{"guid": "ussr:778f5d48-433b-48cf-8401-9c29d0830790", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.762.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 762/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 762/2017 z 12. 12. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. decembra 2017, sp. zn. III. ÚS 762/2017, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.762.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2017-12-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/778f5d48-433b-48cf-8401-9c29d0830790", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.762.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.762.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.762.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 762/2017-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky neverejnom zasadnutí senátu 12. decembra 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nspoločnosťou Pacalaj, Palla a partneri, s. r. o., Námestie SNP 3, Trnava, v mene ktorej koná\nadvokát Mgr. Roman Desát, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu\na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 43 Sd 45/2014 z 25. mája\n2015 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 So 72/2015 z 28. marca\n2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júla 2017\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie\n\nsvojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy\n\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nrozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 43 Sd 45/2014\nz 25. mája 2015 (ďalej len „rozhodnutie krajského súdu“) a rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 So 72/2015 z 28. marca 2017\n[ďalej len „rozhodnutie najvyššieho súdu“; rozhodnutie krajského súdu a rozhodnutie\nnajvyššieho súdu (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“)].\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ «sa domáhal na základe ustanovení\n§§ 172 ods. 1, 172 ods. 3. písm. a), 172 ods. 4 a 184 ods. 3 Zákona č. 461/2003 Z. z.\no sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“,\npozn.) svojim podaním zo dňa 13.02.2012 adresovaným Sociálnej poisťovni – ústredie...,\naby svojim rozhodnutím priznala sťažovateľovi dôchodkovú dávku vo výške, ktorá by\nzohľadňovala správny počet dní výkonu práce sťažovateľom v I. pracovnej kategórii\nv rokoch 1982, 1983 a 1984...\nSťažovateľ predloženými listinnými dôkazmi Sociálnej poisťovni - ústredie\njednoznačne preukázal svoju pracovnú (zamestnaneckú) genézu, z ktorej vyplývalo, že druh\npráce, resp. pracovná činnosť (pracovná náplň), ktorú v sporných rokoch sťažovateľ\nvykonával, má byť s odkazom na sťažovateľom citované ustanovenia príslušných právnych\npredpisov subsumovaná pod výkon práce v I. pracovnej kategórii.».\nRozhodnutím Sociálnej poisťovne – ústredia (ďalej aj „správny orgán“) sp. zn.\n530 329 2620 0 z 26. marca 2014 (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“) nebolo\nnávrhu sťažovateľa vyhovené.\nRozhodnutie správneho orgánu sťažovateľ napadol žalobou o preskúmanie\nzákonnosti tohto rozhodnutia na krajskom súde.\nKrajský súd rozhodnutie správneho orgánu potvrdil (napadnutým rozhodnutím\nkrajského súdu).\n\n2\n\nProti rozhodnutiu krajského súdu sa sťažovateľ odvolal. Najvyšší súd rozhodnutie\nkrajského súdu potvrdil (napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu).\nSťažovateľ sťažnosťou pred ústavným súdom namieta nelogickosť a arbitrárnosť\nvýkladu, ktorým bolo rozhodnutie správneho orgánu potvrdené. Namieta tiež, že súdmi\nuplatnený výklad na vec sa vzťahujúcej právnej úpravy ho v konečnom dôsledku stavia\ndo pozície, v ktorej sa oproti podľa jeho názoru porovnateľným osobám cíti byť\ndiskriminovaný.\nSťažovateľ najprv poukazuje na znenie na vec sa vzťahujúcej úpravy, ktorá bola\nvo veci aplikovaná a z ktorej má vyplývať jeho nárok. Podstatou tejto časti sťažnosti je\npoukázať na to, že doba odborného školenia, ktoré sťažovateľ absolvoval u zamestnávateľa,\nsa má zarátavať do počtu odpracovaných dní (doby zamestnania) ako tzv. náhradná doba.\nNásledne sťažovateľ poukazuje na to, že „[p]odľa názoru konajúcich súdov však\ndoba odborného školenia ako príprava na výkon práce zaradenej do I. pracovnej kategórie\nje zohľadnená ako výkon práce v I. pracovnej kategórii len v prípade, ak dotknutý subjekt\nnie je v danom čase zamestnaný; ak je však zamestnancom, tak v tomto prípade obdobie\nškolenia nie je možné zohľadniť ako výkon práce v I. pracovnej kategórii.“.\nUvedený názor všeobecných súdov sťažovateľ vníma diskriminačne.\nZáver vyúsťujúci do pocitu diskriminácie sťažovateľ odôvodňuje takto: „Konajúce\nsúdy totiž tvrdia, že osobe, ktorá absolvuje školenia za účelom prípravy na výkon práce\nv I. pracovnej kategórii počas obdobia mimo zamestnania, sa zohľadní táto doba školenia\nako výkon práce v I. pracovnej kategórii, ale osobe, ktorá absolvuje školenia za účelom\nprípravy na výkon práce v I. pracovnej kategórii v rámci jeho zamestnania, sa doba\nškolenia nezohľadní ako výkon práce v I. pracovnej kategórii. Neexistuje žiadny logický\ndôvod, pre ktorý by sa v riešenej veci mal aplikovať takýto prístup. Predovšetkým treba\nuviesť, že prezentovaný prístup je diskriminačný. Keďže doba výkonu práce v I. pracovnej\nkategórii mala vplyv o. i. aj na určenie dôchodkového veku, tak osoba, ktorá sa odborne\n\n3\n\npripravovala na výkon práce v I. pracovnej kategórii mimo zamestnania, by bola\nzvýhodnená (dosiahla by skôr dôchodkový vek) vo vzťahu k osobe, ktorá sa odborne\npripravovala na výkon práce v I. pracovnej kategórii v rámci trvania zamestnania.\nV prípade osoby (zamestnanca), ktorá by sa pripravovala na výkon práce\nv I. pracovnej kategórii počas trvania zamestnania, by doba zamestnania bola dlhšia\nv porovnaní s osobou, ktorá by absolvovala odborné školenie mimo dobu trvania\nzamestnania - aj napriek tomu by osoba v poradí prvom uvedenom prípade, ktorej doba\nzamestnania trvala dlhšie, dosiahla neskôr dôchodkový vek v porovnaní s osobou v poradí\ndruhom uvedenom prípade.\nA napokon nelogickosť a nesprávnosť prezentovaného prístupu konajúcich súdov\npotvrdzuje i ďalej uvedený skutkový dopad takéhoto prístupu. Obe osoby (tá, ktorá by\nabsolvovala odborné školenie mimo zamestnania a tá, ktorá absolvovala odborné školenie\npočas zamestnania) by fakticky absolvovali rovnakú odbornú prípravu (z hľadiska\nobsahovej a časovej náročnosti) a následne rovnakú dobu reálneho výkonu práce\n(pracovnej činnosti) zaradenej do I. pracovnej kategórie. Aj napriek rovnakej pracovnej\nanabáze oboch osôb z pohľadu skutočností rozhodných pre výkon práce v I. pracovnej\nkategórii by mala nižší dôchodkový vek osoba, ktorá absolvovala odbornú prípravu mimo\nzamestnania, keďže v jej prípade by sa zohľadnila ako doba výkonu práce v I. pracovnej\nkategórii odborná príprava (školenie), naopak, v prípade druhej osoby by sa zohľadnila ako\ndoba výkonu práce v I. pracovnej kategórii len doba samotného faktického výkonu tejto\npráce, nie doba odbornej prípravy (školenia).“\nV ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ namieta svojvoľné hodnotenie skutkového stavu.\nJe toho názoru, že správny orgán a vo veci konajúce súdy si svojvoľne a jednostranne\nosvojili skutkový stav veci uvádzaný zamestnávateľom. Sťažovateľ zistený skutkový stav\nrozporuje predložením čestných vyhlásení nadriadeného a ďalších zamestnancov. Nesúhlasí\ns názorom najvyššieho súdu, podľa ktorého v posudzovanej veci boli ozrejmené všetky\nrozdiely pri posúdení pracovnej činnosti sťažovateľa a pána M.\nSťažovateľovi doteraz nie je zrejmé, „z akého dôvodu zamestnávateľ a následne\nsprávny orgán a konajúce súdy rovnaké skutočnosti, podstatné pre posúdenie výkonu práce\n\n4\n\nv I. pracovnej kategórii, posudzovali rozdielne (diskriminačne) pri sťažovateľovi a pri\npánovi M., resp. prečo pánovi M. na ich základe priznali výkon práce v I. pracovnej\nkategórii, sťažovateľovi nie; je potrebné zdôrazniť, že pán M. a sťažovateľ boli počas celej\ndoby práce u zamestnávateľa zmenoví pracovníci, ktorí si navzájom odovzdávali pracovné\npovinnosti.\nPredovšetkým je potrebné uviesť, že pri pánovi M. konajúce súdy akceptovali\nskutočnosť, ktorú neakceptovali pri sťažovateľovi, a to, že školenie pána M. prebiehalo\npodobne ako pri sťažovateľovi v čase, kedy bol pán M. zamestnancom, a aj napriek tomu\nuvedené obdobie školenia (z nášho pohľadu správne) bolo pánovi M. zohľadnené ako výkon\npráce v I. pracovnej kategórii, sťažovateľovi nie (z dôvodu, že sťažovateľovi trvalo v danom\nčase zamestnanie). Nie je nám zrejmé, prečo konajúce súdy akceptovali pri pánovi M. to, čo\nrozporovali pri sťažovateľovi (podľa súdov odborná príprava nemôže byť ako výkon práce\nv I. pracovnej kategórii zohľadnená, ak prebieha počas trvania zamestnania).\nJe pravdou, že sťažovateľ a pán M. nepracovali počas celého sporného obdobia na\nrovnakej pracovnej pozícii. Avšak sťažovateľ, aj pán M., vykonávali v rámci sporného\nobdobia rovnaký druh práce v období od 01.01.1982 do 31.10.1983. Pánovi M. bol\npriznaný výkon práce v I. pracovnej kategórii v celom spornom období, vrátane obdobia,\nkedy vykonával so sťažovateľom rovnaký druh práce. Opäť nenachádzame v napádaných\nrozhodnutiach odpoveď, prečo bol takýto postup správny.\nKaždopádne, konajúce súdy sa vo svojich rozhodnutiach nesprávne zamerali\nna formálne označenie druhu prác, ktoré vykonával v spornom období sťažovateľ a pán M.\nPodstatné pre posúdenie výkonu práce v I. pracovnej kategórii je však skutočnosť, že obaja\npracovali na pracovných pozíciách (istý čas na pracovných pozíciách s rovnakým\noznačením), pri ktorých sa práca vykonávala v kontrolovanom pásme, tzn. išlo o pracovné\npozície zaradené do I. pracovnej kategórie a na tento druh práce boli odborne\npripravovaní. Napádané rozhodnutia neposkytli relevantné stanovisko k tomu, prečo v čase,\nkedy ešte nebolo vytvorené kontrolované pásmo na prevádzke V-2 v\n, a v čase, kedy bol tak sťažovateľ, ako aj pán M. odborne pripravovaní\nna výkon prác zaradených do I. pracovnej kategórii, priznali pánovi M. z titulu odborného\nškolenia výkon práce v I. pracovnej kategórii, a pri sťažovateľovi takto nepostupovali.“.\n\n5\n\nNa základe uvedeného sťažovateľ v petite sťažnosti žiada, aby ústavný súd nálezom\nvyslovil, že rozsudkom krajského súdu sp. zn. 43 Sd 45/2014 z 25. mája 2015 a rozsudkom\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1 So 72/2015 z 28. marca 2017 bolo porušené jeho základné právo\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1a 2 ústavy a právo na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby napadnuté rozhodnutia krajského súdu\na najvyššieho súdu zrušil, aby vec vrátil na ďalšie konanie a aby sťažovateľovi priznal\nnáhradu trov konania.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nÚstavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona\no ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2\n\n6\n\nzákona o ústavnom súde. Najprv sa venoval časti sťažnosti smerujúcej proti napadnutému\nrozhodnutiu krajského súdu.\nZ princípu subsidiarity ako jedného zo základných pojmových znakov právomoci\nústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ochranu pred ústavným súdom\nnemožno využiť súčasne alebo pred inými prostriedkami nápravy, ktoré má sťažovateľ\nk dispozícii, ale že sťažnosť je prípustná iba vtedy, ak napriek vyčerpaniu všetkých\nprípustných právnych možností nápravy naďalej dochádza k porušovaniu základných práv\nalebo slobôd sťažovateľa (m. m. IV. ÚS 21/02).\nPokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie krajského súdu, ústavný súd poukazuje\nna princíp subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, z ktorého vyplýva, že právomoc\nústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd. Ústavný súd preto konštatuje, že nemá právomoc preskúmať napadnuté rozhodnutie\nkrajského súdu, keďže ho už meritórne preskúmal na základe odvolania najvyšší súd, ktorý\nbol oprávnený a zároveň povinný poskytnúť sťažovateľovi ochranu jeho právam.\nZ uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej proti napadnutému\nrozhodnutiu krajského súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre\nnedostatok právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 405/04, III. ÚS 133/05,\nIV. ÚS 155/2010, III. ÚS 311/2014).\nĎalej sa ústavný súd zaoberal tou časťou sťažnosti, ktorá smerovala proti\nnapadnutému rozhodnutiu najvyššieho súdu.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\n\n7\n\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom...\nZ doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistujú zásadné\nodlišnosti (m. m. II. ÚS 71/97), čo umožňuje, aby sa ich namietané porušenie preskúmavalo\nspoločne.\nPodstata argumentácie sťažovateľa spočíva v dvoch líniách tvrdení. V prvej\nsťažovateľ tvrdí, že jeho vec bola v konaní pred správnym orgánom a počas prieskumu\nzákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v správnom súdnictve, čo sa týka právneho\nhodnotenia veci, posúdená diskriminačne (spor o hodnotenie náhradnej doby), a v druhej, že\nvec bola, čo sa týka zistenia skutkového stavu, posúdená nedostatočne.\nNajvyšší súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol: „Pokiaľ ide\no posudzovanie tzv. náhradnej doby, tak je nesporné, že okrem doby samotného výkonu\npracovnej činnosti sa ako doba zamestnania I. alebo II. pracovnej kategórie hodnotia aj\nnáhradné doby. V tejto súvislosti krajský súd uviedol, že náhradná doba nahrádza dobu\nzamestnania v prípade, ak zamestnanie netrvalo. Vyššie uvedený záver považoval\nnavrhovateľ za nelogický.\nNavrhovateľom uvádzanú námietku odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.\nNáhradnú dobu možno charakterizovať ako časový úsek, v ktorom sa pracujúca osoba\nnemôže aktívne zúčastňovať na výkone zamestnania, resp. je tento výkon podstatne\nobmedzený. Ide o doby iných činností, ktoré len plnia funkciu zamestnania na dôchodkové\núčely, nie sú reálne vykonávaným zamestnaním.\nPokiaľ sa teda navrhovateľ v spornom období odborne pripravoval na výkon novej\npracovnej náplne (vyplývajúcej z dodatku k jeho pracovnej zmluve), na ktoré zamestnávateľ\n\n8\n\npodľa svojich interných predpisov vyžadoval zaškolenie, takéto obdobie nie je náhradnou\ndobou, pretože zamestnanie v prípade navrhovateľa trvalo. Skutočnosť, že zamestnávateľ\nv rámci trvania zamestnania odborne školí svojich zamestnancov nezakladá náhradnú\ndobu, ide o riadny výkon zamestnania so mzdovým plnením. Je pritom zrejmé, že u\nnavrhovateľa v spornom období nedošlo k prerušeniu výkonu zamestnania.\nPokiaľ krajský súd svoje závery zdôvodnil takýmto výkladom, pričom zároveň\npoukázal na znenie príslušných ustanovení zák. č. 121/1975 Zb. upravujúcich započítavanie\nnáhradných dôb, odvolací súd takúto argumentáciu považoval za postačujúcu a logickú.\nNavyše navrhovateľ v podanom odvolaní, ako aj v opravnom prostriedku, o ktorom\nkonal krajský súd opakovane uvádzal, že odborné školenie u tohto prebiehalo v priebehu\nrokov 1982, 1983 a 1984. V konaní však bolo jednoznačne preukázané, že tento bol odborne\nškolený v období od 20.10.1980 do 30.10.1981, čo vyplynulo z vyjadrenia bývalého\nzamestnávateľa navrhovateľa zo dňa 16.07.2012. Z uvedeného vyjadrenia, priložených\nevidenčných listov dôchodkového poistenia ako aj evidencie vykonávaných prác\nv zamestnaní zaradenom do I. alebo II. pracovnej kategórie vyplynulo, že obdobie, v ktorom\nnavrhovateľ absolvoval odborné školenie bolo bývalým zamestnávateľom zaradené\ndo I. pracovnej kategórie. Z uvedených dokladov potom bez akýchkoľvek pochybností\nvyplýva, že v roku 1982 bol počet dní zamestnania zaradeného v I. pracovnej kategórii 0,\nv roku 1983 214 dní a v roku 1984 178 dní. Vyššie uvedené doklady boli zároveň potvrdené\nsamotným navrhovateľom.\nZároveň odporkyňa poukázala na skutočnosť, že do júla 1984 navrhovateľ vykonával\nfunkciu strojníka energetických zariadení špeciálnych očistiek vôd mimo kontrolovaného\npásma, pretože kontrolované pásmo za hygienickou slučkou vzniklo v\nna prevádzke V-2 až na základe rozhodnutia Západoslovenského\nkrajského národného výboru, Krajského hygienika zo dňa 31. júla 1984.\nPokiaľ\n\nnavrhovateľ\n\nnamietal\n\nnedostatok\n\nodôvodnenia\n\nrozdielnosti\n\nvýkonu\n\nzamestnania navrhovateľa a ďalšieho pracovníka p. M. krajským súdom ako aj odporkyňou,\nodvolací súd ani túto námietku nepovažoval za dôvodnú.\nKrajský\n\nsúd\n\nako\n\naj\n\nodporkyňa\n\npoukazovali\n\nna\n\ndokumentáciu\n\nbývalého\n\nzamestnávateľa navrhovateľa, v ktorých tento podrobne uviedol skutočnosti, pre ktoré\n\n9\n\nvýkon pracovnej činnosti navrhovateľa sa v plnom rozsahu nezhoduje s pracovnou\nčinnosťou p. M.\nZ listinných dokladov vyplýva, že títo v období od 01.01.1982 do 01.11.1983\nvykonávali rovnakú pozíciu - strojník energetických zariadení špeciálnych očistiek vôd,\navšak v ďalšom období od 01.11.1983 do 31.12.1984 vykonával p. M. prácu na inej\npracovnej pozícii, a to ako strojník primárneho okruhu, pričom išlo o pracovnú náplň\ntýkajúcu sa iných zariadení.\nKrajský súd na uvedené rozdiely poukázal, tieto zdôvodnil podkladmi od bývalého\nzamestnávateľa navrhovateľa, ktorými disponovala aj odporkyňa. Rovnako zdôraznil, že\nnavrhovateľ ako aj p. M. obdobie školenia absolvovali v rozdielnych obdobiach\n(navrhovateľ v čase od 20.10.1980 do 30.10.1981 a p. M. od 14.9.1981 do 20.3.1982).\nK ďalším rozdielom v posúdení obdobia zamestnania navrhovateľa a jeho kolegu\np. M. krajský súd poukázal na predchádzajúce rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č. k.\n43Sd/34/2013 zo dňa 17.12.2013, ktorým došlo k zrušeniu rozhodnutia odporkyne\nč. 530 329 2620 0 zo dňa 28.2.2013 a správne uviedol, že odporkyňa v prípade existujúceho\nzamestnávateľa nemá zo zákona kompetenciu meniť, upravovať alebo opravovať evidenčné\nlisty, teda hodnotiť získané nároky iným spôsobom ako sú uvedené na evidenčnom liste\ndôchodkového zabezpečenia. Odvolací súd sa s takouto argumentáciou stotožňuje\na zdôrazňuje, že navrhovateľ má právo navrhovať dôkazy a pokiaľ napáda správnosť\nzáverov odporkyne ako aj krajského súdu, je jeho povinnosťou uviesť relevantné skutočnosti\na dôkazy, na základe ktorých sa domáha zmeny predmetných rozhodnutí.\nNavrhovateľ vo svojich podaniach argumentoval v podstate len tým, že poukazoval\nna prípad jeho kolegu, o ktorom tvrdil, že počas sporného obdobia vykonával zamestnanie\nna rovnakej pozícii, pričom to mu bolo hodnotené na účely nároku na dôchodkovú dávku\na jej výšku rozdielne. V predmetnej právnej veci odporkyňa v rámci opakovaného\nadministratívneho konania dostatočným spôsobom odstránila všetky pochybnosti o zistenom\nskutkovom stave veci a zároveň poprela tvrdenia navrhovateľa o tom, že tento v spornom\nobdobí, po celý čas vykonával rovnakú prácu ako p. M. Navrhovateľ naopak nepredložil\nokrem poukazu na prípad inej osoby, ktorá nie je zúčastnená v predmetnom konaní a ktorej\nnárok na dôchodkovú dávku nie je predmetom tohto konania ako aj čestných vyhlásení jeho\nbývalých spolupracovníkov, žiadne relevantné dôkazy preukazujúce pravdivosť jeho tvrdení.\n\n10\n\nNámietke navrhovateľa o neakceptovaní záverov odporkyne ako aj krajského súdu\no tom, že odporkyňa nie je oprávnená meniť obsah evidenčných listov vystavených\nzamestnávateľom, nebolo možné priznať úspech. Evidenčný list dôchodkového poistenia je\nrozhodujúcim podkladom na rozhodovanie o dôchodkových dávkach, pretože obsahuje\núdaje, podľa ktorých sa určuje nárok na dôchodok a vypočítava sa jeho výška. Evidenčný\nlist je dôkazným prostriedkom - súkromnou listinou, ktorej obsah môže meniť iba subjekt\n-zamestnávateľ, ktorý ju vydal. Je pritom v súlade s ustanovením § 231 ods. 1 písm. j) zák.\nč. 461/2003 Z. z., povinnosťou zamestnávateľa viesť o svojich zamestnancoch evidenciu na\núčely sociálneho poistenia (teda aj na účely dôchodkového poistenia) a predložiť túto\nevidenciu príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne (odporkyni). Pokiaľ tento po preverení\nvšetkých relevantných skutočností nezistil chyby v evidenčných listoch dôchodkového\npoistenia a ich správnosť následne potvrdil a náležitým spôsobom odôvodnil, odporkyňa\nbola povinná z ich obsahu pri rozhodovaní o navrhovateľovej dôchodkovej dávke\nvychádzať.“\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak\nnamietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,\nale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo\nprocesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože\nuvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,\nII. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).\nPodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti\npre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným\nprávom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom\norgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej\nmožnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06,\nIII. ÚS 300/06).\n\n11\n\nÚstavný súd považuje za potrebné tiež pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred\nvšeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne\nzávery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Z rozdelenia súdnej moci v ústave\nmedzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou\ninštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02,\nIII. ÚS 151/05, III. ÚS 344/06).\nÚloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody. Ústavný súd poukazuje i na skutočnosť, že nie\nje a ani nemôže byť súdom skutkovým, t. j. jeho úlohou nie je nahrádzať činnosť\nvšeobecných súdov.\nÚlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov,\nale len preskúmať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri\nriešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesno-právne\npredpisy. Treba vziať do úvahy, že správny súd posudzuje iba právne otázky napadnutého\npostupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Vzhľadom na tieto špecifiká správneho\nsúdnictva ústavný súd posudzoval aj dôvodnosť námietok sťažovateľa proti napadnutému\nrozhodnutiu.\n\n12\n\nÚstavný súd poukázaním na obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nnajvyššieho súdu dospel k záveru, že najvyšší súd dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré\nsťažovateľ v konaní nastolil a vysvetlil, ako dospel k záveru o tom, že obstojí rozhodnutie\nkrajského súdu i rozhodnutia správneho orgánu.\nTento záver je založený na aplikácii najmä § 12 ods. 2 a § 11 ods. 1 písm. g) zákona\nč. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 21 ods. 1 zákona\nč. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v rozhodujúcom znení, ktoré najvyšší súd\nzrozumiteľne vyložil a aplikoval v súlade s ich účelom a zmyslom.\nPoukázaním na obsah administratívneho spisu najvyšší súd konštatoval, že skutkové\ntvrdenia sťažovateľa uvádzané aj v sťažnosti pred ústavným súdom boli v priebehu konania\nvyhodnotené ako neopodstatnené, resp. nepodložené.\nČo sa týka právneho hodnotenia veci, najvyšší súd sťažovateľovi vysvetlil povahu\nnáhradnej doby a poukázal na rozhodujúcu okolnosť, že náhradná doba plynie v prípade, ak\nsa pracujúca osoba nemôže aktívne zúčastňovať na výkone zamestnania, resp. výkon\nzamestnania je podstatne obmedzený. Najvyšší súd sťažovateľovi vysvetlil, z akého dôvodu\nuvedenú podmienku nesplnil. Zaoberal sa takisto námietkami poukazujúcimi na prípad jeho\nkolegu, pričom sťažovateľovi ozrejmil skutočnosti podstatné pre rozdielne hodnotenie jeho\nveci. Sťažovateľovi bolo najvyšším súdom vysvetlené, že počas odborného školenia bol\nriadne zamestnaný aj s prislúchajúcim mzdovým plnením, a preto nevidí dôvod\nv zohľadnení doby odborného školenia v rámci trvania zamestnania na dôchodkové účely.\nNajvyšší súd považoval zároveň za preukázané, že v spornom období u sťažovateľa nedošlo\nk prerušeniu výkonu zamestnania.\nNajvyšší súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia\npodstatné pre posúdenie veci interpretoval a aplikoval, a jeho úvahy vychádzajú\nz konkrétnych faktov, sú logické, celkom legitímne a ústavne akceptovateľné.\n\n13\n\nZáver všeobecných súdov nepovažuje ústavný súd za nesúladný so zisteným\nskutkovým stavom. Zohľadniac dôvody rozhodnutia najvyššieho súdu ústavný súd\nkonštatuje, že rozhodnutie najvyššieho súdu nie je založené na takom výklade aplikovaných\nustanovení predpisov, ktoré by poprelo ich účel a zmysel. Ústavný súd argumentáciu\nsťažovateľa nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov\nrozhodnutia najvyššieho súdu a zároveň nezistil, že by najvyšším súdom aplikovaný postup\na jeho závery mohli zakladať dôvod na zásah ústavného súdu do napadnutého rozhodnutia\nnajvyššieho súdu v súlade s právomocami ústavného súdu ustanovenými v čl. 127 ods. 2\nústavy.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej proti napadnutému\nrozhodnutiu najvyššieho súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako\nzjavne neopodstatnenú.\nKeďže ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní, bolo bez\nprávneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v petite sťažnosti\n(zrušenie napadnutých rozhodnutí, vrátenie veci na ďalšie konanie a priznanie náhrady trov\nkonania).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. decembra 2017\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "dôchodok-starobný", "sociálna poisťovňa", "správne súdnictvo-rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2ac5e863-ed54-4c7e-a55e-d54a4939d395", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 311/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 311/2014 z 6. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-06", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ac5e863-ed54-4c7e-a55e-d54a4939d395"}, {"guid": "ussr:07269280-1c0b-4f8b-b79b-c6d77c9c9131", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 155/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 155/2010 z 1. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-01", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:07269280-1c0b-4f8b-b79b-c6d77c9c9131"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 344/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 344/06 z 3. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-03", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/05 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 997, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b"}, {"guid": "ussr:505d2c5f-0fdc-4db3-9597-132450bee9c7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 133/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/05 z 5. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-05", "citacie_n": 541, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:505d2c5f-0fdc-4db3-9597-132450bee9c7"}, {"guid": "ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 50/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 50/05 z 23. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-23", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:bc4dd614-4aef-4bc1-b5bb-f07d9db62da2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 405/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 405/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc4dd614-4aef-4bc1-b5bb-f07d9db62da2"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:581601b0-d2b7-40a8-a74a-321007edceba", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 21/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 21/02 z 19. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-19", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:581601b0-d2b7-40a8-a74a-321007edceba"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "b550a354-9b28-4f0d-8f9d-3c12dbfd172b:653bfc2f-a913-4ec3-81e6-3f9cf151c002", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2014200292.3", "spisova_znacka": "43Sd/45/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 43Sd/45/2014 z 24. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2015-05-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2014200292.3"}, {"guid": "a7cf1dd3-4170-4aa7-b922-9df666f437e0:3730ddf9-bc19-4c9d-a852-880fc6a64fe3", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2013:2013200201.1", "spisova_znacka": "43Sd/34/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 43Sd/34/2013 z 16. 12. 2013", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2013-12-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2013200201.1"}], "citovane_v": []}