{"guid": "ussr:e579a128-f33b-43b4-b5ca-3d4e4025693e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.178.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 178/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 178/2018 z 6. 3. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 6. marca 2018, sp. zn. IV. ÚS 178/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.178.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-03-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e579a128-f33b-43b4-b5ca-3d4e4025693e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.178.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.178.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.178.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 178/2018-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. marca 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa), sudcu Ladislava\nOrosza a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátom\n\nJUDr. Igorom Ribárom, Námestie sv. Michala 11, Hlohovec, ktorou namieta porušenie\nsvojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a práva\npodľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nKrajského súdu v Trnave sp. zn. 3 Tpo 66/2017 z 29. novembra 2017, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n16. februára 2018 doručená sťažnosť\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou\n\nnamieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv\n\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len\n„krajský súd“) sp. zn. 3 Tpo 66/2017 z 29. novembra 2017 (ďalej len „napadnuté\nuznesenie“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi je vedené trestné stíhanie\npre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov\nalebo prekurzorov, ich držanie alebo obchodovanie s nimi podľa a § 172 ods. 1 písm. a), c),\nd) a ods. 2 písm. e) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Trestný zákon“). Okresný súd Galanta (ďalej len „okresný súd“) uznesením sp.\nzn. 1 Tp 11/2017 zo 14. novembra 2017 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“) zamietol\nnávrh prokurátora Krajskej prokuratúry v Trnave (ďalej len „prokurátor“) na predĺženie\nväzby sťažovateľa do 6. februára 2018 (výrok I) a podľa § 80 ods. 1 písm. b) a ods. 2\nzákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný\nporiadok“) väzbu sťažovateľa nenahradil prijatím písomného sľubu (výrok II) a podľa § 80\nods. 1 písm. c) a ods. 2 Trestného poriadku väzbu sťažovateľa nenahradil dohľadom\nprobačného a mediačného úradníka (výrok III).\nProti všetkým výrokom uznesenia okresného súdu podal prokurátor sťažnosť, ktorú\nodôvodnil priamo do zápisnice. Proti výrokom II a III podal sťažnosť sťažovateľ.\nKrajský súd napadnutým uznesením zrušil uznesenie okresného súdu a rozhodol,\nže väzba sťažovateľa sa predlžuje do 6. februára 2018, že väzbu sťažovateľa nenahrádza\nprijatím písomného sľubu a ani dohľadom probačného a mediačného úradníka.\nSťažovateľ pred ústavným súdom namieta, že prokurátor doplnil svoju sťažnosť proti\nuzneseniu okresného súdu podaním z 24. novembra 2017, ktorého prílohu tvoril CD nosič\nso\n\nzaznamenanými\n\nhovormi\n\nmedzi\n\nsťažovateľom\n\na poškodenou\n\n(jeho\n\nmatkou).\n\nSťažovateľovmu obhajcovi bolo toto doplnenie doručené formou mailovej správy\naž 28. novembra 2017, navyše bez prílohy. Sťažovateľovi nebolo toto doplnenie doručené\nvôbec. Sťažovateľov obhajca zaslal svoje vyjadrenie k doplneniu sťažnosti prokurátora\nkrajskému súdu 29. novembra 2017 o 14.02 h, avšak v ten istý deň už krajský súd\n\n2\n\nnapadnutým\n\nuznesením\n\nvo\n\nveci\n\nrozhodol.\n\nSťažovateľ\n\nteda\n\nnemal\n\nmožnosť\n\nreagovať na doplnenie sťažnosti prokurátora, keďže krajský súd už nasledujúci deň\n(29. novembra 2017), teda v deň, keď jeho obhajca zaslal krajskému súdu vyjadrenie\nk doplneniu sťažnosti prokurátora, o sťažnosti sťažovateľa a sťažnosti prokurátora proti\nuzneseniu okresného súdu rozhodol napadnutým uznesením.\nSťažovateľ na základe uvedeného ústavný súd žiada, aby nálezom takto rozhodol:\n„1. Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 3 Tpo/66/2017 zo dňa 29. 11. 2017\nporušil právo\n\nna osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy\n\nSlovenskej republiky, ako aj jeho právo na slobodu podľa a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3 Tpo/66/2017 zo dňa 29. 11. 2017\nsa zrušuje a Krajskému súdu v Trnave prikazuje, aby prepustil\n\nneodkladne\n\nz väzby na slobodu.\n3.\n\npriznáva úhradu trov právneho zastúpenia...“\nII.\n\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nPodľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.\n\n3\n\nPodľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody\nlen pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\nPodľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený\nzákonom a na základe rozhodnutia súdu.\nPodľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody,\nmá právo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene rozhodne o zákonnosti\npozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.\nZ judikatúry ústavného súdu (napr. III. ÚS 7/00, III. ÚS 255/03, III. ÚS 199/05)\nvyplýva, že v ustanoveniach čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy týkajúcich sa práva na osobnú slobodu\n(čl. 17 ods. 1 ústavy) je obsiahnuté aj právo obvineného podať návrh na konanie, v ktorom\nby súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho väzby a nariadil prepustenie\nobvineného, ak je väzba nezákonná, ako aj jeho právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu\nnevyhnutnú (resp. primeranú dobu) alebo byť prepustený počas konania. V označených\nčlánkoch ústavy sú teda obsiahnuté obdobné práva ako tie, ktoré vyplývajú z čl. 5 ods. 3 a 4\ndohovoru.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\n\n4\n\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nO zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. V zmysle konštantnej\njudikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú\nneopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo\nslobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva\nalebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť\nmedzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne\n(III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\nZa dôvody zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti treba v zmysle judikatúry\n(napr. IV. ÚS 62/08, IV. ÚS 211/08, II. ÚS 640/2016) považovať aj konkrétne okolnosti\nprípadu, predovšetkým intenzitu pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní\ndotknutého orgánu verejnej moci a ich ústavnoprávny rozmer a únosnosť z hľadiska\npožiadaviek na ochranu práv, ktorých porušenie sa namieta, vrátane posúdenia, či tieto\npochybenia, resp. nedostatky reálne spôsobili alebo mohli spôsobiť sťažovateľovi ujmu\nna jeho ústavou zaručených právach.\nK dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, teda\npatrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení\nči nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte\ns konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 460/2010).\nSťažovateľ pred ústavným súdom namieta porušenie svojich v petite sťažnosti\noznačených práv napadnutým uznesením z dôvodu, že doplnenie sťažnosti prokurátora proti\nuzneseniu okresného súdu bolo doručené iba jeho obhajcovi a iba formou mailovej správy\nbez prílohy CD nosiča so zaznamenanými hovormi a že jeho vyjadrenie k doplneniu\n\n5\n\nsťažnosti prokurátora už krajský súd nemohol pri svojom rozhodovaní zohľadniť, keďže\nvo veci rozhodol napadnutým uznesením 29. novembra 2017, teda v deň, keď jeho obhajca\nkrajskému súdu doručil vyjadrenie k doplneniu sťažnosti prokurátora.\nÚstavný súd vo svojej judikatúre (napr. II. ÚS 116/2011, II. ÚS 266/2013)\nkonštatoval, že povinnosťou všeobecných súdov je umožniť obvinenému uplatnenie práva\nna obhajobu tak, aby sa zachoval jeho reálny obsah a zmysel. Inak by totiž toto právo\nnebolo možné považovať za reálne, ale iba za teoretické, resp. iluzórne. Výklad príslušných\nustanovení dotknutých právnych predpisov musí byť preto taký, aby uplatnenie práva\nna obhajobu v konaní o väzbe sa obvinenému reálne umožnilo.\nZ judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 186/09) ďalej vyplýva, že súdne konanie\nv súvislosti s rozhodovaním o zákonnosti väzby musí poskytovať určité garancie procesnej\npovahy, ktoré sú vyjadrené v čl. 6 ods. 1 dohovoru. So zreteľom na to, že čl. 6 ods. 1\ndohovoru sa nevzťahuje na konanie a rozhodovanie o väzbe, procesné záruky uvedené\nv odseku 1 nemožno bez ďalšieho uplatniť aj v prípade čl. 5 ods. 4 dohovoru. V zmysle\ndoterajšej judikatúry sa však určité základné procesné záruky musia poskytovať aj v konaní\npodľa čl. 5 ods. 4 dohovoru, i keď nemusia byť nevyhnutne rovnaké ako tie, ktoré\nvyplývajú z čl. 6 ods. 1 dohovoru pri rozhodovaní vo veci samej. V každom prípade musí\nmať osoba vo väzbe možnosť predložiť argumenty a dôvody proti svojmu ponechaniu vo\nväzbe, pričom judikatúra sa prikláňa k tomu, že obvinený musí byť súdom vypočutý. Vždy\nmusí byť zaručená kontradiktórnosť konania a rovnosť zbraní.\nV teoretickej rovine možno ďalej uviesť, že z judikatúry Európskej súdu pre ľudské\npráva (ďalej aj „ESĽP) vyplýva, že princíp rovnosti zbraní znamená, že každej procesnej\nstrane má byť daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju\nnestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je protistrana. Právo\nna kontradiktórne konanie znamená, že procesné strany musia dostať príležitosť nielen\npredložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale i zoznámiť sa so všetkými\nďalšími dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie\nsúdu a vyjadriť sa k nim (rozsudok ESĽP zo 4. 6. 2002 vo veci Komanický proti Slovenskej\n\n6\n\nrepublike, rozsudok ESĽP z 13. 1. 2015 vo veci Trančíková proti Slovenskej republike).\nZ princípu kontradiktórnosti konania teda vyplýva, že samotný účastník konania musí mať\nmožnosť posúdiť, či a do akej miery je písomné vyjadrenie odporcu (protistrany v súdnom\nkonaní) právne významné, či obsahuje také skutkové a právne dôvody, na ktoré je potrebné\nz jeho strany reagovať alebo inak je vhodné sa k nemu vyjadriť, v dôsledku čoho je teda\nlen na účastníkovi konania, aby sám posúdil, či určité stanovisko k vyjadreniu protistrany\nvyžaduje komentár z jeho strany (rozsudok ESĽP z 18. 2. 1997 vo veci Niderost-Huber\nproti Švajčiarsku, taktiež už citovaný rozsudok Trančíková proti Slovenskej republike),\na pritom nezáleží, aký je jeho skutočný účinok na súdne rozhodnutie (rozsudok ESĽP\nz 31. 5. 2001 vo veci K. S. proti Fínsku, rozsudok ESĽP z 28. 6. 2001 vo veci F. R. proti\nŠvajčiarsku).\nEurópsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre k čl. 5 dohovoru postupne\nformuloval viaceré samostatné práva osôb vo väzbe, medzi ktoré patrí aj právo\nna kontradiktórne konanie a vypočutie pred rozhodnutím o zákonnosti väzby (rozsudok\nESĽP z 21. 12. 2010 vo veci Michalko proti Slovenskej republike), ale aj všeobecnejšie\nprávo na „zákonnosť“ konania a právo nebyť zbavený osobnej slobody svojvoľným\n(arbitrárnym) spôsobom (už citovaný rozsudok Michalko proti Slovenskej republike).\nPožiadavka zabezpečenia kontradiktórnej povahy konania a rešpektovania „princípu\nrovnosti zbraní“ predstavujú základné procesné garancie uplatniteľné vo veciach týkajúcich\nsa pozbavenia osobnej slobody (rozsudok ESĽP z 21. 10. 1986 vo veci Sanches-Reisse proti\nŠvajčiarsku, rozsudok ESĽP z 15. 11. 2005 vo veci Reinprecht proti Rakúsku).\nZabezpečenie „reálnej“ kontradiktórnosti konania znamená aj právo na prístup\nk vyjadreniam a dôkazom, ktoré predložila protistrana (rozsudok z 31. 4. 2002 vo veci\nLanz proti Rakúsku).\nAj ústavný súd už vo svojej judikatúre (napr. III. ÚS 198/05) vyslovil, že osoba\nvo väzbe musí mať v každom prípade možnosť predložiť súdu argumenty a dôvody proti\nsvojmu ponechaniu vo väzbe a vyjadriť sa ku všetkým okolnostiam týkajúcim\nsa jej dôvodnosti a zákonnosti. Musí jej byť daná možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam\nprotistrany (prokurátora) o odôvodnenosti trvania väzby a vyvracať ich. Pre tento účel\n\n7\n\njej nemôže byť odopreté právo oboznámiť sa s dôkazmi a skutočnosťami, o ktoré\nby sa malo opierať rozhodnutie súdu o väzbe (kontradiktórnosť konania). Procesný postup\nsúdu musí zabezpečiť, aby bola obvinenému/obžalovanému poskytnutá rozumná príležitosť\nobhajovať svoje záujmy za podmienok, ktoré ho nepostavia do podstatne nevýhodnejšej\npozície v porovnaní s druhou stranou (princíp „rovnosti zbraní“). Zabezpečenie\nkontradiktórnej povahy konania a rešpektovanie princípu „rovnosti zbraní“ predstavujú\nzákladné procesné garancie uplatniteľné vo veciach týkajúcich sa pozbavenia osobnej\nslobody väzbou.\nÚstavný súd konštatuje, že nedoručenie doplnenia sťažnosti prokurátora obhajcovi\nsťažovateľa (a ani sťažovateľovi), resp. jej neúplné alebo oneskorené doručenie, v dôsledku\nčoho sťažovateľ nemá reálnu možnosť sa k tomuto doplneniu vyjadriť, možno na prvý\npohľad vnímať ako porušenie práv osoby pozbavenej osobnej slobody väzbou\n(napr. II. ÚS 482/2014). Po preskúmaní napadnutého uznesenia však ústavný súd dospel\nk záveru, že v tejto veci existujú konkrétne okolnosti, na základe ktorých je potrebné\nnapadnuté\n\nuznesenie\n\npovažovať\n\nz ústavnoprávneho\n\nhľadiska\n\nza\n\nakceptovateľné\n\na udržateľné.\nZ napadnutého uznesenia krajského súdu ústavný súd zistil, že obsahom doplnenia\nsťažnosti prokurátora z 24. novembra 2017 bol záznam hovorov sťažovateľa, z ktorého\nmalo vyplývať, že sťažovateľ sa s poškodenou rozprával o skutkových okolnostiach prípadu\na navzájom sa mali utvrdzovať tým spôsobom, aby ich výpovede boli zhodné. Z takéhoto\nkonania sťažovateľa malo podľa názoru prokurátora vyplývať, že sťažovateľ bude pôsobiť\nna poškodenú a na ďalších svedkov.\nPodľa § 71 ods. 1 Trestného poriadku obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy,\nak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné\nstíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok\nspáchal obvinený, a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná\nobava, že\n\n8\n\na) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä\nak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký\ntrest,\nb) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť\nobjasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo\nc) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo\nvykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.\nÚstavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia konštatuje, že väzba sťažovateľa\nbola krajským súdom predĺžená z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku,\nteda že v danej veci existovala obava, že sťažovateľ bude pokračovať v trestnej činnosti.\nPri rozhodovaní o tomto väzobnom dôvode krajský súd zohľadnil množstvo drogy, ktoré\nbolo u sťažovateľa nájdené, a z toho vyplývajúcu obavu v pokračovaní drogovej trestnej\nčinnosti sťažovateľom, ako aj obavu z pokračovania v trestnej činnosti vo vzťahu\nk poškodenej.\nKrajský súd v relevantnej časti napadnutého uznesenia uviedol: „Sťažnostný súd\nkonštatuje, že návrh prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby v prípravnom konaní\nbol podaný na vecne a miestne príslušný súd a to v lehote dlhšie ako 20 dní pred uplynutím\nzákladnej lehoty trvania väzby v prípravnom konaní § 76 odsek 2, odsek 4 Trestného\nporiadku. Formálne podmienky na rozhodnutie súdu pre prípravné konanie o návrhu na\npredĺženie lehoty väzby v prípravnom konaní boli preto splnené...\nZ doposiaľ vykonaných úkonov (bez úkonov vykonaných pred vznesením obvinenia)\nvyplýva, že vyšetrovanie prebieha plynule, bez hluchých miest, pričom orgánom činným\nv trestnom konaní nemožno vytknúť porušenie ustanovenia § 2 odsek 6 Trestného poriadku.\nPokiaľ ide o materiálne podmienky väzby, ktorými sú dôvodnosť, opodstatnenosť\ntrestného konania, existencia niektorých dôvodov väzby pri rešpektovaní prezumpcie neviny\nobvineného sťažnostný súd konštatuje, že aj v súčasnom štádiu sú naplnené do takej mieri,\naby odôvodňovali ďalšie pretrvávanie väzby obvineného\n\n. Súčasná dôkazná\n\nsituácia je dostatočná na vyslovenie existencie dôvodného podozrenia, že obvinený sa mal\ndopustiť trestných činov práv tak, ako sú uvedené v uzneseniach o vznesení obvinenia...\n\n9\n\nDôvody väzby uvedené v § 71 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku vychádza\nz charakteru trestnej činnosti hlavne zo zaisteného množstva drogy, ktoré nasvedčujú tomu,\nže pokiaľ by ju mal pre vlastnú potrebu, ako to tvrdí obvinený, jednalo by sa o dlhodobé\nužívanie, čo odôvodňuje obavu, že by v prípade prepustenia na slobodu mohol pokračovať\nv drogovej trestnej činnosti, prípadne pod vplyvom drog by sa dopúšťal i ďalšej trestnej\nčinnosti voči svojej matke.\nSamotná existencia dôvodov väzby sama o sebe nepostačuje na to, aby mohlo byť\nrozhodnuté o predĺžení trvania väzby v prípravnom konaní. Podľa vyššie citovaného\nustanovenia § 76 odsek 3 Trestného poriadku je totiž možné predĺžiť lehotu trvania väzby\nprípravného konania vtedy, ak pre obtiažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov nebolo\nmožné trestné stíhanie skončiť a prepustením obvineného na slobodu hrozí, že bude\nzmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania.\nNáročnosť a rozsiahlosť trestného stíhania vyplýva najmä zo skutočnosti,\nže ide o obzvlášť závažný zločin, v konaní bolo doposiaľ vypočutých viac 20 svedkov,\nznalec, boli vypracované znalecké posudky, vyžiadané správy a vykonaná rekonštrukcia\nčinu. O samotnej náročnosti vyplýva i rozsah spisového materiálu. Vo veci je potrebné\nvyčkať na vypracovanie znaleckého posudku v súvislosti s vykonanou rekonštrukciou, ktorá\nbola 25. 10. 2017 (teda potom, ako rozhodoval krajský súd vo svojom rozhodnutí\n3 Tpo/59/2017 zo dňa 24. 10. 2017) a vykonať prípadne ďalšie úkony, ak vzhľadom\nna závery doplneného znaleckého posudku vzniknú. Taktiež prišlo bude potrebné\nprihliadnuť na nové okolnosti, ktoré vznikli v súvislosti s predloženým materiálnom\nkrajského prokurátora, ktorý súvisí s analýzou telefonických hovorov obvineného\ns poškodenou.\n\nAž po realizácii\n\ntýchto\n\nprocesných\n\núkonov\n\nbude\n\nmožné\n\npristúpiť\n\nk preštudovaniu vyšetrovacieho spisu.\nSťažnostný súd preto konštatuje, že pre obtiažnosť veci, ako aj postoj\nobvineného a poškodenej, ktorí vo veci vypovedali až 17. 8. 2017, nebolo možné trestné\nstíhanie v 7-mesačnej lehote, ako ani v predĺženej lehote do 6. 12. 2017 skončiť.“\nSťažovateľ pred ústavným súdom namieta skutočnosť, že v konaní pred krajským\nsúdom nemal možnosť vyjadriť sa k doplneniu sťažnosti prokurátora z 24. novembra 2017,\n\n10\n\nv ktorej tento poukázal na obsah CD nosiča, na ktorom sú zachytené telefonické hovory\nsťažovateľa s poškodenou.\nZ napadnutého uznesenia, ako aj zo samotnej sťažnosti sťažovateľa podľa čl. 127\nústavy možno vyvodiť jednoznačný záver o tom, že prokurátor v doplnení svojej sťažnosti\nz 24. novembra 2017 poukázal na nový (ďalší) dôvod väzby sťažovateľa, a to podľa § 71\nods. 1 písm. b) Trestného poriadku, teda že v danej veci existuje obava, že sťažovateľ bude\npôsobiť na svedkov alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné\nstíhanie.\nKrajský súd v relevantnej časti napadnutého uznesenia vo vzťahu k tomuto\nkonštatoval: „K návrhu trestného prokurátora na rozšírenie dôvodov väzby podľa § 71\nodsek 1 písm. b/ Trestného poriadku sťažnostný súd uvádza, že týmto návrhom\nsa nezaoberal a to s poukazom na dvojinštančnosť konania a potrebu vypočutia obvineného\nk týmto dôvodom väzby. Ak prokurátor krajskej prokuratúry zotrvá na návrhu na rozšírenie\ndôvodov väzby bude potrebné, aby tento návrh adresoval na okresný súd sudcovi\npre prípravné konanie.“\nNa základe uvedeného je zrejmé, že krajský súd obsah a dôvody doplnenia sťažnosti\nprokurátora pri rozhodovaní o predĺžení väzby sťažovateľa nezohľadňoval, pričom správne\npoukázal na skutočnosť, že vzhľadom na to, že z doplnenia sťažnosti vyplýva návrh\nprokurátora na rozšírenie dôvodov väzby, je potrebné, aby sa prokurátor s týmto návrhom\nobrátil na okresný súd, keďže sťažovateľ, tak ako to aj on sám v sťažnosti pred ústavným\nsúdom namieta, nemal možnosť vyjadriť sa (a byť vypočutý) k tomuto dôvodu väzby.\nKrajský súd teda poskytol ochranu právam sťažovateľa, ktorých porušenie vo svojej\nsťažnosti pred ústavným súdom namieta, a preto napadnuté uznesenie a v ňom uvedené\nprávne závery možno z pohľadu ústavného súdu považovať za akceptovateľné a udržateľné.\nÚstavný súd na podporu uvedenej argumentácie odkazuje na svoju judikatúru\n(napr. IV. ÚS 383/2004, IV. ÚS 425/2012, III. ÚS 892/2016), v zmysle ktorej ak existuje\nčo aj len jeden zákonný dôvod väzby, väzba je zákonná a ústavná, ak takýto dôvod\n\n11\n\nvšeobecný súd aplikoval. V tomto prípade ide o dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku, na ktorom krajský súd založil napadnuté uznesenie o predĺžení lehoty trvania\nväzby sťažovateľa. Prípadný odlišný názor ústavného súdu na existenciu dôvodu väzby\npodľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku v dôsledku nedoručenia (oneskoreného,\nresp. neúplného doručenia) doplnenia sťažnosti prokurátora sťažovateľovi by nemohol\nv danom prípade ovplyvniť záver o existencii dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku, o to viac, ak krajský súd v napadnutom uznesení o rozšírení dôvodov\nväzby vôbec nerozhodoval, na čo aj výslovne odkázal.\nPokiaľ sťažovateľ namieta skutočnosť, že doplnenie sťažnosti prokurátora bolo\ndoručené iba jeho obhajcovi, a nie aj jemu osobne, ústavný súd opätovne poukazuje\nna skutočnosť, že doplnenie sťažnosti prokurátora obsahovalo rozšírenie dôvodov väzby\nsťažovateľa o väzobný dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, o čom krajský\nsúd napadnutým uznesením vôbec nerozhodoval, pričom prokurátora s týmto jeho návrhom\nodkázal na okresný súd. Okresný súd v prípade podania takéhoto návrhu prokurátora\nsťažovateľovi umožní nielen dôsledne sa oboznámiť s obsahom samotného návrhu\nprokurátora a s obsahom CD nosiča, ale taktiež sťažovateľa k tomuto dôvodu väzby osobne\nvypočuje. Prípadné nedoručenie doplnenia sťažnosti prokurátora priamo sťažovateľovi teda\nnemá v okolnostiach tohto prípadu z materiálneho hľadiska žiaden ústavnoprávne\nrelevantný dopad na správnosť jeho záverov k existencii väzobného dôvodu podľa § 71\nods. 1 písm. c) Trestného poriadku. K uvedenému ústavný súd ďalej odkazuje na svoju\njudikatúru (napr. II. ÚS 307/06), podľa ktorej ústavný súd posudzuje spravodlivosť procesu\n(konania) ako celku. Právomoc ústavného súdu vysloviť porušenie základného práva\nje daná v tom prípade, ak porušenie formálneho pravidla v konaní pred všeobecnými súdmi\nmá za následok zabránenie účastníkovi konania ovplyvniť výsledok konania, ktorým\nje rozhodnutie o práve, ktoré je predmetom poskytovania ochrany zo strany konajúceho\nvšeobecného súdu (napr. III. ÚS 346/09, II. ÚS 197/2010). Ako už bolo uvedené, k takejto\nsituácii v tomto prípade nedošlo.\nNa základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutým\nuznesením krajského súdu a sťažovateľom vznesenými výhradami neexistuje taká príčinná\n\n12\n\nsúvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie mohol\nreálne dospieť k záveru o porušení ústavou garantovaných práv sťažovateľa, čo zakladá\ndôvod na odmietnutie sťažnosti z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol\nsťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími požiadavkami\nsťažovateľa nezaoberal, pretože rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia\nzákladného práva alebo slobody, k čomu v danom prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. marca 2018\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-dôvody väzby", "väzba-trvanie", "konanie-kontradiktórnosť", "doručenie, doručovanie", "väzba-predĺženie lehoty trvania väzby"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:48cef946-cac7-4490-9118-788cbd37df6f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.892.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 892/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 892/2016 z 13. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-13", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.892.2016.1"}, {"guid": "ussr:8e6bffd2-f384-470b-a511-c1cffe93127f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.640.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 640/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 640/2016 z 11. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-11", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.640.2016.1"}, {"guid": "ussr:4bb509ae-7828-4244-a872-e6bec76df80b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.482.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 482/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 482/2014 z 18. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-18", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.482.2014.1"}, {"guid": "ussr:bf714197-755b-44ad-967b-6540e36e0897", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 266/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 266/2013 z 12. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-12", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf714197-755b-44ad-967b-6540e36e0897"}, {"guid": "ussr:ed79dd4c-8bb6-4cc4-af6a-286e9b0b47ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 425/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 425/2012 z 16. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-16", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed79dd4c-8bb6-4cc4-af6a-286e9b0b47ab"}, {"guid": "ussr:f82d5a22-29fd-4a00-b310-f80b8fe1799b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 116/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 116/2011 z 6. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-06", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f82d5a22-29fd-4a00-b310-f80b8fe1799b"}, {"guid": "ussr:6cca2c20-6457-4f95-9241-ddd8017dbb41", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 197/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 197/2010 z 13. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-13", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6cca2c20-6457-4f95-9241-ddd8017dbb41"}, {"guid": "ussr:9102c964-31f9-45d3-a878-0b052f0b20a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 460/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 460/2010 z 20. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-20", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9102c964-31f9-45d3-a878-0b052f0b20a8"}, {"guid": "ussr:220d1302-03e0-47a1-ad89-385b3dd845d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 346/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 346/09 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:220d1302-03e0-47a1-ad89-385b3dd845d2"}, {"guid": "ussr:9f3626ae-21ca-4fb2-a5ea-bc7731b45f4a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 186/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 186/09 z 13. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-13", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9f3626ae-21ca-4fb2-a5ea-bc7731b45f4a"}, {"guid": "ussr:3347a163-dc1f-48e3-8e2c-e0f585b8d899", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 211/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 211/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3347a163-dc1f-48e3-8e2c-e0f585b8d899"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 314, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe"}, {"guid": "ussr:3800ce2f-a861-4f45-b84a-984cf49cd1fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/05 z 24. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-24", "citacie_n": 425, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3800ce2f-a861-4f45-b84a-984cf49cd1fd"}, {"guid": "ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 255/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 255/03 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:f0079f7f-a7d1-4aef-ac94-7a0dc45cbff5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 7/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 7/00 z 16. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-16", "citacie_n": 850, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1"}], "citovane_v": []}