{"guid": "ussr:111c7da7-d003-43ac-98bb-fa4eb17a87e6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.93.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 93/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 93/2018 z 28. 2. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. februára 2018, sp. zn. III. ÚS 93/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.93.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-02-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "nazov": "čl. 41 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-41", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/111c7da7-d003-43ac-98bb-fa4eb17a87e6", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.93.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.93.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.93.2018.1/text", "citacie_n": 24, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 93/2018-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. februára 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpenej obchodnou spoločnosťou HKP Legal, s. r. o., Križkova 9, Bratislava, v mene\nktorej koná konateľ a advokát Mgr. Peter Kubovič, pre namietané porušenie jej základného\npráva podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu\nKošice I v konaní vedenom pod sp. zn. 11 P 94/2017 a postupom Krajského súdu\nv Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 8 CoP 342/2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\ndoručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 20. februára\n2018 sa\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“),\n\ndomáhala vydania nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie jej základného práva\npodľa čl. 41 ods. 4 ústavy postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“)\n\nv konaní vedenom pod sp. zn. 11 P 94/2017 a postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej\nlen „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 CoP 342/2017 a ktorým by zrušil\nuznesenie krajského súdu sp. zn. 8 CoP 342/2017 z 9. januára 2018 a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie. Sťažovateľka zároveň požiadala, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom\nopatrení a odložil vykonateľnosť uznesenia okresného súdu sp. zn. 11 P 94/2017\nz 2. augusta 2017.\n2.1 Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že na základe návrhu\notca maloletého (ďalej aj „navrhovateľ“), okresný súd uznesením sp. zn. 11 P 94/2017\nz 2. augusta 2017 nariadil návrat maloletého\nobvyklého pobytu – do\n\n(ďalej len „maloletý“) do miesta jeho\n\n. Okresný súd zároveň uložil sťažovateľke (matke\n\nmaloletého) povinnosť zabezpečiť navrátenie maloletého do troch dní od právoplatnosti\nuznesenia, a v prípade, že v súlade s týmto výrokom maloletého do\n\nnevráti,\n\npovinnosť odovzdať ho otcovi po uplynutí tejto lehoty. Z odôvodnenia uvedeného\nuznesenia vyplýva, že okresný súd právny vzťah medzi účastníkmi konania posudzoval\npodľa\n\nDohovoru\n\no\n\nobčianskoprávnych\n\naspektoch\n\nmedzinárodných\n\núnosov\n\ndetí\n\npublikovaného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 119/2001 Z. z. (ďalej len\n„Haagsky dohovor“), ktorého základným cieľom je zaistenie bezodkladného návratu\ndieťaťa protiprávne premiestneného alebo zadržiavaného v niektorom zmluvnom štáte,\npričom premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené vtedy, ak ním\ndôjde k porušeniu opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo\nktorýkoľvek iný orgán buď spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu,\nna ktorého území malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo\nzadržaním, a v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne\nvykonávalo buď spoločne, alebo samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo\nk premiestneniu či zadržaniu.\n2.2 Sťažovateľka v priebehu konania pred okresným súdom uviedla, že do\nsa vráti spolu s maloletým v januári 2018, pričom na uvedený účel si už zabezpečila\nletenku, avšak nechce sa vrátiť do spoločnej domácnosti s navrhovateľom. Potvrdila, že\n\n2\n\npísomný súhlas od navrhovateľa, aby mohla ostať s maloletým na území Slovenskej\nrepubliky,nemá. K dohode medzi nimi nedošlo.\n2.3 Maloletý bol v predmetnom konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom – Úradom\npráce, sociálnych vecí a rodiny\n\n(ďalej len „kolízny opatrovník“), ktorý navrhol,\n\naby okresný súd nariadil návrat maloletého do krajiny obvyklého pobytu.\n2.4 Vykonaným dokazovaním považoval okresný súd za preukázané, že obvyklý\npobyt maloletého je v\npoistenia. Maloletý má\n\nkde sa narodil a kde je prihlásený do systému zdravotného\nobčianstvo. Rodičia maloletého sú manželmi, v\n\nžili v spoločnej domácnosti a na územie Slovenskej republiky pricestovali 26. mája 2017\nz dôvodu plánovanej 6-týždňovej dovolenky. Do\n\nsa mali všetci spoločne vrátiť\n\n6. júla 2017, resp. 25. júla 2017, čo však sťažovateľka odmietla. Medzi rodičmi maloletého\nnedošlo k dohode, čo sa týka vycestovania maloletého mimo územia\nrodičov nebola nahradená ani súhlasom príslušného súdu v\n\n, a dohoda\n\n. Okresný súd dospel\n\nk záveru, že sťažovateľka neoprávnene premiestnila a zadržiava maloletého na území\nSlovenskej republiky od 6. júla 2017, čo je porušením opatrovníckeho práva\npodľa právneho poriadku štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt pred únosom. V danom\nprípade rodičovské práva a povinnosti k maloletému po jeho narodení nadobudli obaja\nrodičia a do odchodu na plánovanú dovolenku na Slovensko ich aj spoločne vykonávali\nv spoločnej domácnosti v\n\n. Opatrovnícke právo (ktoré zahŕňa najmä právo určiť\n\nmiesto pobytu dieťaťa, pozn.) sa vykonáva spoločne vtedy, ak jeden z nositeľov\nrodičovských práv a povinností nemôže rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa bez súhlasu\ndruhého nositeľa rodičovských práv a povinností. Sťažovateľka sama nemohla rozhodnúť\no takej podstatnej záležitosti, akou je premiestnenie maloletého z územia\nna územie Slovenskej republiky a potrebovala k tomu súhlas druhého rodiča. V konaní\nnebolo preukázané, že by otec so zmenou a zotrvaním maloletého na území Slovenskej\nrepubliky súhlasil a ani že by sťažovateľka o súhlas na vycestovanie požiadala príslušný súd\nv\n\n3\n\n2.5 Okresný súd zároveň uviedol, že nepristúpil k výsluchu maloletého, keďže má len\ndva roky, preto s ohľadom na jeho vek a stupeň vyspelosti nepovažoval výsluch maloletého\nza vhodný. V tomto veku maloletý nie je schopný chápať zmysel konania o navrátenie\ndo krajiny obvyklého pobytu, ako ani samotný význam pojmu obvyklý pobyt, pričom\nvýsluchom by bol vystavený neúmernej psychickej záťaži. Aj podľa vyjadrenia kolízneho\nopatrovníka, ktorý na základe návrhu sťažovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia\no zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti na adrese\n\n7. júla 2017 vykonal\n\nsociálne zisťovanie v domácnosti rodičov sťažovateľky, u ktorých sa s maloletým v tom\nčase zdržiavala, maloletý síce začal rozprávať, avšak vzhľadom na jeho vek nebol schopný\nvyjadriť svoj názor ani pochopiť prejednávanú vec, teda svoj návrat do krajiny obvyklého\npobytu. Okresný súd Rožňava uznesením sp. zn. 7 P 200/2017 z 11. júla 2017 návrh\nsťažovateľky o nariadenie neodkladného opatrenia o zverenie maloletého do jej osobnej\nstarostlivosti zastavil z dôvodu, že v danom prípade nie je daná právomoc súdov Slovenskej\nrepubliky vec prejednať a rozhodnúť.\n2.6 Okresný súd návrhy sťažovateľky na doplnenie dokazovania zamietol, keďže\nz dosiaľ predložených dôkazov mal skutkový stav dostatočne preukázaný. Navrhované\ndokazovanie výsluchom svedkov (rodinných príslušníkov sťažovateľky) sa týkalo\npreukázania vzťahu medzi rodičmi maloletého, čo nebolo predmetom tohto konania.\nZ uvedeného dôvodu námietky sťažovateľky „týkajúce sa rodinných príslušníkov\na prostredia na území SR“ v danom prípade nepovažoval za právne relevantné.\n2.7 Vzhľadom na to, že sťažovateľka v priebehu konania tvrdila, že na územie\nSlovenskej republiky sa vrátila z dôvodu psychického a fyzického násilia zo strany\nnavrhovateľa, okresný súd sa pri svojom rozhodovaní osobitne zaoberal aj tým, či existujú\nskutočnosti vylučujúce návrat maloletého do krajiny obvyklého pobytu podľa čl. 13 písm.\nb) Haagskeho dohovoru, ktoré však nezistil. Uviedol, že sťažovateľka žiadnymi listinnými\nani inými dôkazmi nepreukázala, že by zo strany navrhovateľa došlo k fyzickému alebo\nk psychickému násiliu. Rozhodnutím o návrate maloletého do krajiny obvyklého pobytu by\nmaloletý nebol vystavený fyzickej a duševnej ujme a ani nebol privedený do inej\nneznesiteľnej situácie. Podľa názoru okresného súdu si sťažovateľka musela byť vedomá\n\n4\n\nnásledkov svojho konania, ako aj toho, že svojím konaním zasiahne nielen do života\nmaloletého, ale aj navrhovateľa. Bolo potrebné prispôsobiť sa podmienkam života\nv zahraničí, a pokiaľ tieto sťažovateľke, resp. maloletému nevyhovovali, mala požiadať\npríslušný súd v\n\no udelenie súhlasu s vycestovaním. Sťažovateľka mala dostatok\n\nčasu, pokiaľ chcela uvedenú situáciu riešiť. Skutočnosť, že nemala dostatok finančných\nprostriedkov, ju neospravedlňuje, pretože obaja rodičia majú tak práva, ako aj povinnosti.\n2.8 Okresný súd v závere uznesenia konštatoval, že „vo výroku nebol nariadený\nnávrat dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu bez prítomnosti matky. Práve naopak, súd\nrešpektuje jeho väzbu na matku, ktorá ho má do\nže zvažuje návrh na rozvod manželstva v\n\nvrátiť. Nakoniec matka uviedla,\nMatkine konanie možno vyhodnotiť ako\n\nvysoko účelové, nakoľko si musí byť vedomá, že takýmto konaním porušila rodičovské práva\notca a viaceré právne predpisy oboch zainteresovaných štátov. Je nutné poukázať na fakt,\nže ak dôjde k rozpadu vzťahu rodičov, nedochádza tým automaticky aj k rozpadu vzťahu\nrodiča s dieťaťom.“.\n3. Na základe odvolania sťažovateľky krajský súd uznesením sp. zn. 8 CoP 342/2017\nz 9. januára 2018 uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2\nCivilného sporového poriadku potvrdil. V relevantnej časti odôvodnenia uvedeného\nrozhodnutia krajský súd poukázal na to, že právna úprava problematiky návrhu maloletých\ndetí vo veciach medzinárodných únosov vychádza z Haagskeho dohovoru a nariadenia\nRady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone\nrozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností [ďalej len\n„nariadenie rady (ES)“], ktoré doplňuje a vykonáva Haagsky dohovor a v niektorých\naspektoch stanovuje členským štátom ešte prísnejšie povinnosti na účel urýchleného návratu\ndetí do miesta obvyklého pobytu. „Pojem obvyklého pobytu, ktorý zaviedla do terminológie\nmedzinárodného práva súkromného Haagska konferencia prostredníctvom dohovorov a\nnikdy ho nedefinovala, nevymedzujú ani zákony Slovenskej republiky. Nemožno ho\nstotožňovať s pojmom trvalý pobyt ani s pojmom bydlisko. Súd pri posúdení otázky, či má\nosoba obvyklý pobyt na území určitého členského štátu, musí brať do úvahy všetky\nrelevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. Pojem obvyklého pobytu dieťaťa však\n\n5\n\nzadefinoval rozsudok Súdneho dvora z 2. 4. 2009 vo veci C- 523/07 tak, že mu zodpovedá\nmiesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného\nprostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky\na dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu\npríslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj\nrodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte.“. Preskúmaním uznesenia\nokresného súdu a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel krajský súd k záveru, že okresný\nsúd „riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Občianskeho\nzákonníka, Civilného mimosporového poriadku ako aj príslušných medzinárodných\nDohovorov, v súlade s §-om 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo\na všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo\nza konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie\nnapadnutého uznesenia presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu\nstotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré\ntvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a matka ani v priebehu\nodvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné\nrozhodnutie vo veci. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd\ndodáva, že z vyjadrení účastníkov konania ako aj vykonaného dokazovania nepochybne\nvyplýva, že krajinou obvyklého pobytu maloletého je\n\nkde sa maloletý narodil\n\na nepretržite žil v spoločnej domácnosti s obidvoma rodičmi až do príchodu na územie\nSlovenskej republiky z dôvodu plánovanej dovolenky. Maloletý je občanom\n\nmá\n\ntam vytvorené vhodné a stabilné výchovné prostredie, svoju izbu, hračky a prostredie, ktoré\ndôverne pozná, ako aj sociálne a zdravotné zabezpečenie. Zdôrazňuje, že obaja rodičia\nmajú rovnaké rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu a rovnako tak maloleté\ndieťa má právo poznať a stretávať sa s obidvoma rodičmi, budovať si s nimi vzťah, pretože\nsa jedná o najbližšie osoby v jeho živote, má právo vyrastať v prostredí, ktoré dôverne\npozná, kde sa narodil a je začlenený do sociálneho prostredia, a kde má možnosť rozvíjať\nsvoj vzťah a citové väzby s rodičmi. Konštatuje, že matka pred príchodom na Slovensko\nneodišla zo spoločnej domácnosti, na Slovensko pricestovala v sprievode otca maloletého\nna plánovanú dovolenku, pričom mali zakúpené spoločné spiatočné letenky, maloletý má\nv domácnosti otca svoje osobné veci, hračky a detskú izbu, v dôsledku čoho možno\n\n6\n\nkonštatovať, že boli splnené všetky materiálne predpoklady pre jeho návrat do krajiny jeho\nobvyklého pobytu v sprievode matky, ktorá má taktiež v spoločnej domácnosti svoje osobné\nveci a materiálne zázemie. Vzájomné konflikty medzi rodičmi a subjektívne dôvody matky\npre zotrvanie na území Slovenska za účelom zabezpečenia si vhodných podmienok pre\nnávrat do\n\npo odchode zo spoločnej domácnosti nie sú zákonným dôvodom pre\n\nvytrhnutie maloletého z jeho výchovného prostredia a nenariadenie návratu do krajiny jeho\nobvyklého pobytu resp. pre oddialenie jeho návratu. Matka maloletého má možnosť riešiť\nkonfliktnú situáciu v manželstve ako aj otázku výchovy maloletého pred príslušnými\norgánmi v krajine, kde má maloletý obvyklý pobyt v\n\ntak, aby neboli porušené\n\npráva otca ani najlepší záujem maloletého. K odvolacej argumentácii matky, že súd\nnevykonal ňou navrhované dôkazy odvolací súd dodáva, že do práva na spravodlivý proces\nnepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, vykonal\nvšetky ním navrhované dôkazy a stotožnil sa s jeho hodnotením, a teda za porušenie tohto\nzákladného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. V tejto\nprávnej veci súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie zodpovedajúce dokazovaniu\nv konaní o nariadenie návratu maloletého do krajiny obvyklého pobytu a úplne zistil\nskutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne\nzávery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle\nkonajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Úvahy\nsúdu prvej inštancie týkajúce sa návratu do krajiny obvyklého pobytu maloletého dieťaťa\nnie sú svojvoľné, ale vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu a\npríslušných ustanovení vnútroštátnych a medzinárodných právnych predpisov. K ďalším\nodvolacím námietkam matky ohľadom najlepšieho záujmu maloletého odvolací súd\nkonštatuje, že je v najlepšom záujme maloletého žiť a vyrastať v blízkom a pravidelnom\nkontakte s oboma rodičmi, v mieste jeho obvyklého pobytu, preto so zreteľom na práva\ndieťaťa obsiahnuté v Dohovore o právach dieťaťa musia obidvaja rodičia, ktorí sa rozhodli,\nže sa ich dieťa narodí, bude vyrastať a teda nadobudne obvyklý pobyt v zahraničí, túto\nskutočnosť akceptovať a v záujme dieťaťa sa jej prispôsobiť aj za predpokladu, že na ich\nstrane resp. na strane jedného z nich nastala taká zmena pomerov, v dôsledku ktorej\nniektorý z rodičov nechce žiť v krajine, kde má dieťa obvyklý pobyt a na zmene pomerov\nmiesta pobytu maloletého dieťaťa sa nevedeli dohodnúť.“.\n\n7\n\n4. Sťažovateľka v sťažnosti namieta, že rozhodnutia okresného súdu a krajského\nsúdu zasahujú do jej práva na starostlivosť a výchovu maloletého, keďže nariaďujú návrat\nmaloletého do\n\nPorušenie uvedeného práva sťažovateľka odôvodňuje tým, že\n\n„toho času nemá možnosť zabezpečiť maloletému riadnu starostlivosť na území\nnajmä z dôvodu jazykovej bariéry, keďže... neovláda anglický jazyk plynule, čo zjavne\nzhoršuje jej pozíciu pri uchádzaní sa o zamestnanie a taktiež pri komunikácii v\n\nvo\n\nvšeobecnosti (napríklad s lekármi, úradmi, atď.). Sťažovateľka nemá v\nzabezpečené ubytovanie pre seba ani pre maloletého a do domácnosti svojho manžela sa\nodmieta pre rozpad vzťahu vrátiť. Naopak v Slovenskej republike Sťažovateľka má\nzabezpečené pre maloletého všetky potrebné veci pre starostlivosť oňho, na území\nSlovenskej republiky pre Sťažovateľku neexistuje jazyková bariéra a zároveň potencialita\njej pracovného uplatnenia na území Slovenskej republiky je omnoho vyššia ako v\nčím sa Sťažovateľke ľahšie zabezpečí pokrytie finančných nákladov na jej život ako aj na\nživot maloletého. Predmetné uznesenia obmedzujú Sťažovateľku na jej práve na výchovu\na starostlivosť o maloletého, nakoľko po návrate do\n\nby sa Sťažovateľka dostala\n\ndo pozície bezdomovca, čo by viedlo k okamžitému odobratiu maloletého z jej starostlivosti,\nalebo by musela maloletého odovzdať do starostlivosti manžela a vrátiť sa na územie\nSlovenskej republiky, čo by značne limitovalo možnosť jej styku s maloletým najmä\ns ohľadom na vzdialenosť medzi Slovenskou republikou a\n\na finančnou\n\nnáročnosťou cestovania medzi krajinami. Maloletý má len dva roky a vyžaduje si neustálu\nstarostlivosť svojej matky, Sťažovateľky. U detí v tomto veku je nesporné, že potrebujú\nnajmä starostlivosť svojej matky a oddelenie od nej im môže spôsobiť psychickú ujmu, čo by\nbolo v rozpore s najlepším záujmom maloletého, zákonom o rodine ako aj Dohovorom\no právach dieťaťa. Maloletý je silno emocionálne naviazaný na Sťažovateľku, ako aj\nSťažovateľka na maloletého, pričom realizácia predmetných uznesení by viedla\nk traumatizácii maloletého a Sťažovateľky, nakoľko toho času je maloletý zvyknutý na\ndennodenný kontakt so Sťažovateľkou a jeho prerušenie nie je v záujme maloletého. Manžel\nSťažovateľky v\n\npracuje celý deň, po práci chodí domov unavený a nie je v jeho\n\nmožnostiach poskytnúť maloletému riadnu starostlivosť, ktorú si vyžaduje, čo je zjavne\nv rozpore s najlepším záujmom maloletého. Nízky vek dieťaťa a citová naviazanosť na\nSťažovateľku vylučuje oddelenie Sťažovateľky od maloletého. Maloletý sa už viac ako osem\n\n8\n\nmesiacov nachádza na území Slovenskej republiky a integroval sa tu do prostredia.\nIndividuálny záujem dieťaťa prevyšuje nad záujmom rodičov na výkone ich rodičovských\npráv a povinností, v tomto prípade je v individuálnom záujme maloletého poskytovanie\nriadnej rodičovskej starostlivosti a výchovy, ktorá mu v\n\nnedokáže byť\n\nzabezpečená.“.\nII.\n5. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\n(každý) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,\nči dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene,\nmôže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho\npojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\n6. Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľky\nna starostlivosť o maloletého a jeho výchovu zaručeného čl. 41 ods. 4 ústavy napadnutým\npostupom okresného súdu a krajského súdu v konaní o nariadenie návratu maloletého\ndieťaťa do krajiny obvyklého pobytu v zmysle Haagskeho dohovoru“). Porušenie práva\nna spravodlivý súdny proces konajúcimi súdmi sťažovateľka v sťažnosti osobitne\nnenamietala.\nK námietke porušenia základného práva sťažovateľky napadnutým postupom\nokresného súdu\n\n9\n\n7. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb\na právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorými namietajú porušenie svojich\nzákladných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich\nz medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom\nustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný\nsúd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných\nsúdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi nie sú\nzlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej\nzmluve. Zmyslom a účelom princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani\npodľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých\norgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).\nZásada subsidiarity reflektuje aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do\nprávomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané\n(IV. ÚS 303/04).\n8. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že na preskúmanie napadnutého\npostupu (aj rozhodnutia) okresného súdu bol v prvom rade príslušný krajský súd ako súd\ndruhostupňový, ktorého právomoc predchádzala právomoci ústavného súdu bezprostredne\npreskúmavať postup (aj rozhodnutie) súdu prvého stupňa v tejto veci, preto sťažnosť\nsťažovateľky v tejto časti odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie\n(podobne IV. ÚS 405/04, III. ÚS 133/05, III. ÚS 290/06, III. ÚS 288/07, III. ÚS 208/08,\nIII. ÚS 72/09 a iné).\nK námietke porušenia základného práva sťažovateľky napadnutým postupom\nkrajského súdu\n9. Úlohou ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\nnie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\n\n10\n\nÚstavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu,\nani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nSkutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany\nústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96,\nI. ÚS 4/00, I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02, II. ÚS 231/04).\n10. Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej\nsa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej\nstarostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi (čl. 3 Dohovoru o právach\ndieťaťa vyhláseného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 104/1991 Zb.).\nZ rodičovstva vyplývajú nielen práva, ale aj povinnosti. Rodič, ktorý neoprávnene\npremiestni dieťa z miesta jeho obvyklého pobytu, zasiahne nielen do práv druhého rodiča\n(najmä jeho práva na starostlivosť o dieťa a jeho výchovu), ale aj do práv samotného\ndieťaťa, najmä práva byť vychovávané obidvomi rodičmi (čl. 7 a čl. 18 Dohovoru o právach\ndieťaťa), práva na to, aby nebolo nezákonne premiestnené do zahraničia a nevrátené späť\n(čl. 11 Dohovoru o právach dieťaťa), práva na nezasahovanie do jeho súkromného života,\nrodiny a domova (čl. 16 Dohovoru o právach dieťaťa), ako aj práva nebyť dočasne alebo\ntrvalo zbavené svojho rodinného prostredia (čl. 20 Dohovoru o právach dieťaťa).\n11. V konaní o nariadenie návratu maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu\npodľa Haagskeho dohovoru ide o čo najrýchlejšie navrátenie dieťaťa tam, kde žilo v čase\npred jeho medzinárodným únosom a kde môže byť v súlade s právom meritórne rozhodnuté\no úprave pomerov k dieťaťu. Účelom konania o nariadenie návratu dieťaťa neoprávnene\npremiestneného z miesta jeho obvyklého pobytu, je zabezpečiť, aby o deťoch rozhodovali\nsúdy štátu ich obvyklého pobytu. Takéto konanie má zároveň pozbaviť únoscu výhod, ktoré\nzískal neoprávnením premiestnením dieťaťa. Skutočnosť, že v cudzine únosca nedosiahne\nvydanie rozhodnutia o opatrovníckych právach k dieťaťu a riskuje konanie o návrat,\n\n11\n\nby mala tiež pôsobiť preventívne a nabádať rodičov, aby sa nerozhodli uniesť dieťa\na uprednostnili vyriešenie sporov o opatrovníckych právach v štáte obvyklého pobytu\ndieťaťa. Všeobecný súd v tomto konaní rozhoduje len o nariadení alebo nenariadení\nnavrátenia dieťaťa do miesta jeho obvyklého pobytu (pod jurisdikciu tohto štátu);\nrozhodnutie súdu o navrátení dieťaťa do miesta jeho obvyklého pobytu nie je rozhodnutím\no opatrovníckych právach, ani rozhodnutím o navrátení dieťaťa konkrétnej osobe, resp.\nrozhodnutím o oddelení dieťaťa od inej konkrétnej osoby.\n12. Podľa § 123 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“)\nv konaní o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní\npodľa osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika\nviazaná, súd rozhoduje, či premiestnenie alebo zadržanie maloletého bolo neoprávnené\na či je daný niektorý z dôvodov na nenariadenie návratu maloletého. Podľa § 123 ods. 2\nCMP súd vykonáva dokazovanie len v rozsahu potrebnom na zistenie skutočností\npodľa odseku 1.\n13. Vychádzajúc z uvedeného sú všeobecné súdy v súlade s judikatúrou Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) povinné v takomto type konaní zohľadňovať\nnajlepší záujem dieťaťa, a teda nerozhodovať automaticky. Judikatúra ESĽP porušenie práv\nv návratovom konaní subsumuje pod čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“). Povinnosti štátov dohovoru podľa čl. 8 dohovoru v oblasti\nmedzinárodných únosov sa musia vykladať vo svetle požiadaviek Haagskeho dohovoru\na Dohovoru o právach dieťaťa. Tento prístup si vyžaduje kombinovanú a harmonickú\naplikáciu medzinárodných nástrojov s ohľadom na ich význam a dopad na ochranu práv detí\na rodičov. Takýto prístup by nemal vyústiť do konfliktov a rozporov medzi rozličnými\nzmluvami za predpokladu, že súd je schopný plniť svoj účel, ktorým je zabezpečenie\ndodržiavania záväzkov Vysokých zmluvných strán dohovoru (rozsudok Veľkej komory\nESĽP vo veci X. proti Lotyšsku z 26. 11. 2013). Právo rozhodovať o opatrovníckych\nprávach k dieťaťu má štát obvyklého pobytu dieťaťa a nie štát, v ktorom je dieťa unesené\nalebo zadržiavané (rozsudok ESĽP vo veci R. S. proti Poľsku z 21. 5. 2015). Eliminujúce\ndôvody návratu maloletého dieťaťa do štátu, na ktorého území malo svoj obvyklý pobyt\n\n12\n\nbezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, podľa článku 13 písm. b) Haagskeho\ndohovoru musia byť vnútroštátnymi súdmi zistené a objasnené natoľko dostatočne, aby\nhrozba vážneho nebezpečenstva fyzickej alebo duševnej ujmy, prípadne neznesiteľná\nsituácia z prikázaného návratu, boli s čo najvyššou mierou pravdepodobnosti vylúčené.\nExistencia vážneho nebezpečenstva podľa čl. 13 písm. b) Haagskeho dohovoru pritom\nnezahŕňa všetky nepríjemnosti spojené s nariadením návrhu, ale len tie, ktoré nemožno\npožadovať od dieťaťa, aby ich rozumne znieslo [rozsudok ESĽP vo veci P. E. a R. F proti\nPortugalsku z 5. 2. 2015, ako aj rozsudok ESĽP vo veci K. J. proti Poľsku z 1. 3. 2016,\nv ktorom ESĽP navyše uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že to bola matka maloletého\ndieťaťa, ktorá odmietla jeho návrat do krajiny obvyklého pobytu, bolo na nej, aby\npreukázala tvrdenia o možných a konkrétnych rizikách podľa čl. 13 písm. b) Haagskeho\ndohovoru]. Výnimky na nariadenie návratu podľa Haagskeho dohovoru musia byť\nuplatňované striktne. Ujma, na ktorú poukazuje článok 13 písm. b) Haagskeho dohovoru,\nnemôže vzniknúť len z odlúčenia dieťaťa od rodiča, ktorý dieťa uniesol alebo ho\nneoprávnene zadržiava. Odlúčenie, nech je pre dieťa akokoľvek zložité, automaticky\nnespĺňa test existencie vážneho nebezpečenstva (rozsudok ESĽP vo veci G. N. proti Poľsku\nz 19. 7. 2016).\n14. „Výnimky v zmysle čl. 13 písm. b) Haagskeho dohovoru treba vykladať\nreštriktívne (už len z toho dôvodu, že vo svojej podstate idú proti hlavným cieľom\nHaagskeho dohovoru). Mali by sa preto využívať len v skutočne odôvodnených prípadoch.\nUjma, ktorá je relevantná ako dôvod pre nenariadenie navrátenia dieťaťa do miesta jeho\nobvyklého pobytu, nemôže byť len bežná (teda taká, ku ktorej spravidla dochádza, keď dieťa\nnútene mení miesto svojho pobytu a prostredie, s ktorým sa už zžilo a cíti sa v ňom dobre),\nale musí byť vážna a týkať sa podstatných okolností života dieťaťa. Podstatnou ujmou nie sú\nale napríklad samotné negatívne dopady rodičovských nezhôd na dieťa. Pri rozhodovaní\no návrhu na nariadenie návratu dieťaťa do miesta jeho obvyklého pobytu treba zistené\nskutočnosti posudzovať vo vzťahu k dieťaťu a jeho záujmom, lebo ono je subjektom, na\nktorý má byť v konaní kladený najväčší dôraz. Výnimka, ktorá spočíva v hrozbe vážnej ujmy\nv zmysle uvedeného článku Haagskeho dohovoru, neposkytuje súdu štátu, do ktorého bolo\ndieťa unesené, možnosť zvažovať, kde bude dieťa spokojnejšie alebo šťastnejšie;\n\n13\n\nrozhodnutie o tom je vyhradené konaniu vo veci starostlivosti o dieťa pred súdom štátu, kde\nmalo dieťa pobyt pred únosom.“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3 Cdo 176/2015 z 27. apríla 2015).\n15. Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno\nposudzovať izolovane (m. m. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09),\npretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok.\n16. Ústavný súd konštatuje, že krajský súd pri svojom rozhodovaní skúmal\nrelevantné aspekty pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na návrat maloletého\ndo\n\nDospel pritom k záveru, že krajinou obvyklého pobytu maloletého\n\nbezprostredne pred premiestnením bola\n\n[čl. 3 písm. a) Haagskeho dohovoru],\n\na poukázal na skutkové okolnosti a kritériá, na základe ktorých dospel k tomuto záveru.\nVysporiadal sa s otázkou, či premiestnenie maloletého na územie Slovenskej republiky\npredstavovalo porušenie opatrovníckeho práva, pričom uviedol, že opatrovnícke právo\nk maloletému nadobudol navrhovateľ zo zákona – narodením maloletého ako jej otec\na zároveň manžel sťažovateľky. Uviedol skutkové okolnosti, na základe ktorých dospel\nk záveru, že navrhovateľ svoje opatrovnícke právo voči maloletému aj reálne vykonával,\na taktiež uviedol okolnosti, z ktorých je zrejmé, že navrhovateľ sa s premiestnením\na zadržiavaním maloletého na území Slovenskej republiky nezmieril a ani s ním nesúhlasí\n[čl. 13 písm. a) Haagskeho dohovoru]. Krajský súd sa vysporiadal aj s otázkou, či je daná\nexistencia dôvodov, pre ktoré by nenariadil návrat maloletého. Z odôvodnenia uznesenia\nkrajského súdu vyplýva, že sa vysporiadal s otázkou, či je možné a vhodné vypočuť\nmaloletého k otázke návratu, pričom vzhľadom na jeho nízky vek a stupeň vyspelosti\ndospeli k záveru, že maloletého k uvedenej veci vypočuť nemožno. Rovnako tak sa\nvysporiadal s návrhmi sťažovateľky na vykonanie dokazovania, pričom uviedol\npredovšetkým to, že predmetné dôkazy a skutočnosti, ktoré nimi mali byť objasnené,\npresahovali predmet konania o návrate.\n17. Z rozhodnutí okresného súdu aj krajského súdu možno podľa názoru ústavného\nsúdu vyvodiť, že v nich dali odpoveď na všetky podstatné otázky, ktoré mali pre návrat\n\n14\n\nmaloletého do miesta obvyklého pobytu zásadný význam, pričom vzťah medzi skutkovými\nzisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi\nvšeobecných súdov na strane druhej je logický. Pokiaľ vo veci konajúce všeobecné súdy\nv odôvodnení svojich rozhodnutí uviedli, z ktorých dôkazov vychádzali, akými úvahami sa\npri hodnotení dôkazov riadili a ako vec právne posúdili, pričom odôvodnenie ich rozhodnutí\nje presvedčivé, námietky sťažovateľky uvedené v bode 4 tohto uznesenia samy o sebe\nnemôžu mať za následok prijatie záveru o tom, že jej bolo upreté právo na starostlivosť\no maloletého a jeho výchovu.\n18. Ústavný súd zastáva názor, že konajúce súdy vo svojich rozhodnutiach\nodôvodnili svoje závery týkajúce sa nariadenia návratu maloletého do\n\ndostatočne,\n\npreto ich nepovažuje za zjavne neodôvodnené. Odôvodnenie týchto rozhodnutí predstavuje\nadekvátny podklad pre výrok uznesenia okresného súdu o nariadení návratu maloletého\na súvisiacich výrokov, ako aj ich potvrdenie krajským súdom. Rovnako tak aplikácia a\nvýklad príslušných ustanovení Haagskeho dohovoru, nariadenia rady (ES) a Dohovoru\no právach dieťaťa konajúcimi súdmi rešpektuje zmysel a účel, za ktorými boli prijaté, preto\nani právne závery okresného súdu a krajského súdu nepovažuje ústavný súd za arbitrárne.\nPostup konajúcich súdov v predmetných konaniach, ako aj ich rozhodnutia boli v súlade\ns procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi konania v uvedenej občianskoprávnej\nveci.\n19. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade niet\nžiadnej spojitosti medzi napadnutým postupom krajského súdu a namietaným porušením\nzákladného práva sťažovateľky podľa čl. 41 ods. 4 ústavy, preto sťažnosť v tejto časti\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n20. Ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľka by predovšetkým v záujme dieťaťa\ni svojom mala eliminovať negatívne dôsledky návratu svojho maloletého syna do\nV danom prípade je potrebné rešpektovať záujem maloletého o kontakt s otcom a jeho\nopatrovnícke právo (právo styku) nemožno negovať, teda ani ignorovať, ani popierať.\nĎalšie otázky, ktoré zjavne presahujú rámec konania o návrate, t. j. rozvod manželstva\n\n15\n\nsťažovateľky a navrhovateľa, ako aj úprava výkonu rodičovských práv a povinností\nk maloletému budú predmetom konania príslušných súdov v\n21. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími\npožiadavkami sťažovateľky uvedenými v petite nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je\npodmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto\nprípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. februára 2018\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dieťa-obvyklý pobyt", "medzinárodné právo-súkromné", "občianske súdne konanie-Civilný mimosporový poriadok", "dieťa-záujem dieťaťa"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:22a2cccc-2285-4642-b39f-114874e377ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/09 z 10. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-10", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22a2cccc-2285-4642-b39f-114874e377ec"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:655a28ad-524d-4e84-9647-709a929d7914", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 208/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 208/08 z 16. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-16", "citacie_n": 171, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:655a28ad-524d-4e84-9647-709a929d7914"}, {"guid": "ussr:b13e1bae-c437-4310-88c9-654d96600b13", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 288/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 159, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b13e1bae-c437-4310-88c9-654d96600b13"}, {"guid": "ussr:ae0d6758-ce0a-4423-9c7c-17d02a2b624d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 290/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 290/06 z 13. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-13", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ae0d6758-ce0a-4423-9c7c-17d02a2b624d"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:505d2c5f-0fdc-4db3-9597-132450bee9c7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 133/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/05 z 5. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-05", "citacie_n": 541, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:505d2c5f-0fdc-4db3-9597-132450bee9c7"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:bc4dd614-4aef-4bc1-b5bb-f07d9db62da2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 405/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 405/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc4dd614-4aef-4bc1-b5bb-f07d9db62da2"}, {"guid": "ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 231/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 231/04 z 9. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-09", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "3c41eb5d-b555-4c64-9d96-b7a83aecadc6:18c58bee-42d1-4fc2-a7a9-efc14f1e7aaf", "ecli": null, "spisova_znacka": "8CoP/342/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/342/2017 z 9. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-01-09", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3c41eb5d-b555-4c64-9d96-b7a83aecadc6:18c58bee-42d1-4fc2-a7a9-efc14f1e7aaf"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:8cf2200b-7b37-4d64-b578-bf13d56979bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.488.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 488/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 488/2025 z 3. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.488.2025.1"}, {"guid": "ussr:bd567d65-3b42-4674-ad3b-dd5a3b900e6e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.526.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 526/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 526/2024 z 2. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-02", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.526.2024.1"}, {"guid": "ussr:1c58c960-e217-42fb-9a1d-fa8e775cbd17", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.387.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 387/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 387/2023 z 10. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.387.2023.1"}, {"guid": "ussr:e32b94b4-9c9b-4969-b56e-04d4109dad95", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.377.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 377/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2021 z 21. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.377.2021.1"}, {"guid": "ussr:9d3b7551-9808-4103-8f86-dee0d7ef098a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.322.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 322/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 322/2019 z 7. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-07", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.322.2019.1"}, {"guid": "ussr:642ba205-523e-463f-8a39-15a8664ada6b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.396.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 396/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 396/2019 z 26. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.396.2019.1"}, {"guid": "ussr:672d0966-1d03-42a5-89f2-1cee09c60e74", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.134.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 134/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/2019 z 13. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.134.2019.1"}, {"guid": "ussr:3dfc84e3-14d6-4be9-b55a-e87c7d25c459", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.104.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 104/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 104/2019 z 27. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.104.2019.1"}, {"guid": "ussr:86f8bcf2-c6de-4cb9-9eb0-d1cbf554d1cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.26.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/2019 z 23. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.26.2019.1"}, {"guid": "ussr:a47c3a3f-fffc-4823-a7a2-6c8dae11faac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.562.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 562/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 562/2018 z 17. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.562.2018.1"}, {"guid": "ussr:7cdb6261-86cc-4228-9cd9-127018d32c63", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.304.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 304/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 304/2018 z 5. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-05", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.304.2018.1"}, {"guid": "ussr:8d1e91b7-7841-43db-91b7-aa70a1a1c1a5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.132.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 132/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 132/2018 z 17. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-17", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.132.2018.1"}, {"guid": "0a7079e0-82cc-48e4-929e-596a84483f0e:48dfcf4c-f30e-403e-85cd-621bb526376b", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2026:6126229427.1", "spisova_znacka": "14CoP/182/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 14CoP/182/2026 z 4. 9. 2026", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2026-09-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2026:6126229427.1"}, {"guid": "0d010ab0-60b4-4577-ba67-ef77159c8901:3373e8dc-be51-4d2c-9d5e-bf7bf40bc27e", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:1224200982.1", "spisova_znacka": "15CoP/196/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 15CoP/196/2024 z 19. 3. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-03-19", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:1224200982.1"}, {"guid": "c2a8abef-eb83-4c2f-970f-328cad799475:cb49bfbc-7cd6-4d48-b800-5c4c4eb1af89", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:1223204657.1", "spisova_znacka": "13CoE/9/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 13CoE/9/2024 z 25. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-09-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:1223204657.1"}, {"guid": "fc833a69-09c1-43fe-ab80-bc1798c49e2f:f4bb045f-7e3b-4f4e-bec4-374a9f43acdf", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1120212219.1", "spisova_znacka": "20CoP/142/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/142/2021 z 12. 10. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-10-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1120212219.1"}, {"guid": "7a3c6e55-cc18-4b9c-85fe-a23c1f42e003:72edbcb1-5e6a-47b1-9845-9b36dba8d6d6", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1119205382.1", "spisova_znacka": "11CoP/435/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/435/2019 z 12. 12. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-12-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1119205382.1"}, {"guid": "b5425cc3-573b-4171-b4ef-23e2432555a4:2ac026be-45f6-4691-a80d-34514cb4d1cf", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1118208552.3", "spisova_znacka": "20CoP/98/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/98/2019 z 23. 7. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-07-23", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1118208552.3"}, {"guid": "cfa47cb7-1696-4479-8cca-c6ac4132a81d:c5092a2f-fe5b-4559-92ba-ce2b6bc08c91", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1118208552.2", "spisova_znacka": "20CoP/171/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/171/2018 z 25. 11. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-11-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1118208552.2"}, {"guid": "537f3260-789a-4df1-9735-568993640ebe:bb68dcaf-91f6-4e5f-8a1b-c29ae27739b4", "ecli": "ECLI:SK:MSKE:2025:7125206902.3", "spisova_znacka": "84Pn/1/2025", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 84Pn/1/2025 z 4. 6. 2025", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2025-06-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSKE:2025:7125206902.3"}, {"guid": "8f7b00aa-8ffa-4cec-b3ed-50fa0dd5a572:92b7c581-043d-4a1d-afa5-460d0afa2239", "ecli": "ECLI:SK:MSKE:2025:7125201172.3", "spisova_znacka": "82Pn/1/2025", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 82Pn/1/2025 z 3. 3. 2025", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2025-03-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSKE:2025:7125201172.3"}, {"guid": "db0539cb-0827-47b0-b83e-7adc411ba2dc:ca5ce439-115d-48f9-9800-571ceff6fbfd", "ecli": "ECLI:SK:MSKE:2024:7124208576.4", "spisova_znacka": "84P/63/2024", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 84P/63/2024 z 12. 6. 2024", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2024-06-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSKE:2024:7124208576.4"}, {"guid": "e9f11722-4711-4506-be94-0913f458d520:cf67450a-9722-422e-93a3-315da9483f8c", "ecli": "ECLI:SK:MSBA2:2024:1224200982.4", "spisova_znacka": "3P/45/2024", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 3P/45/2024 z 7. 6. 2024", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2024-06-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA2:2024:1224200982.4"}, {"guid": "9c28429e-ea22-4a92-aa4f-cf675782e0ba:96a94ea3-34fe-4ab7-a3aa-18cbf0f2460d", "ecli": "ECLI:SK:OSPK:2024:1724203600.1", "spisova_znacka": "44P/9/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Pezinok sp. zn. 44P/9/2024 z 6. 11. 2024", "sud": "Okresný súd Pezinok", "datum_vydania": "2024-11-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPK:2024:1724203600.1"}]}