{"guid": "ussr:b00a043d-772c-421b-94f3-3019ae805e94", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.765.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 765/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 765/2017 z 12. 12. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. decembra 2017, sp. zn. III. ÚS 765/2017, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.765.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2017-12-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b00a043d-772c-421b-94f3-3019ae805e94", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.765.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.765.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.765.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 765/2017-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. decembra\n2017 predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej\n\nadvokátom JUDr. Martinom Olosom, Karola Kašjaka 1, Rajecké Teplice, vo veci\nnamietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, základného práva na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Žilina\nsp. zn. 4 K 8/2016 z 18. novembra 2016 a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici\nsp. zn. 41 CoKR 22/2017 zo 16. júna 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. októbra 2017\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci\n\nnamietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na rovnosť účastníkov konania\npodľa čl. 47 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného\nsúdu Žilina sp. zn. 4 K 8/2016 z 18. novembra 2016 (ďalej len „uznesenie súdu prvej\ninštancie“) a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41 CoKR 22/2017\nzo 16. júna 2017 (ďalej len „uznesenie odvolacieho súdu“).\nZo sťažnosti vyplýva, že napadnutým uznesením súdu prvej inštancie bol na návrh\nveriteľa, spoločnosti\n\n, na sťažovateľku vyhlásený konkurz, pričom\n\nuznesenie súdu prvej inštancie bolo potvrdené uznesením odvolacieho súdu.\nSťažovateľka súdu prvej inštancie vyčíta, že návrh na vyhlásenie konkurzu bol\nnedôvodný a od počiatku ho popierala. Sťažovateľka poukázala na to, že v jej konkurznej\nveci nedošlo k naplneniu základnej podmienky pre vyhlásenie konkurzu spočívajúcej\nv pluralite veriteľov – veriteľ, spoločnosť\n\n, v rámci návrhu\n\nna vyhlásenie konkurzu označil pohľadávku druhého veriteľa\nsprávcu konkurznej podstaty úpadcu spoločnosti\n\n,\n, z titulu náhrady\n\nškody, ktorá však bola zo strany sťažovateľky od počiatku spochybňovaná.\nSťažovateľka ďalej uviedla, že „Okresný ako i krajský súd tak plne ignorovali, že\npohľadávka veriteľa\n\nz titulu tvrdenej náhrady škody je nielenže\n\nprávne sporná, ale je dokonca i fiktívna. Naproti tomu mi konajúce súd dokonca vytkli, že ja\nsom mala detailne preukazovať nedôvodnosť tejto pohľadávky. Pohľadávku som pritom\nrelevantne od počiatku relevantne namietala... Tvrdenia konajúcich súdov v tomto\nzásadnom a jednoduchom fakte tak nemajú žiadnu oporu v spise a dôkazoch v ňom\nobsiahnutých, a ide o zjavnú arbitrárnosť, ktorá v právnom štáte nemá miesta. Nemožno tak\nuzavrieť, že mám viac ako jedného veriteľa, ako tvrdil navrhovateľ a ako mechanicky\na najmä zjavne svojvoľne prevzali okresný súd a krajský súd, čím neboli objektívne splnené\nesenciálne zákonné podmienky na vyhlásenie konkurzu na moju osobu. Návrh na vyhlásenie\nkonkurzu bol plne účelový a právne nedôvodný.“.\n\n2\n\nSťažovateľka ďalej poukázala na to, že navrhovateľ, spoločnosť\nzamlčal, že ním prihlásená pohľadávka bola z veľkej časti uspokojená, ako\naj na to, že jej majetok nepostačoval ani na úhradu trov konkurzu. Pokiaľ sa správca v tejto\nsúvislosti odvolával na možný úspech v konaniach o odporovateľnosti právnych úkonov,\ntak podľa názoru sťažovateľky z jeho strany ide o „... absolútne zmätočné tvrdenie, nakoľko\nžiadne odporovateľné úkony nie sú dané...“.\nSťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa\nbytom\n\n,\n\n, trvale\n\nna súdnu a inú právnu ochranu zaručené podľa čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, základné právo na spravodlivý súdny proces zaručené podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné právo na\nrovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky uznesením\nOkresného súdu v Žiline sp. zn. 4K 8/ 2016 zo dňa 18.11.2016 a uznesením Krajského súdu\nv Banskej Bystrici sp. zn. 41CoKR 22/ 2017 zo dňa 16.06.2017 porušené bolo.\n2. Uznesenie Okresného súdu v Žiline sp. zn. 4K 8/2016 zo dňa 18.11.2016\na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41CoKR 22/ 2017 zo dňa 16.06.2017\nsa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu v Žiline na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd v Žiline a Krajský súd v Žiline sú povinní uhradiť spoločne\na nerozdielne sťažovateľovi\n\n,\n\n, trvale bytom\n\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu trovy konania.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n3\n\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd\nskúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na\nďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá\nústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné\nnávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané\noneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez\nústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri\npredbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaný rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto\nmožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/08, III. ÚS 198/07).\nÚstavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané\ndôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie\nkonanie.\n\n4\n\nZ obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľka sa domáha\nvyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením súdu prvej inštancie a uznesením\nodvolacieho súdu.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 47 ods. 3 ústavy sú si všetci účastníci v konaní podľa odseku 2 rovní.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nÚstavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch\nv rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že\nmôže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu\npredchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo\nslobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 17/01, III. ÚS 268/05).\n\n5\n\n1. K namietanému porušeniu čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru uznesením súdu prvej inštancie\nV tejto súvislosti ústavný súd predovšetkým poukazuje na princíp subsidiarity\nzakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy, obsahom ktorého je pravidlo, že sťažovateľ má právo\ndomáhať sa ochrany základného práva pred ústavným súdom iba v prípade, ak mu túto\nochranu nemôže poskytnúť iný súd.\nZmyslom a účelom princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani\npodľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých\norgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy sú primárne\nzodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré ústava alebo\nmedzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje\nv tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade\nnefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti\npodieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného\nsúdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04,\nIV. ÚS 135/05).\nZásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov\nústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní\no sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).\nÚstavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci skúmal, či sú\nsplnené podmienky konania pred ním o tej časti sťažnosti sťažovateľky, ktorá smerovala\nproti uzneseniu súdu prvej inštancie, a dospel k záveru, že vzhľadom na princíp subsidiarity\nvyplývajúci z čl. 127 ústavy je vylúčená právomoc ústavného súdu meritórne konať\na rozhodovať o sťažovateľom uplatnených námietkach porušenia označených článkov\nústavy a dohovoru uznesením súdu prvej inštancie, pretože preskúmavanie jeho postupu\nbolo zverené Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako odvolaciemu súdu. Krajský súd\n\n6\n\nv Banskej Bystrici vo veci podanej sťažnosti rozhodol uznesením odvolacieho súdu, pričom\nto bol práve on ako súd odvolací, komu patrila právomoc posúdiť, či sťažnosť sťažovateľky\nproti uzneseniu súdu prvej inštancie bola dôvodná alebo nie.\nZ tohto dôvodu musel ústavný súd odmietnuť tú časť sťažnosti sťažovateľky, ktorá\nsmerovala proti uzneseniu súdu prvej inštancie, pre nedostatok právomoci.\n2. K namietanému porušeniu čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru uznesením odvolacieho súdu\nPodľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému\nvšeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti. Z tohto ústavného postavenia vyplýva, že úlohou ústavného súdu nie je\nzastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\nÚstavný súd môže preskúmavať také rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní,\nktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva\nalebo slobody, pričom skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom\npreskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,\na tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95,\nII. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00) a tiež by mali za následok porušenie niektorého\nz princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom)\npostupe všeobecných súdov.\nPo preskúmaní uznesenia odvolacieho súdu ústavný súd argumentáciu sťažovateľky\nnevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov Krajského súdu\nv Banskej Bystrici. Ústavný súd nezistil, že by Krajským súdom v Banskej Bystrici\n\n7\n\naplikovaný postup pri zistení a hodnotení skutkového stavu veci a pri ustálení právnych\nzáverov mohol zakladať dôvod na zásah ústavného súdu do napadnutého uznesenia\nodvolacieho súdu v súlade s jeho právomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2 ústavy.\nÚstavný súd nezistil, že by uznesenie odvolacieho súdu bolo svojvoľné alebo v zjavnom\nvzájomnom rozpore, či urobené v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou,\nči nedostatočne odôvodnené.\nÚstavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľkinou obranou týkajúcou sa\nabsencie plurality veriteľov ako základného predpokladu na vyhlásenie konkurzu sa\nzaoberal súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd. Odvolací súd v tejto súvislosti správne\npoukázal na pasivitu sťažovateľky, ktorá sa „... nezúčastnila na pojednávaní dňa 23.8.2016,\nhoci jej predvolanie bolo doručené v súlade s § 111 ods. 1 Civilného sporového poriadku,\nna ktorom mala možnosť osvedčiť spornosť navrhovateľom označenej pohľadávky tak, ako\nuviedla v písomnom vyjadrení. V konaní však okrem písomného vyjadrenia bola nečinná\nv rozsahu predloženia dôkazov, resp. označenia konkrétnych skutočnosti, pre ktoré\nnavrhovateľom označená pohľadávka je sporná. Obmedzila sa len na skonštatovanie\nskutočností, že tento nárok od počiatku popiera, je predmetom súdneho konania a doposiaľ\nnebolo o nároku právoplatne rozhodnuté. Takéto tvrdenia zo strany dlžníčky nie sú\nhodnoverným osvedčením sporností označenej pohľadávky.“.\nKeďže v zmysle § 19 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je odvolací súd pri\nrozhodovaní o opravnom prostriedku proti uzneseniu súdu prvej inštancie o vyhlásení\nkonkurzu viazaný stavom v čase vyhlásenia tohto uznesenia, odvolací súd správne uzavrel,\nže „... tak, ako je uvedené v § 19 ods. 3 ZKR pre odvolací súd je rozhodujúci stav len v čase\nrozhodnutia súdu prvej inštancie, kedy dlžníčkou uvádzané skutočnosti neboli ešte známe.\nAj ďalšie skutočnosti uvádzané dlžníčkou považuje odvolací súd za právne irelevantné,\nnakoľko ide o skutočnosti s ktorými sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého\nuznesenia dostatočným spôsobom vysporiadal a právne ich odôvodnil. Dlžníčka mala\nmožnosť pokiaľ popierala navrhovateľom označenú pohľadávku vierohodným spôsobom\n\n8\n\npresne uviesť na základe akých skutočností predmetnú pohľadávku spochybňuje, nie sa\nvo všeobecnosti vyjadriť tak ako urobila, že túto pohľadávku popiera.“.\nÚstavný súd vzhľadom na uvedené skutočnosti nedospel k názoru, že by uznesenie\nkrajského súdu bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nnezlučiteľné s označenými článkami ústavy a dohovoru, a preto sťažnosť odmietol podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. decembra 2017\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rovnosť, rovnoprávnosť", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f6a9b4f9-71f1-42aa-9148-1b294b130f31", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/08 z 17. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-17", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f6a9b4f9-71f1-42aa-9148-1b294b130f31"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}], "citovane_v": []}