{"guid": "ussr:d046e1cb-6272-432b-9252-cf838022bc98", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.415.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 415/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 415/2017 z 10. 4. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 10. apríla 2018, sp. zn. III. ÚS 415/2017, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.415.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-04-10", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d046e1cb-6272-432b-9252-cf838022bc98", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.415.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.415.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.415.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 415/2017-58\nÚstavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 10. apríla 2018 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika\nv konaní o sťažnosti\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátkou JUDr. Tatianou Jánošikovou, Rooseveltova 6, Košice, ktorou namieta porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obdo 46/2015 z 27. októbra 2016, takto\nrozhodol:\nSťažnosti\n\n, ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu\n\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 2 Obdo 46/2015 z 27. októbra 2016, n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nIII. ÚS 415/2017 z 12. júna 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“) v časti, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1\nListiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 2 Obdo 46/2015 z 27. októbra 2016 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“). Vo zvyšnej\nčasti sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že právny predchodca sťažovateľa obchodná\nspoločnosť\n\nINTERNATIONAL\n\nINVESTING\n\nand\n\nCONSULTING\n\nCOMPANY\n\nSLOVAKIA a. s. Košice, Čermeľská 3, Košice (ďalej len „predávajúci“), uzavrel\n5. februára 1996 so spoločnosťou Pivovar Šariš a. s., Pivovarská 9, Veľký Šariš (ďalej aj\n„kupujúci“ alebo „žalovaný“), ako kupujúcim zmluvu označenú ako „Kúpna zmluva\nuzavretá v zmysle ustanovenia par. 409 a nasl. Obch. zákonníka“ (ďalej len „sporná kúpna\nzmluva“), ktorou sa v čl. II „predávajúci zaviazal dodať kupujúcemu poháre sklenené\na plastové všetkých druhov s logom kupujúceho v množstve a cenách dohodnutých podľa\npotrieb kupujúceho s tým, že tieto množstvá a ceny budú konkretizované v ročných\nobjednávkach vo forme dodatku k tejto zmluve, pričom Kupujúci a Predávajúci sú povinní\nnajneskoršie do 30. 11. bežného roku upresniť požiadavky na množstvá pohárov\nna nasledujúci rok s toleranciou 10 %. Kúpna zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú.\nV čl. V. bode 7/ Kúpnej zmluvy sa Kupujúci výslovne zaviazal nakupovať poháre len\nprostredníctvom Predávajúceho.\n\n2\n\nV čl. VII bod 4/ Kúpnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v prípade porušenia\npovinnosti zo strany kupujúceho dohodnutej v bode V/7 (t.j. povinnosť nakupovať poháre\nvýlučne od Predávajúceho) je kupujúci povinný zaplatiť predávajúcemu zmluvnú pokutu\nvo výške 500 000.- SK a ušlý zisk, pričom otázka náhrada škody týmto ustanovením nie je\ndotknutá.“.\nDňa 2. apríla 1996 zaslal kupujúci predávajúcemu faxovú správu (ďalej aj „faxová\nspráva“), v ktorej uviedol, že „... dňa 25. 03. 1996 sa vedenie našej a. s. rozhodlo ustúpiť\nod spolupráce s Vašou firmou, týkajúcej sa sklenených pohárov s firemným logom.\nPredávajúci posúdil uvedený fax podľa obsahu ako neplatné odstúpenie Kupujúceho\nod Kúpnej zmluvy.“.\nPredávajúci následne listom z 27. septembra 1996 uplatnil proti kupujúcemu právo\nna zmluvnú pokutu vo výške 500 000 Sk (16 596,96 €) pre porušenie čl. V bodu 7 spornej\nkúpnej zmluvy. Keďže kupujúci požadovanú zmluvnú pokutu predávajúcemu nezaplatil,\npredávajúci uplatnil svoje právo na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobou na Okresnom súde\nPrešov (ďalej len „okresný súd“). Predávajúci súčasne ďalšou žalobou na okresnom súde\nuplatnil proti kupujúcemu právo na zaplatenie sumy 1 000 000 Sk (33 193,92 €) z titulu\nnáhrady škody a ušlého zisku. Okresný súd spojil obe konania do jedného konania\nvedeného pod sp. zn. 18 Cb 650/98.\nUznesením okresného súdu sp. zn. 8 Cb 650/98 z 2. marca 2004 okresný súd pripustil\nzámenu účastníkov na strane žalobcu tak, že pôvodný žalobca – predávajúci z konania\nvystúpil a na jeho miesto vstúpil do konania ako žalobca sťažovateľ, a to z dôvodu\npostúpenia pohľadávky.\nOkresný súd rozsudkom sp. zn. 18 Cb 650/98 z 15. júna 2004 (ďalej len „rozsudok\nokresného súdu“) zaviazal kupujúceho zaplatiť sťažovateľovi sumu 500 000 Sk\n(16 596,96 €) so 17 % úrokom z omeškania od 1. júna 1996 do zaplatenia do troch dní\nod právoplatnosti rozsudku a vo zvyšujúcej časti žalobu zamietol.\n\n3\n\nProti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ aj kupujúci odvolanie. O podaných\nodvolaniach rozhodol Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom\nsp. zn. 3 Cob 70/04 a sp. zn. 3 Cob 71/04 z 31. marca 2005 (ďalej len „rozsudok krajského\nsúdu“) tak, že zmenil rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým je kupujúci ako žalovaný\npovinný zaplatiť sťažovateľovi ako žalobcovi sumu 500 000 Sk (16 596,96 €) so 17 %\núrokom z omeškania od 1. júna 1996 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a to\ntak, že žalobu zamietol a potvrdil rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým\nv prevyšujúcej časti žalobu zamietol.\nProti rozsudku krajského súdu v zmeňujúcej časti výroku podal sťažovateľ\ndovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd napadnutým rozsudkom tak, že dovolanie\nzamietol ako nedôvodné.\nPodľa názoru sťažovateľa sa napadnutý rozsudok najvyššieho súdu zakladá\n„na skutkových a právnych záveroch... ktoré sú arbitrárne, svojvoľné, právne\nneodôvodnené, sú v priamom rozpore s vykonanými dôkazmi, listinami a svedeckou\nvýpoveďou, z tohto dôvodu sú skutkové a právne závery týchto súdov v napadnutých\nrozhodnutiach z ústavnoprávneho hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, čo má\nza následok porušenie práva sťažovateľa na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny\nproces, čím je založená právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky...“.\nĎalej uvedené námietky sťažovateľ totožne smeruje proti odvolaciemu aj\ndovolaciemu súdu, keďže dovolací súd sa stotožnil so skutkovými aj právnymi závermi\nsúdov nižších stupňov. Z uvedeného dôvodu je v rámci citácií, ale aj vlastného textu\nrozhodnutia spomínaný odvolací aj dovolací súd, čo ale pre posúdenie obsahu námietok\nnemá žiaden význam.\nSťažovateľ vytýka všeobecným súdom, že posúdenie charakteru spornej kúpnej\nzmluvy uzavretej medzi kupujúcim a predávajúcim ako rámcovej zmluvy je „arbitrárne\na právne neodôvodnené... V rozsudku odvolacieho súdu chýba jednoznačné právne\n\n4\n\nposúdenie Kúpnej zmluvy zo dňa 05. 02. 1996 a právnych vzťahov z nej vyplývajúcich podľa\nkonkrétnych ustanovení zákona. Označovanie zmluvy ako rámcová, riadna, nie riadna\na podobne je nezrozumiteľné, arbitrárne, právne neodôvodnené, nemajúce oporu v žiadnej\nprávnej norme.“.\nĎalej sťažovateľ namieta arbitrárnosť záverov odvolacieho súdu aj vo vzťahu\nk právnej povahe faxového podania kupujúceho a posúdenie predmetného podania\nako výpovede zmluvy považuje sťažovateľ za „hrubo svojvoľné, arbitrárne a právne\nnezdôvodniteľné posúdenie predmetného faxového podania zo strany súdu ako výpovede,\npretože nejestvuje žiadny právny dôvod na to, aby predmetné podanie súd posúdil práve\nako výpoveď a nie ako odstúpenie od zmluvy. Skutočnosť, či existoval alebo neexistoval\nzákonný alebo zmluvný dôvod na odstúpenie od zmluvy je z hľadiska výkladu obsahu tohto\nfaxového podania úplne irelevantné.“.\nPodľa názoru sťažovateľa na to, aby nastali proti predávajúcemu právne účinky\nv zmysle ukončenia spornej kúpnej zmluvy, bolo nevyhnutné, aby „žalovaný ako Kupujúci\nuskutočnil voči Predávajúcemu právne kvalifikovaný, relevantný a určitý právneho úkonu\nvo forme výpovede alebo odstúpenia od zmluvy, čo sa v tomto prípade nestalo“.\nFaxové podanie z 2. apríla 1996 je podľa názoru sťažovateľa len „oznámením\nžalovaného Predávajúcemu o tom, čo sa vedenie žalovaného rozhodlo niekedy v budúcnosti\nešte len urobiť ustúpenie od spolupráce (jednoznačne takto to vyplýva z gramatického\nvýkladu obsahu faxového podania). Pokiaľ by predmetné faxové podanie malo byť\nvykladané ako právny úkon už smerujúci k ukončeniu zmluvy, v tom prípade je potrebné ho\nvyhodnotiť ako neplatný právny úkon pre jeho neurčitosť, pretože teoreticky do úvahy\nprichádzajú dva spôsoby ukončenia zmluvy a to výpoveď a odstúpenie od zmluvy, pričom\nkaždý z týchto právnych úkonov má rôzne právne následky, v danom prípade z textu\nfaxového podania nie je možné určiť, o ktorý z týchto právnych úkonov by malo ísť, je to\nneplatný právny úkon pre jeho neurčitosť.“.\n\n5\n\nĎalej sťažovateľ namieta, že záver krajského súdu o tom, že žalovaný neporušil\ndohodu o exkluzivite nakupovania pohárov dohodnutú v čl. V bode 7 spornej kúpnej\nzmluvy, považuje taktiež za arbitrárny, svojvoľný a priamo odporujúci vykonaným\ndôkazom. V tejto súvislosti poukazuje sťažovateľ na výpoveď svedka\n\n– konateľa\n\nspoločnosti, ktorá vyrábala poháre určené pre žalovaného, ktorý tvrdil, že v čase, „keď\ndodával poháre výhradne cez pôvodného žalobcu, začal žalovaný odoberať priamo od ich\nspoločnosti rovnaký druh tovaru. Podľa odôvodnenia Rozsudku Okresného súdu Prešov\nč. k. 18 Cb/650/98 zo dňa 15. 6. 2004 porušenie dohody o exkluzivite potvrdili aj predložené\nlistinné dôkazy.“.\nPodľa sťažovateľa krajský súd sa opomenul vo svojom rozhodnutí vysporiadať\ns týmto dôkazom, pričom tieto dôkazy podľa jeho názoru „priamo vyvracajú záver\nodvolacieho súdu, že žalovaný záväzok exkluzivity neporušil“.\nA napokon sťažovateľ vytýka arbitrárnosť a svojvoľnosť záveru krajského súdu, že\nna základe spornej kúpnej zmluvy nedošlo k uskutočneniu žiadneho obchodu,\nresp. že podľa tejto spornej kúpnej zmluvy sa nerealizoval žiadny predaj žalovanému,\npretože tento záver je „v priamom rozpore s výsledkami dokazovania pred prvostupňovým\nsúdom, kde bolo preukázané, že došlo realizácii prvej časti dodávok pohárov žalovanému,\nktoré boli dodané do novootvorenej reštaurácie v Košiciach podľa požiadaviek žalovaného,\nna základe čoho sa vystavila faktúra č. 0203/96 na sumu 48 141,- Sk, ktorú žalovaný\naj uhradil“.\nZ uvedených dôvodov sťažovateľ v petite sťažnosti žiada, aby ústavný súd nálezom\nvyslovil, že rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 2 Obdo 46/2015 z 27. októbra 2016 bolo\nporušené jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36\nods. 1 listiny a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby\nnapadnutý rozsudok najvyššieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a aby\nsťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € a náhradu trov konania.\n\n6\n\nII.\nÚstavný súd podľa § 29 ods. 3 zákona o ústavnom súde predložil prijatú sťažnosť\núčastníkom konania na vyjadrenie a podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde účastníkov\nkonania vyzval na oznámenie, či v prejednávanej veci súhlasia s upustením od ústneho\npojednávania.\nNajvyšší súd predložil ústavnému súdu vyjadrenie č. k. KP 3/2017-52, Nobs 45/2017\nz 13. júla 2017 (ďalej len „vyjadrenie najvyššieho súdu“), v ktorom súhlasil s upustením\nod ústneho pojednávania vo veci. Vo vzťahu k jej meritu poukázal na to, že skutkové\na právne závery súdu o uzavretí rámcovej zmluvy, t. j. inominátneho kontraktu podľa § 269\nzákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Obchodný zákonník“) sú správne. K posúdeniu faxovej správy uviedol, že ju treba\npovažovať za výpoveď zmluvného vzťahu v zmysle § 582 Občianskeho zákonníka.\nUvedený záver podľa názoru najvyššieho súdu vyplýva z formulácie prejavu – ustúpiť\nod spolupráce (nepokračovať v spolupráci, vypovedať spoluprácu) a jeho obsahu.\nK posúdeniu dohody o exkluzivite uviedol, že porušenie takej dohody nebolo v konaní\npreukázané, navyše na základe spornej kúpnej zmluvy nebola uzatvorená riadna kúpna\nzmluva, čo svedčí tiež v prospech negatívneho záveru.\nSťažovateľ predložil ústavnému súdu vyjadrenie zo 4. augusta 2017, v ktorom trval\nna nariadení ústneho pojednávania vo veci. Vo vzťahu k meritu veci a vyjadreniu\nnajvyššieho súdu poukázal na to, že najvyšší súd subsumoval spornú kúpnu zmluvu pod\n§ 269 Obchodného zákonníka (inominátny kontrakt) až v dotknutom vyjadrení, teda až\ndodatočne po skončení konania. Sťažovateľ zotrval na názore, podľa ktorého spornú kúpnu\nzmluvu nebolo možné označiť za rámcovú. Podľa jeho názoru bola sporná kúpna zmluva\nplatne uzatvorená a zmluvné strany ňou boli viazané. Sťažovateľ nerozumie záveru\nvšeobecných súdov, ako mohli zmluvné strany nebyť viazané spornou kúpnou zmluvou,\npokiaľ žiaden súd nevyslovil jej neplatnosť. Konštatuje, že aj v prípade posúdenia spornej\nkúpnej zmluvy ako rámcovej, tá zmluvné strany stále zaväzuje a jej ustanovenia nemožno\n\n7\n\nporušovať (záväzok exkluzivity, dojednanie o zmluvnej pokute). Čo sa týka faxovej správy,\ntú naďalej považuje za neplatný právny úkon pre jeho neurčitosť. Poukazuje na to, že\nvo faxovej správe sa uvádza, že žalovaný sa rozhodol ustúpiť od dodávok sklenených\npohárov, avšak predmetom zmluvy bola aj dodávka pohárov plastových, čo spôsobuje\ntvrdenú neurčitosť. Tvrdí, že nie je jasné, či šlo o ukončenie celej spornej kúpnej zmluvy.\nV ostatnej časti svojho vyjadrenia sťažovateľ tvrdí nesprávne ustálenie skutkového stavu\na poukazuje na výpoveď svedka, ktorý mal výslovne potvrdiť porušenie záväzku\nexkluzivity.\nIII.\nKeďže sťažovateľ nesúhlasil s upustením od ústneho pojednávania vo veci, ústavný\nsúd nariadil verejné ústne pojednávanie, ktoré sa konalo 10. apríla 2018. Pojednávania sa\nzúčastnil právny zástupca sťažovateľa. Odporca sa pojednávania nezúčastnil.\nSťažovateľ na pojednávaní zhrnul podstatné argumenty, na ktorých sa zakladá\nsťažnosť. Na pojednávaní nebolo zistené nič, čo by prispelo k objasneniu stavu veci.\nSťažovateľ na záver navrhol vydať nález v znení, ktorý sa zhoduje s návrhom\nuplatneným v sťažnosti.\nIV.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n8\n\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný\nsúd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nZ doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská, na základe\nktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom označeným\nprávam v zásade identické (IV. ÚS 147/08).\nSťažovateľ v sťažnosti namieta:\n1. nesprávne posúdenie platnosti spornej kúpnej zmluvy, resp. nesprávnosť\nhodnotenia spornej kúpnej zmluvy ako rámcovej (sťažovateľ prízvukuje striktnú a formálnu\nviazanosť strán platne uzatvorenou zmluvou),\n2. nesprávne posúdenie faxovej správy za vypovedanie zmluvy žalovaným\n(sťažovateľ zdôrazňuje neurčitosť právneho úkonu spôsobujúcu jeho neplatnosť),\n3. nesprávne posúdenie dohody o exkluzivite (sťažovateľ, vychádzajúc z bodov 1 a 2\ntvrdí platnosť a formálnu vymáhateľnosť uvedeného zmluvného dojednania).\n\n9\n\nÚstavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách (mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00,\nI. ÚS 17/01).\nZ tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutie\nvšeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím\ndošlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného\nsúdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené\nzávery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a zároveň by mali za následok porušenie\nzákladného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00,\nI. ÚS 17/01).\nPodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti návrhu\nmožno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď\npre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu\na základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom\nprerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nTieto zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane\nústavnosti, ktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného súdu, boli\nrelevantné aj pri rozhodovaní v danej veci.\n\n10\n\nPri hodnotení opodstatnenosti rozhodnutia sporu je ústavný súd toho názoru, že\npodstata problému tkvie v posúdení prejavu vôle žalovaného (kupujúceho), ktorý bol\nobsahom faxovej správy, a taktiež v posúdení na faxovú správu bezprostredne\nnadväzujúceho správania sa zmluvných strán. Ústavný súd považuje zvolený prístup\nza optimálny preto, lebo prejav vôle vo faxovej správe bol určujúcim pre ďalšie správanie,\nt. j. založil vznik sporu. Naň potom nadväzovala reakcia predávajúceho a rozvinutie sporu.\nSťažovateľ považuje prejav vôle kupujúceho vo faxovej správe za neurčitý, čím\nspochybňuje jeho platnosť. Všeobecnými súdmi (ústavný súd zámerne uvádza všeobecné\noznačenie súdov prejednávajúcich vec, pretože najvyšší súd preberal právny názor súdu\nnižšieho stupňa; z uvedeného dôvodu nie je žiaduce právne názory krajského súdu\na najvyššieho súdu striktne oddeľovať) bolo vyzdvihnuté, že prejav vôle vyjadrený\nvo faxovej správe je treba posudzovať podľa jeho obsahu, čím, naopak, odôvodňujú jeho\nplatnosť.\nNajvyšší súd poukazuje na to, že v prejave vôle kupujúceho je výslovne deklarovaný\nzámer ustúpiť (v zmysle ukončiť) spoluprácu s predávajúcim. Sťažovateľ argumentuje tým,\nže z tak neurčitého oznámenia predávajúci nemohol vedieť určiť, či žalovaný chce\nvypovedať uzatvorenú spornú kúpnu zmluvu alebo či chce od tejto zmluvy odstúpiť. Takto\npostavené tvrdenie sťažovateľa však spor nie je spôsobilé riešiť. Spor totiž nie je založený\nna presnom určení dôvodu konca spolupráce, ale na určení, či z faxovej správy bolo možné\nusudzovať na zámer zmluvnú spoluprácu skončiť.\nNa tomto mieste bude snáď vhodné ešte raz pripomenúť, že ústavný súd nehľadí\nna vec iba z pohľadu sensu stricto (v presných, resp. užších významoch), ale jeho úlohou je\nvidieť spor aj hodnotovo, v zmysle spravodlivého konania.\nSťažovateľ tvrdí, že kupujúci, pokiaľ chcel spoluprácu s predávajúcim ukončiť\nvypovedaním, resp. odstúpením od spornej kúpnej zmluvy, mal vyhotoviť taký právny\n\n11\n\núkon, ktorý by spĺňal požiadavku určitosti. Sťažovateľ teda zaujíma v spore prísne\nkategorické tvrdenie všetko alebo nič.\nVec je ale možné vidieť aj z inej perspektívy. Predávajúci, uvedomujúc si, že mu\ndruhá zmluvná strana (žalovaný – kupujúci) oznámila zámer nepokračovať s ním\nv zmluvnej spolupráci, vyhodnotil ho ako neplatný právny úkon, nehodný vysvetlenia\na rozhodol sa tento prejav vôle odignorovať. Vo faxovej správe je však výslovne uvedené,\nže kupujúci nemá záujem o cenník (z 29. marca 1996), ktorý mu predávajúci zaslal, pričom\ndohoda o množstve a cene odoberaného tovaru mala prebehnúť do 30. novembra bežného\nroku. Argument vyzdvihujúci nepresnosť vyjadrenia vo faxovej správe, podľa ktorého\nkupujúci ustupuje len od dodávky sklenených tovarov, nie je pre posúdenie veci\nargumentom rozhodujúcim, pretože vo faxovej správe bol zároveň vyjadrený nezáujem\no cenník odoberaného tovaru ako takého (t. j. aj sklenených pohárov). S prihliadnutím na\nuvedené z faxovej správy bolo možné usudzovať na to, že kupujúci dáva najavo neochotu\npristúpiť k dohode o množstve a cene odoberaného tovaru. Táto okolnosť sa stáva\nzaujímavou v spojení s ďalšou. Uvedené predávajúcemu nebránilo nechať sporný stav\nmedzi zmluvnými stranami nevyjasneným (čo sa týka otázky riešenia ďalšej zmluvnej\nspolupráce ako takej) a uplatniť si u kupujúceho zmluvnú pokutu za porušenie zmluvy.\nSťažovateľ pred súdmi vec prezentuje v rámci krajného formalizmu, podľa ktorého\npredávajúci nevedel vyhodnotiť, či kupujúci chce od spornej kúpnej zmluvy odstúpiť alebo\nju vypovedať, preto jeho konanie prehliadol a napokon ho musel zažalovať za porušenie\nzmluvy. Odpoveď na takto formulovaný postoj je hodnotová. Bez ohľadu na to,\nči predávajúci vedel alebo nevedel vyhodnotiť faxovú správu za odstúpenie alebo výpoveď\nspornej kúpnej zmluvy, vôľa ukončiť spoluprácu ako taká bola daná najavo (a pre tento\nmoment je nepodstatné, akým spôsobom sa zmluvná spolupráca mala ukončiť). Ústavný\nsúd z uvedeného dôvodu vidí v konaní sťažovateľa oportunizmus zárobku, keď už nie\nna zmluve, tak aspoň na zmluvnej pokute.\nČo sa týka námietok, že platný právny poriadok nepozná pojem rámcovej kúpnej\nzmluvy, ústavný súd dodáva, že úvaha, ktorú v rozhodnutiach krajského súdu a najvyššieho\nsúdu stelesňuje pojem rámcovosti, vypovedá len o tom momente zmluvného vzťahu, ktorý\n\n12\n\nponechával zmluvným stranám priestor pre konkretizáciu množstva a ceny odoberaného\ntovaru osobitnými dodatkami k spornej kúpnej zmluve (uvedené bude podrobnejšie\nrozpracované ďalej). Námietka\n\nnesprávneho hodnotenia spornej kúpnej zmluvy\n\nako rámcovej podľa názoru ústavného súdu nie je spôsobilá riešiť meritum sporu, len\nodpútava pozornosť od podstaty problému. Sťažovateľ ňou síce poukazuje na to, že platný\nprávny poriadok pojem rámcovej zmluvy nedefinuje, to však nijako neprispieva\nk rozporovaniu posúdenia prejavu vôle vyjadreného vo faxovej správe (z čoho sa v spore\nvychádza). Obdobne možno uvažovať aj o námietke, že najvyšší súd subsumoval súdenú\nvec pod § 269 Občianskeho zákonníka až ex post. Uvedené tak isto nemá vplyv\nna posúdenie prejavu vôle vyjadreného vo faxovej správe (ten bol súdmi súdený podľa jeho\nobsahu).\nNa záver zostáva dodať, že námietka porušenia dohody o exkluzivite je\nsťažovateľom odvodzovaná od formálnej platnosti spornej kúpnej zmluvy. Tá je\nsťažovateľom určovaná na základe posúdenia prejavu vôle stelesneného vo faxovej správe\nako neplatného právneho úkonu. Správanie predávajúceho týkajúce sa posúdenia platnosti\nprávneho úkonu vyjadreného vo faxovej správe, konkrétne neodôvodnené prehliadanie\nprejavu vôle v nej vyjadreného, bolo ústavným súdom už vyhodnotené ako neprimerané\nvzhľadom na okolnosti prípadu. Ústavný súd v tomto správaní vzhliadol oportunizmus\nzárobku zastieraný atakom na súdenie veci v duchu krajného formalizmu. Presadzovanie\nporušenia dohody o exkluzivite je v tomto kontexte k pozícii žalovaného (kupujúceho)\npožiadavkou tak isto neprimeranou, pretože favorizuje zatlačenie kupujúceho do tej pozície,\nv ktorej sa neprihliada na to, či nejakú vôľu prejavoval, ale nad obsah prejavenej vôle sa\nneodôvodnene vyzdvihuje požiadavka jej formálneho prejavu. Neodôvodnene preto, že\npredávajúci sa rozhodol prejav vôle kupujúceho prehliadať napriek tomu, že z prejavu vôle\nbolo možné identifikovať zámer ukončiť zmluvnú spoluprácu. Uvedený prístup potom\npoužil ako základ k iniciovaniu sporu.\nČo sa týka konkrétnych okolností tvrdeného porušenia dohody o exkluzivite, najvyšší\nsúd vo veci poukazuje na rámcovosť kontraktu. V zmysle čl. II spornej kúpnej zmluvy sa\nzmluvné strany dohodli na odoberaní pohárov v množstve a cenách dohodnutých podľa\n\n13\n\npotrieb kupujúceho. Uvedené dojednanie teda v dôsledkoch kladie dôraz na potreby\nkupujúceho. V zásade z neho nemožno vylúčiť ani situáciu, že by kupujúci potrebu\nodoberať poháre nemal (potreba nemusí vzniknúť). Z uvedeného dôvodu možno považovať\nza zavádzajúce tvrdenie, že predávajúci sa spoliehal na realizáciu odberu pohárov.\nV neposlednom rade je treba tiež pripomenúť, že podmienky odberu mali byť dohodnuté\nk 30. novembru bežného roka a odber sa mal vzťahovať až na obdobie nasledujúceho roka\n(článok II spornej kúpnej zmluvy). Dojednanie o exkluzivite nákupu odkazuje na poháre\n„špecifikované vyššie“ (článok V bod 7 spornej kúpnej zmluvy), teda na predmet zmluvy\n(článok II spornej kúpnej zmluvy). To znamená, že podľa práve uvedených zmluvných\ndojednaní sa v prvom roku platnosti zmluvy mala iba konkretizovať objednávka, ktorá by\nbola záväzná až pre druhý rok, prípadne roky nasledujúce. Sťažovateľ však tvrdí porušenie\ndohody o exkluzivite ešte predtým, než ku konkretizácii objednávky na druhý rok malo\ndôjsť (namieta porušenie dohody v prvom roku platnosti zmluvy, pričom ku konkretizácii\nobjednávky vôbec nedošlo). Možno teda konštatovať, že dojednanie o exkluzivite sa\nsvojimi účinkami vzťahovalo až na obdobie nasledujúceho roka, v ktorom však sporná\nkúpna zmluva už bola platne vypovedaná. Námietky sťažovateľa o svedeckých výpovediach\na dôkazoch preukazujúcich porušenie dohody o exkluzivite za trvania platnosti spornej\nkúpnej zmluvy v prvom roku možno z uvedeného dôvodu považovať za irelevantné.\nPodľa\n\nnázoru\n\nústavného súdu\n\ndovolací\n\nsúd\n\nsa\n\nso\n\nvšetkými námietkami\n\nsťažovateľa uplatnenými v podanom dovolaní v každom smere náležite vysporiadal a riadne\nvysvetlil dôvody zamietnutia dovolania. Odpoveď najvyššieho súdu na vymedzené\ndovolacie námietky sťažovateľa hodnotí ústavný súd ako vyčerpávajúcu bez zjavných\nlogických protirečení, plne zodpovedajúcu kritériám stanoveným pre kvalitné odôvodnenie\nrozhodnutí všeobecných súdov judikatúrou ústavného súdu a napadnutý rozsudok nehodnotí\nako arbitrárny.\nZ týchto dôvodov rozhodol ústavný súd tak, že námietky sťažovateľa vyhodnotil ako\nneopodstatnené a sťažnosti nevyhovel.\n\n14\n\nVzhľadom na nevyhovenie sťažnosti ústavný súd nemohol rozhodovať o ďalších\nnávrhoch sťažovateľa, ktoré sú viazané na to, že sťažnosti by bolo vyhovené (zrušenie\nnapadnutého\n\nrozsudku,\n\nvrátenie\n\nveci\n\nna\n\nďalšie\n\nkonanie,\n\npriznanie\n\nfinančného\n\nzadosťučinenia a náhrada trov konania).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. apríla 2018\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-dočasné opatrenie", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "zmluva-platnosť", "zmluva-nepomenovaná", "vôľa, prejav vôle-určitosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": []}