{"guid": "ussr:a9044173-d75f-470d-b3ee-f9c269fb6e5b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.754.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 754/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 754/2017 z 13. 3. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 13. marca 2018, sp. zn. III. ÚS 754/2017, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.754.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-03-13", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a9044173-d75f-470d-b3ee-f9c269fb6e5b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.754.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.754.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.754.2017.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 754/2017-26\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. marca 2018 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa\nTkáčika, o sťažnosti maloletej\nzákonným\n\n,\n\n, zastúpenej\n\nzástupcom\n\na\n\n,\n,\n\n,\n\n, oboch zastúpených advokátskou\n\nkanceláriou AK Neuschlová, s. r. o., Dostojevského rad 5, Bratislava, v mene ktorej koná\nadvokátka Mgr. Zuzana Neuschlová, vo veci namietaného porušenia ich základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nBratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 80/2011 takto\nrozhodol:\nSťažnosti\n\nmaloletej\n\na\n\nnevyhovuje.\nOdôvodnenie:\n\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.\nIII. ÚS 754/2017 z 12.decembra 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť maloletej\n„sťažovateľka“) a\n\n(ďalej aj\n\n(ďalej aj „sťažovateľ; spolu aj „sťažovatelia“),\n\nktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu\nBratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 80/2011 (ďalej aj\n„napadnuté konanie“).\n2. Sťažovatelia v podstatnej časti sťažnosti uviedli:\n„... Dňa 12.05.2011. t. j. pred viac ako 6 rokmi bola zo strany žalobcov: mal.\na\n\n, na Okresný súd Bratislava II doručená Žaloba o\n\nochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy...\n... Dovoľujeme si vysloviť presvedčenie, že aj neefektívna činnosť štátneho orgánu\n(všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu\nprávnej neistoty ohľadom tých práv, kvôli ktorým sa sťažovatelia obrátil na štátny orgán,\naby o jeho veci rozhodol. Z pohľadu sťažovateľov je neefektívnosť a určitá miera\nnesústredenosti zo strany konajúceho súdu pozorovaná predovšetkým v skutočnosti, ako\ndaný súd vedie proces dokazovania.\n... S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku súdneho konania, absencií čo i len jedného\nmeritórneho rozhodnutia, časovo neefektívny postup pri vytyčovaní pojednávaní a\nneefektívny postup súdu v procese dokazovania má podľa názoru sťažovateľov za následok\n\n2\n\nzáver, že konanie, vedené na Okresnom súde Bratislava II nespĺňa požiadavky, vyjadrené v\nčl. 48 Ústavy SR a v čl. 6 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd...\nOdhliadnuc od vyššie uvedených skutočností, je podľa nás zrejmé, že 6 rokov\ntrvajúce konanie týkajúce sa ochrany osobnosti a nároku na náhradu nemajetkovej ujmy,\nnemôže predstavovať účelný a efektívny prostriedok na ochranu práv a právom chránených\nzáujmov...“\n3. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd vydal nález, ktorým by vyslovil porušenie\nich základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1\ndohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 21 C 80/2011, prikázal\nokresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov, priznal finančné zadosťučinenie\nv sume 7 000 € každému zo sťažovateľov a náhradu trov konania.\n4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci\nkonania, a to okresný súd listom sp. zn. Spr 3267/2017 z 23. novembra 2017 a sťažovatelia\nstanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 8. januára 2018.\n5. Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení uviedla tieto podstatné skutočnosti:\n„... Po oboznámení sa s obsahom spisu uvádzam, že sťažnosť považujem za\nnedôvodnú, žaloba o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy bola podaná na\ntunajší súd dňa 12.05.2011, pričom tunajší súd vykonával riadne procesné úkony v spise\na stanovoval termíny pojednávaní, avšak dĺžka konania bola ovplyvnená okrem iného aj\nsprávaním sa strán sporu a právnej zástupkyne žalobcov, ktorá opakovane žiadala\no predlžovanie lehôt, zmenu termínov pojednávaní, či predkladaním procesných podaní,\nktoré taktiež predlžovali konanie. Vo veci sa jedná o skutkovo náročnú vec, ktorá si\nvyžadovala zadováženie troch znaleckých posudkov... Súd vo veci dňa 30.10.2017 vyhlásil\nrozsudok.“\n6. Sťažovatelia v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedníčky okresného súdu zaujali\ntoto stanovisko:\n\n3\n\n„... Konštatovanie Okresného súdu Bratislava II o tom ,že sťažnosť je nedôvodná\na dĺžka konania bola ovplyvnená aj sťažovateľmi ( opakované žiadosti o predlženia lehôt,\nzmeny termínov pojednávaní, či predkladaním procesných podaní, ktoré predlžovali\nkonanie) je zavádzajúcim... pokiaľ Okresný súd Bratislava II tvrdí, že vo veci prieťahy\nvznikali na strane sťažovateľov, je potrebné, aby toto tvrdenie relevantne preukázal...\n... Bez ohľadu na dĺžku súdneho konania je dôvodné konštatovať, že zo strany súdu\nnebola vynaložená ani minimálna empatia v pre sťažovateľov tak citlivej veci pri\nnariaďovaní termínov pojednávaní, a keď si sťažovatelia dovolili požiadať o zmenu termínu\npojednávania, táto bola vyhodnotená ako prieťah v konaní, i keď v danom prípade Okresný\nsúd Bratislava II pri predkladaní svojho vyjadrenia opomenul, že žaloba mu bola doručená\n12.5.2011 a prvostupňové rozhodnutie bolo vyhlásené na pojednávaní dňa 30.10.2017, t.j.\npo 6,5 rokoch pričom samotné konanie do dnešného dňa nie je právoplatne ukončené,\nkeďže proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 21C/80/2011-754 zo dňa\n30.10.2017 bolo sťažovateľmi podané odvolanie...\n... Obdobne aj pokiaľ ide o priebeh jednotlivých pojednávaní, aj zo samotného spisu\na zápisníc o pojednávaní a následne zvukových záznamov je zrejmé, že pojednávania boli\nstručné, trvali maximálne 1,5 hod, pričom viaceré z nich boli už po 15 minútach\nukončené...“\n7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n4\n\n9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n10. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n11. Ústavný súd, vychádzajúc z formulácie ustanovení čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru konštatuje, že ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej\nrepubliky vyjadril zhodu zámerov poskytovania práva na súdnu ochranu s ochranou práv\npodľa dohovoru. Z uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú\nodlišnosť (III. ÚS 24/2010), v dôsledku čoho neexistuje prekážka posúdenie ich porušenia\npoužitím rovnakých kritérií.\n12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom týchto základných práv je\nodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nvšeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby\ndomáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až\nprávoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý\nznamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.\nIV. ÚS 221/04).\n13. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie alebo v ktorom sa ocitol účastník konania\nna protistrane.\n\n5\n\n14. Požiadavka rýchlosti súdneho konania sa stala ústavným princípom, pretože\nčasový horizont toho, kedy sa účastníkovi – strane sporu dostáva konečné rozhodnutie\nvo veci, je neoddeliteľnou súčasťou práva na fair proces v jeho časovej dimenzii. Štát má\nteda organizovať svoje súdnictvo tak, aby princípy vyslovené v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru boli rešpektované a prípadné nedostatky v tomto smere nešli na ťarchu\núčastníka, ale súdu, ktorý mal a má dostatok vhodných opatrení na zabezpečenie takého\nprocesného postupu v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty\npri riešení vzťahov medzi účastníkmi konania.\n15. Pri posudzovaní otázky, či v namietanom konaní došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02,\nIII. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,\no ktorej súd rozhoduje, správanie sa účastníka súdneho konania a postup samotného súdu.\nV súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný\nsúd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam\npre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný\nsúd aj sťažnosť sťažovateľov.\n16. Namietané konanie prebiehalo čiastočne za účinnosti Občianskeho súdneho\nporiadku (zákon č. 99/1963 Zb. účinný do 30. júna 2016), ktorý v § 6 prikazoval súdu\nv súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovať tak, aby ochrana ich práv bola\nrýchla a účinná. Povinnosť súdu vec rýchlo prejednať a rozhodnúť vyplývala aj z § 100\nods. 1 a § 117 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého bol sudca povinný\nrobiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné\nvykonanie dôkazov.\n17. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa novej právnej úpravy účinnej\nod 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového\nkonania v čl. 17 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak,\naby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,\n\n6\n\nkoná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.\nTento základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení Civilného sporového\nporiadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy\ntohto poriadku.\n18. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci. Predmetom\nkonania pred okresným súdom je civilné konanie o ochranu osobnosti a náhradu\nnemajetkovej ujmy na základe žaloby sťažovateľov doručenou okresnému súdu 12. mája\n2011. Sťažovatelia sa domáhajú určenia, že žalovaná –\nneposkytla zdravotnú starostlivosť lege artis a spôsobila tak smrť matky maloletej\nsťažovateľky a manželky sťažovateľa. Ďalej sa sťažovatelia ako žalobcovia domáhali\nzverejnenia ospravedlnenia žalovanej a zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy. Citovú ujmu\nvyvolanú smrťou blízkej osoby považovali za taký intenzívny a rozsiahly následok, že bolo\npodľa nich na mieste žiadať nielen morálnu, ale aj materiálnu satisfakciu. V namietanom\nsúdnom konaní ide konanie, ktoré síce nie je zložité po právnej stránke, avšak faktická\nzložitosť a povaha tejto konkrétnej veci si vyžiadali v danom konkrétnom prípade rozsiahle\nznalecké dokazovanie.\n\n19. Druhým kritériom, podľa ktorého ústavný súd posudzoval, či v namietanom\nkonaní došlo k zbytočným prieťahom, bolo správanie sa sťažovateľov ako sporovej strany.\nPokiaľ ide o správanie sťažovateľov, realizujúc svoje procesné práva vykonali množstvo\nprocesných úkonov a návrhov, ktoré tiež ovplyvňovali samotnú dĺžku napadnutého konania\n(návrhy na vykonanie a doplnenie dokazovania, odvolania proti uzneseniam okresného\nsúdu, námietky zaujatosti voči zákonnému sudcovi, žiadosti o predĺženie lehôt na podanie\nvyjadrenia, žiadosti o odročenie pojednávania). Keďže v napadnutom konaní dôkazné\nbremeno spočívalo zásadne na sťažovateľoch, nie je im možné na ťarchu (s ohľadom\nna dĺžku konania) pričítať návrhy na vykonanie a doplnenie dokazovania a vyjadrenia\nk nemu.\n20. Zároveň však nemožno postup okresného súdu, ktorým akceptoval návrhy\nsťažovateľov na vykonanie, resp. doplnenie dokazovania, charakterizovať ako nečinnosť ani\n7\n\nako neefektívnu činnosť súdu. Tým nebolo naplnené ani tretie kritérium, použitím ktorého\nústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov v namietanom konaní, a to postup\nokresného súdu.\n21. Z obsahu zadováženého spisu okresného súdu nesporne vyplýva, že okresný súd\nsa snažil postupovať v napadnutom konaní plynule a nemožno mu vyčítať nečinnosť, avšak\nvzhľadom na množstvo do konania vstupujúcich faktorov v konaní (napr. rozhodovanie\no oslobodení od súdnych poplatkov), najmä v procese dokazovania (predvolanie znalcov,\nvypracovanie znaleckých posudkov, výsluch znalca, návrhy a vyjadrenia oboch sporových\nstrán) trvalo napadnuté konanie viac, ako by bolo žiaduce v takej pre sťažovateľov citlivej\nosobnej veci.\n22. Okresný súd v napadnutom konaní vykonal na návrh sťažovateľov ako žalobcov\nrozsiahle dokazovanie, pri ktorom skúmal, či boli naplnené predpoklady pre vznik\nzodpovednosti (konanie contra legem, škodlivý následok a kauzálny nexus medzi\nprotiprávnym konaním a škodlivým následkom) pri namietanom zásahu do osobnostných\npráv sťažovateľov. S ohľadom na náročnosť samotnej medicínskej terminológie, obsiahlosť\nznaleckých posudkov a odborných vyjadrení, ako aj výsluchy pristúpil okresný súd\nk vykonaniu a následnému komplexnému hodnoteniu vykonaných dôkazov.\n\n23. K námietke sťažovateľov vo vyjadrení, že „súd najprv znalecké dokazovanie\nnariadil, následne oznámil jeho zrušenie s tým, že si zadovážil trestný spis ktorého súčasťou\nuž bol znalecký posudok vypracovaný znaleckou organizáciou, aby neskôr znalecké\ndokazovanie nariadil a poveril vypracovaním znaleckého posudku znalca. Až následne po\nnámietkach sťažovateľov, nariadil ďalšie znalecké dokazovanie, pričom na vypracovanie\nznaleckého posudku ustanovil znaleckú organizáciu...“, ústavný súd z obsahu spisu zistil, že\nokresný súd medzi nariadením a zrušením znaleckého dokazovania vykonal procesný úkon\nsmerujúci k znaleckému dokazovaniu (výzva účastníkom konania na predloženie otázok\nznalca, pozn.). Následné rozhodnutie použiť znalecký posudok vypracovaný pre účely\ntrestného konania možno vyhodnotiť ako logický krok v snahe o hospodárnosť\na efektívnosť napadnutého konania. Z časového hľadiska medzi zrušením znaleckého\n8\n\ndokazovania a následne jeho nariadením prešlo 7 mesiacov, počas ktorých však okresný súd\nnariadil a uskutočnil dve pojednávania, na ktorých bola vec riadne prejednaná a bol\nuskutočnený výsluch znalca pribratého do trestného konania. Z následného postupu\nokresného súdu je možné usúdiť, že uskutočnený výsluch znalca a znalecký posudok\nvypracovaný v rámci trestného spisu okresný súd nepokladal za postačujúce dôkazy, a preto\nnariadil ďalšie znalecké dokazovanie.\n\n24. Ústavný súd pri posúdení postupu okresného súdu konštatuje, že tento\nv napadnutom konaní rešpektoval aj zmenu právnej úpravy civilného procesu, keď\ns účinnosťou od 1. júla 2016 v zmysle ustanovenia § 183 a § 184 Civilného sporového\nporiadku(zákon č. 160/2015 Z. z., pozn.), odročoval pojednávania len z dôležitých dôvodov\na na konkrétny termín, a teda sa pridŕžal zámeru sledovaného zákonodarcom, ktorý\nodročenie pojednávaní na neurčito zo zákona prakticky vylúčil.\n25. Po rozsiahlom znaleckom dokazovaní, vyjadreniach sporových strán k znaleckým\nposudkom, výsluchoch a ostatných vykonaných dôkazoch v konaní okresný súd nepripustil\nsťažovateľmi navrhované ďalšie výsluchy svedkov (prítomných pri udalosti zasahujúcej\ndo osobnostných práv sťažovateľov, pozn.), a to aj s ohľadom na hospodárnosť\na efektívnosť konania, keďže bol toho názoru, že ďalšie dokazovanie pre rozhodnutie\nvo veci samej nie je potrebné.\n26. V čase rozhodovania ústavného súdu o prijatej sťažnosti sťažovateľov bol vo veci\nsamej okresným súdom vyhlásený rozsudok, a teda okresný súd vykonal v napadnutom\nkonaní všetky úkony, ktoré mohol, resp. ktoré považoval za potrebné pre rozhodnutie\nvo veci. Podľa vyjadrenia právnej zástupkyne sťažovateľov „samotné konanie nie je\nprávoplatne ukončené, keďže proti rozsudku okresného súdu Bratislava II, č. k.\n21C/80/2011-754 zo dňa 30.10.2017, bolo sťažovateľmi podané odvolanie“.\n27. K otázke posudzovania dĺžky konania a jej primeranosti (resp. neprimeranosti)\njudikatúra ústavného súdu, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva opakovane pripomína,\nže túto nemožno vyjadriť numericky, lebo je podmienená objektívne charakterom\n9\n\nprejednávanej veci a musí byť skúmaná s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu,\nzložitosť veci, požiadavky na vykonávanie dokazovania v priebehu konania, ako i správanie\núčastníkov a samotného súdu; do úvahy je pritom nutné vziať i to, čo je pre sťažovateľa\nv konaní predmetom sporu, resp. jeho význam pre dotknutého účastníka konania.\n28. Záver o tom, či dĺžka konania je ešte primeraná a či už nie je, možno teda\nformulovať vždy s ohľadom na uvedené faktory, ktorými bolo konanie bezprostredne\novplyvnené, pričom pri posudzovaní dôvodnosti tvrdenia o porušení práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je nutné ku každej veci pristupovať individuálne a zvažovať,\nči s ohľadom na okolnosti prípadu ide o prieťahy neodôvodnené, t. j. či sú pričítateľné súdu,\na teda zakladajúce porušenie práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Toto\nprávo spravidla nie je dotknuté, ak sú prieťahy spôsobené výlučne konaním účastníka\nkonania (sporovej strany), prípadne ak je predmetom konania vec, v ktorej dĺžka konania\nzodpovedá jej zložitosti z hľadiska zisťovania skutkového stavu veci a pod. V takých\nprípadoch trvanie konania istú dobu spravidla nie je nedôvodné a potreba zásahu ústavného\nsúdu nie je daná.\n29. Na základe už uvedeného ústavný súd po preskúmaní konania okresného súdu\nz pohľadu dôvodov namietaných v podanej sťažnosti dospel k záveru, že sťažnosti\nsťažovateľov nie je možné vyhovieť.\n30. Ústavný súd konštatuje, že v danej veci samotná dĺžka napadnutého konania\nvybočuje z rámca predstavy o ústavnom princípe na spravodlivý proces bez zbytočných\nprieťahov, avšak s ohľadom na povahu prejednávanej veci a náročnosť vykonaného\ndokazovania nemožno okresnému súdu vyčítať nečinnosť alebo neefektívnosť konania\nv rozsahu, ktoré by malo svojou intenzitou charakter zbytočných prieťahov, napriek tomu,\nže je nesporným faktom, že udalosťou, ktorá bola predmetom dokazovania v napadnutom\nkonaní, došlo k neodvrátiteľnému zásahu do súkromnej sféry sťažovateľov, ktorý je\nnezvratný, nenapraviteľný, mimoriadne významný a hlboký. Svojím spôsobom možno\npovedať, že sťažovateľom vznikla ujma, ktorú však nateraz nemožno odstrániť žiadnymi\nprávnymi prostriedkami.\n\n10\n\nIII.\n31. Sťažovatelia žiadali priznať aj finančné zadosťučinenie každému v sume 7 000 €.\n32. V zmysle § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu,\nkoho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie. Tento\nvýrok je ale viazaný na vyhovenie vo veci samej. Keďže v danej veci návrhu sťažovateľov\nna vyslovenie porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru vyhovené nebolo, nepripadalo do úvahy ani rozhodovanie o jeho ďalších\nnávrhoch.\n33. Akokoľvek je situácia sťažovateľov ťažká, uvedomujúc si ľudský rozmer\npredmetu napadnutého konania, ústavný súd nemôže eventuálnym priznaním finančného\nzadosťučinenia za porušenie sťažovateľmi označených práv kompenzovať ich neúspech\nv samotnom spore.\n34. Zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené\nvo výroku tohto nálezu.\n35. Ústavný súd v okolnostiach posudzovanej veci v závere zdôrazňuje, že toto\nrozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona\no ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby sťažovatelia v tejto veci podali ústavnému súdu\nnovú sťažnosť, ak by sa v budúcnosti na strane súdu vyskytli zbytočné a neodôvodnené\nprieťahy.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. marca 2018\n\n11", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "ochrana osobnosti", "maloletý", "prieťahy v konaní", "ujma, náhrada škody-nemajetková ujma", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "občianske súdne konanie-občiansko-právne konanie", "občianske súdne konanie-Občiansky súdny poriadok", "ujma, náhrada škody-nemajetková ujma", "maloletý-záujem dieťaťa"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d36c4483-0e44-4332-821c-4fb3a571edec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.230.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 230/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 230/2026 z 14. 4. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-04-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.230.2026.1"}, {"guid": "ussr:ed26e0a8-0433-4b5a-9c1c-7f0786d7c85e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.418.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 418/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 418/2023 z 24. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.418.2023.2"}, {"guid": "84199d1b-cfb7-4380-93a7-d8c464c26043:17035fc3-7a7d-42b9-bc44-be776f8eba78", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:3116222901.1", "spisova_znacka": "8Cdo/63/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/63/2024 z 5. 11. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-11-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:3116222901.1"}]}