{"guid": "ussr:50dcbb31-d609-49c3-9b64-182d7774553c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.674.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 674/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 674/2017 z 7. 11. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. novembra 2017, sp. zn. III. ÚS 674/2017, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.674.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2017-11-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/50dcbb31-d609-49c3-9b64-182d7774553c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.674.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.674.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.674.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 674/2017-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. novembra 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti REA-S s. r. o., Mostárenská 9,\nBrezno, zastúpenej advokátkou JUDr. Lenkou Maďarovou, Sládkovičova 6, Žilina,\npre namietané porušenie čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základného\npráva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva\nna rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky,\nzákladného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva na účinný prostriedok nápravy podľa\nčl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku\npodľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 23 K 43/2016-902 z 20. septembra 2017\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti REA-S s. r. o. o d m i e t a\nneopodstatnenú.\n\nako zjavne\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\ndoručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 4. októbra 2017\nsa obchodná spoločnosť REA-S s. r. o., Mostárenská 9, Brezno (ďalej len „sťažovateľka“),\ndomáhala vydania nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie jej v záhlaví\noznačených základných práv a slobôd uznesením Okresného súdu Trnava (ďalej len\n„okresný súd“) č. k. 23 K 43/2016-902 z 20. septembra 2017 a ktorým by napadnuté\nuznesenie zrušil a prikázal okresnému súdu, aby požiadal správcu konkurznej podstaty\núpadcu – obchodnej spoločnosti\n\n,\n\n(ďalej len „správca“ a „úpadca“), o bezodkladné zvolanie ďalšej schôdze\nveriteľov. Sťažovateľka zároveň požiadala, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení\na odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia okresného súdu.\n2. Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľka je ako veriteľka\núčastníčkou konkurzného konania vedeného na majetok úpadcu, vyhláseného uznesením\nokresného súdu sp. zn. 23 K 43/2013 z 27. apríla 2017, a disponuje oprávnením hlasovať\nna schôdzi veriteľov. Právnym dôvodom pohľadávky sťažovateľky v sume 203 627,51 €\nprihlásenej pod č. 263 je „zmluva o kontokorentnom úvere č. 035/03/052 zo dňa 18. 12.\n2003 a zmluva o odplatnom postúpení pohľadávky č. 358/ZoOPP/2016/CWRSK zo dňa\n05. 04. 2016“ a pohľadávky v sume 133 259,52 € prihlásenej pod č. 264 je „zmluva\no kontokorentnom úvere č. 1549/2007/UZ zo dňa 09. 10. 2007 a zmluva o odplatnom\npostúpení pohľadávky č. 3/7703/2016 zo dňa 11. 02. 2016“.\n3. Dňa 11. septembra 2017 sa konala prvá schôdza veriteľov, po otvorení ktorej\n(bod 1 zápisnice o priebehu prvej schôdze veriteľov – ďalej len „zápisnica“) sa veriteľ –\nSlovenská republika – Daňový úrad Trnava (ďalej len „daňový úrad“) dožadoval,\naby správca ako predseda schôdze veriteľov uviedol, ktorý veriteľ je prítomný na schôdzi\na koľko má hlasov, čomu správca vyhovel. Proti tomu, že správca veriteľovi –\n\n2\n\n(ďalej len „talianska banka“), nepriznal žiadne\nhlasovacie práva, uplatnila sťažovateľka námietku, „nakoľko zo zoznamu pohľadávok\nvyplýva, že pohľadávka tohto veriteľa je zistená v celom prihlásenom rozsahu spolu aj so\nzabezpečovacím právom. Žiadny veriteľ túto pohľadávku účinne nepoprel ani nepodal\nsprávcovi žiadny podnet na popretie a pohľadávku nepoprel ani správca. Podľa § 32\nods. 16 zákona č. 7/2005 Z. z. uplynutím lehoty na popretie pohľadávky sa pohľadávka\nv rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Tým, že správca ani žiadny veriteľ\nnepoprel pohľadávku tohto veriteľa, tomuto veriteľovi bolo odňaté právo domáhať sa na\nsúde priznania hlasovacích práv a uplatňovať práva spojené s prihlásenou pohľadávkou...\nVeriteľ... nemá tzv. podriadenú pohľadávku, ktorá požíva status podľa § 95 ods. 3 zákona\nč. 7/2005 Z. z., a tým pádom sa na neho (veriteľa) nevzťahuje ani § 35 ods. 4 zákona\nč. 7/2005 Z. z., podľa ktorého by nemal mať hlasovacie práva, nakoľko inštitút\npodriadenosti bol do konkurzu zavedený novelou účinnou od 1. 1. 2012 a...\n\nsi\n\nprihlásil pohľadávku z titulu zmluvy o financovaní zo dňa 9. 11. 2009.“. Na uvedenú\nnámietku daňový úrad reagoval tak, že „v zmysle ustanovenia § 95 ods. 3 zákona č. 7/2005\nZ. z. sa predmetná pohľadávka veriteľa... ex lege považuje za podriadenú. Tento veriteľ\nv zmysle ustanovenia § 35 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. nie je oprávnený vykonávať\nhlasovacie práva na schôdzi veriteľov a nedisponuje ani právom byť volený do veriteľského\nvýboru. Súčasne, v zmysle ustanovenia § 35 ods. 8 zákona č. 7/2005 Z. z. nie je oprávnený\nvznášať námietky na prvej schôdzi veriteľov.“. V súlade s programom prvej schôdze\nveriteľov po voľbe prvých členov veriteľského výboru (bod 2 zápisnice) sťažovateľka\nnavrhla, aby novým správcom (bod 3 zápisnice) bola obchodná spoločnosť\n, no keďže jej návrh nebol schválený, proti\ntomuto uzneseniu a jemu predchádzajúcemu hlasovaniu uplatnila námietku, v ktorej\nzopakovala svoje výhrady voči nepriznaniu hlasovacích práv talianskej banke. Následne\ndaňový úrad navrhol, aby novým správcom bola obchodná spoločnosť\n,\n\n, a keďže jeho návrh bol\n\nschválený (697 428 hlasmi 43 veriteľov oproti 336 886 hlasom sťažovateľky), sťažovateľka\nproti tomuto uzneseniu a jemu predchádzajúcemu hlasovaniu uplatnila námietku, v ktorej\nzopakovala svoje výhrady voči nepriznaniu hlasovacích práv talianskej banke.\n\n3\n\n4. Návrhom doručeným okresnému súdu 13. septembra 2017 sa sťažovateľka\ndomáhala zrušenia „uznesenia por. č. 1 prijatého v bode 3 Rozhodovanie o výmene správcu\nna prvej schôdzi veriteľov...“, zrušenia „uznesenia por. č. 2, prijatého v bode 3\nRozhodovanie o výmene správcu na prvej schôdzi veriteľov...“, pozastavenia účinkov\n„uznesenia por. č. 2, prijatého v bode 3. Rozhodovanie o výmene správcu na prvej schôdzi\nveriteľov...“, ako aj nariadenia správcovi, aby bezodkladne zvolal schôdzu veriteľov,\nna ktorej talianskej banke prizná hlasovacie práva vo výške 1 013 412 hlasov. Svoj návrh\nsťažovateľka odôvodnila tým, že 31. augusta 2017 jej správca doručil zoznam pohľadávok\núpadcu, podľa ktorého „je pohľadávka veriteľa\n\nsprávcom zistená v celom\n\nprihlásenom rozsahu, tzn. v celkovej výške 1.013.412,86 EUR, s poradím na uspokojenie\n„E“, právny dôvod: Zmluva o financovaní zo dňa 09. 11. 2009, zistené zabezpečovacie\nprávo: záložné právo, druhé v poradí, na základe Záložnej zmluvy zo dňa 16. 11. 2009\na Záložnej zmluvy zo dňa 04. 06. 2013 na majetok tretej osoby:\n,\nzapísané na\n\n,\n, k. ú.\n\n, okres a obec\n\n. Ide o nehnuteľnosti,\n... Nakoľko zoznam veriteľov,\n\nz ktorého vychádzal správca na účely hlasovania na prvej schôdzi veriteľov dňa 11. 09.\n2017 nie je v súlade so zoznamom pohľadávok, ktorý nám zaslal správca na našu žiadosť,\nvzniesli sme proti hlasovaniu a proti prijatým uzneseniam, o ktorých mal právo hlasovať\naj veriteľ\n\n, námietky. Uplatnené námietky smerujú proti nepriznaniu hlasovacích práv\n\nveriteľovi\n\nvo výške 1.013.412,86 EUR, týkajúcich sa najmä bodu 3. Rozhodovanie\n\no výmene správcu Zápisnice o priebehu prvej schôdze veriteľov zo dňa 11. 09. 2017.“.\n5. Napadnutým uznesením okresný súd návrh sťažovateľky ako nedôvodný zamietol.\n6. Sťažovateľka opakujúc identické argumenty, aké uplatnila na prvej schôdzi\nveriteľov, v sťažnosti namieta, že napadnuté uznesenie okresného súdu je „nesprávne,\nnedostatočne odôvodnené, s formalistickým výkladom inštitútu podriadenosti bez skutkovej\nsúvzťažnosti na existujúci stav, čoho dôsledkom je poškodenie práv najväčších veriteľov –\nnašej spoločnosti a talianskej banky“. Podľa jej názoru „otázku spriaznenosti/podriadenosti\nje potrebné skúmať s prihliadnutím na všetky okolnosti a dôsledky, nie ju aplikovať\nformalisticky bez vzájomných súvzťažností majúcich vplyv na priznanie tohto poradia\n\n4\n\nuspokojenia pohľadávky“. Okresný súd tak „bez ďalšieho formalistický priznal veriteľovi\npostavenie podriadeného veriteľa, ktorý nemá právo hlasovať na 1. schôdzi\nveriteľov, a teda nemá právo ovplyvniť rozhodovanie o výmene správcu. Týmto rozhodnutím\nporušovateľ zákona porušil aj práva našej spoločnosti ako druhého najväčšieho veriteľa,\nktorý by spolu s veriteľom\n\nvýrazne ovplyvnil rozhodovanie o výmene správcu... Pre\n\nnajväčších veriteľov je zásadnou skutočnosť, kto vykonáva funkciu správcu, nakoľko výber\nsprávcu má vplyv na následné výdavky konkurzu – pohľadávky proti podstate, ktorými\nsprávca zaťažuje príslušnú konkurznú podstatu, čo má následne významný vplyv na výšku\nvýťažku pre veriteľov a s tým spojené ústavné právo vlastniť majetok (uspokojiť svoju\npohľadávku v čo najvyššej miere s vynaložením čo najnižších nákladov).“ . Sťažovateľka\ntvrdí, že celé konanie prvej schôdze veriteľov bolo „účelové v snahe niektorých veriteľov\ndosadiť si do konkurzu správcu, ktorý zvýhodní týchto veriteľov pred inými veriteľmi, a to\nnajmä pred veriteľom\n\na našou spoločnosťou, ktorí sme nemali záujem podporiť ich\n\nsprávcu“, čo má preukazovať aj list právnej zástupkyne veriteľa – obchodnej spoločnosti\n, z 8. septembra 2017, ktorým upozornila\nsprávcu\n\nna\n\n„zrejmú\n\nnesprávnosť\n\nv písaní“,\n\nkeďže\n\npodriadenosť\n\npohľadávky\n\ntalianskej banky vyplýva z § 95 ods. 3 v spojení s § 9 ods. 1 písm. e) a § 9 ods. 3 zákona\nč. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“), a preto podľa § 35 ods. 4\nzákona o konkurze nie je oprávnená hlasovať na schôdzi veriteľov a nemá ani právo byť\nvolená do veriteľského výboru; týmto listom bol správca zároveň požiadaný o vykonanie\nopravy, pretože v opačnom prípade môže byť sankcionovaný „z dôvodu zodpovednosti za\nškodu vo vzťahu k ostatným konkurzným veriteľom úpadcu, v prípade, že by bol veriteľ\nuspokojený v akomkoľvek inom poradí ako v poradí podriadeného veriteľa“.\nNa základe uvedeného je sťažovateľka presvedčená, že jedine ústavný súd „je spôsobilým\norgánom zvrátiť nezákonnosť a právnu neistotu“ založenú napadnutým uznesením\nokresného súdu.\n\n5\n\nII.\n7. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\n(každý) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,\nči dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd\nnavrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\n8. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb\na právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorými namietajú porušenie svojich\nzákladných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich\nz medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom\nustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný\nsúd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných\nsúdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi nie sú\nzlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej\nzmluve. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov\nústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní\no sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).\n9. V súvislosti s tým ústavný súd opakovane judikuje, že pri uplatňovaní tejto\nprávomoci nie je jeho úlohou zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\n\n6\n\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a\nposudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo\nnebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom\nkontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené\n\nalebo\n\narbitrárne,\n\na\n\ntak\n\nz ústavného\n\nhľadiska\n\nneospravedlniteľné\n\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02,\nII. ÚS 231/04).\n10. Právomoc všeobecných súdov rozhodovať v konkurznom a reštrukturalizačnom\nkonaní možno vyvodiť z čl. 142 ods. 1 ústavy. Ústava prostredníctvom blanketovej normy\nobsiahnutej v čl. 143 ods. 2 odkazuje na zákon, ktorý okrem iného podrobne upraví\npôsobnosť súdov a konanie pred nimi. Za zákon vydaný na základe blanketovej normy\nobsiahnutej v čl. 143 ods. 2 ústavy nepochybne možno považovať aj zákon o konkurze,\nktorý v rámci druhej časti nazvanej „Konkurz“ prostredníctvom § 41 upravuje ingerenciu\nvšeobecného súdu počas konkurzného konania vykonávaním dohľadu nad činnosťou\nsprávcu tým spôsobom, že pri výkone dohľadu je oprávnený požadovať od správcu\nvysvetlenia alebo správy o priebehu konkurzného konania, ktoré je správca povinný\nvšeobecnému súdu v určenej lehote poskytnúť, a zároveň prostredníctvom § 42 ukladá\nvšeobecnému súdu aj bez návrhu odvolať správcu, ak opakovane alebo závažne porušil\npovinnosti ustanovené týmto zákonom alebo osobitným predpisom alebo mu vo výkone\nfunkcie bráni zákonná prekážka.\n11. Podľa § 35 ods. 8 zákona o konkurze každý veriteľ oprávnený na schôdzi\nveriteľov hlasovať sa môže do piatich dní od skončenia schôdze veriteľov domáhať, aby súd\nzrušil uznesenie schôdze veriteľov, ak uplatnil na schôdzi veriteľov do zápisnice\nodôvodnenú námietku rozporu prijatého uznesenia so zákonom; uznesenie možno napadnúť\nlen dôvodmi uvedenými v námietke. Ak je uznesenie schôdze veriteľov v rozpore\n\n7\n\nso zákonom, súd uznesenie schôdze veriteľov do siedmich dní od doručenia návrhu zruší,\ninak návrh na jeho zrušenie v rovnakej lehote zamietne. Do rozhodnutia vo veci môže súd\naj bez návrhu účinky uznesenia schôdze veriteľov pozastaviť.\n12. Podstatou sťažnostnej argumentácie je tvrdenie sťažovateľky, že zamietnutím jej\nnávrhov (bod 4) okresným súdom, ktorý neuznal opodstatnenosť jej námietok týkajúcich sa\nnezákonného hlasovania veriteľov na prvej schôdzi veriteľov, došlo k porušeniu jej\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“).\n13. Vychádzajúc z uvedeného bude úlohou ústavného súdu posúdiť, či okresný súd\npreskúmal námietky sťažovateľky vznesené na prvej schôdzi veriteľov ústavne udržateľným\nspôsobom, resp. vyhodnotiť, či okresný súd svoj právny názor ústavne akceptovateľným\nspôsobom odôvodnil a či ho nemožno považovať za arbitrárny. Pritom však nemôže\nprihliadať na dôvody, ktoré sťažovateľka v rámci námietok vznesených na prvej schôdzi\nveriteľov neuplatnila, ale urobila tak až v návrhu podanom okresnému súdu, resp.\nv sťažnosti podanej ústavnému súdu.\n14. Z relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že aj v danom\nprípade okresný súd vyzval správcu na vyjadrenie, z akého dôvodu bola talianska banka\noznačená ako podriadený veriteľ a nebolo jej umožnené hlasovať na prvej schôdzi\nveriteľov, hoci ňou prihlásená pohľadávka bola v zozname pohľadávok zistená v celom\nprihlásenom rozsahu s poradím na uspokojenie „E“, na čo správca reagoval takto:\n«Príčinou toho, že veriteľ... nemá právo hlasovať na schôdzi veriteľov ani právo byť\nvolený do veriteľského výboru je skutočnosť, že tento veriteľ bol v minulosti spoločníkom\núpadcu a teda ide o osobu, ktorá v minulosti bola spriaznená s úpadcom podľa § 9 ods. 1\npísm. b) a ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z.\nV dôsledku uvedenej skutočnosti sa pohľadávka tohto veriteľa uspokojí „... tak isto\nako podriadená pohľadávka...“, resp. uspokojí sa tak isto ako podriadená pohľadávka bez\nohľadu na jej prihlásené, uznané či zistené poradie... Zákonným a teda právnym následkom\n\n8\n\nskutočnosti, že sa pohľadávka veriteľa má uspokojiť tak isto ako podriadená pohľadávka,\nje skutočnosť, že tento veriteľ „... nemá právo hlasovať na schôdzi veriteľov ani právo byť\nvolený do veriteľského výboru“.\nPohľadávka veriteľa bola zistená v rovnakom rozsahu, v akom bola prihlásená,\nvrátane poradia pohľadávky. Totiž na popretie pohľadávky čo do právneho dôvodu,\nvymáhateľnosti,\n\nvýšky,\n\nzabezpečenia\n\nzabezpečovacím\n\nprávom\n\nalebo\n\nporadia\n\nzabezpečovacieho práva nebol zákonný dôvod. Rovnako nebol zákonný dôvod ani na\npopretie poradia pohľadávky, pretože veriteľ v čase, keď si svoju pohľadávku do konkurzu\nvyhlásenom na majetok úpadcu prihlásil, už nebol osobou spriaznenou s úpadcom podľa §\n9 zákona č. 7/2005 Z. z. To je dôvod, pre ktorý je poradie pohľadávky veriteľa uvedené v\nzozname pohľadávok, a teda zistené poradie pohľadávky, rovnaké ako poradie pohľadávky,\nktoré veriteľ uviedol vo svojej prihláške. Pohľadávku veriteľa by bol správca poprel čo do\nporadia v prípade, keď by si ju (veriteľ) bol prihlásil ako pohľadávku inú (E), napriek tomu,\nže by aj dnes bol preukázateľne osobou spriaznenou s úpadcom. Na výsledok by to ale\nnemalo žiadny vplyv, pretože jeho pohľadávka by sa aj v takom prípade, resp. o to viac\nuspokojila tak isto ako podriadená pohľadávka a práve preto, resp. o to viac by tento\nveriteľ podľa § 35 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. nemal právo hlasovať na schôdzi veriteľov\nani právo byť volený do veriteľského výboru.»\n15. Okresný súd následne „po preštudovaní... návrhov a podaní veriteľov, správcu\na zápisnice z prvej schôdze veriteľov prišiel k záveru, že námietka veriteľa\nje neodôvodnená, nakoľko sa predmetná pohľadávka veriteľa\n\npovažuje za\n\npodriadenú a tento veriteľ teda nie je oprávnený v zmysle vyššie uvedených zákonných\nustanovení vykonávať hlasovacie práva na schôdzi veriteľov. Súd považuje postup správcu\nza správny, keď veriteľovi\n\nnepriznal hlasovacie práva a iné práva spojené\n\ns pohľadávkou, nakoľko tento bol v období od 20. 11. 2009 do 16. 07. 2013 spoločníkom\núpadcu s výškou splateného vkladu 2.108.000 eur z celkovej sumy zapísaného základného\nimania vo výške 8.431.709 eur, teda mal kvalifikovanú účasť (viac ako 5 %) v spoločnosti\núpadcu, a to aj po zavedení inštitútu podriadenosti do zákona 7/2005 Z. z. od 01. 01.\n2012.“.\n\n9\n\n16. Sťažovateľka ústavnému súdu v prílohe sťažnosti predložila aj kópiu zápisnice\n(bod 2) a dokument označený ako „Zoznam spriaznených osôb\n“, ktorý bol notársky overený 12. júla 2017 a ktorým úpadca deklaroval, že\ntakouto osobou je (okrem iných) aj talianska banka ako jeho „bývalý spoločník“.\n17. V nadväznosti na uvedené ústavný súd poznamenáva, že okrem zoznamu\npohľadávok, ktorý tvorí súčasť správcovského spisu, správca vedie osobitnú evidenčnú\npomôcku o veriteľoch prihlásených pohľadávok a o ich hlasovacích právach s vyznačením\ntých veriteľov, ktorí sú spriaznenými osobami s dlžníkom podľa § 9 zákona o konkurze.\nZ hľadiska možnosti byť členom veriteľského výboru v konkurznom konaní a práva\nhlasovať na schôdzi veriteľov je povinnosťou správcu zistiť, či v konkurznom konaní ide\no spriaznené pohľadávky.\n18. Skutočnosť, že pred konaním prvej schôdze veriteľov alebo počas jej priebehu\nniektorí veritelia prejavili svoju procesnú aktivitu tým, že požiadali správcu o preskúmanie\nprihlásenej pohľadávky talianskej banky z hľadiska jej spriaznenosti s úpadcom v zmysle\n§ 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, resp. na takúto spriaznenosť správcu upozornili,\nnesvedčí o účelovosti ich konania majúceho za následok zvýhodnenie týchto veriteľov pred\ninými veriteľmi. Keďže postup všeobecného súdu v súlade s platným a účinným zákonom\n(v danom prípade zákonom o konkurze) nemožno hodnotiť ako porušovanie základných\npráv (napr. I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97, II. ÚS 81/00, IV. ÚS 11/2011, I. ÚS 431/2011), ústavný\nsúd považuje za dôvodné prisvedčiť hodnoteniam, faktickým a právnym záverom okresného\nsúdu prezentovaným v odôvodnení napadnutého uznesenia. Je totiž vecou všeobecného\nsúdu, ktorú normu z právneho poriadku v konkrétnom prípade aplikuje a ako ju interpretuje,\npretože pri svojom rozhodovaní vychádza zo zákonnej úpravy.\n19. Ústavný súd konštatuje, že pri hodnotení postupu uplatneného okresným súdom\nvychádzal z celkového charakteru a konštrukcie konkurzného konania zakotveného\nv zákone o konkurze, z ktorých nepochybne vyplýva, že nielen zodpovednosť za jeho\npriebeh, ale aj dosiahnutie cieľa konkurzného konania je rozdelená medzi veriteľské orgány,\nsprávcu a všeobecný súd.\n\n10\n\n20. Zákon č. 348/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z.\no konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „novela“) nadobudol\núčinnosť 1. januára 2012 okrem článku I bodov 4, 7 a 9, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára\n2013. Z dôvodovej správy k tejto novele vyplýva, že jej účelom bolo „obmedziť\nspriazneným veriteľom vykonávať hlasovacie práva v konkurze a podriadiť ich uspokojenie\nostatným veriteľom. Viď najmä § 35 ods. 4 a § 95 návrhu zákona... Ide o zásadnú zmenu\noproti doterajšej právnej úprave. Podľa teraz platného právneho stavu, právo hlasovať\nna schôdzi veriteľov a tým ovplyvňovať priebeh konkurzu majú veritelia, ktorí sú\nspriaznení, resp. v minulosti boli spriaznení s úpadcom, vrátane akcionárov ako aj členov\npredstavenstva. Tieto osoby však z pravidla nesú zodpovednosť za úpadok dlžníka. Okrem\ntoho v chovaní týchto veriteľov sa spravidla neprejavuje záujem na legitímnom cieli\ndosiahnuť pre veriteľov čo najvyššiu mieru uspokojenia ich pohľadávok, ale záujem\nzachovať status quo v právnych vzťahoch tak ako boli založené tieto právne vzťahy pred\nvyhlásením konkurzu, vrátane nespochybňovania akýchkoľvek úkonov vykonaných pred\nvyhlásením konkurzu, z ktorých z pravidla profitovali. Vzhľadom na tieto skutočnosti\nobdobne ako je tomu aj v zahraničných právnych úpravách sa navrhuje týmto veriteľom\nodňať hlasovacie právo. K vymedzeniu okruhu týchto osôb viď znenie bodu 64“.\n21. Preskúmaním napadnutého uznesenia okresného súdu ústavný súd nezistil\nexistenciu skutočností nasvedčujúcich tomu, že ho bolo možné považovať za svojvoľné\nalebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu\nochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie. A keďže okresný súd napadnuté\nuznesenie ústavne akceptovateľným spôsobom odôvodnil, pričom postupoval v súlade\ns platnou a účinnou právnou úpravou, ústavný súd dospel k záveru, že ho nemožno\npovažovať za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nza neospravedlniteľné, resp. neudržateľné.\n22. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom okresného súdu nestotožňuje,\nnepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\nnapadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94,\n\n11\n\nII. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu\nochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí\nrozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich\ndôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné\na arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej, alebo\naj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti\n(IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06). O taký prípad tu však nejde.\n23. Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že medzi\nnamietaným porušením základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\na napadnutým uznesením okresného súdu neexistuje príčinná súvislosť, ktorá by\nsignalizovala reálnu možnosť vyslovenia porušenia uvedených práv po prípadnom prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie, preto sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n24. Pokiaľ ide o namietané porušenie čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy, základného\npráva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na rovnosť účastníkov\nv konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy, základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným\ndôkazov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13\ndohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka síce\nv petite sťažnosti navrhla vysloviť ich porušenie napadnutým uznesením okresného súdu,\navšak toto v zmysle § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde v texte sťažnosti žiadnym\nspôsobom nešpecifikovala a ani žiadnym spôsobom nepreukázala. Ústavný súd preto dospel\nk záveru, že ak porušenie označených práv sťažovateľka spája s tvrdeným zásahom do jej\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý však nezistil, je nutné sťažnosť aj vo zvyšnej\nčasti odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n\n12\n\n25. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími\npožiadavkami sťažovateľky uvedenými v petite nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich\nje podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto\nprípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. novembra 2017\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie", "rozhodnutie-odôvodnenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:090cbc31-99de-4f0b-a4ce-82d254a06a61", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 431/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 431/2011 z 9. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-09", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:090cbc31-99de-4f0b-a4ce-82d254a06a61"}, {"guid": "ussr:4a6ee695-a62a-4086-932b-ad21753a41dd", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 11/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 11/2011 z 20. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-20", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4a6ee695-a62a-4086-932b-ad21753a41dd"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 231/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 231/04 z 9. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-09", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 81/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/00 z 6. 9. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-09-06", "citacie_n": 490, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:2405493f-5127-4f8b-a216-f15382bfefb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/97 z 23. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-23", "citacie_n": 791, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6eda863f-64c3-4916-b6ae-ae74960162d8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.101.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 101/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 101/2018 z 15. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.101.2018.1"}]}