predmetom odvolania podaného sťažovateľom proti rozsudku\nkrajského súdu a ktoré sú aj obsahom sťažnosti doručenej ústavnému súdu, riadne zaoberal\na vysporiadal sa s nimi. Ústavný súd sa s právnym názorom najvyššieho súdu v celom\nrozsahu stotožňuje.\n\n12\n\nÚstavný súd konštatuje, že podstata rozsudku najvyššieho súdu spočívala práve\nv interpretácii § 43 stavebného zákona a jeho aplikácii na zistený skutkový stav. Najvyšší\nsúd sa pomerne podrobne zaoberal dôkazmi predloženými v konaní, právnym posúdením\ncharakteru objektu, výkladom slovného spojenia „úprava podkladu“ a konštatoval, že\nz hľadiska naplnenia pojmu „stavba“ podľa § 43 stavebného zákona bolo v predmetnej veci\nrozhodujúce, že objekt bol umiestnený, resp. osadený na takom mieste, ktoré bolo (muselo\nbyť) upravené. Opačný výklad by znamenal obchádzanie zákona, kedy by sa umožnilo\nstavebníkom na umiestnenie objektu len využiť už v minulosti uskutočnenú úpravu\npodkladu bez toho, aby takúto stavbu ohlásili, resp. aby požiadali o stavebné povolenie.\nPokiaľ ide o sťažovateľovu námietku týkajúcu sa súladu stavby s územným pánom\nmesta Žilina a platnosti územného plánu mesta Žilina v čase umiestnenia objektu, ústavný\nsúd nemôže súhlasiť s tvrdením sťažovateľa, že rozsudok najvyššieho súdu je v tejto časti\nnepreskúmateľný a neodôvodnený. Najvyšší súd konštatoval, že táto námietka nie je\nrelevantná, keďže stavebník porušil zákon, keď nevyčkal pred osadením stavby na vydanie\npríslušného rozhodnutia stavebného úradu. Vzhľadom na to, že pri umiestnení stavby bol\nporušený zákon, správny orgán v ďalšom konaní o dodatočnom povolení stavby už\nposudzoval jej súlad s územným plánom mesta Žilina platným a účinným v čase\nrozhodovania.\n25. V súvislosti s tým napokon ústavný súd poukazuje aj na svoje predchádzajúce\nrozhodnutie, a to uznesenie sp. zn. I. ÚS 254/2018, v ktorom sa zaoberal skutkovo a právne\npodobnou vecou a dospel k obdobným právnym záverom.\n26. Ústavný súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že v napadnutom rozsudku\nnajvyššieho súdu nezistil taký výklad zákonných predpisov rozhodných pre vec samotnú,\nktoré by mohli vyvolať účinky nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nako to sťažovateľ vo svojej sťažnosti tvrdí. Najvyšší súd aplikoval na zistený skutkový stav\nrelevantnú zákonnú úpravu, vysporiadal so všetkými podstatnými argumentmi sťažovateľa\na z rozsudku je zrejmé, akými úvahami sa riadil pri právnom posudzovaní veci. Závery,\nku ktorým najvyšší súd dospel, nemožno označiť za svojvoľné (arbitrárne) alebo zjavne\nneodôvodnené, keďže majú oporu v zákone a sú jasne a dostatočne právne zdôvodnené.\n\n13\n\nSkutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom najvyššieho súdu nestotožňuje, nestačí na\nprijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti, resp. arbitrárnosti napadnutého rozsudku.\n27. Ústavný súd tiež podotýka, že obsahom základného práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že\nrozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Postup súdu\nvychádzajúci z aplikácie konkrétnej zákonnej procesnoprávnej úpravy nemožno hodnotiť\nako nezákonný napriek tomu, že nespĺňa očakávania účastníka konania.\n28. Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol\nako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ústavy a čl. 1 ods. 1\ndodatkového protokolu rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžo 37/2016 z 31. mája\n2018 ako súdu odvolacieho\n29. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku najvyššieho súdu dospel\nk záveru, že z jeho odôvodnenia nemožno vyvodiť nič, čo by signalizovalo, že by mohlo\ndôjsť k neprípustnému zásahu do základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1\nústavy a do práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu, keďže najvyšší\nsúd v posudzovanom prípade ústavne konformným spôsobom interpretoval a aplikoval\nrelevantné právne normy.\nNa základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutým rozsudkom\na tvrdeným porušením základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1\ndodatkového protokolu neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by zakladala možnosť\nvysloviť porušenie týchto práv po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, v dôsledku čoho ju pri\npredbežnom prerokovaní aj v tejto jej časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\n14\n\n30. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa\nďalšími návrhmi sťažovateľa obsiahnutými v sťažnostnom petite.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. novembra 2018\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "stavebné konanie-stavebné povolenie", "stavba-nepovolená", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "stavba-odstránenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f4d3cd8d-6e8d-4192-94eb-192dc24be935", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.254.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 254/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 254/2018 z 18. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-18", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.254.2018.1"}, {"guid": "ussr:609c2a40-7451-4364-802f-6c85c4faa098", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 51/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 51/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 127, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:609c2a40-7451-4364-802f-6c85c4faa098"}, {"guid": "ussr:b703c699-3394-4ae0-af00-1c1b557bfe3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 399/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 399/2010 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 120, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b703c699-3394-4ae0-af00-1c1b557bfe3a"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:02910483-2678-482d-95d9-8557bf523acc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 43/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 43/04 z 25. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-25", "citacie_n": 502, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02910483-2678-482d-95d9-8557bf523acc"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:3de61116-ed91-4c18-9232-c95ef6d5f86a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.290.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 290/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 290/2020 z 23. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.290.2020.1"}]}