{"guid": "ussr:801172a3-2a8a-4e97-b722-6fa4f975d1f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.685.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 685/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 685/2017 z 24. 1. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 24. januára 2018, sp. zn. III. ÚS 685/2017, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.685.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2018-01-24", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/801172a3-2a8a-4e97-b722-6fa4f975d1f1", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.685.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.685.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.685.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 685/2017-29\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. januára 2018 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika\nprerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou\n\nJUDr. Oľgou Rosulegovou, Hrabový chodník 4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia\njeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom\npod sp. zn. 8 C 2/2012 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava II\nv konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 2/2012 p o r u š e n é b o l o .\n2. Okresnému súdu Bratislava II\n\np r i k a z u j e , aby v konaní vedenom\n\npod sp. zn. 8 C 2/2012 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\npriznáva\n\nfinančné zadosťučinenie v sume 1 000 €\n\n(slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n\n4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov) na účet jeho\nprávnej zástupkyne JUDr. Oľgy Rosulegovej, Hrabový chodník 4, Bratislava, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\n1.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nuznesením č. k. III. ÚS 685/2017-12 zo 7. novembra 2017 prijal na ďalšie konanie sťažnosť\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal\n\nporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného\nsúdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 2/2012\n(ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „Žalobca sa v konaní vedenom\nOkresným súdom Bratislava II domáhal žalobou zo dňa 20. 10. 2011, doručenou súdu\ndňa 24. 10. 2011 voči sťažovateľovi zaplatenia sumy 1.998,99 € s príslušenstvom,\na to titulom náhrady škody.\nDňa 06. 03. 2014 prevzal sťažovateľ Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa\n03. 02. 2014 Exekútorského úradu Humenné, súdny exekútor JUDr. Ján Harvan,\nul. 26. novembra 1, 066 01 Humenné, č. k.: EX 7/2014, ktoré mu bolo doručené na adresu\njeho zamestnávateľa Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, u ktorého je žalovaný\nriadne zamestnaný od októbra roku 2000.\nNásledne na to sťažovateľ telefonicky kontaktoval vyššie uvedený Exekútorský úrad\nza účelom zistenia, čoho sa má predmetné exekučné konanie vedené Okresným súdom\nBratislava II pod sp. zn.: 39Er/79/2014 týkať, pričom na základe dohovoru mu súdny\nexekútor zaslal dňa 06. 03. 2014 na jeho e-mailovú adresu rozsudok Okresného súdu\nBratislava II, sp. zn.: 8C/2/2012, nakoľko sťažovateľ o jeho existencii do toho času nemal\n\n2\n\nžiadnu vedomosť, tak ako nemal vedomosť o tom, že by takéto konanie malo na Okresnom\nsúde Bratislava II vôbec prebiehať.\nSťažovateľovi bola takýmto postupom súdu prvej inštancie odňatá možnosť konať\npred súdom a brániť sa argumentmi a listinnými dôkazmi, ktoré následne uplatnil\nv odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13. 05. 2013.\nZamestnávateľom sťažovateľa je Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava,\na to od októbra roku 2000 (súd prvej inštancie mal možnosť si túto skutočnosť vylustrovať\ncez Sociálnu poisťovňu) a sťažovateľ má za to, že tak ako doručoval súdny exekútor zásielku\ncestou zamestnávateľa, tak mal doručovať aj Okresný súd Bratislava II v konaní\npod sp. zn.: 8C/2/2012 a nie iba v zmysle § 29 ods. 2 O. s. p. mu ustanoviť pre toto konanie\nopatrovníčku\n\n, súdnu tajomníčku Okresného súdu Bratislava V, ktorá\n\nžiadnym spôsobom nekonala v jeho prospech a nehájila jeho práva ako účastníka konania v\nkonaní Okresného súdu Bratislava II pod sp. zn.: 8C/2/2012.\nJe potrebné zdôrazniť, že je bežnou praxou súdov doručovať písomnosti cestou\nzamestnávateľa\n\nalebo\n\nprostredníctvom\n\nbez akéhokoľvek\n\nďalšieho\n\ndostupného\n\npríslušníkov\npokusu\n\nna\n\nPZ\n\na\n\nneuplatňovať\n\ndoručovanie\n\nfikciu\n\nhneď\n\ndoručenia\n\na ustanovenie opatrovníka, zamestnanca súdu, ktorý navyše nie je v žiadnom príbuzenskom\nani obdobnom pomere s účastníkom konania, ktorému bol ustanovený a teda nemá žiadny\nosobný záujem vyvíjať akúkoľvek iniciatívu v prospech účastníka konania, ktorému\nbol opatrovník ustanovený.\nSťažovateľ po zistení existencie rozsudku Okresného súdu Bratislava II\nzo dňa 13. 05. 2013 požiadal písomným podaním zo dňa 11. 09. 2014 o jeho doručenie\na následne v zákonnej lehote podal prostredníctvom svojej právnej zástupkyne voči nemu\nodvolanie...\nKrajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30. 01. 2015, sp. zn.: 5Co/45/2015 zrušil\nrozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13. 05. 2013 a vec vrátil na ďalšie konanie.\nOkresný súd Bratislava II vyššie uvedené uznesenie doručoval právnej zástupkyni\nsťažovateľovi, čo bol zároveň jeho posledný procesný úkon v konaní. Uznesenie bolo\ndoručené dňa 05. 03. 205, teda pred dva a pol rokmi. Od tej doby Okresný súd Bratislava II\nnevytýčil žiadny termín pojednávania.“\n\n3\n\n3. Keďže napadnuté konanie nebolo dosiaľ právoplatne skončené, sťažovateľ\nnavrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:\n„a) základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava II\nv konaní vedenom pod sp. zn. 8C/2/2012 porušené bolo,\nb) Okresnému súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/2/2012 prikazuje\nkonať bez zbytočných prieťahov,\nc) sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 8.000 €, ktoré je mu\nOkresný súd Bratislava II povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu,\nd) Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania\npred ústavným súdom vo výške 312,29 eura do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu na účet jeho právneho zástupcu vedený v\nč. ú.\n\n,\n.“\n\n4. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním\nsp. zn. Spr 2158/2017 doručeným ústavnému súdu 11. decembra 2017, v ktorom\npredsedníčka okresného súdu okrem iného uviedla: „Po oboznámení sa s obsahom súdneho\nspisu uvádzam, že k prieťahom v danom konaní došlo, avšak až v čase od marca 2015, kedy\nbol spis vrátený tunajšiemu súdu na ďalšie konanie do novembra 2017. Tieto boli\nspôsobené nečinnosťou tunajšieho súdu. Na základe uvedených zistení bol sudca na\nuvedené prieťahy upozornený a vec bola zaradená medzi veci sledované predsedom súdu v\npravidelných intervaloch.“\n5. K vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti sťažovateľ zaujal svoje stanovisko\nv podaní doručenom ústavnému súdu 21. decembra 2017, v ktorom okrem iného uviedol:\n„Vzhľadom na v ústavnej sťažnosti opísaný spočiatku (I.) neefektívny postup\nkonajúceho súdu, a to že hoci súd lustroval zamestnávateľa sťažovateľa, ktorého aj zistil,\nMinisterstvo vnútra SR, nedoručoval sťažovateľovi prostredníctvom neho žiadne\npísomnosti, ustanovil mu opatrovníka, prostredníctvom ktorého správoplatnil rozsudok a\nnásledne vzhľadom (II.) na jeho úplnú nečinnosť sa sťažovateľ nemôže stotožniť, že k\n\n4\n\nprieťahom v danom konaní podľa vyjadrenia Okresného súdu Bratislava II došlo až v čase\nod marca 2015, nakoľko aj (I.) neefektívny postup súdu prispel v danom konaní k prieťahom\nvšeobecne, nielen (II.) jeho úplná nečinnosť.\nSťažovateľ preto navrhuje, aby pri rozhodovaní o priznanom finančnom\nzadosťučinení bolo brané do úvahy aj obdobie do marca 2015, a to už obdobia od kedy mal\nsúd vedomosť o zamestnávateľovi sťažovateľa a napriek tomu mu ustanovil opatrovníka,\nsúdnu tajomníčku Okresného súdu Bratislava V, ktorá žiadnym spôsobom nekonala v jeho\nprospech a nehájila jeho práva ako účastníka konania v konaní Okresného súdu\nBratislava II pod sp. zn.: 8C/2/2012.“\n6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.\nII.\n7. Ústavný súd z predloženého súdneho spisu okresného súdu vedeného\npod sp. zn. 8 C 2/2012 zistil, že priebeh napadnutého konania bol takýto:\n24. október 2011 – okresnému súdu bol doručený návrh na vydanie platobného\nrozkazu proti sťažovateľovi, ktorý má v spore postavenie odporcu;\n25. október 2011 – okresný súd navrhovateľa vyzval, aby v lehote 10 dní zaplatil\nsúdny poplatok za podaný návrh (platba bola realizovaná 9. novembra 2011);\n15. november 2011 – okresný súd vydal platobný rozkaz, ktorý prevzal navrhovateľ\n1. decembra 2011 a zásielka adresovaná sťažovateľovi bola okresnému súdu vrátená\n2. decembra 2011 s poznámkou adresát neznámy;\n6. december 2011 – okresný súd požiadal o doručenie platobného rozkazu\nsťažovateľovi Obvodné oddelenie Policajného zboru Ružinov – východ, Bratislava II, ktoré\nprípisom z 19. januára 2012 oznámilo negatívny výsledok doručovania;\n9. február 2012 – okresný súd vzhľadom na to, že platobný rozkaz nebolo možné\ndoručiť do vlastných rúk odporcovi, uznesením vydaný platobný rozkaz zrušil a vec\n\n5\n\n5. marca 2012 previedol do oddelenia občianskoprávnych vecí, kde jej bola pridelená\nsp. zn. 8 C 2/2012;\n4. október 2012 – okresný súd požiadal Sociálnu poisťovňu o „lustráciu\nzamestnávateľa odporcu a adresu odporcu“;\n19. december 2012 – okresný súd písomne vyzval „Bratislavský futbalový zväz“, aby\nv lehote 10 dní oznámil, či zamestnáva sťažovateľa, a v kladnom prípade, aby bol súčinný\npri doručovaní zásielok súdu;\n25. február 2013 – Bratislavský futbalový zväz prípisom z 18. februára 2013\nokresnému súdu oznámil, že sťažovateľ toho času nemá uzavretú dohodu o pracovnej\nčinnosti, no pri uskutočnenom telefonickom kontakte sa sťažovateľ vyjadril, „že si zásielku\npôjde osobne vyzdvihnúť na Okresný súd Bratislava II“;\n11. marec 2013 – okresnému súdu bola doručená odpoveď na lustráciu\nv Registri obyvateľov, kde mal sťažovateľ uvedenú adresu trvalého bydliska\n;\n15. apríl 2013 – okresný súd uznesením „v súlade s § 29 ods. 2, 5, 6 O. s. p.“\nustanovil pracovníčku okresného súdu\n\nza opatrovníka odporcovi\n\n(sťažovateľovi) a predmetné uznesenie bolo navrhovateľovi a ustanovenej opatrovníčke\ndoručené 19. apríla 2013;\n13. máj 2013 – okresný súd na pojednávaní v neprítomnosti ustanovenej\nopatrovníčky rozhodol rozsudkom, ktorým zaviazal sťažovateľa zaplatiť navrhovateľovi\nistinu s úrokom a trovy konania a predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť\n31. júla 2013 a následne bol súdny spis uložený do archívu;\n16. september 2014 – sťažovateľ požiadal o doručenie rozsudku z 13. mája 2013,\no ktorého existencii sa dozvedel „až dňa 06. 03. 2014, kedy mu súdny exekútor cestou jeho\nzamestnávateľa doručil upovedomenie o začatí exekúcie“;\n31. október 2014 – po zaplatení poplatku za vyhotovenie rovnopisu rozsudku okresný\nsúd sťažovateľovi poslal rozsudok okresného súdu z 13. mája 2013 s vyznačenou doložkou\nprávoplatnosti\n\na vykonateľnosti,\n\nktorý\n\nprevzala\n\nprávna\n\nzástupkyňa\n\nsťažovateľa\n\n6. novembra 2014;\n18. november 2014 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie sťažovateľa proti\nrozsudku okresného súdu z 13. mája 2013;\n\n6\n\n10. december 2014 – okresný súd uznesením uložil sťažovateľovi zaplatiť súdny\npoplatok za odvolanie proti meritórnemu rozsudku z 13. mája 2013;\n- okresný súd uznesením zrušil svoje uznesenie z 15. apríla 2013, ktorým bol\nsťažovateľovi ustanovený opatrovník;\n28. január 2015 – okresný súd predložil súdny spis spolu s odvolaním sťažovateľa\nproti rozsudku okresného súdu z 13. mája 2013 na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave\n(ďalej aj „krajský súd“);\n30. január 2015 – krajský súd uznesením sp. zn. 5 Co 45/2015 napadnutý rozsudok\nokresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (okresnému súdu doručené\n18. februára 2015). Uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 5. marca 2015;\n5. október 2017 – okresný súd nariadil pojednávanie na 12. december 2017.\n8. Ústavný súd na okresnom súde zistil, že ostatným úkonom vo veci bolo\npojednávanie uskutočnené 12. decembra 2017, ktoré bolo odročené na 16. január 2018.\nToto pojednávanie sa tiež uskutočnilo a bolo odročené na 30. január 2018 s cieľom\nvyhlásenia rozsudku v merite veci.\nIII.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec\nprerokovala bez zbytočných prieťahov.\n11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nje odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne\n\n7\n\nsa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,\ndochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Na splnenie\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy preto nestačí, aby štátne orgány vec\nprerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).\n12. Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho\nkonania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte medzinárodných\nzáväzkov Slovenskej republiky je garantovať účastníkom súdneho konania právo\nna prerokovanie ich veci v primeranej dobe [v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)] a zabezpečiť odstránenie stavu\nprávnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu v primeranej dobe\n(III. ÚS 111/04, III. ÚS 11/05).\n13. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu (obdobne III. ÚS 127/03, IV. ÚS 221/04).\n14. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n15. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016\nzrušený, a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového\n\n8\n\na správneho súdneho konania predmetom Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“),\nCivilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“) a Správneho súdneho poriadku.\n16. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\ndo 30. júna 2016 vyplývala z § 6 OSP, ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými\núčastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100\nods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších\nnávrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117\nods. 1 OSP, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo\nsplnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z § 119 ods. 1 OSP,\npodľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia\noznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi\ndeň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.\n17. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\nod 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového\nkonania v čl. 17 CSP a čl. 12 CMP, podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola\nčo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná\nhospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa Civilného\nsporového poriadku), resp. účastníkov konania (podľa Civilného mimosporového poriadku)\na iných osôb. Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení\nCivilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho\nporiadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy\ntýchto poriadkov.\n18. Napríklad povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva z § 157 ods. 1 CSP,\npodľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,\nspravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z § 153 CSP\no sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z § 168 ‒ § 172 CSP o predbežnom prejednaní\nsporu a následkoch neprítomnosti strán aj z § 179 ods. 1 CSP, podľa ktorého pojednávanie\nvedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím\n\n9\n\nna povahu konania a účel tohto zákona, alebo § 183 ods. 1 prvej vety CSP, podľa ktorej\npojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.\n19. Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a tým aj porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti\nprípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníkov konania\na spôsobu, akým v konaní postupoval súd (II. ÚS 74/97). Tieto tri kritériá zohľadňuje\npri namietaní porušenia práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).\n20. Pokiaľ ide o kritérium právna a skutková zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,\nže spory o uplatnenie nárokov z poistnej zmluvy, ako aj nárokov z titulu náhrady poistného\nplnenia tvoria súčasť bežnej sporovej agendy všeobecných súdov a o takýto prípad ide aj\nv predmetnej veci. Ústavný súd poznamenáva, že napadnuté konanie nie je ani právne ani\nfakticky zložité, metodika všeobecných súdov na postup v týchto veciach je dostatočne\njasná a je podopretá aj stabilizovanou judikatúrou. Ani okresný súd vo svojom vyjadrení\nk sťažnosti nepoukázal na zložitosť prejednávanej veci.\n21. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní\nmohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto\nsúdneho konania. Ústavný súd nezistil také skutočnosti, ktoré by bolo potrebné pripísať\nna jeho ťarchu v súvislosti s dĺžkou napadnutého konania.\n22. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup okresného súdu.\nCelkovú dĺžku napadnutého konania (viac ako 6 rokov od jeho začatia) ústavný súd\nv okolnostiach danej veci považuje z ústavnoprávneho hľadiska za neakceptovateľnú.\nKeďže Krajský súd v Bratislave svojím uznesením sp. zn. 5 Co 45/2015 z 30. januára 2015\nzrušil rozsudok okresného súdu z 13. mája 2013 a vec mu 18. februára 2015 vrátil na ďalšie\nkonanie z dôvodu odňatia možnosti sťažovateľovi konať pred súdom, je potrebné túto etapu\nnapadnutého konania vyhodnotiť ako neefektívny postup vo veci. V uvedenej súvislosti\n\n10\n\nkrajský súd v odôvodnení uznesenia z 30. januára 2015 okrem iného uviedol: „Odňatím\nmožnosti účastníkovi konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým\núčastníkovi odníma možnosť zrealizovať tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva.\nPráve o takýto prípad vady konania ide aj v posudzovanej veci, keď na základe\npostupu súdu prvého stupňa, ktorý konal a rozhodol vo veci bez prítomnosti odporcu, odňal\ntomuto možnosť zúčastniť sa pojednávania a uplatniť všetky jeho práva. Z obsahu spisu\nvyplýva, že súd prvého stupňa napriek vedomosti o zamestnávateľovi odporcu - Ministerstvo\nvnútra SR - sa nepokúsil odporcu kontaktovať prostredníctvom tohto zamestnávateľa,\npričom je predpoklad, že takýto postup by k želanému výsledku viedol, ale ustanovil\nodporcovi opatrovníka podľa § 29 ods. 2 O. s. p., čomu síce predchádzalo šetrenie v mieste\noznačeného trvalého bydliska odporcu, resp. prostredníctvom bývalého zamestnávateľa,\nale bez výsledku. Odvolací súd súhlasí aj s názorom, že je nevhodné, ak je za opatrovníka\nustanovená osoba podriadená orgánu verejnej moci, ktorý vedie konanie, a to práve\ns pohľadom na pravdepodobný konflikt medzi záujmom zamestnávateľa opatrovníka\nna čo najrýchlejšom skončení veci, a záujmom účastníka, ktorého má zamestnanec\nzastupovať, na plnom zachovaní jeho práv a oprávnených záujmov, ale takisto nevhodné je,\naby záujmy účastníka hájil zamestnanec iného súdu než toho, na ktorom sa vec prejednáva,\ntak ako to bolo v danom prípade, vzhľadom na aktuálnu úpravu, vyplývajúcu z ustanovenia\n§ 29 ods. 6 O. s. p. Aj z právnej teórie a súdnych rozhodnutí vyplýva, že funkcia opatrovníka\nbola vytvorená preto, aby boli do dôsledku hájené záujmy neprítomného účastníka konania\ntak, akoby takúto povinnosť plnil zmluvný zástupca. Pokiaľ má účastník konania svojho\nzvoleného zástupcu, zodpovedá tento účastník za jeho voľbu a za konkrétne kroky v konaní.\nPokiaľ však opatrovníka, ako jeho zástupcu, ustanoví súd, zodpovedá súd za to, že\nopatrovník bude hájiť záujmy účastníka konania.\nAk teda súd prvého stupňa, napriek vyššie uvedenému, vec prejednal a vo veci\nrozhodol rozsudkom za účasti opatrovníka, ktorý pre hájenie záujmov odporcu v konaní ani\nnemal v skutočnosti žiadnu možnosť, ide o nesprávny postup súdu prvého stupňa, ktorý\nzakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.\na vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom prvostupňový súd jednak\nvykoná zistenie skutočného pobytu odporcu, vec znovu prejedná s prihliadnutím na dôkazné\n\n11\n\nprostriedky predložené oboma stranami sporu a rozhodne aj o náhrade trov celého konania\n(§ 224 ods. 3 O. s. p.).“\nOkrem neefektívneho postupu bol okresný súd bez relevantného dôvodu aj úplne\nnečinný v období od 18. februára 2015 (vrátenie súdneho spisu z krajského súdu)\ndo 5. októbra 2017, kedy okresný súd nariadil termín pojednávania na 12. december 2017.\nTúto skutočnosť potvrdila aj predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti.\n23. Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom a tým aj k porušeniu základného práva\nsťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\n24. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolo postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní porušené, prikázal mu, aby vo veci konal bez\nzbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ.\nIV.\n25. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n26. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\n\n12\n\n27. Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 8 000 €\nz dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti poukazujúc okrem iného na právnu neistotu\nvyvolanú neefektívnym postupom a nečinnosťou okresného súdu v napadnutom konaní.\n28. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto\nprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného\nzadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym\nsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru\npriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n29. S prihliadnutím na dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.\n8 C 2/2012 berúc do úvahy konkrétne okolnosti veci ústavný súd považoval priznanie sumy\n1 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.\n30. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu\nvznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní o jeho sťažnosti advokátkou JUDr. Oľgou\nRosulegovou. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže\nv odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému\núčastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n31. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2016, ktorá\nbola 884 €.\n32. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie, prípravu zastúpenia\na podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej\n\n13\n\nlen „vyhláška“), a to za každý úkon po 147,33 €, t. j. spolu 294,66 €, čo spolu s režijným\npaušálom 2 x 8,84 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 312,34 €.\nPodanie\n\nprávnej\n\nzástupkyne\n\nsťažovateľa\n\ndoručené\n\nústavnému\n\nsúdu\n\n21. decembra 2017 nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na jeho obsah (absencia\nústavnoprávneho aspektu) ako podanie relevantné pre rozhodnutie vo veci samej, a preto\nodmenu zaň nepriznal.\nÚstavný súd vzhľadom na uvedené vo zvyšnej časti návrhu týkajúceho sa trov\nkonania nevyhovel.\n33. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľa v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.\n34. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. januára 2018\n\n14", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "konanie-splnenie podmienok konania", "poistenie, poistné-poistná zmluva"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/2/2012", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:baacfd40-1634-4a22-ae6f-c6303b42875d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 11/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 11/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:baacfd40-1634-4a22-ae6f-c6303b42875d"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:84e5e1a4-f4e2-4914-8b58-80852e741dcd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/04 z 18. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-18", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:84e5e1a4-f4e2-4914-8b58-80852e741dcd"}, {"guid": "ussr:8f1468bb-5974-4ed4-a9a8-fa9f68b07eef", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 127/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 127/03 z 1. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-01", "citacie_n": 433, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f1468bb-5974-4ed4-a9a8-fa9f68b07eef"}, {"guid": "ussr:925b6b1d-535c-42a3-b252-1ccc3fff35d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 29/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 29/03 z 29. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-29", "citacie_n": 247, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:925b6b1d-535c-42a3-b252-1ccc3fff35d6"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:4224e6b1-8c2d-449d-ab3d-3c1ee97d630c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.74.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 74/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 74/97 z 7. 7. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-07-07", "citacie_n": 599, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.74.1997.1"}, {"guid": "ussr:9e89727c-57fd-4127-833c-97a2c28bf13b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 10/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 10/98 z 26. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-26", "citacie_n": 1454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e89727c-57fd-4127-833c-97a2c28bf13b"}, {"guid": "3ab90484-7920-4be8-a84d-e5971e999ad0:761367e4-8f6f-471b-a588-d281abc8dfd7", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4111203760.2", "spisova_znacka": "5Co/45/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/45/2015 z 29. 5. 2016", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2016-05-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4111203760.2"}, {"guid": "41518c38-33c2-46e0-9b8a-dd8443323a36:e0a77dff-8de2-4a36-bfe7-66a707b31a61", "ecli": null, "spisova_znacka": "39Er/79/2014", "nazov": "Rozhodnutie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 39Er/79/2014 z 16. 5. 2016", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2016-05-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/41518c38-33c2-46e0-9b8a-dd8443323a36:e0a77dff-8de2-4a36-bfe7-66a707b31a61"}], "citovane_v": []}