{"guid": "ussr:922cf23d-e323-42d8-8cb5-583f9ab2d66c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.650.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 650/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 650/2017 z 24. 1. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 24. januára 2018, sp. zn. III. ÚS 650/2017, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.650.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-01-24", "forma": "Nález", "povaha": ["prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/922cf23d-e323-42d8-8cb5-583f9ab2d66c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.650.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.650.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.650.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 650/2017-29\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. januára 2018 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika\no prijatej sťažnosti\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom Mgr. Petrom\n\nTroščákom, Hlavná 50, Prešov, ktorou namieta porušenie základného práva na osobnú\nslobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a práva na slobodu\na bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nv súvislosti s požiadavkou na urýchlené rozhodovanie o väzbe postupom Okresného súdu\nPrešov v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tp 52/2017, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a právo na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd v súvislosti s požiadavkou na urýchlené\nrozhodovanie o väzbe postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.\n5 Tp 52/2017 p o r u š e n é b o l i .\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom\n\npäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Prešov p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n\n3. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy konania\n\nv sume 468,51 € (slovom štyristošesťdesiatosem eur a päťdesiatjeden centov) na účet jeho\nprávneho zástupcu Mgr. Petra Troščáka, Hlavná 50, Prešov, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. III. ÚS 650/2017-10 z 25. októbra 2017 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“) v časti, ktorou namietal porušenie svojho základného práva na osobnú\nslobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho\npráva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v súvislosti s požiadavkou na urýchlené\nrozhodovanie o väzbe postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 5 Tp 52/2017.\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol vzatý do väzby uznesením\nokresného súdu sp. zn. 5 Tp 52/2017 zo 4. mája 2017 z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c)\nzákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný\nporiadok“). Uznesením krajského súdu sp. zn. 7 Tpo 8/2017 z 25. mája 2017 bola sťažnosť\nsťažovateľa proti uzneseniu o vzatí do väzby zamietnutá.\n3. Dňa 26. júna 2017 podal sťažovateľ na Okresnej prokuratúre Prešov (ďalej len\n„okresná prokuratúra“) žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu. Uznesením okresného\nsúdu sp. zn. 5 Tp 52/2017 zo 14. augusta 2017 bola jeho žiadosť o prepustenie z väzby\n\n2\n\nna slobodu zamietnutá. Zároveň bolo rozhodnuté, že sa neprijíma jeho písomný sľub a že sa\nväzba nenahrádza dohľadom probačného a mediačného úradníka, zárukou dôveryhodnej\nosoby a peňažnou zárukou. Uznesením krajského súdu sp. zn. 7 Tpo 13/2017\nz 12. septembra 2017 bola zamietnutá sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu\no zamietnutí žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu.\n4. Sťažovateľ v sťažnosti namieta (vo vzťahu k jej prijatej časti), že napadnutým\npostupom okresného súdu došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 a 5\nústavy a jeho práva podľa čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru, a to v súvislosti s neodkladnosťou\na urýchlenosťou rozhodovania o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu.\n5. Sťažovateľ v sťažnosti zdôrazňuje najmä výhrady proti postupu okresného súdu,\nktorý podľa jeho názoru o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu nerozhodoval\nurýchlene. Jeho výhrady spočívali v tom, že konanie o jeho žiadosti o prepustenie z väzby\nna slobodu podanej 26. júna 2017 trvalo na jednom stupni viac ako dva mesiace. Sťažovateľ\nnevidí žiaden rozumný ani právom odôvodnený dôvod na takéto zdĺhavé konanie, ktoré\npodľa jeho názoru nemožno považovať za urýchlené v zmysle ustálenej judikatúry\nústavného súdu, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“).\n6. Zo zistení ústavného súdu, ako aj z na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu\nvyplýva, že sťažovateľ bol uznesením okresného súdu sp. zn. 5 Tp 52/2017 z 3. novembra\n2017 prepustený z väzby na slobodu.\n7. Vzhľadom na uvedené a s prihliadnutím na prijatú časť sťažnosti sťažovateľ\nnavrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom\nkonaní bolo porušené jeho základné právo podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a jeho právo podľa\nčl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru, a to v súvislosti s urýchlenosťou rozhodnutia o osobnej slobode.\nZároveň sťažovateľ navrhol priznať mu finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € a náhradu\ntrov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.\n\n3\n\n8. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:\nokresný súd listom sp. zn. SprU/3012/2017 z 21. novembra 2017 a sťažovateľ stanoviskom\nk uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 11. decembra 2017.\n9. Vo vyjadrení okresného súdu sa okrem prehľadu jednotlivých úkonov okresného\nsúdu vykonaných vo veci uvádza:\n„Na základe uvedeného prehľadu úkonov konštatujem, že tunajší súd konal o návrhu\nobv.\n\nod 06.07.2017 do 07.09.2017, teda dva mesiace. Doba od 19.07.2017, teda\n\nod nariadenia termínu verejného zasadnutia, do 09.08.2017, keď sa vykonalo prvé verejné\nzasadnutie, sa na prvý pohľad môže javiť ako zbytočne dlhá. Podľa môjho názoru však\nzákonný sudca určil termín verejného zasadnutia s primeraným časovým odstupom, majúc\nna zreteli, že sa ho majú zúčastniť aj osoby ponúkajúce spoločenskú záruku resp. peňažnú\nzáruku. Týmto osobám bolo potrebné poskytnúť primeranú lehotu, aby sa mohli na toto\nverejné zasadnutie riadne pripraviť a zároveň súd musel vziať do úvahy aj obvyklú dobu\ndoručovania poštou, ktorá sa pohybuje od troch do siedmich pracovných dní.\nĎalej považujem za potrebné uviesť, že doba, počas ktorej rozhodoval tunajší súd\no návrhu obvineného, bola predĺžená aj v dôsledku konania, resp. nekonania osôb, ktoré\nmali konať v prospech obvineného. Ide o časové úseky:\n-od 09.08.2017 do 14.08.2017, kedy verejné zasadnutie bolo odročené v dôsledku\ntoho, že manželka obvineného nemala dostatok finančných prostriedkov na zloženie\npeňažnej záruky, pričom súd jej dal možnosť tak urobiť, najneskôr do dňa14.08.2017,\n-od 28.08.2017 do 06.09.2017, teda od uloženia písomného vyhotovenia uznesenia\nv priečinku podateľne tunajšieho súdu na domáce doručovanie pre obhajcov do 06.09.2017,\nkedy si obhajca toto uznesenie skutočne z priečinka vybral tak, ako o tom svedčí jeho\nvlastnoručný podpis na doručenke. O zriadení tohto priečinku pritom požiadal sám\nMgr. Peter Troščák pre urýchlenie doručovania písomností.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti som toho názoru, že tunajší súd konal v tejto veci\nriadne a bez zbytočných prieťahov.“\nZ vyjadrenia okresného súdu zároveň vyplýva, že súhlasí s upustením od ústneho\nverejného pojednávania vo veci.\n\n4\n\n10. Sťažovateľ vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu okrem iného\nuviedol: «Z vyjadrenia Okresného súdu Prešov sp. zn. SprU/3012/2017 zo dňa 21. 11. 2017\nvo vzťahu k namietanému právu na urýchlené rozhodnutie o väzbe vyplýva, že okresný súd\nvo svojom postupe nevzhliadol žiadne pochybenie, pričom oproti tomu prišiel s vlastným\nzistením, že rozhodovanie okresného súdu bolo predĺžené „aj v dôsledku konania, resp.\nnekonania osôb, ktoré mali konať v prospech obvineného“.\nSťažovateľ s takýmto vyjadrením okresného súdu nesúhlasí, pretože v ňom absentuje\nčo i len minimálna miera sebareflexie vo vzťahu k vlastnému postupu, a navyše\nzodpovednosť okresného súdu za porušenie práva na urýchlené rozhodnutie o väzbe je\nbezdôvodne a akéhokoľvek skutkového základu prenášané na iné osoby, a to manželku\nsťažovateľa a jeho obhajcu...\nV prvom rade sťažovateľ poukazuje na to, že okresnému súdu zrejme uniklo, že\nzo str. 6 a 7 odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Tpo/13/2017 zo dňa\n12. 9. 2017 vyplýva: „Konanie na okresnom súde trvalo do predloženia súdneho spisu\nKrajskému súdu v Prešove spolu 2 mesiace a 1 deň...“.\nJe preto nepochybné, že samotný Krajský súd v Prešove v uznesení sp. zn.\n7Tpo/13/2017 zo dňa 12. 9. 2017 konštatuje, že konanie na okresnom súde (ako jednom\nstupni súdu) trvalo viac ako 2 mesiace, a že postup okresného súdu nemožno považovať\nna neodkladný.\nNavyše aj z chronológie procesných úkonov v predmetnej veci, predloženej v rámci\nvyjadrenia okresného súdu, je zrejmé, že odo dňa 6. 7. 2017, kedy bola žiadosť sťažovateľa\no prepustenie z väzby na slobodu predložená okresnému súdu na konanie o nej zo strany\nOkresnej prokuratúry Prešov, až do dňa 19. 7. 2017, kedy sudca pre prípravné konanie\nMgr. Polaček nariadil termín verejného zasadnutia na deň 9. 8. 2017, teda počas obdobia\n13 dní (takmer 2 týždňov), nedošlo k vykonaniu žiadneho úkonu smerujúceho k urýchlenému\nrozhodnutiu o väzbe.\nTeda hneď v prvotnej fáze (po napadnutí žiadosti sťažovateľa na okresný súd)\nv období odo dňa 6. 7. 2017 do dňa 19. 7. 2017 došlo k absolútnej nečinnosti zo strany\nokresného súdu trvajúcej takmer 2 týždne, pričom za úkon smerujúci k urýchlenému\nrozhodnutiu o väzbe nemožno v žiadnom prípade považovať písomný pokyn sudcu pre\n\n5\n\nprípravné konanie JUDr. Vargu (majúceho nariadenú pracovnú pohotovosť, pretože sudca\npre prípravné konanie Mgr. Polaček čerpal od 4. 7. 2017 do 17. 7. 2017 dovolenku) zo dňa\n11. 7. 2017, aby vec bola predložená sudcovi pre prípravné konanie Mgr. Polačekovi, keď\nsa vráti z dovolenky.\nS prihliadnutím na to, že ku dňu 19. 7. 2017, kedy sudca pre prípravné konanie\nMgr. Polaček nariadil termín verejného zasadnutia na deň 9. 8. 2017, uplynula už doba\ntakmer 2 týždňov, určenie termínu rozhodovania o žiadosti sťažovateľa na deň 9. 8. 2017\n(21 dní od jeho určenia), kedy už bolo na prvý pohľad zrejmé, že ide o termín, ktorý je mimo\nrámca jednomesačnej lehoty na rozhodnutie o väzbe na jednom stupni súdu, a ktorý taktiež\nnemôže zodpovedať požiadavke urýchlenosti kladenej na rozhodovanie o väzbe.»\nK námietke okresného súdu, že „od 09.08.2017 do 14.08.2017, kedy verejné\nzasadnutie bolo odročené v dôsledku toho, že manželka obvineného nemala dostatok\nfinančných prostriedkov na zloženie peňažnej záruky, pričom súd jej dal možnosť tak\nurobiť, najneskôr do dňa 14.08.2017“, sťažovateľ uvádza, že ide o „zjavne nepravdivé a\númyselne zavádzajúce tvrdenie zo strany okresného súdu, pretože manželka sťažovateľa,\n, sumu peňažnej záruky vo výške 400 € navrhla priamo v rámci jej\nvýsluchu na verejnom zasadnutí konanom dňa 9. 8. 2017, pretože túto sumu mala pri sebe v\nhotovosti a mohla ju ihneď uhradiť...\nSťažovateľ na preukázanie svojich tvrdení predkladá opatrenie sudcu pre prípravné\nkonanie sp. zn. 5Tp/52/2017 zo dňa 9. 8. 2017, ktorým po výsluchu manželky\nurčil v zmysle ust. § 81 ods. 2 písm. a) Tr. por. výšku peňažnej záruky na sumu\n400 €, ktorú určil splatiť v lehote do 14. 8. 2017 do 12:30 hod...\nSudcom pre prípravné konanie nebolo zdôvodnené, prečo manželke\nurčil 5 dňovú lehotu na zaplatenie peňažnej záruky vo výške 400 €, keď táto\ntúto sumu sama navrhla preto, že práve túto sumu mala pri sebe v hotovosti, čo výslovne\nuviedla v rámci svojho výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie na verejnom zasadnutí\nkonanom dňa 9. 8. 2017 v čase medzi 12:30 hod. až 13:50 hod.\nSťažovateľ na preukázanie svojich tvrdení ďalej predkladá potvrdenku o platení\nsp. zn. 5Tp/52/2017 zo dňa 9. 8. 2017, z ktorej vyplýva, že manželka\n\ndňa\n\n9. 8. 2017 do pokladne Okresného súdu Prešov uhradila v hotovosti sumu 400 € ako\n\n6\n\npeňažnú záruku, čo jednoznačne nasvedčuje tomu, že túto sumu mala pri sebe v hotovosti\ndňa 9. 8. 2017.\nPreto je zrejmé, že aj toto ďalšie 5-dňové predĺženie konania o žiadosti sťažovateľa\no prepustenie z väzby bolo zbytočné a nedôvodné, vykonané len zo svojvôle sudcu pre\nprípravné konanie Mgr. Polačeka, ktorý si mal byť vedomý toho, že pri odročení verejného\nzasadnutia na deň 14. 8. 2017 ide o termín, ktorý je taktiež mimo rámca jednomesačnej\nlehoty na rozhodnutie o väzbe na jednom stupni súdu, preto takýto postup nemôže\nzodpovedať požiadavke urýchlenosti kladenej na rozhodovanie o väzbe.“.\nPokiaľ ide o tvrdenie okresného súdu, že „od 28.08.2017 do 06.09.2017, teda\nod uloženia písomného vyhotovenia uznesenia v priečinku podateľne tunajšieho súdu\nna domáce doručovanie pre obhajcov do 06.09.2017, kedy si obhajca toto uznesenie\nskutočne z priečinka vybral tak, ako o tom svedčí jeho vlastnoručný podpis na doručenke.\nO zriadení tohto priečinku pritom požiadal sám Mgr. Peter Troščák pre urýchlenie\ndoručovania písomností“, k tomu sťažovateľ uvádza, „že ide o zjavne nepravdivé\na úmyselne zavádzajúce tvrdenie zo strany okresného súdu, pretože obhajca Mgr. Troščák\n(ktorý je zároveň právnym zástupcom sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom) nikdy\nnepožiadal Okresný súd Prešov o zriadenie priečinku na doručovanie (na podateľni\nokresného súdu), nikdy mu tam neboli doručované písomnosti zo strany Okresného súdu\nPrešov, a z toho dôvodu si tam nikdy ani nemohol prevziať uznesenie Okresného súdu\nPrešov sp. zn. 5Tp/52/2017 zo dňa 14. 8. 2017, ktorým bola zamietnutá žiadosť sťažovateľa\no prepustenie z väzby na slobodu.\nObhajcovi Mgr. Troščákovi sú všetky písomnosti od Okresného súdu Prešov\ndoručované prostredníctvom poštovej prepravy a týmto spôsobom mu bolo doručené aj\nvyššie zmienené uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 5Tp/52/2017 zo dňa 14. 8.\n2017.“.\nSťažovateľ na preukázanie svojich tvrdení predkladá „obálku od odosielateľa\nOkresný súd Prešov, v ktorej bolo uložené uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn.\n5Tp/52/2017 zo dňa 14. 8. 2017, pričom z dennej pečiatky podacej pošty vyplýva, že\nuvedená zásielka bola ešte len dňa 28. 8. 2017 podaná na pošte na poštovú prepravu,\nz čoho logicky vyplýva, že obhajcovi Mgr. Troščákovi ani len nemohla reálne byť táto\nzásielka doručená dňa 28. 8. 2017, ako na to poukazuje okresný súd vo svojom vyjadrení“.\n\n7\n\nZ pohľadu sťažovateľa je dôležité poukázať na to, že „obhajca Mgr. Troščák\nodôvodnil sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 5Tp/52/2017\nzo dňa 14. 8. 2017, ktorým bola žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu\nzamietnutá, osobitným písomným podaním ešte dňa 23. 8. 2017, pričom do tohto dňa ani\nlen nebolo doručené písomné vyhotovenie napadnutého uznesenia stranám trestného\nkonania, pričom postupoval tak z dôvodu, že konanie o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z\nväzby na slobodu (podanej dňa 26. 6. 2017) trvalo ku dňu 23. 8. 2017 takmer 2 mesiace na\njednom stupni súdu (Okresnom súde Prešov), v dôsledku čoho nielenže došlo, ale aj\npretrvávalo hrubé porušenie práva sťažovateľa na urýchlené rozhodnutie o žiadosti\no prepustenie z väzby na slobodu.\nSo zreteľom na to, že ani písomné vyhotovenie napadnutého uznesenia nebolo\nvyhotovené a doručené v krátkej dobe s poukazom na už dovtedajšiu neprimeranú dĺžku\nkonania, obhajca Mgr. Troščák nevyčkával na doručenie, ale dokonca vopred odôvodnil\nsťažnosť podanú dňa 14. 8. 2017, aby mohol byť spis čo najskôr predložený krajskému súdu\nna rozhodnutie o sťažnosti, aby nedochádzalo k ďalším zbytočným prieťahom v súvislosti\ns doručovaním písomného vyhotovenia napadnutého uznesenia...\nVzhľadom na uvedené skutočnosti je nepochybné, že došlo k zjavnému porušeniu\npráva sťažovateľa na urýchlené rozhodnutie o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu,\nktoré mu garantuje čl. 17 ods. 2 Ústavy SR a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd, pričom to, že konanie na okresnom súde trvalo 2 mesiace a 1\ndeň, je v spôsobené výlučne nesprávnym a neefektívnym postupom okresného súdu, ktorý je\nnavyše poznačený absolútnou nečinnosťou okresného súdu v trvaní odo dňa 6. 7. 2017\ndo dňa 19. 7. 2017 (takmer 2 týždne).\nRozhodovanie o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu v trvaní\n2 mesiacov a 1 dňa na jednom stupni súdu (Okresnom súde Prešov) považuje sťažovateľ\ns poukazom na relevantnú právnu úpravu a konštantnú rozhodovaciu prax Ústavného súdu\nSR za ústavne neakceptovateľné a ničím neospravedlniteľné.“.\nRovnako právny zástupca sťažovateľa uviedol, že netrvá na ústnom prejednaní\nsťažnosti.\n\n8\n\n11. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že\nod neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n12. Dňa 6. júla 2017 bol okresnému súdu predložený prípis okresnej prokuratúry,\nktorým mu bola predložená žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby, ktorej nebolo\nvyhovené, pretože okresná prokuratúra bola toho názoru, že dôvody väzby u sťažovateľa\ndané § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku naďalej trvajú.\nReferátom z 11. júla 2017 dala neidentifikovateľná osoba pokyn na predloženie\nžiadosti zákonnému sudcovi po príchode z dovolenky 17. júla 2017, a to obratom.\nZ vyjadrenia okresného súdu vyplýva, že osobou, ktorá dala tento pokyn bol\nJUDr. Rastislav Varga, pretože v čase doručenia návrhu okresnému súdu mal nariadenú\npracovnú pohotovosť ako sudca pre prípravné konanie a zákonný sudca, ktorému bola vec\npridelená, čerpal riadnu dovolenku.\nDňa 20. júla 2017 okresný súd nariadil termín verejného zasadnutia na 9. august\n2017, na ktorom okresný súd okrem iného určil výšku peňažnej záruky v sume 400 €, ktorú\nmala manželka sťažovateľa zložiť do pokladne okresného súdu v lehote do 14. augusta 2017\n(urobila tak ešte 9. augusta 2017), teda do ďalšieho termínu verejného zasadnutia, ktorý bol\nnariadený.\nOkresný súd 14. augusta 2017 rozhodol tak, že žiadosť sťažovateľa o prepustenie\nz väzby na slobodu zamietol, neprijal jeho písomný sľub, neprijal záruku dôveryhodnej\nosoby, nenahradil väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka ani neprijal peňažnú\nzáruku, ktorú zložila jeho manželka. Uznesenie bolo doručené sťažovateľovi 28. augusta\n2017 a jeho obhajcovi 6. septembra 2017.\nSťažovateľ prostredníctvom svojho obhajcu podal 23. augusta 2017 proti\nrozhodnutiu okresného súdu sťažnosť. Okresný súd 6. septembra 2017 vyhotovil\npredkladaciu správu pre krajský súd, ktorému bol spis doručený 7. septembra 2017.\n\n9\n\nKrajský súd konanie viedol pod sp. zn. 7 Tpo 13/2017 a na neverejnom zasadnutí\nuskutočnenom 12. septembra 2017 sťažnosť sťažovateľa zamietol. Rozhodnutie\ndruhostupňového súdu bolo sťažovateľovi doručené 28. septembra 2017 a jeho obhajcovi\n2. októbra 2017.\nIII.\n13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n14. Podľa čl. 17 ods. 2 prvej vety ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť\nslobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený\nzákonom a na základe rozhodnutia súdu.\nPodľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody\nv súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred\nsudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má\nprávo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie sa môže\npodmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.\nPodľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným\nspôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol\no zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody\nnezákonné.\n15. V citovaných ustanoveniach týkajúcich sa práva na osobnú slobodu je obsiahnuté\naj právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol\no zákonnosti väzby a nariadil prepustenie, ak je táto nezákonná (pozri obdobne nález sp. zn.\nIII. ÚS 7/00).\n\n10\n\n16. Ústavne akceptovateľné v zmysle čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy je držanie osoby\nvo väzbe z dôvodov a na čas ustanovený zákonom, ako aj také zaobchádzanie s ňou, ktoré\nzodpovedá\n\nzákonu, to znamená Trestnému poriadku. Požiadavka neodkladnosti\n\nrozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby je ustanovená výslovne v § 72 ods. 2\nTrestného poriadku, v ktorom sa uvádza, že o takej žiadosti sa musí neodkladne rozhodnúť.\n17. Ústavný súd v náleze sp. zn. III. ÚS 7/00, v ktorom sa zaoberal požiadavkou\nurýchlenosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby aj z hľadiska čl. 5 ods. 4\ndohovoru, okrem iného uviedol, že aj keď sa jednotlivé lehoty z hľadiska požiadaviek\nneodkladnosti alebo urýchlenosti posudzujú podľa všetkých okolností prípadu, spravidla\nlehoty rátané na mesiace sú príliš dlhé a nevyhovujú požiadavke rýchlosti (obdobne pozri aj\nI. ÚS 18/03).\n18. Požiadavke neodkladnosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby\nv zmysle čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru teda nezodpovedá lehota\npočítaná na mesiace, ale na týždne. Tejto požiadavke preto spravidla nemôže zodpovedať\nlehota konania presahujúca na jednom stupni súdu dobu jedného mesiaca a ani nečinnosť\ntrvajúca týždne.\n19. Podľa judikatúry ESĽP väzba má mať striktne obmedzené trvanie, a preto má byť\nzaručená možnosť jej kontroly v krátkych intervaloch. V čl. 5 ods. 4 dohovoru použitý\nanglický výraz „speedily“ a francúzsky výraz „bref délai“ (v slovenskom preklade\n„urýchlene“) jasne indikuje, čo musí byť v danom prípade hlavným predmetom záujmu.\nAké časové obdobia budú akceptovateľné a aké nie bude zrejme závisieť od konkrétnych\nokolností (Bezichieri z roku 1989, A-164, § 21, Neumeister z roku 1968, A-8, § 24\na Sanchez – Reisse z roku 1986, A-107, § 55). Prieskumné súdne konanie musí byť vedené\nv súlade s hmotnoprávnymi a procesnými vnútroštátnymi právnymi predpismi a aj s účelom\nčl. 5 dohovoru, to znamená ochranou jedinca proti svojvôli, osobitne aj s ohľadom na čas,\nktorý uplynie do vyhlásenia rozhodnutia (rozsudok vo veci Koendjbiharie v. Holandsko,\n25. 10. 1990, § 27).\n\n11\n\n20. Článok 5 ods. 4 dohovoru tým, že osobám pozbaveným slobody zaručuje právo\niniciovať konanie, v ktorom môžu spochybniť zákonnosť pozbavenia slobody, dáva týmto\nosobám právo aj na to, aby po začatí takéhoto konania bolo súdom urýchlene rozhodnuté\no zákonnosti pozbavenia slobody a nariadené jeho ukončenie, ak sa ukáže ako nezákonné\n(Rehbock c. Slovinsko, rozhodnutie z 28. 11. 2000, Vodeničarov c. Slovenská republika,\nrozsudok z 21. 12. 2000, § 33- 36, mutatis mutandis I. ÚS 18/03).\n21. Ústavný súd konštatuje, že požiadavke urýchlenosti väzobného rozhodovania\nmusí zodpovedať aj rozhodovanie o sťažnosti proti uzneseniu o ponechaní vo väzbe podľa\n§ 192 Trestného poriadku.\n22. Pri posudzovaní neodkladnosti alebo urýchlenosti rozhodovania o zákonnosti\nväzby sa vychádza aj z pravidla, že keď sa na rozhodovaní o návrhoch osoby pozbavenej\nosobnej slobody na preskúmanie zákonnosti tohto pozbavenia zúčastnilo viac stupňov\nsúdov, berie sa do úvahy celková dĺžka konania, to znamená od podania návrhu až\ndo právoplatného rozhodnutia o ňom (napr. rozsudky ESĽP vo veciach Letellier\nv. Francúzsko, 26. 6. 1991, § 56 a Navarra v. Francúzsko, 23. 11. 1993, § 28).\n23. Sťažovateľ namieta, že o jeho žiadosti o prepustenie z väzby rozhodoval okresný\nsúd „2 mesiace a jeden deň“, čo nemožno považovať za urýchlené konanie.\n24. Zo skutkového hľadiska považuje ústavný súd za preukázané, že žiadosť\nsťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu bola okresnému súdu predložená 6. júla 2017.\nOkresný súd až 20. júla 2017 po návrate zákonného sudcu z dovolenky nariadil termín\nverejného zasadnutia na 9. august 2017, ktorý bol po vykonaných výsluchoch odročený\nna 14. august 2017, na ktorom o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby bolo\nrozhodnuté. Koncept rozhodnutia bol 23. augusta 2017 predložený na opis spisovej\nkancelárii, ktorá ho 25. augusta 2017 opísala a vypravila sťažovateľovi (rozhodnutie mu\nbolo doručené 28. augusta 2017) a jeho obhajcovi (rozhodnutie mu bolo doručené\n6. septembra 2017) na doručenie. Z dôvodu podanej sťažnosti proti rozhodnutiu okresného\n\n12\n\nsúdu o zamietnutí žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby z 23. augusta 2017 okresný\nsúd ešte 6. septembra 2017 vypracoval predkladaciu správu krajskému súdu, ktorému bola\npredložená ihneď nasledujúci deň.\n25. Na základe uvedeného možno konštatovať, že konanie o žiadosti sťažovateľa\no prepustenie z väzby trvalo na okresnom súde od doručenia tejto žiadosti 6. júla 2017\ndo predloženia spisu krajskému súdu na rozhodnutie o sťažnosti proti tomuto rozhodnutiu\n6. septembra 2017, teda celkom 2 mesiace a 5 dní.\n26. Podľa názoru ústavného súdu uvedenú celkovú dobu trvania rozhodovania\no žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu možno pripísať iba na vrub\nokresnému súdu.\nObdobie v trvaní dvoch týždňov od doručenia žiadosti sťažovateľa o prepustenie\nz väzby 6. júla 2017 do 20. júla 2017, keď bol nariadený termín verejného zasadnutia\nna 9. august 2017, treba považovať za taký prieťah pri rozhodovaní o väzbe sťažovateľa,\nza ktorý je zodpovedný výlučne okresný súd. Ide o obdobie, počas ktorého nebol vo veci\nvykonaný žiaden úkon (t. j. nečinnosť rátaná na týždne). Doba od prijatia rozhodnutia\nokresného súdu o zamietnutí žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby 14. augusta 2017\ndo vypravenia jeho písomného vyhotovenia na doručovanie sťažovateľovi a jeho obhajcovi\n25. augusta 2017 (t. j. spolu 11 dní) sa tiež javí ako neprimeraná.\nNámietke okresného súdu, že k celkovej dobe rozhodovania okresného súdu\no žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby prispel aj samotný sťažovateľ, resp. jeho\nmanželka, pretože „od 09.08.2017 do 14.08.2017, kedy verejné zasadnutie bolo odročené\nv dôsledku toho, že manželka obvineného nemala dostatok finančných prostriedkov\nna zloženie peňažnej záruky, pričom súd jej dal možnosť tak urobiť, najneskôr do dňa\n14.08.2017“, nebolo možné vyhovieť, pretože zo spisového materiálu vyplýva, že manželka\nsťažovateľa zložila súdom stanovenú sumu peňažnej záruky do pokladne okresného súdu\nv deň konania verejného zasadnutia, bezprostredne po jeho skončení. Doručovanie\nuznesenia okresného súdu o zamietnutí žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby jeho\nobhajcovi do „priečinku podateľne tunajšieho súdu na domáce doručovanie pre obhajcov“\nv konečnom dôsledku tiež nespôsobilo predĺženie celkovej doby rozhodovania okresného\n\n13\n\nsúdu o žiadosti sťažovateľa, pretože okresný súd nečakal na doručenie písomného\nvyhotovenia rozhodnutia okresného súdu.\n27. Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že relevantná doba rozhodovania\nokresného súdu o osobnej slobode sťažovateľa predstavovala dva mesiace a päť dní vrátane\nnečinnosti trvajúcej týždne, čo s prihliadnutím na všetky už uvedené okolnosti je potrebné\nhodnotiť ako dobu neprimerane dlhú a nezlučiteľnú s obsahom a účelom sťažovateľom\noznačených práv, preto ústavný súd konštatuje, že okresný súd v konaní vedenom pod\nsp. zn. 5 Tp 52/2017 porušil základné právo sťažovateľa na osobnú slobodu podľa čl. 17\nods. 2 a 5 ústavy, ako aj jeho právo na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru\nv súvislosti s urýchlenosťou rozhodovania o zákonnosti jeho väzby (bod 1 výroku nálezu).\nIV.\n28. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n29. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže priznať tomu, koho\nzákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.\n30. Sťažovateľ navrhol priznať mu finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €,\nčo odôvodnil tým, že „s prihliadnutím na dĺžku obdobia, počas ktorého nebolo právoplatne\nrozhodnuté o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby, z toho vyplývajúcu nemožnosť\npodať včas novú žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu (po uplynutí 30 dní\nod právoplatnosti rozhodnutia o poslednej žiadosti) a tým sa domáhať periodickej kontroly\ndôvodnosti pozbavenia osobnej slobody, ako aj na skutočnosť, že samotné deklarovanie\nporušenia označených práv sťažovateľa nemožno považovať za dostačujúce pri tak hrubom\na zjavnom porušení jeho práv.“.\n\n14\n\n31. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto\nprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného\nzadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý\nspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom\nna konkrétne okolnosti prípadu.\n32. V aktuálnej veci sťažovateľa s prihliadnutím na všetky jej konkrétne okolnosti\n(nečinnosť okresného súdu rátaná na týždne, celková doba trvania rozhodovania okresného\nsúdu, ale aj to, že sťažovateľ bol medzičasom prepustený z väzby na slobodu) ústavný súd\nv súlade so zásadou spravodlivosti považoval za primerané, aby okresný súd zaplatil\nsťažovateľovi ako finančné zadosťučinenie za utrpenú nemateriálnu ujmu sumu 500 €\n(bod 2 výroku nálezu).\n33. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu\nvznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia advokátom Mgr. Petrom Troščákom. Podľa\n§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa\nvýsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti\nuhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n34. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej\nmzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2017, ktorá bola 884 €.\n35. Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia,\npodanie sťažnosti a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v súlade s § 1 ods. 3, § 11\nods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov. Úhrada za tri úkony právnej služby vykonané v roku\n2017 predstavuje spolu s režijným paušálom (3 x 8,84 €) sumu 468,51 €. Celkovo tak\n\n15\n\nústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov jeho právneho zastúpenia v konaní pred\nústavným súdom v sume 468,51 €.\n36. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet\nprávneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149\nObčianskeho súdneho poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia (bod 3 výroku nálezu).\n37. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. januára 2018\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "väzba-rýchlosť rozhodovania", "väzba-rýchlosť rozhodovania", "väzba-žiadosť o prepustenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5Tp/52/2017", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:d0bc6c78-40e8-41f2-954e-c78e1b3e9c02", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 18/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 18/03 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 178, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d0bc6c78-40e8-41f2-954e-c78e1b3e9c02"}, {"guid": "ussr:f0079f7f-a7d1-4aef-ac94-7a0dc45cbff5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 7/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 7/00 z 16. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-16", "citacie_n": 850, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "95ee914d-2662-43ac-b505-4490b69ffae7:c27356c6-e3db-4f11-a509-f96c9043e050", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:7121010670.2", "spisova_znacka": "7To/28/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7To/28/2024 z 1. 8. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-08-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:7121010670.2"}]}