{"guid": "ussr:1211653a-69c5-41d1-befd-ca064b468d3e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.701.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 701/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 701/2017 z 21. 11. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 21. novembra 2017, sp. zn. III. ÚS 701/2017, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.701.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2017-11-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1211653a-69c5-41d1-befd-ca064b468d3e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.701.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.701.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.701.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 701/2017-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. novembra\n2017 predbežne prerokoval sťažnosť\n, Rakúska spolková republika,\n, zastúpeného advokátom\n\n,\n\n, vo veci namietaného porušenia\nzákladných práv zaručených v čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod\nsp. zn. 1 To 25/2017 a jeho uznesením z 26. apríla 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a pre neprípustnosť.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júna\n2017 doručená sťažnosť\n\n,\n\nRakúska spolková republika,\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základných práv zaručených v\nčl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a\npráva zaručeného v čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v\nkonaní vedenom pod sp. zn. 1 To 25/2017 a jeho uznesením z 26. apríla 2017.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného\nsúdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 3 T 91/2016 zo 17. januára 2017 uznaný\nvinným zo spáchania zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a) zákona č. 300/2005\nZ. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) a za to bol\nodsúdený podľa § 355 ods. 2 s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2 a 3 Trestného zákona\nna trest odňatia slobody v trvaní tri a pol roka so zaradením na jeho výkon do ústavu\ns minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Zároveň mu\nbol podľa § 62 ods. 1 a 2 Trestného zákona uložený trest zákazu pobytu na území\nbratislavského samosprávneho kraja po dobu päť rokov.\n3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie, ktoré krajský súd\nuznesením sp. zn. 1 To 25/2017 z 26. apríla 2017 podľa § 319 zákona č. 301/2005 Z. z.\nTrestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) zamietol.\n4. Sťažovateľ je presvedčený, že v rámci trestného konania vedeného proti jeho\nosobe došlo k zásahu do jeho označených základných práv zaručených mu ústavou a práv\nzaručených dohovorom, a to tým, že\n„1) Do momentu ustanovenia obhajcu... nemal obhajcu napriek tomu, že... oňho\nžiadal od momentu... zadržania.\n2) Do ustanovenia obhajcu“ mu „neboli pretlmočené a preložené žiadne konverzácie\na dokumenty s výnimkou rozhodovania o väzbe.\n3) Po ustanovení obhajcu“ mu „boli pretlmočené a preložené len niektoré\nkonverzácie a dokumenty.\n\n2\n\n4) OČTK vykonali výsluchy svedkov migrantov... v prípravnom konaní bez“ jeho\n„účasti a účasti“ jeho „obhajcu.\n5) OČTK nevykonali... navrhované dôkazy/znalecké skúmanie telefónov, vyžiadame\nvýpisu z\n\n, vyžiadanie rozpisu práce zo systému\n\n/ - v...\n\nprospech“\n\nsťažovateľa.\n„6) Súd prvého stupňa odmietol na hlavnom pojednávaní vykonať kontradiktórne\nvýsluchy všetkých svedkov migrantov a policajtov.\n7) Súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie čítaním zápisníc\nsvedkov z prípravného konania, hoci neboli splnené podmienky na takýto postup.\n8) Súd prvého stupňa odmietol na hlavnom pojednávaní vykonať výsluchy svedkov...\n– v... prospech“ sťažovateľa.\n„9) Súd prvého stupňa odmietol na hlavnom pojednávaní vykonať... navrhované\ndôkazy/znalecké skúmanie telefónov, vyžiadanie výpisu z\npráce zo systému\n\n, vyžiadanie rozpisu\n\n/ - v... prospech“ sťažovateľa.\n\n„10) Súd prvého stupňa vyhotovil zápisnicu z hlavného pojednávania tak, ako by boli\nzachované všetky procesné práva obhajoby a ako by všetky vykonané dôkazy boli vykonané\nv súlade s ustanoveniami Ústavy SR, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd a v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, pričom procesné práva obhajoby\ndodržané neboli a dôkazy neboli vykonané v súlade s ustanoveniami Ústavy SR, Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a v súlade s ustanoveniami Trestného\nporiadku...“\n5. Vo vzťahu k postupu a rozhodnutiu krajského súdu sťažovateľ uviedol, že jeho\nodvolanie „odvolací súd... odmietol s odôvodnením, že súd prvého stupňa postupoval\nv zmysle platných právnych predpisov, dospel k správnym skutkovým zisteniam, správne\nprávne posúdil vec a uložil... primeraný trest. Vychádzal z takej dôkaznej situácie, ktorú\norgány činné v trestnom konaní a súd prvého stupňa uvádzali v zápisniciach z jednotlivých\núkonov a z hlavného pojednávania. Vôbec vo svojom odôvodnení nespomína zvukový\nzáznam z hlavného pojednávania, otázky súladu zvukového a písomného záznamu\nz hlavného pojednávania, preto si“ sťažovateľ myslí, „že v tomto smere rozhodnutie súdu\nprvého stupňa nepreveroval. Písomné vyhotovenie záznamu z hlavného pojednávania je\n\n3\n\nvyhotovené tak, akoby všetky... práva boli dodržané, čo je rozpore s reálnym priebehom\nhlavného pojednávania a teda nutne i zvukovým záznamom z neho.“.\n6. Sťažovateľ zastáva názor, že „Odvolací súd nedostatočne preveril odvolacie\nargumenty obhajoby.“.\n7. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1) Krajský súd v Bratislave v konaní č. 1 To 25/2017 porušil sťažovateľove právo\ndefinované v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR\n2) Krajský súd v Bratislave v konaní č. 1 To 25/2017 porušil sťažovateľove právo\ndefinované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR\n3) Krajský súd v Bratislave v konaní č. 1 To 25/2017 porušil sťažovateľove právo\ndefinované v čl. 50 ods. 3 Ústavy SR\n4) Krajský súd v Bratislave v konaní č. 1 To 25/2017 porušil sťažovateľove právo\ndefinované v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n5) Krajský súd v Bratislave v konaní č. 1 To 25/2017 porušil sťažovateľove právo\ndefinované v čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n6) Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje Uznesenie Krajského súdu v Bratislave\nč. 1 To 25/2017, zo dňa 26. 4. 2017\n7) Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho\nzastúpenia na účet jeho právneho zástupcu.“\nII.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n4\n\n9. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...\nÚstavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\n10. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či\ndôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie.\n11. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n12. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základných práv zaručených v čl. 46\nods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 a 3 dohovoru\npostupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 To 25/2017 a jeho uznesením\nz 26. apríla 2017.\n13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n5\n\n14. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n15. Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas\na možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom\nobhajcu.\n16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n17. Podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu má tieto\nminimálne práva:\na) byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou\na dôvodom obvinenia proti nemu;\nb) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby;\nc) obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo\npokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy\nspravodlivosti vyžadujú;\nd) vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a\nvýsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe;\ne) mať bezplatnú pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku používanému pred súdom\nalebo týmto jazykom nehovorí.\n18. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že kľúčovou námietkou je tvrdenie sťažovateľa\no porušení jeho základného práva na obhajobu, prípadne o nedodržaní jeho procesných práv\nsúvisiacich s právom na obhajobu. Svedčia o tom jeho tvrdenia ako „Všetky úkony až do\nustanovenia obhajcu boli vykonané bez možnosti na prípravu obhajoby prostredníctvom\nsvojho obhajcu napriek tomu, že som mal na to právo nielen od vznesenia obvinenia ale už\n\n6\n\nod momentu obmedzenia osobnej slobody“, alebo „procesné práva obhajoby dodržané\nneboli a dôkazy neboli vykonané v súlade s ustanoveniami Ústavy SR, Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku“, ale aj\ntvrdené skutočnosti o nevykonaní navrhovaných dôkazov, resp. vykonávaní procesných\núkonov bez jeho prítomnosti alebo prítomnosti jeho obhajcu, ako aj tvrdenia o nesprávnom\nvykonaní niektorých dôkazov, nedostatočnom tlmočení, porušení kontradiktórnosti konania\na pod. Všetky uvádzané okolnosti sťažovateľ vníma ako porušenie jeho obhajobných práv\nprípadne ako nezákonne vykonané dôkazy v jeho trestnej veci.\n19. Princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy znamená, že ústavný súd\nmôže konať o namietanom porušení práv sťažovateľov a vecne sa zaoberať iba tými\nsťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti\ndomáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych\nprostriedkov, ktoré mu na to zákon poskytuje. Namietané porušenie niektorého\nzo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu\nna konanie o nich.\n20. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti\nnie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou\nvšetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré\nsú v trestnom konaní povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad\nv súlade s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy,\nsú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré ústava\nalebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd\npredstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až\nv prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane\nústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci\nústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde\n(III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05, III. ÚS 114/2010).\n\n7\n\n21. Podľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti\nprávoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené\nustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania\npodľa § 371.\n22. Podľa § 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku proti právoplatnému rozhodnutiu\nsúdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 obvinený\nvo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.\n23. Podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie možno podať,\nc) ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu...\ng) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným\nspôsobom...\n24. Z citovaných ustanovení Trestného poriadku vyplýva, že sťažovateľ mal a stále\nmá k dispozícii účinný prostriedok prípadnej nápravy ním tvrdeného porušenia jeho\nzákladných práv, a to vo forme mimoriadneho opravného prostriedku – dovolania.\n25.\n\nExistencia\n\ntakéhoto\n\núčinného\n\nmimoriadneho\n\nopravného\n\nprostriedku\n\nvyplývajúceho zo zákona, ktorým sa sťažovateľ môže domáhať ochrany ním označených\npráv, zakladá neprípustnosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, čo je dôvodom na jej\nodmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n26. Navyše v súvislosti so skúmaním podmienok konania o podanej sťažnosti\nv rámci jej predbežného prerokovania ústavný súd zo sťažnosti zistil, že sťažovateľ „vo\nveci... podal dovolanie“, avšak „Z opatrnosti“ podal „sťažnosť proti porušeniu základných\npráv alebo slobôd pred rozhodnutím Najvyššieho súdu SR o dovolaní tak, aby bola\nzachovaná dvojmesačná lehota od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia“.\n27. V danom prípade sťažovateľ teda subsidiárne postavenie ústavného súdu pri\nochrane základných práv a slobôd akceptoval, a to tým, že podal vo svojej veci dovolanie.\n\n8\n\nÚstavný súd v tejto súvislosti odkazuje aj na svoju doterajšiu judikatúru (m. m.\nIV. ÚS 177/05), podľa ktorej vyčerpaním opravných prostriedkov alebo iných právnych\nprostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd\núčinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných\npredpisov, nemožno rozumieť už samotné podanie posledného z nich oprávnenou osobou,\nale až rozhodnutie o ňom príslušným orgánom. V okolnostiach prípadu sťažovateľ podaním\ndovolania, ako aj podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy vedome vytvoril stav, keď\nby o jeho veci mali súbežne rozhodovať dva orgány súdneho typu (najvyšší súd ako\ndovolací súd a ústavný súd), čo nie je v podmienkach právneho štátu rešpektujúceho princíp\nprávnej istoty prijateľné. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnenie právomoci dovolacieho\nsúdu vo veci sťažovateľa predchádza uplatneniu právomoci ústavného súdu, možno\npovažovať podanie sťažnosti ústavnému súdu ešte pred rozhodnutím dovolacieho súdu ako\npredčasné (m. m. IV. ÚS 142/2010).\n28. V judikatúre ústavného súdu sa aj pod vplyvom judikatúry Európskeho súdu pre\nľudské práva ustálil právny názor (napr. I. ÚS 169/09, I. ÚS 289/09), podľa ktorého\nv prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej\nsťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je takáto sťažnosť považovaná za prípustnú až\npo rozhodnutí o dovolaní. Zároveň ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre uvádza\n(napr. m. m. I. ÚS 184/09, I. ÚS 237/09, I. ÚS 239/09, IV. ÚS 49/2010, IV. ÚS 453/2010),\nže lehota na prípadné podanie sťažnosti po rozhodnutí o dovolaní bude považovaná v\nzásade za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu, s\nvýnimkou prípadov, keď to konkrétne okolnosti veci zjavne vylučujú. Nie je preto dôvodné,\naby sťažovateľ v prípade podania dovolania podal zároveň aj sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1\nústavy, pretože aj za predpokladu, že by dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie nie je\nprípustné, nemožno sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy smerujúcu proti rozhodnutiu, ktoré\npredchádzalo rozhodnutiu dovolacieho súdu, odmietnuť pre jej oneskorenosť (porovnaj aj\nrozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 8. 11. 2007 vo veci Soffer proti Českej\nrepublike, sťažnosť č. 31419/04, alebo rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva\nz 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99,\nbody 51, 53 a 54).\n\n9\n\n29. Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť\nsťažovateľa uplatnením zásady ratio temporis odmietol ako neprípustnú podľa § 53 ods. 1\nv spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n30. Z tohto dôvodu bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími jeho\npožiadavkami uvedenými v petite sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. novembra 2017\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trestné konanie-práva obvineného v trestnom konaní", "obhajoba, obhajca", "konanie pred ústavným súdom-vyčerpanie prostriedkov nápravy", "dovolanie-nepodanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:15e16a26-3b2f-4d28-a05b-a283a1cdc3fa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 453/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 453/2010 z 20. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-20", "citacie_n": 208, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:15e16a26-3b2f-4d28-a05b-a283a1cdc3fa"}, {"guid": "ussr:e126176c-71c7-4b3e-8047-3cf1e9455d49", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 142/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 142/2010 z 25. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-25", "citacie_n": 254, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e126176c-71c7-4b3e-8047-3cf1e9455d49"}, {"guid": "ussr:e974dfe8-ac03-40e0-9a9f-a0884e85468f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 114/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2010 z 23. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-23", "citacie_n": 362, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e974dfe8-ac03-40e0-9a9f-a0884e85468f"}, {"guid": "ussr:a45aaaf1-7afa-49fa-8b4a-0e449d233479", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/2010 z 5. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-05", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a45aaaf1-7afa-49fa-8b4a-0e449d233479"}, {"guid": "ussr:275457ef-d649-4b94-8830-37d229621cee", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 289/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 289/09 z 14. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-14", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:275457ef-d649-4b94-8830-37d229621cee"}, {"guid": "ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 237/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 237/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3"}, {"guid": "ussr:e448743b-d82b-4945-a631-0d308aabe3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 239/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 338, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e448743b-d82b-4945-a631-0d308aabe3b0"}, {"guid": "ussr:964cf130-90d7-4217-b39e-7ae092b17aed", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 184/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 184/09 z 9. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-09", "citacie_n": 395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:964cf130-90d7-4217-b39e-7ae092b17aed"}, {"guid": "ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 169/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 169/09 z 24. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-24", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40"}, {"guid": "ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 177/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 177/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 566, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "290769b4-00c9-4661-844a-d0e3c5495f62:629e4e6b-c949-4cb0-8170-33cd3834f996", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1516010721.2", "spisova_znacka": "1To/25/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1To/25/2017 z 25. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-04-25", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1516010721.2"}], "citovane_v": []}