{"guid": "ussr:c82efb28-9e05-4a73-8c94-493955fe08ba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.715.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 715/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 715/2017 z 28. 11. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. novembra 2017, sp. zn. III. ÚS 715/2017, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.715.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2017-11-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c82efb28-9e05-4a73-8c94-493955fe08ba", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.715.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.715.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.715.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 715//2017-24\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. novembra\n2017 predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného spoločnosťou Lexpert s. r. o., Horná 15, Banská Bystrica, v mene ktorej koná\nadvokát a konateľ JUDr. Roman Dula, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, práv na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného práva vyjadriť sa k vykonaným\ndôkazom podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd postupom a rozsudkom\nKrajského súdu v Trenčíne z 20. marca 2013 v konaní vedenom sp. zn. 3 To 20/2013\na postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. apríla 2017 v konaní\nvedenom pod sp. zn. 5 Tdo 7/2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júna\n2017 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), zastúpeného spoločnosťou Lexpert s. r. o., Horná 15, Banská Bystrica,\nv mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Roman Dula, vo veci namietaného porušenia\njeho základných práv na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy, práv na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a na účinný prostriedok\nnápravy podľa čl. 13 dohovoru a práva vyjadriť sa k vykonaným dôkazom podľa čl. 38\nods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom Krajského súdu\nv Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 To 20/2013 a jeho\nrozsudkom z 20. marca 2013 (ďalej len „namietaný rozsudok“) a postupom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n5 Tdo 7/2016 a jeho uznesením z 20. apríla 2017 (ďalej len „namietané uznesenie“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného\nsúdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 5 T 16/2010 z 12. decembra 2012 uznaný vinným\nzo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa ustanovení § 157 ods. 1 a 2 písm. a)\nzákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a odsúdený v spojení\ns namietaným rozsudkom k podmienečnému trestu odňatia slobody a tiež trestu zákazu\nriadiť motorové vozidlo v trvaní troch rokov. Proti namietanému rozsudku podal sťažovateľ\ndovolanie, ktoré najvyšší súd namietaným uznesením podľa § 382 písm. c) zákona\nč. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný\nporiadok“) odmietol pre nesplnenie dovolacích dôvodov.\n3. Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že označenými rozhodnutiami krajského súdu\na najvyššieho súdu došlo k porušeniu jeho základných práv zaručených čl. 46 ods. 1 a čl. 48\n\n2\n\nods. 2 ústavy a jeho práv zaručených čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru, ako aj práva zaručeného\nčl. 38 ods. 2 listiny.\n4. Sťažovateľ v úvode sťažnosti prezentuje argumenty týkajúce sa namietaného\nuznesenia najvyššieho súdu, ktorý odmietol ním podané dovolanie, ktoré sťažovateľ oprel\no dovolacie dôvody podľa ustanovení § 371 ods. 1 písm. f), g) a i) Trestného poriadku.\nV kontexte dovolacích dôvodov podľa ustanovení § 371 ods. 1 písm. g) a i) Trestného\nporiadku v podanom dovolaní sťažovateľ dôvodil nezákonnosťou znaleckého dokazovania.\nVo vzťahu k uvedenej okolnosti v sťažnosti namieta, že sa dovolací súd s takto\nprezentovanou argumentáciou zásadného charakteru vôbec nevysporiadal. Je toho názoru,\nže toto znalecké dokazovanie bolo rozhodujúcim dôkazom, pričom ostatné dôkazy, na ktoré\ndovolací súd poukázal, neboli na preukázanie jeho viny dostatočné.\n5. V sťažnosti sťažovateľ podrobne vysvetľuje, že jeho odsúdenie bolo založené\nna skutkovom zistení, že sa pri jazde svojím motorovým vozidlom nedostatočne venoval\nriadeniu vozidla, následkom čoho prešiel do protismeru, spôsobil kolíziu s iným vozidlom,\na teda následné zranenia pasažierov v druhom vozidle. Sťažovateľ prezentuje tvrdenie, že\ntento skutkový záver je nesprávny, keďže podľa jeho vyjadrenia bola príčinou kolízie náhla\ntechnická porucha na jeho vozidle (odtrhnutie pravého predného kolesa).\n6. Tvrdenia\n\no\n\nnezákonnosti\n\nvykonaného\n\nznaleckého\n\ndokazovania\n\na o nepreskúmateľnosti podaného znaleckého posudku sťažovateľ zdôvodňuje takto:\n„Znalec\n\nvylúčil, že by príčinou dopravnej nehody bola technická závada.\nokrem iného konštatoval, že pri porušení (zlomení) pravej tyčky riadenia by\n\ndošlo k uvoľneniu pravého predného kolesa, koleso by sa zaseklo pod pravý predný prah\na takto zablokované vozidlo by nutne zanechalo stopy na vozovke.\nskonštatoval, že takéto stopy na vozovke neboli a tak vylúčil technickú vadu vozidla ako\npríčinu dopravnej nehody. Nie je jasné na základe čoho znalec urobil vyhlásenie o absencii\nšmykových stôp na vozovke, keďže zo spisového materiálu a ani zo znaleckého posudku\nnevyplýva, že by ktokoľvek skúmal stopy na vozovke. Súčasťou spisu je fotodokumentácia\nz miesta dopravnej nehody, avšak táto bola robená za tmy, kedy mohli byť tmavé stopy\nna vozovke prehliadnuté, resp. nezachytené. Z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou spisu\n\n3\n\nteda nemožno konštatovať, že by takéto stopy na mieste dopravnej nehody boli. Okrem toho\nna fotografii č. 6 (č. l. 199) sú viditeľné nejaké tmavšie šmuhy, ktoré by mohli byť\nšmykovými stopami. Vyjadrenie znalca o absencii šmykových stôp tak nemožno považovať\nza dôkaz, ale len za nepreskúmateľné a ničím nepodložené tvrdenie.“\n7. Namietané pochybenia vykonaného znaleckého dokazovania opiera sťažovateľ aj\no ďalšie dôvody: „Sťažovateľ bol za vinníka dopravnej nehody označený zo strany\nvyšetrujúcich orgánov už bezprostredne po dopravnej nehode a už vtedy sa mu\nbez akéhokoľvek dokazovania kládlo za vinu, že sa nemal dostatočne venovať riadeniu\nvozidla a nemal sledovať situáciu v cestnej premávke (viď záznam z dopravnej nehody,\nč. l. 189). Sťažovateľ má za to, že toto presvedčenie vyšetrujúcich orgánov o vine\nsťažovateľa sa prenieslo na znalca\n\na tento sa\n\nnásledne\n\nuž podrobne\n\nnezaoberal všetkými okolnosťami nehody. Pri znaleckom dokazovaní je nepochybne\npotrebné zohľadniť konkrétne okolnosti prípadu a nespoliehať sa len na teóriu. V tomto\nprípade sa znalec zrejme z dôvodu jeho teoretického presvedčenia vôbec nezaoberal\nexpertným skúmaním zameraným na zistenie príčin odtrhnutia pravého predného kolesa\na prerazením pneumatiky (na pojednávaní dňa 12.12.2012 potvrdil znalec Ing. Ziman, že\nlomové časti materiálov mali byť skúmané v odbore metalografia a poškodenie pneumatiky\nv odbore defektoskopia – toto bolo aj presvedčenie sťažovateľa, ktorý navrhol vykonať\nznalecké dokazovanie v týchto odboroch), a preto závery\nAk sa\n\nnie sú objektívne.\n\nvyjadroval k prerazeniu pneumatiky, tak ju mal skúmať aj z vnútra\n\na z vnútra ju aj nafotiť, aby bolo možné jeho tvrdenia overiť. Povrchnosť znaleckého\ndokazovania zo strany\n\npotvrdzuje aj jeho vyjadrenie na pojednávaní dňa\n\n19.06.2012, keď na otázku, či mal pravú tyč riadenia v rukách, či ju skúmal a fotil ju,\nuviedol že táto bola položená v kufri, bližšie ju neskúmal, bola nafotená (strana 8 zápisnice,\nč. l. 361 rub). Z uvedeného teda vyplýva, že znalec vôbec bližšie neskúmal, či k nehode\nnedošlo v dôsledku náhlej technickej vady vozidle, a to napriek tomu sťažovateľ od začiatku\nuvádzal, že nehodu spôsobila technická vada a že došlo k odhodeniu vozidla. Sťažovateľ má\nza to, že je týmto jednoznačne preukázané, že v rámci znaleckého dokazovania a teda\nv trestnom konaní ako celku neboli objasňované okolnosti svedčiace v prospech sťažovateľa\na bola tým porušená jedna zo základných zásad trestného konania.“\n\n4\n\n8. Sťažovateľ je toho názoru, že konajúce súdy zásadne pochybili pri zisťovaní\nskutkového stavu. Tento bol podľa neho ustálený na základe nezákonne vykonaných\ndôkazov, a to predovšetkým znaleckého posudku, pri ktorom nebolo možné verifikovať\npodklady, na základe ktorých bol vypracovaný. Sťažovateľ zdôrazňuje, že pre potreby\nkonania boli vyhotovené dva znalecké posudky, ktorých závery boli zásadne odlišné, avšak\nkonajúce súdy sa v odôvodnení svojich rozhodnutí s týmito odlišnými závermi\nnevysporiadali a bez presvedčivého odôvodnenia si osvojili závery len jedného z týchto\nposudkov. Takisto je presvedčený, že konanie o jeho trestnej veci nebolo plynulé, naopak,\npodľa jeho vyjadrenia bolo poznačené nečinnosťou a nesprávnym postupom všeobecných\nsúdov. Sťažovateľ tvrdí, že krajský súd, ako aj najvyšší súd svojím postupom porušili aj\njeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy.\n9. Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd\nrozhodol o jeho sťažnosti nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základných práv\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\na podľa čl. 13 dohovoru a základného práva podľa čl. 38 ods. 2 listiny postupom okresného\nsúdu v označenom konaní a namietaným rozsudkom, ako aj postupom najvyššieho súdu\nv označenom konaní a namietaným uznesením najvyššieho súdu, namietané uznesenie\nnajvyššieho súdu zrušil a vrátil vec najvyššiemu súdu na ďalšie konanie, prípadne zrušil\nnamietaný rozsudok krajského súdu a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie, priznal\nmu tiež primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ako aj náhradu trov právneho\nzastúpenia.\nII.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n5\n\n11. Sťažovateľ\n\nv sťažnosti\n\nnamieta\n\nporušenie\n\nsvojho základného práva\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom\nkrajského súdu v odvolacom konaní a postupom najvyššieho súdu v dovolacom konaní,\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práv\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a na účinný prostriedok nápravy\npodľa čl. 13 dohovoru, ako aj základného práva vyjadriť sa k vykonaným dôkazom podľa\nčl. 38 ods. 2 listiny namietaným rozsudkom krajského súdu a namietaným uznesením\nnajvyššieho súdu.\n12. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n13. Sťažovateľ v sťažnosti formuloval námietku porušenia jeho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v odvolacom\nkonaní i v dovolacom konaní, pretože je toho názoru že všeobecné súdy nepostupovali\nv jeho veci plynulo a bez zbytočných prieťahov, naopak boli nečinné a ich postup bol\nnesprávny, čo mal konštatovať aj verejný ochranca práv, na ktorého sa sťažovateľ pri\nochrane svojich práv obrátil. Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa\nktorej je účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nštátneho orgánu (III. ÚS 154/06, I. ÚS 76/03). Jednou zo základných pojmových náležitostí\nsťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je teda požiadavka smerovania sťažnosti proti\naktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa.\n6\n\nUvedený názor vychádza z princípu, podľa ktorého sťažnosť zohráva aj významnú\npreventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok slúžiaci na to, aby sa predišlo zásahu\ndo základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní základných práv\nďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05, III. ÚS 355/2012). Ústavný súd\npreto v rámci svojej rozhodovacej činnosti (napr. IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 26/07,\nIII. ÚS 41/07, II. ÚS 46/07, I. ÚS 96/07, II. ÚS 214/08) prezentuje už ustálený záver, že\nzákladnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy sa poskytuje ochrana len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu predložená v čase,\nkeď k namietanému porušeniu označeného základného práva došlo alebo porušenie v tomto\nčase ešte trvalo. Konanie vo veci sťažovateľa bolo v čase doručenia sťažnosti ústavnému\nsúdu právoplatne skončené. Namietaný rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť\n20. marca 2013 a namietané uznesenie najvyššieho súdu 20. apríla 2017. Sťažovateľ\ndomáhajúci sa ochrany svojho základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy vo vzťahu\nk označeným konaniam krajského súdu a najvyššieho súdu sa so svojou sťažnosťou\nna ústavný súd obrátil v čase, keď už tento prostriedok nápravy vo vzťahu k uvedeným\nkonaniam nebol objektívne spôsobilý splniť svoj účel. Vzhľadom na uvedené ústavný súd\nsťažnosť sťažovateľa v časti namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2\nústavy v označených konaniach krajského súdu a najvyššieho súdu odmietol podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n14. Riadiac sa zásadou materiálnej ochrany ústavnosti judikatúra ústavného súdu\nreflektujúca na rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri rozsudok\nz 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99,\na jeho body 51, 53, 54) v prípade procesného rozhodnutia dovolacieho súdu o odmietnutí\ndovolania pre jeho neprípustnosť zároveň garantuje zachovanie lehoty na podanie sťažnosti\nústavnému\n\nsúdu\n\naj\n\nvo\n\nvzťahu\n\nk predchádzajúcemu\n\nprávoplatnému\n\nrozhodnutiu\n\ndruhostupňového súdu (podobne III. ÚS 114/2010). V zmysle uvedeného bolo preto\npredmetom prieskumu ústavného súdu nielen rozhodnutie najvyššieho súdu, ale\n\naj\n\nrozhodnutie krajského súdu napadnuté dovolaním sťažovateľa, ktoré bolo dovolacím súdom\nposúdené ako neprípustné.\n\n7\n\n15. Jadrom argumentácie sťažovateľa, na ktorej stavia námietku porušenia jeho\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práv podľa čl. 6\nods. 1 a čl. 13 dohovoru je tvrdenie o nezákonnosti vykonaného znaleckého dokazovania,\nktorého závery boli pri ustálení skutkového stavu zohľadnené konajúcimi súdmi\nrozhodujúcimi o jeho vine. Sťažovateľ je toho názoru, že tieto závery nemajú oporu\nv tzv. vstupných podkladoch znaleckého posudku, pomocou ktorých možno objasniť ako sa\nznalec k relevantným úsudkom dopracoval a ktoré sú nevyhnutným predpokladom\npreskúmateľnosti znaleckého posudku. Sťažovateľ sa takisto domnieva, že konajúcimi\nsúdmi bolo bez dostatočných dôvodov odmietnuté ním navrhované znalecké dokazovanie\nsmerujúce k prevereniu skutkovej verzie, ktorú sťažovateľ prezentoval na svoju obranu.\nSťažovateľ napokon namieta, že sa konajúce súdy nevysporiadali so znaleckým posudkom\npredloženým stranou obhajoby, ktorý podľa jeho mienky vyvracia závery súdom\nzohľadneného znaleckého dokazovania.\n16. Ústavný súd sa oboznámil s obsahom oboch namietaných rozhodnutí. Krajský\nsúd svoj právny záver o vine sťažovateľa odôvodnil takto: „Obžalovaný bol zo spáchania\nžalovaného skutku aj podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne usvedčený predovšetkým\nzávermi znaleckého posudku znalca z odboru cestnej dopravy\n\ni jeho\n\ndoplnenia, ktoré znalec predniesol i na hlavnom pojednávaní (19.6.2012 – č. l. 361 - 362)\na v ktorých i na podklade svojich zistení nielen ohliadkou miesta dopravnej nehody, ale aj\nsamotného vozidla obžalovaného a to pár dní po dopravnej nehode ako príčinu vzniku\nprejednávanej dopravnej nehody jednoznačne označil nesprávnu techniku jazdy a najmä\nsmerovanie vozidla obžalovaným, keď sa pritom nielenže vysporiadal s čiastočne odlišným\nnázorom znalca z odboru dopravy\n\n(ktorý vypracoval znalecký posudok\n\nna základe objednávky obžalovaného\n\n, pričom však v čase, keď znalecký\n\nposudok vyhotovoval, nebolo vozidlo obžalovaného už k dispozícii, nakoľko tento ho podľa\nvlastného vyjadrenia koncom apríla, resp. začiatkom mája 2010 dal zošrotovať), ale aj\npodrobne vysvetlil dôvody, pre ktoré vylúčil ako príčinu nesprávneho smerovania vozidla\nobžalovaného vznik technických problémov na vozidle krátko pred dopravnou nehodou,\npričom v súlade s takýmto jeho záverom, v dôsledku ktorého nepovažoval za potrebné\nvykonanie ďalších znaleckých posudkov z oblasti kriminalistickej defektoskopie, či odboru\n\n8\n\nhutníctva, odvetvia metalografie aj odborné vyjadrenie spoločnosti\n(č. l. 166-168) i výpoveď poškodeného\n\n, keď pritom obžalovaný evidentne\n\nnevypovedal pravdu o vzdialenosti (najskôr vypovedal, že to bolo 10 m, neskôr uvádzal 10\naž 15 m), ktorá mala jeho vozidlo od vozidla poškodeného deliť v čase, keď začalo jeho\nvozidlo odbočovať, pretože túto časť jeho výpovede nevylučujú len výpovede obidvoch\npoškodených, ale aj výpoveď syna obžalovaného –\n\ni výpoveď znalca\n\n.“\n17. Najvyšší súd v namietanom uznesení, ktorým odmietol dovolanie sťažovateľa\nvo vzťahu k sťažovateľom uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 371\nods. 1 písm. g) Trestného poriadku („rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli\nsúdom vykonané zákonným spôsobom“), uviedol tieto relevantné argumenty, a síce, že\n„obvineným formulované námietky ani z väčšej časti k uplatnenému dovolaciemu dôvodu\nnesmerovali. V podstatnej časti totiž obvinený spochybňoval závery a nie zákonnosť\nsamotného dôkazného prostriedku (napr. posudok\n\nbol vypracovaný povrchne,\n\npre svoje závery nemal dostatočný podklad v spise, k poškodeniu pravého predného kolesa\nmuselo dôjsť inak, súdy bez dostatočného zdôvodnenia uverili znaleckému posudku\na nie znaleckému posudku\n\n, na mieste činu sa mohli nachádzať\n\nstopy po brzdení atď.). Tieto námietky však majú celkom zjavne skutkový charakter a ich\nrelevanciu najvyšší súd podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. časť za bodkočiarkou,\npreskúmať nemôže.“.\n18. Ústavný súd dospel z obsahu odôvodnenia namietaného uznesenia najvyššieho\nsúdu takisto k ďalším relevantným zisteniam. Odôvodnenie rozhodnutia (pozri strana\nsedem, tretí odsek namietaného uznesenia najvyššieho súdu) totiž odkazuje aj na vyjadrenie\npoškodených k podanému dovolaniu, z ktorého vyplýva, že znalec ktorý vypracoval\nsťažovateľom spochybňovaný znalecký posudok obhajobnú skutkovú verziu prezentovanú\nsťažovateľom, a to verziu o náhlej technickej poruche na vozidle („porušenie /zlomenie/\npravej tyčky riadenia“), spochybnil argumentáciou, v rámci ktorej vysvetlil, že „ak by\ndošlo k poškodeniu pravej strany vozidla, bola by pribrzdená pravá strana, čiže vozidlo by\nbolo nutne ťahané doprava“. Poškodení tiež odkázali na obdobné stanovisko spoločnosti\nCitroën, v ktorom táto uviedla, že „Po odpojení tiahla riadenia vplyvom fyzikálnych síl\n9\n\na negatívnej geometrie by predné koleso bolo vytočené do strany, na ktorej sa nachádza\n(pravé doprava, ľavé doľava).“.\n19. Ústavný súd zdôrazňuje, že nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim\no opravných prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov. Z tohto dôvodu nie je\nzásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní\npred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto\npostavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu\nv prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo\nk porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu\nmôžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery\nboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(mutatis mutandis I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01, III. ÚS 268/05).\n20. Takisto ústavný súd pripomína, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu\nochranu je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré\njasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\nVšeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,\nale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov veci\nuvádzaných účastníkmi konania.\n21. Ústavný súd po preskúmaní obsahu odôvodnenia namietaného rozsudku\nkonštatuje, že v ňom krajský súd ozrejmil, na základe akých dôkazov ustálil svoj skutkový\nzáver a z toho plynúci záver o vine sťažovateľa. Tak ako to krajský súd sám uviedol,\nrelevantným dôkazom sa stal sťažovateľom spochybňovaný znalecký posudok, v súvislosti\n\n10\n\ns ktorým krajský súd reagoval aj na obhajobu sťažovateľa, ktorý predostrel svoju skutkovú\nverziu udalosti, podľa ktorej nemala byť príčinou dopravnej nehody nesprávna technika\njazdy sťažovateľa, ale náhla technická porucha na vozidle. Krajský súd bol toho názoru, že\ntáto skutková verzia bola presvedčivo spochybnená samotným znalcom, ktorý v tomto\nsmere uviedol na hlavnom pojednávaní podrobné argumenty. O aké konkrétne argumenty\nišlo, sa ústavný\n\nsúd dozvedel prostredníctvom odôvodnenia namietaného uznesenia\n\nnajvyššieho súdu (pozri bod 18 odôvodnenia uznesenia ústavného súdu). Znalec konkrétne\nuviedol, že verziu sťažovateľa o príčine dopravnej nehody, za ktorú sťažovateľ označil\nnáhle poškodenie vozidla (zlomenie pravej tyče riadenia), vylučuje samotný priebeh\nnehody, keď vozidlo smerovalo do protismeru, teda vľavo, pretože podľa fyzikálnych\nzákonitosti by malo sťažovateľom tvrdené poškodenie pravej strany vozidla za následok\npribrzdenie pravej strany vozidla a jeho ťahanie doprava. Táto argumentácia znalca bola\npodporená aj obdobným vyjadrením obsiahnutým v odbornom stanovisku špecifikovanej\nspoločnosti (výrobcu inkriminovaného vozidla). Kvalifikované a náležité spochybnenie\nobhajobnej skutkovej verzie sťažovateľa bolo dôvodom, pre ktorý všeobecné súdy odmietli\ndoplnenie dokazovania navrhovaného sťažovateľom.\n22. Vychádzajúc z bodu 21 tohto uznesenia je ústavný súd toho názoru, že\nrelevantné otázky, ktoré sťažovateľ pri prejednávaní svojej trestnej veci nastolil a adresoval\nvšeobecným súdom, boli nimi logicky a primerane zodpovedané. Odôvodnenie oboch\nnamietaných rozhodnutí predstavuje dostatočný základ pre prijaté výroky, pretože sa opiera\no náležité vysvetlenie právnej úvahy a zároveň vyčerpávajúcu odpoveď poskytnutú\nsťažovateľovi zo strany krajského súdu, ako aj najvyššieho súdu. Ústavný súd tak považuje\nvýkon právomoci oboch súdov za nevybočujúci z limitov sťažovateľom namietaných čl. 46\nods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1a čl. 13 dohovoru a čl. 38 ods. 2 listiny.\n23. Vzhľadom na všetky skutočnosti uvedené v bodoch 14 až 22 ústavný súd\nsťažnosť sťažovateľa aj v časti namietaného porušenia čl. 46 ods.1 ústavy a čl. 6 ods. 1a 13\ndohovoru a čl. 38 ods. 2 listiny namietaným rozsudkom krajského súdu a namietaným\nuznesením najvyššieho súdu v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde posúdil ako\nzjavne neopodstatnenú.\n\n11\n\n24. Ústavný súd vzhľadom na všetky svoje závery rozhodol tak, ako to je uvedené\nvo výroku tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. novembra 2017\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "trestné konanie-dokazovanie v trestnom konaní", "dovolanie-dovolacie konanie", "znalec, znalecký posudok-znalecké dokazovanie", "odvolanie-odvolacie konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5ca50d8d-eb1a-45b8-8ae4-f6445e89fdf1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 355/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 355/2012 z 1. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-01", "citacie_n": 109, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ca50d8d-eb1a-45b8-8ae4-f6445e89fdf1"}, {"guid": "ussr:e974dfe8-ac03-40e0-9a9f-a0884e85468f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 114/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2010 z 23. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-23", "citacie_n": 362, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e974dfe8-ac03-40e0-9a9f-a0884e85468f"}, {"guid": "ussr:6950ed79-0b68-46b6-9429-c721bc864c50", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 214/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 214/08 z 13. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-13", "citacie_n": 128, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6950ed79-0b68-46b6-9429-c721bc864c50"}, {"guid": "ussr:23bb0a2f-ab78-4128-b895-c7e370c8fc53", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 96/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 96/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 119, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:23bb0a2f-ab78-4128-b895-c7e370c8fc53"}, {"guid": "ussr:16d8a476-35ff-4201-9c90-e8cb3637d936", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 46/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 46/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 110, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:16d8a476-35ff-4201-9c90-e8cb3637d936"}, {"guid": "ussr:04f27d7e-a0fa-4757-9c43-b64990c59fb1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 26/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 26/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04f27d7e-a0fa-4757-9c43-b64990c59fb1"}, {"guid": "ussr:dd724c0f-978c-4dfa-835c-c394a17ecb80", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 41/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 41/07 z 20. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-20", "citacie_n": 127, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dd724c0f-978c-4dfa-835c-c394a17ecb80"}, {"guid": "ussr:35bd7612-5df6-4d31-aac6-530f3729331c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 154/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 154/06 z 19. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-19", "citacie_n": 519, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35bd7612-5df6-4d31-aac6-530f3729331c"}, {"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:5faa1dbd-42b0-4b70-887d-8f433b27bbbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 73/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 73/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5faa1dbd-42b0-4b70-887d-8f433b27bbbb"}, {"guid": "ussr:b04c39ca-599d-4a69-86c4-f9ad5929c6e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 76/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 76/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 385, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b04c39ca-599d-4a69-86c4-f9ad5929c6e2"}, {"guid": "ussr:5a182581-2c9b-430d-b724-c6f126d435ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 104/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 670, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a182581-2c9b-430d-b724-c6f126d435ad"}, {"guid": "ussr:7e609f1b-9513-42ac-90fc-1ea6a8dc0f61", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 61/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 61/03 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 509, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7e609f1b-9513-42ac-90fc-1ea6a8dc0f61"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "a73cbdc5-0292-4ea1-b244-e1ec81e382a9:5b43abaf-4edf-48fa-88a0-ac68fff3bdf7", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8312010308.1", "spisova_znacka": "3To/20/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3To/20/2013 z 26. 8. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-08-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8312010308.1"}], "citovane_v": []}