{"guid": "ussr:1897d1fb-b0b3-4d2c-9860-375ddf990be7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.700.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 700/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 700/2017 z 21. 11. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 21. novembra 2017, sp. zn. III. ÚS 700/2017, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.700.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2017-11-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1897d1fb-b0b3-4d2c-9860-375ddf990be7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.700.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.700.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.700.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 700/2017-11\nÚstavný\n\nsúd\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nna\n\nneverejnom\n\nzasadnutí\n\n21. novembra 2017 predbežne prerokoval sťažnosť\n\nsenátu\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Erikom Šablatúrom, advokátska kancelária,\nHolíčska 13, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave\nsp. zn. 2 Co 227/2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n8. novembra 2016 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu a inú právnu\nochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\n\na základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48\nods. 2 ústavy v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 2 Co 227/2015 (ďalej len „napadnuté konanie“).\n2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:\n«... Sťažovateľ dňa 13. 10. 2004 podal žalobu na Okresný súd Bratislava I, pričom sa\njedná o pracovnoprávny spor vo veci porušovania práv zamestnanca formou diskriminácie\nzamestnávateľom\n\n.\n\nVo veci už dvakrát konal Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý vydal nálezy\nč. III. ÚS 332/2010-31... a č. II. ÚS 239/2015-33 a rozhodol, že základné právo sťažovateľa\nna konanie bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\nv prvostupňovom konaní pred Okresným súdom Bratislava I porušené bolo.\nSťažovateľ ďalej uvádza, že sa jedná o pracovnoprávny spor, ktorý sa mal riešiť\nv „zrýchlenom konaní“, nakoľko ide o spor, ktorý má rozhodujúci vplyv na obživu\nsťažovateľa...\nSenát (Krajského súdu v Bratislave, pozn.) konal ako odvolací súd od 31. 8. 2015.\nIhneď po odstúpení spisu... požiadal sťažovateľ konajúci súd na zrýchlené konanie\na prednostné prejednanie veci aj z toho dôvodu, že spor trvá už 10 rokov a 10 mesiacov...\nListami zo dňa 16. 11. 2015 a 24. 5. 2016 oznámil podpredseda konajúceho súdu...\nže z objektívnych príčin nie je možné konať bez prieťahov z dôvodu dlhodobej zaťaženosti\nkonajúceho senátu.\n... konajúci senát rozhodol vo veci uznesením až 31. 5. 2016... Konanie na odvolacom\nsúde trvalo od 31. 8. 2015 do 31. 5. 2016, teda 9 mesiacov.\n... Podľa sťažovateľa ďalší prieťah v konaní... vznikol pri doručovaní uznesenie\nzo dňa 31. 5. 2016, ktoré mu bolo doručené až 14. 9. 2016, teda po 3 mesiacoch a 14 dňoch.\n... Sťažovateľ poznamenáva, že predmetný spor je vo svojej podstate právne veľmi\njednoduchý, s množstvom listinných dôkazov... V uvedenej súvislosti sťažovateľ vytýka,\nže po viac ako 11 rokoch nie je v pracovnoprávnom spore rozhodnuté, čo je možné\nkvalifikovať ako zmarené právo na spravodlivý súdny spor podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a dá sa nazvať ako odmietnutá spravodlivosť.\n\n2\n\n... Sťažovateľ uvádza, že keby nebol (krajský súd, pozn.)\n\ndňa 31. 07. 2009\n\nuznesením... zrušil rozsudok... (prvostupňového súdu, pozn.) a vec vrátil na ďalšie konanie,\nale namiesto toho vytýčil pojednávanie... a vykonal riadne dokazovanie, mohol byť spor\nuž právoplatne skončený...\n... Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací... mal v spore vyniesť konečné\nrozhodnutie,\n\navšak\n\nuvedeným\n\npostupom\n\ndefinitívne\n\nzmaril\n\nprávo\n\nsťažovateľa\n\nna spravodlivosť v primeranom čase, najmä s poukazom na to, že od podania žaloby,\nt. j. od 13. 10. 2004 prešlo viac ako 12 rokov a spravodlivosť už v podstate nemá\npre sťažovateľa temer žiadny význam.\n... Sťažovateľ namieta aj porušenie základného práva uvedeného v čl. 12 ods.1\nÚstavy SR, že ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach, keď na Okresnom súde\nBratislava I sú výrazne zvýhodňovaní verejní činitelia v sporoch na ochranu osobnosti,\nktorých spory netrvajú 12 rokov ako v prípade sťažovateľa.»\n3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie\nrozhodol nálezom takto:\n„Základné práva (sťažovateľa, pozn.) upravené v čl. 46 ods. 1, v čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.\n2Co 227/2007 porušené boli.\nKrajskému súdu v Bratislave prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov\na aby vo veci konal ako nezávislý a nestranný súd.\n(Sťažovateľovi, pozn.) priznáva finančné zadosťučinenie 7.000,00 EUR (slovom\nsedemtisíc EUR), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť do 15 dní\nod právoplatnosti rozhodnutia (nálezu).\nKrajský súd v Bratislave je povinný vrátiť sťažovateľovi zaplatené súdne poplatky\nv sume 1 261,00 EUR z dôvodu, že vo veci nie je právoplatne rozhodnuté ani po 12 rokoch.\nJUDr. Erikovi Šablatúrovi, advokátovi priznáva trovy konania / trovy právneho\nzastúpenia 491,84 EUR (slovom štyristodeväťdesiatjedna EUR 84 centov), ktoré je súd\npovinný zaplatiť na účet advokáta vedený v\n\n, číslo účtu:\n\ndo dvoch mesiacov od tohto rozhodnutia (nálezu).»\n\n3\n\nII.\n4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n5. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...\nÚstavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\n6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nsťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\n7. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n8. Ústavný súd v prvom rade podotýka, že podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde\nje ústavný súd viazaný návrhom sťažovateľa. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa\nvzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd\nteda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,\n\n4\n\npreto v danej veci rozhodoval o porušení sťažovateľom v petite sťažnosti označených práv,\nku ktorým malo dôjsť v napadnutom konaní vedenom krajským súdom. Tvrdenia o porušení\npráv, ktoré sťažovateľ uvádza iba v texte sťažnosti mimo petitu, je podľa názoru\nústavného súdu potrebné považovať iba za súčasť jeho argumentácie (napr. III. ÚS 149/04,\nIII. ÚS 235/05, II. ÚS 65/07).\n9. Predmetom konania ústavného súdu je tak rozhodovanie o namietanom porušení\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ku ktorému malo podľa sťažovateľa\ndôjsť postupom krajského súdu v napadnutom konaní.\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\n10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n11. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\n12. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti\npre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným\nprávom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom\norgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej\nmožnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (III.ÚS 263/03, II.ÚS 98/06, III.ÚS 300/06).\n\n5\n\n13. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje, že každý\nsa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom\na nestrannom súde, pričom jeho súčasťou je aj ochrana, ktorá sa účastníkovi konania\nposkytuje v odvolacom konaní, t. j. v konaní, v ktorom sa podaním riadneho opravného\nprostriedku domáha ochrany svojich práv pred odvolacím súdom z dôvodov, ktorých\nuplatnenie umožňuje procesné právo. Ak účastník konania splní predpoklady ustanovené\nzákonom na poskytnutie ochrany v odvolacom konaní, všeobecný súd mu túto ochranu musí\nposkytnúť v rozsahu, v akom sa preukáže existencia dôvodov na poskytnutie súdnej\nochrany v takom konaní. Poskytnutie takejto právnej ochrany však, prirodzene, nemožno\npovažovať za právo na úspech v odvolacom konaní (m. m. II. ÚS 4/94), ak každé také\nrozhodnutie odvolacieho súdu odpovedá na obsah odvolania ústavne konformným\nspôsobom a v rozsahu upravenom zákonom (čl. 46 ods. 4 ústavy).\n14. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02) do obsahu\nzákladného práva na súdnu ochranu, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie patrí aj\nprávo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá\nmá základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých\nmedzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené\nspôsobom, ktorý predpisuje zákon. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka\nkonania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním\na hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy\nzistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných\nprávnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú\nsvojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by\npoprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.\n15. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti napadol postup krajského súdu v odvolacom\nkonaní a uviedol, že „odvolací súd mohol a mal v zmysle § 213 ods. 1-5 O. s. p. (vtedy\nplatného) nariadiť pojednávanie a vo veci rozhodnúť“.\nÚstavný súd poskytuje ústavnoprávnu ochranu sťažovateľom len v celkom\nvýnimočných prípadoch, ak ich sťažnosť signalizuje, že došlo k zásahu do základných práv\n\n6\n\nalebo slobôd v mimoriadne závažnom rozsahu, resp. intenzite. Z uvedeného dôvodu\nani námietku sťažovateľa o pochybení krajského súdu v tom, že vo veci nevydal konečné\nrozhodnutie, ale rozhodol uznesením o zrušení rozsudku a vrátil vec na ďalšie konanie\nsúdu prvého stupňa, nepovažuje za reálne spôsobilú vysloviť porušenie jeho „práva\nna spravodlivé súdne konanie “.\n16. Aj napriek neurčitosti dôvodov sťažnosti v tejto časti (sťažovateľ namiesto\nrozhodnutia súdu napádal postup súdu), sa ústavný súd zaoberal argumentáciou obsiahnutou\nv uznesení krajského súdu vydanom v napadnutom konaní ako výsledkom celého postupu\nkrajského súdu, ktoré sťažovateľ namietol. Krajský súd v uznesení vydanom v napadnutom\nkonaní uvádza:\n„... Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal vec\npodľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a\ndospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie\nkonanie.\nZ obsahu odvolaní navrhovateľa aj odporcu možno vyvodiť, že súd prvého stupňa\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie\nsúdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d/\na f/ O. s. p.)...\nNa základe konkrétnych okolností tohto prípadu, z ktorých vychádzal okresný súd,\nsa vyžadovala špecifická odpoveď na otázku, súvisiacu s predmetom konania, ktorým\nje uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, v ktorej bol žalobca povinný\npreukázať vznik nemajetkovej ujmy a príčinnú súvislosť s diskriminačným správaním\nžalovaného.\nZa presvedčivý nemožno považovať záver súdu, že nárok navrhovateľa odôvodňujú\npísomné doklady založené v spise, že nie je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, keď súd\nnepripustil dokazovanie výsluchom ďalších svedkov a ďalšie dôkazy založené v spise sú\npodľa\n\nnázoru\n\nsúdu\n\nnadbytočné.\n\nOkresný\n\nsúd\n\nsvoj\n\nzáver\n\nodôvodnil\n\nstručne,\n\nbez presvedčivých právnych záverov, ktoré bolo nutné zodpovedať s prihliadnutím\nna konkrétne okolnosti prípadu. Takéto odôvodnenie potom prirodzene vzbudzuje dôvodné\npochybnosti najmä o presvedčivosti a spravodlivosti rozhodnutia súdu...\n\n7\n\nBude preto úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní sa podstatnou námietkou\nžalovaného, súvisiacou s nedostatočným preukázaním dôvodnosti nároku zo strany\nnavrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy, zaoberať a ústavne akceptovateľným\nspôsobom aj vysporiadať. K uplatnenému nároku navrhovateľa na náhradu nemajetkovej\nujmy, bol žalobca povinný preukázať vznik nemajetkovej ujmy a príčinnú súvislosť\ns diskriminačným správaním žalovaného. K uvedenej námietke musí súd prvého stupňa\nv odôvodnení napadnutého rozsudku zaujať jednoznačný a nespochybniteľný právny záver.\nZa takýchto okolností je potrebné konštatovať, že napadnutý rozsudok nezodpovedá\npožiadavkám vyplývajúcim z obsahu zákonného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Súčasťou\nuvedených práv je totiž nepochybne aj požiadavka, aby sa príslušný všeobecný súd v konaní\nprávne korektným spôsobom a zrozumiteľne vyrovnal nielen so skutkovými okolnosťami\nprípadu, ale aj s kľúčovými právnymi otázkami, ktoré ho viedli ku konkrétnemu\nrozhodnutiu.\n... Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku, okresný súd v danom prípade nepripustil\ndokazovanie výsluchom ďalších svedkov a ďalšie dôkazy založené v spise sú podľa názoru\nsúdu nadbytočné, pretože predmetom sporu nie je porušenie pracovnej disciplíny žalobcu,\nale diskriminácia v súvislosti s predvolávaním na priestupkové konanie. Súd vo veci\nneaplikoval antidiskriminačný zákon č. 365/2004 Z. z., pretože predmetom konania\nzostala iba nemajetková ujma v súvislosti s diskriminačným konaním realizovaným\ndňa 07. 05. 2004 pred účinnosťou zákona č. 365/2004.\nVychádzajúc z uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že právo odporcu na riadne\nodôvodnenie rozsudku bolo porušené. Odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu\ntotiž vychádza z ústavne nekonformného výkladu noriem (pravidiel) spojených s uplatnením\npráva na súdnu ochranu.“\n17. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je taktiež právo\núčastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne\ndáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\n\n8\n\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (III. ÚS 78/07,\nIV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\n18. Ústavný súd po preskúmaní odôvodnenia uznesenia krajského súdu vydaného\nv napadnutom konaní dospel k záveru, že uznesenie ústavne akceptovateľným spôsobom\nreaguje na všetky relevantné odvolacie námietky sťažovateľa, jasne a zrozumiteľne uvádza\ndôvody, pre ktoré rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.\nKrajský súd v časti odôvodnenia uznesenia uvádza „... odvolací súd zastáva názor, že\nzávery súdu prvého stupňa vychádzajú z neúplne zisteného skutkového stavu, ktorého\nsprávnosť záverov obaja účastníci konania v napadnutých častiach výroku, svojim\nodvolaním dôvodne spochybňujú. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu\nvyplýva, že jeho formálna a obsahová štruktúra je pomerne nejasná a nezrozumiteľná vo\nvzťahu tak k skutkovým zisteniam, ako aj k právnym záverom, vedúcim k rozhodnutiu vo\nveci a napadnutý rozsudok v oboch napadnutých výrokoch (v zamietajúcom aj\nvyhovujúcom), ktoré spolu vzhľadom na predmet sporu súvisia, je tiež nepresvedčivý a\nnepreskúmateľný.\nPri takomto nepreskúmateľnom odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa, nemôže\nodvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdiť (§ 219 ods. 1 O. s. p.) a ani zmeniť\n(§ 220 O. s. p.), ale iba zrušiť (§ 221 ods. 1 O. s. p.), lebo vzhľadom na uvedené ho ani\npreskúmať nemohol a okrem toho takéto rozhodnutie súdu, nemôže obstáť z hľadiska\npožiadavky správnosti rozhodnutia a musí byť zrušené.“.\n19. Vychádzajúc z uvedeného nemožno podľa názoru ústavného súdu považovať\nuznesenie krajského súdu vydané v napadnutom konaní za neodôvodnené a ani\nza arbitrárne, t. j. také, ktoré by bolo založené na právnych záveroch, ktoré nemajú oporu\nv právnej norme, resp. popierajú jej podstatu, zmysel a účel.\n20. V zmysle judikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu a inú právnu\nochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy všeobecný súd nemôže porušiť, ak koná vo veci\nv súlade s procesnoprávnymi predpismi, vzťahujúcimi sa na konkrétne konanie\n(napr. II. ÚS 181/06). Teda ak orgán štátu aplikuje platný právny predpis, jeho účinky\n\n9\n\n(dôsledky) použitia nemožno považovať za porušenie základného práva alebo slobody\n(II. ÚS 81/00, II. ÚS 63/03), preto sa ústavný súd s námietkami sťažovateľa v tejto časti\nnestotožnil a sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\n21. Sťažovateľ v sťažnosti poukazuje na to, že «... sa jedná o pracovnoprávny spor,\nktorý sa mal riešiť v „zrýchlenom konaní\", nakoľko ide o spor, ktorý má rozhodujúci vplyv\nna obživu sťažovateľa a v tomto prípade aj na dôstojnosť v pracovnom pomere\na na zaobchádzanie v súlade s dobrými mravmi...\nKonanie na odvolacom súde trvalo od 31. 08. 2015 do 31. 05. 2016, teda 9 mesiacov.\nPritom ide o spor, ktorý ku dňu rozhodnutia (31. 05. 2016) trvá už 11 rokov a 9 mesiacov,\nkeď na takýto druh sporu je príslušné zrýchlené konanie.\n... ďalší prieťah v konaní č. k.: 2Co 227/2015 vznikol pri doručovaní uznesenia\nzo dňa 31. 05. 2016, ktoré mu bolo doručené až 14. 09. 2016, t. j. po 3 mesiacoch\na 14 dňoch.\n... vracanie spisov po odvolaní späť na súdy prvého stupňa je v podstate negovaním\nústavných práv občanov, doslova ohrozuje činnosť prvostupňových súdov, ktoré potom\nnie sú schopné realizovať svoju zákonnú povinnosť podľa § 114 ods. 1 O. s. p.\n(vtedy platného), t. j. pripraviť pojednávanie tak, aby bolo rozhodnuté na jedinom\npojednávaní.».\n22. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 102/05, II. ÚS 387/06)\nsa ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným\nsúdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva\noznačenými orgánmi verejnej moci (v posudzovanom prípade krajským súdom) ešte mohlo\ntrvať. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať\nk namietanému porušovaniu označeného základného práva postupom krajského súdu,\nústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona\no ústavnom\n\nsúde).\n\nNavyše\n\nzjavná\n\nneopodstatnenosť\n\n10\n\nsťažnosti,\n\nprostredníctvom\n\nktorej sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, môže vyplývať aj z toho, že porušenie\ntohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom\nuž príslušný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127\nods. 1 ústavy (m. m. IV. ÚS 223/2010). Vychádza pritom z toho, že účelom práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,\nv ktorej sa nachádza fyzická osoba alebo právnická osoba domáhajúca sa rozhodnutia\norgánu verejnej moci, ktorý (účel) sa dosiahne právoplatným rozhodnutím (I. ÚS 167/03).\n23. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že krajský súd v napadnutom konaní vydal\nuznesenie sp. zn. 2 Co 227/2015 z 31. mája 2016, ktorým rozsudok Okresného súdu\nBratislava I sp. zn 18 C 377/2004 z 28. novembra 2014 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.\n24. Krajský súd teda v čase podania sťažnosti ústavnému súdu (8. novembra 2016,\npozn.) už vo veci rozhodol, a preto v tomto čase už nemohol porušovať základné právo\nsťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní\nodmietol aj túto časť sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\n25. Pretože sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho\nvýznamu zaoberať sa ďalšími jeho požiadavkami uvedenými v petite sťažnosti,\nrozhodovanie o ktorých je podmienené vyhovením sťažnosti v časti požadovaného\nvyslovenia porušenia základných práv alebo slobôd (čl. 127 ods. 2 ústavy), k čomu v tomto\nprípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. novembra 2017\n\n11", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "občianske súdne konanie-občiansko-právne konanie", "diskriminácia", "prieťahy v konaní", "práca, pracovný pomer-pracovná disciplína"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:996a9689-287f-496b-8a9e-cbafbf830ea3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.239.2015.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 239/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 239/2015 z 3. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-03", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.239.2015.2"}, {"guid": "ussr:c51c3f35-de30-4b21-93e6-7d848002ad52", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/2010 z 18. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-18", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c51c3f35-de30-4b21-93e6-7d848002ad52"}, {"guid": "ussr:9b09466b-12a4-42e5-b19c-b7d9398971fa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 223/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 223/2010 z 3. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-03", "citacie_n": 177, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9b09466b-12a4-42e5-b19c-b7d9398971fa"}, {"guid": "ussr:b1ff7371-7f65-42a4-9395-3f94cca74b0b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 357, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1ff7371-7f65-42a4-9395-3f94cca74b0b"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 387/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 387/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c"}, {"guid": "ussr:f9820bfd-62ae-4f1d-a907-d437eefae353", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 181/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 181/06 z 31. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-31", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9820bfd-62ae-4f1d-a907-d437eefae353"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:af9b1cc2-37bc-4303-ba77-75848d859977", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 235/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 235/05 z 24. 8. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-08-24", "citacie_n": 223, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af9b1cc2-37bc-4303-ba77-75848d859977"}, {"guid": "ussr:6c41e571-945e-40af-b248-1aceb6084a93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/05 z 13. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-13", "citacie_n": 525, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6c41e571-945e-40af-b248-1aceb6084a93"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:b2ca7272-31fa-44e0-9aa3-d11968e0fbae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 167/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 167/03 z 23. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-23", "citacie_n": 119, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2ca7272-31fa-44e0-9aa3-d11968e0fbae"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1d43be04-76c7-41c5-a0c1-43f0e1cdd97a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 63/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 63/03 z 28. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-28", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d43be04-76c7-41c5-a0c1-43f0e1cdd97a"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 81/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/00 z 6. 9. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-09-06", "citacie_n": 490, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "e1cceb78-12e5-487e-b979-d85ff1e834cb:5a0ce91c-128c-4d94-a58d-344eecdec9e7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1104139523.7", "spisova_znacka": "2Co/227/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/227/2015 z 30. 5. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-05-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1104139523.7"}], "citovane_v": []}