{"guid": "ussr:0c7aede0-b988-4239-b01b-e235fd519fe7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.723.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 723/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 723/2017 z 28. 11. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. novembra 2017, sp. zn. III. ÚS 723/2017, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.723.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2017-11-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "nazov": "čl. 35 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "nazov": "čl. 39 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-40", "nazov": "čl. 40 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-52.odsek-2", "nazov": "čl. 52 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-52.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 40", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 40", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-35", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-39", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-40", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-52", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0c7aede0-b988-4239-b01b-e235fd519fe7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.723.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.723.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.723.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 723/2017-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. novembra\n2017 predbežne prerokoval sťažnosť\n,\na\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n, zastúpených advokátom\n\nJUDr. Dušanom Remetom, Masarykova 12, Prešov, vo veci namietaného porušenia\nich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2\na čl. 52 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.\n3 S 17/2014 z 19. februára 2015 a jemu predchádzajúcim postupom a rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sžso 97/2015 z 28. júna 2017 a jemu\npredchádzajúcim postupom a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\nodmieta.\n\n,\n\na\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. novembra\n2017 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej aj „sťažovateľ 1“),\n(ďalej aj „sťažovateľ 2“), a\n\n,\n,\n,\n\n,\n\n(ďalej aj „sťažovateľ 3“, spolu ďalej aj „sťažovatelia“), ktorou namietajú\nporušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl.\n6 ods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nrozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 S 17/2014 z 19.\nfebruára 2015 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) a jemu predchádzajúcim postupom a\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 9 Sžso\n97/2015 z 28. júna 2017 (ďalej len „rozsudok najvyššieho súdu“) a jemu predchádzajúcim\npostupom.\nSťažovatelia v sťažnosti uviedli:\n„Žalobou zo dňa 14.02.2014 sa sťažovateľ I domáhal na Krajskom súde...\npreskúmania... postupu a rozhodnutia Sociálnej poisťovne... č. 14587-2/2014-BA zo dňa\n21.01.2014.\nŽalobou zo dňa 14.02.2014 sa sťažovateľ I domáhal na Krajskom súde...\npreskúmania... postupu a rozhodnutia Sociálnej poisťovne...č. 16224-2/2014-BA zo dňa\n17.01.2014.\nSťažovateľ I v žalobách namietal porušenie subjektívnych práv jeho a jeho\nzamestnancov v správnom konaní, predovšetkým z dôvodov nedostatočného zistenia\nskutkového stavu zo strany orgánu verejnej správy, porušenia zásady dvojinštantnosti\nadministratívneho konania, nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy, nevydania rozhodnutia zo strany orgánu verejnej správy v zákonnej lehote,\nporušenia zásady rovnakého zaobchádzania, prejudikovania rozhodnutia orgánom verejnej\nsprávy...\n2\n\nUznesením Krajského súdu... č. k. 3 S 17/2014 zo dňa 22.01.2015 bol do konania\npribratý sťažovateľ II.\nUznesením Krajského súdu...č. k. 3 S 18/2014 zo dňa 22.01.2015 bol do konania\npribratý sťažovateľ III.\nUznesením Krajského súdu... došlo k spojeniu súdnych konaní... do jedného súdneho\nkonania, vedeného ďalej pod č. k. 3 S 17/2014.\nKrajský súd... rozhodol rozsudkom č. k. 3 S 17/2014zo dňa 19.02.2015 tak, že žaloby\nsťažovateľa I zamietol, konania o žalobách sťažovateľov II a III zastavil...\nV odôvodnení svojho rozsudku Krajský súd... poukázal... na to, že podľa jeho\nprávneho názoru sťažovateľ I namietal v žalobách porušenie iných ako svojich\nsubjektívnych práv, v dôsledku čoho sú jeho žaloby nedôvodné. Vo vzťahu k sťažovateľovi II\nvyslovil Krajský súd... záver o tom, že sťažovatelia II a III podali svoju žalobu oneskorene.\nOkrem toho sa Krajský súd... vyjadril k jednotlivým námietkam a tvrdeniam sťažovateľov\nI a II a k týmto zaujal príslušné právne názory, s ktorými sa sťažovatelia nestotožňujú.\nProti tomuto rozsudku podali sťažovatelia... odvolanie...\nO odvolaní sťažovateľov rozhodol Najvyšší súd... rozsudkom č. k 9 Sžso 97/2015\nzo dňa 28.06.2017... Týmto rozsudkom došlo k potvrdeniu rozsudku Krajského súdu\na k nepriznaniu práva na náhradu trov konania sťažovateľom.“\nV\n\nďalšej\n\nčasti\n\nsťažnosti\n\nsťažovatelia\n\nvo\n\nvzťahu\n\nk\n\nnamietaným\n\nrozhodnutiam krajského súdu a najvyššieho súdu odkazujú na jednotlivé ustanovenia\nzákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj\n„SSP“).\nZároveň sťažovatelia poukazujú na niektoré rozhodnutia najvyššieho súdu,\nktoré podľa nich neboli v ich veci zohľadnené, a to «... rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k.\n9 Sžso 90/2015 zo dňa 14.12.2016 v skutkovo obdobnej a právne totožnej veci, v zmysle\nktorého pobočka Sociálnej poisťovne ani Sociálna poisťovňa, ústredie nemali právomoc\nrozhodnúť o určení tzv. uplatniteľnej legislatívy vo vzťahu k osobám v rovnakom postavení,\nv akom sa nachádzajú sťažovatelia.\nVzhľadom na to neprichádza do úvahy iná možnosť, ako zrušenie rozhodnutia\npobočky Sociálnej poisťovne a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, nakoľko tieto\n3\n\nsú vydané bez opory v zákone a možno ich označiť za tzv. nulitné. resp. ničotné právne akty\n(„pakty“).\nBez ohľadu na akékoľvek ďalšie skutočnosti preto malo dôjsť k zrušeniu rozhodnutia\npobočky Sociálnej poisťovne a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie aj v danej veci\nsťažovateľov.\nPráve v tomto vidia sťažovatelia najzávažnejšie pochybenie zo strany Najvyššieho\nsúdu SR a Krajského súdu v Prešove, pretože ak pobočka Sociálnej poisťovne ani Sociálna\npoisťovňa, ústredie jednoducho nemali právomoc rozhodnúť o určení tzv. uplatniteľnej\nlegislatívy vo vzťahu k sťažovateľom, mali bezodkladne pristúpiť k zrušeniu rozhodnutia\npobočky Sociálnej poisťovne a rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie v danej veci\nsťažovateľov.\nNajvyšší súd SR a Krajský súd v Prešove v tejto súvislosti podľa § 134 ods. 2 písm. b)\nzákona č. 162/2015 Z. z. dokonca neboli viazaní ani samotnými dôvodmi žaloby\nsťažovateľov a mali ex lege zrušiť napadnuté rozhodnutia pobočky Sociálnej poisťovne\na Sociálnej poisťovne, ústredie, nakoľko ide o rozhodnutia vydané orgánmi, ktoré na to\nneboli podľa zákona oprávnené.\n... rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 10 Sžso 24/2015 zo dňa 27.04.2016 v skutkovo\nobdobnej a právne totožnej veci, v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil svoj názor o tom,\nže rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne a rozhodnutie Sociálna poisťovne, ústredie\nsú predčasné, a to pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Konkrétne tieto rozhodnutia\nvychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu na posúdenie skutočnosti, či osoby\n(v rovnakom postavení ako sťažovatelia v danej veci), vykonávajú alebo nevykonávajú\nčinnosť na území Slovenskej republiky, resp. či tu majú registrované sídlo...\nNajvyšší súd SR v danej veci nezohľadnil ani rozhodnutie 10 Sžso 40/2015 zo dňa\n24.08.2016, v ktorom došlo k vysloveniu záveru o tom, že rozhodnutie súdu musí byť\nvo vzťahu k sťažovateľom rovnaké, pretože sa týka ich spoločných práv.\n... rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. k. 9 Sžso 87/2015 zo dňa 26.04.2017 došlo\nv skutkovo a právne takmer identickom prípade (v porovnaní s prejednávaným prípadom)\nk tomu, že žalobou napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne bolo zrušené a vec bola\nvrátená žalovanej Sociálnej poisťovni, Ústredie na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n\n4\n\nDôvodom pritom bola skutočnosť, že jediným orgánom oprávneným rozhodnúť\no uplatniteľnej legislatíve vo vzťahu k dotknutej osobe (v identickom postavení\nako sťažovateľ II v prejednávanej veci) je príslušný orgán Poľskej republiky, pričom\nz administratívneho spisu vyplýva, že tento orgán v minulosti určil ako uplatniteľnú\nlegislatívu Slovenskej republiky. Zmena jeho rozhodnutia pritom už z administratívneho\nspisu nevyplýva, preto je rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne... nesprávne\na bez opory v zákone.\nZa jedno z najzávažnejších pochybení zo strany Najvyššieho súdu SR...považujú\nsťažovatelia tiež neprerušenie súdneho (odvolacieho) konania zo strany Najvyššieho súdu\nSR, hoci tak Najvyšší súd SR uskutočnil v skutkovo obdobných a právne totožných veciach.\nNajvyšší súd SR totiž v skutkovo obdobnej a právne totožnej veci uznesením č. k.\n1 Sžso 11/2015 zo dňa 28.01.2016 prerušil odvolacie konanie a predložil Súdnemu dvoru\nEU na rozhodnutie tri prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu „základného nariadenia“\n(nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004), nakoľko odpovede na tieto\notázky predstavujú právny základ pre vyriešenie vnútroštátneho sporu.\nIný senát Najvyššieho súdu SR mal konkrétne za to, že nie je možné v odvolacom\nkonaní rozhodnúť bez toho, aby došlo najprv k zodpovedaniu príslušných prejudiciálnvch\notázok zo strany Súdneho dvora EU, pričom senát Najvyššieho súdu SR konajúci vo veci\nsťažovateľov takýto záver neprijal a vo veci meritórne rozhodol, čím porušil základné práva\nsťažovateľov...\nVzhľadom... na... uvedené... je zrejmé, že týmto spôsobom dochádza k... porušovaniu\npráva sťažovateľov na tzv. predvídateľnosť súdnych rozhodnutí, resp. právnej istoty.».\nSťažovatelia tiež namietajú porušenie svojich práv pri zisťovaní skutkového stavu.\nPodľa ich názoru «... je základnou povinnosťou Sociálnej poisťovne ako príslušného\nsprávneho orgánu vykonávať dokazovanie v administratívnom konaní... Z ustanovenia §\n196 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. ďalej vyplýva, že v administratívnom konaní môže za dôkaz\nslúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému zisteniu a k objasneniu skutočného stavu veci.\nZa tým účelom je podľa sťažovateľov potrebné vykonať v administratívnom konaní\ndokazovanie v takom rozsahu, aby bolo možné spoľahlivo ustáliť skutočný stav veci.\nIba na základe takto objektívne zisteného skutočného stav u veci možno následne\n5\n\nprostredníctvom individuálneho právneho aktu rozhodnúť o právach, právom chránených\nzáujmoch a povinnostiach účastníkov administratívneho konania.\nZ rozsudku Krajského súdu v Prešove a z rozsudku Najvyššieho súdu SR je pritom\nzrejmé, že došlo k akceptovaniu a k „odobreniu“ zjavne nedostatočne zisteného skutočného\nstavu veci zo strany orgánov verejnej správy (pobočky Sociálnej poisťovne a Sociálna\npoisťovňa, ústredie).\nZ napadnutých rozhodnutí Krajského súdu v Prešove a Najvyššieho súdu SR\nvyplývajú výhrady k tomu. že samotní sťažovatelia boli vo vzťahu k zisťovaniu skutočného\nstavu veci v administratívnom konaní ..málo činní“ a tak v administratívnom konaní,\nako aj v konaní pred súdom nepredložili dôkazy, potrebné na preukázanie ich\nargumentácie. Všeobecné súdy teda v rozpore správnou úpravou preniesli na sťažovateľov\nako účastníkov administratívneho konania dôkaznú povinnosť na preukazovanie okolností,\nktoré sú pre správny orgán dôležité pre meritórne a náležité rozhodnutie vo veci samej.\nNavyše aj na skutočnosti, ktoré neboli predmetom dokazovania pred prvostupňovým\nsprávnym orgánom...\nPodľa sťažovateľov je neakceptovateľné a nespravodlivé, aby boli nad rámec\n„súčinnosti“ povinní v administratívnom konaní čokoľvek preukazovať a dokazovať\nnamiesto orgánu verejnej správy, a už vôbec nie v konaní pred súdom v správnom\nsúdnictve, kde sa rozhoduje zásadne na podklade skutočného stavu veci zisteného\nv administratívnom konaní.\nZ rozsudku Krajského súdu v Prešove a z rozsudku Najvyššieho súdu SR vyplýva tiež\nto, že sťažovateľ I na území Slovenskej republiky nemá registrované sídlo a sťažovatelia II\naž III na území Slovenskej republiky reálne nevykonávajú žiadnu činnosť...\nV tejto súvislosti je nevyhnutné zamerať sa predovšetkým na samotnú obsahovú\nnáplň zamestnania sťažovateľov II až III. Sťažovatelia II až III totiž vykonávajú roznos\nletákov, ktoré si preberajú v externej obchodnej spoločnosti. Do tejto obchodnej spoločnosti\nletáky distribuuje sťažovateľ I po ich vyzdvihnutí u svojich obchodných partnerov.\nSťažovateľ I zároveň obstaráva obchodné zákazky v Poľskej republike. Podľa špecifických\npodmienok jednotlivých zákaziek sú sťažovatelia II až III následne kontaktovaní zo strany\nsťažovateľa I. ktorý poverí sťažovateľov II až III roznášaním letákov vo vybraných\nlokalitách na území Slovenskej republiky. Roznášanie letákov kontrolujú aj iní zamestnanci\n6\n\nsťažovateľa I. Zamestnancom sťažovateľa I sa navyše vedú aj dochádzkové listy, čo podľa\nsťažovateľov celkom zreteľne preukazuje reálny výkon činnosti sťažovateľov II až III na\núzemí Slovenskej republiky.\nSťažovateľ I tieto skutočnosti orgánu verejnej správy riadne oznámil, napriek tomu\nvšak orgán verejnej správy v rámci výkonu kontroly nepristúpil k doplneniu dokazovania...\nSťažovatelia sú presvedčení o tom. že orgán verejnej správy pred vydaním svojho\nrozhodnutia nedostatočne zistil skutkový stav veci a tento súčasne nepostačuje na riadne\nposúdenie veci v súdnom konaní...“\nSťažovatelia namietajú neprípustnú retroaktivitu a uvádzajú, že „...rozhodnutím\nKrajského súdu... a rozhodnutím Najvyššieho súdu...došlo... k „akceptovaniu“ nezákonného\nretroaktívneho rozhodovania zo strany orgánu verejnej správy....je neprípustné,\naby Sociálna poisťovňa... vydala individuálny právny akt, ktorým rozhodne o právach\núčastníka administratívneho konania spätne k inému dátumu než je dátum jeho vydania.».\nSťažovatelia\n\nnamietajú\n\ntiež\n\nnedodržanie\n\nzákonnej\n\nlehoty\n\nna\n\nrozhodnutie\n\nv administratívnom konaní. Podľa ich názoru „... rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne\nbolo vydané v rozpore s ustanovením § 210 ods. 1, ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z., nakoľko\nnebolo vydané v zákonnej lehote, ktorá objektívne začala plynúť podaním prihlášky, resp.\nregistračného listu zo strany sťažovateľov...\nPobočka sociálnej poisťovne bola v danej veci povinná rozhodnúť najneskôr\ndo 60 dní od začatia konania... Zákonnú lehotu v rámci svojho rozhodovania nedodržala\nani Sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán, nakoľko rozhodla taktiež\noneskorene.“.\nPodľa sťažovateľov bola kontrola zo strany Sociálnej poisťovne nezákonná, pričom\nuvádzajú: „Pokiaľ ide o samotné vykonanie kontroly zo strany orgánu verejnej správy\nna zistenie skutočnosti, či sťažovatelia II až III vykonávajú na území Slovenskej republiky\nčinnosť, podľa sťažovateľov nepatrí do právomoci tohto orgánu verejnej správy (Sociálnej\npoisťovne).“\nSťažovatelia tiež namietajú porušenie princípu rovnakého zaobchádzania, keďže\n„Sťažovateľ 1 totiž zamestnáva viacero zamestnancov - občanov Poľskej republiky,\n7\n\nvo vzťahu ku ktorým pri existencii rovnakých podmienok príslušná pobočka Sociálnej\npoisťovne nerozhodla o tom, že nepodliehajú slovenskej legislatíve...“.\nSťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:\n„Základné práva sťažovateľov podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1,\nčl. 46 ods. 2 a čl. 52 ods. 2 Ústavy SR postupom Krajského súdu v Prešove v konaní\npod č. k. 3 S 17/2014 a rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č. k. 3 S 17/2014 zo dňa\n19.02.2015 a postupom Najvyššieho súdu SR v konaní pod č. k. 9 Sžso 97/2015\na rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. k. 9 Sžso 97/2015 zo dňa 28.06.2017 porušené boli.\nZrušuje sa rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 9 Sžso 97/2015 zo dňa 28.06.2017\nv spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 3 S 17/2014 zo dňa 19.02.2015 a vec\nsa vracia Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi I sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 Eur\n(slovom desaťtisíc eur), ktoré mu je Najvyšší súd SR povinný zaplatiť do dvoch mesiacov\nod doručenia tohto nálezu.\nSťažovateľovi II sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 Eur\n(slovom desaťtisíc eur), ktoré mu je Najvyšší súd SR povinný zaplatiť do dvoch mesiacov\nod doručenia tohto nálezu.\nSťažovateľovi III sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000\nEur (slovom desaťtisíc eur), ktoré mu je Najvyšší súd SR povinný zaplatiť do dvoch\nmesiacov od doručenia tohto nálezu.\nNajvyšší súd SR je povinný nahradiť sťažovateľovi I trovy konania vo výške 165 Eur\n(slovom stošesťdesiatpäť eur) do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet\nprávneho zástupcu JUDr. Dušana Remetu, Masarykova 2, 080 01 Prešov.\nNajvyšší súd SR je povinný nahradiť sťažovateľovi II trovy konania vo výške 165 Eur\n(slovom stošesťdesiatpäť eur) do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet\nprávneho zástupcu dl Dr. Dušana Remetu, Masarykova 2, 080 01 Prešov.\nNajvyšší súd SR je povinný nahradiť sťažovateľovi III trovy konania vo výške 165\nEur (slovom stošesťdesiatpäť eur) do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účel\nprávneho zástupcu JUDr. Dušana Remetu, Masarykova 2, 080 01 Prešov.“\n8\n\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť\nje preto možné považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,\nIV. ÚS 221/05).\n\n9\n\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06).\nV súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť\nsťažovateľov podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody\nna jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nSťažovatelia v sťažnosti namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 20\nods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu a jemu predchádzajúcim postupom\na rozsudkom najvyššieho súdu a jemu predchádzajúcim postupom.\n\nK namietanému porušeniu základných práv sťažovateľov podľa čl. 20 ods. 1,\nčl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu a jemu predchádzajúcim postupom\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať\no sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich\n10\n\nzákladných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity\nprávomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní\nsťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo\nslobody využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným\norgánom verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci\nna prerokovanie (mutatis mutandis napr. I. ÚS 103/02, I. ÚS 269/06). Z uvedeného vyplýva,\nže v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prislúcha ústavnému súdu právomoc\nzaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu,\nže právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis\nI. ÚS 78/99). Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem\niného aj opravný prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii\nvo vzťahu k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta a ktorý\njej umožňuje odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo\nslobody (I. ÚS 36/96).\nV danom prípade boli sťažovatelia oprávnení podať proti rozsudku krajského súdu\nodvolanie. Z toho vyplýva, že k dispozícii mali účinný právny prostriedok na ochranu\nsvojich práv, o ktorom bol oprávnený rozhodnúť najvyšší súd, čo vylučuje právomoc\nústavného súdu.\nZ uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť\nsťažovateľov v časti namietajúcej porušenie ich základných a iných práv rozsudkom\nkrajského súdu z dôvodu nedostatku svojej právomoci.\n\nK namietanému porušeniu základných práv sťažovateľov 2 a 3 podľa čl. 20\nods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu a jemu predchádzajúcim\npostupom\n\n11\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nČlánok 46 ods. 2 ústavy je vo svojej podstate lex specialis ku čl. 46 ods. 1 na prístup\nsúdu vo veci, o ktorej rozhodol orgán verejnej správy.\nÚčelom čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 46 ods. 2 ústavy je zaručiť prístup k súdu\nkaždému, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy.\nPrávo na prístup k súdu sa nezaručuje kedykoľvek, ale iba vtedy, ak zákon neustanoví inak.\nUplatnenie práva na prístup k súdu sa vymedzuje podmienkami ustanovenými zákonom.\nAk fyzická alebo právnická osoba splní podmienky ustanovené zákonom, súd musí tejto\nosobe umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami\na povinnosťami, ktoré z takéhoto postavenia vyplývajú.\nZ uvedeného výkladu a chápania čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy vyplýva, že na to,\naby sa sťažovateľ stal účastníkom konania pred správnym súdom, musel splniť predpoklady\nustanovené zákonom. Tieto predpoklady správny súd skúma predovšetkým z procesného\nhľadiska, najmä či žaloba bola podaná včas, oprávnenou osobou a či žaloba smeruje proti\nrozhodnutiu, ktoré je správny súd oprávnený a povinný skúmať.\nNajvyšší súd v relevantnej časti napadnutého rozsudku vo vzťahu ku sťažovateľovi 2\na sťažovateľovi 3 uviedol:\n„Hoci s právnym názorom krajského súdu. že žalobcovia v 2. a 3. rade podali žalobu\npo uplynutí zákonnej lehoty, sa odvolací súd nestotožnil, napadnutý rozsudok potvrdil,\nnakoľko v napadnutých výrokoch je vecne správny. Odvolací súd zistil, že predložených\nadministratívnych spisov, z písomností účastníkov predkladaných súdu a ani zo súdneho\nspisu nevyplýva, že by sa žalobcovia v 2. a 3. rade úkon podania žaloby voči súdu sami\nalebo prostredníctvom svojho zvoleného právneho zástupcu na pojednávaní pred krajským\nsúdom, či mimo pojednávania vôbec realizovali.\n12\n\nKonanie podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je konaním\nnávrhovým, je ovládané dispozičnou zásadou a nie je možné, aby začalo ex offo, čo\nvyplýva / ustanovenia § 249 ods. 1 O.s.p. Z uvedeného dôvodu bolo za daných okolností pre\nprávne posúdenie rozhodné, či takýto dispozitívny úkon žalobcovia v 2. a 3. rade\nrealizovali. V čase podania návrhov na vstup účastníka konania, už boli žalobcovia v 2. a 3.\nrade právne zastúpení zvoleným právnym zástupcom, prostredníctvom ktorého tento právny\núkon aj realizovali. V samotných týchto podaniach je konštatované žalobcami, že súd\nstriktne odlišuje pri svojom rozhodovaní postavenie zamestnávateľa a postavenie\nzamestnanca pri posudzovaní ich subjektívnych práv. Napriek tomu žalobcovia v 2. a 3.\nrade žalobu nepodali a ich podania zo dňa 10. decembra 2014 a zo dňa 21. januára 2015\n(návrhy na vstup účastníka konania) podľa ich obsahu za žaloby pokladať ani nemožno.\nOdvolací súd preto námietku žalovaných v 2. a 3. rade. že iba z dôvodu hospodárnosti\nsamostatnú žalobu nepodali, ale pridržali sa skutočností, ktoré uviedol v žalobe ich\nzamestnávateľ (žalobca vl. rade) ako relevantnú vyhodnotil nemohol. Občiansky súdny\nporiadok v ustanovení § 250 ods. 3 vete prvej, umožňuje podanie spoločnej žaloby, ktorá\nelement hospodárnosti zohľadňuje. Navyše, je samozrejmé a logicky možno nevyhnutne\npredpokladať, že účastník správneho konania, ktorý s rozhodnutím príslušného správneho\norgánu spokojný nie je, keď mieni iniciovať konanie pred súdom podľa druhej hlavy piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku a nadobudnúť tak procesné postavenie žalobcu,\nžalobu musí podať. V danom prípade (ako z celého predloženého spisového materiálu\nnepochybne vyplýva) táto podmienka konania splnená nebola, hoci obaja žalobcovia v 2.\nrade a v 3. rade boli právne zastúpení.\nOdvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že aj napriek tomu. že krajský súd\npána\n\noznačoval ako žalobcu v 2. rade. a pána\n\nako\n\nžalobcu v 3. rade. s poukazom na to. že na návrh pripustil ich vstup do konania na strane\nžalobcu podľa § 92 ods. 1 O.s.p.. jedná sa stále o pribratých účastníkov konania v zmysle\n§ 250 ods. 1 O.s.p. Na toto procesné postavenie nemá vplyv ani okolnosť, že krajský súd\nnapriek existencii osobitnej právnej úpravy (§ 250 ods. 1 vety druhej O.s.p.). nesprávne\naplikoval § 92 ods. 1 O.s.p.. ktorého použitie v správnom súdnictve nie je možné. Pribratý\núčastník nemá postavenie vedľajšieho účastníka konania. Subjekty, krajským súdom\nnesprávne označované ako žalobca v 2. a 3. rade (ktoré označenie však odvolací súd\n13\n\npredovšetkým s ohľadom na zachovanie kontinuity a prehľadnosti rozhodnutia nemenil),\nboli do konania len pribraté uzneseniami krajského súdu a je potrebné na nich aj tak\nnahliadať. Pokiaľ krajský súd konanie voči pánovi\n\na pánovi\n\nzastavil, rozhodol procesné správne, nakoľko rovnaký procesný následok má\nokolnosť, že tieto subjekty žaloby o preskúmanie rozhodnutí odporkyne nepodali, v čom\nodvolací súd vzhliadol neodstrániteľnú prekážku konania, na ktorú je potrebné prihliadať\nv každom štádiu konania. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok krajského súdu\npotvrdil aj vo výroku o zastavení konania voči žalobcom v 2. a 3. rade hoci z iných\nprávnych dôvodov...“\nZ citovaného odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu je zrejmé, že sťažovateľ 2 a\nsťažovateľ 3 žaloby o preskúmanie rozhodnutí odporkyne nepodali, mali len postavenie\npribratých osôb, preto krajský súd konanie vo vzťahu k týmto osobám zastavil. Najvyšší súd\npostupoval správne, ak sa ich odvolaním v merite veci nezaoberal a rozsudok krajského\nsúdu potvrdil vo výroku o zastavení konania.\nPokiaľ sťažovateľ 2 a sťažovateľ 3 argumentujú jednotlivými ustanoveniami\nSprávneho súdneho poriadku, okrem iného ustanovením § 134 ods. 2 písm. b) SSP, ústavný\nsúd konštatuje, že argumentáciu s odkazom na jednotlivé ustanovenia Správneho súdneho\nporiadku nemohol akceptovať vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle § 492 ods. 2 SSP\nodvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom\núčinnosti Správneho súdneho poriadku (1. júla 2016) sa dokončia podľa doterajších\npredpisov. Vo veci sťažovateľov je tak akákoľvek argumentácia s odvolaním sa na Správny\nsúdny poriadok irelevantná, a ústavný súd sa ňou preto ani nezaoberal.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa 2 a sťažovateľa 3 v tejto\nčasti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nK namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa 1 podľa čl. 20 ods. 1,\nčl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu a jemu predchádzajúcim postupom\n\n14\n\nNajvyšší súd v relevantnej časti napadnutého rozsudku vo vzťahu ku sťažovateľovi 1\nuviedol:\n«Predmetom preskúmania v danej právnej veci sú rozhodnutia žalobkyne. ktorým\nzamietla odvolania žalobcov v 1. až v 3. rade a potvrdila rozhodnutia pobočky v Prešove.\nktorým táto rozhodla, že žalobcovi v 2. rade zaniklo podľa slovenskej legislatívy povinné\npoistenie ako zamestnancovi dňa 3. apríla 2013 a žalobcovi v 3. rade dňa 29. apríla 2013.\nOdvolací súd sa s názorom krajského súdu, že napadnutými rozhodnutiami\nsprávnych orgánov nemohlo byť zasiahnuté do majetkovej sféry žalobcu v 1. rade stotožnil.\nZ obsahu žaloby jednoznačne vyplýva, že žalobca v 1. rade nenamietal porušenie vlastných\nsubjektívnych práv, ale porušenie práv svojich zamestnancov, keď okrem nedodržania\nzákonnej 60 dňovej lehoty na vydanie napadnutých rozhodnutí, žiadne porušenie svojich\nsubjektívnych práv netvrdil. Samotné nedodržanie procesných lehôt pri vydaní napadnutých\nrozhodnutí nemá za následok ich nezákonnosť, keďže prípadným zrušením žalobou\nnapadnutých rozhodnutí len z tohto dôvodu by žalobca v 1. rade priaznivejšie rozhodnutie\nvo veci nedosiahol. Krajský súd v rozhodnutí správne konštatoval, že povinné nemocenské\npoistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti by\nv rozsahu, v akom ho žalobca v 1. rade zaplatil bez právneho dôvodu, bolo vrátené\ns poukazom na §145 zákona č. 461/2003 Z.z. Záver krajského súdu. že žalobca v I. rade\naktívne hmotnoprávne legitimovanou osobou na podanie žaloby pre absenciu atribútu\nukrátenia na právach nebol, sú preto správne. V tomto kontexte odvolací súd odkazuje aj\nna uznesenie Ústavného súdu SR. sp. zn. IV. ÚS 228/2011-9 zo dňa 02.06.2011. podľa\nktorého: ..Na aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho\norgánu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (Rozhodovanie\no žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) nestačí, že žalobca bol\núčastníkom správneho konania (alebo sa s ním v správnom konaní malo ako s účastníkom\nkonať), ale zároveň musel byť ako účastník správneho konania rozhodnutím, preskúmania\nzákonnosti ktorého sa domáha, ako aj postupom správneho orgánu na svojich právach\nukrátený. Správne súdnictvo tak nie je založené na verejnej žalobe (actio popularis). ktorá\nby umožnila komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu.\nUkrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a podložené a aspoň potenciálne možné.\n\n15\n\nAko vyplýva z uvedeného, samotné postavenie účastníka v správnom konaní ešte\nk naplneniu podmienky dotknutosti. resp. ukrátenia práv žalobcu nevedie.\"\nVzhľadom na vyššie uvedené nebolo možné zohľadniť, námietku žalobcu v 1. rade. že\npostupom žalovanej a jej organizačnej zložky došlo k porušeniu viacerých subjektívnych\npráv žalobcu, keď vo vzťahu k porušeniu práva na zákonné administratívne konanie, práva\nna fungovanie verejnej správy na princípe tzv. dobrej správy, práva na dodržiavanie\nzákladných zásad správneho konania ani nešpecifikoval, konkrétne v čom toto porušenie\npodľa jeho názoru spočívalo. Všeobecné tvrdenia žalobcu v 1. rade. že došlo aj k porušeniu\njeho práva vlastniť majetok, práva podnikať za rovnakých podmienok ako domáce subjekty\na práva na dosahovanie zisku vlastnou činnosťou, keď v dôsledku vydaných rozhodnutí má\nznačné ťažkosti s udržaním doterajších zamestnancov a náborom nových zamestnancov,\nv dôsledku čoho sa dostáva do bezvýchodiskovej situácie, lebo pri zmenšujúcom sa počte\nzamestnancov nie je schopný dodržať zmluvné podmienky dohodnuté s obchodnými\npartnermi, čím o nich prichádza, prichádza o zisk zo zákaziek a hrozia mu aj sankcie\nza neplnenie dojednaných zmlúv a súdne spory, odvolací súd za relevantné nepovažoval,\nnakoľko žalobca v 1. rade argumentoval len okolnosťami vo vzťahu k uchádzačom\no zamestnanie, ktorí sú výlučne poľskej štátnej príslušnosti a ktorí odmietajú na území SR\npracovať z dôvodu, že ich príslušné verejnoprávne organizácie odmietajú zaregistrovať pre\nplatenie sociálneho a zdravotného poistenia na území SR. Navyše, na uvedené argumenty\nžalobcu v 1. rade nebolo možné prihliadnuť aj z dôvodu, že tieto žalobca v I. rade\nnenamietal riadne a včas v žalobách ale až v odvolacom konaní (§ 250j O.s.p.).“\nPo preskúmaní obsahu sťažnosti vo vzťahu k porušeným právam sťažovateľa 1\na napadnutého rozsudku najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že sa jednoznačne\nstotožňuje s už citovaným záverom najvyššieho súdu, že sťažovateľ 1 v žalobe\no preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne namietal porušenie svojich subjektívnych\npráv iba vo vzťahu ku nedodržaniu zákonnej lehoty na vydanie napadnutých správnych\nrozhodnutí. Z citovaného odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu je však zrejmé,\nže námietkami sťažovateľa 1 obsiahnutými v odvolaní týkajúcimi sa tejto skutočnosti\nsa najvyšší súd riadne zaoberal a dal na ne ústavne akceptovateľnú odpoveď. Ústavný súd\nnavyše musí konštatovať, že sťažovateľ 1 vo svojej sťažnosti ani neuvádza žiadne nové\n16\n\nskutočnosti, ktorými by spochybnil názor vyjadrený v rozsudku najvyššieho súdu,\niba opakuje svoje námietky z odvolacieho konania. Takto poňatá ústavná sťažnosť stavia\nústavný súd do pozície ďalšej inštancie v systéme všeobecného súdnictva, ktorá mu však\nneprináleží vzhľadom na čl. 124 ústavy. Podľa uvedeného článku ústavy je ústavný súd\nnezávislým súdnym orgánom ústavnosti. Skutočnosť, že najvyšší súd vo svojom rozsudku\nvyslovil závery, s ktorými sťažovateľ 1 nesúhlasí, nezakladá bez ďalšieho oprávnenosť\nústavnej sťažnosti a nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor\nnajvyššieho súdu svojím vlastným.\nVzhľadom na uvedené pokiaľ v sťažnosti sťažovateľ namieta porušenie svojich práv\ninými skutočnosťami, ako nedodržaním zákonnej 60-dňovej lehoty na vydanie správneho\nrozhodnutia, všetky tieto tvrdené porušenia základných a iných práv sa mohli týkať\niba sťažovateľov 2 a 3, a preto sa ich namietaným porušením voči sťažovateľovi 1 ústavný\nsúd nezaoberal.\nÚstavný súd považuje v závere za potrebné uviesť, že pokiaľ sťažovatelia poukazujú\nna rozsiahlu judikatúru najvyššieho súdu, od ktorej sa mal najvyšší súd podľa názoru\nsťažovateľov odchýliť, citovaná judikatúra je s poukazom na dôvody, pre ktoré najvyšší súd\nodvolaniu sťažovateľov voči rozsudku krajského súdu nevyhovel, právne irelevantná.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd podanú sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími nárokmi\nsťažovateľov nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. novembra 2017\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "arbitrárnosť", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "cudzinec, cudzinci", "podnikateľská činnosť-podnikateľ", "účastník konania-pristúpenie", "aplikácia právnych noriem-ústavne nesúladná", "poistenie, poistné"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a98f61a2-4fee-4868-a262-d32066266c29", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 228/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 228/2011 z 2. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-02", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a98f61a2-4fee-4868-a262-d32066266c29"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:90befcb9-7b27-47bf-8cdc-ab3b208769c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 269/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 269/06 z 7. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-07", "citacie_n": 267, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90befcb9-7b27-47bf-8cdc-ab3b208769c3"}, {"guid": "ussr:75184475-d660-408d-80e5-38c8490f9fa4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/05 z 13. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-13", "citacie_n": 896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75184475-d660-408d-80e5-38c8490f9fa4"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/04 z 1. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-01", "citacie_n": 1285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 103/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 1520, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798"}, {"guid": "ussr:96b024b8-0a97-4438-bea9-833f7c5e06ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.78.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 78/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 78/99 z 27. 10. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-10-27", "citacie_n": 359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.78.1999.1"}, {"guid": "ussr:752c5b8c-e673-453a-ab41-ce3b8602bac1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.36.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 36/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 36/96 z 27. 6. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-06-27", "citacie_n": 344, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.36.1996.1"}], "citovane_v": []}