{"guid": "ussr:7d42314b-12bf-4cac-93bc-03536c234a92", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.103.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 103/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 103/2018 z 9. 2. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 9. februára 2018, sp. zn. IV. ÚS 103/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.103.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-02-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "nazov": "čl. 35 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "nazov": "čl. 39 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-40", "nazov": "čl. 40 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-52.odsek-2", "nazov": "čl. 52 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-52.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 40", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 40", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-35", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-39", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-40", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-52", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7d42314b-12bf-4cac-93bc-03536c234a92", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.103.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.103.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.103.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 103/2018-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. februára 2018 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n,\n\nPoľská republika,\nPoľská republika,\n\nPoľská republika, a\nPoľská\n\nrepublika,\n\n,\nzastúpených\n\nadvokátom\n\nJUDr.\n\nDušanom\n\nRemetom,\n\nMasarykova 2, Prešov, ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 20\nods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2 S 17/2014 zo 16. januára 2015\nv spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2 S 17/2014 z 5. júna\n2015 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžso 49/2015\nz 22. augusta 2017, ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\na\n\n,\nodmieta.\n\n,\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. decembra\n2017 doručená sťažnosť\n\n,\n\nPoľská republika (ďalej aj „sťažovateľ 1“),\n\n,\n\nPoľská republika (ďalej aj „sťažovateľka 2“),\n\n,\n\nPoľská republika (ďalej aj „sťažovateľ 3“), a\n\n,\n\nPoľská republika (ďalej aj „sťažovateľ 4“, spolu ďalej aj\n„sťažovatelia“), zastúpených advokátom\n\n,\n\n,\n\nktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39\nods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský\nsúd“) sp. zn. 2 S 17/2014 zo 16. januára 2015 v spojení s opravným uznesením Krajského\nsúdu v Prešove sp. zn. 2 S 17/2014 z 5. júna 2015 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského\nsúdu“) a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 1 Sžso 49/2015 z 22. augusta 2017 (ďalej len „napadnutý rozsudok najvyššieho\nsúdu“), ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu.\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ 1 sa žalobami\ndoručenými krajskému súdu domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutí\nSociálnej poisťovne, ústredia (ďalej len „Sociálna poisťovňa“) č. 14502-2/2014-BA\nzo 16. januára 2014 (konanie vedené krajským súdom pôvodne pod sp. zn. 2 S 17/2014),\nč. 16225-2/2014-BA z 20. januára 2014 (konanie vedené krajským súdom pôvodne\npod sp. zn. 2 S 18/2014) a č. 15330-2/2014-BA zo 4. februára 2014 (konanie vedené\nkrajským súdom pôvodne pod sp. zn. 2 S 28/2014) vydaných v konaniach vo veciach zániku\npovinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného\npoistenia v nezamestnanosti. Uzneseniami krajského súdu sp. zn. 2 S 17/2014, sp. zn.\n2 S 18/2014 a sp. zn. 2 S 28/2014 z 1. augusta 2014 boli do konania pribratí sťažovateľka 2\n\n2\n\na sťažovatelia 3 a 4. Uznesením krajského súdu sp. zn. 2 S 17/2014 zo 16. januára 2015\ndošlo k spojeniu súdnych konaní vedených krajským súdom pod sp. zn. 2 S 17/2014, sp. zn.\n2 S 18/2014 a sp. zn. 2 S 28/2014 do konania ďalej vedeného pod sp. zn. 2 S 17/2014.\nKrajský súd napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žaloby zamietol, návrh\nsťažovateľa 1 na pribratie účastníkov do konania v súlade s (v tom čase platným a účinným)\n§ 92 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) zamietol a účastníkom konania\nprávo na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd\npoukázal na to, že sťažovateľ 1 namietal v žalobách porušenie iných ako svojich\nsubjektívnych práv, v dôsledku čoho sú žaloby nedôvodné. Vo vzťahu k sťažovateľke 2\na sťažovateľom 3 a 4 krajský súd zdôraznil, že títo žaloby nepodali. Proti napadnutému\nrozsudku krajského súdu sťažovateľ 1 podal odvolanie, o ktorom rozhodol napadnutým\nrozsudkom najvyšší súd tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu\npotvrdil ako vecne správne.\nSťažovatelia poukazujú vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na napadnutému rozsudku najvyššieho súdu na jednotlivé ustanovenia zákona č. 162/2015\nZ. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov a zároveň na vybrané\nrozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré podľa ich názoru neboli v ich veci zohľadnené, a to:\n«... rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 9 Sžso 90/2015 zo dňa 14. 12. 2016\nv skutkovo obdobnej a právne totožnej veci, v zmysle ktorého pobočka Sociálnej poisťovne\nani Sociálna poisťovňa, ústredie nemali právomoc rozhodnúť o určení tzv. uplatniteľnej\nlegislatívy vo vzťahu k osobám v rovnakom postavení, v akom sa nachádzajú sťažovatelia.\nVzhľadom na to neprichádza do úvahy iná možnosť, ako zrušenie rozhodnutia\npobočky Sociálnej poisťovne a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, nakoľko tieto sú\nvydané bez opory v zákone a možno ich označiť za tzv. nulitné, resp. ničotné právne akty\n(„paakty“).\nBez ohľadu na akékoľvek ďalšie skutočnosti preto malo dôjsť k zrušeniu rozhodnutia\npobočky Sociálnej poisťovne a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie aj v danej veci\nsťažovateľov.\n\n3\n\nPráve v tomto vidia sťažovatelia najzávažnejšie pochybenie zo strany Najvyššieho\nsúdu SR a Krajského súdu v Prešove, pretože ak pobočka Sociálnej poisťovne ani Sociálna\npoisťovňa, ústredie jednoducho nemali právomoc rozhodnúť o určení tzv. uplatniteľnej\nlegislatívy vo vzťahu k sťažovateľom, mali bezodkladne pristúpiť k zrušeniu rozhodnutia\npobočky Sociálnej poisťovne a rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie v danej veci\nsťažovateľov.\nNajvyšší súd SR a Krajský súd v Prešove v tejto súvislosti podľa § 134 ods. 2 písm. b)\nzákona č. 162/2015 Z. z. dokonca neboli viazaní ani samotnými dôvodmi žaloby\nsťažovateľov a mali ex lege zrušiť napadnuté rozhodnutia pobočky Sociálnej poisťovne\na Sociálnej poisťovne, ústredie, nakoľko ide o rozhodnutia vydané orgánmi, ktoré na to\nneboli podľa zákona oprávnené.\n... rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 10 Sžso 24/2015 zo dňa 27. 04. 2016\nv skutkovo obdobnej a právne totožnej veci, v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil svoj názor\no tom, že rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne a rozhodnutie Sociálna poisťovne,\nústredie sú predčasné, a to pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Konkrétne tieto\nrozhodnutia vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu na posúdenie\nskutočnosti, či osoby (v rovnakom postavení ako sťažovatelia v danej veci), vykonávajú\nalebo nevykonávajú činnosť na území Slovenskej republiky, resp. či tu majú registrované\nsídlo.\n... Najvyšší súd SR v danej veci nezohľadnil ani rozhodnutie 10 Sžso 40/2015 zo dňa\n24. 08. 2016, v ktorom došlo k vysloveniu záveru o tom, že rozhodnutie súdu musí byť vo\nvzťahu k sťažovateľom rovnaké, pretože sa týka ich spoločných práv.\n... rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. k. 9 Sžso 87/2015 zo dňa 26. 04. 2017 došlo\nv skutkovo a právne takmer identickom prípade (v porovnaní s prejednávaným prípadom)\nk tomu, že žalobou napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne bolo zrušené a vec bola\nvrátená žalovanej Sociálnej poisťovni, Ústredie na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nDôvodom pritom bola skutočnosť, že jediným orgánom oprávneným rozhodnúť\no uplatniteľnej legislatíve vo vzťahu k dotknutej osobe (v identickom postavení ako\nsťažovateľ II v prejednávanej veci) je príslušný orgán Poľskej republiky, pričom\nz administratívneho spisu vyplýva, že tento orgán v minulosti určil ako uplatniteľnú\nlegislatívu Slovenskej republiky. Zmena jeho rozhodnutia pritom už z administratívneho\n\n4\n\nspisu nevyplýva, preto je rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne... nesprávne a bez\nopory v zákone.\nZa jedno z najzávažnejších pochybení zo strany Najvyššieho súdu SR... považujú\nsťažovatelia tiež neprerušenie súdneho (odvolacieho) konania zo strany Najvyššieho súdu\nSR, hoci tak Najvyšší súd SR uskutočnil v skutkovo obdobných a právne totožných veciach.\nNajvyšší súd SR totiž v skutkovo obdobnej a právne totožnej veci uznesením\nč. k. 1 Sžso 11/2015 zo dňa 28.01.2016 prerušil odvolacie konanie a predložil Súdnemu\ndvoru EU na rozhodnutie tri prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu „základného\nnariadenia“ (nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004), nakoľko\nodpovede na tieto otázky predstavujú právny základ pre vyriešenie vnútroštátneho sporu.\nIný senát Najvyššieho súdu SR mal konkrétne za to, že nie je možné v odvolacom\nkonaní rozhodnúť bez toho, aby došlo najprv k zodpovedaniu príslušných prejudiciálnych\notázok zo strany Súdneho dvora EU, pričom senát Najvyššieho súdu SR konajúci vo veci\nsťažovateľov takýto záver neprijal a vo veci meritórne rozhodol, čím porušil základné práva\nsťažovateľov...\nVzhľadom... na... uvedené... je zrejmé, že týmto spôsobom dochádza k... porušovaniu\npráva sťažovateľov na tzv. predvídateľnosť súdnych rozhodnutí, resp. právnej istoty.»\nSťažovatelia namietajú nedostatočne zistený skutkový stav a v konkrétnostiach\nzdôrazňujú, že je zrejmé, že «... došlo k akceptovaniu a k „odobreniu“ zjavne nedostatočne\nzisteného skutočného stavu veci zo strany orgánov verejnej správy (pobočky Sociálnej\npoisťovne a Sociálna poisťovňa, ústredie). Z napadnutých rozhodnutí Krajského súdu\nv Prešove a Najvyššieho súdu SR vyplývajú výhrady k tomu, že samotní sťažovatelia boli vo\nvzťahu k zisťovaniu skutočného stavu veci v administratívnom konaní „málo činní“ a tak\nv administratívnom konaní, ako aj v konaní pred súdom nepredložili dôkazy, potrebné na\npreukázanie ich argumentácie. Všeobecné súdy teda v rozpore s právnou úpravou preniesli\nna sťažovateľov ako účastníkov administratívneho konania dôkaznú povinnosť na\npreukazovanie okolností, ktoré sú pre správny orgán dôležité pre meritórne a náležité\nrozhodnutie vo veci samej. Navyše aj na skutočnosti, ktoré neboli predmetom dokazovania\npred prvostupňovým správnym orgánom...\n\n5\n\nPodľa sťažovateľov je neakceptovateľné a nespravodlivé, aby boli nad rámec\n„súčinnosti“ povinní v administratívnom konaní čokoľvek preukazovať a dokazovať...\nZ rozsudku Krajského súdu... a Najvyššieho súdu... vyplýva tiež to, že sťažovateľ I na\núzemí Slovenskej republiky nemá registrované sídlo a sťažovatelia II až IV na území\nSlovenskej republiky reálne nevykonávajú žiadnu činnosť.\nK vysloveniu tohto záveru zo strany orgánu verejnej správy však v administratívnom\nkonaní celkom preukazne nedošlo po náležitom zistení skutočného stavu veci...\nSťažovatelia sú presvedčení o tom, že orgán verejnej správy pred vydaním svojho\nrozhodnutia nedostatočne zistil skutkový stav veci a tento súčasne nepostačuje na riadne\nposúdenie veci v súdnom konaní (v rámci správneho súdnictva), v dôsledku čoho bolo\npotrebné, aby Krajský súd... resp. Najvyšší súd... napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej\nsprávy zrušil.\nOsobitne sťažovatelia uvádzajú, že Krajský súd... a Najvyšší súd... pri... rozhodovaní\nnezohľadnili ani to, že Sociálna poisťovňa, ústredie už vopred (pred vykonaním kontroly\nu sťažovateľa I) vedela o tom, že pristúpi k vydaniu rozhodnutia, ktorým potvrdí\nrozhodnutie svojej pobočky...»\nSťažovatelia ďalej namietajú neprípustnú retroaktivitu napadnutých rozhodnutí,\npričom v tejto súvislosti uvádzajú, že «... rozhodnutím Krajského súdu... a rozhodnutím\nNajvyššieho súdu... došlo... k „akceptovaniu“ nezákonného retroaktívneho rozhodovania zo\nstrany orgánu verejnej správy... je neprípustné, aby Sociálna poisťovňa... vydala\nindividuálny právny akt, ktorým rozhodne o právach účastníka administratívneho konania\nspätne k inému dátumu než je dátum jeho vydania».\nSťažovatelia tiež namietajú, že v ich veci konajúce správne orgány pochybili aj\nv tom, že v príslušných administratívnych konaniach nedodržali zákonnú lehotu na vydanie\nrozhodnutia. V tejto súvislosti uvádzajú, že „... rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne\nbolo vydané v rozpore s ustanovením § 210 ods. 1, ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z., nakoľko\nnebolo vydané v zákonnej lehote, ktorá objektívne začala plynúť podaním prihlášky, resp.\nregistračného listu zo strany sťažovateľov...\n\n6\n\nPobočka sociálnej poisťovne bola v danej veci povinná rozhodnúť najneskôr do\n60 dní od začatia konania... Zákonnú lehotu v rámci svojho rozhodovania nedodržala ani\nSociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán, nakoľko rozhodla taktiež oneskorene.“.\nPodľa sťažovateľov bola v ich veci nezákonná aj kontrola zo strany Sociálnej\npoisťovne, pričom „Pokiaľ ide o samotné vykonanie kontroly zo strany orgánu verejnej\nsprávy na zistenie skutočnosti, či sťažovatelia II až IV vykonávajú na území Slovenskej\nrepubliky činnosť, podľa sťažovateľov nepatrí do právomoci tohto orgánu verejnej správy\n(Sociálnej poisťovne).“.\nSťažovatelia\n\ntiež\n\nnamietajú\n\nporušenie\n\nprincípu\n\nrovnakého\n\nzaobchádzania,\n\npoukazujúc na to, že sťažovateľ 1 „... zamestnáva viacero zamestnancov - občanov Poľskej\nrepubliky, vo vzťahu ku ktorým pri existencii rovnakých podmienok príslušná pobočka\nSociálnej poisťovne nerozhodla o tom, že nepodliehajú slovenskej legislatíve...“.\nNa základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí\nich sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol o nej nálezom tak, že vysloví porušenie práva\nzaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru a základných práv zaručených čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1,\nčl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 ústavy napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu a napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu, ako aj postupom, ktorý\npredchádzal ich vydaniu, napadnutý rozsudok krajského súdu a napadnutý rozsudok\nnajvyššieho súdu zruší a vec vráti najvyššiemu súdu na ďalšie konanie. Sťažovatelia\nzároveň požadujú priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume každému\npo 10 000 € a uplatňujú si úhradu trov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym\nzastupovaním v konaní pred ústavným súdom.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n7\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ústavný súd môže sťažnosť\nodmietnuť aj z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti. Podľa ustálenej judikatúry ústavného\nsúdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď napadnutým postupom alebo\nnapadnutým rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej\nsúvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci\na základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nVychádzajúc z citovaných ustanovení zákona o ústavnom súde a citovanej judikatúry\nústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľov podľa § 25 ods. 1 zákona\n\n8\n\no ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde.\nSťažovatelia v sťažnosti namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 20\nods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu a napadnutým\nrozsudkom najvyššieho súdu, ako aj postupom predchádzajúcim ich vydaniu.\nII.1\n\nK namietanému porušeniu základných práv sťažovateľov podľa čl. 20\n\nods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu a postupom\npredchádzajúcim jeho vydaniu\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať\no sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich\nzákladných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity\nprávomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní\nsťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo\nslobody využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným\norgánom verejnej moci (a aj sa tejto ochrany domáhal), odmietne takúto sťažnosť z dôvodu\nnedostatku svojej právomoci na prerokovanie (m. m. napr. I. ÚS 103/02, I. ÚS 269/06).\nZ uvedeného vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prislúcha\nústavnému súdu právomoc zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo\nslobody za predpokladu, že právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu\n(m. m. I. ÚS 78/99). Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je\nokrem iného aj opravný prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba\nk dispozícii vo vzťahu k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta,\na ktorý jej umožňuje odstrániť ten stav, v rámci ktorého podľa jej názoru došlo, resp.\ndochádza k porušeniu jej základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 36/96).\n\n9\n\nV posudzovanom prípade boli sťažovatelia oprávnení podať proti napadnutému\nrozsudku krajského súdu odvolanie. Z toho vyplýva, že sťažovatelia mali k dispozícii\núčinný právny prostriedok na ochranu svojich práv, o ktorom bol oprávnený rozhodnúť\nnajvyšší súd, čo vylučuje právomoc ústavného súdu.\nZ uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľov v časti namietajúcej porušenie ich\nzákladných práv garantovaných ústavou, resp. práva garantovaného dohovorom\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu\nz dôvodu nedostatku svojej právomoci.\nII.2\n\nK namietanému porušeniu základných práv sťažovateľov podľa čl. 20\n\nods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu a postupom\npredchádzajúcim jeho vydaniu\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku najvyššieho súdu vyplýva, že odvolací súd sa\nstotožnil so závermi krajského súdu vyslovenými v napadnutom rozsudku a zdôraznil, že\nsťažovateľ 1 v žalobách nenamietal porušenie vlastných subjektívnych práv, ale porušenie\npráv svojich zamestnancov – sťažovateľov 2, 3 a 4. Z uvedeného dôvodu najvyšší súd\nnapadnutým rozsudkom potvrdil ako vecne správny napadnutý rozsudok krajského súdu\nv časti o zamietnutí žalôb sťažovateľa 1.\nSťažovateľka 2 a sťažovatelia 3 a 4 ako zamestnanci sťažovateľa 1 podľa\nargumentácie najvyššieho súdu obsiahnutej v napadnutom rozsudku žalobu proti\nrozhodnutiam správnych orgánov, ktoré rozhodovali o zániku ich povinného nemocenského\npoistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti,\nnepodali, z čoho odvolací súd vyvodil, že sťažovateľka 2 a sťažovatelia 3 a 4 mali len\npostavenie pribratých účastníkov konania. Pribratím účastníkov do konania však nemožno\nodstrániť nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. Keďže takýto úkon sami zo svojej\n(autonómnej) vôle nerealizovali, a to aj napriek tomu, že na podanie žalôb boli procesne\n\n10\n\nlegitimovaní, nemôžu podľa najvyššieho súdu ani legitímne očakávať, že právami žalobcu\ndisponovať budú, prípadne to, že tento procesný nedostatok bude odstránený podaním\nnávrhu podľa § 92 ods. 1 OSP, ktorý nie je na správne súdnictvo aplikovateľný. Vzhľadom\nna uvedené najvyšší súd napadnutým rozsudkom potvrdil ako vecne správne rozhodnutie\nkrajského súdu o zamietnutí návrhu sťažovateľa 1 na pribratie sťažovateľky 2\na sťažovateľov 3 a 4 do konania podľa § 92 ods. 1 OSP.\nÚstavný súd prihliadajúc na odôvodnenie sťažnosti v prvom rade konštatuje, že\nsťažovatelia v podanej sťažnosti s rozhodujúcimi závermi najvyššieho súdu obsiahnutými\nv napadnutom rozsudku v zásade nepolemizujú. Svojou argumentáciou sa ani len\nnepokúšajú správnosť týchto záverov napadnúť, pričom len opakujú argumentáciu\nuplatnenú pred všeobecnými súdmi, ktorá sa týka vecného posúdenia ich práv, ktorá však\nnebola predmetom prieskumu zo strany najvyššieho súdu, keďže najvyšší súd sa „len“\nstotožnil s názorom krajského súdu o tom, že sťažovateľ 1 neuniesol svoju povinnosť\ntvrdenia o porušení vlastných subjektívnych práv v súlade s § 247 a nasl. OSP\na sťažovateľka 2 a sťažovatelia 3 a 4 nemohli byť pribraní do napadnutého konania ako jeho\nďalší účastníci v súlade s § 92 ods. 1 OSP vzhľadom na to, že v zákonom ustanovenej\nlehote žalobu v správnom súdnictve nepodali, a teda nebránili svoje subjektívne práva\nzákonom ustanoveným postupom.\nAbsenciu právnej argumentácie sťažovateľov, ktorá je spôsobilá spochybniť ústavnú\nudržateľnosť napadnutého rozsudku najvyššieho súdu a postupu, ktorý predchádzal jeho\nvydaniu, nemôže nahrádzať ústavný súd svojou vlastnou aktivitou v tom zmysle, že by\nrelevantné chýbajúce odôvodnenie spôsobilé spochybniť správnosť záverov najvyššieho\nsúdu „dotváral“ sám.\nS prihliadnutím na nosné dôvody napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu, ktorým\npotvrdil vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, ústavný súd považuje za žiaduce\nzdôrazniť, že najvyšší súd sa uplatnenými žalobnými argumentmi sťažovateľov vôbec\nnezaoberal, keďže nemal dôvod sa nimi zaoberať, a to vzhľadom na to, že dospel k záveru\no nedostatku vecnej aktívnej legitimácie sťažovateľa 1 na podanie správnej žaloby, ako aj\n\n11\n\nk záveru, že sťažovateľka 2 a sťažovatelia 3 a 4 nemôžu byť pribratí do napadnutého\nkonania ako ďalší účastníci konania, keďže ochrany svojich práv sa mali domáhať podaním\nžaloby v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a požadovať\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutí vydaných príslušnými správnymi orgánmi o zániku\npovinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a poistenia\nv nezamestnanosti.\nZa tohto stavu sa sťažovatelia mali zamerať v sťažnosti podanej ústavnému súdu\npredovšetkým na spochybnenie argumentácie obsiahnutej v napadnutom rozsudku\nnajvyššieho súdu a podrobne objasniť, prečo nepovažujú za možné s ňou súhlasiť, čo sa\nvšak nestalo. Ústavný súd bez toho, aby zaujímal akýkoľvek meritórny postoj\nk rozhodujúcim argumentom najvyššieho súdu, môže iba konštatovať, že pre úplnú\nabsenciu „protiargumentácie“ zo strany sťažovateľov nemôže správnosť záverov\nnajvyššieho súdu meritórne preskúmať.\nÚstavný súd vo svojej doterajšej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že nedostatok\nodôvodnenia sťažnosti vyvoláva významné procesné dôsledky. Je totiž základnou\npovinnosťou sťažovateľa, aby čo najpresnejšie opísal skutkový stav, z ktorého vyvodzuje\nsvoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom. Okrem opísania skutkových\nokolností musí odôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä právne argumenty a právne\nposúdenie predloženého sporu. Subjektívny názor sťažovateľa o porušení ním označených\npráv nie je dostatočným dôvodom na záver, že mohlo dôjsť k ich namietanému porušeniu,\nak chýbajú objektívne okolnosti, ktoré by dovolili takýto záver aspoň na účely prijatia\nsťažnosti na ďalšie konanie. Sťažnosť sťažovateľov neobsahuje kvalifikované odôvodnenie,\na preto nespĺňa ani podstatnú náležitosť ustanovenú v § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde\n(IV. ÚS 359/08), čo zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti pre nesplnenie zákonom\npredpísaných náležitostí. Aplikujúc primerane uvedený právny záver na konkrétne okolnosti\nposudzovanej veci bolo povinnosťou sťažovateľov odôvodniť svoju sťažnosť vo vzťahu\nku kľúčovým záverom obsiahnutým v napadnutom rozsudku najvyššieho súdu, ktorými\nmali byť porušené ich práva garantované ústavou a dohovorom. Z obsahu sťažnosti\nvyplýva, že takáto argumentácia v nej zjavne absentuje.\n\n12\n\nNa základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť v časti namietaného\nporušenia práv zaručených ústavou a dohovorom napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu\na postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nodmietol\n\ntak\n\nz\n\ndôvodu\n\nzjavnej\n\nneopodstatnenosti\n\n(vzhľadom\n\nna\n\nabsenciu\n\n„protiargumentácie“ sťažovateľov, ktorá zjavne vylučuje možnosť vysloviť porušenie nimi\noznačených práv zaručených ústavou a dohovorom), ako aj z dôvodu nesplnenia zákonom\npredpísaných náležitostí (vzhľadom na absenciu relevantného odôvodnenia sťažnosti).\nS prihliadnutím na uvedené ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nrozhodol tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.\nPo odmietnutí sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu, aby sa ústavný súd\nzaoberal ďalšími návrhmi uplatnenými v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. februára 2018\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "sociálna poisťovňa", "správne konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:df33ff14-cd91-4fda-899e-990de560ebcb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 359/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 359/08 z 7. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-07", "citacie_n": 221, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:df33ff14-cd91-4fda-899e-990de560ebcb"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:90befcb9-7b27-47bf-8cdc-ab3b208769c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 269/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 269/06 z 7. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-07", "citacie_n": 267, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90befcb9-7b27-47bf-8cdc-ab3b208769c3"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 103/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 1520, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798"}, {"guid": "ussr:96b024b8-0a97-4438-bea9-833f7c5e06ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.78.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 78/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 78/99 z 27. 10. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-10-27", "citacie_n": 359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.78.1999.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:752c5b8c-e673-453a-ab41-ce3b8602bac1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.36.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 36/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 36/96 z 27. 6. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-06-27", "citacie_n": 344, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.36.1996.1"}], "citovane_v": []}