{"guid": "ussr:900ef67f-57a8-4afc-b78f-af0206da2038", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.707.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 707/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 707/2017 z 28. 11. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. novembra 2017, sp. zn. III. ÚS 707/2017, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.707.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivetta Macejková", "sudca_id": 1090, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivetta-macejkova-1090", "datum_vydania": "2017-11-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-30.odsek-1", "nazov": "čl. 30 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-30.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-30", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/900ef67f-57a8-4afc-b78f-af0206da2038", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.707.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.707.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.707.2017.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 707/2017-20\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. novembra\n2017 predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\nzastúpených\n\nadvokátskou kanceláriou JUDr. Boris Draškaba, s. r. o., Jozefa Cígera Hronského 10,\nBratislava, v mene ktorej koná JUDr. Boris Draškaba, advokát a konateľ, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva podľa čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\npostupom (nečinnosťou) mesta Banská Bystrica pri odčlenení mestskej časti Šalková a jeho\nlistom č. PR-60230/2016 z 2. mája 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n,\nprávomoci.\n\n,\n,\n\n,\na\n\n,\n\n,\n\no d m i e t a pre nedostatok\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júna\n2016 doručená sťažnosť\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n,\n\n(ďalej len „sťažovatelia“), vo veci\n\nnamietaného porušenia základného práva zúčastňovať sa priamo na správe vecí verejných\nzaručeného v čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) postupom\n(nečinnosťou) mesta Banská Bystrica (ďalej aj „mesto“) pri odčlenení časti mesta Šalková\na jeho listom č. PR-60230/2016 z 2. mája 2016.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sú členmi petičného\nvýboru zriadeného na verejnom zhromaždení obyvateľov obce Šalková konanom 8. marca\n1996, ktorého cieľom bolo začatie procesu odčlenenia mestskej časti Šalková od mesta\nBanská Bystrica.\nSťažovatelia predložili mestu petíciu, na základe ktorej Mestské zastupiteľstvo\nv Banskej Bystrici (ďalej len „mestské zastupiteľstvo“) svojím uznesením č. 180/96\nz 23. mája 1996 podľa § 11a ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Z. z.\no obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“)\nkonštatovalo, že petícia „spĺňa podmienky pre vyhlásenie verejného hlasovania obyvateľov\nčasti mesta Šalková o odčlenenie tejto časti mesta od mesta B. Bystrica“. Tým istým\nuznesením mestské zastupiteľstvo vyhlásilo verejné hlasovanie obyvateľov časti mesta\nŠalková o odčlenenie tejto časti mesta od mesta Banská Bystrica na 7. september 1996.\n3. Hlasovanie obyvateľov mestskej časti Šalková sa uskutočnilo 7. septembra 1996,\nv ktorom viac ako 89 % občanov mestskej časti zúčastnených na hlasovaní vyslovilo súhlas\ns odčlenením od mesta Banská Bystrica. Mestské zastupiteľstvo tento výsledok vzalo na\n\n2\n\nvedomie uznesením č. 213/1996 z 26. septembra 1996, ktorým zároveň prednostke\nmestského úradu uložilo začať konanie s cieľom vytvorenia samostatnej obce Šalková.\n4. Pre účely zmeny katastrálneho územia mestskej časti Šalková prebiehali\nv priebehu rokov 1996 a 1997 rokovania a administratívne konania. Vtedajšie vedenie\nmesta malo podľa sťažovateľov predlžovať odčlenenie mestskej časti, argumentujúc\nnedostatkom finančných prostriedkov. Petičný výbor mal niekoľkokrát vyzývať mestské\nzastupiteľstvo a primátora na konanie vo veci. Tento stav pretrvával od roku 1996 až do\nroku 2011, keď sa petičný výbor svojimi listami opakovane obracal na rôznych vo funkcii\nsa meniacich primátorov mesta.\n5. Právnemu zástupcovi petičného výboru bolo napokon 19. apríla 2011 doručené\n„Stanovisko k výzve na začatie konania“ zn. Práv. 141/2010 z 15. marca 2011, v ktorom\nmesto Banská Bystrica uviedlo, že v konaní o odčlenení mestskej časti Šalková v zmysle\nstanoviska organizačno-právneho oddelenia mestského úradu a odborného stanoviska\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky, odboru všeobecnej vnútornej správy, sekcie\nverejnej správy nemožno pokračovať.\nPetičný výbor sa sťažnosťou namietajúcou uvedený postup a rozhodnutie mesta\nBanská Bystrica obrátil na ústavný súd, ktorý o ich sťažnosti konal v konaní vedenom pod\nsp. zn. II. ÚS 534/2012. Ústavný súd rozhodol tak, že uznesením z 22. novembra 2012\nsťažnosť sťažovateľov odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Dôvodom tohto rozhodnutia\nbola skutočnosť, že vzhľadom na čiastočne pasívny prístup členov petičného výboru\nk uzavretiu dohody s mestom Banská Bystrica o rozdelení obce (počas celého obdobia\nnepredložili mestu žiaden návrh dohody) nebol diel nečinnosti mesta Banská Bystrica takej\nintenzity, aby ním priamo dochádzalo k porušovaniu práva sťažovateľov zúčastňovať sa na\nspráve verejných vecí v zmysle čl. 30 ods. 1 ústavy. K zrušeniu listu mesta z 19. apríla 2011\nústavný súd nepristúpil, keďže nejde o správne rozhodnutie a možno mu priznať nanajvýš\ninformačný charakter. Nad rámec uvedeného ústavný súd dodal, že v právnej úprave zákona\no obecnom zriadení naďalej ostáva neupravený dohodovací proces smerujúci k uzavretiu\ndohody o rozdelení obce a zákon takisto nepozná ani žiadny náhradný proces pre prípad, že\n\n3\n\njedna alebo druhá strana nebude ochotná alebo schopná sa na uzavretí takejto dohody\npodieľať.\n6. Na základe záverov ústavného súdu vyslovených v uznesení sp. zn.\nII. ÚS 534/2012 z 22. novembra 2012 sťažovatelia ako petičný výbor predložili mestu\n17. apríla 2014 návrh dohody o rozdelení obce a opätovne s ním vstúpili do rokovaní.\nPo vzájomných rokovaniach a písomných komunikáciách následne sťažovatelia predložili\nmestu nový záväzný návrh dohody o rozdelení obce a vzniku novej obce 31. marca 2016.\nPrimátor mesta listom č. PR-60230/2016 z 2. mája 2016 sťažovateľom oznámil, že\nodčlenenie časti Šalková od mesta Banská Bystrica v súčasnej dobe platná legislatíva\nneumožňuje, a to s prihliadnutím na § 2a ods. 5 zákona o obecnom zriadení, v zmysle\nktorého sa obec môže rozdeliť, ak nové obce budú mať katastrálne územie alebo súbor\nkatastrálnych území tvoriacich súvislý územný celok, najmenej 3 000 obyvateľov, ak\nurbanisticky nesplynuli s ostatnými časťami obce. Obec nemožno rozdeliť, ak do rozvoja\nodčleňovanej časti obce boli vložené investície, od ktorých je závislá celá obec. Vzhľadom\nna počet obyvateľov časti Šalková tak neboli podľa stanoviska mesta splnené všetky\nkogentné ustanovenia zákona o obecnom zriadení.\n7.\n\nSťažovatelia v sťažnosti odvolávajúc sa na judikatúru ústavného súdu\n\n(II. ÚS 105/03) uvádzajú, že proces rozdelenia obce reprezentuje určitý celok, jeho\njednotlivé fázy – od predloženia petície obyvateľov obce až po konečné rozhodnutie vlády\no tomto návrhu realizované odlišnými orgánmi verejnej moci – tvoria relatívne uzavretý\ncelok, ktoré však môžu byť predmetom samostatného posudzovania z hľadiska\nrešpektovania základných práv a slobôd.\nSťažovatelia uvádzajú, že «Odmietnutím rokovať o dohode o rozdelení Mesta Banská\nBystrica a konštatovaním, že v rozdelení mesta nie je možné pokračovať, na základe\nvýkladu právnej normy, porušovateľ zastavil proces smerujúci k rozdeleniu Mesta Banská\nBystrica, iniciovaný sťažovateľmi na základe ich práva podľa čl. 30 ods. 1 Ústavy.\nZ platných právnych predpisov oprávnenie obce zastaviť proces smerujúci k rozdeleniu\nobce svojím rozhodnutím alebo iným úradným postupom nevyplýva. Povinnosťou Mesta\nBanská Bystrica je, keďže hmotnoprávne podmienky na rozdelenie obce boli už posúdené\n\n4\n\nako splnené, pokračovať v konaní smerujúcom k rozdeleniu, t. j. k uzavretiu dohody\no rozdelení obce. Podstatou záruk uplatnenia základného práva sťažovateľov zúčastňovať\nsa priamo na správe verejných vecí je garantovanie zákonom ustanoveného postupu zo\nstrany príslušných orgánov verejnej správy, vrátane orgánov územnej samosprávy.\nVzhľadom na vyššie uvedené sú sťažovatelia toho názoru, že touto sťažnosťou\nnapadnuté rozhodnutie organizačnej povahy Mesta Banská Bystrica, list mesta vec\n„Dohoda o rozdelení obce a vzniku novej obce - OZNÁMENIE“ zo dňa 2.5.2016, značka\nPR-60230/2016, ktorým porušovateľ odmietol pokračovať v konaní o rozdelení Mesta\nBanská Bystrica je iným zásahom do práva sťažovateľov zúčastňovať sa na správe vecí\nverejných garantovaného čl. 30 ods. 1 Ústavy.».\n8. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd vydal nález,\nv ktorom vysloví:\n„Základné právo sťažovateľov zúčastňovať sa na správe vecí verejných upravené\nv čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky bolo porušené postupom Mesta Banská Bystrica.\nRozhodnutím Mesta Banská Bystrica - list mesta vec „Dohoda o rozdelení obce\na vzniku novej obce - OZNÁMENIE\" zo dňa 2.5.2016, značka PR-60230/2016 bolo\nporušené základné právo sťažovateľov zúčastňovať sa na správe vecí verejných upravené\nv čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nRozhodnutie Mesta Banská Bystrica list mesta vec „Dohoda o rozdelení obce\na vzniku novej obce - OZNÁMENIE\" zo dňa 2.5.2016, značka PR-60230/2016 sa zrušuje.\nÚstavný súd prikazuje Mestu Banská Bystrica bezodkladne riadne pokračovať\nv procese rozdelenia Mesta Banská Bystrica a odčlenenia časti mesta Šalková a konať\nv súlade s ust. § 2a zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších\npredpisov a uzavrieť s Petičným výborom občanov mestskej časti Šalková za odčlenenie\nčasti Šalková od mesta Banská Bystrica dohodu o rozdelení Mesta Banská Bystrica a vzniku\nnovej obce Šalková v súlade s ustanoveniami zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení\nv znení neskorších predpisov.“\n\n5\n\nII.\n9. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127\nústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.\n12. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.\n13. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n14. Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy majú občania právo zúčastňovať sa na správe\nverejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým\npobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov\nsamosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.\n\n6\n\nIII.\n15. Podstata sťažnosti sťažovateľov spočíva v tvrdení, že postupom a listom mesta\nBanská Bystrica z 2. mája 2016 bolo porušené ich základné právo zúčastňovať sa na správe\nverejných vecí upravené v čl. 30 ods. 1 ústavy. Listom z 2. mája 2016 primátor mesta\npetičnému výboru oznámil, že k uzavretiu dohody o rozdelení mesta nemôže dôjsť pre\nnesplnenie zákonnej podmienky minimálneho počtu obyvateľov časti mesta Šalková, ktorá\nby sa mala oddeliť, čím došlo k zastaveniu celého procesu odčlenenia mestskej časti\nŠalková od mesta Banská Bystrica. Sťažovatelia namietajú, že splnenie hmotnoprávnych\npodmienok na rozdelenie mesta už bolo posúdené uznesením mestského zastupiteľstva\nv roku 1996, a preto je mesto povinné pokračovať v procese smerujúcom k rozdeleniu\na nemá právomoc v zmysle platnej právnej úpravy rozhodnúť o zastavení tohto procesu ani\núradným postupom tento proces fakticky zastaviť.\n16. Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú\nosobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho\nzákladného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten\norgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci\nústavného súdu (podobne II. ÚS 148/02, IV. ÚS 78/04, I. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04).\n17. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,\nže všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je\nprávomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc\nvšeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07, IV. ÚS 251/2012). Ak ústavný súd pri\npredbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv\nalebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy\npred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku\nprávomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\n\n7\n\n18. V prípade sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 8682/2016 sťažovatelia namietajú\npostup, ktorým primátor mesta odmietol s petičným výborom podpísať dohodu o rozdelení\nmesta. Právomoc starostu obce podpísať dohodu o rozdelení mesta vyplýva zo zákonných\nustanovení § 2a ods. 6 zákona o obecnom zriadení. Je nesporné, že proces rozdelenia obce,\ntak ako je upravený v zákone o obecnom zriadení, je procesom špecifickým a napriek tomu,\nže v danom štádiu smeruje k podpisu dohody, má verejnoprávny charakter.\n19. V procese rozdelenia obce tak na jednej strane stoja orgány územnej samosprávy\n(obecné zastupiteľstvo, ktoré má pri splnení zákonných podmienok povinnosť vyhlásiť\nmiestne referendum, a starosta obce, ktorý vyjadruje súhlas s rozdelením a podpisuje\ndohodu o rozdelení) realizujúce výkon územnej samosprávy v rámci právomocí upravených\ntýmto zákonom, a na strane druhej obyvatelia obce, ktorí prostredníctvom hlasovania\n(miestneho referenda) ako prejavu bezprostrednej priamej demokracie prejavili svoju vôľu\nsa od mesta odčleniť.\n20. Petíciou a neskôr účasťou a hlasovaním v miestnom referende ako prejavom\npriamej demokracie obyvatelia mestskej časti Šalková prejavili svoju vôľu odčleniť sa od\nmesta Banská Bystrica, a tým iniciovali a pokračovali v procese, ktorý podľa ich očakávaní\nmal vyústiť po splnení zákonných podmienok do rozhodnutia vlády o rozdelení mesta.\nHlasovanie obyvateľov mestskej časti Šalková, ktoré sa uskutočnilo v roku 1996,\nbolo vyhlásené uznesením obecného zastupiteľstva, ktoré týmto aprobovalo splnenie\nzákonných podmienok. Obyvateľom, ktorí sa na hlasovaní zúčastnili a prejavili svoju vôľu\nsa od mesta Banská Bystrica odčleniť, tak vzniklo legitímne očakávanie, že výsledok tohto\npostupu povedie k podpisu dohody o rozdelení mesta. Na druhej strane je však nutné\nkonštatovať, že právo obyvateľov mestskej časti Šalková, zastúpených členmi petičnému\nvýboru, na to, aby k rozdeleniu mesta v skutočnosti aj došlo, nemá absolútnu povahu.\nZo samotnej skutočnosti, že výsledkom postupu primátora v procese rozdelenia obce má\nbyť podpis dohody, možno vyvodiť, že primátor nemá bezpodmienečnú povinnosť takúto\ndohodu uzatvoriť, keďže pri jej uzatváraní musí dbať na oprávnené záujmy mesta. Nemal\nbyť však postupovať svojvoľne a arbitrárne.\n\n8\n\n21. Podľa ústavného súdu možno konštatovať, že postupom, ktorým primátor mesta\nodmietol dohodu o rozdelení mesta s predstaviteľmi petičného výboru podpísať, tak pri\nvýkone právomoci vyplývajúcej z právnej úpravy zákona o obecnom zriadení zastavil\nproces smerujúci k rozdeleniu mesta a tento jeho postup je objektívne spôsobilý zasiahnuť\ndo práva fyzických osôb, obyvateľov mestskej časti Šalková, zúčastňovať sa na správe vecí\nverejných.\nSamotná skutočnosť, že k uvedenému postupu (zásahu) primátora mesta v procese\nrozdelenia mesta, prípadne odčlenenia mestskej časti v rámci správneho, prípadne\nadministratívneho konania nedošlo, neznamená, že tento postup, zásah, prípadne nečinnosť\norgánu územnej samosprávy pri výkone právomocí verejnej povahy nie je možné\npreskúmať v systéme správneho súdnictva.\n22. Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy vety za bodkočiarkou súdy preskúmavajú aj\nzákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo\niných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.\n23. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), ktorý bol účinný do 30. júna 2016, v občianskom\nsúdnom konaní súdy okrem iného preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej\nsprávy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, pokiaľ\nich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.\n24. Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe\nžalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej\nsprávy. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia v správnom súdnictve preskúmavajú súdy\nzákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy,\nako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, pokiaľ im zákon zveruje\nrozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti\nverejnej správy.\nPodľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia\nvydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo\n\n9\n\nzrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť\npráva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb\npriamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.\nPodľa § 244 ods. 5 OSP súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred\nnezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích\nsprávnych orgánov.\n25. Z uvedených ustanovení vyplýva, že rozhodnutia, postupy a zásahy orgánov\núzemnej samosprávy podliehajú správnemu prieskumu zásadne bez ďalších vymedzení,\npričom pri týchto rozhodnutiach, postupoch a zásahoch je potrebné skúmať, či práva\na povinnosti rozhodnutím, postupom alebo zásahom dotknuté, majú verejnoprávnu\npodstatu.\n26. Po rekodifikácii procesného práva je správne súdnictvo upravené s účinnosťou\nod 1. júla 2016 v samostatnom právnom predpise, ktorým je zákon č. 162/2015 Z. z.\nSprávny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“). Podľa § 2 ods. 1\nSSP, ktorý je ekvivalentom všeobecnej definície správneho súdnictva pôvodne upravenej\nv § 7 ods. 2 OSP, správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy\na rozhoduje o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa odseku 2 každý, kto\ntvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu\nverejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n27. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP je rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt\nvydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený\nako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá,\nmení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej\nosoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.\n\n10\n\nPodľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP je opatrením orgánu verejnej správy správny akt\nvydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť\npráva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo\ndotknuté.\nPodľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP sa pod nečinnosťou orgánu verejnej správy rozumie\nstav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom\nkonaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal\nadministratívne konanie.\nPodľa § 3 ods. 1 písm. e) prvej vety SSP je iným zásahom orgánu verejnej správy\nfaktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu\nbyť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby\npriamo dotknuté.\n28. Preskúmavacia právomoc všeobecných súdov je aj predmetom úpravy zákona\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), kde je upravená tak, že pri výkone súdnictva súdy\nv Slovenskej republike okrem iného konajú a rozhodujú o žalobách alebo o opravných\nprostriedkoch proti rozhodnutiam, zásahom, iným opatreniam alebo nečinnosti v oblasti\nverejnej správy, rozhodujú o zákonnosti rozhodnutí a postupu orgánov verejnej moci\na o ochrane pred nezákonným zásahom alebo opatrením orgánu verejnej moci... [§ 2 ods. 1\npísm. c)].\n29. Zákonnosť postupu primátora mesta, ktorého dôsledkom bolo zastavenie celého\nprocesu rozdelenia mesta a ktorý predstavuje možný zásah do práv a právom chránených\nzáujmov sťažovateľov, v okolnostiach konkrétneho prípadu do práva sťažovateľov\nzúčastňovať sa na správe vecí verejných, je aj s ohľadom na svoju verejnoprávnu povahu\nspôsobilá byť predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, či už podľa\nustanovení Občianskeho súdneho poriadku alebo nového Správneho súdneho poriadku.\nV ustanovení § 248 OSP boli upravené výnimky z princípu generálnej klauzuly\nviažucej sa na preskúmavanie rozhodnutí a postupov správnych orgánov (tzv. enumeratívny\nprincíp). Tieto výnimky sa vzťahovali len na rozhodnutia správnych orgánov, ktoré správne\n\n11\n\nsúdy nepreskúmavali, a to rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné\nrozhodnutia týkajúce sa vedenia konania, rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne\nod posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, rozhodnutia\no nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám alebo fyzickým\nosobám, rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony.\nPodobne aj nová právna úprava Správneho súdneho poriadku v § 7 písm. a) až h)\nupravuje výpočet rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy,\nsprávnych aktov orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia, všeobecne\nzáväzných právnych predpisov a ďalších, medzi ktoré zákon zahrnul aj súkromnoprávne\nspory a iné súkromné veci, ktoré sú vylúčené z preskúmania správnych súdov.\nZ citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ako aj Správneho súdneho\nporiadku však nemožno identifikovať žiadne ustanovenia, ktoré by vylučovali právomoc\nsprávneho súdu preskúmať postup primátora mesta Banská Bystrica.\n30. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovatelia vo veci sp. zn. Rvp 8682/2016 podali\nsvoju sťažnosť na postup primátora mesta na ústavnom súde 30. júna 2016 s tvrdením, že sa\no uvedenom postupe primátora dozvedeli 7. mája 2016, mohli sa ochrany svojich práv\ndomáhať postupom podľa Občianskeho súdneho poriadku, ale aj postupom podľa nového\nSprávneho súdneho poriadku (v rámci plynutia lehoty, počas ktorej došlo k zmene procesnej\nprávnej úpravy).\n31. Uvedený záver vyplýva aj z ustálenej judikatúry ústavného súdu, v ktorej ústavný\nsúd zdôraznil princíp subsidiarity viažuci sa na konanie o individuálnej ústavnej sťažnosti\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy a z neho vyplývajúcu povinnosť sťažovateľov využiť všetky\ndostupné účinné prostriedky nápravy. Vo veci vedenej pod sp. zn. III. ÚS 601/2012, kde\nmalo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľov zúčastňovať sa na správe vecí\nverejných podľa čl. 30 ods. 1 ústavy nečinnosťou a postupom obce a starostu obce, ktorý\nv procese prípravy referenda nevykonával svoje zákonné povinnosti a realizáciu referenda\n„bojkotoval“, dospel ústavný súd k záveru, že postup, prípadne nečinnosť starostu obce ako\norgánu verejnej správy (orgánu územnej samosprávy – obec) nie je z preskúmavacej\nprávomoci všeobecných súdov vylúčený. Sťažovatelia v tomto prípade mohli a mali\n\n12\n\nvyužiť právny prostriedok ochrany svojich základných práv, ktorý je výslovne určený na\nochranu nielen proti nezákonným (protiprávnym) rozhodnutiam, opatreniam, ale aj proti\niným nezákonným zásahom orgánov verejnej moci. Takým prostriedkom je návrh na začatie\nkonania podľa štvrtej, ale aj piatej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.\nStarosta obce sa mal tvrdených nezákonností dopustiť pri činnosti zverenej mu zákonom\no obecnom zriadení, ktorá má verejnoprávnu povahu a ktorej obsahom je príprava realizácie\nmiestneho referenda ako formy priamej účasti obyvateľov obce na výkone samosprávy.\nÚstavný súd dospel k záveru o nedostatku svojej právomoci.\n32. Podobne vo veci sp. zn. I. ÚS 178/04 ústavný súd dospel záveru, že postup\nobecného zastupiteľstva, ktoré odmietlo zaregistrovať sťažovateľku na trvalý pobyt v obci,\nnie je možné považovať za rozhodnutie, ale iba za odmietnutie vykonať akt majúci\nevidenčný charakter. Ide tu preto o zásah orgánu verejnej správy vo vzťahu k sťažovateľke.\nPrávomoc poskytnúť ochranu sťažovateľke má všeobecný súd postupom podľa\n§ 250v OSP, teda v rámci konania pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.\n33. Ústavný súd zároveň uviedol, že zásahom netreba rozumieť len faktické úkony\n(napr. pri výkone administratívnych rozhodnutí) alebo procesné postupy, ale aj také\nvýsledky rozhodovacích procesov vo verejnej správe, ktoré nemajú povahu individuálneho\naktu aplikácie práva, lebo nie sú výsledkom správneho konania (I. ÚS 483/2015,\nIII. ÚS 105/2013, III. ÚS 114/2013). Tieto zásahy nie sú z preskúmavacej právomoci\nvšeobecných súdov vylúčené.\n34. Vo veciach vedených pod sp. zn. IV. ÚS 154/07 a sp. zn. III. ÚS 337/07\nsťažovatelia namietali porušenie svojich práv postupom starostu obce (mestskej časti),\nktorým im bolo znemožnené zúčastniť sa na hlasovaní o predloženom návrhu na voľbu\nzástupcu starostu (starostu). Aj v týchto veciach, odvolávajúc sa na právnu úpravu\nObčianskeho súdneho poriadku citovanú aj v tomto uznesení, ústavný súd konštatoval, že\npo preskúmaní negatívnej enumerácie a postupov a rozhodnutí, ktoré sú vylúčené\nz preskúmavacej právomoci všeobecných súdov, nie je žiaden legálny dôvod na záver,\n\n13\n\npodľa ktorého by malo byť v danej veci namietané konanie starostu (ako orgánu verejnej\nmoci) pri výkone samosprávy z tejto právomoci vylúčené.\n35. V porovnateľnom postavení, ako sú členovia petičného výboru vo vzťahu\nk primátorovi obce, sú aj poslanci obecného zastupiteľstva vo vzťahu k starostovi obce\n(sp. zn. IV. ÚS 154/07, III. ÚS 337/07). Aj v týchto prípadoch orgán územnej samosprávy\nv rámci výkonu svojich právomocí, prípadne tým, že nekonal v zákonných intenciách,\njednostranne mohol zasiahnuť do práv a postavenia sťažovateľov.\n36. Piata hlava piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 250v ods. 1 OSP)\núčinná do 30. júna 2016 upravovala konanie pred nezákonným zásahom orgánu verejnej\nsprávy. Ide o zásah, ktorý nie je rozhodnutím. Podľa tohto ustanovenia sa môže fyzická\nosoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom\nchránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je\nrozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti\nnej priamo vykonaný, pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho\ndôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.\nRovnako nová právna úprava Správneho súdneho poriadku účinná od 1. júla 2016\nupravuje v druhej hlave štvrtej časti konanie o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej\nsprávy (§ 252 a nasl. SSP). Podľa § 252 ods. 1 SSP sa žalobca môže žalobou domáhať\nochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky\ntrvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. Podľa § 254 SSP je žalobcom fyzická osoba alebo\nprávnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom\nchránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo\nvykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.\nVzhľadom na skutočnosť, že sťažovatelia sa o liste primátora, ktorým malo dôjsť\nk zásahu do ich základného práva na účasť na správe vecí verejných podľa čl. 30 ods. 1\nústavy, ako sami v sťažnosti uvádzajú, dozvedeli 7. mája 2016, mohli využiť účinný\nprostriedok nápravy či už podľa právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku alebo\núčinný prostriedok nápravy podľa ustanovení nového Správneho súdneho poriadku.\n\n14\n\n37. Pokiaľ by bol list primátora, v ktorom oznamuje petičnému výboru, že dohodu\nneuzavrie, posúdený ako opatrenie orgánu verejnej správy, hoci nebolo prijaté v rámci\nadministratívneho konania, do úvahy by alternatívne prichádzala aj aplikácia čl. 4 ods. 1 a 2\nCivilného sporového poriadku v spojení s § 5 ods. 1 SSP, v zmysle ktorých ak sa právna vec\nnedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia zákona, právna vec sa\nposúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec, čo sa týka\nobsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd\nprejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by si zvolil, ak by bol sám\nzákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na\nktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných\nvzťahov, zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax\nnajvyšších súdnych autorít.\n38. Vzhľadom na uvedené dospel ústavný súd k záveru, že právomoc ústavného súdu\npreskúmať v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy porušenie základného práva\nsťažovateľov zúčastňovať sa na správe vecí verejných podľa čl. 30 ods. 1 ústavy v súvislosti\ns postupom primátora mesta, ktorý odmietol v procese rozdelenia mesta podpísať dohodu\no rozdelení mesta so zástupcami petičného výboru, je subsidiárna. Uvedený postup\nprimátora mesta ako orgánu územnej samosprávy pri výkone verejnej moci je\npreskúmateľný správnym súdom v rámci konania podľa príslušných ustanovení Správneho\nsúdneho poriadku. Do právomoci ústavného súdu by potom patrilo následné preskúmanie\nústavnosti rozhodnutia správneho súdu.\n39. Ústavný súd preto odmietol sťažnosť sťažovateľov podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde pre nedostatok právomoci.\n40. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch\nsťažovateľov uplatnených v nej už nerozhodoval.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\n15\n\nV Košiciach 28. novembra 2017\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "mesto-primátor", "mesto-mestská časť", "právomoc-právomoc všeobecného súdu", "orgán-samosprávny", "správne súdnictvo", "samospráva-územná"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d89028b5-00f3-4f9f-b811-a84735805f46", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.483.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 483/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 483/2015 z 18. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-18", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.483.2015.1"}, {"guid": "ussr:ee76059f-ea62-416b-b8e6-f41db7af3deb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 114/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2013 z 12. 3. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-03-12", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee76059f-ea62-416b-b8e6-f41db7af3deb"}, {"guid": "ussr:17efd809-b1e2-4f71-a73e-c4117a816664", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 105/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 105/2013 z 19. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-19", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17efd809-b1e2-4f71-a73e-c4117a816664"}, {"guid": "ussr:a19e67ed-c808-4570-8c44-d95495de8ada", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 601/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 601/2012 z 11. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-11", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a19e67ed-c808-4570-8c44-d95495de8ada"}, {"guid": "ussr:98c5875a-3936-44e8-a697-ab8e4c2a4f4e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 534/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 534/2012 z 22. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:98c5875a-3936-44e8-a697-ab8e4c2a4f4e"}, {"guid": "ussr:3f3dc73f-2b36-44eb-b633-c39c8e5a5a8d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 251/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 251/2012 z 18. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-18", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3f3dc73f-2b36-44eb-b633-c39c8e5a5a8d"}, {"guid": "ussr:42c3dff2-a3ef-44b6-949d-cd92319a0adc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 337/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 337/07 z 11. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-11", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:42c3dff2-a3ef-44b6-949d-cd92319a0adc"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:b556a7c1-7ab7-4d12-852a-6d702dfe2650", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 154/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 154/07 z 21. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-21", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b556a7c1-7ab7-4d12-852a-6d702dfe2650"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:cd7b7e01-63b4-485c-9aa7-2d8f04d6e49c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/04 z 25. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-25", "citacie_n": 279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd7b7e01-63b4-485c-9aa7-2d8f04d6e49c"}, {"guid": "ussr:8b4a22c0-ea1c-4703-9f81-c6babacc1a57", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 178/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 178/04 z 20. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-20", "citacie_n": 262, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b4a22c0-ea1c-4703-9f81-c6babacc1a57"}, {"guid": "ussr:b6f8e342-fbe4-46ae-b278-b681992733f2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 78/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/04 z 24. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-24", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6f8e342-fbe4-46ae-b278-b681992733f2"}, {"guid": "ussr:5ff855e6-ae50-4e56-bbfe-52a79f173d8e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 105/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 105/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ff855e6-ae50-4e56-bbfe-52a79f173d8e"}, {"guid": "ussr:0780c825-d457-4b73-b323-2aeb68dedc94", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 148/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 148/02 z 18. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-18", "citacie_n": 318, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0780c825-d457-4b73-b323-2aeb68dedc94"}], "citovane_v": [{"guid": "8ce8ac0c-685d-453c-b58b-f7df40b1e171:34f26038-03aa-4bb5-b044-87e14fbcf570", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:8018200471.1", "spisova_znacka": "3Svk/26/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Svk/26/2021 z 25. 4. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-04-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:8018200471.1"}, {"guid": "24b3bd68-b5df-4ecd-a395-35ff8f0ce220:a8403cdc-24b4-4b78-9c9f-ecf82f1492be", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8018200471.15", "spisova_znacka": "6S/69/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6S/69/2018 z 2. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-06-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8018200471.15"}]}