{"guid": "ussr:411588ec-b08a-42c1-9548-750898177e6f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.58.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 58/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 58/2018 z 7. 2. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. februára 2018, sp. zn. III. ÚS 58/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.58.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2018-02-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "nazov": "čl. 11 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-11", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/411588ec-b08a-42c1-9548-750898177e6f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.58.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.58.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.58.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 58/2018-27\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. februára 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť Slovenskej provincie rádu menších bratov kapucínov,\nŽupné námestie 10, Bratislava, zastúpenej spoločnosťou SOUKENÍK-ŠTRPKA, s. r. o.,\nŠoltésovej 14, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a prokurista Mgr. Jozef Nádaský,\nvo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok zaručeného čl. 20 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného\npráva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1\nListiny základných práv a slobôd, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na pokojné užívanie\nmajetku zaručeného čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. 14 C 89/2007-274\nz 9. októbra 2013 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 5 Co 684/2013-301\nz 26. apríla 2016 a takto\n\nrozhodol:\n\nSťažnosť Slovenskej provincie rádu menších bratov kapucínov o d m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n9. augusta 2016 doručená sťažnosť Slovenskej provincie rádu menších bratov kapucínov,\nŽupné námestie 10, Bratislava (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva vlastniť majetok zaručeného čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“),\nzákladného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1\nlistiny, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na pokojné užívanie\nmajetku zaručeného čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru (ďalej len „dodatkový\nprotokol“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)\nč. k. 14 C 89/2007-274 z 9. októbra 2013 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\n(ďalej len „krajský súd“) č. k. 5 Co 684/2013-301 z 26. apríla 2016.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ vystupoval ako\nžalobca v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 14 C 89/2007 proti hlavnému\nmestu Slovenskej republiky Bratislave, domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom\nkonkretizovaných pozemkov nachádzajúcich sa na území žalovaného, v katastrálnom území\n.\n\nZ vykonaného\n\ndokazovania\n\nvyplynulo,\n\nže sporné\n\nnehnuteľnosti\n\nboli v roku 1952 sčasti predmetom vyvlastnenia od vtedajšieho pozemnoknižného vlastníka\n– Rádového domu bratislavských kapucínov – v prospech Ústredného národného výboru,\nhoci náhrada za vyvlastnenie nebola zaplatená. Následne 9. októbra 1957 bola medzi\nSlovenským náboženským fondom ako darcom a Československým štátom zastúpeným\nObvodným národným výborom v Bratislave ako obdarovaným uzavretá darovacia zmluva,\nktorej predmetom bol aj prevod vlastníckeho práva k zvyšnej časti sporných nehnuteľností.\n\n2\n\n3. Okresný súd rozsudkom č. k. 14 C 89/2007-274 z 9. októbra 2013 sťažovateľovu\nžalobu zamietol. Dospel k záveru, že nie je aktívne vecne legitimovaný na jej podanie.\nKonkrétne dôvodil, že „je nesporné, že v zápise pozemnoknižnej vložke č.\nv k. ú.\n\nje uvedený vlastník Rádový dom bratislavských kapucínov. V tomto konaní\n\nmal súd jednoznačne za preukázané, že navrhovateľ nepreukázal, že subjekt Rádový dom\nbratislavských kapucínov /ktorý je zapísaný ako vlastník v pozemnoknižnej vložke č.\nk. ú.\n\n/ je totožný so subjektom navrhovateľa... ktorý vznikol ako samostatný\n\nprávny subjekt dňom 1. 9. 2004 a zaevidovaný na Ministerstve kultúry dňom 16. 9. 2004,\npričom tieto skutočnosti vyplývajú aj z predloženého štatútu navrhovateľa. Podľa názoru\nsúdu, navrhovateľ v konaní nepreukázal dostatočne a kontinuálne dôkazmi, že došlo\nk obnoveniu činnosti Rádového domu bratislavských kapucínov resp. k zmene názvu\nsubjektu a nepreukázal ani oprávnenie nakladať s právami k odňatému majetku, ktoré\nje predmetom sporu. Súd konštatuje, že posledným vlastníkom, ktorý vlastnil nehnuteľnosti\nje Radový dom bratislavských kapucínov. Navrhovateľ nepreukázal v konaní dostatočne\ndôkazmi, že Slovenská provincia radu menších bratov kapucínov je právnym nástupcom\nRadu domu bratislavských kapucínov.“.\n4. Sťažovateľ podal proti rozsudku okresného súdu odvolanie, o ktorom krajský súd\nrozhodol rozsudkom č. k. 5 Co 684/2013-301 z 26. apríla 2016 tak, že prvostupňový\nrozsudok okresného súdu potvrdil. Pri odôvodňovaní svojho záberu využil § 219 ods. 2\nzákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, stotožnil sa\ns rozsudkom okresného súdu a obmedzil sa iba na skonštatovanie správnosti dôvodov\nprvostupňového rozsudku.\n5. V sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľ kritizuje, že oba v jeho veci\nkonajúce všeobecné súdy „nedostatočne preskúmali skutkový stav, nehľadeli na oprávnené\nchránené záujmy Sťažovateľa a nerešpektovali navrhované argumenty a tvrdenia.\nZa základný právny nedostatok... považujeme právne nedostatočne odôvodnený postoj\nk zamietnutiu žalobného návrhu Sťažovateľa s nedostatočným preskúmaním, resp.\nnerešpektovaním predložených listinných dôkazov o existencii právneho nástupníctva\n\n3\n\nako aj nerešpektovaní ustanovení Kánonického práva na ktoré sa Slovenská republika\nzaviazala v Ústave SR, v medzinárodných zmluvách...“.\n6. Podľa názoru sťažovateľa okresný súd ani krajský súd „pri svojom rozhodovaní\nnebrali do úvahy osobitné právne postavenie cirkevných subjektov občiansko-právnych\nvzťahov vo všeobecnosti...“.\n7. Sťažovateľ popisuje vnútornú organizáciu kapucínskeho rádu, dôvody a spôsob\ntransformácie nižších organizačných zložiek na vyššie organizačné entity. Následne\nodkazuje na obsah deklarácie generálneho ministra Rádu menších bratov kapucínov,\nbrata\n\n, akcentujúc, že „dňa 24. 10. 1987 bola generálna viceprovincia\n\nerigovaná na provinciu, ktorej provinciálom bol páter\n\n. Dôvodom\n\ntýchto zmien bol nárast počtu členov rádu kapucínov pôsobiacich na Slovensku...\nZ uvedeného je zrejmé, že nemožno akceptovať odôvodnenie Krajského súdu...\nv napadnutom rozsudku, že v prípade Slovenskej provincie rádu menších bratov kapucínov\nide o novozriadený subjekt, ktorý nie je právnym nástupcom Rádového domu bratislavských\nkapucínov. Slovenská provincia rádu menších bratov kapucínov začala samostatne pôsobiť\nv rámci štruktúry rehole kapucínov iba v dôsledku vnútorných zmien v rámci rehole\nkapucínov, pričom právne nástupníctvo po všetkých predchádzajúcich subjektoch... ostalo\nzachované.“. Sťažovateľ potom odkazuje na ďalší dôkaz produkovaný v konaní,\na to preklad dekrétu z 22. októbra 1987, ktorý podľa jeho názoru „preukazuje existenciu\na činnosť členov rádu Kapucínov na území SR v období rokov 1948 – 1987, konkrétne\nustanovenie\n\nza prvého provinciála Slovenskej provincie rádu\n\nmenších bratov kapucínov. Existencia a činnosť členov rádu kapucínov, teda nemohla byť\nnijakým spôsobom spochybnená, keďže počas socialistického režimu bola faktická činnosť\nčlenov Rádového domu bratislavských kapucínov značne utlmená, avšak onen subjekt\nako taký nezanikol a následne v roku 1987 bol Rádový dom Bratislavských kapucínov\ntransformovaný na súčasného Sťažovateľa, čo potvrdzuje spomínaný dekrét.“.\n8. Na podklade citovanej argumentácie potom sťažovateľ sumarizuje, že „právna\nkontinuita pôsobenia rehole kapucínov ostala v rokoch 1948-1987 zachovaná. Štát nebol\n\n4\n\nz hľadiska cirkevného práva oprávnený zrušiť rehoľu kapucínov, nakoľko na zrušenie\ncirkevnej právnickej osoby je oprávnená iba Rímskokatolícka cirkev. Z toho dôvodu Rádový\ndom Bratislavských kapucínov, ktorý bol zapísaný v pozemkovo-knižnej vložke č.\nako vlastník nehnuteľností, ktoré sú predmetom súdneho konania, nikdy v zmysle cirkevného\npráva nezanikol. Ako už bolo uvedené vyššie, v rokoch 1932-1987 bol Rádový dom\nBratislavských kapucínov erigovaný na provinciu, vzhľadom na splnenie podmienok\nustanovených Konštitúciami.\nZ uvedeného zjavne a nepochybne vyplýva, že Sťažovateľ je riadnym právnym\nnástupcom Rádového domu Bratislavských kapucínov, a preto mu prináležia všetky\nmajetkové práva vrátane vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu.\nZ toho dôvodu má Sťažovateľ za to, že je aktívne legitimovaným účastníkom súdneho\nkonania.“.\n9. Sťažovateľ na podklade judikatúry všeobecných súdov týkajúcej sa oprávnenia\nregistrovaných cirkví samostatne si organizovať vnútorné záležitosti zastáva názor,\npodľa ktorého „v prípade zachovania právnej a faktickej existencie rozsudku OS BA\nI a rozsudku KS BA by... došlo k nerešpektovaniu rovnosti postavenia všetkých\nregistrovaných cirkví a náboženských spoločností, čo považujeme za právne a spoločensky\nneakceptovateľné“. Svoju kauzu následne kladie do spojitosti s reštitučnou právnorealizačnou praxou odkazujúc pri tom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) a ústavného súdu. Nadväzne na to sa dovoláva opustenia\nformalistického prístupu pri aplikácii právnych noriem, ktorých cieľom bolo odstránenie\nmajetkových krívd.\n10. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd meritórne takto rozhodol:\n„Ústavný\n\nsúd\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nurčuje,\n\nže\n\nrozhodnutím\n\nOkresného\n\nsúdu Bratislava I, Rozsudkom zo dňa 9. 10. 2013 č. k. 14C/89/2007 - 274, IČS: 1107215316\na rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, Rozsudkom zo dňa 26. 4. 2016,\nč. k. 5Co/684/2013 – 301, IČS: 1107215316 boli porušené základné ľudské práva\nSťažovateľa podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa čl. 1 Dodatkového\n\n5\n\nprotokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 11 ods. 1\na čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.\nÚstavný súd Slovenskej republiky Rozsudok Okresného súdu Bratislava I,\nč. k. 14C/89/2007 – 274, IČS: 1107215316 zo dňa 9. 10. 2013 a Rozsudok Krajského súdu\nv Bratislave, č. k. 5Co/684/2013 – 301, IČS: 1107215316 zo dňa 26. 4. 2016 zrušuje a vec\nvracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.\nPorušovatelia sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť Sťažovateľovi trovy\nkonania v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti nálezu.“\n11. Ústavný súd 11. januára 2018 vyžiadal od okresného súdu spis v predmetnej veci\nsťažovateľa. Okresný súd podaním doručeným ústavnému súdu 29. januára 2018 oznámil,\nže spisový materiál sa nachádza na najvyššom súde z dôvodu dovolania podaného proti\nodvolaciemu rozsudku krajského súdu č. k. 5 Co 684/2013-301 z 26. apríla 2016.\n12. Ústavný súd preto 29. januára 2018 vyžiadal od najvyššieho súdu fotokópiu\ndovolania podaného proti sťažnosťou napadnutému odvolaciemu rozsudku krajského súdu.\nNajvyšší súd požadované podanie ústavnému súdu doručil 31. januára 2018.\nII.\n13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n14. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí\nbez prítomnosti navrhovateľa.\n\n6\n\n15. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n16. K časti sťažnosti namietajúcej porušenie označených základných práv\nsťažovateľa, jeho práva zaručeného dohovorom a práva zaručeného dodatkovým\nprotokolom rozsudkom okresného súdu č. k. 14 C 89/2007-274 z 9. októbra 2013 ústavný\nsúd uvádza, že išlo o meritórne rozhodnutie prvostupňového súdu, a preto mal sťažovateľ\npodľa § 201 ods. 1 v spojení s § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku možnosť\nnapadnúť ho odvolaním ako riadnym opravným prostriedkom. Uvedenú možnosť aj využil,\na tak ochranu jeho označeným právam poskytoval iný súd (krajský súd v odvolacom\nkonaní). Táto skutočnosť vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z už citovaného\nčl. 127 ods. 1 ústavy vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať\no uplatnených námietkach porušenia označených základných práv a práv zaručených\nkvalifikovanými medzinárodnými zmluvami. Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť v časti\nnamietajúcej porušenie sťažovateľovho základného práva vlastniť majetok, základného\npráva na súdnu ochranu, jeho práva na spravodlivé súdne konanie a práva na pokojné\nužívanie majetku rozsudkom okresného súdu č. k. 14 C 89/2007-274 z 9. októbra 2013\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej\nprerokovanie a rozhodnutie o nej.\n17. Pokiaľ ide o potvrdzujúci rozsudok krajského súdu, ústavný súd v rámci\npredbežného prerokovania sťažnosti zistil, že sťažovateľ podal na okresnom súde proti\nnapadnutému rozsudku krajského súdu 7. augusta 2016 dovolanie, ktoré založil\nna dôvodoch podľa § 421 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\n\n7\n\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP“). Vec najvyššiemu súdu napadla\n26. októbra 2017 a je vedená pod sp. zn. 1 Cdo 192/2017.\n18. Podľa § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie,\nak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená...\n19. Sťažovateľ v ňom teda argumentuje odklonom od judikatúry najvyššieho súdu\n(čo naznačil aj v odôvodnení jeho sťažnosti spolu s odkazom na vybrané rozhodnutia\nnajvyššieho súdu), resp. neriešením právnej otázky tvoriacej podľa jeho názoru východisko\nspravodlivého rozhodnutia jeho sporu. Odhliadnuc od črtajúcej sa rozpornosti podstát oboch\nvymedzených dôvodov ústavný súd konštatuje, že hoci žiaden z nich nemožno automaticky\n(bez ďalšieho) identifikovať s obsahovou stránkou ktoréhokoľvek zo základných práv,\nči iných práv označených sťažovateľom v jeho sťažnosti, v danom procesnom štádiu\nnemožno vylúčiť, že najvyšší súd niektorý z týchto dôvodov vyhodnotí ako relevantný,\ndovolanie posúdi ako dôvodné a napadnutý rozsudok krajského súdu zruší alebo zmení.\n20. Z uvedených dôvodov sa ústavný súd musel obrátiť a oprieť o svoju stabilnú\nrozhodovaciu prax, podľa ktorej z princípu subsidiarity ako jedného zo základných\npojmových znakov právomoci ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva,\nže ochranu pred ústavným súdom nemožno využiť súčasne alebo pred inými prostriedkami\nnápravy, ktoré má sťažovateľ k dispozícii, ale že sťažnosť je prípustná iba vtedy, ak napriek\nvyčerpaniu všetkých prípustných právnych možností nápravy naďalej dochádza\nk porušovaniu základných práv alebo slobôd sťažovateľa (m. m. IV. ÚS 21/02).\n21. Vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,\nktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje\na na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných právnych predpisov,\n\n8\n\nneznamená samotné podanie oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom príslušným\norgánom (IV. ÚS 177/05).\n22. Zistená skutočnosť podania dovolania proti napadnutému rozsudku krajského\nsúdu vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ods. 1 ústavy vylučuje\nprávomoc ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o uplatnených námietkach\nporušenia označených základných práv a práva zaručených medzinárodnými zmluvami,\nak je zrejmé, že sťažovateľ podal dovolanie, pričom v čase rozhodovania ústavného súdu\nnie je dovolacie konanie (sp. zn. 1 Cdo 192/2017) skončené. Sťažnosť musela byť preto\nv tejto časti odmietnutá pre jej predčasnosť, pretože o ochrane označených práv, ktorých\nporušenie sťažovateľ namieta, bude vo vzťahu ku krajskému súdu ako súdu odvolaciemu\nrozhodovať najvyšší súd ako súd dovolací.\n23. Súbežné podanie dovolania a sťažnosti na ústavnom súde navodzuje situáciu,\nkeď uvedený princíp subsidiarity síce vylučuje právomoc ústavného súdu, ale iba v čase\ndo rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní. Tejto situácii zodpovedá aplikácia § 53 ods. 1\nzákona o ústavnom súde, podľa ktorého je sťažnosť neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal\nopravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho\nzákladných práv alebo slobôd účinne poskytuje...\n24. Ústavný súd preto zaujal názor (podobne napr. I. ÚS 169/09, I. ÚS 237/09,\nI. ÚS 358/09), že v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania)\na súbežne podanej sťažnosti na ústavnom súde je sťažnosť považovaná za prípustnú\naž po rozhodnutí o dovolaní.\n25. Ústavný súd sa však v daných okolnostiach musel zaoberať aj úvahou,\naké dôsledky bude mať pre sťažovateľa prípadné posúdenie dovolania najvyšším súdom\nako dovolania neprípustného. Pre tento prípad ústavný súd majúc na zreteli účel základného\npráva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy konštatuje, že v prípade procesného\nrozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní bude sťažovateľovi lehota na podanie sťažnosti\nústavnému súdu považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu\n\n9\n\nprávoplatnému rozhodnutiu najvyššieho súdu ako súdu odvolacieho (porovnaj tiež rozsudok\nEurópskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus\nČeská republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54).\n26. A contrario potom platí, že v prípade vecného posúdenia a rozhodnutia najvyšším\nsúdom o dovolaní bude mať sťažovateľ k dispozícii už iba podanie sťažnosti ústavnému\nsúdu týkajúcej sa tohto dovolacieho rozhodnutia za obvyklých podmienok.\n27. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou v časti\nnapádajúcej rozsudok krajského súdu č. k. 5 Co 684/2013-301 z 26. apríla 2016 meritórne\nnezaoberal, ale podľa zásady rationae temporis ju odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť\npodľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n28. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd nemohol rozhodovať o ďalších\nnávrhoch sťažovateľa, ktoré sú viazané na to, že sťažnosti bude vyhovené.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. februára 2018\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "právomoc-právomoc ústavného súdu", "konanie pred ústavným súdom-vyčerpanie prostriedkov nápravy", "konanie pred ústavným súdom-prípustnosť", "dovolanie-dovolacie konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f25e0dd9-ab66-4e8e-acf5-b3a3bff839de", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 358/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 358/09 z 25. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-25", "citacie_n": 206, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f25e0dd9-ab66-4e8e-acf5-b3a3bff839de"}, {"guid": "ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 237/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 237/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3"}, {"guid": "ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 169/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 169/09 z 24. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-24", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40"}, {"guid": "ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 177/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 177/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 566, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6"}, {"guid": "ussr:581601b0-d2b7-40a8-a74a-321007edceba", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 21/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 21/02 z 19. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-19", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:581601b0-d2b7-40a8-a74a-321007edceba"}, {"guid": "d8462062-257c-465c-85de-db6b563dcb63:415baf16-c545-494f-b03e-b0062663f0d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Co/684/2013", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/684/2013 z 26. 4. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-04-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d8462062-257c-465c-85de-db6b563dcb63:415baf16-c545-494f-b03e-b0062663f0d6"}], "citovane_v": []}