{"guid": "ussr:6a6ee059-c0b0-4cbd-8b87-c16d0cb9e074", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.121.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 121/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 121/2018 z 13. 2. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. februára 2018, sp. zn. IV. ÚS 121/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.121.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-02-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-22.odsek-1", "nazov": "čl. 22 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-22.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-22.odsek-2", "nazov": "čl. 22 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-22.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-2", "nazov": "čl. 8 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 13", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-22", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6a6ee059-c0b0-4cbd-8b87-c16d0cb9e074", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.121.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.121.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.121.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 121/2018-33\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. februára 2018\nv senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n, a\n\n,\n\n, zastúpených advokátom JUDr. Milanom Knopom, Krmanova 14,\nKošice, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa č. 22 ods. 1 a 2 a čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 13 Listiny základných práv a slobôd\na práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nv konaní\n\nvedenom\n\npod sp. zn. 5 To 5/2016 a jeho rozhodnutím z 29. septembra 2016 v spojení s postupom\nŠpecializovaného trestného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. PK-1 Tš 21/2005\na jeho rozhodnutím z 24. novembra 2015 a postupom Okresného súdu Bratislava I\nv konaniach vedených pod sp. zn. Ntt-D-270/2004, Ntt-D-322/04, Ntt-D-268/04, NTT-D321/04, Ntt-D-201/2004, Ntt-D-203/2004, Ntt-D-204/2004, Ntt-D-206/2004, Ntt-D272/2004,\n\nNtt-D-273/2004,\n\nNtt-D-323/2004\n\na\n\nNtt-D-324/2004\n\nvydaním\n\npríkazov\n\nna odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, na vyhotovenie obrazovozvukových záznamov, na sledovanie osôb a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\na\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\n22. decembra 2016 doručená sťažnosť\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\na\n\n(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 To 5/2016\n(ďalej len „napadnuté konanie najvyššieho súdu“) a jeho uznesením z 29. septembra 2016\n(ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“) v spojení s postupom Špecializovaného\ntrestného súdu v Pezinku (ďalej len „špecializovaný trestný súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. P-1 Tš 21/2015 [správne má byť sp. zn. PK-1 Tš 21/2005, pozn. (ďalej len\n„napadnuté konanie špecializovaného trestného súdu“)] a jeho rozsudkom z 24. novembra\n2015 (ďalej len „rozsudok špecializovaného trestného súdu“).\nDňa 3. novembra 2017 bolo ústavnému súdu doručené doplnenie k sťažnosti\nsťažovateľov doručenej ústavnému súdu ešte 22. decembra 2016, ktorým sťažovatelia\nrozšírili petit svojej pôvodnej sťažnosti namietaním aj porušenia svojho základného práva\nna súkromie podľa čl. 22 ods. 1 a 2 ústavy, resp. čl. 13 Listiny základných práv a slobôd\n(ďalej len „listina“) a práva na súkromie čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru postupom\nOkresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených\npod sp. zn. Ntt-D-270/2004, Ntt-D-322/04, Ntt-D-268/04, NTT-D-321/04, Ntt-D-201/2004,\nNtt-D-203/2004, Ntt-D-204/2004, Ntt-D-206/2004, Ntt-D-272/2004, Ntt-D-273/2004,\nNtt-D-323/2004 a Ntt-D-324/2004 (ďalej len „napadnuté konania okresného súdu“)\nvydaním príkazov na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, na vyhotovenie\nobrazovo-zvukových záznamov a na sledovanie osôb (ďalej len „príkazy na použitie\ninformačno-technických prostriedkov“).\n\n2\n\nSťažovatelia hneď v úvode sťažnosti poukazujú na skutočnosť, že ústavný súd\nuž vo veci sťažovateľov rozhodoval, naposledy v konaní vedenom pod sp. zn.\nII. ÚS 653/2013, keď nálezom z 1. júla 2015 rozhodol, že základné právo\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nnajvyššieho súdu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 5 To 9/2011 a jeho rozhodnutím\nzo 4. apríla 2012 porušené nebolo. Sťažovatelia na uvedené poukazujú preto,\nže podľa ich názoru, „ak by ústavný súd sa vtedy bol zaoberal so všetkými argumentmi\na dôvodmi ústavnej sťažnosti, nedošlo by zrejme k tomuto stavu, ani podaniu tejto ústavnej\nsťažnosti, keďže neistý právny stav, ktorý sa tu pretrváva od samého začiatku trestného\nprocesu by bol vyriešený. Otázky, okrem iných zásadné procesné otázky a otázky porušenia\nzákladných zásad trestného konania už viackrát boli predmetom konania aj na ústavnom\nsúde, ktoré boli vybavené v neprospech sťažovateľa v 2. rade ako zjavne neopodstatnené,\nalebo po prijatí ústavnej sťažnosti nálezom vyslovené, že základné práva sťažovateľa predsa\nporušené neboli, najmä z dôvodu, že v merite veci ešte nebolo rozhodnuté a napádané\nnedostatky je možné odstrániť všeobecným súdom.“.\nSťažovatelia uvádzajú, že podanou sťažnosťou vzhľadom na prebiehajúce 13-ročné\nkonanie sledujú odstránenie nežiaduceho stavu a vytvorenie právnej istoty pre ďalšie\nkonanie. „Ako je vidieť, v konaní s nespočetnými procesnými nedostatkami a najmä\nz dôvodu nedostatočnej a nejasnej obžaloby (porušenie zásady obžaloby) súd v rozpore\nso zákonom iba supluje orgán činný v trestnom konaní. Počas dlhodobého konania sa súdy\nnevysporiadali so zákonnosťou dôkazov a napriek návrhom, odvolacím dôvodom\na argumentom sťažovateľov, tomu nevenujú nieže náležitú, ale žiadnu pozornosť a za stavu\npochybností o skutku (rôzna kvalifikácia skutkového deja) rozhodujú v neprospech\nsťažovateľov. Porušuje sa ďalej aj zásada kontradiktórnosti konania.“\nŠpecializovaný trestný súd napadnutým rozsudkom (v poradí tretím, pozn.) uznal\nsťažovateľov a ďalšieho obvineného za vinných z trestného činu nepriamej korupcie podľa\n§ 162 ods. 1 Trestného zákona spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Trestného\nzákona účinného do 1. januára 2006 a uložil im každému jednotlivo trest odňatia slobody\nv trvaní 12 mesiacov nepodmienečne so zaradením do „I. NVS“. Popri tomto treste im bol\n\n3\n\nuložený peňažný trest v sume po 20 000 € spolu s náhradným trestom odňatia slobody\nna jeden rok.\nProti napadnutému rozsudku špecializovaného trestného súdu podali sťažovatelia\npo jeho vyhlásení priamo do zápisnice na pojednávaní odvolanie proti všetkým výrokom\nrozsudku z dôvodu, že ich považovali za nezákonné. Svoje odvolania sťažovatelia následne\naj písomne odôvodnili.\nNajvyšší súd odvolaním napadnutý rozsudok špecializovaného trestného súdu zrušil\na vec vrátil špecializovanému trestnému súdu na ďalšie konanie. Sťažovatelia poukazujú\nna vyjadrenie najvyššieho súdu v jeho uznesení, kde na siedmej strane mal najvyšší súd\nuviesť: „Obžalovaní\n\na\n\nv podstate v plnom\n\nrozsahu zotrvali na svojej pôvodnej obhajobnej argumentácii, ktorá už bola podrobne\nrozvedená v predchádzajúcich uzneseniach odvolacieho súdu.“ S uvedeným sťažovatelia\nnesúhlasia a považujú to len za „snahu zahmlievať skutočnosť, že práve odvolací súd\nsa nevysporiadal so zásadnými otázkami a s obhajobnými argumentáciami sťažovateľov\nuž v predchádzajúcom svojom uznesením zo dňa 4. apríla 2012, sp. zn. 5 To 9/2011, ktoré\nbolo napadnuté dovolaním a následne aj ústavnou sťažnosťou. Za stavu, že ústavný súd\nsa zaoberal iba s otázkou zaujatosti sudcu (a s ostatnými dôvodmi sťažnosti z istých\ndôvodov už nepovažoval za potrebné sa zaoberať) došlo ku stavu, že svoj doterajší postup\nodvolací súd považuje za správny a zákonný žiaľ aj ako nedotknuteľný.“.\nPo odcitovaní ďalšej časti napadnutého uznesenia najvyššieho súdu sťažovatelia\nuvádzajú, že po porovnaní odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu s odôvodneniami\nich odvolaní dospeli k záveru, že najvyšší súd sa vôbec nezaoberal «... podstatnými\nodvolacími dôvodmi sťažovateľov a upriamil svoju pozornosť iba na niektoré najmä\nprocesné pochybenia súdu prvého stupňa, ktoré vzhľadom na ich závažnosť nebolo možné\nobísť a ktoré nezapríčinil sám súd prvého stupňa, ale najmä odvolací súd svojim skorším\nuznesením zo dňa 4. apríla 2012, sp. zn. 5 To 9/2011, kedy nezákonným spôsobom negoval\na zasahoval do voľného hodnotenia dôkazov súdu prvého stupňa a prakticky mu „zviazal\nruky“ a znemožnil v ďalšom konaní už hodnotiť dôkazy podľa vlastného uváženia jednotlivo\n\n4\n\na vo vzájomnej súvislosti, ale iba tak, ako ich hodnotil odvolací súd. Teda odvolací súd\nnenariadil, že ktoré dôkazy a v akom smere má súd prvej inštancie vykonať a doplniť\na nevyslovil iba svoj právny názor na vec, ale fakticky určil, že ako súd prvého stupňa má\ndôkazy hodnotiť a ako vo veci má rozhodnúť.\nOdvolací súd svojim uznesením 5 To 5/2016 nadväzuje na svoj predchádzajúci\npostup a na svoje posledné rozhodnutie 5 To 9/2011, ktoré však nie je vôbec v kontexte\ns prvým jeho uznesením sp. zn. 1 Toš 4/2009 zo dňa 19. novembra 2009.».\nSťažovatelia uvádzajú, že najvyšší súd ako súd odvolací vôbec neposúdil dôkazy\nz hľadiska ich zákonnosti a zákonného zabezpečenia, čo v podstate neustále namietali\nv priebehu celého konania. Podľa ich názoru sa vo veci konajúce súdy ani dosiaľ\nnevysporiadali s procesnými nedostatkami, so zákonnosťou zabezpečenia obrazovozvukových záznamov, keďže príkazy na ich vykonanie neboli náležite odôvodnené,\nale iba rovnako stroho a v znení ako návrhy odôvodnili orgány činné v trestnom konaní.\nNajvyšší súd «neposudzoval zákonnosť zabezpečenia dôkazu – agenta svedka\n, teda jeho použitia bez kontroly zákonnosti, keďže príkaz na jeho použitie\nvydaný nebol a naviac bola osobou so súvisiaceho skutku, ktorá skutočnosť ho sám o sebe\nvylučuje byť svedkom vôbec a zvlášť agenta, ktorý dlhé mesiace účelovo za rôzne ústupky v\njeho trestnej veci spolupracoval s políciou a vydával polícii aj tzv. sám vyhotovené\na zabezpečené zvukové záznamy, ktoré sa stali na istý čas aj súčasťou spisu, do času, kým\nich ŠTS v Pezinku nevylúčil z dôkazných prostriedkov pre ich rozpor so zákonom.\nNaviac práve ŠTS v Pezinku bol tým, ktorý posúdil vierohodnosť osoby svedka a jeho\nvýpovede za nezákonné z rôznych dôvodov ako to vyplýva z jeho odôvodnenia rozsudku\nz 13. mája 2011, sp. zn. PK-1 Tš 21/2005 po vykonaní rozsiahleho dokazovania,\nkedy oslobodil obžalovaných spod obžaloby.\nSprávnosť postupu ŠTS v Pezinku a posúdenie osoby svedka – agenta\nza nezákonné zo strany ŠTS v Pezinku spochybnil však odvolací súd svojim\nuznesením 5 To 9/2011 zo 4. apríla 2012, ktorým vyslovil, že dlhodobo spolupracujúca\nosoba s políciou nebol agentom, ale jeho konanie bolo iba tzv. „skrytou reakciou“ polície\na slúžilo na zadokumentovanie konania obžalovaných. Takéto zhodnotenie za stavu,\nže samotné výpovede svedkov z OČTK a bývalého ministra vnútra potvrdili, že so svedkom\n\n5\n\nspolupracovali ako s agentom, nie je možné vyhodnotiť za zákonné, ale ako účelové\na slúžiace nie iba na suplovanie OČTK, ale jednoznačné obhájenie postupu obžaloby\nako jedného účastníka konania. Sťažovateľom dodnes nie je známa, že od akej skutočnosti\nsa odvíja tá prílišná horlivosť a oddanosť niektorých sudcov odvolacieho senátu 5 To\nvo vzťahu k druhému účastníkovi konania... Pritom všetkom sa však s argumentmi\na podstatnými dôvodmi uvedenými vo vyjadrení sťažovateľa v 2. rade k odvolaniu\nprokurátora proti uzneseniu, nieže by sa bol vysporiadal, ale k nim nevenoval žiadnu\npozornosť, teda ich ignoroval.\nVýsledkom toho podľa nás sťažovateľov nesprávneho a nezákonného postupu\nodvolacieho súdu je aj jeho terajšie napadnuté uznesenie, v ktorom sa účelovo zaoberá iba\ns niektorými procesnými nedostatkami pokiaľ ide o dostatočné odôvodnenie rozsudku,\narbitrárnosť rozhodnutia, nepreskúmateľnosť rozhodnutia vo vzťahu k uloženému trestu\na najmä pokiaľ ide o porušenie práva na obhajobu sťažovateľa v 2. rade, pokiaľ mal\npredniesť záverečnú reč pred záverečnou rečou svojho obhajcu\n\n. Ostatné\n\nargumenty sťažovateľov pokiaľ ide o podstatu a meritum veci vôbec nespomína.».\nSťažovatelia zastávajú názor, že dĺžka konania a zavinené prieťahy vo veci\nnezapríčinil iba špecializovaný trestný súd, ale svojím postupom a rozhodnutím najvyšší súd\na najmä orgány činné v trestnom konaní a nedostatočná a nejasná obžaloba. „Je nesporné,\nže vylúčením všetkých pochybností a pri použití zákonných aj nezákonne zabezpečených\ndôkazov nie je možné dospieť k záveru, že by obžalobou kvalifikovaný alebo iný skutok\ntrestného činu sa bol stal, a že konanie obžalovaných by bolo trestným činom...“\nSťažovatelia následne citujú časti svojich odvolaní a poukazujú na to, že najvyšší súd\nnapriek tomu, že na to vo svojich odvolaniach poukazovali, sa nevysporiadal s ich\nodvolacími námietkami, v ktorých poukazovali na procesné pochybenia v postupe orgánov\nčinných v trestnom konaní v štádiu prípravného konania, na to, že vo veci konajúce súdy\npri vykonávaní dokazovania postupovali v rozpore s Trestným poriadkom. Namietajú,\nže najvyšší súd sa nezaoberal s ich návrhmi na vykonanie dokazovania, nesprávne zistil\nskutkový stav a nesprávne vyhodnotil skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania,\nnevysporiadal sa s námietkou týkajúcou sa príslušnosti prvostupňového súdu ani\n\n6\n\ns ich obhajobou. Podľa ich názoru napadnuté uznesenie najvyššieho súdu je nedostatočne\nodôvodnené, najvyšší súd im nedal odpovede ani len na tie otázky, ktoré majú podľa ich\nnázoru pre vec podstatný význam a ktorých vyriešenie by dostatočne objasnilo skutkový\na právny základ rozhodnutia. Najvyšší súd «odvolacie dôvody vybavil „promptne“,\nvyhodnotením a poukázaním iba na procesné pochybenia a na nedostatočné odôvodnenie\nskutkovej podstaty, výšky a druhu trestu, to iba preto, že išlo o pochybenie, ktoré nebolo\nmožné si nevšimnúť a nevytýkať.\nPre danú trestnú vec ale podstatné namietané dôvody a otázky, ktorých vyriešením\nby bolo možné odstrániť neistý právny stav najmä do budúcna, ktorý neistý stav sa odvíja\nod nejasnej obžaloby, nezákonnosti dôkazov a vierohodnosti svedka odvolací súd ani\nnespomína. Odvolací súd namiesto podania odpovede na relevantné a namietané odvolacie\ndôvody a namiesto odôvodnenia jeho odklonu od doterajšieho rozhodovania v obdobných\nveciach sa snaží „valiť vinu“ aj za prieťahy v konaní na súd prvej inštancie...».\nPodľa názoru sťažovateľov je nesporné, že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu\nnespĺňa kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia vo vzťahu k ich\nodvolacej argumentácii a „bola porušená povinnosť súdu vyrovnať sa s argumentmi\na návrhmi účastníkov konania, čím ďalej prehĺbil neistý právny stav, ktorý sa tu pretrváva\nod samého začiatku trestného konania“. Sťažovatelia napadnuté uznesenie najvyššieho\nsúdu považujú za arbitrárne a ústavne neakceptovateľné.\nVzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd sťažnosť prijal\nna ďalšie konanie a následne rozhodol týmto nálezom:\n„1. Postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.\n5 To 5/2016 a jeho rozhodnutím z 29. septembra 2016 v spojení s postupom\nŠpecializovaného trestného súdu v Pezinku v konaní vedenom pod sp. zn. P-1 Tš/21/2005\n(správne sp. zn. PK-1 Tš 21/2005, pozn.) a jeho rozhodnutím zo dňa 24. novembra 2015\nzákladné právo sťažovateľov na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a ich právo na spravodlivý súdny proces podľa článku 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd porušené bolo.\n\n7\n\n2. Uznesenie\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsp.\n\nzn.\n\n5 To 5/2016\n\nz 29. septembra 2016 ústavný súd zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie,\naby ju v potrebnom rozsahu a v intenciách nálezu ústavného súdu znovu prejednal a vo veci\nopakovane rozhodol.\n3. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľom náhradu trov konania titulom trov\nprávneho zastúpenia sťažovateľov v zmysle ust. § 31a Zákona o Ústavnom súde za dva\nprávne úkony podľa sadzby v roku 2016. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný\nzaplatiť trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu sťažovateľov.“\nV doplnení svojej sťažnosti ústavnému súdu doručenému 3. novembra 2017\nsťažovatelia uvádzajú, že „týmto návrhom a najmä jeho odôvodnením... nadväzujú\na doplňujú podanú... sťažnosť zo dňa 22. decembra 2016“, v ktorej len vo všeobecnosti\nnamietali „nezákonnosť dôkazov zabezpečených na základe príkazov vydaných v rozpore\nso zákonom a svedka použitého za agenta bez príkazu súdu“. Podľa ich názoru\nide o jednoznačne nezákonné dôkazy v konaní. Ich presnejšiu identifikáciu však nevedia\nuviesť, „keďže uvedené údaje získali v čase vyšetrovania trestného činu po nahliadnutí do\nvyšetrovacieho spisu a príkazy im vo fotokópii vzhľadom na ich utajenosť vydané neboli ale\nnásledne sa stali súčasťou trestného spisu ako aj súdneho spisu sp. zn. 1 Tš/21/2005\nŠpecializovaného trestného súdu v Pezinku“. Navrhujú, aby si ústavný súd tieto príkazy\nvyžiadal zo súdneho spisu. Uvádzajú, že už od samého začiatku trestného stíhania,\nako aj vo svojom vyjadrení k obžalobe z 31. mája 2006 poukazovali aj na nezákonnosť\ntýchto dôkazov „najmä z dôvodu, že príkazy na základe ktorých tieto boli vykonané neboli\nriadne odôvodnené, alebo boli odôvodnené tak stroho, že nie je z nich možné vyvodiť\nodôvodnenosť zásahov do práva súkromia sťažovateľov...“. Z uvedených príkazov\nna použitie informačno-technických prostriedkov podľa ich názoru vôbec nevyplýva\nlegalita, legitimita ani proporcionalita zásahu štátu do ich súkromia.\nSťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd prijal aj v tejto časti ich sťažnosť na ďalšie\nkonanie a následne vydal tento nález:\n«1. Okresný súd Bratislava 1, v konaní vedenom pod sp. zn. Ntt-D-270/2004, Ntt-D322/04, Ntt-D-268/04, NTT-D-321/04, Ntt-D-201/2004, Ntt-D-203/2004, Ntt-D-204/2004,\n\n8\n\nNtt-D-206/2004, Ntt-D-272/2004, Ntt-D-273/2004, Ntt-D-323/2004 a Ntt-D-324/2004\nvydaním príkazov na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností, na vydanie\npríkazu na vykonanie obrazovo-zvukových záznamov, príkazu na sledovanie osôb porušil\nzákladné právo\n\na\n\nna súkromie podľa čl. 22\n\nods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 13 Listiny základných práv a slobôd a čl. 8 ods. 1\na 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Príkazy Okresného súdu Bratislava I, a to príkaz Ntt-D-270/2004; D-156\nna priestorové odpočúvanie v kancelárii\n\nna ul.\n\nna obdobie od 19. 02. 2004 do 27. 02. 2004, príkaz Ntt-D-322/04; D-164, D-164a,\nD-164b na priestorové odpočúvanie a vizuálne nahrávky v kancelárii\nna ul.\n\nna obdobie od 28. 02. 2004 do 31. 03. 2004,\n\npríkaz Ntt-D-268/04; D-220 na priestorové odpočúvanie a vizuálne nahrávky\nv kancelárii\n\nna ul.\n\nna obdobie od 28. 02. 2004 do 31. 03. 2004, príkaz NTT-D-321/04 na priestorové\nodpočúvanie a vizuálne nahrávky\n\nv kancelárii\n\nna ul.\n\nna obdobie od 28. 02. 2004 do 31. 03. 2004,\n\npríkaz Ntt-D-204/2004 na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností mobilného\ntelefónu\n\nč.\n\nna obdobie od 10. 02. 2004 do 10. 05.\n\n2004, príkaz Ntt-D-203/2004; D-202 na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností\nmobilného telefónu\n\nč.\n\nna obdobie od 10. 02. 2004 do 10.\n\n05. 2004, príkaz Ntt-D-201/2004; D-201 na odpočúvanie a záznam telekomunikačných\nčinností mobilného telefónu\n\nč.\n\nna obdobie od 10.\n\n02. 2004 do 10. 05. 2004, príkaz Ntt-D-206/2004; D-203 na odpočúvanie a záznam\ntelekomunikačných činností mobilného telefónu\n\nč.\n\nna obdobie od 10. 02. 2004 do 10. 05. 2004, príkaz Ntt-D-271/2004 na sledovanie osôb\nna obdobie od 19. 02. 2004 do 27. 02. 2004, príkaz Ntt-D-323/2004 na sledovanie osôb\nna obdobie od 28. 02. 2004 do 31. 03. 2004, príkaz Ntt-D-272/2004 na sledovanie osôb\nna obdobie od 19. 02. 2004 do 29. 02. 2004 a príkaz Ntt-D-324/2004 na sledovanie osôb\nna obdobie od 1. 3. 2004 do 31. 03. 2004 sa zrušujú.\n3.\n\na\n\npriznáva primerané\n\nfinančné zadosťučinenie v sume po 30 000 EUR (slovom tridsaťtisíc eur), ktoré je Okresný\n\n9\n\nsúd Bratislava I, povinný zaplatiť každému jednotlivo do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n4. Sťažovateľom priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktorú je Okresný súd\nBratislava I povinný vyplatiť jeho právnemu zástupcovi advokátovi JUDr. Milanovi\nKnopovi, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“\n„Týmto doplnením nie je dotknutá ústavná sťažnosť a petit ústavnej sťažnosti\nsťažovateľov zo dňa 22. decembra 2016.“»\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nsťažovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPredmetom predbežného prerokovania bolo sťažovateľmi namietané porušenie ich\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\n\n10\n\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod\nsp. zn. 5 To 5/2016 a jeho uznesením z 29. septembra 2016 v spojení s postupom\nšpecializovaného trestného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. PK-1 Tš 21/2005 a jeho\nrozsudkom z 24. novembra 2015, ako aj porušenie ich základných práv na súkromie podľa\nčl. 22 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 13 listiny a práva na súkromie podľa čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru\npostupom okresného súdu v jeho napadnutých konaniach vydaním príkazov na použitie\ninformačno-technických prostriedkov.\n1. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom špecializovaného trestného súdu\nv konaní vedenom pod sp. zn. PK-1 Tš 21/2005 a jeho rozsudkom z 24. novembra 2015\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať\no základných právach alebo slobodách alebo ľudských právach a základných slobodách\nvyplývajúcich z medzinárodných dohovorov je podmienená princípom subsidiarity, ktorý\nurčuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany týmto právam\na slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy). Právomoc\nústavného súdu preto nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov\n(IV. ÚS 236/07, II. ÚS 523/2014). Každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá\nnamieta porušenie svojho základného práva, preto musí rešpektovať postupnosť tejto\nochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý\npred uplatnenie právomoci ústavného súdu (napr. II. ÚS 148/02, IV. ÚS 78/04,\nI. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04, II. ÚS 372/08).\nZ uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ je o ochrane sťažovateľmi označených práv\nalebo slobôd oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd sťažnosť\nuž pri predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.\nAko zo sťažnosti vyplýva, postup špecializovaného trestného súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. PK-1 Tš 21/2005 vyústil do vydania rozsudku z 24. novembra 2015. Pokiaľ\nsťažovatelia zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom v petite svojej sťažnosti žiadajú\nvysloviť porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6\n11\n\nods. 1 dohovoru postupom špecializovaného trestného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\nPK-1 Tš 21/2005 a jeho rozsudkom z 24. novembra 2015, ústavný súd konštatuje,\nže vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z čl. 127 ods. 1 ústavy, nemá právomoc\npreskúmavať postup špecializovaného trestného súdu v napadnutom konaní ani jeho\nrozsudok, pretože príslušným súdom na poskytnutie ochrany proti namietanému porušeniu\noznačených práv sťažovateľmi bol v odvolacom konaní najvyšší súd. Sťažovatelia právo\npodať odvolanie proti napadnutému rozsudku špecializovaného trestného súdu využili\na najvyšší súd o ňom riadne rozhodol.\nVzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť\nsťažovateľov v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu\nnedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie.\n2. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 5 To 5/2016 a jeho uznesením z 29. septembra 2016\nSťažovatelia v sťažnosti žiadajú vysloviť aj porušenie svojho základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu\nv konaní vedenom pod sp. zn. 5 To 5/2016 a jeho rozsudkom z 29. septembra 2016\nz dôvodu, že najvyšší súd sa v rámci konania o ich odvolaniach nevysporiadal so všetkými\nich odvolacími námietkami, najmä:\n- procesnými pochybeniami v postupe orgánov činných v trestnom konaní v štádiu\nprípravného konania,\n- dokazovaním vykonaným v rozpore s Trestným poriadkom,\n- vo veci konajúce súdy sa nezaoberali s ich návrhmi na vykonanie dokazovania,\n- nesprávne zisteným skutkovým stavom,\n- nesprávnym hodnotením vykonaného dokazovania,\n- námietkou týkajúcou sa príslušnosti prvostupňového súdu ani s ich obhajobou.\nSťažovatelia napadnuté uznesenie najvyššieho súdu považujú za nedostatočne odôvodnené,\narbitrárne a ústavne neakceptovateľné.\n\n12\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o\nakomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\nÚstavný súd si pri výklade základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ\nide o právo na spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\nNajvyšší súd napadnutým uznesením podľa § 258 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku\núčinného do 1. januára 2006 zrušil rozsudok špecializovaného trestného súdu\nz 24. novembra 2015 v celom rozsahu a podľa § 259 ods. 1 Trestného poriadku účinného\ndo 1. januára 2006 vec vrátil špecializovanému trestnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu\nznovu prerokoval a rozhodol.\nAko z uvedeného vyplýva, napadnuté uznesenie najvyššieho súdu tak nebolo\nkonečným rozhodnutím v merite veci, ktorým by sa definitívne uzatvorila predmetná trestná\nvec, či už z hľadiska dokazovania, alebo z hľadiska výkladu relevantnej hmotnoprávnej\núpravy. Práve naopak, napadnutým uznesením bola vec vrátená na ďalšie konanie\nšpecializovanému trestnému súdu, čo v podstate znamená, že sa sťažovateľom vytvoril\nprávny priestor na využitie ďalších právnych prostriedkov na prípadnú ochranu ich práv\nv konaní pred všeobecnými súdmi.\nÚstavný súd pri posudzovaní namietaného porušenia základných práv alebo slobôd\nv prebiehajúcom trestnom konaní vo svojej judikatúre vychádza z právneho názoru,\nže trestné konanie je od svojho začiatku až po jeho koniec procesom, v ktorom sa v rámci\nvykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu základných práv\n\n13\n\na slobôd môžu zo strany orgánov uplatňujúcich svoje kompetencie v trestnom konaní\nnaprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno\nna ústavnom súde namietať pochybenia vedúce k porušeniu práv a slobôd označených\nv čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr. III. ÚS 3/02,\nIII. ÚS 18/04, III. ÚS 75/05, IV. ÚS 121/09). Ústavný súd pritom vychádza z princípu\nsubsidiarity zakotveného v čl. 127 ods. 1 ústavy, z ktorého vyplýva, že ústavný súd môže\nkonať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami iba vtedy,\nak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.\nNamietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky\nnezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Zmyslom a účelom princípu\nsubsidiarity je, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne\núlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených\nkompetencií. Všeobecné súdy, ktoré sú v trestnom konaní povinné vykladať a aplikovať\npríslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, sú primárne zodpovedné\naj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva\ndotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima\nratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých\nostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver\nby znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad\nuvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05,\nIII. ÚS 504/2011, IV. ÚS 221/2014).\nVzhľadom na štádium konania, v ktorom sa predmetná trestná vec nachádza,\nsťažovatelia tak majú možnosť sa v prebiehajúcom trestnom konaní brániť proti obžalobe\nvyužitím dostupných prostriedkov obhajoby vrátane práva namietať zákonnosť získaného\ndôkazného materiálu, a to či už na hlavnom pojednávaní, prípadne neskôr využitím riadnych\na mimoriadnych opravných prostriedkov v trestnom konaní. Sťažovatelia teda majú ešte\nk dispozícii iné právne prostriedky ochrany tých práv, ktorých porušenie namietajú\nvo svojej sťažnosti, pričom bude vecou všeobecných súdov, aby posúdili argumentáciu\nsťažovateľov a vyvodili z nej závery. Použitie uvedených právnych prostriedkov\n\n14\n\nje v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde podmienkou konania vo veci individuálnej\nochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že nemá ústavne relevantný\ndôvod na to, aby prehodnocoval aj prípadné nesprávne právne závery najvyššieho súdu\na tieto následne podroboval ústavnoprávnej korekcii vzhľadom na popísanú procesnú\nsituáciu a štádium konania, v ktorom sa vec v čase predbežného prerokovania sťažnosti\nnachádzala.\nÚstavný súd preto sťažnosť sťažovateľov v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde ako neprípustnú.\n3. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľov podľa čl. 22 ods. 1\na 2 ústavy a čl. 13 listiny a práva podľa čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru postupom okresného\nsúdu v konaniach vedených pod sp. zn. Ntt-D-270/2004, Ntt-D-322/04, Ntt-D-268/04,\nNTT-D-321/04, Ntt-D-201/2004, Ntt-D-203/2004, Ntt-D-204/2004, Ntt-D-206/2004, NttD-272/2004, Ntt-D-273/2004, Ntt-D-323/2004 a Ntt-D-324/2004 vydaním príkazov\nna použitie informačno-technických prostriedkov\nV súlade s princípom subsidiarity zakotveného v čl. 127 ods. 1 ústavy, v zmysle\nktorého ak je o ochrane sťažovateľom označených práv alebo slobôd oprávnený konať alebo\nrozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho sťažnosť už pri predbežnom prerokovaní\nodmietne pre nedostatok svojej právomoci, postupoval ústavný súd aj v pri posudzovaní\ntejto časti sťažnosti.\nÚstavný súd v tejto súvislosti opäť poukazuje na skutočnosť, že trestné konanie\nje od svojho začiatku až po jeho koniec proces, v ktorom sa v rámci vykonávania\njednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov\nčinných v trestnom konaní a súdov naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia.\nSpravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce\nporušenie práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ak tieto pochybenia neboli\n\n15\n\nodstránené v priebehu samotného trestného konania (napr. III. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04,\nIII. ÚS 75/05, IV. ÚS 197/08).\nV nadväznosti na uvedené ústavný súd zastáva názor, že sťažovatelia mali možnosť\núčinne namietať zákonnosť vydaných príkazov na použitie informačno-technických\nprostriedkov v konaní pred všeobecnými súdmi, a na tom podklade aj zákonnosť získaného\ndôkazného materiálu a z nich získaných dôkazov. Je v prvom rade v právomoci\nvšeobecných súdov konajúcich v konkrétnej trestnej veci preskúmať, či príkaz na použitie\ninformačno-technických prostriedkov spĺňa náležitosti dané príslušným zákonným\nustanovením, a následne posúdiť, či boli informačno-technické prostriedky použité v súlade\ns vydaným príkazom, a v prípade ak by to tak nebolo, tak to má jednoznačne za následok\nnepoužiteľnosť získaného dôkazu v trestnom konaní. Navyše, aj zo sťažnosti sťažovateľov\na jej doplnenia vyplýva, že sťažovatelia nezákonnosť príkazov na použitie informačnotechnických prostriedkov namietali už v priebehu trestného konania, ktoré je proti ním\nvedené, pričom z príloh, ktoré sťažovatelia zaslali spolu so sťažnosťou, vyplýva, že vo veci\nkonajúce súdy sa týmito ich námietkami aj zaoberali.\nÚstavný súd preto sťažnosť sťažovateľov v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.\nKeďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať\nsa ďalšími návrhmi sťažovateľov uplatnenými v petite ich sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. februára 2018\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "orgán činný v trestnom konaní", "ochrana súkromného a rodinného života", "dokazovanie-opomenutie dôkazov (nevykonanie dôkazov)"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e502a016-110c-4b3c-ae2b-2913434100b7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.653.2013.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 653/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 653/2013 z 1. 7. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-07-01", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.653.2013.1"}, {"guid": "ussr:ad078e2d-f6b1-461c-8a9e-055f848e7f43", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 523/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 523/2014 z 11. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-11", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ad078e2d-f6b1-461c-8a9e-055f848e7f43"}, {"guid": "ussr:27d07ed9-6c45-4368-865d-e386dbec3fc3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/2014 z 3. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-03", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:27d07ed9-6c45-4368-865d-e386dbec3fc3"}, {"guid": "ussr:d606cbb1-8aa0-4e36-b4db-4d7f1b1efb33", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 504/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 504/2011 z 22. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-22", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d606cbb1-8aa0-4e36-b4db-4d7f1b1efb33"}, {"guid": "ussr:1e7f2e28-3278-4779-a74d-1ce22f0bb454", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 121/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 121/09 z 9. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-09", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e7f2e28-3278-4779-a74d-1ce22f0bb454"}, {"guid": "ussr:99e81126-b9fc-4d04-ae01-5b7c0eaa4776", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 372/08 z 16. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-16", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:99e81126-b9fc-4d04-ae01-5b7c0eaa4776"}, {"guid": "ussr:e64a1b26-5466-49dc-84d8-569342081fb7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 197/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 197/08 z 17. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-17", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e64a1b26-5466-49dc-84d8-569342081fb7"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:75e7b221-1f23-4665-8123-b2dac7a630a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 75/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 75/05 z 9. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-09", "citacie_n": 400, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75e7b221-1f23-4665-8123-b2dac7a630a1"}, {"guid": "ussr:cd7b7e01-63b4-485c-9aa7-2d8f04d6e49c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/04 z 25. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-25", "citacie_n": 279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd7b7e01-63b4-485c-9aa7-2d8f04d6e49c"}, {"guid": "ussr:8b4a22c0-ea1c-4703-9f81-c6babacc1a57", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 178/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 178/04 z 20. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-20", "citacie_n": 262, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b4a22c0-ea1c-4703-9f81-c6babacc1a57"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:b6f8e342-fbe4-46ae-b278-b681992733f2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 78/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/04 z 24. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-24", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6f8e342-fbe4-46ae-b278-b681992733f2"}, {"guid": "ussr:ec93b933-7f09-4d96-abc9-eb5dcceaec3d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 18/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 18/04 z 23. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-23", "citacie_n": 459, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec93b933-7f09-4d96-abc9-eb5dcceaec3d"}, {"guid": "ussr:0780c825-d457-4b73-b323-2aeb68dedc94", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 148/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 148/02 z 18. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-18", "citacie_n": 318, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0780c825-d457-4b73-b323-2aeb68dedc94"}, {"guid": "ussr:76a1853b-e5a3-41e3-8d18-c3f223ea3693", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 3/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 3/02 z 16. 1. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-01-16", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76a1853b-e5a3-41e3-8d18-c3f223ea3693"}], "citovane_v": []}