{"guid": "ussr:de554869-1b41-431c-a6df-d5e6f678b109", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.442.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 442/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 442/2017 z 21. 11. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 21. novembra 2017, sp. zn. III. ÚS 442/2017, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.442.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2017-11-21", "forma": "Nález", "povaha": ["rozhodnutie zrušuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-1", "nazov": "čl. 41 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "nazov": "čl. 41 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-1", "nazov": "čl. 13 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1 písm. a", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1 písm. a", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1 písm. a", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-41", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/de554869-1b41-431c-a6df-d5e6f678b109", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.442.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.442.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.442.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 442/2017-39\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. novembra 2017\nv senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa\nTkáčika prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej\n\nobchodnou spoločnosťou JUDr. Alexander Kasatkin, LL.M., advokát, s. r. o., Čajakova 13,\nBratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Alexander Kasatkin, LL.M.,\npre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava II\nč. k. 47 Em 5/2016-98 z 18. januára 2017 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu\nBratislava II č. k. 47 Em 5/2016-98 z 18. januára 2017 p o r u š e n é b o l i .\n2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 47 Em 5/2016-98 z 18. januára 2017\nzrušuje.\n\n3. Okresný súd Bratislava II j e\n\np o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nprávneho zastúpenia v sume 374,80 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiat\ncentov) na účet jej právneho zástupcu – obchodnej spoločnosti JUDr. Alexander Kasatkin,\nLL.M., advokát, s. r. o., Čajakova 13, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. III. ÚS 442/2017-16 zo 4. júla 2017 prijal na ďalšie konanie sťažnosť\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), podľa § 25 ods. 3 zákona\n\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v časti, ktorou namietala porušenie svojho\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného\nsúdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) č. k. 47 Em 5/2016-98 z 18. januára 2017\n(ďalej aj „napadnuté uznesenie“). Zároveň ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého\nuznesenia okresného súdu. V časti, ktorou sťažovateľka namietala porušenie „práva\nna ochranu rodinného života v zmysle čl. 41 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna uloženie povinnosti iba na základe zákona podľa čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej\nrepubliky“ napadnutým uznesením okresného súdu, ústavný súd sťažnosť odmietol\npre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka ako matka maloletej\nnar.\n\n,\n\n(ďalej len „maloletá“), je v procesnom postavení povinnej v konaní o výkon\n\nrozhodnutia o úprave styku s maloletou. Otec maloletej\n\n,\n\n,\n\nje v uvedenom konaní v procesnom postavení oprávneného. Predmetné konanie je vedené\n\n2\n\nna okresnom súde pod sp. zn. 47 Em 5/2016. Okresný súd napadnutým uznesením uložil\nsťažovateľke poriadkovú pokutu v sume 1 000 €.\n3. Uznesením okresného súdu č. k. 49 P 160/2015-306 z 5. mája 2016 bolo nariadené\npredbežné opatrenie, na základe ktorého bol otec maloletej oprávnený stretávať\nsa maloletou každý utorok v čase od 15.30 h do 17.00 h, vždy za asistencie psychoterapeuta\nv priestoroch\n\n, do právoplatnosti rozhodnutia\n\nvo veci samej s tým, že prvé štyri stretnutia otca s maloletým dieťaťom sa budú realizovať\nv prítomnosti psychológa a matky, ďalšie nasledujúce stretnutia len v prítomnosti otca\na psychológa, pričom matka bola povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť\na v určenom čase ju otcovi za prítomnosti psychológa odovzdať na mieste výkonu styku\nv priestoroch\n\n, kde si maloletú v čase určenom po ukončení styku prevezme.\n\n4. Otec maloletej podal 20. júla 2016 návrh na výkon rozhodnutia o výchove\nmaloletých detí podľa § 370 a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový\nporiadok (ďalej aj „CMP“), ktorým navrhol, aby súd začal s výkonom rozhodnutia –\nuznesenia č. k. 49 P 160/2015-306 z 5. mája 2016. Otec maloletej návrh odôvodnil tým,\nže matka nariadené predbežné opatrenie neplní, s maloletou sa stretnutí v\nbuď vôbec nezúčastňuje alebo maloletú na tieto stretnutia nepripravuje.\n5. Sťažovateľka sa k uvedenému návrhu na výkon rozhodnutia vyjadrila tak,\nže sa s ním nestotožňuje, keďže sa nevyhýba plneniu predbežného opatrenia. K veci tiež\nuviedla: „V záujme Sťažovateľky je prvom rade zdravý a nerušený vývin maloletej dcéry\na jej zdravotný stav. Sťažovateľka dlhodobo, počas celého konania poukazuje\nna skutočnosť, že dcéra nereaguje dobre na stretnutia s otcom bez toho, že by do toho ona\nako matka akokoľvek zasahovala. Samotný súd uznal, že maloleté dieťa svojho otca\nodmieta, pričom však nie je však zrejmé z akého dôvodu. Sťažovateľka doložila do súdneho\nspisu správy z lekárskych vyšetrení, z ktorých bolo zrejmé, prečo sa maloletá\nstretnutí nezúčastnila. Zároveň Sťažovateľka založila do súdneho spisu prepis dvoch\nstretnutí v\n\ns otcom, z ktorých jednoznačne vyplýva, že maloletá\n\nod\n\nsamého začiatku bez akejkoľvek aktivity tretej osoby má k otcovi odmietavý až panický\npostoj a i napriek niekoľkým pokusom odmieta kontakt s otcom. Sťažovateľka založila do\n3\n\nsúdneho spisu nahrávku zo stretnutia s otcom v parku\n\n, pričom v rámci tohto\n\nstretnutia bol zo strany matky jednoznačný záujem prehĺbiť vzťah maloletej k otcovi. Na\ntomto stretnutí sa dcéra od začiatku od otca odvracala, nemala záujem s ním komunikovať\na akokoľvek sa hrať. V určitom momente začala vydávať zvuky ako chrčanie a vrešťanie\nsmerom na otca s úmyslom vyjadriť svoj odmietavý postoj k danej situácii. Maloletá\nsa následne rozutekala a chcela z miesta stretnutia utiecť...\nDovoľujeme si uviesť, že správanie sa Sťažovateľky vo vzťahu k nariadenému\npredbežnému opatreniu len rešpektovalo záujem maloletej dcéry a jej psychický a zdravotný\nstav. Sťažovateľka urobila maximum čo od nej v danej situácii možno vyžadovať. V rámci\nmožností zdravotného stavu dieťa nosila na stretnutia s otcom, pripravovala dieťa na tieto\nstretnutia a nijakým spôsobom nezasahovala do týchto stretnutí. Skutočnosť, že dcéra\nz vlastných vnútorných dôvodov odmieta svojho biologického otca nemôže zvrátiť správanie\nsa matky, od ktorej by sa očakávalo, že bude silou a nátlakom nútiť dcéru, aby konala tak,\nako to vyžaduje otec. Poukazujeme na skutočnosť, že Sťažovateľka vždy a vopred\ninformovala otca ako aj zariadenie\n\na súd, že v danom okamihu nie je možné\n\nsprávať sa podľa nariadeného predbežného oparenia, nakoľko v tom bránili objektívne\nskutočnosti nezávislé od vôle matky.\nZo všetkých lekárskych správ a iných dokumentov, ktoré boli súdu predkladané,\nvyplýva fakt, že maloletá\n\nsi sama, pod vplyvom nejakých udalostí vytvorila voči\n\notcovi blok a odmieta akúkoľvek jeho prítomnosť. Nie je možné od Sťažovateľky požadovať,\naby za každú cenu vyhovela želaniam otca, ak to nedovoľuje zdravotný a psychický stav\nmaloletej\n\n. V tomto smere je správanie sa na základe súdneho príkazu imitované\n\nmožnosťami, ktoré sú závislé od zdravotného a psychického stavu dieťaťa. Po všetkých\nstretnutiach, ktoré maloletá\n\nabsolvovala s otcom sa jej psychický stav zhoršil a trvalo\n\nznačný čas, kým sa dieťa dostalo do svojho normálneho a pokojného stavu. Vzhľadom na to\nmusela Sťažovateľka s dieťaťom po stretnutiach s otcom absolvovať vyšetrenia u odborného\nlekára, detského psychiatra za účelom čo možno najkratšieho návratu do pokojného stavu.\nV záujme čo najkomplexnejšieho posúdenia všetkých okolností a rozhodujúcich\nskutočností sme navrhovali, aby súd v tejto súvislosti vyhodnotil všetky relevantné dôkazy\na ak by to bolo potrebné, aby aj nariadil pred výkonom rozhodnutia pojednávanie a vypočul\nvšetkých účastníkov konania a zodpovedné orgány. Zároveň sme žiadali, aby súd vyžiadal\n\n4\n\npodrobné správy zo stretnutí od Úradu Komisárky pre deti, nakoľko sa niektorých stretnutí\nKomisárka pre deti pani Ing. Viera Tomanová, PhD. osobne zúčastnila, a aby sa tak\nobjasnili skutočnosti, ktoré predchádzali správaniu sa maloletej\n\nna stretnutiach\n\ns otcom.“\n6. Zo strany okresného súdu bola sťažovateľke adresovaná výzva z 12. augusta 2016,\nv ktorej ju okresný súd vyzýval na dobrovoľné plnenie predbežného opatrenia a poučil ju\no následkoch jeho neplnenia.\n7. Sťažovateľka opakovane na okresný súd apelovala, že „vzhľadom na neustále\nsa zhoršujúci zdravotný a psychický stav maloletej\nna skutočnosť, že maloletej\n\npo stretnutiach s otcom, a teda\n\nstretávanie s otcom neprospieva, nariadené predbežné\n\nopatrenie nie je možné plniť tak, aby to bolo v záujme maloletého dieťaťa a jeho nerušeného\nvývinu. Všetky tieto okolnosti spôsobili, že uložená povinnosť nie je v záujme maloletej\ndcéry a pomery sa zmenili natoľko, že nariadené predbežné opatrenie je potrebné zrušiť\nv zmysle ust. § 363 CMP. Sťažovateľka, ako aj vyšetrujúci lekár,\nžiadali o vykonanie znaleckého dokazovania, ktoré určí, či styk otca\ns maloletou je na prospech dieťaťa, čo je príčinou stavov, ktoré dieťa v prítomnosti otca\nnadobúda a či je nádej, že by pokračovanie v styku s otcom a hľadaní vhodných nástrojov\nna budovanie a prehlbovanie vzťahu otca a maloletej\n\nmohlo viesť k nerušenému\n\na zdravému vzťahu otca a dcéry.“.\n8. Sťažovateľka tiež poukázala na to, že okresnému súdu pravidelne predkladá\nlekárske správy, v ktorých lekári nateraz neodporúčajú styk otca s maloletou.\n9. Napriek uvedeným skutočnostiam okresný súd uložil sťažovateľke napadnutým\nuznesením poriadkovú pokutu v sume 1 000,- €.\n10. Sťažovateľka tiež vytkla, že okresný súd „mal podľa platnej právnej úpravy\nnariadiť výkon rozhodnutia uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie a až následne\nvykonávať mediačnú fázu prostredníctvom písomnej výzvy, resp. prostredníctvom úkonov\nsmerujúcich k uskutočneniu výkonu rozhodnutia. Z ustanovení Civilného mimosporového\n\n5\n\nporiadku jednoznačne vyplýva nevyhnutnosť nariadenia výkonu rozhodnutia. Porušovateľ\nteda vydal písomnú výzvu na dobrovoľné plnenie a uložil pokutu bez uznesenia o nariadení\nvýkonu rozhodnutia, voči ktorému je prípustné odvolanie a možné celú situáciu ďalej\nriešiť.“. Podľa sťažovateľky nebol zo strany okresného súdu dodržaný ani postup v zmysle\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z. z., ktorou sa\nustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len „vyhláška“).\n11. Sťažovateľka v závere sťažnosti uviedla, že po uskutočnení asistovaného styku\nmaloletej s otcom 14. februára 2017 sa jej výrazne zhoršil zdravotný stav. Následne\n16. februára 2017 sa uskutočnilo psychiatrické vyšetrenie, na základe ktorého ošetrujúci\nlekár dôrazne žiada o zastavenie pohovorov s maloletou a nestretávanie sa s otcom.\n12. Sťažovateľka tiež poukázala na to, že „Dňa 21. 02. 2017 informovala\nako odborný garant, pod dohľadom ktorej prebiehal asistovaný styk\nv\n\nprostredníctvom mailu rodičov maloletej\n\n, že požiadala o zrušenie\n\nuznesenia Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 5. 5. 2017 č. k. 49P/160/2015-306\nv súvislosti s realizovaním asistovaných stretnutí na ich pracovisku z dôvodu snahy\no rešpektovanie práva maloletej\n\nna dobrom vzťahu k obom rodičom. Nariadené\n\npredbežné opatrenie v tejto veci nemôže plniť a neplní svoj účel, nakoľko stretávanie otca\ns maloletou\n\nje v rozpore s jej aktuálnym zdravotným stavom a v rozpore s jej\n\nzáujmom.“.\n13. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„1. uznesením Okresného súd Bratislava II č. k. 47Em/5/2016/98 zo dňa 18. 01. 2017\nboli porušené práva Sťažovateľky na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva na ochranu rodinného života v zmysle\nčlánku 41 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky a práva na uloženie povinnosti iba\nna základe zákona podľa článku 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky.\n2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č. k. 47Em/5/2016/98 zo dňa 18. 01.\n2017 sa zrušuje.\n\n6\n\n3. Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť Sťažovateľovi trovy právneho\nzastúpenia na účet jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.“\n14. Písomným podaním doručeným ústavnému súdu 31. mája 2017 sťažovateľka\nnavrhla, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení a odložil vykonateľnosť\nnapadnutého uznesenia do rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej. Uviedla, že\nrozhodnutie o dočasnom opatrení nebude v rozpore s dôležitým verejným záujmom a bude\nspĺňať aj ďalšie podmienky ustanovené v § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n15. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. Spr. 2130/2017 z 26. septembra\n2017 doručeným ústavnému súdu 3. októbra 2017 vyjadrila k sťažnosti predsedníčka\nokresného súdu, v ktorom uviedla, že „podkladom pre rozhodnutie súdu bol riadne\nv danom čase zistený skutkový stav, rozhodnutie je náležite odôvodnené. Uznesením zo dňa\n11. 09. 2017 bolo konanie zastavené.“.\n16. Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení vyslovila súhlas s upustením\nod ústneho pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti v zmysle § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\n17. K vyjadreniu okresného súdu zaujal na základe výzvy ústavného súdu stanovisko\naj právny zástupca sťažovateľky, ktorý vo svojom podaní doručenom ústavnému súdu\n18. októbra 2017 uviedol:\n„Okresný súd Bratislava II uložil našej klientke pokutu bez predchádzajúceho\nskúmania dôvodov, prečo nemožno uskutočňovať stretnutia maloletej\n\ns otcom.\n\nPoukazujeme na nesprávny postup Okresného súdu Bratislava II, keď pri posudzovaní\nnávrhov otca porušil zákaz formalizmu a princíp materiálne ponímanej súdnej ochrany,\nlebo všetky pre vec rozhodujúce skutočnosti posudzoval príliš formálne a na vec nenazeral\nkomplexne. Okresný súd Bratislava II zjavne nesprávne vyhodnotil dôležitosť záujmov\njednotlivých účastníkov konania, kedy záujem otca na styku s maloletou\nautoritatívne a pod hrozbou finančných sankcií povýšil nad samotný záujem maloletého\ndieťaťa. Ignoráciou tejto skutočnosti Okresný súd Bratislava II de facto úplne poprel zmysel\n\n7\n\na podstatu jednej zo základných zásad Zákona o rodine, ktorá požíva rovnako aj\nústavnoprávnu ochranu a teda, že záujem dieťaťa je prvoradý pri akýchkoľvek postupoch\na riešeniach týkajúcich sa dieťaťa. V tejto súvislosti naša klientka neustále poukazovala\nna závažnosť skutočností existujúcich na strane otca, ktoré bránia jeho stretávaniu\ns maloletou\n\n, a to aj napriek vykonateľnému rozhodnutiu, ktorým bol styk upravený.\n\nĎalším rovnako dôležitým dôvodom, pre ktorý nedochádzalo k realizácii styku je zdravotný\nstav maloletej\nvyšetrení maloletej\n\n, ktorá bola často a opakovane chorá, ako to vyplýva z prehľadu\n. Naša klientka v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II\n\ncelý čas poukazovala na nepriaznivý vplyv stretávania sa otca s maloletou\n\na jej\n\nnásledný zdravotný stav, a teda že nejde o bezdôvodné marenie vykonateľného rozhodnutia.\nBez ohľadu na obsah vykonateľného rozhodnutia, Okresný súd Bratislava II mal za každých\nokolností prihliadať a rešpektovať hlavne záujem dieťaťa.\nOkresný súd Bratislava II sa uponáhľal pri ukladaní poriadkovej pokuty a\ndostatočne procesne sa nezaoberal dôvodmi neplnenia povinností uložených zrušeným\nrozhodnutím zo strany našej klientky. Navyše Okresný súd Bratislava II nedodržal pri\nsvojom postupe voči našej klientke ani zákonom predpísaný procesný postup. Týmto\npostupom Okresného súdu Bratislava II teda došlo k neoprávneného zásahu do ústavných\npráv našej klientky tak, ako sme uviedli v našej Ústavnej sťažnosti podanej v tejto veci.“\n18. Právny zástupca sťažovateľky tiež vyslovil súhlas s upustením od ústneho\npojednávania v konaní o prijatej sťažnosti v zmysle § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n19. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa\ns ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci.\nII.\n20. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n8\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n21. Sťažovateľka sa sťažnosťou v časti, ktorá bola prijatá na ďalšie konanie,\ndomáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu zaručeného\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením okresného súdu.\n22. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n23. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n24. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuž judikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom\nprávnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu\nochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného\ndôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n25. Pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti\nmedzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe\nsubsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany\nzákladným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1\nústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,\nale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy)\n(napr. I. ÚS 13/00, I. ÚS 49/01).\n26. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto\n\n9\n\noprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola\nprávu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento\nčlánok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení\ns čl. 51 ústavy).\n27. Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre pravidelne pripomína, že nie je\nzásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,\nči v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké\nskutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného\nsúdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie\ns ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách\n(mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\n28. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také\nrozhodnutie všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy,\nak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 37/95,\nII. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/01).\n29. Všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu\nochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených\nzáujmov účastníkov (obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07,\nIII. ÚS 332/09).\n30. Tieto zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov pri\nochrane ústavnosti, ktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného\nsúdu, boli relevantné aj v danej veci. Preto z týchto hľadísk ústavný súd posudzoval aj\nsťažovateľkou napadnuté uznesenie okresného súdu.\n\n10\n\n31. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, ktorým bola uložená\nsťažovateľke ako povinnej poriadková pokuta v sume 1 000 €, odcitoval ustanovenia § 379\nods. 2, § 380, § 382 ods. 1 a 2, § 383 ods. 1 a 2, § 384 ods. 1, § 386 ods. 1 a § 387 CMP\na uviedol:\n„Oprávnený sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 20. 07. 2016 domáhal výkonu\nrozhodnutia - predbežného opatrenia tunajšieho súdu č. k. 49P/160/2015-306 zo dňa\n05. 05. 2016, na základe ktorého bol otec\nstretávať sa s maloletou\n\n, nar.\n, nar.\n\n, každý utorok v čase\n\nod 15.30 hod. do 17.00 hod., vždy za asistencie psychoterapeuta\n, so sídlom\n\noprávnený\nv priestoroch\n\ndo právoplatnosti rozhodnutia\n\nvo veci samej s tým, že prvé štyri stretnutia otca s maloletým dieťaťom sa budú realizovať\nv prítomnosti psychológa a matky, ďalšie nasledujúce stretnutia len v prítomnosti otca\na psychológa a pričom matka bola povinná maloletú\n\nna styk s otcom riadne pripraviť\n\na v určenom čase ju otcovi za prítomnosti psychológa odovzdať na mieste výkonu styku\nv priestoroch\n\n,\n\n, kde si maloletú v čase\n\nurčenom po ukončení styku prevezme. Predbežné opatrenie nadobudlo vykonateľnosť\ndňa 16. 05. 2016.\nSúd výzvou zo dňa 18. 01. 2017 vyzval povinnú na dobrovoľné plnenie rozhodnutia predbežného opatrenia Okresného súdu Bratislava II č. k. 49P/160/2015-306 zo dňa 05. 05.\n2016 a zároveň ju upozornil, že v prípade, ak táto výzva zostane bezvýsledná, bude jej\nuložená poriadková pokuta v súlade s ust. § 382 ods. 1 CMP vo výške 1 000 eur, v prípade\nďalšieho bezdôvodného marenia odovzdania dieťaťa druhému rodičovi v zmysle\nvykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II súd pristúpi k výkonu rozhodnutia\nodňatím dieťaťa podľa § 386 ods. 1 CMP.\nPovinná vo svojom písomnom vyjadrení k výzve súdu na dobrovoľné plnenie\nrozhodnutia uviedla, že sa v žiadnom prípade nevyhýba plneniu predbežného opatrenia\na poukazujúc na skutočnosť, že dcéra dobre nereaguje na stretnutia s otcom bez toho, že by\ndo toho akokoľvek zasahovala s uvedením, že všetky tieto skutočnosti potvrdzujú správy\nošetrujúcich lekárov maloletej dcéry a správy príslušného orgánu v oblasti sociálnoprávnej\nochrany detí. Vyjadrila názor, že vzhľadom na zhoršujúci zdravotný stav maloletej, ako aj\nvzhľadom na to, že psychiatrické vyšetrenie zo dňa 22. 07. 2016, ktoré sa uskutočnilo\n\n11\n\nza účasti otca, ako aj kontrola zo dňa 20. 08. 2016 potvrdili, že maloletej stretávanie sa\ns otcom neprospieva a zhoršuje jej zdravotný a psychický stav, predbežné opatrenie\nnariadené rozhodnutím súdu č. k. 49P/160/2015-306 zo dňa 05. 05. 2016 nie je možné ďalej\nplniť tak, aby to bolo v záujme maloletého dieťaťa a jeho nerušeného vývinu a preto\nnavrhla, aby súd zamietol návrh otca na výkon rozhodnutia.\nOprávnený v podaní doručenom súdu dňa 25. 11. 2016 uviedol, že povinná\nopakovane odmieta plniť povinnosti uložené uznesením - predbežným opatrením\nč. k. 49P/160/2015-306 zo dňa 05. 05. 2016, oprávnenému stretnutia s dcérou neumožňuje.\nOd podania návrhu na výkon rozhodnutia dňa 20. 07. 2016 a jeho doplnení sa\nneuskutočnilo žiadne stretnutie oprávneného s dcérou, nakoľko sa povinná s dcérou\ndo diagnostického centra opakovane nedostavila...\nVzhľadom k tomu, že matka nesplnila súdom uloženú povinnosť, svojím konaním\nnerešpektuje vykonateľné súdne rozhodnutie poukazujúc, že maloletá\n\nmá emočné\n\nťažkosti pri stretnutiach s otcom, nateraz však nie je zrejmé, či sú tieto spôsobené averziou\nmatky voči otcovi, ktorú prenáša aj na svoju dcéru alebo sú spôsobené nepriaznivým\npsychickým stavom dieťaťa vyvolaným inými okolnosťami, čo by z hľadiska oprávnenej\nosoby bolo neprípustné, súd v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením uložil\nmatke poriadkovú pokutu vo výške 1000,00 €, ktorú je povinná zaplatiť do 3 dní\nod právoplatnosti tohto uznesenia na účet tunajšieho súdu. Súd v tejto súvislosti poukazuje\nna to, že povinná bola poučená o následkoch neuposlúchnutia výzvy a po doručení výzvy si\nmala premyslieť, či bude oprávnenému aj naďalej brániť v styku s maloletou\nna základe dôvodov, ktoré nie sú jednoznačné. Súd považuje sa potrebné zdôrazniť, že\npokutu 1000,- Euro podľa platnej právnej úpravy je možné uložiť opakovane (§ 382 ods. 1\nCSP) a dokonca môže súd požiadať príslušný orgán o zastavenie výplaty rodičovského\npríspevku alebo prídavku na dieťa, alebo prinútiť k odňatiu dieťaťa povinnej a k jeho\nodovzdaniu otcovi na čas vymedzený v rozhodnutí súdu o úprave styku (§ 386 ods. 1, 2\nCSP).\nSúd na adresu povinnej konštatuje, že môže prispieť k zdravému a harmonickému\nvývoju maloletej\n\ntým, že zaujme konštruktívny, vecný a racionálny prístup\n\nk budovaniu vzťahu otca s maloletou\n\n.\n\n12\n\nSúd dáva obom rodičom do pozornosti, že by sa mali snažiť o také usporiadanie\nvzťahov a také správanie, ktoré eliminuje nepriaznivé dôsledky naštrbeného vzťahu medzi\nnimi na dieťa, nakoľko svojim správaním vplývajú na dieťa, sú vzorom pre svoje dieťa\na láskou k dieťaťu, pokojným prostredím a komunikáciou vytvárajú deťom priestor pre ich\nzdravý psychický a fyzický vývin a rast.“\n32. Podľa § 377 ods. 1 CMP proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti\nuzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.\n33. Podľa § 378 CMP po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia alebo\nsúčasne s vydaním tohto uznesenia môže súd vykonať úkony a opatrenia smerujúce k tomu,\naby došlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti.\n34. Podľa § 379 ods. 1 CMP pred uskutočnením výkonu rozhodnutia môže súd\nnariadiť pojednávanie a predvolať povinného, oprávneného, maloletého alebo orgán\nsociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Na pojednávaní vyzve povinného,\naby sa rozhodnutiu podrobil a upozorní tiež na následky neplnenia povinností ustanovených\nv rozhodnutí.\n35. Podľa § 379 ods. 2 CMP ak sa javí, že účel pojednávania možno dosiahnuť\naj písomnou výzvou, súd vyzve povinného na dobrovoľné plnenie a upozorní ho\nna následky neplnenia.\n36. Podľa § 382 ods. 1 CMP ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti\nzostane bezvýsledná, súd môže uložiť povinnému pokutu do 1 000 €.\n37. Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu\nrozhodnutia (§ 376 ods. 1 zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu\n(§ 376 ods. 2 zákona), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje,\nči sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa\npovinný nemôže podrobovať rozhodnutiu.\n\n13\n\n38. Podľa § 3 ods. 2 vyhlášky pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov\npodľa odseku 1 súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností\na správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie\nsa a názor maloletého.\n39. Podľa § 3 ods. 5 vyhlášky ak súd zistí až po vydaní uznesenia o nariadení výkonu\nrozhodnutia, že existujú ospravedlniteľné dôvody podľa odseku 1, súd nepostupuje\npodľa § 379, 382 a 383 zákona a neuskutoční sa výkon rozhodnutia.\n40. Zo sťažnosti, ako aj z predloženého súdneho spisu vyplýva, že okresný súd\nnevydal uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia a napriek tomu vyzval sťažovateľku\nako povinnú na dobrovoľné plnenie povinnosti a následne jej uložil pokutu 1 000 €, keďže\ntáto výzva zostala bezvýsledná. Došlo tak k porušeniu procesného predpisu, ktorý\npredpokladá vydanie uvedeného uznesenia pred alebo súčasne s úkonmi smerujúcimi\nk tomu, aby došlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti. Navyše, proti uvedenému\nuzneseniu je podľa § 377 ods. 1 CMP prípustné odvolanie, a teda nevydaním tohto\nuznesenia sťažovateľka ako povinná nemohla využiť predmetný opravný prostriedok.\nOkresný súd jej tak znemožnil realizáciu tých procesných práv, ktoré jej dáva Civilný\nmimosporový poriadok, čím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom.\n41. Zároveň je z podaní sťažovateľky, ako aj z predloženého súdneho spisu zrejmé,\nže Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 11 CoP 86/2017-813 z 15. mája 2017 zrušil\nuznesenie okresného súdu č. k. 49 P 160/2015-306 z 5 mája 2016, ktorým bolo nariadené\npredbežné opatrenie o úprave styku otca s maloletou a ktoré bolo exekučným titulom,\nna základe ktorého bolo vedené konanie o výkon rozhodnutia o úprave styku s maloletou\npod sp. zn. 47 Em 5/2016. Z uvedeného uznesenia Krajského súdu v Bratislave vyplýva,\nže uznesenie okresného súdu zrušil v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu maloletej.\nÚstavný súd v súvislosti s tým poukazuje aj na skutočnosť, že okresný súd v čase vydania\nnapadnutého uznesenia mal k dispozícii dôkazy o nepriaznivom zdravotnom stave maloletej\na o opakovanom odporúčaní detského psychiatra, aby sa maloletá nestretávala s otcom.\nZ uvedených skutočností je zrejmé, že okresný súd sa pred vydaním napadnutého uznesenia\n\n14\n\ndostatočne nezaoberal zisťovaním, či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa\npovinný nemôže podrobovať rozhodnutiu v zmysle citovaných ustanovení vyhlášky.\n42. Keďže vydaniu napadnutého uznesenia predchádzalo viacnásobné porušenie\nprocesných predpisov s možným závažným dosahom vo vzťahu k záujmom maloletej,\nústavný súd dospel k záveru, že napadnutým uznesením v okolnostiach daného prípadu\ndošlo k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n43. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody\npodľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\n44. Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva\nsťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu, bolo pre dovŕšenie\nochrany porušených práv potrebné využiť aj právomoc podľa čl. 127 ods. 2 ústavy,\nresp. podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a preto ústavný súd napadnuté uznesenie\nokresného súdu zrušil.\nIII.\n45. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej\nvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca\nsťažovateľky si uplatnil trovy konania, ktoré vyčíslil v celkovej sume 374,80 €.\n46. Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia\nadvokátom pozostávajúce z odmeny advokáta a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška\nč. 655/2004 Z. z.“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.\n\n15\n\nje odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej\nslužby 1/6 z výpočtového základu.\n47. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade\npriemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom\npolroku 2016 v sume 884 €. Ústavný súd tak priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona\no ústavnom súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2017\n(príprava a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti) po 147,33 €. Ďalej má právny\nzástupca sťažovateľky nárok aj na režijný paušál 8,84 € za každý úkon podľa vyhlášky\nč. 655/2004 Z. z. Uvedené sumy sa zvyšujú o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %, keďže\nprávny zástupca sťažovateľky je platiteľom tejto dane. Náhrada trov konania, ktorú ústavný\nsúd priznal sťažovateľke, spolu takto predstavuje sumu 374,80 €.\n48. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť\nna účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení\ns § 263 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n49. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. novembra 2017\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "výkon rozhodnutia", "konanie pred ústavným súdom-dočasné opatrenie", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "pokuta-poriadková", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "pokuta-poriadková", "výkon rozhodnutia"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "47Em/5/2016", "guid": "2986c756-fb19-48f9-b1cb-e014e328528c:ee018daf-a7ba-4225-ba15-73f698160ece", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "ussr:e2a9f6f4-76d1-41c6-8ba1-b44c538409bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 49/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 49/01 z 19. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-19", "citacie_n": 214, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2a9f6f4-76d1-41c6-8ba1-b44c538409bb"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "2986c756-fb19-48f9-b1cb-e014e328528c:ee018daf-a7ba-4225-ba15-73f698160ece", "ecli": null, "spisova_znacka": "47Em/5/2016", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 47Em/5/2016 z 11. 9. 2017", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2017-09-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2986c756-fb19-48f9-b1cb-e014e328528c:ee018daf-a7ba-4225-ba15-73f698160ece"}], "citovane_v": []}