{"guid": "ussr:76d37c2b-36a2-401c-b73a-aae801b55089", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.669.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 669/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 669/2017 z 13. 2. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 13. februára 2018, sp. zn. III. ÚS 669/2017, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.669.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-02-13", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nepriznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/76d37c2b-36a2-401c-b73a-aae801b55089", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.669.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.669.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.669.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 669/2017-32\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. februára 2018\nv senáte zloženom z predsedu senátu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu\nRudolfa Tkáčika v konaní o sťažnosti spoločnosti\n,\n\nzastúpenej\n\n,\n\nadvokátkou\n\n,\n\n, ktorou namieta porušenia svojho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nBratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 184/2008 (po právoplatnosti nálezu\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 633/2013 z 2. apríla 2014), takto\nrozhodol:\n1. Základné právo spoločnosti\n\n, na prerokovanie\n\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní\nvedenom pod sp. zn. 17 C 184/2008 p o r u š e n é b o l i .\n2.\nnepriznáva.\n\n, finančné zadosťučinenie\n\n3. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť spoločnosti\n, trovy právneho zastúpenia v sume 303,04 € (slovom tristotri eur a štyri\ncenty) na účet jej právnej zástupkyne\n\n,\n\n, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. júla 2017\ndoručená sťažnosť spoločnosti\n\n,\n\n(ďalej aj „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 17 C 184/2008 (ďalej aj „namietané konanie“).\n2. Sťažovateľka v sťažnosti namietala prieťahy v konaní o tzv. „kompenzačnej\nžalobe“, ktorú podala na okresnom súde 24. septembra 2012 a ktorej predmetom je jej\nnárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy za prieťahy spôsobené v konaní vedenom pod sp.\nzn. 17 C 184/2008. Zdôraznila, že od uplatnenia tohto nároku uplynulo viac ako 4 roky a\n10 mesiacov a dosiaľ nebolo vo veci meritórne rozhodnuté. Vinou neefektívneho konania\nokresného súdu tak trvá stav jej právnej neistoty, čo je z ústavnoprávneho hľadiska\nneakceptovateľné. Vec po právnej a skutkovej stránke považovala sťažovateľka\nza jednoduchú.\n3. Nárok na náhradu finančného zadosťučinenia vo výške 4 800 € zdôvodnila\nsťažovateľka stavom právnej neistoty. V súvislosti s uplatnenou výškou zadosťučinenia\npoukázala na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“).\n\n2\n\n4. Sťažovateľka navrhla prijať sťažnosť na ďalšie konanie a nálezom takto\nrozhodnúť:\n„1. Základné právo obchodnej spoločnosti\n\nna\n\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo\nna prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v kompenzačnom konaní\nč.k. 17C 184/2008 nekonaním o návrhu sťažovateľky zo dňa 24.09.2012 porušené boli.\n2. Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod č.k. 17C\n184/2008 o návrhu sťažovateľky zo dňa 24.09.2012 konal bez zbytočných prieťahov.\n3. Obchodnej spoločnosti\n\npriznáva finančné\n\nzadosťučinenie v sume 4 800,- Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 2\nmesiacov od právoplatnosti nálezu.\n4. Obchodnej spoločnosti\n\npriznáva úhradu trov\n\nkonania v sume 303,04 Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť na účet jej\nprávnej zástupkyne - advokátky\n\ndo 2 mesiacov od právoplatnosti\n\nnálezu.“\n5. Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti sťažovateľky vyjadril okresný súd\npodaním z 18. septembra 2017 pod sp. zn. 1 SprV 115/2017. Poukázal na nález ústavného\nsúdu sp. zn. I. ÚS 633/2013 z 2. apríla 2014, ktorým už bolo vyslovené porušenie\nzákladného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nv predmetnej veci. Okresný súd upriamil pozornosť ústavného súdu na skutočnosť, že spis\nsp. zn. 17 C 184/2008 sa nachádzal na odvolacom súde od 12. mája 2014 do 12. júla 2016.\nVychádzajúc z prehľadu úkonov okresný súd konštatoval prieťah v období od 12. júla 2016\ndo 16. júna 2017. Navrhol zvážiť dôvodnosť a primeranosť finančného zadosťučinenia,\nvo vzťahu k čomu citoval nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 579/2015.\n6. Uznesením ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 669/2017 zo 7. novembra 2017 bola\nprijatá sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie v súlade s § 25 ods. 3 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“). Prieťahy v konaní okresného súdu sp. zn. 17 C 184/2008\n3\n\nboli už raz predmetom konania pred ústavným súdom, ktorý nálezom sp. zn. I. ÚS 633/2013\nz 2. apríla 2014 na návrh sťažovateľky vyslovil porušenie jej základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru postupom okresného súdu, okresnému súdu prikázal v konaní vedenom\npod sp. zn. 17 C 184/2008 konať bez zbytočných prieťahov, spoločnosti\n, finančné zadosťučinenie nepriznal a priznal náhradu trov právneho\nzastúpenia. Preto ústavný súd v tomto konaní posudzoval postup okresného súdu\npo právoplatnosti označeného nálezu.\n7. Listom z 30. novembra 2017 okresný súd doplnil svoje vyjadrenie z 18. septembra\n2017 o oznámenie, že uznesením č. k. 17 C/184/2008-325 z 23. novembra 2017 nepripustil\nzmenu žaloby a predmetné uznesenie 24. novembra 2017 doručoval stranám sporu.\nZ obsahu pripojeného uznesenia je nesporné, že predmetom tohto rozhodnutia bolo sporné\npodanie označené ako kompenzačná žaloba, ktorým sťažovateľka uplatnila voči žalovanej,\nSlovenskej republike – Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, odškodnenie\npodľa § 4 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1 a § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti\nza škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“) a čl. 6 ods. 1 dohovoru z titulu\nnemajetkovej ujmy vo výške 3 713,62 € s úrokom z omeškania ročne od 22. septembra\n2012 do zaplatenia za nesprávny úradný postup spočívajúci v prieťahoch v prejednávanej\nveci. Dôvodom nepripustenia zmeny návrhu (zrejme jeho rozšírenia, pozn.) bolo, že\nv danom prípade výsledky doterajšieho konania nemôžu byť podkladom o zmenenom\nnávrhu (správne zmenenej žalobe, pozn. ústavného súdu), keďže ide o nároky odlišné\nod pôvodne žalovaných nárokov.\n8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustil od ústneho pojednávania\nv predmetnej veci v súlade s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde, pretože po oboznámení sa\ns obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie\nveci.\nII.\n4\n\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n11. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n12. Ústavný súd vychádzajúc z formulácie ustanovení čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods.\n1 dohovoru konštatuje, že ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky\nvyjadril zhodu zámerov poskytovania práva na súdnu ochranu s ochranou práv\npodľa dohovoru. Z uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú\nodlišnosť (III. ÚS 24/2010), v dôsledku čoho neexistuje prekážka posúdenie ich porušenia\npoužitím rovnakých kritérií.\n13. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom týchto základných práv je\nodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nvšeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby\ndomáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až\nprávoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý\nznamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.\nIV. ÚS 221/04).\n5\n\n14. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie alebo v ktorom sa ocitol účastník konania\nna žalovanej strane.\n15. Pri posudzovaní otázky, či v namietanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a\ntým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02,\nIII. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,\no ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu.\nV súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet\nsporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00,\nII. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.\n16. Namietané konanie prebiehalo dosiaľ z prevažnej väčšiny za účinnosti zákona\nč. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok s účinnosťou do 30. júna 2016 (ďalej len „OSP“),\nktorý v § 6 prikazoval súdu v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovať tak,\naby ochrana ich práv bola rýchla a účinná. Povinnosť súdu vec rýchlo prejednať a\nrozhodnúť vyplývala aj z § 100 ods. 1 OSP a z § 117 ods. 1 OSP, podľa ktorého bol sudca\npovinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné\nvykonanie dôkazov.\n17. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\nod 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového\nkonania v čl. 17 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak,\naby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,\nkoná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu. Tento\nzákladný princíp konania je premietnutý aj do ďalších ustanovení Civilného sporového\nporiadku.\n\n6\n\n18. Ústavný súd vychádzajúc z obsahu sťažnosti, jej príloh a obsahu spisu okresného\nsúdu sp. zn. 17 C 184/2008 zistil, že sťažovateľka je účastníčkou konania vedeného\nna okresnom súde pod uvedenou spisovou značkou, v ktorom sa domáha od Slovenskej\nrepubliky, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, zaplatenia sumy\n13 278 429,87 Sk (440 763,12 €) z titulu náhrady škody.\n19. Podaním sťažovateľky doručeným okresnému súdu 24. septembra 2012\noznačeným ako „žaloba (kompenzačná)“ žiadala sťažovateľka priznať jej sumu 3 713,62 €\nod žalovanej Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky z titulu zaplatenia odškodného za prieťahy spôsobené okresným súdom v konaní\nvedenom pod sp. zn. 17 C 184/2008 podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Sťažovateľka\nadresovala svoje podanie k sp. zn. 17 C 184/2008, čo v závere podania zdôvodnila takto:\n„Navrhovateľ podáva túto žalobu priamo do konania č. k. 17C 184/2008 vedeného na\nOkresnom súde Bratislava I, pretože konajúci zákonný sudca v danej veci je dľa judikatúry\nESĽP oprávnený rozhodnúť aj o odškodnení navrhovateľa – obete prieťahov zapríčinených\nsúdom, teda navrhovateľa priamo v predmetnom konaní vydaním samostatného\nrozsudku...“. Z uvedeného sa javí, že podanie sťažovateľky z 24. septembra 2012 je\nsamostatnou žalobou o zaplatenie 3 713,62 € z titulu náhrady škody vzniknutej prieťahmi\nspôsobenými v konaní sp. zn. 17 C 184/2008. Tomuto záveru nasvedčuje aj jej podanie\nz 19. septembra 2012 adresované Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorým\nžiadala svoj nárok na náhradu škody predbežne prerokovať. V zhode s uvedeným je aj\nvymedzenie\n\npredmetu\n\ntejto\n\nsťažnosti\n\nsťažovateľkou,\n\nktorá\n\nprieťahy\n\nnamieta\n\nod 24. septembra 2012.\n20. S poukazom na už uvedené ústavný súd skonštatoval, že o tzv. „žalobe\n(kompenzačnej)“ podanej sťažovateľkou 24. septembra 2012 okresný súd nezačal riadne\nkonať, teda neurobil žiaden relevantný úkon smerujúci k rozhodnutiu o nároku sťažovateľky\nna zaplatenie sumy 3 713,62 €, čím došlo k porušeniu namietaných práv.\n21. Náhrada škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je občianskoprávnym sporom\nbežne sa vyskytujúcim v agende súdov. Konštatovaný prieťah bol spôsobený v konaní,\nktorého predmet by nejavil známky veci zložitej po právnej či skutkovej stránke, avšak\n7\n\nza predpokladu, že žaloba je jasne a zrozumiteľne podaná a obsahuje všetky náležitosti\npodľa príslušných zákonných ustanovení.\n22. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v namietanom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky konania.\nSťažovateľka žalobu, ktorú nazvala „kompenzačnou“ adresovala ku konaniu vedenému\npod sp. zn. 17 C 184/2008, ktoré začalo 15. augusta 2008 a o ktorom bolo v náleze\nústavného súdu sp. zn. I. ÚS 633/2013 z 2. apríla 2014 konštatované, že správanie\nsťažovateľky v priebehu konania nesporne prispelo k prieťahom, ktoré v ňom vznikli.\nPodanie samostatnej žaloby k prebiehajúcemu konaniu treba z jej strany považovať\nza mätúce, čo sa v konečnom dôsledku taktiež zjavne prejavilo v nečinnosti súdu.\n23. Napriek správaniu sťažovateľky skutočnosť, že okresný súd o jej podaní (tzv.\nkompenzačnej žalobe) riadne nekonal a rozhodol o ňom až 23. novembra 2017, t. j.\npo piatich rokoch od jeho dôjdenia súdu, vyúsťujú do záveru, že základné právo\nsťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a\nprávo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 184/2008 porušené boli\n(výrok v bode 1 nálezu).\nIII.\n24. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd\npodľa čl. 127 ods. 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto\npráva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n25. Z doplňujúceho vyjadrenia okresného súdu z 30. novembra 2017 a predloženého\nuznesenia z 23. novembra 2017 ústavný súd zistil, že podanie sťažovateľky z 24. septembra\n2012 označené ako „žaloba kompenzačná“ posúdil okresný súd ako zmenu žaloby, ktorú\nnepripustil v zmysle § 143 Civilného sporového poriadku. Aj napriek uvedenému, ako aj\nzáveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného\npráva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\n8\n\nústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nústavný súd neprikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov,\nvzhľadom na to, že túto povinnosť mu uložil už vo svojom náleze sp. zn. I. ÚS 633/2013\nz 2. apríla 2014.\nIV.\n26. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n27. Sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenie v sume 4 800 €, dôvodiac\nstavom právnej neistoty a judikatúrou ESĽP.\n28. Podľa názoru ústavného súdu, hoci konštatoval porušenia základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru i po právoplatnosti nálezu\nústavného súdu sp. zn. I. ÚS 633/2013 z 2. apríla 2014, neprichádza ani v tomto prípade\ndo úvahy priznanie finančného zadosťučinenia (výrok v bode 2 nálezu). Z ďalšej\nrozhodovacej činnosti ústavného súdu je totiž známe, že sťažovateľka, či už vo vlastnom\nmene\n\nalebo\n\nv mene\n\nsvojho\n\nštatutára,\n\nopakovane\n\npodáva\n\nna\n\nsúdoch\n\ndesiatky\n\nnekvalifikovaných podaní, ktorými zaťažuje súdne a iné štátne orgány v Slovenskej\nrepublike vrátane ústavného súdu. Berúc do úvahy uvedené, ako aj všetky okolnosti danej\nveci, ústavný súd finančné zadosťučinenie sťažovateľke nepriznal, teda v tejto časti\nsťažnosti nevyhovel. Vychádzal aj z poznatkov o vlastnej rozhodovacej činnosti, a to počtu\npodaní sťažovateľky a jej štatutárneho zástupcu adresovaných ústavnému súdu, ktorých je\nv súčasnosti viac ako 120. Dospel k záveru, že charakter týchto podaní vykazuje v súhrne aj\ns poukazom na prístup sťažovateľky v jednotlivých konaniach všeobecných súdov účelové\nvyužívanie procesných práv v záujme dosiahnutia vyslovenia porušenia už uvedených práv\na následného priznania finančného zadosťučinenia.\n29. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\n9\n\n30. Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania v požadovanej výške, teda\nv sume 303,04 € ako odmenu za dva úkony právnej služby, a to za prevzatie a prípravu\nzastupovania a podanie ústavnej sťažnosti. V súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) základná sadzba\ntarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky pri 1/6\nvýpočtového základu na rok 2017 predstavuje sumu 147,33 € a režijný paušál sumu 8,84 €.\nZa dva úkony právnej služby by preto mala byť správne uplatnená suma 312,34 €\n(bez DPH). Neprekročiac požadovanú náhradu priznal ústavný súd trovy konania v sume\n303,04 €. Okresný súd je povinný zaplatiť trovy konania na účet právnej zástupkyne\nsťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok v bode 3\nnálezu).\n31. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. februára 2018\n\n10", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "ujma, náhrada škody-nemajetková ujma", "občianske súdne konanie-občiansko-právne konanie", "občianske súdne konanie-občiansko-právne konanie", "prieťahy v konaní", "náhrada škody (ujma)"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/184/2008", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0a787a4e-938b-43f7-8483-41b615db5723", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.579.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 579/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 579/2015 z 15. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-15", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.579.2015.1"}, {"guid": "ussr:1c348772-bcbd-4935-a701-4a0f412cc784", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 633/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 633/2013 z 2. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-02", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c348772-bcbd-4935-a701-4a0f412cc784"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e41d76ff-2954-4fb2-95d7-2cee722d6a84", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.674.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 674/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 674/2022 z 2. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.674.2022.2"}]}