{"guid": "ussr:8604a57a-9141-42bf-8c7a-eb48819b2360", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.53.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 53/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 53/2018 z 7. 2. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. februára 2018, sp. zn. III. ÚS 53/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.53.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-02-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "nazov": "čl. 35 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "nazov": "čl. 39 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-40", "nazov": "čl. 40 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-52.odsek-2", "nazov": "čl. 52 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-52.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 40", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 40", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-35", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-39", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-40", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-52", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8604a57a-9141-42bf-8c7a-eb48819b2360", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.53.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.53.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.53.2018.1/text", "citacie_n": 9, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 53/2018-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. februára 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n, a\n\n,\n,\n\nzastúpených advokátom JUDr. Dušanom Remetom, Masarykova 2, Prešov, vo veci\nnamietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1,\nčl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkom Krajského\nsúdu v Prešove č. k. 5 S 46/2014-42 z 20. mája 2015 a postupom a rozsudkom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžso 60/2015 z 26. septembra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\na\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\ndoručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 27. decembra\n2017 sa\naj „sťažovateľ v 1. rade“), a\n\n,\n\n(ďalej\n,\n\n(ďalej aj „sťažovateľ v 2. rade“ alebo spolu aj „sťažovatelia“), domáhali vydania\nnálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie ich v záhlaví označených základných práv\na slobôd postupom a rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)\nč. k. 5 S 46/2014-42 z 20. mája 2015 a postupom a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Sžso 60/2015 z 26. septembra 2017 a ktorým\nby napadnuté rozsudky zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že žalobou z 19. mája 2014 sa sťažovateľ v 1. rade domáhal\nna krajskom súde preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia Sociálnej poisťovne,\nústredia Bratislava (ďalej len „ústredie“) č. 18250-3/2014-BA z 12. marca 2014. Sťažovateľ\nv 1. rade ako zamestnávateľ v podanej žalobe namietal porušenie jeho subjektívnych práv,\nako aj subjektívnych práv jeho zamestnanca (sťažovateľa v 2. rade) v správnom konaní,\npredovšetkým z dôvodov nedostatočného zistenia skutkového stavu, porušenia zásady\ndvojinštančnosti správneho konania, nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti rozhodnutia orgánu\nverejnej správy, nevydania rozhodnutia orgánu verejnej správy v zákonnej lehote, porušenia\nzásady rovnakého zaobchádzania a prejudikovania rozhodnutia orgánom verejnej správy,\na to s podrobným odôvodnením a s odkazom na konkrétne skutočnosti.\n3. Uznesením krajského súdu č. k. 5 S 46/2014-33 z 9. februára 2015 bol do konania\npribratý sťažovateľ v 2. rade.\n4. Rozsudkom krajského súdu č. k. 5 S 46/2014-42 z 20. mája 2015 bola žaloba\nsťažovateľa v 1. rade zamietnutá a konanie o žalobe sťažovateľa v 2. rade bolo zastavené.\nV odôvodnení rozsudku krajský súd poukázal najmä na to, že podľa jeho právneho názoru\nsťažovateľ v 1. rade namietal v podanej žalobe porušenie iných než svojich subjektívnych\npráv, v dôsledku čoho je jeho žaloba nedôvodná. Vo vzťahu k sťažovateľovi v 2. rade\nvyslovil záver o oneskorene podanej žalobe.\n5. Proti rozsudku krajského súdu podali sťažovatelia odvolanie, v ktorom namietali\nnesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Rozsudkom najvyššieho\nsúdu sp. zn. 1 Sžso 60/2015 z 26. septembra 2017 doručeným sťažovateľom 27. októbra\n\n2\n\n2017 bol rozsudok krajského súdu vo vzťahu k sťažovateľovi v 1. rade potvrdený\na odvolanie sťažovateľa v 2. rade bolo odmietnuté.\n6. Sťažovatelia sú presvedčení, že uvedenými rozhodnutiami krajského súdu\na najvyššieho súdu došlo k porušeniu ich označených práv podľa ústavy a Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), a pre účel náležitého\npreukázania porušenia označených práv predkladajú ústavnému súdu nasledujúcu\nargumentáciu.\n7. Podľa sťažovateľov nebolo v ich konaní zohľadnené rozhodnutie najvyššieho súdu\nsp. zn. 9 Sžso 90/2015 zo 14. decembra 2016, podľa ktorého v skutkovo obdobnej a právne\ntotožnej veci bol vyslovený názor, podľa ktorého príslušná pobočka Sociálnej poisťovne,\nale ani ústredie nemali právomoc rozhodnúť o určení tzv. uplatniteľnej legislatívy vo vzťahu\nk osobám v rovnakom postavení, v akom sa nachádzajú aj sťažovatelia. Podľa presvedčenia\nsťažovateľov do úvahy neprichádzala iná možnosť ako zrušenie rozhodnutia pobočky\nSociálnej poisťovne i rozhodnutia ústredia, keďže boli vydané bez opory v zákone, pričom\nich možno označiť za nulitné, resp. ničotné právne akty (paakty). Práve v tomto vidia\nsťažovatelia najzávažnejšie pochybenie zo strany všeobecných súdov, ktoré vzhľadom\nna nedostatok právomoci orgánov verejnej správy rozhodnúť o určení tzv. uplatniteľnej\nlegislatívy\n\nmali\n\nbezodkladne\n\npristúpiť\n\nk\n\nzrušeniu\n\nrozhodnutia\n\nústredia,\n\nako\n\naj prvostupňového rozhodnutia.\n8. Sťažovatelia argumentujú, že podľa § 134 ods. 2 písm. b) Správneho súdneho\nporiadku správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak rozhodnutie alebo\nopatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Preto všeobecné súdy\nneboli viazané samotnými dôvodmi žalôb sťažovateľov a mali ex lege zrušiť rozhodnutia\norgánov verejnej správy.\n9. Podľa názoru sťažovateľov nedošlo ani k zohľadneniu rozhodnutia najvyššieho\nsúdu sp. zn. 10 Sžso 24/2015 z 27. apríla 2016, v ktorom najvyšší súd vyslovil názor o tom,\nže rozhodnutia orgánov verejnej správy sú predčasné a vychádzajú z nedostatočne zisteného\n\n3\n\nskutkového stavu. Neprihliadlo sa ani na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.\n10 Sžso 40/2015 z 24. augusta 2016, podľa ktorého rozhodnutie súdu musí byť vo vzťahu\nk sťažovateľom rovnaké, pretože sa týka ich spoločných práv. Namietajú tiež, že sa nevzalo\ndo úvahy rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžso 87/2015 z 26. apríla 2017, v ktorom\nbolo vyslovené, že jediným orgánom oprávneným rozhodnúť o uplatniteľnej legislatíve\nvo vzťahu k dotknutej osobe (v identickom postavení ako sťažovateľ v 2. rade v tejto veci)\nje príslušný poľský orgán.\n10. Podľa sťažovateľov neboli zohľadnené ani ďalšie smerodajné rozhodnutia\nnajvyššieho súdu. Uznesením sp. zn. 1 Sžso 11/2015 z 28. januára 2016 bolo prerušené\nodvolacie konanie a Súdnemu dvoru Európskej únie boli predložené na rozhodnutie\ntri prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)\nč. 883/2004 (ďalej len „základné nariadenie“), pričom v teraz pertraktovanej veci najvyšší\nsúd konajúci vo veci sťažovateľov takýto záver neprijal a vo veci meritórne rozhodol.\nSťažovatelia ďalej uvádzajú, že inak aj ďalším uznesením najvyššieho súdu sp. zn.\n1 Sžso 23/2015 z 28. júna 2016 došlo taktiež k prerušeniu odvolacieho konania s poukazom\nna to, že v inej veci boli Súdnemu dvoru Európskej únie predložené na rozhodnutie\npríslušné prejudiciálne otázky, zodpovedanie ktorých je určujúce pre vyriešenie\nvnútroštátneho sporu.\n11. S ohľadom na všetky tieto skutočnosti dochádza podľa názoru sťažovateľov\nk zjavnému porušovaniu ich práva na tzv. predvídateľnosť súdnych rozhodnutí, resp.\nprávnej istoty.\n12. V ďalšej časti sťažnosti sťažovatelia zaujímajú postoj k jednotlivým tvrdeniam\na argumentom krajského súdu i najvyššieho súdu, najmä v súvislosti so zisťovaním\nskutkového stavu veci. Podľa sťažovateľov príslušná poľská inštitúcia sociálneho\nzabezpečenia, teda Zaklad Ubezpieczeń Spolecznych (ďalej len „ZUS“) vo vzťahu\nk sťažovateľovi v 2. rade určila, že uplatniteľnou legislatívou podľa čl. 16 ods. 2 nariadenia\nEurópskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“)\na v súlade s čl. 13 základného nariadenia je slovenská legislatíva. Ústredie to akceptovalo\n\n4\n\ntým, že vydalo formulár PD A1 a na sťažovateľa v 2. rade sa preto hľadelo ako\nna zamestnanca vykonávajúceho zamestnaneckú činnosť na slovenskom území.\n13. Sťažovatelia ďalej poukázali na to, že v neskoršom období ústredie nariadilo\nsvojim pobočkám preveriť reálny výkon činnosti sťažovateľa v 2. rade na slovenskom\núzemí a prípadne rozhodnúť o zániku jeho povinného nemocenského poistenia, povinného\ndôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa slovenských\nprávnych predpisov. K tomu zo strany príslušných pobočiek Sociálnej poisťovne\nv prvostupňovom konaní a zo strany ústredia v odvolacom konaní napokon aj došlo,\na to v rozpore so zákonom a so skutočnosťou.\n14. Podľa názoru sťažovateľov bolo potrebné v správnom konaní vykonať\ndokazovanie v takom rozsahu, aby bolo možné spoľahlivo ustáliť skutočný stav veci,\npretože iba na základe takto objektívne zisteného skutočného stavu možno následne\nprostredníctvom individuálneho právneho aktu rozhodnúť o právach, právom chránených\nzáujmoch a povinnostiach účastníkov správneho konania.\n15. Sťažovatelia sú presvedčení o tom, že z rozsudkov všeobecných súdov je zrejmé,\nže došlo k akceptovaniu a k „odobreniu“ zjavne nedostatočne zisteného skutočného stavu\nveci. Taktiež je zrejmé, že podľa názoru všeobecných súdov sťažovatelia boli vo vzťahu\nk zisťovaniu skutočného stavu málo činní a nepredložili dôkazy potrebné na preukázanie\nich argumentácie. Všeobecné súdy teda v rozpore s právnou úpravou preniesli na nich\ndôkaznú povinnosť týkajúcu sa preukazovania okolností dôležitých pre rozhodnutie vo veci\nsamej. Podľa sťažovateľov je neakceptovateľné a nespravodlivé, aby boli nad rámec\n„súčinnosti“ povinní v správnom konaní čokoľvek preukazovať a dokazovať namiesto\norgánu verejnej správy a už vôbec nie v konaní v rámci správneho súdnictva,\nkde sa rozhoduje zásadne na podklade skutočného stavu zisteného v správnom konaní.\n16. Sťažovatelia ďalej poukazujú na to, že z rozsudku krajského súdu a najvyššieho\nsúdu vyplýva tiež, že sťažovateľ v 1. rade nemá na Slovensku registrované sídlo\na sťažovateľ v 2. rade na slovenskom území reálne nevykonáva žiadnu činnosť.\n\n5\n\nK vysloveniu tohto záveru zo strany orgánu verejnej správy však podľa sťažovateľov\nnedošlo po náležitom zistení skutočného stavu veci. V tejto súvislosti je nevyhnutné\nzamerať sa predovšetkým na samotnú obsahovú náplň zamestnania sťažovateľa v 2. rade.\nVykonáva totiž roznos letákov, ktoré si preberá v externej obchodnej spoločnosti, do ktorej\ndistribuuje letáky sťažovateľ v 1. rade po ich vyzdvihnutí u svojich obchodných partnerov.\nSťažovateľ v 1. rade zároveň obstaráva obchodné zákazky v Poľsku. Podľa špecifických\npodmienok jednotlivých zákaziek je sťažovateľ v 2. rade následne kontaktovaný zo strany\nsťažovateľa v 1. rade, ktorý ho poverí roznášaním letákov vo vybraných lokalitách na území\nSlovenska. Roznášanie letákov kontrolujú aj iní zamestnanci sťažovateľa v 1. rade.\nZamestnancom sťažovateľa v 1. rade sa navyše vedú aj dochádzkové listy, čo celkom\nzreteľne preukazuje reálny výkon činnosti na slovenskom území. Hoci sťažovateľ v 1. rade\ntieto skutočnosti riadne oznámil, podľa názoru sťažovateľov sa napriek tomu v rámci\nvýkonu kontroly nepristúpilo k doplneniu dokazovania, nevyžiadali sa od sťažovateľa\nv 1. rade ďalšie potrebné doklady, nedošlo k výsluchu sťažovateľa v 2. rade, ale ani k inému\nspôsobu preverenia výkonu jeho činnosti (napr. vycestovaním na miesto aktuálneho výkonu\npráce – roznosu letákov, príp. aj dotazom na adresátov, ktorým sa letáky distribuujú).\nUrčujúcim by bolo podľa sťažovateľov aj vyžiadanie stanoviska príslušného daňového\núradu, keďže sťažovateľ v 1. rade je registrovaným platiteľom dane z pridanej hodnoty.\n17. Sťažovatelia osobitne uvádzajú, že všeobecné súdy pri svojom rozhodovaní\nnezohľadnili ani to, že ústredie už vopred (pred vykonaním kontroly u sťažovateľa\nv 1. rade) vedelo o tom, že pristúpi k vydaniu rozhodnutia, ktorým potvrdí prvostupňové\nrozhodnutie, lebo už v liste z 25. júla 2013 oznámilo ZUS obchodné mená, resp. mená\na priezviská zamestnávateľov (vrátane sťažovateľa v 1. rade), u ktorých podľa názoru\nústredia ide o tzv. schránkové firmy. Z toho vyplýva, že ústredie už v roku 2013 prijalo\nzáver o tom, že sťažovateľ v 1. rade je tzv. schránkovou firmou, hoci k vydaniu rozhodnutia\npristúpilo až v roku 2014.\n18. Podľa názoru sťažovateľov rozsudkami všeobecných súdov došlo taktiež\nk „akceptovaniu“ nezákonného retroaktívneho rozhodovania zo strany orgánu verejnej\nsprávy. Ústredie je orgánom verejnej správy a môže konať iba v medziach zákona.\n\n6\n\nPreto je neprípustné, aby vydalo individuálny právny akt, ktorým rozhodne o právach\núčastníka správneho konania spätne k inému dátumu, než je dátum jeho vydania.\n19. Vo vzťahu k nedodržaniu zákonnej lehoty na rozhodnutie v správnom konaní\npoukazujú sťažovatelia na to, že prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané v zákonnej\nlehote, ktorá objektívne začala plynúť podaním prihlášky, resp. registračného listu zo strany\nsťažovateľov. Prvostupňové rozhodnutie malo byť vydané najneskôr do 60 dní od začatia\nkonania, k čomu však nedošlo. Oneskorene rozhodlo aj ústredie. Podľa názoru sťažovateľov\nje rozhodnutie ústredia nezákonné už pre samotné nedodržanie zákonnej lehoty. Napriek\ntomu všeobecné súdy nevyhodnotili tento argument ako dôvodný, resp. ako postačujúci\npre zrušenie rozhodnutí orgánov verejnej správy.\n20. Pokiaľ ide o samotné vykonanie kontroly zo strany orgánu verejnej správy\nna zistenie skutočnosti, či sťažovateľ v 2. rade vykonáva na slovenskom území činnosť,\npodľa názoru sťažovateľov takáto kontrola nepatrí do právomoci tohto orgánu verejnej\nsprávy. Sociálna poisťovňa je totiž podľa názoru sťažovateľov oprávnená vykonávať\nkontrolnú činnosť iba na účel preverenia plnenia povinností ustanovených zákonom, a nie\nna preverenie výkonu podnikateľskej či zamestnaneckej činnosti účastníkov správneho\nkonania. Takúto kontrolu môže uskutočniť iba príslušný inšpektorát práce, ktorý však\nnezistil žiadne nedostatky.\n21.\n\nSťažovatelia\n\npoukazujú\n\nnapokon\n\nna\n\nporušenie\n\nprincípu\n\nrovnakého\n\nzaobchádzania. Sťažovateľ v 1. rade totiž zamestnáva viacero zamestnancov – poľských\nobčanov, vo vzťahu ku ktorým pri existencii rovnakých podmienok príslušná pobočka\nSociálnej poisťovne nerozhodla o tom, že nepodliehajú slovenskej legislatíve. Týmto bol\npodľa sťažovateľov vo vzťahu k porovnateľným zamestnancom sťažovateľa v 1. rade\nuplatnený odlišný postup ako vo vzťahu ku sťažovateľovi v 2. rade ako poľským občanom.\nPorušenie princípu rovnakého zaobchádzania vidia sťažovatelia aj v tom, že na slovenskom\núzemí pôsobí množstvo zamestnávateľov, výkon činnosti ktorých nedovoľuje zastihnúť\nich zamestnancov v sídle zamestnávateľa, pričom je možné predpokladať, že Sociálna\npoisťovňa dosiaľ u žiadneho zamestnávateľa, s výnimkou poľských zamestnávateľov,\n\n7\n\nnevykonala kontrolu reálneho výkonu činnosti. Voči takýmto zamestnávateľom\nsa podľa sťažovateľov postupuje rozdielnym spôsobom a nerozhoduje sa o zániku\nsociálneho poistenia ich zamestnancov.\n22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovatelia požadujú, aby ústavný súd\npo tom, čo pri predbežnom prerokovaní príjme ich sťažnosť na ďalšie konanie, nálezom\ntakto rozhodol:\n„Základné práva sťažovateľov podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46\nods. 1, čl. 46 ods. 2 a čl. 52 ods. 2 Ústavy SR postupom Krajského súdu v Prešove v konaní\npod č. k. 5 S 46/2014 a rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č. k. 5 S 46/2014 zo dňa\n20.05.2015 a postupom Najvyššieho súdu SR v konaní pod č. k. 1 Sžso 60/2015\na rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. k. 1 Sžso 60/2015 zo dňa 26.09.2017 porušené boli.\nZrušuje sa rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 1 Sžso 60/2015 zo dňa 26.09.2017\nv spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 5 S 46/2014 zo dňa 20.05.2015 a vec\nsa vracia Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi I sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 Eur\n(slovom desaťtisíc eur), ktoré mu je Najvyšší súd SR povinný zaplatiť do dvoch mesiacov\nod doručenia tohto nálezu.\nSťažovateľovi II sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 Eur\n(slovom desaťtisíc eur), ktoré mu je Najvyšší súd SR povinný zaplatiť do dvoch mesiacov\nod doručenia tohto nálezu.\nNajvyšší súd SR je povinný nahradiť sťažovateľovi I trovy konania vo výške 165 Eur\n(slovom stošesťdesiatpäť eur) do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet\nprávneho zástupcu JUDr. Dušana Remetu, Masarykova 2, 080 01 Prešov.\nNajvyšší súd SR je povinný nahradiť sťažovateľovi II trovy konania vo výške 165 Eur\n(slovom stošesťdesiatpäť eur) do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet\nprávneho zástupcu JUDr. Dušana Remetu, Masarykova 2, 080 01 Prešov.“\n\n8\n\nII.\n23. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\n(každý) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,\nči dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd\nnavrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\n24. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb\na právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorými namietajú porušenie svojich\nzákladných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich\nz medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom\nustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný\nsúd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných\nsúdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi nie sú\nzlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej\nzmluve. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov\nústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní\no sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).\n25. V súvislosti s tým ústavný súd opakovane judikuje, že pri uplatňovaní tejto\nprávomoci nie je jeho úlohou zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\n\n9\n\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a\nposudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo\nnebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom\nkontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02,\nII. ÚS 231/04).\n26. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že na preskúmanie\nnapadnutého postupu a rozsudku krajského súdu č. k. 5 S 46/2014-42 z 20. mája 2015\nbol v prvom rade príslušný najvyšší súd ako súd druhostupňový, ktorého právomoc\npredchádzala právomoci ústavného súdu bezprostredne preskúmavať postup a rozhodnutie\nsúdu prvého stupňa v tejto veci, preto sťažnosť sťažovateľov v tejto časti odmietol\npre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (podobne IV. ÚS 405/04,\nIII. ÚS 133/05, III. ÚS 290/06, III. ÚS 288/07, III. ÚS 208/08, III. ÚS 72/09 a iné).\n27. V rámci predbežného prerokovania zvyšnej časti sťažnosti, ktorou sťažovatelia\nnamietajú porušenie v záhlaví označených základných práv a slobôd napadnutým postupom\na rozsudkom najvyššieho súdu, ústavný súd so zreteľom na nimi uplatnenú argumentáciu\ndospel k názoru, že nie je opodstatnená.\n28. Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane uvádza, že k úlohám právneho štátu\npatrí aj vytvorenie právnych a faktických garancií na uplatňovanie a ochranu základných\npráv a slobôd ich nositeľov, t. j. fyzické osoby a právnické osoby. Ak je na uplatnenie alebo\nochranu základného práva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom\nverejnej moci, úloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní, ktoré\nsú dostupné bez akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd.\n\n10\n\nKoncepcia týchto konaní musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva\nalebo slobody, a preto ich imanentnou súčasťou sú procesné záruky základných práv\na slobôd. Existenciou takýchto konaní sa však nevyčerpávajú ústavné požiadavky späté\ns uplatňovaním základných práv a slobôd. Ústavnosť týchto konaní predpokladá aj to,\nže orgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne\nnestranne, nezávisle a s využitím všetkým zákonom ustanovených prostriedkov\nna dosiahnutie účelu takých procesných postupov. Ústavný súd z tohto hľadiska osobitne\npripomína objektivitu takého postupu orgánu verejnej moci (II. ÚS 9/00, II. ÚS 143/02).\nLen objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa v konaní\na rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci. Objektívny postup orgánu verejnej moci\nsa musí prejaviť nielen vo využití všetkých dostupných zdrojov zisťovania skutkového\nzákladu na rozhodnutie, ale aj v tom, že takéto rozhodnutie obsahuje aj odôvodnenie, ktoré\npreukázateľne vychádza z týchto objektívnych postupov a ich využitia v súlade\ns procesnými predpismi.\n29. Účelom čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 46 ods. 2 ústavy je zaručiť prístup\nk súdu každému, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej\nsprávy. Právo na prístup k súdu sa nezaručuje kedykoľvek, ale iba vtedy, ak zákon\nneustanoví inak. Uplatnenie práva na prístup k súdu sa v zmysle čl. 46 ods. 4 v spojení\ns čl. 51 ods. 1 ústavy vymedzuje podmienkami ustanovenými zákonom. Ak fyzická alebo\nprávnická osoba splní podmienky ustanovené zákonom, súd musí tejto osobe umožniť stať\nsa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami a povinnosťami, ktoré\nz takéhoto postavenia vyplývajú.\n30. Ústavný súd už v uznesení sp. zn. IV. ÚS 228/2011 z 2. júna 2011 vyslovil,\nže na aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu\npodľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (Rozhodovanie o žalobách\nproti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) nestačí, že žalobca bol účastníkom\nsprávneho konania (alebo sa s ním v správnom konaní malo ako s účastníkom konať),\nale zároveň musel byť ako účastník správneho konania rozhodnutím, preskúmania\nzákonnosti ktorého sa domáha, ako aj postupom správneho orgánu na svojich právach\n\n11\n\nukrátený. Správne súdnictvo tak nie je založené na verejnej žalobe (actio popularis), ktorá\nby umožnila komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu.\nUkrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a podložené a aspoň potenciálne možné.\nAko vyplýva z uvedeného, samotné postavenie účastníka v správnom konaní ešte\nk naplneniu podmienky dotknutosti, resp. ukrátenia práv žalobcu nevedie.\n31. Podľa § 172 ods. 2 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) v konaní vo veciach sociálneho\npoistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto\nzákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho\npoistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu\nupravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa. Predmetom nedávkového konania\nje rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch,\no poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných\nprípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné\ndôchodkové sporenie, pokuty a penále (§ 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení). Účastník\nkonania vo veciach sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu\nupravenom týmto zákonom je právnická osoba alebo fyzická osoba, o ktorej právach alebo\npovinnostiach ustanovených týmto zákonom sa má konať alebo ktorej práva alebo\npovinnosti ustanovené týmto zákonom môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, alebo ktorá\ntvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo\npovinnostiach priamo dotknutá, a to až do času, kým sa preukáže opak (§ 173 ods. 1 zákona\no sociálnom poistení).\n32. Z ustanovenia § 250 ods. 2 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku (účinného\ndo 30. júna 2016) vyplýva obmedzenie procesnej legitimácie len na tie fyzické osoby\na právnické osoby, ktoré boli účastníkmi správneho konania a ktoré o sebe tvrdia, že ako\núčastníci správneho konania boli rozhodnutím správneho orgánu ukrátené na svojich\nprávach, t. j. že (priamo) im takýmto rozhodnutím správneho orgánu bola spôsobená ujma.\n\n12\n\n33. Po preskúmaní napadnutého rozsudku najvyššieho súdu sa ústavný súd stotožnil\ns jeho záverom, že sťažovateľ v 1. rade nemohol byť rozhodnutím druhostupňového\nsprávneho orgánu vydaným v rámci nedávkového konania, preskúmania zákonnosti ktorého\nsa žalobou domáhal, na svojich subjektívnych právach ukrátený, a teda v jeho prípade nie je\nnaplnená ani podmienka zásahu (dotknutosti) do jeho základných práv a slobôd, vyslovenia\nporušenia ktorých sa domáha aj prostredníctvom sťažnosti podanej ústavnému súdu.\n34. Vo vzťahu k sťažovateľovi v 2. rade vychádzal najvyšší súd z toho, že tento ako\npribratý účastník konania nebol v skutočnosti žalobcom, keďže žalobu o preskúmanie\nrozhodnutia ústredia nepodal, čo treba považovať za neodstrániteľnú prekážku konania,\nna ktorú je potrebné prihliadať v každom štádiu konania. Z pohľadu ústavného súdu\nprichodí v zásadnej rovine konštatovať, že sťažovatelia v podanej sťažnosti s uvedenými\nrozhodujúcimi závermi najvyššieho súdu vôbec nijako nepolemizujú, a teda ani sa len\nnepokúšajú správnosť týchto záverov napadnúť. Obmedzili sa iba na zopakovanie\nargumentácie uplatnenej pred všeobecnými súdmi, ktorá sa týka vecného posúdenia\nich práv. Nie je však úlohou ústavného súdu, aby nedostatočnú procesnú aktivitu\nsťažovateľov vyvažoval tým, že by sa snažil „domyslieť si“ argumenty, ktoré by mohli\nspochybniť správnosť záverov najvyššieho súdu.\n35. Vzhľadom na nedostatok vecnej aktívnej legitimácie sťažovateľa v 1. rade, resp.\nna to, že sťažovateľ v 2. rade sa žalobcom nestal, keďže žiadnu žalobu nepodal (do konania\nbol iba pribratý), sa najvyšší súd uplatnenými argumentmi sťažovateľov nezaoberal. Okrem\ntoho skonštatoval, že námietky uplatnené v žalobe sú obsahovo totožné s tými, ktoré\nsťažovatelia uplatnili v odvolaní, a teda nie sú spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia\nkrajského súdu. Ani v ústavnej sťažnosti sťažovatelia neuvádzajú nové skutočnosti, ktorými\nby spochybnili názor vyjadrený v rozsudku najvyššieho súdu, ale zostali pri opakovaní\nnámietok z odvolacieho konania. Za tohto stavu bolo vhodnejšie zamerať sťažnosť podanú\nústavnému súdu v prvom rade na uplatnenú argumentáciu najvyššieho súdu a podrobne\nobjasniť, prečo s ňou nie je možné súhlasiť, čo sa však nestalo. Ústavný súd tak bez toho,\naby zaujal akékoľvek meritórne stanovisko k rozhodujúcim argumentom najvyššieho súdu,\n\n13\n\nmôže iba konštatovať, že pre úplnú absenciu protiargumentácie zo strany sťažovateľov\nnie je možné správnosť záverov najvyššieho súdu meritórne preskúmať.\n36. V súvislosti s ťažiskovou námietkou sťažovateľov o nesprávnom určení\ntzv. uplatniteľnej legislatívy správnymi orgánmi ústavný súd upriamuje ich pozornosť\nna rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-89/16 z 13. júla 2017 (Radoslaw\nSzoja proti Sociálnej poisťovni), ktorým vo vzťahu k určeniu príslušnej (rozhodnej) právnej\núpravy judikoval, že „Článok 13 ods. 3 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady\nč. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, zmeneného\na doplneného nariadením (EÚ) Európskeho parlamentu a Rady č. 465/2012 z 22. mája 2012,\nsa má vykladať v tom zmysle, že s cieľom určiť vnútroštátnu právnu úpravu uplatňujúcu\nsa v zmysle tohto ustanovenia na osobu, akou je žalobca vo veci samej, ktorý je zvyčajne\nzamestnancom v jednom členskom štáte a samostatne zárobkovo činnou osobou v druhom\nčlenskom štáte, je potrebné zohľadniť požiadavky uvedené v článku 14 ods. 5b a článku 16\nnariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým\nsa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004, zmeneného a doplneného\nnariadením č. 465/2012“, pričom „na účely určenia uplatniteľných právnych predpisov\npodľa článku 13 základného nariadenia sa zanedbateľné činnosti neberú do úvahy. Článok\n16 vykonávacieho nariadenia sa uplatňuje na všetky prípady podľa tohto článku.“.\n37. K námietke nedodržania zákonnej 60-dňovej lehoty na rozhodnutie\nv administratívnom konaní ústavný súd poukazuje na § 250i ods. 3 Občianskeho súdneho\nporiadku účinný do 30. júna 2016 [obdobne § 191 ods. 1 písm. g₎ Správneho súdneho\nporiadku účinného od 1. júla 2016], v zmysle ktorého pri preskúmavaní zákonnosti\na postupu správneho orgánu súd prihliada len na tie vady konania pred správnym orgánom,\nktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Zrušením žalobou\nnapadnutého rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu iba kvôli tomuto procesnému\npochybeniu by sťažovatelia priaznivejšie rozhodnutie vo veci samej nedosiahli. V ich\nprípade teda nie je naplnená podmienka existencie zásahu, ktorý zjavne viedol\nk obmedzeniu alebo odopretiu ich základného práva na súdnu ochranu, resp. práva\nna spravodlivé súdne konanie.\n\n14\n\n38. Ústavný súd konštatuje, že napadnutý rozsudok najvyššieho súdu obsahuje\ndostatok skutkových a právnych záverov, vychádzajúcich a nadväzujúcich na prvostupňové\nkonanie, pričom nezistil, že by tieto závery najvyššieho súdu boli svojvoľné alebo zjavne\nneodôvodnené. V tejto súvislosti pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,\naby zachádzali\n\ndo\n\nvšetkých\n\ndetailov\n\nsporu\n\nuvádzaných\n\núčastníkmi\n\nkonania.\n\nPreto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový\na právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05,\nIII. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05).\n39. Skutočnosť, že sťažovatelia sa s názorom najvyššieho súdu nestotožňujú,\nnepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\nnapadnutého rozsudku. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94,\nII. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu\nochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí\nrozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane\nich dôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné\na arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej, alebo\naj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti\n(IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06). O taký prípad tu však nejde.\n40. Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že medzi\nnamietaným porušením základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 a 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\na napadnutým postupom a rozsudkom najvyššieho súdu neexistuje príčinná súvislosť, ktorá\nby signalizovala reálnu možnosť vyslovenia porušenia uvedených práv po prípadnom prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie, preto sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú. A keďže z napadnutého rozsudku najvyššieho\nsúdu nemožno vyvodiť nič, čo by signalizovalo, že by ním mohlo dôjsť k neprípustnému\n\n15\n\nzásahu do základného práva sťažovateľov podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1,\nčl. 40 a čl. 52 ods. 2 ústavy, ústavný súd z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť aj v tejto časti.\n41. K rovnakým právnym záverom dospel ústavný súd aj pri rozhodovaní vo veciach\nvedených pod sp. zn. I. ÚS 484/2017, I. ÚS 516/2017, I. ÚS 537/2017, II. ÚS 434/2017,\nII. ÚS 466/2017 a III. ÚS 713/2017, na ktoré v podrobnostiach odkazuje.\n42. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími\npožiadavkami sťažovateľov uvedenými v petite nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich\nje podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto\nprípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. februára 2018\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "cudzinec, cudzinci", "sociálna poisťovňa", "správne konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:408e052e-4781-4ed3-b7b0-99e2d0b39602", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.713.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 713/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 713/2017 z 28. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.713.2017.1"}, {"guid": "ussr:d716e9c6-b284-4572-ad24-1052b183fcdd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.537.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 537/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 537/2017 z 8. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-08", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.537.2017.1"}, {"guid": "ussr:a1007ce3-eb2a-4d69-95bd-c855e874f566", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.516.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 516/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 516/2017 z 8. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-08", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.516.2017.1"}, {"guid": "ussr:01c4839a-2bcd-4c35-b611-b77b375d7d32", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.484.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 484/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 484/2017 z 9. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-09", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.484.2017.1"}, {"guid": "ussr:a698957a-d026-4ce5-87fe-f4c21063b448", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.466.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 466/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 466/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.466.2017.1"}, {"guid": "ussr:4f305c7c-5ec0-4469-8ebf-9be90f21f3cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.434.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 434/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 434/2017 z 29. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-29", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.434.2017.1"}, {"guid": "ussr:a98f61a2-4fee-4868-a262-d32066266c29", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 228/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 228/2011 z 2. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-02", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a98f61a2-4fee-4868-a262-d32066266c29"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:22a2cccc-2285-4642-b39f-114874e377ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/09 z 10. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-10", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22a2cccc-2285-4642-b39f-114874e377ec"}, {"guid": "ussr:655a28ad-524d-4e84-9647-709a929d7914", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 208/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 208/08 z 16. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-16", "citacie_n": 171, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:655a28ad-524d-4e84-9647-709a929d7914"}, {"guid": "ussr:b13e1bae-c437-4310-88c9-654d96600b13", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 288/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 159, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b13e1bae-c437-4310-88c9-654d96600b13"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:ae0d6758-ce0a-4423-9c7c-17d02a2b624d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 290/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 290/06 z 13. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-13", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ae0d6758-ce0a-4423-9c7c-17d02a2b624d"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:505d2c5f-0fdc-4db3-9597-132450bee9c7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 133/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/05 z 5. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-05", "citacie_n": 541, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:505d2c5f-0fdc-4db3-9597-132450bee9c7"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:bc4dd614-4aef-4bc1-b5bb-f07d9db62da2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 405/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 405/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc4dd614-4aef-4bc1-b5bb-f07d9db62da2"}, {"guid": "ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 231/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 231/04 z 9. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-09", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb2204aa-9ade-423c-85bb-7a3aa7273786", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 9/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 9/00 z 27. 4. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-04-27", "citacie_n": 523, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:372c0849-ec53-45c9-923d-7fb72eaff3b7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.204.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2022 z 6. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.204.2022.1"}, {"guid": "ussr:56d4a236-66fa-4ba8-b27f-ee3ca880c8a6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.634.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 634/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 634/2021 z 14. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.634.2021.1"}, {"guid": "ussr:9ad51355-df2f-436e-af9a-6a7e3bcee021", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.509.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 509/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 509/2021 z 12. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-12", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.509.2021.1"}, {"guid": "ussr:d373c0f4-7da5-4906-8afd-f6c45f508563", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.249.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 249/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 249/2021 z 30. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.249.2021.1"}, {"guid": "ussr:bfef9d2a-f4ce-422d-b653-5d7e412cede0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.181.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 181/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 181/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.181.2020.1"}, {"guid": "ussr:513b34af-19ad-4cc4-93fb-faa7b92f36ce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.597.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 597/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 597/2018 z 15. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-15", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.597.2018.1"}, {"guid": "ussr:898838f9-98f0-408c-940f-621dba34f356", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.341.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 341/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 341/2018 z 4. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.341.2018.1"}, {"guid": "ussr:a9fe5eb4-c95f-4888-bbff-734f2da42cc6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.211.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 211/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2018 z 26. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.211.2018.1"}, {"guid": "ussr:109e28eb-1ae3-4590-bdd7-189d7cb51f6d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.197.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 197/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 197/2018 z 12. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.197.2018.1"}]}