{"guid": "ussr:7b758f51-2c28-4b68-8cdb-04e1457d45f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.70.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 70/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 70/2018 z 13. 2. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. februára 2018, sp. zn. III. ÚS 70/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.70.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-02-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7b758f51-2c28-4b68-8cdb-04e1457d45f2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.70.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.70.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.70.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 70/2018-19\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. februára 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s. r. o., Radlinského 2788/2, Bratislava,\nv mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Daniel Futej, CSc., vo veci namietaného\nporušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 5 Co 134/2015, 5 Co 135/2015, 5 Co 136/2015 z 24. novembra 2015 a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Cdo 111/2017 z 12. decembra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\ndoručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 16. januára\n2018 sa\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), domáhal\n\nvydania nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie jeho v záhlaví označených\nzákladných práv a slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\n\nsp. zn. 5 Co 134/2015, 5 Co 135/2015, 5 Co 136/2015 z 24. novembra 2015 (ďalej len\n„rozsudok krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 8 Cdo 111/2017 z 12. decembra 2017 (ďalej len „uznesenie\nnajvyššieho súdu“) a ktorým by napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil krajskému súdu\nna ďalšie konanie.\n2. Sťažovateľ je investorom, členom družstva\n(ďalej len „družstvo“), na ktoré\nbol vyhlásený konkurz a z tohto dôvodu prišiel s mnohými ďalšími členmi družstva\no úspory. Sťažovateľ žaloval Národnú banku Slovenska (ďalej aj „NBS“ alebo\naj „žalovaná“) z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom NBS\npodľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej\nmoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o zodpovednosti za škodu“), ktorá mu mala vzniknúť ako následok nesprávneho\núradného postupu NBS pri výkone bankového dohľadu podľa zákona č. 747/2004 Z. z.\no dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov, a to jednako nad činnosťou družstva, ako i nad činnosťou obchodnej\nspoločnosti\n\nktorá na základe povolenia NBS vykonávala\n\nčinnosť obchodníka s cennými papiermi (ďalej len „obchodník s cennými papiermi“).\n3. Z obsahu sťažovateľom podanej ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva,\nže Okresný súd Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom č. k. 12 C 210/2011-528\nz 9. januára 2015 žalobu sťažovateľa zamietol. Po podaní odvolania zo strany sťažovateľa\nkrajský súd svojím napadnutým rozsudkom označené rozhodnutie okresného súdu\nz 9. januára 2015 potvrdil ako vecne správne a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania\nnepriznal. Následne najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľa odmietol\na rozhodol o nároku žalovanej na náhradu trov dovolacieho konania.\n4. Ako ďalej sťažovateľ s poukazom na podrobne uvedené skutkové okolnosti\nprejednávanej veci uvádza, do družstva vložil svoje finančné prostriedky ako jeho člen\npre účel ich ďalšieho investovania a zhodnocovania, pričom družstvo predmetnú činnosť\n\n2\n\nvykonávalo na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 126 zákona\nč. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o cenných papieroch“) na základe zverejneného prospektu investície, ktorý schválila\nNBS, prvýkrát rozhodnutím Úradu pre finančný trh č. UFT-002/2002/SPI z 21. marca 2002,\nktoré nadobudlo právoplatnosť 28. marca 2002, a to prostredníctvom obchodníka s cennými\npapiermi na základe zmluvy o riadení portfólia z 2. júna 2008 uzavretej s družstvom.\n5. V dôsledku nezákonných postupov družstva, ako aj obchodníka s cennými\npapiermi, ktorých nezákonnosť mala konštatovať aj NBS v roku 2008, keď „... vydala\nprávoplatné sankčné rozhodnutie voči Obchodníkovi s CP... v ktorom konštatovala,\nže Obchodník s CP vo svojej činnosti, pre svojich klientov a v rámci nich aj výslovne\npre družstvo, porušil zákon o CP...“, a následne aj napriek tomu „... nevyužila svoje\nkompetencie v zmysle zákona o CP... a neprijala žiadne následné kontrolné alebo\nvýznamnejšie opatrenia, ktoré podľa zákona o CP ako i zákona o dohľade... mala a stále\nmá, a to napr. predbežne alebo celkom zakázať činnosť Obchodníkovi s CP alebo Družstvu,\nresp. zrušiť povolenie na činnosť Obchodníkovi s CP alebo napr. udeliť peňažné sankcie\npriamo členom predstavenstva Družstva alebo Obchodníka s CP...“, dôsledkom čoho bolo,\nže sťažovateľ prišiel o svoje finančné prostriedky, ktoré nielenže neboli zhodnotené,\nale mu nebola vrátená ani istina, pretože „... Obchodník s CP s Družstvom k 30. 4. 2010\nskončil činnosť... Družstvu neodovzdal žiadne portfólio ani zverené peňažné prostriedky\na z tohto dôvodu Družstvo nemá prostriedky na výplatu žalobcom zverených prostriedkov\nDružstvu, vrátane ich zhodnotenia.“.\n6. Okresný súd rozsudkom č. k. 12 C 210/2011-528 z 9. januára 2015 žalobu\nsťažovateľa zamietol s poukazom na to, že „... nárok na náhradu škody je údajne možné\nuplatniť voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky voči dlžníkovi\n(Družstvu) iným titulom. Preto kým sťažovateľka nepreukáže bezúspešne domáhanie\nsa úhrady svojej pohľadávky voči Družstvu, nie je daný predpoklad zodpovednosti štátu.\nNárok sťažovateľky tak mal byť uplatnený predčasne, nakoľko konkurzné konanie voči\nDružstvu doposiaľ nie je ukončené a vzhľadom na jeho stav nie je možné jednoznačne\n\n3\n\nkonštatovať vylúčenie možnosti uspokojenia pohľadávky sťažovateľky voči Družstvu\nv konkurze.\nSťažovateľ údajne nepreukázal nesprávny úradný postup NBS, keď NBS mala\nvykonávať nad činnosťou Družstva dohľad iba v obmedzenom rozsahu, spočívajúcom\nv kontrole povinností vyhlasovateľa ponuky majetkových hodnôt podľa zákona o CP. NBS\núdajne nemala právomoc vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva. Navyše\nsťažovateľovi údajne nemohla vzniknúť škoda v príčinnej súvislosti s konaním Obchodníka\ns CP, nakoľko sťažovateľ nebol v žiadnom záväzkovom ani inom vzťahu k Obchodníkovi\ns CP. Okresný súd taktiež poukázal na skutočnosť, že v prípade neprijatia dostatočných\nopatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení Obchodníka\ns CP pri činnosti voči Družstvu taktiež chýba priama príčinná súvislosť s prípadnou škodou\nsťažovateľa.“.\n7. Krajský súd v napadnutom rozsudku\n\nkonštatoval, že podľa\n\nzákona\n\no zodpovednosti za škodu musia byť splnené predpoklady zodpovednosti štátu za vzniknutú\nškodu, a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. Krajský\nsúd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa a na zdôraznenie jeho správnosti\nokrem iného uviedol, že „... Navrhovateľ sa nemôže v konaní domáhať náhrady škody\ntitulom nesprávneho úradného postupu, ktorý má spočívať v takom pochybení v postupe\nNárodnej banky Slovenska, ktoré sa týkajú hmotnoprávneho posúdenia veci; keď takéto\nhmotnoprávne pochybenia sa môžu priamo odraziť v obsahu rozhodnutí Národnej banky\nSlovenska, nakoľko nie je možné za nesprávny úradný postup považovať to, keď výklad\nzákona, právne posúdenie veci, či aplikácia zákona na daný skutkový stav zo strany\nštátneho orgánu sú odlišné od tých, aké očakáva ten účastník, koho práv či právom\nchránených záujmov sa má rozhodnutie dotýkať.\nOdvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu\nprvého stupňa, že NBS svojím postupom neporušila svoje povinnosti, keďže pri výkone\nverejnej moci postupovala v rozsahu svojich kompetencií daných jej zákonom, nedopustila\nsa pri svojom rozhodovaní žiadneho excesu a ani nepostupovala spôsobom nezlučiteľným\ns ochranou základných práv a ľudských slobôd, a preto jej postup nie je možné kvalifikovať\nako nesprávny podľa zák. č. 514/2003 Z. z...“. Okrem toho uviedol, že „... nárok\n\n4\n\nna náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom voči odporkyni môže\nbyť v občianskom súdom konaní uplatnený až vtedy, ak navrhovateľ nemohol dosiahnuť\nuspokojenie svojej pohľadávky v konkurznom konaní; a nakoľko si navrhovateľ pohľadávku,\nktorá je predmetom tohto sporu uplatnil v konkurznom konaní, škoda mu ešte nevznikla,\na preto nemôže byť daná zodpovednosť štátu za škodu. Nárok na náhradu škody od štátu\nby mohol navrhovateľ úspešne uplatniť iba vtedy, ak by preukázal, že sa bezúspešne\ndomáhal jej vydania v konkurznom konaní, nakoľko existencia pohľadávky uplatnená\nv konkurznom konaní vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy a tým aj konkurenciu\nprávnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou úpravou konkurzu. Z uvedeného vyplýva,\nže v prejednávanej veci nie je daný ani ďalší predpoklad zodpovednosti štátu za škodu,\na to existencia samotnej škody.“.\n8. Dovolanie sťažovateľa proti napadnutému rozsudku krajského súdu najvyšší súd\nnapadnutým uznesením ako procesne neprípustné odmietol.\n9. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľ namieta arbitrárnosť a ústavnú\nneudržateľnosť záverov krajského súdu, ako aj najvyššieho súdu, ktorý sa odmietal\nzaoberať jeho dovolaním a vyhodnotil ho ako procesne neprípustné. Zo strany najvyššieho\nsúdu a krajského súdu tak nebol rešpektovaný ústavný príkaz minimalizovať formalistický\nvýklad práva. Sťažovateľ v konaní pred všeobecnými súdmi argumentoval tým, že finančné\nprostriedky investoval prostredníctvom družstva, keďže sa spoliehal, že NBS bude\nvykonávať nad jeho činnosťou dohľad. Nesúhlasí ani s argumentáciou súdov o neexistencii\npríčinného vzťahu medzi škodou sťažovateľa a porušením zákonných povinností NBS\nspočívajúcich v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zákon o cenných\npapieroch, keďže ku škode došlo porušením povinnosti NBS vykonávať zákonom stanovené\npovinnosti dohľadu, a nie v dôsledku toho, že sťažovateľ nebol bdelý. Podľa jeho názoru\nNBS dala za pravdu jeho tvrdeniam, ak obchodníkovi s cennými papiermi odňala licenciu\nna činnosť 4. marca 2011 a družstvu dokonca zakázala činnosť až v roku 2011.\n10. Sťažovateľ vzhliadol zásah do práva na spravodlivý proces aj v tom, že najvyšší\nsúd nedostatočne odôvodnil svoj záver. Sťažovateľ považuje rozhodnutie najvyššieho súdu,\n\n5\n\nktorý napriek skutočnosti, že ním uvádzané skutočnosti v dovolaní predstavujú dôvod\ndovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), dovolanie odmietol, za nedostatočne\nodôvodnené. Z odôvodnenia najvyššieho súdu, ktorého sa pridržiava vo svojom\nnapadnutom uznesení, vyplýva, že podaný mimoriadny opravný prostriedok (dovolanie)\nodmietol s poukazom na to, že dovolanie nie je prípustné, keďže sťažovateľom namietaná\nprocesná vada v zmysle § 237 písm. f) OSP, ako aj iné vady v danom súdnom konaní\nnevyšli najavo. Sťažovateľ je toho názoru, že najvyšší súd sa dostatočne nevysporiadal\ns tým, čo je možné za procesnú chybu v zmysle platnej právnej úpravy považovať. Svojím\nrozhodnutím de facto odmietol poskytnúť právo sťažovateľa na súdnu ochranu.\n11. Z priloženého splnomocnenia vyplýva, že sťažovateľ splnomocnil právneho\nzástupcu na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom a podanie sťažnosti „proti\nrozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo 111/2017 zo dňa 12.12.2017“.\n12. Sťažovateľ v závere svojej sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd nálezom rozhodol\ntak, že vysloví porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu, ako aj napadnutým uznesením najvyššieho súdu a obe tieto rozhodnutia\nzruší a vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si sťažovateľ\nuplatnil náhradu trov právneho zastúpenia.\nII.\n13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n6\n\n14. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n15. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\n17. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu\n18. Ústavný súd so zreteľom na dikciu § 20 zákona o ústavnom súde konštatuje,\nže hoci mu sťažovateľ prostredníctvom kvalifikovaného právneho zástupcu spolu s návrhom\n\n7\n\ndoručil aj splnomocnenie na jeho zastupovanie advokátom v konaní pred ústavným súdom,\npredmetné splnomocnenie bolo udelené výlučne na podanie „ústavnej sťažnosti proti\nrozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo 111/2017 zo dňa 12.12.2017“, nie však proti\nnapadnutému rozsudku krajského súdu.\n19. Ústavný súd v zhode so svojou skoršou judikatúrou považuje za potrebné\nzdôrazniť, že zmyslom inštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe v rozsahu\npresne vymedzenom splnomocniteľom, pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom dáva\ntretím osobám najavo, v akom rozsahu ho splnomocnená osoba zastupuje.\n20. V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd opätovne pripomína, že tento\nnie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného\nprávneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej\njednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných\nnáležitostí podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010,\nIII. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010,\nIV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010, I. ÚS 547/2016, I. ÚS 432/2016).\nAj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j.\nbdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta). Navyše,\nprávny zástupca sťažovateľa bol na tento nedostatok upozornený vo viacerých\nrozhodnutiach ústavného súdu, v ktorých zastupoval iných sťažovateľov (taktiež členov\ndružstva) v skutkovo i právne podobných veciach (napr. sp. zn. III. ÚS 628/2016\nz 29. septembra 2016, III. ÚS 670/2016 z 11. októbra 2016, I. ÚS 87/2017 z 8. februára\n2017, III. ÚS 283/2017 z 25. apríla 2017, III. ÚS 300/2017 z 25. apríla 2017,\nIII. ÚS 614/2017 z 10. októbra 2017, III. ÚS 615/2017 z 10. októbra 2017).\n21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných\nnáležitostí.\n\n8\n\n22. Nad rámec uvedeného dôvodu odmietnutia ústavný súd dodáva, že aj v prípade,\nže by sťažnosť v tejto časti nebola odmietnutá pre nedostatok zákonom predpísaných\nnáležitostí, existoval aj ďalší dôvod odmietnutia sťažnosti v tejto časti, a to zjavná\nneopodstatnenosť. Ústavný súd už v inej veci, skutkovo a právne totožnej veci s vecou\nsťažovateľa, konštatoval zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti v tejto jej časti (sp. zn.\nII. ÚS 218/2017 zo 4. apríla 2017), pričom nemá dôvod sa od tam uvedených záverov\nodchýliť a v podrobnostiach na ne plne odkazuje, keďže sú plne aplikovateľné aj na vec\nsťažovateľa.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu\n23. Pravidlá týkajúce sa prípustnosti dovolania majú za cieľ zaistiť riadny výkon\nspravodlivosti a zvlášť rešpektovať princíp právnej istoty, ktorá bola nastolená\nprávoplatným rozhodnutím. Dotknuté osoby musia počítať s tým, že tieto pravidlá budú\naplikované. Jednako tieto pravidlá alebo ich používanie nemôžu týmto osobám zabrániť,\naby využili existujúci opravný prostriedok (napr. I. ÚS 4/00; vec Pérez De Rada Cavanilles\nc. Španielsko, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 28. 10. 1998).\n24. Otázku posúdenia prípustnosti dovolania rieši zákon. Posúdenie splnenia\nzákonných predpokladov (podmienok) prípustnosti dovolania s negatívnym výsledkom\nnemôže viesť k záveru o porušení označených práv sťažovateľa v prípade, ak zákonné\npravidlá dovolanie nepripúšťajú (mutatis mutandis IV. ÚS 35/02). Postup súdu v súlade\nso zákonom nemôže byť dôvodom na vyslovenie porušenia označeného práva sťažovateľa.\n25. Z relevantnej časti napadnutého uznesenia vyplýva, že najvyšší súd odmietnutie\ndovolania sťažovateľa odôvodnil po poukaze na to, že ide o dovolanie podané\npred nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku, pričom v zmysle § 238 OSP\nnevyvolalo účinky, «ktoré by podľa právneho stavu do 30. júna 2016 umožňovali\nuskutočniť meritórny dovolací prieskum.\n\n9\n\n... Dovolateľ vyvodzoval procesnú vadu konania vymenovanú v ustanovení § 237 ods.\n1 písm. f/ O.s.p. z toho, že rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný, v dôsledku čoho\ndošlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Na rokovaní občianskoprávneho\nkolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce\nstanovisko, právna veta, ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu\nkonania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne,\nkeď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných\npre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa\n§ 237 ods. 1 písm, f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Toto stanovisko bolo uverejnené\nv Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky\npod č. 2/2016. Obsah spisu nedáva žiadny podklad preto, aby sa na daný prípad uplatnila\ndruhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne\nlen celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy,\nkeď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo, keď sa vyskytli „vady\nnajzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazlinik proti Rusku, rozsudok\nz roku 2009), prípadne, ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok Justičný omyl“\n(Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).\nZa neopodstatnenú dovolací súd považuje aj námietku, ktorou žalobca spochybňuje\npredvídateľnosť rozhodovania súdov opomenutím pre neho priaznivej judikatúry,\nčo vylučuje možnosť objektívneho preskúmania pravdivosti jeho tvrdení. Napriek tomu\ndovolací súd uvádza, že rozhodnutia súdov v danej veci sa neodkláňajú od doterajšej\nrelevantnej a doposiaľ konzistentnej rozhodovacej súdnej praxe (súdov prvého stupňa,\nodvolacích súdov či dovolacieho súdu) v identických, alebo obdobných prípadoch\n(porovnaj napr. 1 Cdo 34/2016, 1 Cdo 227/2016, 2 Cdo 932/2015, 2 Cdo 38/2016 ...),\nčím je rešpektovaný princíp predvídateľného rozhodovania súdov (právnej istoty)\na vylúčený prípadný negatívny dôsledok vedúci k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio\niustitiae).\nPrípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. nezakladalo ani\nnedostatočné\n\nzistenie\n\nrozhodujúcich\n\nskutkových\n\nokolností,\n\nnevykonanie\n\nvšetkých\n\nnavrhovaných dôkazov, alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. V tomto smere\n\n10\n\nnajvyšší súd poukazuje na naďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993\na R 125/1999, R 42/1993, ako aj v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn, 1 Cdo 85/2010,\n2 Cdo 29/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011,\n6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012...\nŽalobca z hľadiska obsahového v dovolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie\nodvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Nesprávne právne\nposúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012 a viaceré rozhodnutia\nnajvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011,\n4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011,6 Cdo 41/2011,7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014), Nejde\ntotiž o vadu konania uvedenú v § 237 ods, 1 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia,\nktorý by bol uvedený v § 238 ako zakladajúci prípustnosť dovolania.».\n26. Preskúmaním napadnutého uznesenia ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť,\nktorá by signalizovala svojvoľný postup najvyššieho súdu pri rozhodovaní o dovolaní\nsťažovateľa nemajúci oporu v zákone. Ústavný súd nepovažuje právny názor najvyššieho\nsúdu, ktorým odôvodnil odmietnutie dovolania sťažovateľa, za arbitrárny, svojvoľný a jeho\nrozhodnutie za také, ktoré by bolo založené na takom výklade ustanovení Občianskeho\nsúdneho poriadku a Civilného sporového poriadku upravujúcich postup súdu v dovolacom\nkonaní, ktorý by popieral ich účel a zmysel.\n27. Samotná skutočnosť, že sa sťažovateľ s právnym názorom všeobecného súdu\nnestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto\nnázoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím\nvlastným (I. ÚS 188/06). Táto okolnosť nemôže byť dôvodom na vyslovenie porušenia\nsťažovateľovho základného práva už aj z toho dôvodu, že ústavný súd nie je opravnou\ninštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (I. ÚS 19/02).\n28. Keďže v danom prípade niet žiadnej spojitosti medzi napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu a namietaným porušením základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy ani práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\n\n11\n\ndohovoru, ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 zákona o ústavnom súde\nako zjavne neopodstatnenú.\n29. Ústavný súd zároveň poznamenáva, že o skutkovo a právne totožných\nsťažnostiach iných sťažovateľov (členov družstva) zastúpených tým istým právnym\nzástupcom ako sťažovateľ rozhodol uzneseniami sp. zn. I. ÚS 547/2016 zo 14. septembra\n2016, sp. zn. I. ÚS 732/2016 z 30. novembra 2016, sp. zn. III. ÚS 628/2016 z 29. septembra\n2016, sp. zn. III. ÚS 670/2016 z 11. októbra 2016, sp. zn. I. ÚS 87/2017 z 8. februára 2017,\nsp. zn. III. ÚS 283/2017 z 25. apríla 2017 a sp. zn. III. ÚS 300/2017 z 25. apríla 2017,\nsp. zn. III. ÚS 365/2017 z 30. mája 2017 a inými, ktorými ich odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde z rovnakých dôvodov.\n30. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími\npožiadavkami sťažovateľa nezaoberal, pretože rozhodovanie o nich je podmienené\nvyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. februára 2018\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "zodpovednosť-za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci", "občianske súdne konanie", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "podmienky konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d69c7f2a-c97a-4283-894c-68f89412aab4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.615.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 615/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 615/2017 z 10. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-10", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.615.2017.1"}, {"guid": "ussr:f134b0a3-cfb4-4526-8d1c-9632febfca64", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.614.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 614/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 614/2017 z 10. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-10", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.614.2017.1"}, {"guid": "ussr:6bbe224e-66ad-412d-b2ed-45f5c02614e1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.365.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 365/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 365/2017 z 30. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-30", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.365.2017.1"}, {"guid": "ussr:ea0c5796-70c2-4fe5-9422-f56b2ef9c5a0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.283.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 283/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 283/2017 z 25. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-25", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.283.2017.1"}, {"guid": "ussr:19484cab-fe06-45ac-8216-1856b294f72e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.300.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 300/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/2017 z 25. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-25", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.300.2017.1"}, {"guid": "ussr:fa236aa3-0c26-4f99-8928-0385ab28117b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.218.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 218/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/2017 z 4. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-04", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.218.2017.1"}, {"guid": "ussr:5fc0ca3d-d287-4d90-a7bb-20487add9e97", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.87.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 87/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 87/2017 z 8. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-08", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.87.2017.1"}, {"guid": "ussr:308836e6-db8d-4a01-84bc-e6c99b07235d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.732.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 732/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 732/2016 z 30. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-30", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.732.2016.1"}, {"guid": "ussr:c6769059-ee69-4372-85df-bc9063bec5ed", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.670.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 670/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 670/2016 z 11. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-11", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.670.2016.1"}, {"guid": "ussr:1994f247-6688-446b-a2e7-4a8865b6eb35", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.628.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 628/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 628/2016 z 28. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-28", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.628.2016.1"}, {"guid": "ussr:4865ee81-39ad-44a0-a4d1-783a7f383d01", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.547.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 547/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 547/2016 z 14. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-14", "citacie_n": 417, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.547.2016.1"}, {"guid": "ussr:7f09bfed-d1ed-4313-a66c-bb1bb3337c58", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.432.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 432/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 432/2016 z 7. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-07", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.432.2016.1"}, {"guid": "ussr:ec2ace03-df01-4f81-afe4-b32bfc2e1172", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 368/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 368/2010 z 21. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-21", "citacie_n": 592, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec2ace03-df01-4f81-afe4-b32bfc2e1172"}, {"guid": "ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 357/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 1044, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012"}, {"guid": "ussr:a9288483-2d82-4715-bddc-5c3f92a7d149", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 309/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 309/2010 z 1. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-01", "citacie_n": 590, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9288483-2d82-4715-bddc-5c3f92a7d149"}, {"guid": "ussr:7acbcc46-634b-4324-9fd3-b5dac38aaee3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 234/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 234/2010 z 17. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-17", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7acbcc46-634b-4324-9fd3-b5dac38aaee3"}, {"guid": "ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 213/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 213/2010 z 20. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-20", "citacie_n": 685, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06"}, {"guid": "ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/2010 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 1015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5"}, {"guid": "ussr:18c57efc-66c4-4e6b-b56a-ad2d6ca52213", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 162/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 162/2010 z 28. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-28", "citacie_n": 623, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18c57efc-66c4-4e6b-b56a-ad2d6ca52213"}, {"guid": "ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 159/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 159/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2"}, {"guid": "ussr:40444538-d796-49eb-87b0-78450da8e8bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 134/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 134/2010 z 25. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-25", "citacie_n": 606, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40444538-d796-49eb-87b0-78450da8e8bf"}, {"guid": "ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/08 z 28. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-28", "citacie_n": 668, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "622ec4d7-1945-4bc2-9ee8-004730d3527c:ada69b99-efd0-4e54-be27-2c7e642cc9a0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1111244871.1", "spisova_znacka": "8Cdo/111/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/111/2017 z 11. 12. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-12-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1111244871.1"}, {"guid": "9b504dfc-e74d-425e-ad6b-5ad348790d10:5e61b3bf-1d0e-445c-bb26-1d997ee3c296", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1111244578.1", "spisova_znacka": "2Cdo/932/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/932/2015 z 26. 10. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-10-26", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1111244578.1"}, {"guid": "53d360ac-8a0f-462b-a97a-b07abf45f2f2:b4ab39de-20f3-43e5-b101-4f9a05c90d13", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1111244768.3", "spisova_znacka": "2Cdo/38/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/38/2016 z 29. 6. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-06-29", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1111244768.3"}, {"guid": "f37e50c1-b954-4daf-9348-4a71588b9498:0c05f2bf-e735-4c36-a4ac-f74d93c00434", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8114214374.1", "spisova_znacka": "5Co/136/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/136/2015 z 11. 5. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-05-11", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8114214374.1"}], "citovane_v": []}