{"guid": "ussr:ba6d707f-ac0b-47cb-b296-469a227b0633", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.585.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 585/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 585/2017 z 27. 3. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 27. marca 2018, sp. zn. III. ÚS 585/2017, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.585.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-03-27", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ba6d707f-ac0b-47cb-b296-469a227b0633", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.585.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.585.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.585.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 585/2017-27\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2018\nv senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa\nTkáčika o sťažnosti\n\n,\n\n,a\n\n,\nJUDr. Andreou\n\n,\n\nVladárovou,\n\nadvokátska\n\nkancelária,\n\nzastúpených\nDolný\n\nval\n\nadvokátkou\n11,\n\nŽilina,\n\nvo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej postupom Okresného súdu Pezinok\nv konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 111/2009 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\n,\n\na\n\n,\n\n,\n, na prerokovanie\n\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom\nOkresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 111/2009 p o r u š e n é\nbolo.\n2.\n\na\n\n, priznáva\n\nfinančné zadosťučinenie každému v sume po 1500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e\nOkresný súd Pezinok p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\n3. Okresný súd Pezinok je povinný uhradiť\n\na\n\n, trovy právneho zastúpenia v sume 279,44 € (slovom\n\ndvestosedemdesiatdeväť eur a štyridsaťštyri centov) na účet ich právnej zástupkyne\nJUDr. Andrey Vladárovej, advokátska kancelária, Dolný val 11, Žilina, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. februára\n2016 doručená sťažnosť\n„sťažovateľ“), a\nďalej aj „sťažovatelia“), ktorou\n\n,\n\n(ďalej aj\n,\n\nnamietajú porušenie\n\n(spolu\nsvojho základného práva\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 111/2009 (ďalej aj „namietané konanie“).\n2. Sťažovatelia 25. novembra 2009 podali na okresnom súde žalobu o náhradu škody\nv sume 32 416,94 € s prísl. Poukázali na skutočnosť, že hoci nejde o skutkovo alebo právne\nzložitú vec, posledné pojednávanie vo veci pred podaním sťažnosti ústavnému súdu sa\nkonalo 23. septembra 2014. Poukázali tiež na skutočnosť, že jednotlivé pojednávania boli\n„vytyčované s odstupom dlhého časového obdobia, čo znamenalo, že sa v poslednom\nobdobí konalo vo veci maximálne dvakrát do roka. To bolo len vtedy, keď mal vec aspoň\ndlhšie časové obdobie jeden sudca. Od začatia konania je vec pridelená už štvrtému\nsudcovi.“.\n3. Sťažovatelia na základe uvedených skutočností žiadali, aby ústavný súd nálezom\nvyslovil porušenie ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal okresnému\nsúdu v namietanom konaní konať bez zbytočných prieťahov a zároveň priznal sťažovateľom\nfinančné zadosťučinenie v sume 3 500 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.\n4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa úradným listom sp. zn. Spr. 3189/2017\nz 21. novembra 2017 k veci vyjadrila podpredsedníčka okresného súdu, ktorá k veci\nuviedla:\n\n2\n\n„Žaloba bola tunajšiemu súdu doručená dňa 30.11.2009. Vec bola pridelená sudkyni\nJUDr. Petre Priečinskej. Prvé pojednávanie sudkyňa vytýčila na deň 09.09.2010.\nPojednávanie prebehlo a bolo odročené za účelom výsluchu svedkov na 11.01.2011.\nPojednávanie sudkyňa zrušila z dôvodu svojej práceneschopnosti. Nový termín\npojednávania neurčila. Z dôvodu jej odchodu na materskú dovolenku, bolo jej súdne\noddelenie prerozdelené a s účinnosťou od 21.01.2011 sa zákonným sudcom stal\nJUDr. Roman Majerský. Sudca pojednávanie vytýčil na deň 24.02.2012. Pojednávanie\nprebehlo a bolo odročené na 09.05.2012 z dôvodu ďalšieho výsluchu svedkov.\nPojednávanie bolo odročené z dôvodu žiadosti strany na 03.10.2012. Sťažovatelia boli\nsúdom zaviazaní na zaplatenie pokuty za zmarenie pojednávania uznesením, voči ktorému\npodali sťažovatelia odvolanie. Spis bol predložený dňa 16.07.2012 na Krajský súd v\nBratislave. Na Okresný súd Pezinok sa spis vrátil dňa 10.09.2012. Pojednávanie dňa\n03.10.2012 prebehlo, bolo odročené na deň 06.02.2013. Ku dňu 01.11.2012 bol spis\nprerozdelený do súdneho oddelenia JUDr. Andrey Sedlačkovej, z dôvodu jej návratu z\nmaterskej dovolenky. Termín pojednávania bol zrušený z dôvodu, že sudkyňa bola PN. Nový\ntermín pojednávania bol určený na 24.05.2013. Pojednávanie prebehlo, bolo však odročené\nz dôvodu ďalšieho výsluchu svedka na deň 15.10.2013. Pojednávanie prebehlo, bolo\nodročené na deň 07.02.2014 s výzvou stranám, aby sa vyjadrili k doterajšiemu priebehu\ndokazovania a jeho výsledkom. Z dôvodu žiadosti strany sporu bolo pojednávanie odročené\nna deň 11.04.2014. Pojednávanie sa konalo, bolo odročené na deň 23.09.2014 s výzvou\nprávnemu zástupcovi žalobcu, aby sa písomne vyjadril k právnej argumentácii protistrany.\nPojednávanie sa konalo, bolo odročené na deň 09.01.2015 s tým, že súd zváži potrebu\nďalšieho dokazovania. Termín dňa 09.01.2015 bol zrušený zo strany súdu, nakoľko zákonná\nsudkyňa bola pridelená na Krajský súd v Bratislave. S účinnosťou od 02.01.2015 bola vec\npridelená JUDr. Michaele Královej, ktorá termín pojednávania určila na 29.10.2015.\nSudkyňa termín pojednávania zrušila, z dôvodu svojho odchodu na Krajský súd v\nBratislave. Súčinnosťou od 07.10.2015 sa zákonným sudcom vo veci stal JUDr. Tomáš\nMichálek. Sudca vyzval prípisom zo dňa 07.12.2015 žalovaného na doloženie listinných\ndôkazov. Pojednávanie sudca vytýčil na 19.04.2016. Sudca na tomto pojednávaní rozhodol\ntak, že žalobu zamietol. Proti rozsudku podali žalobcovia odvolanie. Spis bol predložený\nKrajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie dňa 20.09.2016, kde sa nachádza doposiaľ.“\n\n3\n\n5. Podpredsedníčka okresného súdu ďalej uviedla, že hoci ide o štandardnú\nrozhodovaciu agendu všeobecných súdov, vec považuje za skutkovo a právne zložitú,\npretože „bolo vypočutých viacero svedkov“. Lehoty medzi jednotlivými pojednávaniami\nboli podľa jej názoru „dlhé, čo bolo spôsobené zaťaženosťou súdu“. Podpredsedníčka\nokresného súdu zároveň konštatovala neprimeranosť doterajšej dĺžky konania s poukázaním\nna opakované prideľovanie súdneho spisu novým sudcom z dôvodu odchodu dvoch sudkýň\nna súd vyššieho stupňa a nástupu jednej konajúcej sudkyne na materskú dovolenku.\n6. Podpredsedníčka okresného súdu zároveň súhlasila s upustením od ústneho\npojednávania.\n7. Sťažovatelia v stanovisku z 5. decembra 2017 súhlasili s upustením od ústneho\npojednávania. K vyjadreniu predsedníčky okresného súdu uviedli, že sa nestotožňujú\ns tvrdením podpredsedníčky okresného súdu o skutkovej a právnej zložitosti veci, keďže\n„navrhovaní svedkovia boli súdu uvedení, Okresný súd si zvolil taký procesný postup, že\nna pojednávanie nemal vyhradený dostatočný časový priestor, tak aby svedkovia mohli byť\nv prevažnej miere vypočutí na jednom pojednávaní. Naviac dokonca svedkov navrhnutých\nsťažovateľmi ako žalobcami ani nevypočul, čo právne odôvodnil v prvostupňovom\nrozsudku, ktorý je toho času napadnutý odvolaním.“. K ďalšej argumentácii okresného súdu\ns poukazom na rozhodovaciu prax ústavného súdu uviedli, že „strane v súdnom spore\nnemôže byt na ťarchu fakt, že súd má personálne či administratívne problémy“.\n8. Ústavný súd následne so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) vo veci sťažnosti sťažovateľov upustil\nod ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno\nočakávať ďalšie objasnenie veci. Z uvedeného dôvodu senát predmetnú sťažnosť prerokoval\nna svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len na základe\npodanej ústavnej sťažnosti, písomne podaných stanovísk okresného súdu, ako aj\nsťažovateľov a na základe predloženého súdneho spisu okresného súdu.\n\n4\n\nII.\n9. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\n10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\n11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je\nodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nvšeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby\ndomáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až\nprávoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý\nznamená\n\nnastolenie\n\nprávnej\n\nistoty\n\ninak\n\nako\n\nprávoplatným\n\nrozhodnutím\n\nsúdu\n\n(m. m. IV. ÚS 221/04).\n\n12. Z obsahu predloženého súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 10 C 111/2009\nústavný súd zistil rovnaké skutočnosti, ako vyplývali z vyjadrení účastníkov konania, preto\nich považoval za preukázané. Zároveň zistil, že okresný súd vo veci rozhodol\nna pojednávaní konanom 19. apríla 2016 rozsudkom č. k. 10 C 111/2009-307 tak, že žalobu\n5\n\nzamietol. Na základe odvolania podaného sťažovateľmi bol spis 20. septembra 2016\npredložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“). O podanom odvolaní\nnebolo v čase rozhodovania ústavného súdu rozhodnuté.\n13. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala\npredtým z niektorých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), a to\nz § 6, § 100 ods. 1, § 117 ods. 1 a § 119 ods. 1 OSP, ktorý platil do 30. júna 2016,\na v súčasnosti vychádza najmä zo zásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).\nV zmysle čl. 17 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie\nprejednaná\n\na\n\nrozhodnutá,\n\npredchádza\n\nzbytočným\n\nprieťahom,\n\nkoná\n\nhospodárne\n\na bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“ a v zmysle § 157\nods. 1 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,\nspravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania“.\n14. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd\nv súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03)\nzohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd\nrozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť\nprvého kritéria považuje ústavný súd aj povahu prerokúvanej veci. Podľa rovnakých kritérií\npostupoval aj v danom prípade.\n\n15.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že konanie\no náhradu škody tvorí bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a nemožno ho\npo právnej ani skutkovej stránke hodnotiť ako zložité len na základe skutočnosti, že\npre ustálenie skutkového stavu je vo veci potrebné vypočuť viacero svedkov. Z obsahu\nsúdneho spisu ústavný súd nezistil žiadne také komplikácie v rámci vykonávaného\n\n6\n\ndokazovania, ktoré by odôvodňovali skutočnosť, že okresný súd vo veci samej rozhodol\naž 19. apríla 2016, teda po takmer siedmich rokoch.\n15.2 Správanie sťažovateľa ako účastníka súdneho konania je druhým kritériom\npri posudzovaní, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj\nk porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd z obsahu súdneho spisu zistil, že do istej miery\nk predĺženiu konania prispeli aj sťažovatelia, a to najmä žiadosťami o odročenie\nnariadených pojednávaní 9. mája 2012 a 7. februára 2014 (z dôvodu práceneschopnosti\nsťažovateľa). Ústavný súd však tento postup sťažovateľa vo vzťahu k celkovej dĺžke\nkonania nevnímal ako okolnosť, ktorá by k celkovej doterajšej dĺžke konania prispela\nvýznamnou mierou.\n15.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v súlade\nso svojou predchádzajúcou štandardnou judikatúrou predovšetkým konštatuje, že trvanie\nnapadnutého konania od roku 2009 je už samo osebe neprimerané. Podľa názoru ústavného\nsúdu konania, ktoré trvajú tak dlho, ako to je v danej veci, možno už len na základe jeho\nposúdenia ako celku považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2\nústavy (obdobne napr. IV. ÚS 260/04, IV. ÚS 173/05, IV. ÚS 251/05, II. ÚS 3/09,\nIII. ÚS 111/2010).\nV postupe okresného súdu ústavný súd zistil opakované obdobia dlhšej aj kratšej\nnečinnosti. Prvé pojednávanie bolo vo veci uskutočnené 9. septembra 2010, teda viac ako\n9 mesiacov po podaní žaloby. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo až 24. februára 2012\n(17 mesiacov). V dôsledku podania opravného prostriedku proti pokute uloženej\nsťažovateľom za zmarené pojednávanie sa spis v období od 16. júla 2012 do 10. septembra\n2012 nachádzal na krajskom súde. Pojednávanie z 3. októbra 2012 sa uskutočnilo, bolo však\nodročené na 6. februára 2013. Tento termín bol z dôvodu zmeny zákonného sudcu zrušený\na vo veci sa pojednávalo až 24. mája 2013, teda 7 mesiacov od posledného pojednávania.\nĎalším významným obdobím nečinnosti okresného súdu bolo obdobie po pojednávaní\n23. septembra 2014, keďže najbližšie vo veci okresný súd pojednával až 19. apríla 2016\n(19 mesiacov), keď okresný súd zároveň vo veci neprávoplatne rozhodol.\n\n7\n\n16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti hodnotené v bode 15.1 až 15.3 ústavný súd\ndospel k záveru, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu základného práva\nsťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\n(bod 1 výroku rozhodnutia).\nIII.\n17. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1\nvzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody\nporušil, vo veci konal.\nPodľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti\nvyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou\nnečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných predpisov.\nVzhľadom na tú skutočnosť, že okresný súd v napadnutom konaní 19. apríla 2016\nrozsudkom č. k. 10 C 111/2009-307 už rozhodol, ústavný súd neprikázal okresnému súdu,\naby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.\n18. Keďže ústavný súd rozhodol, že boli porušené základné práva sťažovateľov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, zaoberal sa aj ich žiadosťou o priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia.\n\nSťažovatelia\n\nžiadali,\n\naby\n\nim\n\nbolo priznané\n\nprimerané\n\nfinančné\n\nzadosťučinenie v sume 3 500 €.\n19. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha.\n\n20. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu. S ohľadom na žiadosť sťažovateľov, hodnotenie ich správania v tomto\nnáleze (bod 15.2) a tiež aj iné okolnosti danej veci (nečinnosť okresného súdu a celkovú\ndĺžku konania hodnotenú v bode 15.3) ústavný súd rozhodol o priznaní finančného\n8\n\nzadosťučinenia sťažovateľom, každému v sume po 1 500 € (bod 2 výroku tohto\nrozhodnutia), ktorú považoval za primeranú.\n21. Ústavný súd napokon podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol aj\no úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním.\nPri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy\nzamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2015, ktorá bola 858 €, keďže\nišlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2016. Advokátka vykonala 4 úkony právnych\nslužieb (pre každého zo sťažovateľov po 2 úkony), a to prevzatie a prípravu zastupovania\na podanie sťažnosti. Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2016 v zmysle § 11\nods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“) znížená o 50 % tarifnej odmeny (§ 13 ods. 2 vyhlášky)\npri zastupovaní dvoch alebo viacerých sťažovateľov predstavuje sumu 71,50 €. Takto\nstanovená odmena spolu s režijným paušálom 8,58 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje\nsumu 80,08 € za jeden úkon uskutočnený v roku 2016. Odmena advokátovi za poskytnuté\nslužby v konaní pred ústavným súdom (za 2 úkony právnych služieb) predstavuje celkovú\nsumu 160,16 € za jedného účastníka konania, t. j. za dvoch účastníkov konania 320,32 €.\nAvšak vzhľadom na to, že právnou zástupkyňou sťažovateľov boli trovy konania vyčíslené\nv sume 279,44 €, t. j. v sume nižšej ako boli vyčíslené ústavným súdom, ústavný súd priznal\nsťažovateľom úhradu trov konania len v sume uplatnenej ich právnou zástupkyňou, t. j.\nv sume 279,44 € (bod 3 výroku nálezu). Vyjadrenie z 5. decembra 2017\nmožno po obsahovej stránke hodnotiť ako zopakovanie a zhrnutie sťažnostnej\nargumentácie, preto za tento úkon osobitne tarifnú odmenu ústavný súd nepriznal.\n22. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. marca 2018\n\n9\n\n10", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/111/2009", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1d07ceb7-f5b0-4113-ae99-edc2d353a60b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/2010 z 20. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d07ceb7-f5b0-4113-ae99-edc2d353a60b"}, {"guid": "ussr:5fd18b7b-f771-4eb7-a2fd-fed0acf570be", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 3/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/09 z 17. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-17", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5fd18b7b-f771-4eb7-a2fd-fed0acf570be"}, {"guid": "ussr:44242685-e7fd-4e53-b846-e23fc3ca309f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 251/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 251/05 z 17. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-17", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:44242685-e7fd-4e53-b846-e23fc3ca309f"}, {"guid": "ussr:90b1ef6c-6337-45bb-9286-3ac7b25f5577", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 173/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 173/05 z 6. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-06", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90b1ef6c-6337-45bb-9286-3ac7b25f5577"}, {"guid": "ussr:b11cca11-17a7-47b6-b4f5-df7afce7fc50", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 260/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 260/04 z 25. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-25", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b11cca11-17a7-47b6-b4f5-df7afce7fc50"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}], "citovane_v": []}