{"guid": "ussr:4ec3a1d6-60ac-4092-97c7-2788c26e2a85", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.55.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 55/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 55/2018 z 7. 2. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. februára 2018, sp. zn. III. ÚS 55/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.55.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-02-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "nazov": "čl. 35 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "nazov": "čl. 39 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-40", "nazov": "čl. 40 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-52.odsek-2", "nazov": "čl. 52 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-52.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 40", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 40", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-35", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-39", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-40", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-52", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4ec3a1d6-60ac-4092-97c7-2788c26e2a85", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.55.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.55.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.55.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 55/2018-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. februára 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n,\n\n, zastúpených advokátom JUDr. Dušanom\n\nRemetom, Masarykova 2, Prešov, vo veci namietaného porušenia ich základných práv\npodľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom a rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 13 Scud 4/2014\nz 20. marca 2015 a postupom a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n1 Sžso 50/2015 z 26. septembra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\n,\n\na\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\ndoručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 17. januára\n\n2018 sa\n\n(ďalej aj „sťažovateľ\n\nv 1. rade“),\n\n,\n\n(ďalej\n\naj „sťažovateľka v 2. rade“), a\n(ďalej aj „sťažovateľka v 3. rade“ alebo spolu aj „sťažovatelia“), domáhali\nvydania nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie ich v záhlaví označených\nzákladných práv a slobôd postupom a rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej\nlen „krajský súd“) č. k. 13 Scud 4/2014 z 20. marca 2015 a postupom a rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Sžso 50/2015\nz 26. septembra 2017 a ktorým by napadnuté rozsudky zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu\nna ďalšie konanie.\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že žalobou z 27. januára 2014 sa sťažovateľ v 1. rade\ndomáhal na krajskom súde preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia Sociálnej\npoisťovne, ústredia Bratislava (ďalej len „ústredie“) č. 46711-3/2013-BA z 3. decembra\n2013 a žalobou z 11. februára 2014 sa domáhal na krajskom súde preskúmania zákonnosti\npostupu a rozhodnutia ústredia č. 53227-2/2013-BA z 9. decembra 2013.\n3. Sťažovateľ v 1. rade ako zamestnávateľ v podaných žalobách namietal porušenie\njeho subjektívnych práv, ako aj subjektívnych práv jeho zamestnancov (sťažovateľky\nv 2. rade a sťažovateľky v 3. rade) v správnom konaní, predovšetkým z dôvodov\nnedostatočného zistenia skutkového stavu, porušenia zásady dvojinštančnosti správneho\nkonania, nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, nevydania\nrozhodnutia orgánu verejnej správy v zákonnej lehote, porušenia zásady rovnakého\nzaobchádzania a prejudikovania rozhodnutia orgánom verejnej správy, a to s podrobným\nodôvodnením a s odkazom na konkrétne skutočnosti.\n4. Uznesením krajského súdu č. k. 13 Scud 4/2014-27 z 15. januára 2015\nbola do konania pribratá sťažovateľka v 2. rade. Uznesením krajského súdu č. k.\n13 Scud 9/2014-27 z 15. januára 2015 bola do konania pribratá sťažovateľka v 3. rade.\nUznesením krajského súdu č. k. 13 Scud 4/2014-45 z 20. marca 2015 boli súdne konania\n\n2\n\nvedené pod sp. zn. 13 Scud 4/2014 a pod sp. zn. 13 Scud 9/2014 spojené do jedného\nsúdneho konania vedeného ďalej pod sp. zn. 13 Scud 4/2014.\n5. Rozsudkom krajského súdu č. k. 13 Scud 4/2014-46 z 20. marca 2015 bola žaloba\nsťažovateľa v 1. rade zamietnutá a žalobou napadnuté rozhodnutia ústredia vo vzťahu\nk sťažovateľke v 2. rade a sťažovateľke v 3. rade boli zrušené a vrátené ústrediu na ďalšie\nkonanie. V odôvodnení rozsudku krajský súd poukázal najmä na to, že podľa jeho právneho\nnázoru sťažovateľ v 1. rade namietal v podaných žalobách porušenie iných než svojich\nsubjektívnych práv, v dôsledku čoho sú jeho žaloby nedôvodné. Vo vzťahu k sťažovateľke\nv 2. rade a sťažovateľke v 3. rade konštatoval nedostatočne zistený skutkový stav. Okrem\ntoho sa vyjadril k jednotlivým námietkam a tvrdeniam sťažovateľa v 1. rade a zaujal k nim\npríslušný právny názor, s ktorým sa však sťažovatelia nestotožňujú.\n6. Proti rozsudku krajského súdu podali sťažovatelia odvolanie, v ktorom namietali\nnesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Rozsudkom najvyššieho\nsúdu sp. zn. 1 Sžso 50/2015 z 26. septembra 2017 doručeným sťažovateľom 15. novembra\n2017 bol rozsudok krajského súdu vo vzťahu k sťažovateľovi v 1. rade potvrdený\na odvolanie sťažovateľky v 2. rade a sťažovateľky v 3. rade bolo odmietnuté. V časti\nzrušenia rozhodnutí ústredia a vrátenia vecí na ďalšie konanie vo vzťahu k sťažovateľke\nv 2. rade a sťažovateľke v 3. rade bol rozsudok krajského súdu zmenený tak, že sa konanie\nzastavilo.\n7. Sťažovatelia sú presvedčení, že uvedenými rozhodnutiami krajského súdu\na najvyššieho súdu došlo k porušeniu ich označených práv podľa ústavy a Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), pričom pre účel\nnáležitého preukázania porušenia označených práv predkladajú ústavnému súdu nasledujúcu\nargumentáciu.\n8. Podľa sťažovateľov nebolo v ich konaní zohľadnené rozhodnutie najvyššieho súdu\nsp. zn. 9 Sžso 90/2015 zo 14. decembra 2016, podľa ktorého v skutkovo obdobnej a právne\ntotožnej veci bol vyslovený názor, podľa ktorého príslušná pobočka Sociálnej poisťovne,\n\n3\n\nale ani ústredie nemali právomoc rozhodnúť o určení tzv. uplatniteľnej legislatívy vo vzťahu\nk\n\nosobám\n\nv\n\nrovnakom\n\npostavení,\n\nv\n\nakom\n\nsa\n\nnachádzajú\n\naj\n\nsťažovatelia.\n\nPreto podľa presvedčenia sťažovateľov ani neprichádzala do úvahy iná možnosť\nako zrušenie rozhodnutia pobočky Sociálnej poisťovne i rozhodnutia ústredia, keďže boli\nvydané bez opory v zákone, pričom ich možno označiť za nulitné, resp. ničotné právne akty\n(paakty). Práve v tomto vidia sťažovatelia najzávažnejšie pochybenie zo strany všeobecných\nsúdov. Tie vzhľadom na nedostatok právomoci orgánov verejnej správy rozhodnúť o určení\ntzv. uplatniteľnej legislatívy mali bezodkladne pristúpiť k zrušeniu rozhodnutia ústredia,\nako aj prvostupňového rozhodnutia.\n9. Sťažovatelia argumentujú, že podľa § 134 ods. 2 písm. b) Správneho súdneho\nporiadku správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak rozhodnutie alebo\nopatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Preto všeobecné súdy\nneboli viazané samotnými dôvodmi žalôb sťažovateľov a mali ex lege zrušiť rozhodnutia\norgánov verejnej správy. Okrem toho poukazujú na to, že v danej veci vo vzťahu\nk sťažovateľke v 2. rade a sťažovateľke v 3. rade rozhodol príslušný orgán sociálneho\nzabezpečenia Poľskej republiky výslovne o tom, že uplatniteľnou právnou úpravou\nvo vzťahu k nim je právna úprava Slovenskej republiky.\n10. Podľa názoru sťažovateľov nedošlo ani k zohľadneniu rozhodnutia najvyššieho\nsúdu sp. zn. 10 Sžso 24/2015 z 27. apríla 2016, v ktorom najvyšší súd vyslovil názor o tom,\nže rozhodnutia orgánov verejnej správy sú predčasné a vychádzajú z nedostatočne zisteného\nskutkového stavu. Neprihliadlo sa ani k rozhodnutiu najvyššieho súdu 10 Sžso 40/2015\nz 24. augusta 2016, podľa ktorého rozhodnutie súdu musí byť vo vzťahu k sťažovateľom\nrovnaké, pretože sa týka ich spoločných práv. Sťažovatelia tiež namietajú, že sa nevzalo\ndo úvahy rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžso 87/2015 z 26. apríla 2017, v ktorom\nbolo vyslovené, že jediným orgánom oprávneným rozhodnúť o uplatniteľnej legislatíve\nvo vzťahu k dotknutej osobe (v identickom postavení ako sťažovateľ v 2. rade v tejto veci)\nje príslušný poľský orgán.\n\n4\n\n11. Podľa sťažovateľov neboli zohľadnené ani ďalšie smerodajné rozhodnutia\nnajvyššieho súdu. Uznesením sp. zn. 1 Sžso 11/2015 z 28. januára 2016 bolo prerušené\nodvolacie konanie a Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) boli\nna rozhodnutie predložené tri prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu nariadenia\nEurópskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (ďalej len „základné nariadenie“), pričom\nv teraz pertraktovanej veci najvyšší súd konajúci vo veci sťažovateľov takýto záver neprijal\na vo veci meritórne rozhodol. Sťažovatelia ďalej uvádzajú, že aj ďalším uznesením\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžso 23/2015 z 28. júna 2016 došlo taktiež k prerušeniu\nodvolacieho konania s poukazom na to, že v inej veci boli Súdnemu dvoru predložené\nna rozhodnutie príslušné prejudiciálne otázky, zodpovedanie ktorých je určujúce\npre vyriešenie vnútroštátneho sporu.\n12. S ohľadom na všetky tieto skutočnosti dochádza podľa názoru sťažovateľov\nk zjavnému porušovaniu ich práva na tzv. predvídateľnosť súdnych rozhodnutí, resp.\nprávnej istoty.\n13. V ďalšej časti sťažnosti sťažovatelia zaujímajú postoj k jednotlivým tvrdeniam\na argumentom krajského súdu i najvyššieho súdu najmä v súvislosti so zisťovaním\nskutkového stavu veci. Podľa ich názoru príslušná poľská inštitúcia sociálneho\nzabezpečenia, teda Zaklad Ubezpieczeń Spolecznych (ďalej len „ZUS“), vo vzťahu\nk sťažovateľke v 2. rade a sťažovateľke v 3. rade určila, že uplatniteľnou legislatívou\npodľa čl. 16 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 (ďalej len\n„vykonávacie nariadenie“) a v súlade s čl. 13 základného nariadenia je slovenská legislatíva.\nÚstredie to akceptovalo tým, že vydalo formulár PD A1 a na sťažovateľku v 2. rade\ni sťažovateľku v 3. rade sa preto hľadelo ako na zamestnancov vykonávajúcich\nzamestnaneckú činnosť na slovenskom území.\n14. Sťažovatelia ďalej poukázali na to, že v neskoršom období ústredie nariadilo\nsvojim pobočkám preveriť reálny výkon činnosti sťažovateľky v 2. rade a sťažovateľky\nv 3. rade na slovenskom území a prípadne rozhodnúť o zániku ich povinného\nnemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia\n\n5\n\nv nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov. K tomu zo strany príslušných\npobočiek v prvostupňovom konaní a zo strany ústredia v odvolacom konaní napokon\naj došlo, a to v rozpore so zákonom a so skutočnosťou.\n15. Podľa názoru sťažovateľov bolo potrebné v správnom konaní vykonať\ndokazovanie v takom rozsahu, aby bolo možné spoľahlivo ustáliť skutočný stav veci,\npretože iba na základe takto objektívne zisteného skutočného stavu možno následne\nprostredníctvom individuálneho právneho aktu rozhodnúť o právach, právom chránených\nzáujmoch a povinnostiach účastníkov správneho konania.\n16. Sťažovatelia sú presvedčení o tom, že z rozsudkov všeobecných súdov je zrejmé,\nže došlo k akceptovaniu a k „odobreniu“ zjavne nedostatočne zisteného skutočného stavu\nveci. Taktiež je zrejmé, že podľa názoru všeobecných súdov sťažovatelia boli vo vzťahu\nk zisťovaniu skutočného stavu málo činní a nepredložili dôkazy potrebné na preukázanie ich\nargumentácie. Všeobecné súdy teda v rozpore s právnou úpravou preniesli na sťažovateľov\ndôkaznú povinnosť týkajúcu sa preukazovania okolností dôležitých pre rozhodnutie vo veci\nsamej. Podľa sťažovateľov je neakceptovateľné a nespravodlivé, aby boli nad rámec\n„súčinnosti“ povinní v správnom konaní čokoľvek preukazovať a dokazovať namiesto\norgánu verejnej správy a už vôbec nie v konaní v rámci správneho súdnictva,\nkde sa rozhoduje zásadne na podklade skutočného stavu zisteného v správnom konaní.\n17. Sťažovatelia ďalej poukazujú na to, že z rozsudku krajského súdu a najvyššieho\nsúdu vyplýva tiež, že sťažovateľ v 1. rade nemá na Slovensku registrované sídlo\na sťažovateľka v 2. rade a sťažovateľka v 3. rade na slovenskom území reálne nevykonávajú\nžiadnu činnosť. K vysloveniu tohto záveru zo strany orgánu verejnej správy však\npodľa sťažovateľov nedošlo po náležitom zistení skutočného stavu veci. V tejto súvislosti\nje nevyhnutné zamerať sa predovšetkým na samotnú obsahovú náplň zamestnania\nsťažovateľky v 2. rade a sťažovateľky v 3. rade. Títo totiž vykonávajú roznos letákov, ktoré\nsi preberajú v externej obchodnej spoločnosti. Do tejto obchodnej spoločnosti distribuuje\nletáky sťažovateľ v 1. rade po ich vyzdvihnutí u svojich obchodných partnerov. Sťažovateľ\nv 1. rade zároveň obstaráva obchodné zákazky v Poľsku. Podľa špecifických podmienok\n\n6\n\njednotlivých zákaziek sú sťažovateľka v 2. rade a sťažovateľka v 3. rade následne\nkontaktované zo strany sťažovateľa v 1. rade, ktorý ich poverí roznášaním letákov\nvo vybraných lokalitách na území Slovenska. Roznášanie letákov kontrolujú aj iní\nzamestnanci sťažovateľa v 1. rade. Zamestnancom sťažovateľa v 1. rade sa navyše vedú\naj dochádzkové listy, čo celkom zreteľne preukazuje reálny výkon činnosti na slovenskom\núzemí. Hoci sťažovateľ v 1. rade tieto skutočnosti riadne oznámil, podľa názoru\nsťažovateľov sa napriek tomu v rámci výkonu kontroly nepristúpilo k doplneniu\ndokazovania, nevyžiadali sa od sťažovateľa v 1. rade ďalšie potrebné doklady, nedošlo\nk výsluchu sťažovateľky v 2. rade a sťažovateľky v 3. rade, ale ani k inému spôsobu\npreverenia výkonu ich činnosti (napr. vycestovaním na miesto aktuálneho výkonu práce –\nroznosu letákov, príp. aj dotazom na adresátov, ktorým sa letáky distribuujú). Určujúcim\nby bolo podľa sťažovateľov aj vyžiadanie stanoviska príslušného daňového úradu,\nkeďže sťažovateľ v 1. rade je registrovaným platiteľom dane z pridanej hodnoty.\n18. Sťažovatelia osobitne uvádzajú, že všeobecné súdy pri svojom rozhodovaní\nnezohľadnili ani to, že ústredie už vopred (pred vykonaním kontroly u sťažovateľa\nv 1. rade) vedelo o tom, že pristúpi k vydaniu rozhodnutia, ktorým potvrdí prvostupňové\nrozhodnutie, lebo už v liste z 25. júla 2013 oznámilo ZUS obchodné mená, resp. mená\na priezviská zamestnávateľov (vrátane sťažovateľa v 1. rade), u ktorých podľa názoru\nústredia ide o tzv. schránkové firmy. Vyplýva z toho, že ústredie už v roku 2013 prijalo\nzáver o tom, že sťažovateľ v 1. rade je tzv. schránkovou firmou, hoci k vydaniu rozhodnutia\npristúpilo až v roku 2014.\n19. Podľa názoru sťažovateľov rozsudkami všeobecných súdov došlo taktiež\nk „akceptovaniu“ nezákonného retroaktívneho rozhodovania zo strany orgánu verejnej\nsprávy. Ústredie je orgánom verejnej správy a môže konať iba v medziach zákona.\nPreto je neprípustné, aby vydalo individuálny právny akt, ktorým rozhodne o právach\núčastníka správneho konania spätne k inému dátumu, než je dátum jeho vydania.\n20. Vo vzťahu k nedodržaniu zákonnej lehoty na rozhodnutie v správnom konaní\npoukazujú sťažovatelia na to, že prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané v zákonnej\n\n7\n\nlehote, ktorá objektívne začala plynúť podaním prihlášky, resp. registračného listu zo strany\nsťažovateľov. Prvostupňové rozhodnutie malo byť vydané najneskôr do 60 dní od začatia\nkonania, k čomu však nedošlo. Oneskorene rozhodlo aj ústredie. Podľa názoru sťažovateľov\nje rozhodnutie ústredia nezákonné už pre samotné nedodržanie zákonnej lehoty. Napriek\ntomu všeobecné súdy nevyhodnotili tento argument ako dôvodný, resp. ako postačujúci\npre zrušenie rozhodnutí orgánov verejnej správy.\n21. Pokiaľ ide o samotné vykonanie kontroly zo strany orgánu verejnej správy\nna zistenie skutočnosti, či sťažovateľka v 2. rade a sťažovateľka v 3. rade vykonávajú\nna slovenskom území činnosť, podľa názoru sťažovateľov takáto kontrola nepatrí\ndo právomoci tohto orgánu verejnej správy. Sociálna poisťovňa je totiž podľa nich\noprávnená vykonávať kontrolnú činnosť iba na účel preverenia plnenia povinností\nustanovených zákonom a nie na preverenie výkonu podnikateľskej či zamestnaneckej\nčinnosti účastníkov správneho konania. Takúto kontrolu môže uskutočniť iba príslušný\ninšpektorát práce, ktorý však nezistil žiadne nedostatky.\n22.\n\nSťažovatelia\n\npoukazujú\n\nnapokon\n\nna\n\nporušenie\n\nprincípu\n\nrovnakého\n\nzaobchádzania. Sťažovateľ v 1. rade totiž zamestnáva viacero zamestnancov – poľských\nobčanov, vo vzťahu ku ktorým pri existencii rovnakých podmienok príslušná pobočka\nSociálnej poisťovne nerozhodla o tom, že nepodliehajú slovenskej legislatíve. Týmto\nbol podľa sťažovateľov vo vzťahu k porovnateľným zamestnancom sťažovateľa v 1. rade\nuplatnený odlišný postup ako vo vzťahu ku sťažovateľke v 2. rade a sťažovateľke v 3. rade\nako poľským občanom. Porušenie princípu rovnakého zaobchádzania vidia sťažovatelia\naj v tom, že na slovenskom území pôsobí množstvo zamestnávateľov, výkon činnosti\nktorých nedovoľuje zastihnúť ich zamestnancov v sídle zamestnávateľa, pričom je možné\npredpokladať, že Sociálna poisťovňa dosiaľ u žiadneho zamestnávateľa, s výnimkou\npoľských zamestnávateľov, nevykonala kontrolu reálneho výkonu činnosti. Voči takýmto\nzamestnávateľom sa podľa sťažovateľov postupuje rozdielnym spôsobom a nerozhoduje\nsa o zániku sociálneho poistenia ich zamestnancov.\n\n8\n\n23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovatelia požadujú, aby ústavný súd\npo tom, čo pri predbežnom prerokovaní príjme ich sťažnosť na ďalšie konanie, nálezom\ntakto rozhodol:\n„Základné práva sťažovateľov podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1,\nčl. 46 ods. 2 a čl. 52 ods. 2 Ústavy SR postupom Krajského súdu v Prešove v konaní pod\nč. k. 13 Scud 4/2014 a rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č. k. 13 Scud 4/2014 zo dňa\n20.03.2015 a postupom Najvyššieho súdu SR v konaní pod č. k. 1 Sžso 50/2015\na rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. k. 1 Sžso 50/2015 zo dňa 26.09.2017 porušené boli.\nZrušuje sa rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 1 Sžso 50/2015 zo dňa 26.09.2017\nv spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 13 Scud 4/2014 zo dňa 20.03.2015\na vec sa vracia Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi I sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 Eur\n(slovom desaťtisíc eur), ktoré mu je Najvyšší súd SR povinný zaplatiť do dvoch mesiacov\nod doručenia tohto nálezu.\nSťažovateľovi II sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 Eur\n(slovom desaťtisíc eur), ktoré mu je Najvyšší súd SR povinný zaplatiť do dvoch mesiacov\nod doručenia tohto nálezu.\nSťažovateľovi III sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000\nEur (slovom desaťtisíc eur), ktoré mu je Najvyšší súd SR povinný zaplatiť do dvoch\nmesiacov od doručenia tohto nálezu.\nNajvyšší súd SR je povinný nahradiť sťažovateľovi I trovy konania vo výške 171,92\nEur (slovom stosedemdesiat eur a deväťdesiatdva centov) do dvoch mesiacov od doručenia\ntohto nálezu na účet právneho zástupcu JUDr. Dušana Remetu, Masarykova 2, 080 01\nPrešov.\nNajvyšší súd SR je povinný nahradiť sťažovateľovi II trovy konania vo výške 171,92\nEur (slovom stosedemdesiat eur a deväťdesiatdva centov) do dvoch mesiacov od doručenia\ntohto nálezu na účet právneho zástupcu JUDr. Dušana Remetu, Masarykova 2, 080 01\nPrešov.\nNajvyšší súd SR je povinný nahradiť sťažovateľovi III\n\ntrovy konania vo výške\n\n171,92 Eur (slovom stosedemdesiat eur a deväťdesiatdva centov) do dvoch mesiacov\n\n9\n\nod doručenia tohto nálezu na účet právneho zástupcu JUDr. Dušana Remetu, Masarykova\n2, 080 01 Prešov.“\nII.\n24. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\n(každý) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,\nči dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd\nnavrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\n25. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb\na právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorými namietajú porušenie svojich\nzákladných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich\nz medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom\nustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný\nsúd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných\nsúdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi nie sú\nzlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej\nzmluve. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov\nústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní\no sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).\n\n10\n\n26. V súvislosti s tým ústavný súd opakovane judikuje, že pri uplatňovaní tejto\nprávomoci nie je jeho úlohou zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a\nposudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo\nnebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom\nkontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené\n\nalebo\n\narbitrárne,\n\na\n\ntak\n\nz ústavného\n\nhľadiska\n\nneospravedlniteľné\n\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02,\nII. ÚS 231/04).\n27. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že na preskúmanie\nnapadnutého postupu a rozsudku krajského súdu č. k. 13 Scud 4/2014-46 z 20. marca 2015\nbol v prvom rade príslušný najvyšší súd ako súd druhostupňový, ktorého právomoc\npredchádzala právomoci ústavného súdu bezprostredne preskúmavať postup a rozhodnutie\nsúdu prvého stupňa v tejto veci, preto sťažnosť sťažovateľov v tejto časti odmietol pre\nnedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (podobne IV. ÚS 405/04, III. ÚS 133/05,\nIII. ÚS 290/06, III. ÚS 288/07, III. ÚS 208/08, III. ÚS 72/09 a iné).\n28. V rámci predbežného prerokovania zvyšnej časti sťažnosti, ktorou sťažovatelia\nnamietajú porušenie v záhlaví označených základných práv a slobôd práv napadnutým\npostupom a rozsudkom najvyššieho súdu, ústavný súd so zreteľom na nimi uplatnenú\nargumentáciu dospel k názoru, že nie je opodstatnená.\n29. Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane uvádza, že k úlohám právneho štátu\npatrí aj vytvorenie právnych a faktických garancií na uplatňovanie a ochranu základných\n\n11\n\npráv a slobôd ich nositeľov, t. j. fyzické osoby a právnické osoby. Ak je na uplatnenie alebo\nochranu základného práva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom\nverejnej moci, úloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní, ktoré\nsú dostupné bez akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd.\nKoncepcia týchto konaní musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva\nalebo slobody, a preto ich imanentnou súčasťou sú procesné záruky základných práv\na slobôd. Existenciou takýchto konaní sa však nevyčerpávajú ústavné požiadavky späté\ns uplatňovaním základných práv a slobôd. Ústavnosť týchto konaní predpokladá aj to,\nže orgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne\nnestranne, nezávisle a s využitím všetkým zákonom ustanovených prostriedkov\nna dosiahnutie účelu takých procesných postupov. Ústavný súd z tohto hľadiska osobitne\npripomína objektivitu takého postupu orgánu verejnej moci (II. ÚS 9/00, II. ÚS 143/02).\nLen objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa v konaní\na rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci. Objektívny postup orgánu verejnej moci\nsa musí prejaviť nielen vo využití všetkých dostupných zdrojov zisťovania skutkového\nzákladu na rozhodnutie, ale aj v tom, že takéto rozhodnutie obsahuje aj odôvodnenie, ktoré\npreukázateľne vychádza z týchto objektívnych postupov a ich využitia v súlade\ns procesnými predpismi.\n30. Účelom čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 46 ods. 2 ústavy je zaručiť prístup\nk súdu každému, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej\nsprávy. Právo na prístup k súdu sa nezaručuje kedykoľvek, ale iba vtedy, ak zákon\nneustanoví inak. Uplatnenie práva na prístup k súdu sa v zmysle čl. 46 ods. 4 v spojení\ns čl. 51 ods. 1 ústavy vymedzuje podmienkami ustanovenými zákonom. Ak fyzická alebo\nprávnická osoba splní podmienky ustanovené zákonom, súd musí tejto osobe umožniť stať\nsa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami a povinnosťami, ktoré\nz takéhoto postavenia vyplývajú.\n31. Ústavný súd už v uznesení sp. zn. IV. ÚS 228/2011 z 2. júna 2011 vyslovil,\nže na aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu\npodľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (Rozhodovanie o žalobách\n\n12\n\nproti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) nestačí, že žalobca bol účastníkom\nsprávneho konania (alebo sa s ním v správnom konaní malo ako s účastníkom konať),\nale zároveň musel byť ako účastník správneho konania rozhodnutím, preskúmania\nzákonnosti ktorého sa domáha, ako aj postupom správneho orgánu na svojich právach\nukrátený. Správne súdnictvo tak nie je založené na verejnej žalobe (actio popularis), ktorá\nby umožnila komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu.\nUkrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a podložené a aspoň potenciálne možné.\nAko vyplýva z uvedeného, samotné postavenie účastníka v správnom konaní ešte\nk naplneniu podmienky dotknutosti, resp. ukrátenia práv žalobcu nevedie.\n32. V konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového\nsporenia v rozsahu upravenom zákonom o sociálnom poistení rozhoduje o právach\na povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych\nvzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna\npoisťovňa (§ 172 ods. 2 zákona o sociálnom poistení). Predmetom nedávkového konania\nje rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch,\no poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných\nprípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné\ndôchodkové sporenie, pokuty a penále (§ 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení). Účastník\nkonania vo veciach sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu\nupravenom týmto zákonom je právnická osoba alebo fyzická osoba, o ktorej právach alebo\npovinnostiach ustanovených týmto zákonom sa má konať alebo ktorej práva alebo\npovinnosti ustanovené týmto zákonom môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, alebo ktorá\ntvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo\npovinnostiach priamo dotknutá, a to až do času, kým sa preukáže opak (§ 173 ods. 1 zákona\no sociálnom poistení).\n33. Z ustanovenia § 250 ods. 2 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku (účinného\ndo 30. júna 2016) vyplýva obmedzenie procesnej legitimácie len na tie fyzické osoby\na právnické osoby, ktoré boli účastníkmi správneho konania a ktoré o sebe tvrdia,\n\n13\n\nže ako účastníci správneho konania boli rozhodnutím správneho orgánu ukrátené na svojich\nprávach, t. j. že (priamo) im takýmto rozhodnutím správneho orgánu bola spôsobená ujma.\n34. Po preskúmaní napadnutého rozsudku najvyššieho súdu sa ústavný súd stotožnil\ns jeho záverom, že sťažovateľ v 1. rade nemohol byť rozhodnutím druhostupňového\nsprávneho orgánu vydaným v rámci nedávkového konania, preskúmania zákonnosti ktorého\nsa žalobou domáhal, na svojich subjektívnych právach ukrátený, a teda v jeho prípade nie je\nnaplnená ani podmienka zásahu (dotknutosti) do jeho základných práv a slobôd, vyslovenia\nporušenia ktorých sa domáha aj prostredníctvom sťažnosti podanej ústavnému súdu.\n35. Vo vzťahu k sťažovateľke v 2. rade a sťažovateľke v 3. rade vychádzal najvyšší\nsúd z toho, že ako pribraté účastníčky konania neboli v skutočnosti žalobkyňami, keďže\nžalobu o preskúmanie rozhodnutia ústredia nepodali, čo treba považovať za neodstrániteľnú\nprekážku konania, na ktorú je potrebné prihliadať v každom štádiu konania. Z pohľadu\nústavného súdu prichodí v zásadnej rovine konštatovať, že sťažovatelia v podanej sťažnosti\ns uvedenými rozhodujúcimi závermi najvyššieho súdu vôbec nijako nepolemizujú, a teda\nani sa len nepokúšajú správnosť týchto záverov napadnúť. Obmedzili sa iba na zopakovanie\nargumentácie uplatnenej pred všeobecnými súdmi, ktorá sa týka vecného posúdenia\nich práv. Nie je však úlohou ústavného súdu, aby nedostatočnú procesnú aktivitu\nsťažovateľov vyvažoval tým, že by sa snažil „domyslieť si“ argumenty, ktoré by mohli\nspochybniť správnosť záverov najvyššieho súdu.\n36. Vzhľadom na nedostatok vecnej aktívnej legitimácie sťažovateľa v 1. rade, resp.\nna to, že sťažovateľka v 2. rade a sťažovateľka v 3. rade sa žalobkyňami nestali, keďže\nžiadnu žalobu nepodali (do konania boli iba pribraté), sa najvyšší súd uplatnenými\nargumentmi sťažovateľov nezaoberal. Okrem toho skonštatoval, že námietky uplatnené\nv žalobe sú obsahovo totožné s tými, ktoré sťažovatelia uplatnili v odvolaní, a teda nie sú\nspôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia krajského súdu. Ani v ústavnej sťažnosti sťažovatelia\nneuvádzajú nové skutočnosti, ktorými by spochybnili názor vyjadrený v rozsudku\nnajvyššieho súdu, ale zostali pri opakovaní námietok z odvolacieho konania. Za tohto stavu\nbolo vhodnejšie zamerať sťažnosť podanú ústavnému súdu v prvom rade na uplatnenú\n\n14\n\nargumentáciu najvyššieho súdu a podrobne objasniť, prečo s ňou nie je možné súhlasiť,\nčo sa však nestalo. Ústavný súd tak bez toho, aby zaujal akékoľvek meritórne stanovisko\nk rozhodujúcim argumentom najvyššieho súdu, môže iba konštatovať, že pre úplnú\nabsenciu protiargumentácie zo strany sťažovateľov nie je možné správnosť záverov\nnajvyššieho súdu meritórne preskúmať.\n37. V súvislosti s ťažiskovou námietkou sťažovateľov o nesprávnom určení\ntzv. uplatniteľnej legislatívy správnymi orgánmi ústavný súd upriamuje ich pozornosť\nna rozsudok Súdneho dvora vo veci C-89/16 z 13. júla 2017 (Radoslaw Szoja proti\nSociálnej poisťovni), ktorým vo vzťahu k určeniu príslušnej (rozhodnej) právnej úpravy\njudikoval, že „Článok 13 ods. 3 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004\nz 29. apríla\n\n2004\n\no koordinácii\n\nsystémov\n\nsociálneho\n\nzabezpečenia,\n\nzmeneného\n\na doplneného nariadením (EÚ) Európskeho parlamentu a Rady č. 465/2012 z 22. mája 2012,\nsa má vykladať v tom zmysle, že s cieľom určiť vnútroštátnu právnu úpravu uplatňujúcu sa\nv zmysle tohto ustanovenia na osobu, akou je žalobca vo veci samej, ktorý je zvyčajne\nzamestnancom v jednom členskom štáte a samostatne zárobkovo činnou osobou v druhom\nčlenskom štáte, je potrebné zohľadniť požiadavky uvedené v článku 14 ods. 5b a článku 16\nnariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým\nsa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004, zmeneného a doplneného\nnariadením č. 465/2012“, pričom „na účely určenia uplatniteľných právnych predpisov\npodľa článku 13 základného nariadenia sa zanedbateľné činnosti neberú do úvahy. Článok\n16 vykonávacieho nariadenia sa uplatňuje na všetky prípady podľa tohto článku.“.\n38. K námietke\n\nnedodržania zákonnej 60-dňovej lehoty na rozhodnutie\n\nv administratívnom konaní ústavný súd poukazuje na § 250i ods. 3 Občianskeho súdneho\nporiadku účinný do 30. júna 2016 [obdobne § 191 ods. 1 písm. g₎ Správneho súdneho\nporiadku účinného od 1. júla 2016], v zmysle ktorého pri preskúmavaní zákonnosti\na postupu správneho orgánu súd prihliada len na tie vady konania pred správnym orgánom,\nktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Zrušením žalobou\nnapadnutého rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu iba kvôli tomuto procesnému\npochybeniu by sťažovatelia priaznivejšie rozhodnutie vo veci samej nedosiahli.\n\n15\n\nV ich prípade teda nie je naplnená podmienka existencie zásahu, ktorý zjavne viedol\nk obmedzeniu alebo odopretiu ich základného práva na súdnu ochranu, resp. práva\nna spravodlivé súdne konanie.\n39. Ústavný súd konštatuje, že napadnutý rozsudok najvyššieho súdu obsahuje\ndostatok skutkových a právnych záverov, vychádzajúcich a nadväzujúcich na prvostupňové\nkonanie, pričom nezistil, že by tieto závery najvyššieho súdu boli svojvoľné alebo zjavne\nneodôvodnené. V tejto súvislosti pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,\naby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto\nodôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový\na právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05,\nIII. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05).\n40. Skutočnosť, že sťažovatelia sa s názorom najvyššieho súdu nestotožňujú,\nnepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\nnapadnutého rozsudku. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94,\nII. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu\nochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí\nrozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane\nich dôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné\na arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej, alebo\naj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti\n(IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06). O taký prípad tu však nejde.\n41. Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že medzi\nnamietaným porušením základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 a 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\na napadnutým postupom a rozsudkom najvyššieho súdu neexistuje príčinná súvislosť, ktorá\n\n16\n\nby signalizovala reálnu možnosť vyslovenia porušenia uvedených práv po prípadnom prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie, preto sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú. Keďže z napadnutého rozsudku najvyššieho\nsúdu nemožno vyvodiť nič, čo by signalizovalo, že by ním mohlo dôjsť k neprípustnému\nzásahu do základného práva sťažovateľov podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1,\nčl. 40 a čl. 52 ods. 2 ústavy, ústavný súd z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť aj v tejto časti.\n42. K rovnakým právnym záverom dospel ústavný súd aj pri rozhodovaní vo veciach\nvedených pod sp. zn. I. ÚS 484/2017, I. ÚS 516/2017, I. ÚS 537/2017, II. ÚS 434/2017,\nII. ÚS 466/2017 a sp. zn. III. ÚS 713/2017, na ktoré v podrobnostiach odkazuje.\n43. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími\npožiadavkami sťažovateľov uvedenými v petite nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je\npodmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto\nprípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. februára 2018\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "cudzinec, cudzinci", "správne konanie", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "sociálna poisťovňa"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:408e052e-4781-4ed3-b7b0-99e2d0b39602", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.713.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 713/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 713/2017 z 28. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.713.2017.1"}, {"guid": "ussr:d716e9c6-b284-4572-ad24-1052b183fcdd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.537.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 537/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 537/2017 z 8. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-08", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.537.2017.1"}, {"guid": "ussr:a1007ce3-eb2a-4d69-95bd-c855e874f566", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.516.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 516/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 516/2017 z 8. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-08", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.516.2017.1"}, {"guid": "ussr:01c4839a-2bcd-4c35-b611-b77b375d7d32", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.484.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 484/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 484/2017 z 9. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-09", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.484.2017.1"}, {"guid": "ussr:a698957a-d026-4ce5-87fe-f4c21063b448", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.466.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 466/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 466/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.466.2017.1"}, {"guid": "ussr:4f305c7c-5ec0-4469-8ebf-9be90f21f3cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.434.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 434/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 434/2017 z 29. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-29", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.434.2017.1"}, {"guid": "ussr:a98f61a2-4fee-4868-a262-d32066266c29", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 228/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 228/2011 z 2. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-02", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a98f61a2-4fee-4868-a262-d32066266c29"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:22a2cccc-2285-4642-b39f-114874e377ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/09 z 10. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-10", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22a2cccc-2285-4642-b39f-114874e377ec"}, {"guid": "ussr:655a28ad-524d-4e84-9647-709a929d7914", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 208/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 208/08 z 16. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-16", "citacie_n": 171, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:655a28ad-524d-4e84-9647-709a929d7914"}, {"guid": "ussr:b13e1bae-c437-4310-88c9-654d96600b13", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 288/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 159, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b13e1bae-c437-4310-88c9-654d96600b13"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:ae0d6758-ce0a-4423-9c7c-17d02a2b624d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 290/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 290/06 z 13. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-13", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ae0d6758-ce0a-4423-9c7c-17d02a2b624d"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:505d2c5f-0fdc-4db3-9597-132450bee9c7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 133/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/05 z 5. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-05", "citacie_n": 541, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:505d2c5f-0fdc-4db3-9597-132450bee9c7"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:bc4dd614-4aef-4bc1-b5bb-f07d9db62da2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 405/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 405/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc4dd614-4aef-4bc1-b5bb-f07d9db62da2"}, {"guid": "ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 231/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 231/04 z 9. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-09", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb2204aa-9ade-423c-85bb-7a3aa7273786", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 9/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 9/00 z 27. 4. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-04-27", "citacie_n": 523, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:13d33a72-7837-4a95-8ff5-ab4351de64d2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.357.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 357/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 357/2019 z 10. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.357.2019.1"}]}