{"guid": "ussr:a6266e7f-de5c-4c47-834a-eb7cd34a2251", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.181.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 181/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 181/2018 z 8. 3. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. marca 2018, sp. zn. IV. ÚS 181/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.181.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2018-03-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "nazov": "čl. 6 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a6266e7f-de5c-4c47-834a-eb7cd34a2251", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.181.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.181.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.181.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 181/2018-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. marca 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov\nLadislava Orosza a Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Harakálym,\nMlynská 28, Košice, ktorou namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7 Co 240/2016\nz 27. júla 2016, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n28. októbra 2016 doručená sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\n\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského\nsúdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 7 Co 240/2016 z 27. júla 2016 (ďalej\nlen „napadnuté uznesenie“).\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou doručenou Okresnému súdu\nRužomberok (ďalej len „okresný súd“) domáhal proti obchodnej spoločnosti\n(ďalej len „žalovaný“), náhrady škody na zdraví – náhrady za bolesť v sume\n19 099,80 €, náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 58 635,60 € a zvýšenia\nnáhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 29 317,80 €. Predmetnú žalobu\nsťažovateľ odôvodnil tým, že 20. novembra 2010 utrpel v areáli obchodnej spoločnosti\nťažký pracovný úraz pri vykonávaní pomocných prác\npre žalovaného.\nPodaním z 11. novembra 2013 sťažovateľ „pristúpil k zmene žalobného návrhu\ns tým, že navrhoval, aby okresný súd určil, že obsah a podmienky v dodávateľskej zmluve\nuzatvorenej medzi sťažovateľom a žalovaným zodpovedajú pracovnoprávnemu vzťahu\na že úraz, ktorý sa stal sťažovateľovi dňa 20. 11. 2010 je pracovným úrazom, za ktorý\nzodpovedá žalovaný v rozsahu 100 %; alternatívne aby žalovaného zaviazal zaplatiť\nsťažovateľovi náhradu za bolesť v sume 19 099,80 EUR s príslušenstvom, náhradu\nza sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 58 635,60 EUR s príslušenstvom, zvýšenie\nnáhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 29 317,80 EUR, úrazový príplatok\nv sume 2 722,50 EUR s príslušenstvom, úrazovú rentu v sume 12 099,64 EUR\ns príslušenstvom\n\na\n\ndo\n\nbudúcna\n\núrazovú\n\nrentu\n\nmesačne\n\nv\n\nsume\n\n525,50 EUR\n\ns príslušenstvom“.\nOkresný súd uznesením z 19. septembra 2014 zmenu žaloby nepripustil, na základe\nčoho sťažovateľ podal okresnému súdu žalobu zo 6. novembra 2014, v ktorej sa domáhal\nurčenia, že obsah a podmienky v dodávateľskej zmluve uzatvorenej medzi sťažovateľom\na žalovaným zodpovedajú pracovnoprávnemu vzťahu a že úraz, ktorý utrpel sťažovateľ\n20. novembra 2010, je pracovným úrazom, za ktorý zodpovedá žalovaný v plnom rozsahu.\nKonanie o tejto žalobe je vedené okresným súdom pod sp. zn. 3 Cpr 2/2014.\n\n2\n\nV konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 7 C 19/2013 právni zástupcovia\núčastníkov konania na pojednávaní 11. novembra 2014 zhodne požiadali o prerušenie\nkonania s poukazom na § 110 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) z dôvodu\nprebiehajúcich mimosúdnych rokovaní. Na základe tejto žiadosti okresný súd uznesením\nz 11. novembra 2014 prerušil predmetné konanie.\nSťažovateľ podal 27. januára 2016 okresnému súdu návrh na pokračovanie v konaní.\nOkresný súd rozhodol uznesením č. k. 7 C 19/2013-184 z 19. mája 2016 tak, že návrh\nsťažovateľa na pokračovanie v konaní zamietol a konanie zastavil, pričom poukázal\nna § 111 ods. 3 OSP.\nProti uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol\nkrajský súd napadnutým uznesením z 27. júla 2016 tak, že uznesenie okresného súdu\npotvrdil.\nSťažovateľ namieta porušenie označených práv z dôvodu, že krajský súd napadnuté\nuznesenie nedostatočne odôvodnil, nevysporiadal sa s jeho odvolacou argumentáciou\na nereagoval adekvátne na jeho námietky. Namieta tiež výklad § 111 ods. 3 OSP, ktorý\npovažuje za formalistický a mal za následok odňatie spravodlivosti, t. j. došlo k porušeniu\nprincípu zákazu denegatio iustitiae.\nPodľa sťažovateľa krajský súd aplikoval § 111 ods. 3 OSP „mechanicky bez toho,\naby sledoval účel a zmysel predmetného ustanovenia...\nVzhľadom na znenie predmetného ustanovenia je zrejmé, že predmetná lehota\njedného roka nebola lehotou prekluzívnou. To znamená, že ak účastník konania podal návrh\nna pokračovanie v konaní po uplynutí tejto lehoty, súd nemohol na tento návrh\nneprihliadať, pokiaľ ešte nedošlo zo strany súdu k zastaveniu konania...\n... ustanovenie § 111 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku... neukladalo súdu\nvýslovnú povinnosť odmietnuť návrh na pokračovanie v konaní, ktoré bolo prerušené\nv zmysle § 110 Občianskeho súdneho poriadku, a ktorý návrh bol podaný po uplynutí lehoty\njedného roka. Predmetné ustanovenie len stanovovalo, že súd zastaví konanie, ak nebol\n\n3\n\npodaný návrh na pokračovanie v konaní ani po uplynutí jedného roka. Vzhľadom k tomu\nbolo preto potrebné ustanovenie § 111 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku interpretovať\ntak, že súd zastaví konanie v tom prípade, ak od prerušenia konania v zmysle § 110\nObčianskeho súdneho poriadku uplynula lehota jedného roka a súd v čase rozhodovania\nnemá od niektorého z účastníkov podaný návrh na pokračovanie v konaní. Ak však v čase,\nkedy súd rozhodoval o tom, či konanie zastaví alebo v ňom bude pokračovať, už disponoval\nnávrhom účastníka konania na pokračovanie prerušeného konania, nemohol tento návrh\nodmietnuť, hoci by bol podaný aj po uplynutí lehoty v zmysle § 111 ods. 3 Občianskeho\nsúdneho poriadku, nakoľko Občiansky súdny poriadok mu takýto procesný postup\nneumožňoval. Odmietnuť či zamietnuť návrh na pokračovanie v konaní, ak samotné konanie\nešte nebolo zastavené, by muselo súdu umožňovať výslovné ustanovenie Občianskeho\nsúdneho poriadku, ako je to napr. v prípade oneskorene podaného odvolania, alebo\noneskorene podaného odporu...“.\nSťažovateľ považuje tiež za relevantné, že v čase, keď okresný súd zastavil konanie\nvedené pod sp. zn. 7 C 19/2013, stále prebiehalo konanie vedené okresným súdom\npod sp. zn. 3 Cpr 2/2014. Rozhodnutie vo veci sp. zn. 3 Cpr 2/2014 súvisí podľa\nsťažovateľa s rozhodnutím vo veci sp. zn. 7 C 19/2013, pretože „ak by súd vyhovel žalobe\nv konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cpr/2/2014, na konanie o náhrade škody na zdraví\nsťažovateľa by v zmysle ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z... nebol vecne príslušný\nvšeobecný súd, ale Sociálna poisťovňa“. V uvedenej veci takto boli dané aj zákonné\npodmienky pre prerušenie konania vedeného pod sp. zn. 7 C 19/2013 podľa § 109 ods. 2\npísm. c) OSP do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 3 Cpr 2/2014.\nPodmienky na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP existovali aj v čase,\nkeď okresný súd rozhodoval o návrhu účastníkov podľa § 110 OSP. Podľa sťažovateľa\nje tiež relevantné, že uvedenú „procesnú situáciu spôsobil okresný súd, keď nepripustil\nzmenu žaloby žalobcu o nárok na určenie, ktorý je teraz predmetom samostatného\nsúdneho konania vedeného pod sp. zn. 3 Cpr/2/2014, hoci rozhodnutie o tomto nároku\nje podstatným aj pre rozhodnutie súdu o nároku sťažovateľa prejednávaného v konaní\npod sp. zn. 7 C/19/2013. Okresný súd týmto svojím postupom spôsobil to, že súdne konanie,\nv ktorom sa sťažovateľ domáhal súdnej ochrany svojich legitímnych práv, sa stalo málo\n\n4\n\nprehľadným. Aj z uvedeného dôvodu bolo rozhodnutie krajského súdu v rozpore s účelom\na poslaním občianskeho súdneho konania a neprimeraným spôsobom sťažilo sťažovateľovi\nprávo na prístup k súdu a právo riadne bez neprimeraných ťažkostí a prekážok pokračovať\nv začatom súdnom konaní.“.\nSťažovateľ na základe uvedených skutočností navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\njeho sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jeho\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením krajského súdu z 27. júla 2016, napadnuté uznesenie krajského súdu\nzruší a vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie a zároveň sťažovateľovi prizná úhradu\ntrov konania pred ústavným súdom.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť\nústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti\npetitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127\nústavy), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha\n\n5\n\n(§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred\nústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom\nna uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite\nsvojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv\n(m. m. IV. ÚS 415/09, IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).\nSťažovateľ v petite sťažnosti namieta porušenie práva „na spravodlivý súdny proces\npodľa článku 6 Dohovoru...“. Vychádzajúc zo slovného vymedzenia namietaného porušenia\npráva podľa dohovoru a tiež podľa odôvodnenia sťažnosti a taktiež zo skutočnosti,\nže garancie zakotvené v čl. 6 ods. 2 a 3 dohovoru sa týkajú trestného konania, ústavný súd\ndospel k záveru, že sťažovateľ namieta porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nO zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu\nštátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnený návrh preto možno považovať taký návrh, pri predbežnom prerokovaní\nktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n\n6\n\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu a preskúmavať ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\na aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže\nstať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými\nsa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.\nO arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom\nby bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia\npríslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis\nI. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nIntegrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\nAj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre\nzdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia,\nale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná\nodpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd\nsplnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru,\n\n7\n\nmožno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP\nteda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie\nbezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,\nktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento\nargument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, bod 29;\nHiro Balani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko\nz 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\nKrajský súd napadnutým uznesením z 27. júla 2016 potvrdil uznesenie okresného\nsúdu z 19. mája 2016, ktorým zamietol návrh sťažovateľa na pokračovanie v konaní\na konanie zastavil. Krajský súd poukázal na odvolaciu argumentáciu sťažovateľa a následne\nuviedol tieto právne závery:\n„8. Podľa názoru odvolacieho súdu, okresný súd v uvedenej právnej veci\nv dostatočnom rozsahu odôvodnil svoje rozhodnutie a predložil jasné a zrozumiteľné\nargumenty, na základe ktorých zvolil daný postup. V rámci dvojinštančného súdneho\nkonania, pokiaľ tvoria rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie jednotu, je nadbytočné,\naby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu\nprvej inštancie. Krajský súd sa v súvislosti s vyššie uvedeným v celom rozsahu stotožňuje\ns vecnou správnosťou záverov okresného súdu a v konkrétnostiach na ne odkazuje (§ 387\nods. 2 CSP).\n9. Podľa § 111 ods. 3 druhá veta O. s. p. (účinného do 30. 06. 2016), ak sa návrh\nna pokračovanie v konaní nepodá do jedného roka, súd konanie zastaví.\n10. Lehota na podanie návrhu na pokračovanie v konaní uvedená v § 111 ods. 3\ndruhá veta O. s. p. (účinného v čase rozhodnutia) je lehotou zákonnou, čo znamená,\nže ju nemožno predĺžiť ani skrátiť. Pre začatie plynutia tejto lehoty je rozhodujúce riadne\na v súlade s právnymi predpismi vykonané doručenie rozhodnutia. Jedná sa o lehotu\nprocesnú, čo znamená, že začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po dni, keď došlo\nku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, t. j. po dni podania návrhu. Na zachovanie tejto\nprocesnej lehoty stačí, ak je návrh podaný v posledný deň lehoty osobne na súde alebo\nodovzdaný orgánu, ktorý je povinný ho doručiť (§ 57 ods. 1, ods. 3 O. s. p.).\n\n8\n\n11. Odvolací súd mal zo spisového materiálu preukázané, že substituent právneho\nzástupcu žalobcu, konateľ žalovaného a substituentka právneho zástupcu žalovaného\npožiadali Okresný súd Ružomberok dňa 11. 11. 2014 o prerušenie konania. O tomto návrhu\nrozhodol okresný súd prerušením konania uznesením z 11. 11. 2014, č. k. 7 C/19/2013-184,\nprávoplatným 09. 12. 2014. Od nasledujúceho dňa začala v konaní plynúť zákonná lehota\nobligatórne ustanovená v § 111 ods. 3 O. s. p. (účinného v čase rozhodnutia). V súlade\ns § 121 ods. 3 prvá veta O. s. p. (účinného v čase rozhodnutia) uplynula lehota na podanie\nnávrhu na pokračovanie v konaní 09. 12. 2015. Žalobca (prostredníctvom právneho\nzástupcu) podal na súd návrh na začatie konania až 27. 01. 2016, teda po uplynutí zákonom\nstanovenej 1-ročnej lehoty. V súvislosti s tým, že nedodržanie zákonom stanovenej lehoty\nna podanie návrhu na pokračovanie v konaní predstavuje tak závažný nedostatok, ktorý\nmusel nevyhnutne viesť k zastaveniu konania, okresný súd vec správne právne posúdil\na následne v nej správne rozhodol.\n12. Len na doplnenie odvolací súd dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia\nv opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom\nprostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní\na zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,\nktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to,\nže v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria\njednotu, a preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne\nskutkové a právne závery súdu prvého stupňa. Krajský súd zdôrazňuje, že odvolateľ\nv prevažujúcej miere primárne namieta právne posúdenie veci súdom prvého stupňa\na predkladá krajskému súdu vlastné právne posúdenie a vlastné predstavy záverov,\nku ktorým by mal súd dospieť v predmetnej právnej veci.\n13. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný\nsúd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý\nproces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom\núspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi.\nSúd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia\npredložených skutočností a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych\n\n9\n\npredpisov. (nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 339/08,\nII. ÚS 197/07, II. ÚS 78/05, IV. ÚS 252/04).“\nÚstavný\n\nsúd\n\npri\n\npreskúmavaní\n\nnapadnutého\n\nuznesenia\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nako odvolacieho súdu vychádzal zo svojho ustáleného právneho názoru, podľa ktorého\nodôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať\nizolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové a odvolacie\nkonanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa\naj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov\n(tak prvostupňového, ako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného\nsúdneho konania (IV. ÚS 350/09).\nVzhľadom na to, že sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom,\nnepriložil k sťažnosti uznesenie okresného súdu z 19. mája 2016, ústavný súd vychádzal\naj z toho, ako bolo odôvodnenie tohto uznesenia okresného súdu vymedzené v odôvodnení\nnapadnutého uznesenia krajského súdu. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého uznesenia\nkrajského súdu okresný súd svoje „rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 06. 02. 2013 bol\nsúdu doručený návrh, ktorým sa žalobca domáhal žalovanému náhrady škody z ublíženia\nna zdraví titulom bolestného vo výške 19.099,80 Eur, titulom sťaženia spoločenského\nuplatnenia vo výške 50.635,60 Eur, všetko s 8,75 %-ným ročným úrokom z omeškania\nod 22. 12. 2012 do zaplatenia, titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške\n29.317,80 Eur spolu s trovami konania a trovami právneho zastúpenia.\n2. Následne, na pojednávaní konanom dňa 11. 11. 2014 substituent právneho\nzástupcu žalobcu, konateľ žalovaného a substituentka právneho zástupcu žalovaného\nna pojednávaní spoločne požiadali o prerušenie konania s poukazom na § 110 O. s. p.,\nktoré odôvodnili prebiehajúcimi mimosúdnymi rokovaniami. Súd na základe vyššie\nuvedeného uznesením z 11. 11. 2014, č. k. 7 C/19/2013-184 (právoplatným a vykonateľným\n09. 12. 2014) konanie podľa § 110 prerušil. Žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní\ndňa 27. 01. 2016, t. j. po uplynutí 1 ročnej lehoty na podanie návrhu na pokračovanie\nv konaní v súlade s § 111 ods. 3 O. s. p., na základe čoho okresný súd konanie zastavil.“.\n\n10\n\nZ argumentácie krajského súdu ako odvolacieho súdu v napadnutom uznesení\nz 27. júla 2016 dostatočne vyplýva záver, z akých dôvodov neakceptoval námietky\nsťažovateľa, že okresný súd nesprávne právne posúdil návrh sťažovateľa na pokračovanie\nv konaní a tento návrh zamietol a konanie zastavil. Uvedené právne závery ústavný súd\nnepovažuje za arbitrárne a ani zjavne neodôvodnené, preto sú ústavne udržateľné.\nV uvedenej veci považuje ústavný súd za relevantné, že predmetná procesná situácia,\nt. j. prerušenie konania vznikla v dôsledku zhodných dispozitívnych úkonov účastníkov\nkonania (strán sporu). Zhodný návrh účastníkov konania (strán sporu) mal za následok\nprerušenie konania, ktorý následne uplynutím zákonom ustanoveného času – pri absencii\nnávrhu ktoréhokoľvek z účastníkov konania (strán sporu) urobeného v zákonom\nustanovenej lehote – mal za následok zastavenie konania. Z príslušných ustanovení\nObčianskeho súdneho poriadku vyplýva, že sa vyžadovala procesná aktivita účastníka\nkonania na to, aby sa predišlo ďalším následkom zhodného návrhu účastníkov (strán sporu)\nna prerušenie konania. Sťažovateľ, ak mal záujem pokračovať v konaní, mal v plnej moci\nrelevantným procesným úkonom – vykonaným v zákonom predpísanej lehote – predísť\nzastaveniu konania. Rozhodujúce je aj to, že sťažovateľ bol v konaní vedenom okresným\nsúdom pod sp. zn. 7 C 19/2013 zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom –\nadvokátom, ktorý je pri výkone advokácie povinný postupovať s odbornou starostlivosťou,\nktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva\nvšetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho\npresvedčenia považuje za prospešné [§ 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii\na o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský\nzákon) v znení neskorších predpisov]. Z tohto pohľadu bolo primárnou povinnosťou\nadvokáta urobiť všetky potrebné úkony na ochranu práv a záujmov svojho klienta –\nsťažovateľa.\nNeobstojí argumentácia sťažovateľa, že túto procesnú situáciu spôsobil okresný súd\ntým, že nevyhovel návrhu sťažovateľa na zmenu žaloby. Sťažovateľ a predovšetkým jeho\nadvokát mali dostatočný priestor na zváženie právnych dôsledkov spojených s vykonaním\nurčitých procesných úkonov (návrh na prerušenie konania), resp. s opomenutím vykonať\n\n11\n\nurčité procesné úkony v zákonom ustanovenej lehote (návrh na pokračovanie v konaní).\nNemožno akceptovať ani argumentáciu sťažovateľa, podľa ktorej je relevantné, že v konaní\nokresného súdu existoval dôvod na prerušenie konania aj podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP.\nOkresný súd postupoval ústavne akceptovateľne, ak zákonom ustanoveným spôsobom\nreagoval na dispozitívne úkony účastníkov konania a ak vyvodil príslušné zákonné dôsledky\nspojené s pasivitou účastníkov konania. V uvedenej procesnej situácii nebol povinný\nskúmať, či existuje prípadne ešte iný zákonom predvídaný dôvod na prerušenie konania.\nNa tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť\nsťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nNad rámec veci ústavný súd poukazuje na to, že sťažnosť sťažovateľa bolo možné\nodmietnuť aj pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde z dôvodu, že k sťažnosti priložil len všeobecné splnomocnenie\nna zastupovanie advokátom, nešlo však o splnomocnenie v zmysle § 20 ods. 2 zákona\no ústavnom súde, t. j. splnomocnenie, v ktorom by bolo výslovne uvedené, že sa udeľuje\nna zastupovanie pred ústavným súdom.\nPo odmietnutí sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími\nnávrhmi uplatnenými v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. marca 2018\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "arbitrárnosť", "účastník konania", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "konanie-zastavenie", "konanie-prerušenie", "odmietnutie spravodlivosti (denegatio iustitie)", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "návrh"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9771905a-4feb-426c-bb65-633bb357b443", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 415/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 415/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 248, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9771905a-4feb-426c-bb65-633bb357b443"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:33bda040-90a6-495b-981e-26b6cf913620", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 355/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 355/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 327, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33bda040-90a6-495b-981e-26b6cf913620"}, {"guid": "ussr:4d916acf-4bc5-4200-9f4a-1934510ae44b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 339/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 339/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 234, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4d916acf-4bc5-4200-9f4a-1934510ae44b"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:0c442ffd-53f4-463a-b20e-1065a4925dff", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 197/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 197/07 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 250, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0c442ffd-53f4-463a-b20e-1065a4925dff"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "db37cf07-af19-46e0-8dfe-ffb89da47b69:2210711c-e1e5-4cc8-8885-4ec273a6f517", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5913200789.1", "spisova_znacka": "7Co/240/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/240/2016 z 26. 7. 2016", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2016-07-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5913200789.1"}, {"guid": "0fa2ee2e-c244-4edf-8df6-a7eef1f01081:286f496d-1e0c-4574-b234-36dc7a72af5a", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Cpr/2/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 3Cpr/2/2014 z 3. 7. 2014", "sud": "Okresný súd Považská Bystrica", "datum_vydania": "2014-07-03", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0fa2ee2e-c244-4edf-8df6-a7eef1f01081:286f496d-1e0c-4574-b234-36dc7a72af5a"}], "citovane_v": []}